Ďakujem pekne. Dámy a páni, možno to nebude vystúpenie, ktoré, kde jazykovo a podobne excelentné, ale chcem hovoriť úprimne a tak, ako veci vidím, a chcem aj povedať to, že keď som si prečítal stanovisko vlády k návrhu skupiny 31 poslancov, tak bol som zarazený. Zarazený, keď sa v závere píše, že to vlastne sa odmieta tento návrh, pretože ide o politizáciu. Dámy a páni, a čo to je politika? Nie je to vec verejná? Pred chvíľou, pred pár...
Ďakujem pekne. Dámy a páni, možno to nebude vystúpenie, ktoré, kde jazykovo a podobne excelentné, ale chcem hovoriť úprimne a tak, ako veci vidím, a chcem aj povedať to, že keď som si prečítal stanovisko vlády k návrhu skupiny 31 poslancov, tak bol som zarazený. Zarazený, keď sa v závere píše, že to vlastne sa odmieta tento návrh, pretože ide o politizáciu. Dámy a páni, a čo to je politika? Nie je to vec verejná? Pred chvíľou, pred pár hodinami sme odhlasovali zákon zákonov roka, návrh o štátnom rozpočte. To nebolo o politike? Ja viem a som si vedomý, že v ostatnom čase tu v parlamente prebieha často mnohá sebaprezentácia a stalo sa to takpovediac semenisko rôznych bonmotov a floskúl. Ja sa nemienim uchýliť na túto cestu, ale na druhej strane chcem povedať niektoré veci úplne jasno, bez diplomatického pozlátka.
Áno, budeme tu diskutovať o stave v školstve, ale aj o práci pána ministra Dušana Čaploviča. Ja vopred poviem, nemienim ho tuná v tejto chvíli viniť za problémy, ktoré sa nahromadili rokmi, ale na druhej strane musím povedať, že pán minister Čaplovič je funkcii už ôsmy mesiac, je vo funkcii už viac ako šestinu, pomaly pätinu svojho funkčného obdobia a tu sa nedá len hovoriť o tom, že čo bolo v minulosti, ja si myslím, že už je najvyšší čas, aby sme hovorili aj o tom, čo sa zatiaľ urobilo, ale: "Serva ordinem et ordo servabit te." Takže pekne po poriadku. Bol tu spomenutý štrajk učiteľov, áno, štrajk učiteľov bol impulzom mnohého a aj tejto dnešnej mimoriadnej schôdze Národnej rady.
Je zvláštne, že ide o štrajk ľudí, o skupinu ľudí, ktorí, keď sa pozriete históriou, vždy boli lojálni k vládnej moci, až veľmi lojálni. A desaťročiami, keď sa na to pozriete na Slovensku. A aj keď častokrát boli nespokojní, šomrali, ale nebola to skupina ľudí, ktorá by sa bola kedykoľvek postavila nejakým spôsobom na odpor. A teraz sa to stalo. Ja som aj v médiách povedal, že nie som nadšencom ani zástancom takýchto krokov, ale na druhej strane ono to tak, ľudovo povedané, jak na východe sa hovorí: "Keď še ňedá, ta še ňedá." Jednoducho je to skupina ľudí, ktorá je presvedčená, že bola zahnaná úplne do kúta a jednoducho, potom už koná tak, ako koná. Ale ja si myslím, že keby nič iného a keby sa iba nepodarilo nič iné dosiahnuť, keby sa len podarilo to, že opäť sa prebudil záujem spoločnosti o školstvo, o stav vzdelávania, tak aj to je krok dopredu, ktorý môže viesť aspoň k čiastočným krokom a k zlepšeniu. Viete, keď v roku 2006 nastúpila prvá vláda pána premiéra Roberta Fica a ministrom školstva sa stal pán Mikolaj, tak sa neviem, akým činom, ale podarilo to, že školstvo sa dostalo naozaj na okraj záujmu spoločnosti.
Jednoducho spoločnosť, ale aj médiá školstvo vnímali bokom a boli tu mnohé iné v úvodzovkách podľa mňa niekedy vážnejšie akože problémy. Ako sa to podarilo, neviem identifikovať dodnes, ale stalo sa tak. A preto pokladám, ak bude záujem naďalej v spoločnosti tento krok, keď by aj v niečom inom za dobrý. A to nie je o tom, ako podozrieva a hovorí, že chceme z toho vytĺkať politický kapitál alebo že chceme jednoducho využiť situáciu, nie nemyslím si, že je to o tom.
Vrátim sa k tomu roku 2006, pretože vnímam tam mnohé problémy, ktoré kedy vznikli a aj to - čo doteraz možno už bolo zmienené vo vystúpení predkladateľa a takisto to pokladám za dôležité - to, že neexistuje podľa mňa, neexistuje vlastne postupnosť krokov jasných, zrozumiteľných, konkrétnych, ktoré sa v školstve udejú. V roku 2006 bolo v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica, boli záväzky nereálne, ja som na to upozorňoval, 5 %, 5 % z HDP bolo napísané, že pôjde do školstva a vedy, bolo to utopistické, život ukázal a dnešný stav, koľko ide do vedy a školstva, ukazuje, aké to bolo nereálne, ale boli tie záväzky konkrétne, dalo sa o nich diskutovať.
Dnes v programovom vyhlásení vlády a ja sa zameriavam na školstvo, sú mnohé veci, ktoré sú všeobecné a s ktorými vo všeobecnej rovine asi sa zhodneme, budeme súhlasiť, ak nie všetci, tak drvivá väčšina z nás. Ak sa hovorí, že chceme zlepšiť kvalitu školstva, no povedzme mi, kto z vás by nechcel zlepšiť kvalitu školstva. Ak sa tomu hovorí, že chceme prepojiť
štúdium s praxou, pretože mnohí absolventi získavajú vzdelanie také, že sa neuplatnia v živote, v praxi. A kto by s tým nesúhlasil? Ja si myslím, že v tejto rovine áno. Ale čo je potrebné a čo vidím, že je dôležité, to sú konkrétne kroky, čo urobí vláda, ako to urobí, kedy to urobí a za čo to urobí. Opakujem to posledné: za čo to urobí, pretože akékoľvek kroky, ktoré sa udejú a nie sú finančné kryté, sú, no poviem, minimálne chabé a to sa veľmi miernim, lebo je to síce prezentácia možno dobrého úmyslu, a keď to dostaneme aj do legislatívy, ale keď to nedostaneme skutočne reálne do života, tak si myslím že účinnosť toho je veľmi biedna.
A ja sa znova vrátim, lebo sa tu dialo, urobilo to sa za pána Mikolaja, reforma jazykov, ja som vtedy upozorňoval, pretože v Čechách ministerka Buzková, keď robila reformu jazykov, mi povedala: "Získala som na to 2 mld. českých korún, aby som to mohla urobiť, 2 mld." a potom mi povedala: "Ešte ďalšie dve som potrebovala." U nás sa to urobilo, pokiaľ, bez, bez jedného, jediného eura. Preto, že vo vládnom vyhlásení - programovom vyhlásení - tam konkrétne kroky chýbajú, som dal na výbore návrh, aby pán minister predložil rozpracovanie vládneho programového vyhlásenia vlády na konkrétne úlohy, časy a tak. Dostali sme materiál, ktorý zostal v rovnakej rovine, rovine všeobecnej. A tu by som rád povedal, to nie je pre nás, pre opozíciu, aby sa vedelo, čo sa bude robiť a ako sa bude robiť, kedy a za čo, to je pre tie školy, pre tých učiteľov, pre žiakov a študentov, pre celú verejnosť, nie pre opozíciu. Áno, je to pravdou a ja poviem, že ak by ste to takto urobili, bolo by to poctivé riešenie, ale, samozrejme, aj poctivé, aj s tými nepríjemnosťami áno, ako opozícia, čo je aj naša úloha, by sme o tom hovorili, by sme poukazovali na to, čo pokladáme za chybné, kritizovali a pod., aj by sme dávali iné návrhy. Je to práca opozície v parlamente a jednoducho, keby ste to takto mali urobené, tak sa stane, celkom iste sa stane aj to, že niektoré kroky sa nepodarí naplniť, stáva sa to a s tým by ste mohli stratiť aj politické body, to je všetko pravda, ale bolo by to poctivé a bolo by to užitočné a prospešné pre školstvo a to si myslím, že to je viac.
Nikto z nás, my si ho nerobíme, ale ani vy nemáte monopol na rozum a patent na rozum. Ja si myslím, že tuná je lepší postoj v záujme školstva - "Sed audiatur altera pars", minimálne aspoň diskutovať a vypočuť si druhú stranu a potom tak či tak, ako je na vás rozhodnutie, je to vo vašich rukách, je to rozhodnutie v rukách parlamentnej väčšiny, v tomto prípade 83 poslancov vládnej koalície.
Ale, a tu chcem varovať, v poslednom čase vnímam, že tu sa ako huby po daždi rozmohli rôzne komisie, ktoré majú riešiť veci, rady, poradné rady, poradné orgány a pod. Komisie zostavené z odborníkov. Viete, ja tú technológiu moci poznám a dobre si pamätám, keď som bol štátnym tajomníkom, používal ju môj minister pán Ftáčnik, zostavil komisiu odborníkov, veľmi veľkoryso, z ľavej, z pravej strany, zo stredu, od liberálov. Čo taká komisia vyrieši? Ako keď dáte biele s čiernym a žltým dohromady, nikdy vám z toho nevyjde modré. Títo odborníci jednoducho sa zídu a sú to aj, beriem, múdri ľudia, ale ich zhoda na niektorých veciach je veľmi problematická, pretože to sú ich životné názory a jednoducho obyčajne ťažko hľadajú kompromis, ťažšie ako my politici, ťažšie ako my politici sú schopní, to je tzv. kanalizácia problému - skryť sa za oponu komisie odborníkov.
Páni a dámy z vládnej koalície, veľmi otvorene, vy máte moc v rukách, vy máte možnosť a aj povinnosť prijať rozhodnutie, aj s tým, že vy potom nesiete aj následky svojho rozhodnutia, to už prináša moc, ktorú máte v rukách, ale je to vaša možnosť aj povinnosť. Na vojne ma kedysi učili, že nič nie je horšie, ako neprijať rozhodnutie, a ja si myslím, že technológia skrývania sa za oponu rôznych komisií odborníkov je nie prospešná pre riešenie problému, a ja nepopieram a ja si myslím, že, áno, spolupracovať treba s odborníkmi, treba si ich vypočuť, ale táto technológia, tak ako je rozbehnutá všeobecne v ostatnom čase, je podľa mňa zlá pre riešenie problémov.
A teraz k pánovi ministrovi. Pán minister, vy ste prijali na seba úlohu hlavy rezortu školstva, k vám, k vám sa upínajú oči učiteľov, žiakov aj študentov. Čo urobíte? V istom zmysle ste prijali na seba úlohu otca tohto rezortu a, pán minister, vy ste skutočne a mali by ste byť tým otcom, vy nie ste podriadený ministrovi financií v tomto smere. Pri všetkej úcte, minister financií je váš protivník! To nie, že by ste boli nepriatelia, a ja chápem ministra financií, že jeho povinnosťou je ako chrániť financie, ale vašou povinnosťou ako hlavy rezortu, ako otca týchto je bojovať zo všetkých síl za ten rezort a ja vnímam a mám to aj z iných zdrojov, aj od tých ľudí, ktorí nemajú pocit, že dostatočne bojujete za nich, nemajú tento pocit. Viete, bojovať s koalíciou, to nie je až taký problém a pre vás bojovať s opozíciu, to tiež nie je až taký problém, ale bojovať o tie záujmy vo vlastných radoch, s kolegami vo vláde, nie je jednoduché. Verte, hovorím to aj z vlastnej skúsenosti, to nie je len o odvahe, to je aj o iných veciach. Čiže, pán minister, očakával by som od vás a myslím, že to očakáva pedagogická verejnosť, že budete ich oporou.
A teraz k niektorým veciam konkrétnym. Musím povedať, že jedna vec, ktorá je aj v zdôvodnení návrhu, je veľmi vážna a veľmi ťažká, ale ak sa udeje tak ako som presvedčený, že mimoriadne poškodí školstvo a to je odchod časti kompetencií, zrušenie krajských školských úradov. Minister, ktorý nemá bezprostredne priamo v rukách kľúčové riadiace nástroje, a to sú personálne a finančné, je do značnej miery ministrom, no musím to povedať, skôr na ozdobu. A boli roky, keď tieto personálne a finančné kompetencie neboli v rukách ministra školstva a takisto boli v rukách ministra vnútra a takisto to bol môj kolega vlastný a tiež to nebolo jednoduché, aby sa to vrátilo. Stalo sa to a myslím si, že toto je kľúčové. Keď som počul v médiách, pán minister, ako ste rozprávali, že musíte platiť 100 mil. kedysi za to, čo urobili vaši predchodcovia, neviem, prečo ste tam v tej súvislosti menovali mňa, pretože vec sa udiala vtedy, keď traja ministri boli po mne a štvrtý, teda traja boli predo mnou a štyria po mne, no ale to súviselo s tým, to presne súviselo s tým, že sa to udialo vtedy, za takých okolnosti sa udiali veci a mnohé možno ešte prídu na povrch po rokoch, keď kompetencie ministra neboli reálne kompetencie, keď mnohé veci sa robili cez vtedy okresné úrady a podpisovali sa zmluvy, ktoré na hanbu sveta, zmluvy za 500-tisíc korún časom narástli na 45 mil. a pod., trikrát sa predali, za 500-tisíc korún kúpené palivo a vedel by som ich rozprávať, pretože odmietol som takéto platby urobiť, vedomý si toho, že štát nemožno exekvovať, a mohol by som rozprávať aj čo nasledovalo, nielen vyhrážky, aj činy.
No to je jedna vec, ktorú som pokladal za dôležitú povedať a druhú vec, ktorá sa mi zdá byť signifikantnou a mňa sa to dotýka. Takisto sa ma to dotýka, keď vidím že splnomocnenec vlády pre rómsku otázku a pán minister vnútra hovorí o tom, ako budeme vzdelávať Rómov, bez prítomnosti ministra školstva. To kto bude bojovať a dávať do tých škôl tých rómskych asistentov, minister vnútra? (Reakcie v pléne.) Viete, toto je niečo, čo sa mi nepáči a keďže ste historik, pán minister, tak vám pripomeniem, kedy sa uhorské stavy postavili a povedali tú známu vetu: "Vitam et Sanguinem moriamur pro regina nostra Maria Teresia." Životom a krvou budeme bojovať za svoju panovníčku. Životom a krvou minister vnútra, obrazne povedané, by mal bojovať za svoj rezort, svojich učiteľov, žiakov a študentov.
Ja, sú kroky, ktoré som povedal a pokladám ich za zlé a udiali sa a aj som upozornil vašich ľudí, pán minister, na to, že zmenou koeficientov sa udiali také veci, že obec, nechcem ju v tejto chvíli menovať, ktorá má v školskom klube 15 detí, ale je tam veľa detí iných, ktoré nechodia, dostane 160-tisíc eur navyše. Načo? Alebo že cez niektoré školské zariadenia teraz, teraz, keď to je do istej miery mimo vašich rúk, to musím priznať a to nepokladám za dobré, tak ako to je, tak niektorí si napíšu a navrhujú, aby dostali peniaze za 1 mil. eur na dedinu, 1 mil. eur! Kde to má uplávať? Ja si myslím, že to síce súvisí aj s tým, že niektoré kontrolné mechanizmy v poslednom čase úplne zlyhali.
Otvorene a bez diplomatického pozlátka a teraz budeme možno diskutovať ešte celé to volebné obdobie o mnohých zmenách a reformách, ale, čo som presvedčený, je kľúčové, čo školstvo potrebuje, konečne, konečne aby dostalo školstvo finančné stimuly. Stimuly sme dali 100 mil. na reštrukturalizáciu, obnovu bánk. Ja si myslím, že to bolo dobré opatrenie, pomohlo, ale išli potom stimuly na rôzne podniky a dnes zase sú navrhované rôzne stimuly, daňové prázdniny a pod. Pre koho? Viete čo? Aj to tu poviem. Ja som bol vo vláde jediný minister, ktorý sa vzbúril a nehlasoval za to, aby išli peniaze na stimuly na Kechnec, jediný, pretože jedno pracovné miesto, tam bolo 1,5 mil., a vtedy minister práce a sociálnych vecí dával maximálne 15-tisíc korún na jedno pracovné miesto. Toto je o stimuloch, o zamestnanosti, tým pomôžeme zamestnanosti. Vtedajší minister hospodárstva mi to spočítal, samozrejme, ale aj iné veci, ale to nie je podstatné, dodnes neľutujem to svoje konanie a rozhodnutie. Len naozaj, opakujem, pokiaľ, pokiaľ urobíte aj dobre legislatívne zmeny, pokiaľ to nebude finančné vykryté, tak to bude niečo, čo neprinesie želané ovocie. Ale to všetko súvisí s jednou vecou, čo si myslím, že je problém Slovenska. Problém Slovenska je v tom, že dnes politici, volení politici, teda tí, ktorí dostali v regulárnych voľbách takpovediac zverenú moc, v skutočnosti nevládnu, vládnu len čiastočne alebo veľmi obmedzene. Na Slovensku dnes vládne úzka skupina bohatých oligarchov a finančných skupín. Ja si nerobím ilúzie, že tieto skupiny nemajú veľký vplyv aj v iných krajinách, ale nie sú to takto fungujúce skupiny. Tie skupiny si uvedomujú inde, že ak bude biedna krajina, budú biedni ľudia, tak aj ich zisky pôjdu dole! (Potlesk.) Tuná, žiaľbohu, to tak nie je a poviem to tak, ako to vnímam, pán minister, vládna koalícia sa stala už vazalmi týchto skupín. A ja nehovorím, že aj v opozícii neexistujú väzby na tieto skupiny, nechcem to vôbec povedať, len myslím si, že Slovensko je takpovediac nad priepasťou v tejto chvíli. Viete, ja si myslím, pri všetkej úcte, že ani sami z toho nie ste schopní vyjsť, že potrebujete pomoc nielen opozičných politikov, ale všetkých ľudí, ktorí sú nielen premýšľajúci na Slovensku, ale zodpovední a majú istý étos v sebe.
Ak takto budeme pokračovať ďalej, tak Slovensko z toho okraja priepasti padne do nej. To nebude len o sociálnych nepokojoch. Zase, pán minister, odvolám sa na vaše pôvodné vzdelanie. Viete dobre, že minulé storočie dalo niekoľko príkladov toho, keď krajina sa dostala do stavov permanentnej problémov a biedy, a potom sa zrodili v tej krajine falošní proroci a spasitelia, ktorí priniesli bolesť a utrpenie desiatkam miliónom ľudí. Rok 1917 v Rusku, 30. roky v Nemecku, tam práve aj rozumní ľudia v zúfalstve dali svoj hlas a moc do rúk falošným prorokom. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale minimálne si myslím, že je to na zamyslenie.
A na záver. Zdá sa mi to nevýslovne paradoxné, ale aj súčasne veľmi príznačné, že proces nádeje na zmenu odštartovala skupina ľudí, ktorí boli vždy najtolerantnejší k vláde a štátu a skupina ľudí, ktorá bola najmenej odbojná, a to sú pedagógovia. Takže, dámy a páni, ja na vás ako sa rozhodnete a čo urobíte. Nebolo mojím cieľom niekoho osobne urážať, ale takisto som rovno povedal, že nebudem hovoriť diplomatickým pozlátkom, že tá doba skončila, treba hovoriť jasnou rečou.
Ďakujem, dámy a páni.(Potlesk.)
Skryt prepis