Videokanál poslanca

Dobrý deň. Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, dostali sme sa konečne, a dúfam, že už tentokrát bez nejakej formálnej chyby, k prvému čítaniu tohto zákona, ktoré beží stále v skrátenom legislatívnom konaní, čo si stále, mimochodom, myslím, že je hlboko, hlboko nesprávne.
Ja som veľmi podrobne počúval všetkých predrečníkov a všetky tie ich argumenty, a keďže sme tu mali aj taký trojdňový nepovinný nácvik tohoto istého problému, tak som veľa rozmýšľal, aj s kolegami diskutoval, že čím to je, že ten pohľad máme rozdielny. A naozaj si myslím, že bude treba popátrať hlbšie v motivácii, hlbšie v takom názorovom rozdiele, ktorý je medzi nami, aby sme pochopili, čo vlastne robíme. Ja poviem jeden príklad, ktorý si myslím, bude každému zrozumiteľný. Predstavte si, že rodina sa dostane do finančných problémov. Nevie splácať školné, nevie splácať hypotéku, nevie poriadne vyžiť, nevychádza im to za jeden mesiac. A predstavte si, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, že príjmu zásadné rozhodnutie, že prestanú splácať časť hypotéky. Jednoducho netreba. Zrazu im to niekde v keši vyjde, že majú vlastne prebytok, že urobili dobrý krok, že ten krok treba pochváliť, lebo zostáva doma viacej peňazí. To, že nakoniec príde k tomu, že im zexekvujú byt alebo dom, že jednoducho banka si naňho uplatní záložné právo, je každému z nás, ako tu sedíme, jasné. Pokiaľ nesplácate hypotéku, prídete o nehnuteľnosť. Horšie je, keď sa snažíme to isté vysvetliť v prípade dôchodkov.
No ja sa naozaj považujem za ľudí, ktorí sa len tak nevzdávajú, keď sa jedná o jeden a pol milióna ľudí, tak skúsim to vyargumentovať ináč a čo najbližšie socialistickému videniu sveta. Hovorili sme o tom, že prvý a druhý pilier sú rozdielne, a hovorili sme o tom, že majú sa tieto veci zamieňať. Včera tu mal dokonca pán minister pomerne presvedčivé vystúpenie, kde argumentoval svojím vlastným nasadením, kde vyvracal rôzne fámy, ako napríklad, že sa bude siahať na už existujúce úspory.
Pán minister, musím povedať, že tomu vašemu nasadeniu ja dôverujem, že to beriete s nasadením, vyvracať túto fámu tiež môžete, ale ja si nepamätám, že by to niekto tu v tejto sále bol spomínal, že sa bude na existujúce úspory siahať. Pán Štefanec, pán Kaník nehovorili, že týmto zákonom sa siahne na existujúce úspory, pán minister, treba si pozrieť prepis. Dokonca ja sám, keď som o tom hovoril, tak som úplne presne hovoril na budúce. Vždy som použil výraz budúce, lebo tomuto, myslím si, že jednouchému, jednoduchej veci pomerne jasne rozumiem.
Ale to, čo chcem povedať, je, že asi sa treba vrátiť k úplnému začiatku, aby nám to bolo rovnako jasné, ako s hypotékami, ako s neplatením niektorých iných dlžôb. Stále sme konfrontovaní s tým, že tvárime sa, ako keby to, čo nezaplatíme do druhého piliera, sme považovali za ušetrené. Ja to považujem za úplné jadro filozofického problému a dokonca ho považujem za tak silné, že som zistil, že v pomerne čítanom denníku pán premiér urobil akési porovnanie, že prvý pilier je o 16,62 % výkonnejší ako druhý pilier, o mínus 11,68. Pán minister, ja viem, že loajalita voči nadriadenému je dôležitá vec. Ale čakal som, že sa voči tomuto rázne ozvete. A ja vám to znova pripomeniem, lebo vy ste boli ten, kto si tu vyprosoval, aby sme tu hovorili o pyramídovej hre. Takže budete musieť, ja tomu rozumiem, že možno to nie je úplne zrejmé, naozaj zabsolvovať krátku prednášku, že čo je čo.
V prvom rade treba povedať, že keď sporíte, tak peniaze zostanú peniazmi a zhodnocujú sa viac či menej lepšie, to znamená, ale zostávajú na účtoch tých ľudí, ktorí si sporia. Funguje to tak u sporiteľne, fungovalo to tak za prvej republiky, fungovalo to tak aj za komunistov, kým neurobili tú peňažnú reformu, o ktorej som hovoril minule, ale v zásade peniaze sú na súkromnom účte. Práve v tej spomínanej pyramídovej schéme, alebo koniec koncov asi lepší výraz je Ponciho schéme, na ktorú sa tento Bismarckov model podobá, a to je prvý pilier, je to založené na tom, že tí, ktorí do systému vstupujú, prispievajú tým, ktorí z neho vystupujú. To znamená, výnosy sú kryté príspevkami tých, ktorí prichádzajú. Na to netreba nejaké vážne zamyslenie sa, keď si to dáte dokopy s demografickou krízou, kde počet ľudí v dôchodkovom veku stúpa a počet ľudí, ktorí sú práve v tom veku, kedy majú, proste pracujú a odvádzajú dane, odvody, klesá, aby ste vedeli, že ten systém sa zrúti. To znamená, že porovnávanie, ktoré použil pán premiér a ktoré som tu minule práve aj s vami diskutoval, že prvý pilier pilier má nejaký vlastný výkon, je porovnávanie rovnaké, ako keby ste porovnávali výkon sľubov z nebankovej inštitúcie s tým, čo ľudia si reálne nasporia.
Veď výraz, že prvý pilier je neudržateľný a dôchodkový systém je neudržateľný nie je len môj výraz. To je konštatované v mnohých dokumentoch. To znamená, hovoriť, že niečo, čo je neudržateľné, má väčší výkon ako niečo, kde sa sporí, nie je seriózna diskusia. A ja to považujem za obrovskú chybu, obrovskú chybu, ak sa o takto vážnej veci nebavíme seriózne. Chcem na to poukázať aj preto, že to tu viackrát zaznelo, a zo strany vlády neprišla žiadna odpoveď. Vy keď znížite odvod do druhého piliera, automaticky destabilizujete verejné financie zo strednodobého hľadiska. To je vec, ktorú nemôžete poprieť a ktorú si myslím, že pokiaľ budeme v tejto diskusii seriózne pokračovať aj k ústavnému zákonu, a pokiaľ by ste netlačili na to, aby sme mali skrátené legislatívne konanie, tak by sme si ju mohli vydiskutovať aj s odborníkmi, napríklad s NBS-kou alebo koniec koncov s tou radou, ktorá má dozerať na rozpočtovú zodpovednosť. Nie je pochybné, nie je spochybniteľné, pán minister, zo strednodobého hľadiska práve v tých ukazovateľov, ktoré Slovensko tlačia smerom nadol, výrazne, výrazne si pohoršíme týmto vaším krokom. A treba povedať, že asi jediná cesta z tohto je, hovoriť si veci po pravde a hovoriť si veci tak, ako dávajú ekonomicko-matematickú logiku.
Takže znova to pripomeniem. Pokiaľ vyplácate budúce výnosy z toho, čo dodávajú vlastne noví vkladatelia, je to veľmi podobné pyramídovým spoločnostiam. Na konci sa systém zrúti. A to, že to je neudržateľné, sami aj vo svojich výrokoch konštatujete, ináč by ste to nemenili. Vy sám hovoríte, že je 900-miliónový deficit z prvého piliera a hovoríte, mimochodom, že 900-miliónový deficit z druhého piliera. Ja si myslím, že všeobecne dôchodkový deficit, ak som to správne spočítal, je 1,8 miliardy. Ale ak je to potom naozaj takto, pán minister, tak vaše čísla vás usvedčujú z klamstva. Ako môžete hovoriť, že došlo k trvalému nárastu, keď viete, že ten systém je neudržateľný? Ako môžete povedať, že to takto bude, keď viete, že to nie je udržateľné? Kto to zaplatí?
Ja rozumiem tomu, že neviem, viem, akú matematiku mali na Ekonomickej univerzite, viem, akú na Elektrotechnickej fakulte, neviem, akú máte vy právnici, ale toto je úplne jednoduché. Ak raz ten systém vy, a ja vám to ukážem, tuto to robí váš pán premiér, tu ukazuje, ako veľmi narastajú dôchodky z prvého piliera, ale zároveň hovorí, že je neudržateľný, no tak to je rovnaké, ako keby hovoril, toto, čo tu je napísané, v budúcnosti nebude pravda, dôjde niekde ku krachu.
A práve s týmto je najväčší problém, pán minister, že ak máme viesť serióznu diskusiu, tak ju veďme o tejto podstate. Nie o propagande. Skutočne som si veľmi lámal hlavu nad tým, že ako je vôbec možné, ako je vôbec možné, že o takto jednoduchých veciach nevedieme odbornú debatu. Lámal som si hlavu, dokonca som ďaleko prechádzal tie vystúpenia, ktoré som tu zaznamenal, a spomenul som si na niečo, čo som si myslel, že najprv sem nepatrí, na pána poslanca Blahu a pani poslankyňa Nachtmannovú, ktorí rozprávali jeden o Castrovi, ďalšia o histórii sociálnych demokratov a socialistov vôbec. A vtedy mi došlo, že kde je ten základný problém. A ja si nemôžem pomôcť, ja sa musím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, s vami o to podeliť, lebo už neviem, ako ináč mám argumentovať, keď niečo je jasné bankárom, ekonómom, každému matematikovi, ale nie je jasné socialistom. No tak si pomôžem.
Rozmýšľal som nad tým, že prečo existuje vôbec nejaká ideologická predpojatosť medzi socialistami a, nazvime to tak, zbytkom demokratického sveta. A došiel som k jednému záveru, keď počujem, že Castro a podobné mená, predtým Che Guevara v niekoho v pracovni visel, človek, ktorý zabíjal bez súdu, bez súdu, roľníkov, volal sa Che Guevara, niekto si ho zavesí do pracovne úplne bez problémov. Roľníkov. Keby zabíjal vojakov, pochopím, ale roľníkov popravoval bez súdu, pán Che Guevara, alebo súdu, a normálne som došiel k tomu záveru, že odkiaľ tá predpojatosť pochádza. No, každá generácia má istú skupinu ľudí, ktorá istým spôsobom sníva sen o tom, že niekto im pomôže, niekde na zemeguli je lepšie, niekde na zemeguli je spravodlivo. Intelektuáli zo začiatku 20. storočia, ľavicoví, v tomto videli Marxa, Lenina, Stalina, v päťdesiatych, šesťdesiatych rokoch, rôzni iní ľavicoví intelektuáli, Mao Ce Tunga, všetko masových vrahov. Ale snívali o nich, že títo masoví vrahovia zariadia lepší život. Ono sa to možno trochu zjemnilo a dnes takto ľavicovo zmýšľajúci ľudia, a treba si po pravde, že aj medzi vami socialistami je ich dosť, ako tu počúvam rôzne príspevky, snívajú o tom, že možno nejaký Hugo Chavez, možno nejaký Fidel Castro, možno nejaký iný režim, niekto možno potichu Kaddáfiho, ale to už je pomerne neskoro, že ten je spravodlivý.
Ja v skutočnosti v hĺbke duše rozumiem tomu volaniu po spravodlivejšom svete, v ktorom žiadne krivdy nebudú, ale realita ukazuje, že sa upínajú títo ľavicoví ľudia k nepravým vzorom, a dokonca, že to popierajú. Že to popierajú a tvária sa, že to je vlastne v poriadku a chyba je niekde inde. A ono to súvisí s našou diskusiou, lebo keď popierame ekonomickú a matematickú realitu, to znamená, keď hovoríme zároveň, a stalo sa to dnes ráno, pán minister, alebo respektíve včera, čiže nehovorím o niečom vzdialenom, že máme nejakú výnosnosť v prvom pilieri, výbornú, vynikajúcu, a zároveň hovoríte vašimi ústami, že ten systém je neudržateľný, že má deficit každý rok, no tak hovoríte, že to jednoducho nie je pravda. To nie je veľmi zložitá úvaha na to, aby sme vedeli, že niekde je chyba. A podľa mňa tá chyba pramení z istej takej túžby po tom, aby proste svet bol spravodlivejší, lepšie fungoval, podobne ako mali ľavičiari vlastne celé 20. storočie a ktoré ich potom donútilo upínať sa k takýmto, takýmto vzorom. Treba si to otvorene priznať.
A ja to poviem úplne natvrdo, tak ako to cítim. Po super hrdinoch, to bola naozaj túžba, možno ktorá je v každom z nás. Ráno si zobral Oskar, môj syn, dva komiksy, super hrdina, Spider-Man, fix-mani, výborné. Lenže, drahí moji, Oskar dobre vie, že to nie je pravda. A to je to, čo mi na tej celej debate strašne vadí, že vy zároveň, super hrdinovia, nech sa páči, hovoríte o tom, že je pravda, že plus 16, 62 %, a zároveň hovoríte, nedá sa to udržať.
Aký je rozdiel, aký je rozdiel medzi nebankovým subjektom, ktorý hovorí, zhodnotenie 30 %, a Národná banka Slovenska hovorí, nedá sa udržať, a týmto? Aký? Aký, pán minister, je v tom rozdiel? Povedzte mi to, nech to pochopím. Lebo ja si myslím, že v tom rozdiel nie je skoro žiaden. Ak chceme viesť serióznu diskusiu, musíme mať udržateľný dôchodkový systém. A nielen z krátkodobého hľadiska, to znamená, že ako zaplatíme najbližší rok, ale aj zo stredno- a dlhodobého hľadiska. To znamená, ako budú vyzerať dôchodky toho spomínaného Oskara a jeho rovesníkov a koniec koncov aj ľudí, ktorí tu dnes v tejto sále sedia, a hlavne všetkých ich vrstovníkov. O tom je skutočná zodpovednosť.
Ja preto hovorím, že je čas odhodiť tieto ideologické predpojatia, je čas kľudne sa prihlásiť k tomu, že ste za sociálne spravodlivejší svet, ja nebudem kritizovať vaše vzory, ani bývalé, ani súčasné, ale na čom musím trvať, je, aby sme si hovorili ekonomickú a matematickú pravdu.
Takže pravda je taká, že vašich 16,62 % je, drahí, zlatí, nekrytých. Ne-kry-tých. Lebo keby boli kryté, tak tam nemáte každý rok tak obrovský výpadok. Čiže je to kryté len a len zákonom. A ja som to tu včera hovoril, aj, respektíve predvčerom, aj v Grécku majú zákony, ktoré prisudzujú obrovské mnohotisícové dôchodky, ako člen vlády dobre viete, že Grécko možno už v tejto chvíli nieže na tie dôchodky nemá, možno ani na výplaty nemá. Čiže naozaj môže nastať situácia, kedy v zákone budete mať akýkoľvek dôchodok, to znamená nielen 16,62, ako váš pán premiér, ale možno že aj 162,62 % zrastený, ale nebude to fungovať.
Zároveň treba povedať, že existuje istý ďalší veľmi hlboký mýtus. A ten hlboký mýtus hovorí, že nevýkonnosť druhého piliera nezapríčinila prvá Ficova vláda. Obhajovali ste to, že najväčší výpadok bol v roku 2008. No ale najväčší výpadok v roku 2008, vážený pán minister, mala aj vaša vláda ohľadne HDP, lebo vtedy vypukla naplno kríza. Za to nemôžete, to vám nikto nepripisuje, ale za čo môžete, je, že ste upravili zhodnocovanie toho, ako sú výkonné DSS-ky a tým pádom obmedzili investovanie práve v čase, keď boli všetky tie cenné papiere na dne. Takisto nepopierateľná realita. Môj návrh pre vás je rovnako ako v prvom prípade, zoberte si vlastných bankových expertov, zoberieme vlastných a dajme si tie veci na papier. Nepotrebujem na to špeciálne ekonomické vzdelanie, nepotrebujeme na to dokonca ani inžinierske, úplne kľudne aj humanitné vedy a koniec koncov aj práve na to budú v pohode stačiť, aby sme videli, či to funguje, alebo nie.
Čiže,ak sa chceme z tohto bodu pohnúť, musíme si povedať medzi sebou pravdu. A tou pravdou je, že dôchodkový systém ako taký je neudržateľný, lebo súčasná výška dôchodkov, pán minister, a súčasný vek odchodu do dôchodku dokopy dávajú takú situáciu, že na to finančne nemáme. Vy na to pomerne správne reagujete v tomto zákone, keď navrhujete valorizáciu dôchodkov o pevnú sumu. Rozumiem tomu, že to vedie k solidárnosti prvého piliera, ale mimoriadne nesprávne reagujete na to, že beriete strednodobú udržateľnosť nielen dôchodkového systému, ale aj verejných financií samotných.
Ja skutočne by som chcel apelovať na to, aby sme si vyžiadali aj stanoviská Národnej banky Slovenska, aj stanoviská Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ohľadne strednodobej udržateľnosti financií preto, lebo tam mám najväčšiu pochybnosť, pán minister. Som presvedčený, že tento návrh zákona ide proti tomuto, a myslím si, že sú o tom presvedčení aj vaši experti, a toto by mohol byť jeden z fundamentálnych dôvodov, prečo predkladáte tento zákon v skrátenom legislatívnom čítaní, alebo, respektíve v skrátenom legislatívnom procese. Okrem toho, že to chcete urobiť bez nejakého vážneho záujmu verejnosti, tak si myslím, že vás k tomu vedie aj strach z toho, ako experti vyhodnotia tento váš krok.
Ja znova pripomeniem ten model, ktorý ste vy nastúpili, a to je ten, že stabilizujeme krátkodobé rodinné financie tým, že prestaneme platiť hypotekárny úver. Vy stabilizujete štátne financie tým, že prestanete platiť na budúce dôchodky ľuďom, ktorí sú dnes v produktívnom veku. Je úplne zrejmé, pán minister, takého experta nenájdete, myslím si, nielen na Slovensku, ale možnože aj v tých spomínaných režimoch, ktoré som naznačoval, ktorý by povedal opak, a to ten, že tento krok nebude viesť k zníženým dôchodkom. No, samozrejme, bude viesť k zníženým dôchodkom, lebo, keďže bude naozaj stále menej tých, ktorí budú pracovať, keď druhí ľudia budú v dôchodkovom veku, tak zároveň bude tým pádom aj menšie prerozdelenie na dôchodok samotný.
Ja by som tu chcel naozaj veľmi, veľmi apelovať na to, aby ste tento krok zvážili, vážené dámy a páni, hlavne z radov socialistov. Chcel by som, aby ste tento krok zvážili preto, lebo, preto tento krok zvážili, lebo nedá sa fungovať tak, že budeme žiť len pre prítomnosť a že budeme fungovať tak, že nebudeme brať ohľad na ekonomickú realitu.
Zaznelo to tu viackrát, že pred voľbami žiadna zo strán nemala v programe zníženie odvodu do druhého piliera. Dokonca pani poslankyňa, ktorá tu citovala z vládneho programu, citovala tú časť, ktorá s týmto nesúvisí, ktorá s týmto nesúvisí. Ja vám tú časť predložím z vlastného vládneho programu. Tam bolo napísané, budeme šetriť tak, aby boli financie stabilné. Tam nebolo napísané, zoberieme z druhého piliera. Tam bolo napísané, budeme riadiť tento štát tak, aby sme mali stabilizované verejné financie. Tam nebolo napísané, že budeme riadiť tento štát tak, že zhoršíme ukazovatele strednodobej stability verejných financií.
Ja, je mi to také trapné, socialistický vládny program vykladať, ale myslím si, že aj to je pomerne jednoduchá logika. A porozumenie z čítaného textu hovorí, že je tam viacej o šetrení, ako o tom, že budeme siahať na úspory ľuďom v druhom pilieri. Pán minister, aby nedošlo k omylu, budúce úspory, ktoré vzniknú.
Ja som presvedčený o tom, že pokiaľ by sme viedli serióznu diskusiu aj s odborníkmi, tak by sme mohli dôjsť, a teraz ponúkam tie riešenia práve do tej technickej debaty v budúcnosti, lebo dnes takú nevedieme, vy ste pevne rozhodnutí odseknúť druhý pilier a tým naozaj destabilizovať strednodobé verejné financie. Nota bene, keď ukazujem, váš premiér rozpráva niečo o tom, že vzrástli dôchodky napriek tomu, že vie, že to nie je pravda, že to je dlhodobo neudržateľné a že systém sa zrúti. Takže do tej debaty treba podľa môjho názoru veľmi, veľmi jednoducho zarátať nasledovné faktory:
Pokiaľ nás najviac trápi stabilita verejných financií, tak je možné diskutovať o tom, aby sa časť toho presunula pod štát, ak to vieme zjednodušiť, ale asi nie je možné diskutovať o tom, aby táto časť sa rozpustila v štáte. To znamená, aby si ľudia prestali sporiť na individuálnych účtoch. Tak by mala byť vedená naša debata.
Je možné diskutovať o tom, že keď je kríza, tak si môžeme požičať od sporiteľov ich budúce dôchodky, ale musíme ich vrátiť, pán minister, a musíme dať konkrétny prísľub, kedy sa vracajú. V tomto návrhu zákona nie je žiaden prísľub. V tomto návrhu zákona šetríte tým, že beriete úspory ľuďom. To je veľmi neseriózne. Možnože naozaj to bude môj prvý príklad, ten môj prvý príklad, ktorý som povedal, že prestaneme platiť hypotéku a tak si vyriešime osobné financie, nevyhnutné, nebol presný. Možno presnejší, pán minister, je, no budeme platiť aj hypotéku, aj všetky šeky, ale ten zbytok peňazí, ktorý nám chýba, zoberieme od suseda. Takto to totižto je. Všimnite si ten rozdiel, pán minister, nie požičiame si od suseda, to je normálne. To je normálne, to ľudia, ktorí, neviem, nechodia po jachtách, ale naozaj žijú tak ako väčšina ľudí na Slovensku, požičajú. Ale vy hovoríte, že zoberieme od suseda, a podľa vašeho návrhu zákona nikdy nevrátime. Nikdy nevrátime, znamená, hneď spotrebujeme.
A naviac hovoríte o tom, že to stabilizuje verejné financie. No, jasné. A dokonca vám dám teda tip, keď takto chcete stabilizovať, že keď zoberiete aj tie ďalšie štyri percenta, tak budú ešte stabilnejšie. A myslím si, že keby ste išli touto cestou a zoberiete rovno celých tých päť miliárd, čo sú nasporené, tak budeme mať veľmi stabilné verejné financie, pán minister, lebo takáto je to logika.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľa sme sa venovali aj tomu, že prečo tentokrát je veľmi ticho zo strany správcovských spoločností. No ticho je preto, lebo v tomto návrhu zákona im zdvojnásobujete výnosy. Ja to považujem za hanebné, trochu tu prenikajú také šumy, že páni socialisti, tiež už im je to trochu také trapné ľuďom zobrať vyše polovice z ich dôchodkových budúcich úspor, a že jednoducho by, a zároveň dať niekomu dvojnásobné poplatky, no takže pripravujú nejaký pozmeňovací návrh. V tomto zmysle samozrejme aj my podáme pozmeňovací návrh tak, aby sme sa chovali aspoň trochu normálne, to znamená, nebudeme zvyšovať poplatky vtedy, keď berieme ľuďom ich úspory.
Myslím si, že to ticho je také, že až kričí, lebo došlo k dohode medzi vládou a finančníkmi. To znamená, máme tu tých, ktorí to zaplatia, to sú budúci dôchodcovia, a tí, ktorí si sporia, tí nech všetko zaplatia. Skutočne, povedzme si to otvorene, nie tí bohatí, ale tí, ktorí sú naozaj úplne normálni a chudobní, zaplatia a poskladajú sa vám na to, že nedokážete poriadne šetriť, a dôchodcovským správcovským spoločnostiam na to, že jednoducho budú mať dvojnásobné výnosy. A preto sa vôbec nečudujem, že im tento zákon neprekáža, vôbec nezaznamenávam žiadne protesty. A naopak, zaznamenávam obrovské ticho, ktoré svedčí o tom, že sú spokojní. To znamená, že ak niekomu tento zákon vyhovuje, tak vyhovuje v momentálnej finančnej situácii vláde, vyhovuje výnosom, respektíve finančným plánom dôchodcovských správcovských spoločností. Nevyhovuje sporiteľom a budúcim dôchodcom. S tým neviem nič urobiť. Snažil som sa pochopiť to vaše myslenie hlbšie, ale nič iné mi nenapadá, len že naozaj to obchádzanie ekonomickej a matematickej reality.
A to, čo považujem za veľmi, veľmi nebezpečné, je, že ideme do obdobia, kedy bude pomerne tvrdo doliehať na Európu práve táto kríza, ktorá v Európe pokračuje, a budeme musieť prijímať ďaleko vážnejšie opatrenia. Ja by som chcel vystríhať pred takou filozofiou, že všetky opatrenia budú po vzore tohoto nešťastného zákona na úkor budúcich dôchodcov, na úkor ľudí, ktorí šetria, že všetky opatrenia budú nadháňať zisky finančným spoločnostiam, lebo to je, bohužiaľ, realita tohto zákona, a zároveň riešiť len okamžitú spotrebu súčasnej vlády.
Považujem to za neseriózne, považujem to za nešťastné a považujem to, mimochodom, za nehumánne, čo je častý výraz, ktorý používajú dámy a páni socialisti. To znamená, nehumánne je, keď v čase krízy ošklbávate toho, kto je najzraniteľnejší. Považujem to za neseriózne, nehumánne. A naviac v čase krízy, keď prihrávate zisky finančným spoločnostiam. To takisto nehumánne je. Netreba o tom nejak hlbšie diskutovať. Máte to vo vašom návrhu zákona.
Vážené dámy, vážení páni, diskutujeme o tom v podstate druhý týždeň. Diskutovali sme o tomto probléme možnože viacej skryte, celé roky, v roku 2006, 2010, kedy stále bola hrozba, že vtedajšia vláda urobí ten krok, že siahne na budúce úspory sporiteľom. Ja som presvedčený, že pre mnohých ľudí toto je principiálnou otázkou, či im za úspory bude ručiť ich súkromný účet, či im za úspory bude ručiť to, čo si našetrili, alebo im za úspory bude ručiť niekto, kto povie nejaké číslo, ktoré v tej chvíli už nie je pravdivé. Lebo, ako opakujeme, neudržateľné. Je to naozaj v mnohých vašich vyjadreniach. Či uveria tomu, že im niekto niečo sľúbi, alebo tomu, že niečo majú konkrétne na svojom účte.
Ja som presvedčený, že je dôležité, aby sme ľuďom zabezpečili dôchodky, je dôležité, aby sme ľuďom hovorili pravdu, je dôležité aby sme ľudí netlačili do zlej sociálnej situácie tým, že štát nebude mať na vyplácanie dôchodkov v takej výške, ako sa dnes počíta. A preto navrhujem v zmysle rokovacieho poriadku, aby tento návrh zákona bol vrátený vláde na prepracovanie, aby bol doplnený o analýzu Národnej banky Slovenka a rovnako ako aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, aby sme mohli sa ako poslankyne, poslanci jasne vyjadriť k tomu, aký dopad to bude mať nielen na jeden a pol milióna sporiteľov, ale aký dopad tento návrh zákona bude mať na strednodobé a dlhodobé verejné financie na Slovensku, alebo ak chcete, aký dopad bude mať na dôchodky súčasnej pracujúcej generácie a generácie našich detí.
Navrhujem to preto, lebo takáto vážna reforma, zmena, ak chcete, sa nemôže diať nielen bez verejnej diskusie, o tom som hovoril pri skrátenom legislatívnom konaní, ale nemôže sa diať ani bez vážnej odbornej diskusie. A práve táto odborná diskusia mi v tomto prípade chýba. Nebol by som sa tak hlboko k tomu vracal, keby som nebol videl, že stále pokračuje absolútne neseriózne, ničím nepodložený optimizmus ohľadne výšky dôchodkov a stále pokračuje isté také tvrdenie a zhadzovanie toho, že keď si niekto niečo nasporí, tak vlastne nič nemá.
To si vyžaduje vážnu odbornú diskusiu, vyžaduje si to viacej, ako len istú vieru v nejakých hrdinov, či už tých, nazvime to ľavicových, ako je Mao Ce-tung alebo Che Guevara, alebo koniec koncov tých normálnych detských, ako sú ex-mani alebo spider-mani. S tým rozdielom, že decká vedia, že toto nie je pravda. To vieme všetci, ale ja by som bol rád, keby aj páni socialisti pochopili, že ani ich ekonomika. A akékoľvek percento si sem napíšete a poviete, že je to neudržateľné, pravda nie je. Jednoducho, ekonomika je o číslach. A mimochodom, sú to jednoduché čísla, jednoduché percentá. Nie je to nič ťažké, žiadne matice a už vôbec nie integrály alebo derivácie. Čiže nič, čo by bolo treba špeciálne študovať.
Vážené dámy, vážení páni, nepodporíme tento návrh do druhého čítania. Rovnako ako bez vážnejšej diskusie si neviem predstaviť, že by sme podporili nejaké ústavné riešenie. Chcel by som znova vyzvať, dal som formálny návrh, ale vyzvem to aj tak normálne ľudsky. Vážený pán minister, vážená vláda, zoberte ten návrh zákona a prineste niečo, s čím sa spoločnosť môže stotožniť. Prineste niečo, čomu sa bude dať dôverovať. Prineste niečo, čo od začiatku nebude svojím spôsobom závislé od ideologických postojov. A prineste niečo, čo dokáže ľuďom pomôcť s dôchodkami, nie ich priviesť do ďalšej mizérie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som nadviazať na to, čo pán poslanec Hlina komentuje naše tlačové výstupy. Ja si myslím, že treba veci čítať tak, ako sú, a úplne zrozumiteľne, tak ako sme to povedali v rámci rozpravy v uplynulých dňoch. To znamená, pre SDKÚ - DS je otázka druhého piliera vôbec dôchodkového zabezpečenia otázkou principiálnou. A keď je niečo principiálnou otázkou, tak máme naozaj vážne výhrady zoči-voči tomu, že takto vážny zákon sa robí poza chrbty ľudí, takto vážny zákon sa robí v skrátenom legislatívnom konaní a takto vážny zákon sa robí napriek tomu, že žiadna strana, čiže ani Obyčajní ľudia, ani SMER nehovorila ľuďom pred voľbami, že im zníži príspevok do druhého piliera. Že im siahne týmto spôsobom na dôchodkové úspory. A berieme to tak, že naozaj sa jedná o istý druh podvodu zoči-voči voličom, keď im niečo iné sľúbime a niečo iné potom robíme aj na pôde Národnej rady. A nejaký taký, povedal by som, kolegiálny dovolenkový duch, ktorý tu vládne, nemá zmysel podporovať, keď sa zároveň podvádzajú ľudia, ktorým bolo jasne povedané, že nie, nezníži sa odvod do druhého piliera, no tak budeme konfrontovať tých, ktorí ľudí podvádzajú. Tých, ktorí iné hovoria a iné konajú. Myslím si, že je to úplne namieste a považujem za drzé nazývať to obštrukciou, keď sa zastávame ľudí, ktorým niekto niečo sľúbil a koná sa opačne. Naopak, si myslím, že treba sa vymedziť zoči voči tomu, keď niekto sem príde, dáva návrh zákona, ktorý je v prudkom rozpore s tým, čo sľuboval pred voľbami. Je to normálne, je to prirodzené, zastávame sa ľudí, ktorí nemajú byť právo takto podvádzaní, naopak, zastávame sa ľudí, ktorým keď niekto niečo sľúbil, tak to dodržať treba. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja by som chcel nadviazať na pána poslanca Mihála. V podstate potvrdzuje sa stále to, čo si myslím, že je správne pri tomto zákone. Nejedná sa o nejakú jednoduchú novelu. Ja neviem, napríklad ako by mohla byť nejaká novela o exekúciách alebo niečo podobné, čo dnes prichádza. Jedná sa o veľmi komplexnú novelu, ktorá mala visieť na portáli právnych predpisov, nielen kvôli nejakej formalite, ale kvôli tomu, aby sa s ňou mohla odborná a, koniec koncov, aj laická verejnosť poriadne oboznámiť. To len ilustruje ďalší z dôvodov, prečo, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odmietnuť úplne jednoducho a s čistým srdcom, s čistým svedomím a v podstate v pevnej viere, že zastupujete svoje voličky, svojich voličov, odmietnuť tento návrh na skrátené legislatívne konanie. Ja si myslím, že takýto typ návrhu má miesto. A opakujem, keď sa napríklad exekúcie zvrhnú voči štátnej pokladnici, alebo má miesto, keď naozaj hrozia preukázateľne nejaké škody, ale nemá miesto, keď sa pripravuje a prijíma takto komplexná zmena, alebo ak chceme, slovami pána ministra - reforma celého sociálneho systému a penzijného systému a vôbec odvodového systému, aký tu v tejto chvíli máme. Veľmi by som sa prihováral, aj toto je v podstate moja posledná šanca pred hlasovaním, aby sme, panie poslankyne, páni poslanci, odmietli tento návrh na skrátené legislatívne konanie aj z tých dôvodov, ktoré spomínal pán poslanec Mihál, ale aj z veľmi jednoduchej úvahy, že keď sa niečo týka troch miliónov ľudí, tak nemáme právo, ani morálne, a koniec koncov ani legislatívne, prijímať niečo v takomto obrovskom chvate a vystaviť ohrozeniu, naopak, tieto tri milióny ľudí.
Čiže, panie poslankyne, páni poslanci, svorne to odmietnime.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, chcel by som poďakovať kolegyniam poslankyniam a kolegom poslancom za faktické pripomienky a chcel by som aj poďakovať za tú trpezlivosť, lebo ja som sa skutočne venoval len tomu úplnému základu, to znamená, len tomu, o čom pojednáva vlastne návrh na skrátené legislatívne konanie, nešiel som do nejakej, nejakej hĺbky. A považoval som za dôležité to vysvetliť v celom kontexte a to je odpoveď pre pána poslanca Mikloška, tak aby tomu každý porozumel, každému z tej jeho strany aby to bolo pochopiteľné.
Pána poslanca Blahu, pani poslankyňu Nachtmannovú beriem ako svojich podporovateľov, ktorí vlastne hovoria to isté, čo ja, poriadnu diskusiu, nech sa páči, aj o tých vašich čilských chimérach, nech sa páči, aj históriu Demokratickej strany ako jej člen, ktorý je, ako je zodpovedný za zlúčenie s SDKÚ vám veľmi rád odpoviem.
Ale, pani poslankyňa, presne o tomto som rozprával, presne o tom, že poriadnu diskusiu. Ako to chcete urobiť, keď tú diskusiu zároveň obmedzíte? Veď aj vy voláte aj pán poslanec Blaha, voláte po tom, aby sme si tie veci vyjasnili, teraz ste to povedali. No, tak si ich nevyjasňujme tuná skrátene, vyjasnime si ich na výboroch, vyjasnime si ich pred verejnosťou, vyjasnime si ich v štandardnom legislatívnom procese, a tak sa zdá, že to vyjasniť, vyjasniť treba.
Pani poslankyňa Vášáryová, vy máte, samozrejme, pravdu, je to o komunikácii, hlavne s tými, ktorých zastupujeme, lebo keby sa jednalo len o nás tu, že si znížime dôchodky, no, nech sa páči, nech sa páči, keď sme hlúpi, urobíme to. Ale keďže sa jedná o tých, ktorých zastupujeme, no, tak človek by sa nemal šetriť a nemal by naozaj mlčať, ako v tejto chvíli to robia jeden aj druhý minister, ktorí boli priamo v tom vystúpení oslovení. Vy ste to veľmi dobre zachytili.
Posledné, pán poslanec Mihál, nemáte v jednej veci pravdu, ja som hovoril, že bude kvalita zákona poničená, čiže nevyriešilo by to ten problém. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, hovoril som dopoludnia o tom, že tento zákon ako taký sa dotýka tak obrovského množstva ľudí, že prijímať ho v skrátenom legislatívnom konaní nie je správne. Rozvediem to podrobnejšie. Pripomínal som už o tom, alebo hovoril som o tom, že boli tu snahy urobiť ústavný zákon, ktorý by riešil túto problematiku v rokoch 2006 - 2010. Myslím si, že rôzne úvahy aj tu v pléne hovorili o tom, že by to nemalo byť už prijímané jednoduchými zákonmi, že by na týchto zmenách sa mala koalícia, opozícia dohodnúť spoločne, ale musím konštatovať, že presný opak je tento návrh na skrátené legislatívne konanie. Je to presný opak preto, lebo ak chcete niečo urobiť v širokej zhode, no, tak to urobíte tak, že verejnosť aj politické strany, poslankyne, poslanci, odborníci, ekonómovia, novinári, analytici, všetci tomu rozumejú. Ak to ale chcete urobiť rýchlo, doslova za pár hodín, no, tak riskujete presne to, čo sa tu na pôde Národnej rady stalo, to znamená, že urobíte právny prešľap. Právny prešľap spôsobil, že tu vlastne stojím druhýkrát s tým istým, to znamená s debatou o tom, že či zákon pustiť do zrýchleného legislatívneho procesu, áno, alebo nie. Znova by som rád pripomenul, že toto nie je len akademická právna debata, aj keď tá, samozrejme, má svoje ratio, a tu upozorním, že zákon bol aj rovnako v skrátenom pripomienkovom konaní. Čiže nie je pravda, čo tu hovoril pán minister, že to bolo riadne dané do Národnej rady, riadne pripomienkované, no, nie, nebolo to riadne pripomienkované, bolo to mimoriadne pripomienkované, tiež so skrátenou lehotou. Bolo to dané riadne do Národnej rady, ale vzápätí bolo zvolený postup zo strany vlády ten, kvôli ktorému tu dnes sme a kvôli ktorému tu debatujeme, bol zvolený postup, ktorý hovorí, že urobme to v skrátenom legislatívnom konaní, lebo hrozia, a teraz veľmi veľa dôvodov, rôzne škody, rôzne naliehavé okolnosti. Ja by som sa o tomto sporil, pán minister, skúsil som sa osloviť aj pána ministra Boreca, aby sa vyrovnal s tými argumentmi, ktoré hovorila pani poslankyňa Žitňanská, kde hovorila, že nie je pravda, nie je pravda, že sú splnené právne náležitosti pre to, aby mohol byť zákon prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, a pán minister Borec na to nereagoval, asi táto debata na pôde parlamentu nie je preňho dostatočne, dostatočne zaujímavá, dôležitá o takomto zákone. Je mi to ľúto, ale ja budem v tej argumentácii pokračovať. Čiže právne nemáme žiadnu odpoveď, či je to správne, alebo nie je to správne, máme právny názor, ktorý hovorí, že to nie je správne, máme názor, a myslím si, že to nie je ani názor, ale že skorej holý fakt, že bolo skrátené pripomienkové konanie samotné, to je ako holý fakt a teraz následne je to žiadosť vlády o to, aby bolo skrátené legislatívny proces ako taký.
Ja som presvedčený o tom, že by sme to mali odmietnuť, pán minister a vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Mali by sme to jednoducho odmietnuť a povedať, keďže nevidíme žiadne obrovské škody, ktoré by nastali, je to na nás, ako to posúdime, to nie je nejaká právna debata len, právna debata je, či to vôbec môžete urobiť. Ale keďže nevidíme žiadne obrovské škody, ktoré by nastali z toho dôvodu, že si ľudia sporia na dôchodok ešte aj v mesiaci august, no, tak potom to vráťme, odmietnime a povedzme nie, chceme riadne prijatie zákona. Lebo naozaj, z toho, čo tu bolo odprezentované, ja sa dotknem tých dôvodov, ktoré som tu počul, a to je napríklad znížený výber daní. Poviem to úplne jasne a zrozumiteľne, lebo bola tu oslovovaná SDKÚ - DS v tejto súvislosti, áno, daňový systém bol veľký problém a za tento problém sme dostali vyvodenú politickú zodpovednosť vo voľbách 2012. Všetci tomu rozumieme, tak to má byť, tak je to správne. Ale nechápem, prečo vláda si plánuje v tomto materiáli, vážené kolegyne, vážení kolegovia, kde na prednej strane je podpísaný predseda vlády a na konci je podpísaný predseda vlády a pán minister práce, sociálnych vecí, plánuje daňový výpadok tuto hneď 1,2,3, tretí odstavec, v budúcom roku 320 mil. eur.
Samotný tento materiál by zaslúžil obrovskú pozornosť a obrovský výkričník, alebo povedal by som, je to až takmer bomba, keď vláda priznáva, že v čase, keď máme hospodársky rast, ktorý je viac ako plánovaný, sa plánuje v tomto materiáli vybrať o 320 mil. eur na budúci rok, to znamená v čase, keď už dávno je daňový systém ako vyriešený, o 320 mil. eur viacej. Toto je pre mňa nepochopiteľné, že týmto sa argumentuje. Ja ak by som bol úplne presný, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v tomto materiáli je napísané, že vláda stráca kontrolu nad výberom daní. To je tu v skutočnosti napísané. No, ale to sa nerieši predsa tým, že zoberieme tým, ktorí si sporia na dôchodky. To sa rieši tým, že sa urobí poriadok na ministerstve financií, na daňovom úrade a že sa prijmú prípadné zákonné normy, ktoré by som tu očakával, ktoré zamedzia možnému úniku daní, že sa tu zvedie jedna poriadna debata, že ako je možné, keď je hospodársky rast, aby klesal výber daní oproti tomu, ktoré boli plánované, a že sa bude viesť jedna normálna expertná debata, ktorá bude mať nejaké výsledky, možno legislatívne, možno len, možno len výsledky smerom k členom jednotlivým vlády, aby urobili svoju prácu poriadne. No, ale my máme toto ako hlavný dôvod, keďže v odseku 3 toho, prečo tu stojím a prečo robíme skrátený legislatívny proces. No, ja si myslím, že hlavný dôvod, ktorý by mal nás sprevádzať pri prijímaní takéhoto vážneho zákona, by mal byť nasledujúci. A poviem ich normálne, jeden, druhý, tretí.
Takže 1a. Dohodári, ktorí vlastne budú platiť väčšie odvody a budú mať nevýhodnejší spôsob ako si zarobiť. To považujem za veľmi, veľmi zlú úvahu aj z hľadiska toho, čím zdôvodňujete tento návrh na skrátený legislatívny proces, lebo vy ho zdôvodňujete tým, že sú výpadky v štátnom rozpočte. No, ale vy potom prijímate opatrenie, o ktorom by sa dalo pomerne s úspechom o ňom diskutovať, že povedie nie k tomu, že budú zvýšené príjmy, ale povedie k tomu, že bude narastať šedá ekonomika. To znamená, ľudia budú vyplácaní viacej na ruku, vtedy nebudú platiť ani tú daň, ktorú platia dnes, a už vôbec nie odvody samotné. Veľmi podobne, veľmi podobne, ............... vnímam ako kontroverzné, že tento návrh zákona zvyšuje odvodové minimá a všetky tie veci, ktoré s tým súvisia, živnostníkom. To znamená, ľudí, ktorí dnes zápasia s krízou, núti platiť vyššie odvody, viac ich zaťažuje a oni si budú vyberať medzi tým, či zostanú v systéme na strane tvorby zdrojov alebo na strane poberateľov dávok. To vnímam ako mimoriadne kontroverzné opatrenie z hľadiska toho, s čím zdôvodňujete návrh na skrátené legislatívne konanie, z hľadiska teda výpadku. No, a potom, samozrejme, z hľadiska výpadku a vôbec dlhodobej udržateľnosti verejných financií znižovať príspevok do druhého piliera z 9 na 4 percentá je jednoznačné, jednoznačné destabilizovanie systému zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Čiže výpadkom v rozpočte, konsolidáciou verejných financií, keď je zdôvodňované, prečo máme v skrátenom legislatívnom procese prijať tento návrh zákona, no, tak ja len upozorňujem, že tri časti tohto návrhu zákona idú proti tejto podstate. O dvoch môžeme viesť debatu. O dvoch môžeme viesť debatu, či keď zdaníte poriadne a odvodmi zaťažíte ľudí, ktorí chodia na brigády popri svojej robote, či to budú s radosťou platiť, alebo prejdú do šedej sféry ekonomiky. Môžeme debatovať o tom, či živnostníci zatnú zuby a potiahnu ešte ďalej, ale ja si myslím, že skorej nie. Tam by som videl viacej prorastové opatrenia, o ktorých hovoríte, že ich budete robiť. Ale nie potom až všetci vrátia živnosť, ale vtedy, keď ešte tú živnosť majú a kedy sa z krízy vyhrabávajú. Ale druhý pilier, tam je to jednoznačné, dámy a páni. Strednodobá udržateľnosť verejných financií podľa všetkých možných kritérií je založená na tom, že sa na dôchodok sporí a neplatí sa z priebežného systému.
Čiže tie argumenty, ktoré ako ekonomické uvádzate, že prečo treba rýchlo, hneď, teraz konať, stoja veľmi na vode a už samotné toto poznanie by nás malo priviesť k takému rozhodnutiu, že nebudeme, nebudeme podporovať, aby sme to vybavili krátko, za niekoľko hodín, ale budeme podporovať to, aby sme celú vec poriadne predebatovali, najlepšie na expertnej úrovni, umožnili vychytať rôzne chyby a naozaj sa vyvarovali niečoho veľmi, veľmi krátkodobého.
Pán minister Richter použil výraz reforma. No, toto je naozaj výraz, ktorý je veľmi kontroverzný, veľmi kontroverzný. Lebo mali sme reformy, ktoré umožnili splatiť čierne diery, ktoré vznikli po Mečiarovej vláde, '94 - '98. To boli reformy. Ale Slovensko zažilo aj iné reformy. Napríklad menovú reformu v päťdesiatom, myslím, treťom roku. To bolo vtedy, keď ľudia prišli o svoje úspory. Mne sa tento návrh zákona zdá viacej bližší tej menovej reforme z päťdesiateho tretieho, lebo treba ľuďom popravde povedať.
Ak to rýchlo prijmeme, tak si budú menej sporiť, ich dediči budú menej dediť a budú mať menej úspor a štát bude mať viacej peňazí. Chcem upozorniť na to, že tá debata alebo ten podklad, ktorý vlastne sme dostali a ktorý naozaj v sebe obsahuje aj veľmi varovný signál o tom, že štát má problém s výberom daní už na budúci rok plánovaný, naozaj nie je dôvodom pre to, aby sme súhlasili so skráteným legislatívnym konaním. To je skorej dôvod na to, aby sme sa zamysleli, ako verejné financie spravuje súčasná socialistická vláda. A na tú otázku, prečo na budúci rok dostávame 320 mil., už teraz rátame, že nevyberieme na daniach, hoci máme omnoho vyšší hospodársky rast, ako sme plánovali, na to sme nedostali žiadnu poriadnu, poriadnu odpoveď.
Vrátim sa k legislatívnej kvalite tohto návrhu samotného. No, ja len pripomeniem, že pripomienkové konanie so štandardnými lehotami, štandardný legislatívny proces, to znamená prvé čítanie do 30 dní, najskôr, druhé čítanie a všetko to, čo k tomu patrí, pokojné prejednanie vo výboroch za účasti verejnosti, žiadna obedná prestávka alebo rokovanie niekde o ôsmej ráno, kedy hneď už začína plénum Národnej rady, majú za účelom, aby v takto zložitom zákone, ktorý zasahuje tie tri skupiny, a nielen tie tri skupiny, ktoré som vymenoval, ale také tri masívne zložky spoločnosti, to znamená tí, ktorí si sporia v druhom pilieri, živnostníkov a dohodárov, si vyžaduje, aby to bolo kvalitne pripravené. Znova sa odvolám. Tak jednoduchý návrh ako je skrátené legislatívne konanie, a ak skončil tým, že o tom musíme znova rokovať, no, tak mám obrovskú, obrovskú obavu aj o samotnú podstatu tohto návrhu.
Veď, dámy a páni, naozaj, keď to prijmeme z noci na ráno, tak budeme v situácii, že ten zákon bude mať svoje diery a že postihne mnohých, mnohých nevinných ľudí, a to tým, svojou ....................... nedokonalosťou alebo povedzme rovno chybovosťou.
Zastavím sa pri tom, ako vlastne je zdôvodnený tento návrh na skrátené legislatívne konanie zoči-voči podstate samotnej, to znamená tej podstate, že sa tu znižuje odvod do druhého piliera. Celý problém, ktorý máme s verejnými financiami, pochádza z toho, že nielen tento štát, ale aj celá Európa sa nachádza vo vážnej kríze, ktorú sme sami nezapríčinili, ale ktorú sa snažíme spoločnými silami riešiť. Ale táto vážna kríza je spôsobená tým, že jednoducho sa míňa viac, ako sa vyrobí. A toto je presne prípad, pán minister, prvého piliera. Váš priebežný pilier, ktorý nie je opretý o žiadne nasporené peniaze. Je opretý len o zákon a o to, čo sa vyberie, a o to, čo sa následne zaplatí. Naozaj má obrovskú dieru, kolegovia to tu vyčísľovali, koľko má Sociálna poisťovňa bez druhého piliera dieru. Pokiaľ vy sa pokúsite túto dieru zaplátať tým spôsobom, že ohrozíte strednodobý vývoj verejných financií, tak potom sa nachádzame v situácii, kedy prijímame účelový návrh zákona doslova na pár mesiacov, možno rok, dva, tri, kedy nám to vyskočí v iných ukazovateľoch, ktoré potom budú ťahať verejné financie smerom nadol.
Preto si myslím, že toto, čo pomerne ambiciózne, lebo, nazývate, že reforma, lebo neverím, že ste si vybrali príklad z peňažnej reformy z roku '53. To, čo nazývate reformou, naozaj reformou nie je. To, čo chcete dosiahnuť, stabilizáciu rozpočtu a verejných financií, no, nedosiahnete to, nakoľko to strednodobé hľadisko nemôžete nijakým spôsobom obísť a, mimochodom, mimochodom sa ráta aj do ratingu krajiny, a to je vlastne istým spôsobom indikátor, aké vysoké úroky budú nám dávané, keď si budeme požičiavať peniaze na voľnom trhu. A to, mimochodom, priamo súvisí s tým, čo je v návrhu na skrátené legislatívne konanie, a to je vývoj rozpočtu. Jednoducho, ak my nedokážeme za prijateľné peniaze si požičiavať, požičiavať peniaze na voľnom trhu, no, tak sa dostávame do situácie, ako je dnes Grécko alebo iné problémové ekonomiky.
A to, že či dokážeme si za prijateľné peniaze požičiavať na trhu, tak to je priamo úmerné s tým, ako sme dôveryhodný, dôveryhodný dlžník. No a dôveryhodný dlžník sme tak, ako máme stabilné verejné financie. Čiže vraciame sa k tej podstate samotnej, zdôvodňovať skrátené legislatívne konanie tým, že máte momentálny výpadok, a naviac ešte hovoríte, že budúci rok budete mať ešte väčší výpadok, no, tak to je hlboko, hlboko nesprávne. Je to hlboko nesprávne, lebo ďaleko, ďaleko poctivejšie by bolo venovať sa problému samotnému, prečo tento výpadok vzniká a hlavne prečo tento výpadok pokračuje.
Ja som pochopil, daňový úrad, jeden, dva, tri mesiace, problém. Ale dnes je systém starý, nahodený, na budúci rok už bude normálne funkčný, predpokladám, a ďalších 320 mil. eur, to je z vášho materiálu, vážení členovia vlády, ďalších 320 mil. výpadku si zarátať považujem za obrovský, obrovský problém, ktorý sa nedá riešiť tým, že zoberieme peniaze ľuďom, ktorí si sporia v druhom pilieri. Ja chcem veľmi, veľmi apelovať na to, že aj peňažná reforma bola urobená z noci na ráno. Dokonca tu boli citáty, myslím, vtedajšieho prezidenta, ktorý ubezpečoval, že nič takého sa nemôže stať. No, my máme dnes také jemnejšie citáty, máme citáty ministra, ktorý povie, že sa nebude, nebude žiadne skrátené legislatívne konanie prejednávať na vláde, a vzápätí sa to aj udeje a prejedná sa, ideme doňho.
Teraz máme prísľub, ktorý trochu, trochu by som bral vážnejšie, ktorému by sa rád povenoval, a to je o istom takom širšom riešení, riešení dôchodkov samotných. No, otázka toho, aby bol ústavným zákonom riešený dôchodkový systém, je podľa mňa veľmi namieste. Znova pripomeniem, sám som bol predkladateľom, trikrát sme navrhovali ústavný zákon o pomeroch a odvodoch medzi prvým a druhým pilierom. Keď som stál za týmto rečníckym pultom, hovoril som, nech sa páči, prijmime proste aj veci, ktoré súvisia s prvým pilierom. Prijmime veci, ktoré možno parametrizujú tieto pomery, ktoré istým spôsobom stabilizujú verejné financie. Otvorme túto debatu samotnú.
Ja len pripomeniem, že tam zaznievali argumenty vtedy pani ministerky Tomanovej o tom, ako je druhý pilier nevýkonný, a zaznievali argumenty o tom, ako prvý pilier výkonný je. Nechcem zachádzať do toho, čo budem hovoriť v prvom čítaní, je to príliš odborné, ale zájdem k tomu, čo sa hodí k tomuto zdôvodneniu skráteného legislatívneho konania.
Základný omyl, ktorý som tu počul od člena vlády, je, že prvý pilier garantuje väčšiu výnosnosť. A to je jednoducho hlúposť. Prvý pilier negarantuje nič, vážené dámy, vážení páni. Prvý pilier je akýsi pomer a spôsob výpočtu dôchodkov zo zákona. Lenže to mali aj v Grécku. Mali zo zákona dvojtisícové a väčšie dôchodky. Vy si do zákona môžete napísať aj 12-tisícové. Problém je, či to máte z čoho zaplatiť. A tu sa dostávame k podstate veci.
V druhom pilieri si peniaze sporíte a z týchto nasporených peňazí potom si kupujete anuitu, čiže dávate nejakú cash a kupujete si rentu, veľmi hrubo povedané. To nie je nejaká novinka, ako som to tu počul, že kdesi iba v juhoamerických štátoch. To je prosím pekne stabilný spôsob, akým sa sporí na dôchodok v mnohých krajinách, či už sa to robia štáty, alebo to robia zamestnanecké, zamestnanecké zväzy, či to robia korporácie vlastnými fondmi, nie je to nič nového. Je to štandardný spôsob sociálneho zabezpečenia. Proti tomu stojí ten spomínaný Bismarckov, alebo u nás nazvaný aj prvý pilier, systém, kde vám štát niečo sľúbi, štát prijme zákon, ale štát, ktorý keď nemá peniaze, ako to bolo napríklad v Grécku, tak vám to nezaplatí, lebo nemá z čoho. Čiže porovnávať túto výkonnosť znamená, ako keby porovnávať sľuby z nebankového subjektu, ktorý nám sľúbi kľudne 13-, 15-, 30-percentný výnos s niekým, kto proste cash má, kto tie peniaze má. A tie peniaze v tejto chvíli majú sporitelia na svojich účtoch. Preto som hovoril, že vítam debatu o tom, či budeme chcieť tento problém vyriešiť ústavným zákonom. No, lebo tam budeme, samozrejme, trvať na tom, aby tie peniaze neodchádzali niekde do okamžitej spotreby, ale aby trebárs zostali v niečom, čo je síce pod štátnym dozorom, alebo je súčasťou štátu, ale stále ako individuálne peniaze sporiteľov. To je filozofický problém, ktorý dnes tu vedieme ohľadne tohto skráteného legislatívneho konania.
My, vážené dámy a páni, ideme zasiahnuť do veľmi vážnej veci, kde skutočné peniaze na jednej strane, to znamená peniaze sporiteľov, nahrádzame sľubmi štátu, ktorý už dnes hovorí, že to finančne nezvláda a žiadna prognóza o tom, že by prvý pilier do budúcnosti mal byť nejako veľmi výkonný, neexistuje. Práve naopak, existuje mnoho demografických modelov, ktoré hovoria o tom, že populácia bude starnúť, počet pracujúcich ľudí na jedného dôchodcu bude klesať, a ani jedna nehovorí, že tomu bude naopak. A treba popravde povedať, že tento Bismarckov model alias prvý pilier, sa budú jeho parametre len zhoršovať. Na to sa dá reagovať a hovorilo to tu už mnoho predrečníkov predo mnou, len zvýšením veku odchodu do dôchodku, alebo potom znížením dôchodkov samotných. Preto hovorím o tomto zatiaľ jednoduchom argumente v tomto, nazval by som to, len predbežnom prejednaní celého problému, lebo chcem sa držať toho, že teraz rozhodujeme o tom, či chceme skrátené legislatívne konanie, alebo nie.
Keď takto v jasnej veci, v takto jasnej veci a ekonomicky nespochybniteľnej veci existuje rozdielny názor medzi socialistami a zbytkom expertov, to znamená, že máme člena vlády, ktorý hovorí, že prvý pilier je výkonnejší, a ja hovorím jednu vec, že zákon, iba kde je napísaný, hovorí možno viacej, ale je to rovnaké ako v prípade Grécka, keď nemáte, tak nebude. No, tak potom by sme tú debatu mali viesť fundovane. Beriem to ako dôkaz toho, že netreba sa s tým ponáhľať, ale že treba skutočne byť veľmi, veľmi precízny, žiadne skrátené legislatívne konanie, treba si najprv vysvetliť základy.
Pán minister použil výraz reforma. No, tak reforma by mala v prvom rade, keď sa tohto slova dotknem, držať istú dôveru verejnosti. A neviem si predstaviť opačnejší krok, ak je to správne slovenské slovo, ako dôveru strácať, ako to, že robiť niečo vo veľkom chvate, veľmi veľkou rýchlosťou, doslova za pár hodín.
Vážené dámy, vážení páni, ja len pripomeniem, že nebyť toho, že je zle zaradený, podaný tento návrh na skrátené legislatívne konanie, tak už minulý týždeň socialistická väčšina by odhlasovala, odhlasovala tieto zmeny, ktoré tu máme dnes na stole.
Vrátim sa naspäť ešte k tomu, čím je zdôvodňovaná istá naliehavosť. Zazneli tu aj výrazy, že naozaj bude z hľadiska Európskej únie možno horúca jeseň, že to nevyzerá dobre, pôjdeme do integračného procesu, veľmi hlbokého, a potrebujeme širokú zhodu, celospoločenskú zhodu, o ktorú sa, mimochodom, vláda snaží cez svoje, svoje záujmové isté také platformy, ako je rada solidarity, kde má bankárov a veľkopodnikateľov a neviemkoho ešte všetkého, s ktorými sa radí o tom, že teda ako to ďalej urobiť.
No, poviem vám, čo je výsledkom týchto rád a čo priamo hovorí, že nie je vláda na dobrej ceste. Nie je na dobrej ceste, mala by sa na ňu vrátiť, lebo výsledkom je, že v tomto návrhu zákona, znova sa len letmo dotknem tej podstaty, lebo sme naozaj len v predbežnom prejednávaní samotného zákona, kedy debatujeme o tom, či treba, alebo netreba skrátené legislatívne konanie, tak v tomto návrhu zákona existuje jasný profit. Jasný profit a jasný ten, kto stráca.
V tejto chvíli už vidíme, že strácajú všetci sporitelia. Dostávajú namiesto deväť percent, štyri percentá. To znamená, keď si usporil deväťdesiat eur, no, tak si usporil iba štyridsať. Je to jednoduché. Každý tomu rozumie. Sú to tí, ktorí budú mať nasporené menej.
Naopak, máme tu ľudí, ktorí profitujú, ktorí profitujú a ktorí naozaj na tom zarábajú nie o pár percent viac, ale dvojnásobok, a to sú dôchodcovské správcovské spoločnosti, ktorým sa zvyšujú tieto poplatky.
To považujem za mimoriadne nespravodlivé, keď krízu riešime tak, že ju hádžeme na krk jeden a pol milióna sporiteľom, tým berieme vyše polovice. A ďalším druhou rukou pridávame. Dávame im na poplatkoch peniaze. A zároveň, ešte raz upozorním, robíme to spôsobom, ktorý nekonsoliduje verejné financie, ale zo strednodobého hľadiska ich práve naopak destabilizuje.
Tu by som poprosil a apeloval na súčasnú socialistickú vládu, že zjavne, zjavne čas, kedy sa spoliehala táto vláda, ale okrem toho aj ostatné socialistické vlády, na to, že v budúcnosti bude rásť produktivita, hospodársky rast pôjde donekonečna a vyrieši všetky problémy, rozumej dlžoby, ktoré socialisti kdekade po svete nasekali, tak tento čas je preč. Tento čas odišiel, nastal práve čas, kedy ľudia sa správajú racionálne, kedy sa nezadlžujú, kedy sa ukazuje, že sporiť, a nie míňať je správnou cestou. A my by sme sa podobným spôsobom mali správať aj k verejným financiám.
Ja viem, že je zložité nájsť v rozpočte príslušné peniaze, aby bol deficit 4,6 percenta, ale pokiaľ tie peniaze si požičiate, nie ušetríte, požičiate od ďalších dôchodcov, to znamená dnes od sporiteľov, no, tak nič nekonsolidujete, vy jednoducho míňate ich úspory. To je predsa jednoduchá ekonomická poučka. A v tomto zmysle, pokiaľ by sme boli k sebe seriózni, no, tak si urobíme jeden okrúhly stôl, zoberieme si tam každý jeden-dvoch expertov a si to vyjasníme.
Ja som presvedčený o tom, že keď si to nakreslíme na jednu tabuľu, a aj tak rozmýšľam, že keď naozaj to nie je rozumné v tomto predbežnom, predbežnom pojednaní o tomto zákone, no, tak to asi budeme musieť urobiť v nejakom prvom čítaní. Keď si to nakreslíme, tak zistíte, že tie peniaze vlastne nie sú ušetrené, ale sú to peniaze, ktoré sú zobrané a spotrebované.
Nemôžem ináč argumentovať, len tým, čo vidím tu v návrhu na skrátené legislatívne konanie. Tu sa, vážené dámy, vážení páni, argumentuje tým, že potrebujeme plánovaných 4,6 percenta do bodky dodržať. Ja súhlasím. Ja súhlasím, ja s tým nemám problém, s čím mám problém, je za a), aby sme to robili spôsobom, ktorému ľudia nemôžu dôverovať, a za b), aby sme to urobili na úkor sporiteľov. O tom b) budem viacej hovoriť v prvom čítaní a, samozrejme, budeme aj v druhom čítaní navrhovať príslušné zmeny do tohto zákona, aby sme odstránili to, že naozaj prekladáme celú ťarchu konsolidácie na sporiteľov. Mimochodom, zvyšujeme na dvojnásobok odmeny tým, ktorí im úspory spravujú, napriek tomu, že stenčujú na polovicu, a jednoducho odstránili takéto klasické socialistické anomálie, kedy sa korporáciám pridáva a obyčajným ľuďom sa jednoducho berie. Ale to, že to nie je dôveryhodné pred očami verejnosti, to považujem za úplne, úplne kľúčové a dôležité. Preto, lebo ľudia s veľkou vierou išli do druhého piliera a dodnes mu veria.
Je to jeden z dôvodov, pre ktorý sa vláda v rokoch 2004 - 2006, 2006 - 2010, pardon, neodvážila siahnuť na tento pomer. Mali sme tu veľmi ostré diskusie ohľadne ústavného zákona o druhom pilieri. Mali sme tu ostré debaty s pani Tomanovou. Mali sme tu ostré debaty, keď sa menilo vyhodnocovanie v rastových fondoch, ale vláda samotná sa neodvážila na to samotné, čo sa dá nazvať jadrom tých úspor, siahnuť.
Teraz máme prípad iný. Máme prípad, že bez debaty, v lete, so skráteným pripomienkovým konaním prišiel návrh zákona do parlamentu. Pôvodne sme uvažovali aj so svojimi kolegami, že dobre, povenujeme sa mu viacej v septembri, dobehne petícia, budeme mať na stole stotisíc podpisov, prejednáme to, oprieme to aj o vôľu verejnosti. Znova pripomeniem to, čo je holá pravda, žiadna strana jak tu sedí, zľava doprava, nenavrhovala, že zníži odvod do druhého piliera. Taká tu nie je. Taká tu nie je, ktorá by sa uchádzala vo voľbách s niečím podobným, že my znížime. Ani jedna.
Dokonca naopak, aj socialisti, aj za týmto pultom boli konfrontovaní s tým, že hovorili nie, neznížime. A zrazu tu máme takúto obrovskú zmenu, že ideme prudko znížiť odvod do druhého piliera, bez debaty. S dvoj-, lebo trojdňovým skráteným pripomienkovým konaním, s prísľubom pána ministra, že to nepôjde v skrátenom legislatívnom procese. Zrazu to ide, lebo čítam, ešte raz, aby sme si to povedali úplne jasne, v budúcom roku táto vláda plánuje výpadok na daniach 320 mil. eur. No, nechápem, ako je to možné. To bude snáď úplne svetová rarita, že rastie hospodárstvo, a klesá výber daní. A ak niekto viete takú krajinu ešte pomenovať, tak mi, prosím vás pekne, pomôžte, ale pochybujem, že by to v Európskej únii niekde možné bolo. To snáď ani v tom Grécku nebude také zlé ako u nás.
A na základe týchto dôvodov sa hovorí, že, alebo teda je návrh, že poďme do skráteného legislatívneho konania. No, vážené dámy, vážení páni, ak teda nejaký záver si z tohto mám urobiť, z týchto argumentov pre skrátené legislatívne konanie, tak by som si v každom prípade urobil ten, že mám pochybnosti o vláde, či je v dostatočnej kondícii pre dve veci, ktoré s týmto návrhom zákona, ďakujem, ktoré s týmto návrhom zákona súvisia.
Tou prvou vecou, už som sa k nej vyjadril, nechcem sa zbytočne opakovať, len pripomeniem. Tou prvou vecou je, že nezvládnutý samotný proces ako skrátené legislatívne konanie na pôdu parlamentu doniesť tak, aby o tom nebola ústavná pochybnosť.
Tou druhou, ďaleko vážnejšou pochybnosťou, je kompetencia. Pokiaľ máme hospodársky rast, tak ako je možné, že plánujeme na budúci rok jednoducho väčší výpadok oproti plánovaným daňovým príjmom? To znamená, že niečo nedržíme dostatočne pevne v rukách.
To, čo hovorí pani poslankyňa Žitňanská, ale aj ďalší, hovorí o legislatívnej stránke celého procesu, keďže pán minister Borec tu nie je, nereagoval na to, nie som legislatívec, nie som expert, nebudem to ďalej rozoberať. Pevne verím, že sa k tomu snáď nejako dostaneme. Snáď ešte dnes, však je ešte niekoľko ľudí prihlásených, aby sme si vysvetlili aj túto pochybnosť legislatívnu, ale tú ekonomickú, v tej by som chcel mať jasno, vážený pán minister, že keď zdôvodňujete tým, že nižší výber daní a vyšší hospodársky rast zároveň je, tak to je taká ekonomická anomália, ktorá stojí za samostatnú debatu, ale keďže ste to uviedli do tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie, no, tak o tom debatujem v rámci tohto návrhu samotného.
Dotknem sa ešte toho, čo považujem z hľadiska budúcnosti aj druhého pilieru, ale vôbec stability verejných financií a, mimochodom, aj istého sociálneho zmieru na Slovensku za dôležité. A to je dôveryhodnosť našich vlastných krokov zoči-voči kríze, ktorá prebieha, prichádza, vyžaduje dôležité, povedal by som až národnoštátne, rozhodnutia.
Zaznela tu ponuka, že prijmime tieto národnoštátne rozhodnutia v nejakom širšom konsenze. Ja len pripomeniem, že reakciou opozičných strán, dúfam, že všetkých, že nikoho som nevynechal, ale myslím, že áno, hovorili sme o tom, bolo, že dobre, prijmime takéto rozhodnutia, sme vlastenci, vieme, že krajina je v probléme, Európa takisto, ale prijmeme to, nie pokútne, prijmeme to pred očami verejnosti. To znamená, máme tu stopäťdesiat ľudí, ktorí sú volení všetkými ľuďmi v republike, všetkými občanmi. A títo ľudia môžu rozhodnúť o tom, aké opatrenia prijmeme. Môžu ich zrozumiteľne povedať. Môžu ich zrozumiteľne pripomienkovať. Jednoducho urobme pokus o konsenzus v týchto európskych otázkach na pôde parlamentu, to znamená Národnej rady Slovenskej republiky.
Otvorme túto debatu, či čiastkovú, alebo keď si trúfne vláda, tak aj debatu všeobecnú na to, o týchto opatreniach samotných. Ale vzápätí, doslova niekoľko desiatok minút nato, prichádza návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý znamená, či sa to niekomu páči, alebo nie, obmedzenie diskusie, či tu v parlamente, alebo odborné diskusie. Keby bola nejaká pochybnosť, že prečo obmedzenie, možno niektorí, kolegyne, kolegovia, nemajú dostatočnú parlamentnú prax, tak ja len pripomeniem, že keď máte čas medzi prvým a druhým čítaním, tak sa ďaleko viacej odborníkov môže sústrediť na samu podstatu zákona.
V prvom čítaní sa vyrieši otázka toho, či tá nejaká generálna línia, či to nasmerovanie zákona samotného je správne, alebo nesprávne. V druhom čítaní sa už debatuje o samotnom paragrafovom znení. Dávajú sa pozmeňovacie návrhy. Dávajú sa návrhy na vypustenie nejakých častí. Skrátka, hľadá sa to, čo by sa dalo nazvať istý priestor na zhodu, dohodu, a vlastne, ak sa to aj niekomu, niekomu zdá, že dobre, tak aj na nejaký konsenzus.
Cizeluje sa. Ako? Nerozumiem. (Hlasy z pléna.) Vysvetlím. Nie, nie, nie, ďakujem pekne za to. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prosím vás, pokračujte, dobre.

Frešo, Pavol, poslanec NR SR
Pani predsedajúca, ale ja to vítam. Ja to vítam, lebo si (smiech v rokovacej sále), lebo si myslím, že to, že to znamená, že poslucháči sú zaujatí. Vysvetlím.
Pán poslanec, vy ste zaujatý, zaujatý tým, čo hovorím. Nemyslím zaujatý voči mne. To by som si nedovolil predpokladať. Predpokladám, že sme tu všetci objektívni a rozhodujeme sa podľa svojho svedomia, tam sme to na ústavu sľúbili.
Takže vysvetľujeme si názor, normálne politický, legitímny, ktorým sa netajím, pán minister, že ja som proti tomu, aby sme v skrátenom legislatívnom konaní prijali tento návrh zákona.
A teraz sme v tej časti, kde hovorím, že prídeme o poriadnu diskusiu. Vysvetľujem, aké je prvé čítanie, čo sa tam prejednáva. Vysvetľujem, čo robíme v druhom čítaní. Vysvetľujem možné riziká, do ktorých prídeme. Môžem aj zopakovať, kde sme boli predtým, ale myslím si, že to sme všetci pochopili.
Takže čo sa stane, čo sa stane, keď vynecháme vlastne ten štandardný legislatívny proces? No, prídeme práve o to, aby sme medzi prvým a druhým čítaním docizelovali to paragrafové znenie samotné, aby sme sa vyhli možným chybám.
Poviem to na príklade, ktorý, naozaj nechcem zasa zbytočne tú diskusiu naťahovať, chcem ho proste použiť naozaj taký, ktorému všetci rozumieme. Tu sa stal, na pôde parlamentu. A to je samotné podanie tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie. No, keby sme tam boli bývali mali čas, respektíve vláda a páni z vlády mali čas, no, tak by asi neurobili tú chybu, ktorá potom zaváňala istou ústavnou závadnosťou, že boli nútení ešte raz celú debatu zviesť úplne, úplne odznova.
Niečo veľmi podobné sa môže stať aj v tomto návrhu zákona. Ešte nehovoríme v prvom čítaní, kde všade, ani nie sme v druhom čítaní, kde by sme sa pokúšali tieto chyby odstrániť, ale už len ten samotný fakt, že v skrátenom legislatívnom konaní dôjdeme do stavu, že ja neviem, poobede odhlasujeme prvé čítanie, ráno zasadnú výbory, to znamená, máte na to až celú noc, aby ste vychytali všetky chyby, pozbierali podpisy, podali pozmeňovacie návrhy, tak už samotné toto môže generovať dostatočne vážne chyby. To, čo sa pokúšam presvedčiť, a to je presná odpoveď na vašu otázku, pán poslanec, je, že toto riziko nestojí za to. Keby bol ten návrh zákona jednovetný, dvojvetný, vypúšťal by nejaký jeden, dva paragrafy, pozreli by sa na to traja právnici a výnimočne by nemali päť názorov, ale iba dva, tak sa dá rozhodnúť. Tak sa dá rozhodnúť snáď aj behom poobedia. Ale ja upozorňujem, jeden a pol milióna sporiteľov, tristotisíc živnostníkov a ešte mnohých a mnohých ďalších sa to dotýka, jedná sa o tri milióny ľudí, ktorých sa tento návrh zákona dotkne, a tam ísť do rizika, že to na vláde pripravili dobre, no, veď ale to sú tí istí ľudia, ktorí dobre pripravili aj samotný návrh na skrátené legislatívne konanie, kvôli ktorému tu už druhýkrát, druhýkrát o tomto istom bode debatujeme. Ja len upozorňujem, že keď sa tá chyba stane tu v parlamente, no, tak sa posunú dovolenky, odloží sa nejaké plávanie v jazere, pôjde sa, čo ja viem, do Levárov, aby som to nemal ďaleko mimo Bratislavskej župy, ale všetko proste ide po starom. Ale akonáhle ten zákon prijmeme, tak je to normou, ktorá sa na tie tri milióny ľudí bude vzťahovať. A tam už môžeme urobiť aj pomerne vážne chyby. Len som si vybral, aby som zasa nechodil do toho nejako hlbšie, tú chybu, že berieme ľuďom vyše polovice úspor budúcich, aby som nebol chytaný za slovo, a zároveň zvyšujeme na dvojnásobok výnosy správcovským spoločnostiam, tiež, samozrejme, budúce, aby ma niekto nechytal za slovo. Už len takáto absurdita, okolo ktorej dokonca som už aj počul, že to tak aj mrví niektorých socialistických poslancov, že či naozaj takto okato treba posielať peniaze sporiteľov rovno na účet, na účet finančných skupín. No, tak už len takáto absurdita, ktorá z toho zákona čnie, by bola dostatočným dôvodom, aby sme ho preskúmali celý, aby sme ho preskúmali celý a aby sme tomu dali poriadny, poriadny priechod.
Ja sa vrátim napríklad aj k tomu, a v tom ste ma veľmi inšpirovali, medzirezortnému pripomienkovému konaniu, kedy sa verejnosť nemohla k tomuto zákonu vyjadriť, lebo nevisel na tom portáli, kde visieť mal. K tomu som nepočul ani pol slova zo strany vlády nejakého vysvetlenia a ani žiadneho dementi a dožadovali sa ho tu aj v tom minulom, nazvime to, ešte neúspešnom pokuse o skrátené legislatívne konanie viaceré poslankyne, viacerí poslanci. Nepočul som ani pána ministra spravodlivosti a predsedu legislatívnej rady, že ako je vôbec možné, že takto vážny zákon, ktorý sa dotkne troch miliónov ľudí, tak takto vážny zákon ani len nevisí na príslušnom portáli.
Vážené dámy, vážení páni, možno sa vám to zdá, zdá také, že vzdialené alebo nepochopiteľné, ale skúsim vám to priblížiť. Často sa tu v tejto sále sporíme o rokovacom poriadku. Ak ho prijmeme a zmeníme, no, tak sa to dotkne nás stopäťdesiatich. Tak si ho zmeníme ešte raz, alebo urobíme iné opatrenia, alebo urobíme nejakú džentlmenskú dohodu. Ale ak ideme prijímať zákon, ktorý mení podmienky napríklad živnostníkom veľmi výrazne, tak im hlboko zasahujeme do spôsobu, akým oni podnikajú. Ak to robíme bez debaty s nimi, a to chcem pána ministra poprosiť, aby sa k tomu normálne vyjadril, či v tomto skrátenom pripomienkovom konaní sa vyjadrujú aj živnostníci a či napríklad súhlasia s tým, že sú ochotní tolerovať skrátený legislatívny proces. Veľmi by som sa čudoval, keby sa niektorý z nich našiel. Mimochodom, jedna z vecí, ktorá ma veľmi zaujala na tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie, je, že, žiaden, žiaden člen vašej Rady solidarity to nepodporil. Ani jeden, nepočul som nikoho. Nepočul som nikoho, že by sa hlasno zastával, aby sa takýto návrh zákona, alebo ak chcete, pán minister, reforma, prijímali naozaj v skrátenom legislatívnom procese.
Chcel by som poukázať na ďalší moment, ktorý so sebou nesie to, ak budeme pokračovať v skrátenom legislatívnom procese, ktorý neni jasný po právnej stránke, nie je jasný ani po jeho prínose po ekonomickej stránke a už vôbec nie je jasný, respektíve mne je jasný, ja si myslím, že dokonca aj dámam a pánom socialistom je jasný, po stránke, nazvime to, dôvery verejnosti samotnej. Som presvedčený, že ak budeme podobným spôsobom ohýbať ducha zákonov, tak budú to napodobňovať rôzni úradníci smerom nadol. To znamená, títo úradníci samotní budú takisto si, nazvime to tak, extenzívne vysvetľovať zákony a zákonné normy, tak ako sa to deje práve v tejto chvíli. To, čo môžeme my, poslankyne a poslanci, urobiť, je odmietnuť takéto ohýbanie a môžeme sa v tejto chvíli postaviť nie na stranu správcovských spoločností, a ani na stranu vlády, ktorá má problémy niekde inde, veď je to tu napísané, s výberom daní na budúci rok. Tá má obrovské problémy. (Reakcia z pléna.) Ako? (Reakcia z pléna.) Dobre, aj k tomu sa vrátim. (Výkriky v sále.) Ale nie, dnes sa vrátim.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás pekne, nediskutujte, nech sa páči, pán poslanec.

Frešo, Pavol, poslanec NR SR
Ďakujem, pani predsedajúca, ale bol by som zhovievavý, lebo pre mňa to je veľmi inšpiratívne a skutočne som potom tak aj trochu ako povzbudený, že sa tomu problému venujeme do hĺbky a že to vyvoláva záujem. Ináč je to ako istý predpoklad budúcej možnej konsenzuálnej ústavnej dohody.
No, tak si to vydiskutujeme. Možno to pár krokov bude trvať, ale však to nejako vydržíme, robíme to pre ľudí.
Čiže problémom je napríklad daňové príjmy na budúci rok. Hovorili sme o tom daňovom úrade. Ja len na to znova poukážem. Áno, bol to problém, áno, bol to problém tri mesiace. Vymenil sa systém starý za nový a potom zasa nový za starý. Teoreticky, teoreticky by mohlo to trvať snáď trištvrte roka, než to nabehne naspäť úplne celé. Hej, snáď. Myslím, že to je ďaleko menej, ale snáď. Ale nech by to trvalo rovno do decembra, tak mi povedzte, čo s tým má spoločné budúci rok a výpadok na budúci rok. Ja vám poviem tú nepríjemnú pravdu, ktorú možno nechceme vidieť. Nech sa páči, je to v návrhu na skrátený legislatívny proces, patrí to sem na stôl. Tá nepríjemná pravda vyzerá tak, že viaceré, rozumej stovky, možno tisíce daňových subjektov začali optimalizovať dane. To nemá spoločné nič s tým, čo bolo v januári, februári, marci, to má spoločné s budúcnosťou, máte to tu napísané. Priamo v tomto vládnom návrhu. Má to spoločné niečo s budúcnosťou a s víziou daňovej politiky na území Slovenska. Pre tých, ktorým sa zdalo toto vyjadrenie zložité, to poviem jednoducho, firmy zdrhajú zo Slovenska, aby tu nemuseli platiť dane, a deje sa to už dnes. Ten výpadok je dnes a dokonca vy to priznávate priamo v tomto materiáli, že bude aj na budúci rok tento výpadok, dokonca ešte väčší oproti plánu. A ja chcem len povedať toľko, že pokiaľ, ale zasa nechcem chodiť zbytočne nad rámec, lebo však máme aj prvé čítanie, pokiaľ vy zvýšite daň z príjmu na rekordnú sumu v rámci V4, no tak sa nemôžete čudovať, že firmy pokojne odídu a budú zdaňovať niekde inde a podobne sa potom budú správať, keďže budú aj inde registrované, ohľadne ďalších daní.
Ja si myslím, že skorej, ak táto debata by mala byť, ale to už presahuje tento návrh na skrátené legislatívne konanie, len to predznačím, mala by byť zvlášť debata o konsolidácii. Mala by byť zvlášť debata o výpadku v daniach, ktoré sa plánujú aj na budúci rok, a mala by byť dokonca, podľa môjho názoru, nie súčasťou odôvodnenia skráteného legislatívneho konania, ale mala by byť niečím, čo, naopak, sa od toho oddelí, aby sme nežili v nejakej ilúzii, vážené dámy, vážení páni, že keď poberieme ľuďom úspory, tak sa vyrieši to hlavné, že nemáme dostatočné príjmy.
Keď už o niečom svedčí tento materiál, tak je mimoriadne alarmujúci z hľadiska prvého piliera, vážený pán minister, a skorej by mohol slúžiť ako podklad k nejakému, k nejakému návrhu zákona ohľadne prvého piliera samotného, a nie ohľadne druhého piliera, lebo žiaden z týchto údajov ohľadne, ohľadne skráteného legislatívneho konania nehovorí o problémoch v druhom pilieri. Nevidím tu nič, nevidím tu žiadny vážny ekonomický argument. Napríklad, že keď prijmeme tento zákon skorej, tak ľudia nasporia viacej. To tu nie je napísané. Napríklad, nevidíme, že keď tento zákon prijmeme skorej, tak ľuďom zrazu zostane v peňaženke viacej, no, ani to tu nie je napísané, lebo to nie je pravda. Z tohto hľadiska je tento návrh na skrátené legislatívne konanie objektívny, že ľuďom v druhom pilieri nesľubuje nič, lebo im nič nedáva, naopak, im berie. Ale je mimoriadne zle podložený, mimoriadne zle podložený konsolidáciou verejných financií a daňovým výpadkom, o ktorom ja ako poslanec mám obrovské podozrenie, že vzniká nejakou systémovou vadou.
Vážený pán minister, ja si myslím, a to by bola skutočne poctivá debata, že to vzniká preto, lebo ste ohlásili zvýšenie daní, lebo ste ohlásili zvýšenie odvodov a koniec koncov, lebo ste vytvorili klímu, v ktorej sa budú strácať pracovné miesta. Ešte je čas to upraviť, vážené dámy, vážení páni, preto tento môj krátky vstup. Ešte je stále čas to upraviť. Nemusíme prijať tento zákon, môžeme túto debatu viesť úplne korektne aj na ďalšej septembrovej schôdzi, kde si môžeme vyjasniť tieto jednotlivé riziká, požiadať o vyjadrenia expertov, môžeme mať za sebou názor, petičný názor ľudí, ktorý chceme doniesť, tento petičný názor, na pôdu parlamentu, môžeme mať za sebou debatu ohľadne daní a financií ako takých, a keď sa niekomu ľúbi, tak môžeme mať za sebou aj debatu o Gorile, ak to niekomu súvisí.
Ale ja by som sa držal striktne tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktorý hovorí, kvôli daňovým výpadkom ideme urýchlene zobrať z druhého piliera z 9 na 4 percentá, ideme urýchlene zavádzať živnostníkom, dohodárom stropy a ideme vlastne obmedziť toto ich pôsobenie.
Ja sa ešte z hľadiska dohodárov dotknem tej hypotézy o čiernej ekonomike. Možno žijeme trošku v takej ilúzii, že dane a príjmy štátu sa nahrabú tým, keď zvýšime dane, alebo keď zvýšime odvody, alebo keď niekoho skrátka donútime z tohto mixu platiť viacej, nejakým spôsobom ho zaviažeme. Nemusíme chodiť ďaleko, stačí ísť do Českej republiky, ten príklad je úplne presný a úplne súvisí s týmto návrhom na skrátené legislatívne konanie, zvýšili daň z pridanej hodnoty. Viete, čo bol výsledok? Alebo vybrali toľko isto, čo minulý rok, alebo vybrali menej. To isté v prípade živnostníkov môže čakať aj vás. To znamená, ak to takto rýchlo prijmeme a nebudeme debatovať o tých jednotlivých nuansách, preletíme cez to ako vlak cez železničné priecestie, tak sa dostaneme do situácie, že naopak, namiesto stabilizácie verejných financií podporíme vlastne ich destabilizáciu. Znova to poviem, aj pri tých dohodároch, aj pri tých živnostníkoch, na dvoch takých modelových príkladoch, ktoré priamo sú v rozpore s tým, čo je v tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie. V prípade dohodárov v mnohých prípadoch možno sa obchádza zákon, dobre, treba hľadať spôsoby, ako to nerobiť, ale v mnohých prípadoch je to druhý príjem pracujúcich ľudí, alebo druhý príjem čiastočne pracujúcich ľudí, no a v tomto prípade, však to všetci na tom Slovensku poznáme, lebo vám to starostovia, primátori povedia, mimochodom, socialisti ich tu majú dosť, tak sa ich treba opýtať, sa to vyrieši jednoducho. Jednoducho sa budú peniaze vyplácať cash na ruku, žiadne dane, žiadne odvody. Veľmi, veľmi podobne môžu dopadnúť aj živnostníci. Majú zamestnaných zamestnancov a môžu sa dostať do stavu, že keď im zvýšite odvody, prípadne zvýšite daňové zaťaženie, čo už ohlasujete, tak položia živnosť, prepustia zamestnancov, tí sa vám dostanú na tú stranu, kde ich vyplácame zo sociálneho systému, čo je presne v rozpore s tým, čo tu máte v pláne, stabilizovať rozpočet a verejné financie, a potom títo ľudia budú jednoducho odkázaní na sociálny systém, ale už nebudú generovať žiadne vstupy. Toto je dôležité premyslieť a je dôležité premyslieť to poriadne.
Ja by som chcel naozaj vyzvať, máme tu jedného člena vlády, možno niektorý z pánov socialistických poslancov vie tú správnu odpoveď, že prečo, prečo je tak strašne dôležité prijať tento zákon, alebo ak chceme slovami pána ministra, reformu v skrátenom legislatívnom konaní? Lebo len úprimná reč nám pomôže nájsť v budúcnosti nejaké riešenie. Neverím, že štyridsať neistých miliónov stojí za to, aby sme nemali poriadny zákon. Neverím, že výpadok v budúcom roku sa vyrieši týmto zákonom. Myslím na daniach. Neverím na to. Hľadám iný dôvod. A tu mi naozaj fantázia dochádza. Pevne verím, že v prvom čítaní príde buď pán premiér, alebo pán minister a uvedie, prečo je dôležité tento návrh zákona prijať takto veľmi rýchlo? Čo dobrého to ľuďom prinesie? Čo dobrého to prinesie pre každú jednu, každého jedného, ktorí sú dnes v druhom pilieri? Čo dobrého to prinesie pre každého jedného živnostníka, živnostníčku, dohodárku, dohodára?
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ja si uvedomujem, že Slovensko môže skončiť ako Grécko, a delí nás od toho tenká čiara. Mohli by sme, samozrejme, viesť debatu o tom, kto nás k tomu, k tej priepasti posotil bližšie. Ale to by nebolo odo mňa seriózne, lebo to nejde k meritu veci, to znamená k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu. A dokonca si naviac myslím, že by to bolo aj zbytočne kontraproduktívne. Myslím si, že keď sa blížime k tomu, že sa bude rozhodovať, či Slovensko bude medzi krajinami, ktoré sú úspešné, alebo krajinami, ktoré pôjdu gréckou cestou, tak by pomohlo, keby sme viacej rešpektovali isté zákonitosti ekonomické a isté zákonitosti, koniec koncov, ak chcete, politické alebo sociologické. Čiže cez krízu sa najlepšie dá prejsť tým, že budeme mať dôveru ľudí, ktorých zastupujeme. Bol by som rád, keby sme dokázali o tomto diskutovať, či je to správny predpoklad, alebo nesprávny predpoklad. Podľa môjho názoru z krízy nemôžeme vyjsť s opatreniami, ktorým ľudia nerozumejú, alebo dokonca pri ktorých by sa ľudia cítili istým spôsobom podvedení. Ja len krátko upozorním, že napríklad kríza voči inštitúciám Európskej únie v mnohom pochádza z toho, že ľudia nerozumejú jej predpisom a ľudia im nedôverujú. Nie sme tu na pôde Európskeho parlamentu, sme tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Tak vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem poprosiť, aby sme nerobili túto istú chybu. Aby sme v žiadnom prípade debatu, ktorú môžeme zviesť štandardne v prvom čítaní, o mesiac v druhom, medzitým výbory, viedli tak, ako sa sluší a patrí. Máte na to nielen apel zo strany opozičných poslancov, ale máte na to výrazný apel aj zo strany, zo strany verejnosti. Máte tu vyše osemdesiattisíc podpisov pod petíciou, ktorá ide rovno do jadra problému, ktoré ideme prejednávať. Vážené dámy, vážení páni, netreba veľa fantázie, netreba veľa sociologického prieskumu, ale ak treba, tak aj takého sem dovediem, kto vám to vysvetlí, že človek, ktorý podpísal, že chce zachovať tento pomer percent, asi by nepodpísal toto skrátené legislatívne konanie. Že človek, ktorý podpísal, že chce zachovať tento pomer, by asi chcel debatovať o tejto petícii na pôde parlamentu tak, aby sme tento hlas, ktorý vychádza priamo od tých, ktorých zastupujeme, teda z ľudu, napĺňali. Čiže nie je to len tak, že stojíme tu, debatujeme tu o nejakom prázdnom zákone, možnože takého menej významom ako je rokovací poriadok, kde keď sa niečo zbabre, no, tak si to tu vybavíme zasa medzi sebou. My tu debatujeme o vôli jeden a pol milióna ľudí, a to ešte hovorím, že aj dohodári a živnostníci dopĺňajú tento počet vlastne na tri milióny ľudí. A to by sme nemali prechádzať nejakým skratkovitým, skratkovitým konaním samotným. Chcel by som upozorniť na to, že pokiaľ nebudeme rešpektovať istú základnú dôveru, ktorá má byť medzi parlamentom a ľuďmi, ktorí sú mimo parlamentu. Pokiaľ nebudeme rešpektovať isté základné ekonomické pravidlá, a ja som len krátko na naozaj takom malom formáte naznačil, v čom v rozpore je tento návrh na skrátené legislatívne konanie, tak sa dostaneme do situácie, že budeme prijímať zákony, ktoré sú v rozpore s vôľou ľudí a ktoré dokonca sú pre nich samých škodlivé. Čiže budeme sa tu stretávať pri novelizáciách, budeme sa tu stretávať možno s nejakým masívnejším odporom, s vážnym sociálnym výbuchom, keď budeme touto cestou postupovať. Chcel by som naozaj veľmi pekne poprosiť, hlavne v tomto prípade, socialistické poslankyne a socialistických poslancov, lebo neverím, že niekto z opozície by za skrátené legislatívne konanie zdvihol ruku. Nikto taký nevystúpil. Chcel by som ich poprosiť, keďže naozaj mi venovali aj podstatnú mieru svojej pozornosti a so zaujatím počúvali tieto dôvody, aby sme túto debatu, nemusíme sa jej vyhnúť, zostaňme v nej, aby sme ale túto debatu vrátili do štandardných koľají, lebo žiaden vážny, ani ekonomický, ani politický, a dokonca nie ani právny dôvod na to, aby sme konali v skrátenom legislatívnom konaní v tejto chvíli nie je. Ja vás ubezpečujem, že keď niečo vážne bude, tak ja budem prvý, kto bude hovoriť - poďme do toho. Ale tomu musia ľudia rozumieť. A pre mňa, samozrejme, nie je dôvodom, že na budúci rok máme nejaké vážne výpadky v daniach, o ktorých nevieme, kto ich spôsobil, pán poslanec. Nevieme, no, to tam nie je napísané. Budúci rok nesúvisí so žiadnym informačným systémom. Dajme si k tomu samostatnú debatu. Neexistuje, neexistuje. Proste máme hospodársky rast nad plán tohto rozpočtu a budúci rok je úplne, úplne mimo tohto všetkého. My musíme ľuďom hovoriť pravdu. A hlavne nič z toho nesúvisí s tým, aby sme brali sporiteľom ich úspory. Ja som to minule hovoril, že tá debata, že či je pravda ten, nazvime to taký ultraľavicový pohľad, že nesporme vôbec a poďme hlavne rýchlo do toho, že štát všetko zaplatí a zariadi. Alebo potom ten názor, ktorý tu takí umiernení socialisti majú, a koniec koncov aj pán poslanec Hlina nás asi o tom informuje, že štyri percentá sú dosť. Alebo potom ten názor stredopravej scény, ktorá hovorí, že keď nie je vážny dôvod, tak tých deväť percent zachovajme, a keď je vážny dôvod kvôli tomu, že sa to zarátava do deficitu, no, tak hľadajme riešenie, ktoré je ústavné, ale ktoré umožní zachovať sporenie pre ľudí, ktorí si sporia na druhý pilier. Toto urobme. Ja s tým nemám problém. Myslím si, že s tým nemá problém väčšina opozičných poslankýň a poslancov. Ale s čím je problém? A ten problém naozaj ani z tejto debaty nevyzerá, že by bol menší. Problém je v tom, že tie dôvody, pre ktoré bol podaný návrh na skrátené legislatívne konanie, sú omnoho, omnoho menšie ako tie riziká, do ktorých vďaka tomuto návrhu samotnému prichádzame. Chcel by som vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi pekne poprosiť, špeciálne socialistické poslankyne a poslancov, aby ste nepodporili tento návrh na skrátené legislatívne konanie. Možno je to ťažké, hlasovať proti tomuto, možno je to ťažké hlasovať proti návrhu vlády. Ale napríklad už len to, že táto vláda to nespojila s nejakou dôverou, hej, vám umožňuje jednoducho dať signál vláde, že viete, čo, toto sa cez dovolenku nerobí, toto sa nerieši bez vážnej debaty. Taká vážna vec ako úspory ľudí v druhom pilieri si zasluhuje poriadnu diskusiu. Vážená vláda, keď nie ste schopní dať poriadny návrh, ktorý netreba dva razy prerokovať, no, tak radšej si ho potom ešte lepšie pripravte. Tých dôvodov môže byť dosť. Ale vás chcem veľmi pekne poprosiť, dajte najavo svojím hlasovaním, dajte najavo svoj postoj. Ten postoj by mal byť taký, aký je naozaj hlboký záujem verejnosti samotnej. To znamená, ak už ideme siahať na dôchodky, ak už ideme meniť prostredie pre živnostníkov, ak už ideme, a ja to rovno poviem, ale iba jednou vetou, aby som zasa nezachádzal príliš hlboko, ak už ideme siahať dohodárom na dohody, tak urobme aspoň poctivú debatu. Veď tí ľudia dnes pozerajú olympiádu, sú na dovolenkách, prídu domov a zistia, že sú bez roboty. To nie je žiadna jednoduchá operácia. Znova upozorňujem na tú Českú republiku. Nikto ani na minútu nepochyboval, že zvýšenie DPH by sa mohlo pri hospodárskom raste prejaviť poklesom výnosov dane z pridanej hodnoty. No, prejavilo sa. Malo by to byť pre nás obrovským, obrovským varovaním, že podobné zmeny, a už vôbec podobné zmeny prijímané v takomto obrovskom chvate, môžu poškodiť hospodárstvo tejto krajiny. To znamená, že keď už niekto hovorí, že tento návrh zákona je v záujme ochrany hospodárstva, predídenia škodám, no, tak ja vám rovno hovorím, že môj názor je, že v rámci predídenia škodám a ochrane hospodárstva to odmietnite. Veď to je úplne, úplne jednoduché. Samozrejme, že toto môže spôsobiť omnoho väčšie škody ako to, že sa bude o tom debatovať v septembri. Ak niekto má opačný názor, či z paní poslankýň, alebo pánov poslancov, alebo z časti vlády, no, tak si to povedzme. Tak si to povedzme. Tak potom prijmime nejaký typ garancie. O tom všetkom sa dá debatovať. Ale veľmi ťažko sa o tom debatuje, keď je to narýchlo.
Čiže na záver by som chcel zvýrazniť, že ak sme v situácii, že niekto nám predkladá návrh na skrátené legislatívne konanie, lebo chce predísť veľkým škodám, tak aj po tomto mojom príspevku, ale hlavne po omnoho odbornejších príspevkoch niektorých kolegýň a kolegov z radov opozície, by som si zvážil, či to nie je presne naopak. Či to nie je tak, že tým, že odmietneme tento návrh zákona, práve naopak, veľkým škodám predídeme. Ja chcem len poukázať na jeden drobný rozdiel. Možnože to je ideologický, ale ľudsky to pochopíte. Ja viem, že je dôležité pozerať sa na štát ako viac, ako sú jeho ľudia. To je taký socialistický pohľad. Ale ja vás ubezpečujem, že každý jeden dohodár alebo živnostník, ktorý bude môcť ďalej v tejto kríze sám zápasiť skoro bez žiadnej podpory štátu s touto krízou a naviac bude platiť dane bez toho, aby ste mu do toho zasahovali, je cennejší ako vaša vízia o silnom štáte, ktorá, mimochodom, v Grécku sa ukázala ako nefunkčná. Veľmi podobne vám budú vďační každý jeden sporiteľka, sporiteľ, ktorým nezoberiete tú možnosť, aby si mohli nasporiť na svoj vlastný dôchodok. A jednoducho im dáte šancu, zoči-voči demografickej kríze, ktorá je bezsporná, o ktorej žiaden z vašich expertov nepochybuje, brániť sa vlastnými úsporami. Toto vnímam ako základné riešenie, ako veľmi silný apel. Vy ste vyvolali diskusiu o bezprostredných škodách. No, tak ja vám hovorím, bezprostredné škody hrozia, ak tento návrh prijmeme. A chcem skončiť touto prosbou. Zoberte normálne zdravý rozum do hrsti, odmietnite to. V septembri sme ready, môžeme ísť do toho.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk v sále.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, stretávame sa tu nechcene, nechcene k repríze k tomuto istému bodu, znova v tej istej rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu ohľadne zákona, ktorým ideme vážnym spôsobom zmeniť podmienky, za ktorých budú fungovať živnostníci, vážnym spôsobom zmeniť podmienky, za ktorých bude, budú fungovať dohodári, a vážnym spôsobom v neposlednej rade zasiahnuť do sporenia sporiteľov, to znamená, ideme prudko znížiť odvod do druhého piliera z 9 na 4 percentá, a zároveň vážnym spôsobom, takmer nevídaným, zvýšiť poplatky, ktoré budeme platiť, respektíve budú platiť sporitelia do druhého, DSS-kám v druhom pilieri. To argumentárium, ktorým sa dá naozaj vyjadriť k tomuto základnému návrhu, aby sme v tejto chvíli išli do skráteného legislatívneho konania, ja by som chcel podotknúť niečo z toho, čo je história tej časti zákona, kde sa hovorí o sporení do druhého piliera. Treba pripomenúť, že týchto pokusov tu bolo viacero, vždy keď nastúpila ľavicová vláda, tak bol nejaký pokus otriasť týmto druhým pilierom. Ja si dokonca myslím, že mnohí z vás, čo ste socialistickí poslanci, aj veríte tomu, že je to niečo škodlivé, pokiaľ si ľudia sporia na dôchodok, že je to niečo, čo by nemalo byť. Veríte tomu, že by mal sa štát donekonečna starať samostatne, napriek tomu, že to matematicky nevychádza, napriek tomu, že všetky odporúčania aj Európskej komisie aj Európskej únie hovoria o tom, že mali by si ľudia sporiť na dôchodok, tak napriek tomu tu zaznieva viacero hlasov, že by si sporiť nemali vôbec. Túto debatu sme viedli v rokoch 2006 - 2010, kedy sa socialistická vláda vtedajšia neodvážila, neodvážila sa nám siahnuť na pomer 9 a 9 do druhého a prvého piliera. A zároveň bola šanca, predkladali sme to aj s kolegyňami poslankyňami aj s kolegami poslancami, istým spôsobom ústavne zafixovať aspoň to, aby sa nedalo siahať na toto percento. Nič, neprešlo ani do druhého čítania. Ja si pamätám, dávali sme to trikrát, bol to zákon, ktorým sme mohli vytvoriť istú mieru takej zhody medzi pravicou, ľavicou a naozaj zafixovať dôchodkový systém tak, aby slúžil k tomu, k čomu je určený, aby ďalšie generácie, to znamená naše deti, nemuseli, nemuseli na to doplácať, aby naše deti nemuseli byť obeťou toho, čo som už naznačil vo faktickej poznámke a čo je, mimochodom, v zhode s vašimi vlastnými materiálmi, aby nemuseli byť obeťou toho, že strednodobý výhľad verejných financií je zlý a nestabilný a týmto zákonom sa, mimochodom, ešte aj zhoršuje. Bolo tu, viackrát zaznelo, že bavme sa o tej procedúre, bavme sa o tom, či urobiť skrátené legislatívne konanie. Pán minister, viacerí sme vás vyzvali, aby ste nám to povedali, či je na to vážny dôvod. Vy ako právnik, odborník, legislatívec nereagujete, nie je to pre vás asi dostatočne atraktívne vystúpiť pred poslancami a osvetliť im, ako ste to mysleli, prečo ste to podporili a prečo by to tak malo byť. Ja tomu rozumiem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, ja sa ospravedlňujem, je 12.02 hod., chcete dokončiť vystúpenie, alebo budete pokračovať o 14.00 hod.?

Frešo, Pavol, poslanec NR SR
Ale ja sa kľudne naobedujem a o druhej prídem znova.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, poprosím vás.

Frešo, Pavol, poslanec NR SR
Ja si myslím, že je sympatické, pán predseda, keď sa zapájajú poslanci koalície, je to také osvieženie, nemali niekoľko dní odvahu, ale prejdem k tomu, čo pán poslanec Štefanec hovoril. Ja by som len chcel podčiarknuť tú zbytočnosť toho skráteného legislatívneho konania a poviem na troch veciach úplne jednoducho. Ešte štvrtok, piatok pán minister sociálnych vecí hovoril, že nebude vláda dávať žiadne skrátené legislatívne konanie, minulý pondelok potom náhla zmena názoru, rýchle prijatie papierov, samozrejme, chybné zaradenie do chodu Národnej rady a kvôli tomuto sedíme ešte raz a znova to prepracuvávame. Z toho, samozrejme, vyplýva, že aj celý materiál, keď je to takto chvatne urobený, jak bol zaradený, no tak, mal som plný obal, ako tie tri milióny ľudí podľa neho budú fungovať. To druhé, čo treba povedať, je, a tu pán minister spravodlivosti a predseda Legislatívnej rady vlády by naozaj mohol odpovedať, či to spĺňa všetky tie náležitosti, tak ako hovorila pani kolegyňa, pani poslankyňa Žitňanská, ale aj viacerí ďalší, myslím si, že treba mať odvahu, treba prísť k mikrofónu, treba povedať úplne jasne, ako to je. A to tretie, čo treba povedať, prečo to nie je opodstatnené, lebo zdôvodňuje sa to istou stabilitou verejných financií a konsolidáciou. No, popravde povedané, keby tu bol pán minister financií, tak by nám porozprával určite, keby hovoril pravdu o tom, že z krátkodobého hľadiska tieto peniaze konsolidujete, zo strednodobého hľadiska znižujete a zhoršujete ukazovatele stability verejných financií na Slovensku aj podľa kritérií OECD aj podľa kritérií Európskej komisie, čiže ak chceme viesť vecnú debatu, tak je veľa dôvodov, prečo nerobiť skrátené legislatívne konanie, a hlavný dôvod je, že ľudia naozaj potrebujú tomu rozumieť, prečo prichádzajú o svoje úspory a prečo idú do okamžitej spotreby tohto štátu, napriek tomu, že naozaj, naozaj by si sporiť mali.