Videokanál poslanca

Ďakujem. Tak, pán premiér, ak dovolíte, schránkové firmy, schránkové firmy, daňové raje. Daňová politika štátu je vnútorná politika štátu a nedá sa ovplyvniť. (Výkriky z pléna.) Nevyrušujte, pán poslanec. Dávno už rezonuje vo finančných kruhoch Európskej únie, rozpráva sa o dani z finančných transakcií. Dane z finančných transakcií, keby sa zaviedli, tak by to znamenalo, že občania v štátoch Európskej únie by platili len formálne dane, povedzme 5 % z príjmu. A to nehovorím ja, to povedala pani Brigita Schmögnerová a povedala, že by sa platili dane len preto, žeby občan mal záujem na verejnej kontrole, čo sa s daňami robí. Všetky tie dane z finančných transakcií, cezhraničných preklápaní peňazí do schránkových firiem by zaplatili réžiu štátu. Pre občanov potom by sa mohlo písať pri realizácii verejných zákaziek: tu pracujú vaše dane. Len preto, aby sa občan zainteresoval a nastolila sa verejná kontrola aj v tejto oblasti. Myslím si, že daň z finančných transakcií bude mať šancu, ak možno, pre európske štáty, ak vystúpi Veľká Británia z Únie.

Ďakujem. Ôsmeho decembra 2004 bola podpísaná zmluva o predaji 66 % Slovenských elektrární a o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo a, čuduj sa svete, zmluva obsahovala aj časť o pokute v prípade odstúpenia od zmluvy. Čiže druhá strana, Enel, vedela, že ak bude pri moci kompetentnejšia vláda, môže dôjsť k prehodnoteniu nevýhodnosti zmlúv a k ich zrušeniu, alebo odstúpeniu od niektorej jej časti. Štát má právo prehlásiť každú nevýhodnú zmluvu za nulitnú. Povedzme v lehote sedem rokov. V tomto prípade nebola lehota využitá. Neznamená to, že do budúcnosti je potrebné takéto zmluvy strpieť. Ak sa štát, svojprávny štát rozhodne na základe argumentov a dôkazov znárodniť nejaký podnik s účasťou štátu, tak to môže urobiť a netreba čakať až vďaka vlastizradným vládam, ich drancovaniu sa ocitne štát v bankrote, jak je to v niektorých štátoch Južnej Ameriky. To, že nastal v našom štáte takýto maras, tam si dajte tri bodky. Nie sme tu jeden deň. Múdrejšie je ísť cestou postupného ukrajovania koláča pre ľudí, lebo oni ho vytvorili, nie oligarchovia. A je potrebné krok za krokom nastoľovať právny štát.

Ďakujem. Dovoľte malý exkurz do minulosti. V rokoch 2001 – 2002 prišli pri krachu Hydrostavu o prácu tisíce zamestnancov a živnostníci nedostali ani korunu. Vtedy sa dve pravicové vlády Mikuláša Dzurindu o nich nestarali, či prežijú. Ale v roku 2005 reagovali zákonom. Zákon o reštrukturalizácii bol prijatý v roku 2005 výlučne hlasmi vtedajšej pravice, pravicovej koalície Mikuláša Dzurindu.
Ďalšiu novelizáciu zákona prijala Národná rada za vlády Ivety Radičovej, kde sa v dôvodovej správe uvádza, "hlavným cieľom novelizácie tohto zákona je posilniť postavenie zabezpečených veriteľov". Zabezpečeným veriteľom podľa dikcie zákona sú iba banky, teda nie drobní veritelia, čiže živnostníci a malí podnikatelia, ktorí sa tak dostávajú v porovnaní s bankami do nerovnoprávneho postavenia. Bolo to pravicové riešenie ako vystrihnuté z čítanky o divokom kapitalizme, nech sa veľkí nasýtia a malým nech zdochne koza.
Na zodpovedných vládnych postoch vtedy stál podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš, minister vnútra Daniel Lipšic a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Zaujímavé je, že dnes práve títo poslanci v parlamente obviňujú vládu Roberta Fica za stav, ktorý sami spôsobili. Myslím legislatívny stav. Ostatné netreba už ďalej hovoriť.

Pán poslanec Matovič, ja som sa dostala do Národnej rady vďaka voličom, na kandidátku, pretože som bola členkou strany SMER a získala som dôveru zostaviteľov kandidátky. Keď sa pozrieme na váš profil, ako ste sa vy dostali do parlamentu, tak je nám to známe všetkým. Dostali ste sa na kandidátku z recesie, hneď po nástupe do Národnej rady nevedeli ste, kam ste sa prihlásili a kde sa nachádzate, ste ponúkli alebo ste začali kupčiť so svojím mandátom a vyvrieskli ste do médií svoju výkričnú cenu, čím ste, ale nielen tým, znehodnotili mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Reštrukturalizáciou prešlo 600, možno viac ako 600 firiem, mnohé z nich oddlžili svojich veriteľov len pätnástimi percentami. To, že Váhostav je politikum, myslím, že nám je tu všetkým jasné, to, že ide už o volebnú kampaň, o tom nepochybujeme už dlho. Myslím si, že chybou je, že v podnikateľskej sfére nie sú zosnované alebo vykonštruované správne zákony a nie je tam taký zákonný rámec, aby nedovoľoval tieto krivdy, ktoré vznikajú.
A myslím si, že hospodárstvo a hospodárska sféra, a teda ekonómovia a právnici by si mali trošku brať príklad z medicíny, kde my v medicíne používame také terapeutické postupy, aby sme prinavrátili alebo pomohli prinavrátiť zdravie a fungovanie organizmu, a nie takýto maras, aby nastával v organizme, ktorým je hospodárstvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

46.
Ďakujem. Pán minister, ďakujem vám za vaše vystúpenie. Bolo dôležité povedať, ako sa chová dobrý hospodár. Bolo to najdôležitejšie posolstvo tejto schôdze. Som rada, že ste sa zmienili o tom, že podnikať sa dá v medziach zákonov a dobrých mravov, a nie špekulovaním s percentami, s vratkami DPH, ulievaním peňazí do daňových rajov a podobnými sviňačinami a honbou za mamonom pre mamon.
Pani bývala ministerka financi Brigita Schmögnerová povedala pre denník Pravda, myslím, že to bolo niekedy minulý rok uverejnené, že keby sa podarilo zlikvidovať daňové raje, ovšem musela by byť celosvetová vôľa, nebola by mizéria vo verejnom priestore. Občania by platili možno 5 % daň, samozrejme, by bola progresívna daň pre podnikateľov a iných vysokopríjmových občanov, z príjmu by bolo, no a bolo by dosť peňazí na dobrý život a na kvalitné, kvalitný verejný priestor, ale strata cieľa vždy vedie spoločnosť do mizérie a úpadku a tomu musíme zabrániť, ak máme ešte pud sebazáchovy.

Nechcem hodnotiť vystúpenie pána Šebeja, ani jeho teda dojmy z materiálu – zameranie zahraničnej politiky, ale, pretože by som musela povedať, že vidno, že, skrátka, videnie jedinca je subjektívne, je to subjektívne vnímanie čohokoľvek, aj vnímanie dejín, aj reality, a je to jeho slobodné rozhodnutie, ako a ako bude vystupovať, ako nakoniec každý bude žiť.
Len som chcela povedať, oprieť sa o jeden historický prameň a povedať, že historik, ktorý sa venoval stredoveku, povedal: "Slovensko od počiatku 8. storočia je plne v politickom a kultúrnom zajatí európskeho Západu, a preto, čo ako bola úspešná misia oboch solúnskych bratov, nemohla obrátiť orientáciu nášho kultúrneho vývoja. Žili sme na rozhraní delenej Európy a život nás pritlačil k franskej veľmoci a k Rímu." Tak aby bolo každému jasné, Slovensko vždy bude súčasťou západnej Európy, ale hovorím Európy, a teda Európa má teda aj východ, a preto by mala byť celistvá. A o to by nám malo ísť. Aj o to, aby bol mier. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán Brocka a všetci, ktorí ešte mienite vystúpiť v rozprave, bola by som rada, keby ste sa držali správnych pomenovaní ľudí, ktorí vstúpili do II. piliera. Tretí pilier je na to, aby sa teda človek nazýval sporiteľom. Druhý pilier je o investoroch, to sú ľudia, ktorým bola zverená časť verejných prostriedkov na to, aby ich zverili dôchodkovým správcovským spoločnostiam na investovanie do rôznych foriem investičných aktivít a aj do rizikových investičných aktivít.
Po druhé, títo investori boli nahnaní do II. piliera zákonom. Prvozamestnanci sa museli prihlásiť do II. piliera. Už toto sme stopli, pretože bola túžba nahnať dôchodkovým správcovským spoločnostiam čo najviac občanov, čo najviac občanov, pretože si boli vedomí, že do II. piliera môžu ísť len ľudia, ktorí zarábajú okolo, nie menej ako tisíc eur mesačne. A keďže ich bolo ako šafranu a o prvozamestnancoch tu ani nehovorím, tak ich tam nahnali všetkých. A zvýšili percento nie podľa toho, ako to bolo pôvodne v kampani bombastik fantastik mienené a operované, 3 %, ale 8 %, 8 %, polovička peňazí, ktoré mali ísť pôvodne do priebežného piliera, bola vhodená v šanc a na riziko.
To už som povedala, že investovali sa verejné prostriedky.
A ešte by som povedala, obviňovať našu vláda za to, že viackrát otvorí pilier, že ona môže za tých desať rokov, čo majú občania, desať rokov im vychádza... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno. No, pán poslanec. Napriek vašej snahe je návrh na odvolanie ministra tentokrát domáca úloha KDH. Mám dojem, že je to politikum a snaha KDH stať sa jediným kompetentným stmeľovateľom nesúrodej opozície voči ľavicovej platforme. Tá snaha vo mne vyvoláva dojem hry na zodpovednosť a bezhlavé búrenie občanov. A tak dovoľte sarkazmus. Je to Šanca Občana na Skok z Mosta do Siete KDH. Všetky podstatné mená, prosím s veľkým písmenom.

Ďakujem. Dovoľte takú malú retrospektívu. Je 25 rokov po Nežnej revolúcii, od ktorej si idealisti sľubovali ozdravenie spoločenských vzťahov. Pripomeňme si, čo nasledovalo: budovanie nového štátu, zbabraná privatizácia, holandské dražby a vznik Mečiarovej oligarchie. Aj privatizácia bánk, aj ich tzv. ozdravenie z verejných prostriedkov, ktoré mali slúžiť na školstvo, vedu, zlepšovanie životného prostredia a na zušľachťovanie verejného priestoru. Nasledovala vlastizrada Dzurindových vlád, ktoré privatizovali strategické podniky, a vznik a budovanie ešte dravšej oligarchie, aj finančných skupín. Aby toho nebolo dosť, spustili devastačné reformy. Reformy, ktorých výsledkom bola chudoba! 1,5 milióna chudobných ľudí! Sociológovia vám povedia, ako ťažko sa človek z chudoby dostáva. Aj preto je zlý zdravotný stav na Slovensku už po 53. roku veku.
Odmietam, aby títo politici nás označovali za stranu zodpovednú za maras(marazmus) na Slovensku. Protestujem proti návrhu odvolať pána premiéra Roberta Fica! Chcem, aby Slovensko bolo dobré miesto pre život, pre občanov Slovenskej republiky. A o to sa tu máme usilovať! O to! Všetci.