Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, pekný večer vám prajem. Veľa vecí, ktoré som tu mal poznačené, už bolo povedaných, ale dovoľte, aby som v mene klubu strany MOST – HÍD aj možno zopakoval niektoré pripomienky mojich predrečníkov a upozornil na to, čo už tu tiež bolo povedané, že čo sa týka verejných financií, tento zákon asi po štátnom rozpočte je najdôležitejším zákonom nakladania s verejnými finančnými prostriedkami.
Už v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol tento zákon vystavený ostrej kritike, keď si vezmeme, že tam bolo tých 1 200 pripomienok a tie pripomienky boli vecné, zásadné. SMER si asi predstavoval to, že zmenia verejné obstarávanie podľa svojho gusta a podľa toho tu budú štyri roky gazdovať. Samozrejme, majú oni tiež nejaké mantinely, nejaké limity.
Bolo tu povedané nie raz, nie jeden poslanec opozície to povedal z tohto miesta, že zákon má pozitíva. Má značné pozitíva. Ale vždy tam to „ale“ je. Ja ako advokát vždy si poviem, že keď som na druhej strane barikády, čo by som robil, čo by som vymyslel. A tu je pes zakopaný, že aj tie pozitívne zmeny, napríklad pán poslanec Galko spomenul systém referencií, aj tie pozitívne zmeny už teraz vidíme tak, že ukrývajú v sebe možnosti subjektívneho rozhodovania, subjektívneho posudzovania vecí. A v konečnom dôsledku aj tie pozitívne zmeny môžu byť pod taktovkou úzkeho okruhu ľudí, ktorých nebudeme môcť kontrolovať, veľmi ľahko využiteľné pre prospech ľudí, ktorých tu niektorí ministri alebo poslanci pretláčajú, začali sme tým asi najkontroverznejším zákonom. Keď sa tu opovážia taký zákon, aký bol o podpore obnoviteľných zdrojov, dať do pléna, tak vieme si dobre predstaviť, aké sú možnosti niektorých, keď zákon o verejnom obstarávaní prejde v takejto podobe, v akej je.
Zákon má nedostatky, musíme to zmeniť. Však aj predchádzajúca novela, a to poviem z úprimného srdca, mala za cieľ, aby sme všetky nedostatky odstránili. Vždy sa nájdu spoločnosti, firmy, jednotlivci, ktorí vedia nájsť v zákone dieru alebo vedia vytvoriť systém, ktorým tento zákon obídu. Firmy á la jeden bager, jeden náklaďák a 20 právnikov, poznáme to. Nevedeli sme tento systém a tento zabehnutý systém nejako opraviť. Dúfam, že tento zákon má náznaky, že by to mohlo pomôcť, dúfam, že to bude dostatočné, pán minister.
Zákon by mal sledovať dva ciele, stransparentniť celý proces verejného obstarávania a zefektívniť využívanie finančných prostriedkov, ktoré cez verejné obstarávanie míňa buď štát, alebo samospráva, proste aby verejné financie boli využité čo najefektívnejšie. V časoch tých najväčších finančných nedostatkov v štátnom rozpočte vidím tu veľké rezervy v tom, aby tento zákon mohol slúžiť týmto dvom cieľom.
Ja tam vidím, zopakujem to, pán minister, aj v tých mechanizmoch, v tých inštitútoch, ktoré upravujete nanovo, nebezpečenstvo toho, ako je tento systém nastavený, ako prebiehajú verejné obstarávania, že môžeme sa dostať ešte k horším výsledkom, čo sa týka verejného obstarávania, aké máme teraz.
Viacerí kritizovali to, že elektronické aukcie, to nie je tiež všeliek. Zďaleka to nie je všeliek, lebo nie jedno verejné obstarávanie sa skončilo tak, že vypadol server, odišla elektrina, pokazil sa monitor. Tak načo je nám také verejné obstarávanie cez elektronickú aukciu, keď to takto jednoducho niektorí obstarávatelia alebo uchádzači verejného obstarávania obídu? A práve aj táto novela vytvára právny rámec na to, aby niektorí jednotlivci, obstarávateľ, verejní obstarávatelia alebo aj samotný úrad mohol pár vyvolencom pomôcť. Je tu systém v tejto novele k tomu zabudovaný.
Z tých veľa pripomienok ste pán minister vo svojom rezorte akceptovali viac. Zapracovali ste ich. Ale to je taká vaša známa a veľmi dobrá taktika. Na nás a na mňa určite to neplatí, že nasuniete do nejakého zákona obrovský bordel, čo, samozrejme, kritizujú médiá, opozícia, odborná verejnosť, a potom tie najväčšie odstránite a zostanú vám také, ktoré chcete vy. To poznáme. Aj v tomto prípade sa to tak stalo, strategické zákazky odtiaľ vypadli, ale sú tam veci, ktoré určite chcete, aby tam aj zostali. Nie sú dobré, pre vás sú dobré, podľa mňa pre spoločnosť nie sú dobré. To sme vedeli, ja som aj s pánom poslancom Hrnčiarom sa stavil, že strategické zákazky vypadnú, to sme už povedali ešte na jeseň, to je taká návnada. A aj sa tak stalo.
No aby som išiel do nejakých konkrétností. Pán poslanec Galko tu to rozvinul do absolútnych detailov, ja nechcem po ňom všetky veci zopakovať, ale tie hlavnejšie, o ktorých sa mi zdá, že treba na ne upozorniť, pripomeniem.
Takou vecou je, že ryba vždy smrdí od hlavy. Tak tejto rybe teraz dáme radu, deväťčlennú radu. Tam budú traja ľudia z Úradu pre verejné obstarávania, predseda, ktorý je na návrh volený Národnou radou, podpredseda, ktorý na návrh predsedu úradu je vymenovaný vládou, a vedúci služobného úradu, ktorý už určite bude taký najnezávislejší človek tam. A potom je to šesť členov, ktorých bude menovať vláda. Čiže dnes aký je stav? Všetkých deväť členov bude vymenovávať vládna väčšina strany SMER, ktorá bude mať aj vplyv na obsadenie rady. A kým budete vo vláde, samozrejme, ani tá rotácia na tom nič nezmení. Takže na Slovensku namiesto skupiny sedem statočných bude deväť poslušných podľa mňa, pán minister, a veľmi sa toho obávam.
Samozrejme, sú tu ďalšie konkrétnosti, ktoré z tohto úradu môžu vytvárať aj úrad mlčanlivosti, nebudú sa zverejňovať, kto ako hlasoval, každý sa bude volať, že je kolektívny orgán, je muzikant. Na vláde, samozrejme, zostane najväčší tromf v rukách. A to je, že vládna väčšina môže hocikedy odvolať šéfa ÚVO, lebo v § 111 ods. 2 písm. e) je to tak všeobecne povedané: „... úrad neplní úlohy podľa tohto zákona.“ Čo to je. A tento bod určite potom navrhnem vyňať v druhom čítaní zákona o verejnom obstarávaní.
Diskriminačný charakter zavedenia systému referencií, je to krok k lepšiemu, áno, oproti pôvodnému návrhu, čo ešte bol na jeseň známy, je to určite prepracovanejšie, je to lepšie. Ale ja tam vidím aj možnosť, ako vylúčiť niektorých uchádzačov z verejného obstarávania alebo uprednostniť nejakých uchádzačov verejného obstarávania. Áno, uznávam, že vylúčiť niektorých uchádzačov á la firma jeden bager, náklaďák, 20 právnikov, je veľmi dobré, ale to, kto bude zárukou toho, že sa nevylúčia aj také firmy, ktoré by vedeli zabezpečiť úspory na verejných financiách, to už nikto nezaručí.
Veľmi šalamúnsky je riešené napr., že čo potom, keď verejný obstarávateľ dá alebo nedá tomu uchádzačovi, ktorý to dielo dokončil, nejaké referencie. Keď ich nedá, môže sa obrátiť na ÚVO. Ten dá príslušný počet bodov. Ale keď ten verejný obstarávateľ tie referencie dá a dá ich zle, pán minister, tam už... (Reakcia z pléna.) No ale ak nedostanú toľko bodov, koľko im patrilo, tam už náprava podľa zákona nie je možná, to si pozrite, pán minister, nie je možná. Ja síce môžem namietať, že som dostal zlé referencie, ale keď verejný obstarávateľ mi nedá za pravdu, jednak to odignoruje, tam už reparácia nie je možná. A takému verejnému obstarávateľovi ani nemožno uložiť žiadnu sankciu. Čiže keď niekoho chcem poškodiť, tak recept na to je jednoznačne daný. A, samozrejme, tie referencie môžu mať veľmi negatívne výsledky ako tri verejné obstarávania za sebou a zákaz činnosti na dobu jedného roka.
A je tu ešte jedna vec. Novela v tomto prípade Úradu pre verejné obstarávanie nenechá žiadnu mieru voľnej úvahy, lebo namiesto slov „môže tú sankciu uložiť“, už je tam tá sankcia, už je tam to slovo „uloží“. Čiže ja nemôžem namietať, že neprávom sa ma to dotýkalo, no úrad mi to uloží a hotovo. Čiže celkovo takto tento systém referencií prinesie do praxe verejného obstarávania podľa mňa viac škody ako úžitku. Kebyže fungujeme v čisto sterilnom prostredí, by som povedal, budiž, môže to tak byť, ale žijeme na Slovensku, máme tu veľmi šikovných verejných obstarávateľov a veľmi šikovné firmy. Však kvôli tomu musíme zmeniť zákon, je to kvôli tým špekulantom, a nie kvôli tým statočným a čestným ľuďom, firmám, ktoré nemajú šancu v niektorých zabahnených verejných obstarávaniach obstáť.
Je tu ďalšia taká problematická vec. A to je prezumpcia nediskriminačných podmienok, keď sa navrhuje zaviesť pravidlo nevyvrátiteľnej domnienky nediskriminačnej povahy podmienok účasti. Čiže podľa tejto novely, keď sú podmienky súťaže dané tak, že môže sa tam prihlásiť dostatočný počet uchádzačov, napr. päť, tak už nemôžem namietať, že podmienky boli nastavené diskriminačne, že boli ušité na mieru niekomu. Ale, pán minister, na Slovensku nájsť ďalšie štyri firmy, ktoré mi budú robiť křoví, to je otázkou asi hodiny. Čiže s týmto rátajte, že táto nediskriminačná zásada bude veľmi ľahko obídená a bude to vlastne cez nastrčené firmy aj v praxi tak zavedené.
Úprava príslušných lehôt. Neviem, prečo sa skracujú. Sme ešte v prvom čítaní, ale tuto vidím trošku taký problém, lebo s lehotami aj tak niektorí, ktorí nie sú informovaní dopredu, čo sa bude diať, ako sa bude diať, tak sú v značnej nevýhode. A to tiež môže vyvolať také subjektívne výhody pre uchádzačov, ktorí sú v kurze, ktorí sú mecenášmi, ktorí budú mať informácie dopredu.
Uzatváranie dodatkov k zmluvám. Čo rada povie, to bude Písmo sväté. Čiže keď po povolení uzatvorenia dodatku k zmluve, ktorý by zvyšoval cenu plnenia alebo jeho časti alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech uchádzača, bude hlasovať rada, tá keď povie, že je v poriadku, tak to bude v poriadku a šľahačka na torte. Nie je možné napadnúť na súde toto rozhodnutie, nie je napadnuteľné na súde. (Reakcia z pléna.) Áno, ale ak som to vedel, mohol som to napadnúť? (Reakcia navrhovateľa.) V poriadku, veľmi rád s vami o tom podiskutujem aj mimo mikrofónu. Pán minister namieta, že teraz to nebolo možné. Dobre, tak keď to nebolo možné, pán minister, prečo ideme my v týchto intenciách, že 9 smerákov v rade povie, že tento dodatok bude schválený, a navýši sa cena a ten uchádzač, ktorý išiel možno nižšou cenou, ako je konečná cena po dodatku, prečo by to nemohol napadnúť na súde? Prečo nechceme skontrolovať túto transparentnosť? Prečo? (Reakcia navrhovateľa.) Podnikatelia určite boli proti tomu, veľmi mohli byť proti tomu. (Reakcia navrhovateľa.) Čítame.
Identifikácia vlastníckej štruktúry, čo je veľmi potrebné na Slovensku, aby sme vedeli, kto sa zapája do verejného obstarávania, kto stojí za mýtnym tendrom a ďalšími takými zvláštnymi verejnými obstarávaniami. No táto vaša úprava nám tak akurát prezradí to, že za firmou x je firma y a za firmou y je firma xz. (Reakcia navrhovateľa.) Pán minister, však ste právnik, ste advokát. Toto je taký formálny ústavný zákon, však tam nastrčím tam firmu a už o ďalšom vlastníkovi nikdy sa nedozviem. (Reakcia navrhovateľa.) Tak, viete, keď chcem niečo riešiť, tak neriešim to kvôli tomu, aby som vyfajkol úlohu slovami, no veď je to tam v zákone. Môžem to tam dať, aby som ten problém vyriešil, postavil som sa k tomu chlapsky, a poviete, pán minister, že neviem to vyriešiť. Nie je to ľahká záležitosť, samozrejme, ale takto ide to pod vašu úroveň, pán minister. Hlavne keď ide o to, že pri zákazkách do 10 mil. je to fakultatívne až nad 10 mil. to je povinné, no uvidím, koľko zákaziek bude takých, že bude to stáť 9,990 mil. Doteraz to nebolo, ale... (Reakcia navrhovateľa.) Áno, doteraz to nebolo, ale to vás neospravedlňuje z toho, keď poviete: „Doteraz to nebolo a ja to idem riešiť.“ Nebudete geroj, keď ten zákon bude bezzubý aj na toto. Riešme to, sme v prvom čítaní, času máme dosť na to.
Takže, pán minister, treba si vyhrnúť ešte rukávy, my vám veľmi radi pomôžeme z opozície, sme tu viacerí, ktorí sa zaoberáme verejným obstarávaním, kľudne sa na nás môžete obrátiť, aj s takými vecami, ako je nemožnosť podávania námietok pri niektorých obstarávaniach alebo vybrúsenia tej hrany ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.
A by som nepokračoval ďalej, mám tu toho dosť, ale bolí ma hlava a v druhom čítaní si to povieme. Ďakujem za pozornosť.
