Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

13.5.2015 o 9:31 hod.

PaedDr.

Árpád Érsek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 13.5.2015 9:31 - 9:38 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, ďakujem, že sme si vyjasnili to, čo sa stalo. Dovoľte mi, aby som vystúpil k tejto téme aj ja.

Hneď na úvod by som chcel vyjadriť, že predložený vládny návrh zákona nepovažujem za dobrý, myslím si, že predkladateľ mal dostatok času, aby pripravil kvalitný zákon, ktorý bude riešiť závažné problémy v školstve, ktorý bude problémy riešiť systémovo aj do budúcnosti. A hovorím to o tom, pretože vy ste, pán minister, nastúpili teraz nedávno, ste pánom ministrom, ale od toho, keď sme prijímali alebo novelizovali zákon č. 245/2008 Z. z., už roky uplynuli. A vtedy sme tiež bojovali o to, aby ten zákon nebol v tej forme prijatý, v akej bol prijatý. Ale to nevadí.

Myslím si, že oceňujem váš návrh zákona. Rieši otázku spájania viacerých ročníkov tried prvého stupňa základnej školy, aby sa zabránilo zániku škôl, kde nastal výraznejší pokles počtu žiakov, tento problém vo výraznej miere sa dotýka málotriednych škôl a je oveľa citlivejší pre národnostné školy, som ale toho názoru, že navrhované riešenie nie je systémové a je len krátkodobým riešením. Prečo to hovorím? Vieme, že sa to dotýka viac ako dvesto slovenských málotriedok. Vieme, že sa to dotýka dosť veľa škôl národnostných menšín. A myslím si, že teraz nie je na to veľká politická vôľa, aby sme spravili zákon, ktorý pred voľbami by asi nedopadol či na jednu, či na druhú stranu dobre.
Ale v predlohe predkladaného návrhu je právo veta, ktoré návrh zákona dáva zriaďovateľovi školy pri kandidátoch na post riaditeľa školy v rámci prvého návrhu rady školy. V osobitnej časti dôvodovej správy návrhu zákona sa uvádza: „Návrhom sa upravuje doterajší mechanizmus predkladania návrhov rady školy na kandidáta na riaditeľa školy alebo školského zariadenia tak, že zriaďovateľ nie je povinný prvý návrh rady školy akceptovať s odôvodnením, že vyhlási druhé výberové konanie. Výsledok druhého výberového konania je pre zriaďovateľa záväzný. Navrhovanou úpravou sa umožňuje zriaďovateľovi vstupovať do výberového konania.“ Pýtam sa, prečo je teda rada školy zložená zo zástupcov rodičov, žiakov a pedagogických zamestnancov, keď v zákone je návrh, ktorý iste vzišiel z rozvážneho rozhodnutia nie jedného, ale viacerých jej členov, priamo zákon dáva priestor na jeho negovanie. Pýtam sa, prečo je to prvý návrh, napríklad nie druhý alebo tretí. Odpoviem si sám. Je to preto, lebo je to úplne jedno. Tak ako nie je dôležitý prvý návrh, tak nie sú dôležité ani tie ostatné návrhy. Toto ale nie je podstata problému. Svojím návrhom rada školy navrhne kandidáta na riaditeľa školy, tento však nemusí hneď prvýkrát vyhovovať zriaďovateľovi školy. Jeho odmietnutím právom na odmietnutie prvého návrhu má zriaďovateľ čas a priestor presvedčiť niekoho, aby v druhom návrhu bol navrhnutý ten správny a vyhovujúci kandidát na post riaditeľa školy, pretože ten druhý návrh bude zo zákona záväzný, takto by to mohlo byť aj tretí, štvrtý alebo neviem koľký raz, ale tak by to už asi okato zaváňalo manipuláciou a tvrdým okliešťovaním kompetencií rady školy, alebo v rámci druhého kola výberového konania si riaditeľ školy určí sám zriaďovateľa.
Vážení predkladatelia, vážení kolegovia, je úplne jedno koľký návrh v poradí bude pre zriaďovateľa školy záväzný. Je to hrubé a neodôvodnené zasahovanie do kompetencií rady školy. Umožňujeme tak zriaďovateľovi dosadiť svojho preferovaného alebo vopred určeného toho správneho kandidáta.

Je aj nemenej zaujímavosťou skutočnosť, že odmietnutie návrhu nie je zriaďovateľ školy povinný zdôvodniť. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré akákoľvek úradná autorita vydá, obsahuje aj časť odôvodnenie. V tomto prípade je zriaďovateľ školy nielenže od takejto povinnosti priamo zo zákona oslobodený, ale dokonca nabádaný, aby ani elementárnu slušnosť voči rade školy neuplatnil, pretože akékoľvek odmietnutie aj v bežnom živote je slušné odôvodniť. Ja viem, že zákon odôvodnenie nezakazuje, ale prečo by niekto odôvodňoval neodôvodniteľné, najmä keď to robiť nemusí, na čo je právom rady školy navrhovať kandidáta na riaditeľa školy? Je to potom jednoduchšie direktívne zákonom povedať, že riaditeľa školy určuje jej zriaďovateľ. Takýto model sme tu už mali pred rokom 1989 a potom v roku 1995 za pána Mečiara. Bolo by to ešte čestnejšie, i keď ďaleko od demokratických princípov, bolo by to jednoznačne povedané, že ten, kto školu zriadi, ten si v nej aj menuje svojho človeka, ktorý bude voči nemu lojálny, bude plniť jeho príkazy a pokyny. Bude inak bábkou v rukách tých, ktorí majú tú právomoc rozhodnúť, kto bude riaditeľom. Nepodstatnou sa tak stáva otázka kvality riadenia škôl, ktorá bezprostredne ovplyvňuje kvalitu vzdelávania našich detí. Do tejto oblasti, v ktorej ide o budúcnosť, politikárčenie rozhodne nepatrí, tak ako tam nemá miesto ani napĺňanie osobných ambícií.
Na základe uvedených skutočností navrhujem podľa rokovacieho poriadku vrátiť zákon predkladateľovi na prepracovanie. Ďakujem, skončil som.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.4.2015 14:51 - 14:53 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja súhlasím, to, čo povedal pán Bugár. Dovoľte, aby som ešte doplnil nejaké veci, ktoré vtedy v tom prejave vypadli. A som rád, že je tu aj pán bývalý minister Vážny, ktorý dobre vie, že jak boli vypísané tendre za pána ministra Figeľa. Ja som bol vtedy štátnym tajomníkom, ja sa k tomu priznám, nehanbím sa, ale viete, do tendra sa neprihlási jeden subjekt. Do tendra sa prihlásilo viacej subjektov, z ktorých bol vybraný najlacnejší. Najlacnejší, keď bol Váhostav, nie vždycky to bol Váhostav, si vypočítal cenu, za koľko tú zákazku vie spraviť, a s tým išiel do súťaže. Vyhral. Na čo čakal Váhostav? Na to, že budú nejaké dodatky alebo tlačil pred sebou jednu snehovú guľu, ktorú nejakým spôsobom vždycky musel vyhrať nejakú zákazku, aby z toho musel uhrádzať to, čo neustále mal na krku? Prečo sa teraz, v roku 2015 sa mali dokončovať diaľnice. Mali sa už kolaudovať. Nie sú hotové, lebo tí ľudia, ktorí pracovali v tých firmách, vo Váhostave, vedeli, lebo už nedostávali plné peniaze za to, akú prácu odviedli. Čiže už neodvádzali tú prácu, ktorá by odpovedala ich výkonu. Čiže teraz už meškajú, sami dobre viete, niektoré úseky diaľnic, nebudem ich spomínať, ale mali byť dokončené v roku 2014 a na začiatku roku 2015, nie sú. A to je presne to, čo povedala predo mnou pani poslankyňa, že oni sú si vedomí toho, že nemohli z toho vyskočiť preto, lebo boli zmluvne viazaní.
Na záver si dovolím povedať jeden príklad. Takýto príklad bol aj v Maďarsku. Viete, my Maďari sme trošku, máme trošku horkú krv. Vieme, čo spravili maďarskí podnikatelia, keď nedostali peniaze? Išli tam s bagrami a so žeriavmi a začali rozoberať to, čo bolo raz postavené, a bol pokoj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.3.2015 10:35 - 10:35 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ešte dovoľte, aby som (vyslovené s pobavením) ešte krátko, ste povedal, už vidím, že tu je aj pán minister, bývalý minister pán Čaplovič, ktorý nám sľúbil, pán minister bývalý, ste nám sľúbil, že tento môj zákon podporíte, nepodporil ste ho. Sľúbil ste, že bude tento zákon vo veľkom balíku športu, ktorý, zákonného zákona, ktorý teraz pripravujete, nie je tam. Potom ste mi sľúbil osobne v Čilistove, pán minister, keď tu bol minister český, že pripravíme, uvidíte, pán kolega, taký zákon s Čechmi dokopy, že bude platiť aj pre českú, aj pre slovenskú. Neplatí, nie je to pripravené. Vyšli ste s jedným – a čudujem sa, že ste to, pán minister bývalý, vy podpísal tento zákon – vyšli ste s jedným zákonom, ktorý, nehnevajte sa, športovci usúdia, aký je to zákon, či dobrý, alebo pre nich absolútne v malej miere použiteľný.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2015 10:32 - 10:34 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, pán poslanec Brixi, neprekvapil ste ma. Niečo ste musel povedať. Beriem to, dobre. Ďakujem pekne. Ale napriek tomu vám poviem, že potom, keď budú otvárať tie, miliónoví hokejisti, hokejové stánky v Liptovskom Mikuláši a tak ďalej, kde investujú peniaze, choďte tam potom strihať pásku, lebo to bude asi vašou zásluhou. Alebo futbalisti niektorí, ktorí dobre zarábajú, investujú do futbalovej akadémie a tak ďalej, potom choďte tam strihať pásku, bude to veľmi zaujímavé. Len toľko.
Tí športovci, keď nepožiadajú, tú rentu nedostanú. Oni si musia zvážiť, keď požiada, tak ju potrebuje, ale vždycky má ešte možnosť tie peniaze, tých 400, 600 alebo 800 euro niekomu darovať, niektorému športovému klubu, kde vyrastal a tak ďalej. Má to svoje čaro, verte tomu. A v týchto ostatných krajinách to tak používajú. Zoberie tú rentu alebo priamo poukáže na ten klub, kde vyrastal.
Pán Martvoň, vy vždycky do toho už hovoríte politiku, že keď ste tam vy bol vo vláde, nebol vo vláde. Tento zákon som predložil na prvom sedení v roku 2012 v tomto istom znení, keď ste sa zdržali, lebo ste sa báli za to nehlasovať preto, čo by vám povedali športovci. A vtedy som ho ešte pripravoval ako štátny tajomník na ministerstve dopravy. Berte to tak, že na prvý zákon sa nedá toto vytiahnuť. Bolo treba ho pripraviť a ešte v začiatkoch môjho pôsobenia na úrade ministerstva dopravy som bol ešte štátnym trénerom, ktorého som sa potom musel vzdať. Takže toľko o tom, o športe a o výsledkoch, aby ste vedel, aby ste bol v obraze.
A ja nikdy nehovorím, a vždycky vyťahujete politickú, a keby ste bol vy vo vláde, už ste to mal predložiť. Nevyšlo to vtedy. Dva roky sme boli vo vláde. Keď vy hovoríte, že tri roky ste tento zákon pripravovali, tak kde ste? My sme boli len dva roky vo vláde, nestihli sme to a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.3.2015 10:19 - 10:27 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci. Budem hovoriť len o tých veciach, ktoré sú odlišné z toho návrhu, lebo sme tu dosť o tom už debatovali, o tom prvom návrhu poslancov vládnej strany SMER. Dovoľte mi, aby som povedal pár viet.
Náš zákon sa týka výlučne olympijských disciplín a olympiád. Čiže je to o olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách, šachovej olympiády a, samozrejme, to, čo sme pred chvíľou hovorili, my sme tam zahrnuli aj tú súťaž v roku 1984, tú Družbu, kedy sa naši športovci nemohli zúčastniť olympiády v Los Angeles.
Je to štandardný európsky návrh. V Európe niet ďalšieho štátu, ktorý by dával nejaké osobitné hodnotenie športovcov, ktorí získali tituly na majstrovstvách sveta a na majstrovstvách Európy. Takže my sa pridržiavame tohto znenia. Samozrejme navrhujeme, je to forma ocenenia mimoriadnych úspechov, ktoré športovci získali pre našu krajinu. Sami dobre viete, že koľkí politici a verejní činitelia sa s nimi fotia, ako sa bijú, medzi fotografiami sa dostali k nemu, keď sú olympijskí víťazi, ale preto si my hovoríme, že túto časť potom, keď je to tak, tak treba oceniť.
Navrhujeme poskytovať príspevok už pri dosiahnutí štyridsiatich rokov, v druhej alternatíve tridsiatich piatich rokov. Je na zváženie Národnej rady. Zhruba prečo v štyridsiatich rokoch? Pretože zhruba v tomto veku aktívne špičkoví športovci medzi 30 až 40 skončia svoju vrcholovú kariéru ako športovci a samozrejme sa musia dostať do života, musia sa uchádzať o nejaké zamestnanie. Pokiaľ samozrejme vieme, že každý nemôže byť trénerom v tom športovom odvetví, čo robil, takže majú problémy s umiestnením. A samozrejme majú problémy aj s tým, aby počas toho vyčerpávajúceho, vyčerpávajúcej športovej kariéry mohol niečo doštudovať, mohol niečo doštudovať, nejakú vysokú školu. A samozrejme, keď sa prihlási do zamestnania po skončení ako 35-, 36-ročný športovec, každý sa ho bude pýtať na prax. A práve to je tá situácia, keď nešportovci majú v predstihu to, že majú aspoň možnosť získať určité praktické skúsenosti vo svojom fachu a tým lepšie sa zamestnať.
Samozrejme títo športovci majú aj vplyv na ďalšiu generáciu, ktorá vidí ako, ako obrovské osobnosti Slovenska, spoločenského života, čo dosiahli. Samozrejme, bude to mať motivačný účinok. A preto si myslím, že musíme sa týmto športovcom nejakým spôsobom odvďačiť, a nielen tak, že dostanú jednorazovú prémiu po skončení olympiády, ale musíme sa o nich postarať.
A samozrejme poviem len príklad: keď športovec skončí a chce si založiť rodinu alebo už je ženatý, čo je najdôležitejšie? Jeho bývanie. Kto predloží, že má olympijskú rentu, do konca života mu štát garantuje určité peniaze, nie je problém mu ísť do banky, zobrať si na tieto peniaze úver a na základe toho si založiť normálny rodinný život. Samozrejme máme aj výhrady voči tým športovcom, ktorí neskôr alebo počas svojej kariéry budú nachytaní, v úvodzovkách poviem, na dopingu, na látkach, ktoré nie sú spojené s Olympijskou chartou. Na druhej strane máme aj problémy s tým, že musí byť bezúhonný, pretože keď je to vzor pre mládež, tak si myslím, že nemal by byť športovec nejaký agresívny, ktorý doma mláti rodinu a nejakým spôsobom je odsúdený, čiže to by mal byť fakt vzorom tohto celého.
K tomu, čo som povedal, prečo rok ´84. Pretože jednoducho športovci nemohli za to, že na tú olympiádu necestovali, a na druhej strane tí, ktorí boli zas v Moskve a získali zlato, tak to vieme tiež, že nebolo úplná olympiáda, lebo tam chýbala druhá časť, ale to som už pred chvíľou povedal.
A odkiaľ peniaze na to, vždycky je najväčší problém. My navrhujeme, aby tieto peniaze boli zobraté z Tiposu. Tipos má výnosy za rok 2013 370,2 milióna. Je to neustály nárast. Zisk po zdanení je nejakých 7,9 milióna. Náš odhad, že títo športovci, ktorí už majú nad tých 40 rokov, by bolo nejakých do 400-tisíc euro ročne náklad a si myslím, že s ľavou rukou by Tipos vedel pokryť, pokiaľ by sa dostalo do zákona, túto čiastku. S tým, že aspoň by sme mali istotu, že Tipos nerozdáva svojvoľne peniaze nejakým svojim klubom a nejakým svojim známym športovcom. Alebo aspoň táto čiastka, by sme vedeli, že kam ide, kam to plynie, vráti sa do športu, tým, ktorých chceme oceniť.
Príspevok navrhuje vo výške priemernej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok, čo teraz by znamenalo od 800 do 850 euro za zlatú medailu, z toho 60 % je 500 euro a medailu bronzovú by to bolo okolo 340 euro, v týchto splátkach.
Návrh zákona rieši procesnú stránku odňatia a prisúdení tohto príspevku. Samozrejme, odznie tu to, že niektorí športovci zarábajú milióny. Pozrite sa, je to fakt, ale sú aj športovci, ktorí nezarábajú milióny, ako napríklad športovci v individuálnych kategóriách. A keď si zoberieme, hokeja sa to teraz v tomto momente netýka, alebo niektorých bývalých hokejistov za Československo, kedy mali bronzovú medailu na olympijských hrách. Áno, hovoríme to, že niekedy, ale už aj hokej, samotný hokej prišiel na to, že obsadzovať hráčmi, na olympiádach, najvyššieho rangu je prínosné, a preto to robia už aj Kanaďania, Američania, aj Rusi, kde na olympijské hry idú najlepšie kádre, najlepší hokejisti. Čiže nevidím tam problém.
Na druhej strane bolo to aj v tenise tak, že už vidíte na posledných olympijských hrách, samozrejme, Nadal a všetci títo najlepší tenisti sa zúčastňovali olympijských hier, pretože došli na to, že vyhrať Wimbledon je pekná vec, ako byť neoficiálnym majstrom sveta v tenise, ale byť olympijským víťazom aj pre nich to je najvyšší rang športovca, čo môže dosiahnuť. Preto asi toľko o tom.
Na druhej strane možno však uvidíme, kto vystúpi, ešte sa pokúsim. Ale pred chvíľou som povedal všetko to, čo sa týka výhod nášho oceňovania. Čiže tie peniaze by športovci dostali teraz. A ak by sme pristúpili na to, že to boli by peniaze z toho Tiposu, fakticky by nezaťažili ten štátny rozpočet, len by sa tam spravil možno čiastočne poriadok a aspoň by sme mali prehľad, kam idú tie peniaze. Asi toľko na začiatok.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

17.3.2015 10:12 - 10:17 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ale musím povedať, že už sme trošku vymlátili žito, alebo vystrieľali sme patróny. Budem v tomto smere kratší a uvediem, uvediem náš návrh, ktorý sme podali z poslaneckého klubu MOST – HÍD, ktorý sa týka tejto tematiky takisto jak predchádzajúci zákon. Dovoľte mi preto uviesť tento zákon.
Tento zákon predkladám po druhýkrát. V roku 2012 bol prvýkrát predložený pred olympijskými hrami, žiaľ, neprešiel v prvom čítaní. V právnom poriadku Slovenskej republiky nie je upravený nárok fyzických osôb, ktoré reprezentujú, respektíve v minulosti reprezentovali Slovenskú republiku v športovej oblasti, na príspevok za zásluhy pre Slovenskú republiku v oblasti športu. Táto právna úprava je však bežnou súčasťou právneho poriadku okolitých štátov, napríklad Poľska, Maďarska, Ruska, Rumunska, Ukrajiny.
Účelom navrhovaného zákona je odmeniť mimoriadne výkonných športovcov, ktorí sa významnou mierou zaslúžili o mimoriadny športový úspech na významných medzinárodných športových podujatiach, propagáciou o dobré meno Slovenskej republiky v zahraničí. Navrhovaná právna úprava má do budúcna zároveň ambíciu motivovať ďalších športových reprezentantov Slovenskej republiky v snahe dosiahnuť mimoriadne športové výsledky, na základe ktorých by im vznikol nárok na príspevok za zásluhy v športovej oblasti. Navrhovaná právna úprava by tak mohla prispieť aj k masovejšiemu rozšíreniu športu mládeže v Slovenskej republike.
Vznik nároku na príspevok za zásluhy v športovej oblasti navrhujeme len pre tie fyzické osoby, ktoré spĺňajú podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom, a ktoré sa športoví reprezentanti Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky v období od 28. októbra 1918 zúčastnili zákonom definovaných medzinárodných športových podujatí a na takom športovom podujatí získali ocenenie zlatou, striebornou alebo bronzovou medailou.
Vrcholoví športovci v priebehu svojej športovej kariéry vynakladajú mimoriadne úsilie pre dosiahnutie športových úspechov, pričom dosiahnutie významného športového úspechu na olympijských hrách je mimoriadne cenené nielen odbornou verejnosťou, ale aj ostatnými občanmi našej republiky. Takíto športovci, ich úspech vedie k pozitívnej propagácii štátu. Každý štát však pre dosiahnutie takýchto úspechov musí vytvárať adekvátne podmienky.
Navrhovaná právna úprava zohľadňuje ocenenie prínosu občanov Slovenskej republiky, ktorí sa ako športoví reprezentanti zaslúžili aj o dobré meno vo svete. Vznik nároku na príspevok podmieňuje okrem iného aj dosiahnutie stanoveného veku oprávnenej osoby. Túto podmienku návrh zákona predkladá v dvoch alternatívach, a to buď veku 35 rokov, alebo od 40 rokov svojho života.
Sumu príspevku navrhujeme ako násobok sumy priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to ako jedennásobok v prípade medailového ocenenia zlatou medailou, 0,6-násobku v prípade striebornej medaily a 0,4-násobku v prípade bronzovej medaily.
Návrh zákona rieši aj situácie súvisiace s dopingom a bezúhonnosťou oprávnenej osoby. Návrh zákona upravuje aj konanie v priznaní o odňatí, o priznaní, odňatí alebo zastavení výplaty príspevku a tiež aj konanie zmeny výšky príspevku.
Týmto návrhom zákona v čl. II navrhujeme aj zmenu zákona o dani z príjmu tak, že príspevok bude oslobodený od dane z príjmov a z toho dôvodu sa nebude započítavať ani do vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie a poistného na zdravotné poistenie.
Navrhovaný zákon je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ostatnými všeobecnými záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.
Účinnosť zákona navrhujeme, ak samozrejme prejde, v roku, od 1. januára 2016.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2015 10:05 - 10:06 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Áno, Dušan, súhlasím, čo si povedal, samozrejme, máš v tom skúsenosti z kolektívnych športov hlavne. Samozrejme, vidíš, jak je to, vidíš, jak dopadol pán Popluhár. Práve toto je tá tragédia toho, že tí nosní ľudia z československého a neskôr slovenského športu nemajú vytvorené tie podmienky alebo tú sociálnu istotu, aby mohli v normálnom kľudnom živote prežiť a odovzdávať svoje skúsenosti mladším.
Ja súhlasím s tým, čo si povedal. Samozrejme nebudem sa opakovať, ale myslím si, my dvaja sme spolu na túto tému dosť dlho rozprávali, a musím povedať, že si aj sľúbil, že dáme dokopy nejaký zákon, no nedošlo k tomu. Teraz tu predkladáme dva zákony, ktoré sú trošku odlišné, ale mohli byť, mohli byť spoločné pri troške vôle.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2015 9:52 - 9:54 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega, mám to tu pred sebou, nezavádzam. Za bronzovú medailu vy dávate 350 euro. Je to tak? Prosím? (Reakcia z pléna.) Päťsto dávate za striebornú, za zlatú 650. (Reakcia z pléna: Máte starý návrh.) Dobre, ale na druhej strane musím povedať, že Šuranová mala 367 euro dôchodku, toto podľa prvého návrhu, čo som ja čítal, by bolo 350, takže by nedostala nič, nezavádzam.
Na druhej strane vy hovoríte neustále o tom, o reklamách pre športovcov. Pozrite sa, pán kolega, reklamu niekto môže mať a niekto ju nemusí mať. Istota je to, čo ja dostanem garantované od štátu, alebo nedostanem. Toto nemôžte tu hovoriť, že kto má možnosť získať reklamu. On nemá možnosť získať reklamu. Lepšie sa získava reklama pre jedného cyklistu ako pre jedného džudistu alebo pre jedného boxera, a tak ďalej. Sám dobre viete, ak máte s týmto skúsenosti ako. Ale ako vidím, máte v tom dosť veľké, nejakým spôsobom nechcem zlé slovo nachádzať, ale medzery v tomto, že kto najlepšie získava reklamu alebo najhoršie. Takže to, čo štát garantuje, to je istota pre neho, nie to, čo vlastnou iniciatívou môže získať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.3.2015 9:39 - 9:48 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, lebo som už vystúpil ako písomne prihlásený v piatok, nebolo tu veľa ľudí, ani toľko, čo je tu dnes, dovoľte mi, aby som zhrnul to, čo som povedal aj minule a na čo som nedostal ani odpoveď, čo som, pán predkladateľ, keď som sa vás pýtal, na to ste mi nedal odpoveď.
Preto sa chcem spýtať ešte raz, čo sa týka, vy asi zle, a dneska ste začal s tým, že rok ´84 Los Angeles. Áno, bola tam olympiáda. Bola tam olympiáda bez športovcov socialistického sektora. Vy hovoríte, že to nie je v poriadku, aby sme ich odmenili. A minule som povedal tiež trochu o tom, potom nie je vhodné ani to, aby sme odmenili športovcov z roku 1980, lebo tam zas sa nezúčastnili tí športovci, ktorí vtedy kapitalistický režim zastrešovali. Čiže 80. rok tam ostal, 84. rok tam neostal z dôvodu, lebo komunisti nepustili týchto športovcov von na olympiádu, lebo trucovali. Ten Bugár a Kratochvílová za to nemôžu, že do dnešného dňa nie sú olympijskí víťazi, ale socialistický režim im vypísal jednu socialistickú súťaž, a povedali, že všetky prémie za to dostanú. A chcel by som vám len povedať, nech sa páči, tu je ten materiál, neviem, či ste ho videl, že vtedy na týchto olympiádach, ktoré sa odohrávali v hlavných mestách určitých socialistických krajín, vtedy Československo získalo 2 zlaté, 18 strieborných a 28 bronzových medailí medzi týmito.
Ja si myslím, že tí športovci si zaslúžia to, aby sme napriek tomu, že nie vlastnou vinou sa tam nedostali, ale reprezentovali Československo a boli ukrivdení. Pre nich tá ich krivda bola väčšia ako hocijaká iná. Preto keď si potom zoberiete výsledky dvoch špičkových športovcov, ako bola Kratochvílová a Bugár, už uvidíte, že na majstrovstvách sveta po tých obdobiach už nezískali žiadnu medailu a nehodili žiadny svetový rekord. Čiže motivačne tam bolo zle.
Ale vrátim sa k tomu, o čom sme sa bavili, prečo teraz hovoríme, že môj návrh, váš návrh. Áno, sú tam určité iné veci, ktoré riešite vy, riešime my v našom zákone. Ale prečo ste potom nepovolil aspoň tú rozpravu spustiť? Teraz sa takto musíme zopakovať a ja poviem ešte za chvíľu, možno za 20 minút to isté, čo už tu bolo povedané, lebo ide ten ďalší zákon, ktorý v poradí je v tom, len akurát rozprava. Mali ste aspoň o to povedať: nech sa páči, tú rozpravu spustíme. A je to o tom, ja nehovorím, že je to to isté, ale nič nie je to isté, aby sme vedeli, má to niečo v sebe iné. Teraz hovoríte áno.
Vysvetlil som aj to, že majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy, prečo nie. Poviem len jeden jediný príklad. Majster Európy dostane od vás viacej peňazí ako olympijský strieborný medailista. Nie je to v poriadku, myslím si. Majstrovstvá Európy sú kontinentálnou súťažou a nie sú to žiadne majstrovstvá sveta, olympijské hry. Takže nie je to v poriadku.
A dovolím si povedať pánovi Briximu, neustále hovoríte o ekonomickom zázemí tohto programu. Prosím vás pekne, povedzte mi, keď niekto vystúpi po tom, čo ja poviem, koľkých športovcov sa to bude, táto, to, čo vy navrhujete, viete vôbec koľkých športovcov sa to bude týkať? A aká to bude veľká čiastka tej odmeny?
Ale poviem vám na to jeden príklad. Napríklad aj to som minule povedal, v roku 1972 Šuranová, ktorá vychovávala tri deti, získala bronzovú medailu na olympiáde v Mníchove. Mala dôchodok podľa olympijského výboru 372 euro, čiže od vás pani Šuranová nedostane nič, lebo 372 euro je max. Pri našom návrhu, čo budem o tom hovoriť, by dostala ďalších 510 euro a mala by dôchodok 877 euro. Podľa toho, čo napísal vám olympijský výbor. A pán Zachara môže mať, olympijský víťaz v roku 1952, môže mať teraz okolo 400 euro dôchodok, ale ani toľko nemá. Ja len hovorím v maximálnych číslach, neviem, koľko má jeho dôchodok, to je jeho súkromná vec. Keď mu vy doplníte na dôchodok na 650 euro, aby mal, to je, z vášho zákona vychádza, tak dostane asi 250 euro k tým 400, alebo dostane viac, to je jedno, ide len o princíp. U nás by dostal tých svojich 400 a dostal by ešte 800. Čiže 1200 euro ako olympijský víťaz. Myslím si, že to je iná káva. Ale ako som počul jeho, on už mávol nad tým rukou, že jemu to je úplne jedno. A bodaj by sa dožil 1. januára, ak tento zákon príde do platnosti.
Čo sa týka, na to ste mi tiež nedal odpoveď, pán predkladateľ, že, ako som minule povedal, vrcholový šport na Slovensku zabezpečujú tri ministerstvá – ministerstvo vnútra, ministerstvo armády, vlastne obrany a ministerstvo školstva. Ministerstvo vnútra, obrany, sú dve nie civilné zložky a ministerstvo školstva je civilná zložka. Keď v osemnástich rokoch zoberú vynikajúceho športovca do armády alebo do polície, on výsluhový dôchodok, mal vtedy 20 rokov, teraz, ako ste hovorili, bude mať 25, ale ešte retroaktívne ten zákon nemôže platiť, čiže výsluhový dôchodok môže mať v tridsiatich ôsmich rokoch, povedzme v štyridsiatich rokoch alebo v štyridsiatich dvoch rokoch, pôjde z týchto dvoch stredísk ako vynikajúci športovec na výsluhový dôchodok a potom sa mu doplatí na to, čo získal. Dobre hovorím? Či je to majster Európy...
Ale ten športovec, napríklad Krnáč, ktorý nechcel byť v živote v ministerstve vnútra alebo v armáde alebo v obrane a chcel byť civilný človek počas svojej športovej kariéry, tak musel športovať – kde? – v centre, v Národnom športovom centre pri ministerstve školstva. On môže ísť do dôchodku z civilného centra v šesťdesiatich dvoch rokoch alebo troch, uvidíme, ako sa to vtedy vypočíta. Čiže on môže potom požiadať v tomto roku, uplynutých tých svojich dôchodkových rokoch, môže požiadať o túto rentu? Nie je to v poriadku.
Ja len preto upozorňujem, že zvážte si to. Športovci, ktorí odídu z ministerstva obrany a ministerstva vnútra, majú výhodu v tom, že odídu mladí a môžu tu o túto, k výsluhovému dôchodku, požiadať o túto vami navrhnutú čiastku.
Čiže takto to vidím ja v tomto smere, že nie je asi dobré zavádzať to týmto spôsobom. Dovoľte mi, aby som sa nevyjadroval k tomu, či majstrom sveta alebo majstrom Európy tú rentu dať. Dobre, ja som tiež športovec, ako ste to hovorili, všetko to, čo dostanú naviac tí športovci, je to ono. Ale nemôžme porovnať striebornú medailu s majstrom Európy. To vonkoncom. Striebornú olympijskú medailu s majstrom Európy v niektorej olympijskej disciplíne, to nie je ten istý ranking.
Čo sa týka, áno, ešte sa vrátim k tomu, čo ste povedal vy, že tá ekonomická čiastka. Ja navrhujem v našom zákone, čo predkladáme, aby túto čiastku, ktorú my chceme, aby dali športovcom, ale poviem to zas pri najbližšom, aby sa táto čiastka odčlenila od Tiposu. Pretože Tipos je stávková kancelária, ktorá miliónové, robí miliónové zisky, a sami dobre viete, nie je to tajomstvo, rozdáva tým peniaze, ktorí sú k nemu blízki. A povedzme, že tieto peniaze nech zabezpečí Tipos a nebude to nejakým spôsobom štátny rozpočet na tom mať krivdu.
Toto navrhujem ja v mojom zákone, ale k tomu sa potom vrátim. Je to jednoduché riešenie. A mám tu aj Tipos, kam všade dáva za posledné roky peniaze, ktorým športovcom, ktorým oddielom, jak sa tie peniaze nejakým spôsobom rozkotúľajú. A vieme, že keď ideme vsádzať, tak sú tam medzi nimi aj tí športovci, na ktorým vsádzame, ktorí by mali možno z tohto rozpočtu alebo z tohto balíka dostať peniaze.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.3.2015 13:52 - 13:54 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Len veľmi krátko. Pán kolega, samozrejme, áno, ste povedal, že je nový zákon ministerstva vnútra o dvadsiatich piatich odslúžených rokoch, ale to nie je retroaktívne. Čiže my tých športovcov, ktorí už tam odslúžili dvadsať rokov, tak idú skôr do dôchodku. Tí, ktorí možno teraz pôjdu a keď sa dožijú, tak to bude na nich platiť. Ale na terajších to vôbec neplatí. Čiže toto nie je jednoduchá vec.
Teraz čo ste hovoril o olympiáde. Tí, ktorí, no vysvetlite to tým športovcom, ktorí boli na olympijských hrách v Moskve, kde bola tá olympiáda slabšia, lebo boli, museli ísť a niektorí, išli tam také posádky, ani neviete, lebo ja som v tom čase bol na takých miestach a aj mňa sa to tiež týkalo, že museli ísť niektoré olympijské družstvá na olympiádu, lebo ináč v Moskve by nemohli spraviť, keď tam nie je šesť družstiev, tak nemôžu spraviť ako tú disciplínu. Čiže od nás tam išli, aby ste vedel, hádzanárky, ktoré potom boli strieborné a ešte išla osemveslica, lebo musela ísť, a niektoré športy ostali doma. Ale nie je to podstatné.
Podstatné, je to treba povedať tým športovcom, ktorí v osemdesiatom štvrtom neboli a nie z vlastnej iniciatívy nešli. Pretože vtedy komunisti povedali, že nejdeme, lebo budeme bojkotovať. Ale teraz ide o tých športovcov, nie aká vláda bola a kto bol. Oni mali na to a jednoducho, jednoducho im to nebolo umožnené a všade vo svete v európskych normálnych štandardných krajinách započítali im tieto výsledky, ktoré získali na tých. Je o tom, vám môžem dať k dispozícii, keď ste to nenašiel, pán kolega, je o tom napísané, kto tam bol, kedy tam bol, koľko získali, aké medaily, aké štáty sa zúčastnili.
Áno, hovoríme o dvoch rôznych návrhoch a dúfam, že, už teraz na to nebude priestor, ale v utorok začneme s tým mojím návrhom, kde to môžte pod... (Prerušenie vystúpenia časomerom).
Skryt prepis