Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. V súvislosti s návrhom zákona o štátnom rozpočte sa sústredím na tú časť rozpočtu, ktorá sa týka samotného športu.
V diskusiách či v rozhovoroch s priateľmi zdôrazňujem, aký význam má šport. Že je to fenomén, ktorý ľudí spája, ktorý je hádam jeden fenomén, ktorý dokáže spojiť celý národ, je to niečo, čo fascinuje ľudí. Pri nedávnej návšteve predsedu Európskeho parlamentu, ktorý za týmto pultom stál, tiež začal s naším športovcom Petrom Saganom, ktorý ho fantasticky očaril svojimi špurtami, a myslím si, že to bolo aj určitým spôsobom vyznamenanie pre túto krajinu. Pretože máme dosť ľudí, dosť športovcov, ktorí dobre reprezentujú túto krajinu, a myslím si, že niekedy mám alebo som, lepšie povedané, presvedčený, by sme si mali niekedy aj viacej vážiť.
Šport nerozdeľujeme na ľavicový, pravicový, na červený, modrý, ale šport rozdeľujeme na dobrý a zlý, úspešný a neúspešný a myslím si, že z tohto treba aj vychádzať. Pamätám si na oslavy hokejistov Slovenska po úspešnej, po úspešných majstrovstvách sveta, jak boli vítaní na námestí, jak sme ich všetci oslavovali. Ale pamätám si aj na návrat hokejistov, ktorí boli neúspešní, ktorým sa nedarilo. Ale tiež musím pripomenúť, že v tom najhoršom období, keď sa zle cítili, keď boli z toho nešťastní, prijal ich pán premiér vtedajší, pán Robert Fico, a diskutoval s nimi o problémoch, o problémoch hokeja a ako to oni vidia, pýtal sa ich na problematiku športu. Takže v tomto som bol veľmi, z tohto pohľadu som bol veľmi potešený, že záujem o šport ako taký skutočne zo strany nášho predsedu vlády je skutočne veľký.
Ja sa nechcem nejak pasovať do role(roly) odborníka, ale musím povedať, že máme dokonca aj trénera, ktorý trénuje najlepšieho tenistu na svete, a myslím si, že je to tiež určitým spôsobom veľké vyznamenanie pre túto krajinu, a musím povedať, že takýchto ľudí by sme mali sa snažiť potom zapracovať, zakomponovať do zväzov, aby ukazovali mladým ľuďom, akou cestou majú ísť. Pretože tie skúsenosti, ktoré získajú pri takýchto svetových hráčoch, si myslím, že sú nedoceniteľné a nedajú sa za žiadnu cenu nahradiť.
Na druhej strane do pozornosti sa dostáva vplyv športového sektora na hospodársky rast a zamestnanosť. Začíname si uvedomovať dôležitosť prepojenia športu s výrobou, obchodom, infraštruktúrou, cestovným ruchom, médiami a ďalšími oblasťami športu. Celkové výdavky na podporu športu v predloženom návrhu štátneho rozpočtu sa navrhujú zhruba na úrovni tohto roka, čiže okolo plus-mínus 36 mil. euro. Pri zohľadnení výšky zdrojov na šport treba zohľadniť okrem kapitoly ministerstva školstva aj prostriedky obsiahnuté z rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany a kapitoly ministerstva vnútra a cez svoje rozpočty prispieva na šport aj samotná samospráva.
Na prvý pohľad celková výška zdrojov sa nevymyká z rámca, ktorým štát dlhodobo finančne podporuje rozvoj športu. Aj keď sa pozriem na navrhovanú sumu v kontexte ekonomického prostredia, v ktorom sa rozpočet na rok 2013 predkladá, zachovanie doterajšej úrovne financovania treba považovať za pozitívne.
Návrh zákona o štátnom rozpočte ako celok je zameraný na zabezpečenie finančnej stability verejného sektora a zaväzuje aj v športe k zodpovednému správaniu sa. Čo si myslím, že by malo byť samozrejmosťou. Podpora športu však ale nezávisí iba od výšky finančných zdrojov. Treba vytvoriť funkčný systém a zabezpečiť ich účelnejšie rozdelenie. Na vládu čaká, a to chcem ako zdôrazniť, nová koncepcia štátnej politiky v oblasti športu a na ňu nadviaže model financovania športu a zákon o športe. To si myslí, že je priorita tohto volebného obdobia. To sú základné rámcové princípy, ktoré by mali posunúť slovenský šport a športové dianie na Slovensku o ďalší krok dopredu.
Žijeme v krajine, v ktorej aktívne športuje čoraz menej detí, mládeže. Technika, samozrejme, že pohltila mládež a šport ako taký sa stáva nie prvoradým, druhoradým, ale niekedy ani treťoradým v poradí, pretože deti dneska podľahli technike, podľahli televíziám, podľahli počítačom a tak ďalej. Však sami máte vnukov, deti, takže môžete to porovnať s tým, čo ste zažívali ako dieťa, aké možnosti ste mali, aké sú dneska. Mladí ľudia často uprednostňujú nad pohybom v prírode tieto novodobé techniky a myslí si, že veľmi jednoduché a ľahšie je hrať sa na playstation s Massim a dokonca môžete aj nad Gretzkým vyhrať. Čiže tá motivácia ísť do prírody, pohybovať sa, dneska už nie je tak populárna, pretože niekedy to zaťaženie samotného organizmu bolí a myslím si, tomuto sa deti aj vyhýbajú. Nehovoriac o tom, že aj v samotných školách, niekedy je zarážajúce, že dokonca rodičia dieťaťu, ktoré je zdravé, dajú potvrdenku, že by nemalo sa zúčastňovať telocviku. Aj keď, samozrejme, je to veľmi správne, že chceme zvýšiť hodiny telocviku, ale tým sa prakticky tiež nič nevyrieši. Pretože ak ten záujem toho dieťaťa nie je a kde nebude mať motiváciu nielen od učiteľa, ale od rodičov, od priateľov, tak som není presvedčený, že to k niečomu bude viesť.
Problémom dosť veľkým je aj to, že Európska únia robila výskum a zistila, že väčší záujem o športovanie v poslednom období majú seniori, čo je dosť veľké prekvapenie. A myslím si, že ten záujem seniorov v Európskej únii je čoraz väčší, sa pohybovať, starať sa o zdravie a myslím si, že to je také nové niečo, čo si myslím, že pripomína alebo malo by byť pre tých mladých ľudí vzorom. Veľmi ma to teší a myslím si, že to má tiež určitým spôsobom perspektívu, lebo starší ľudia sa budú môcť dlhšie venovať samotnému pohybu, a myslím si, že stojí za uváženie tiež, aby aj mladí ľudia videli aj v tých starších ľuďoch záujem o športovanie.
Za jednu z vážnych príčin tohto, prečo populácia na Slovensku športuje málo, vo všeobecnosti považujem nedostatok vhodných športovísk. To by som chcel ako zdôrazniť. Pretože ak máme hovoriť o tom, aby sme deti dostali na ihriská, určite im bude treba vytvoriť podmienky, prostredie, aby mali motiváciu. Predsa není nemysliteľné, aby sme v niektorých obciach mali telocvične, športoviská v takom stave, v akom sú, a bolo by skutočne veľmi dobré, keby sme sa nad touto otázkou zamysleli. Vzhľadom k tomu, že nielen, nielen ten záujem detí by bol väčší, ale určite som presvedčený aj o tom, že prostredie vychováva človeka. A keby som mal to nejako porovnať s niečím, tak by som rád pripomenul výstavbu hokejového štadióna v Bratislave. Pamätáte sa sami, koľko kritiky bolo k tomuto štadiónu, k výstavbe tohoto štadióna. Pamätám sa, že médiá to bombardovali, pretože bol predražený, bol taký, bol onaký a tak ďalej. To, že dneska tam chodí plno divákov, že je stále vypredaný, že sú tam koncerty, že tento štadión skutočne je vzorkou, nemyslím si, že na Slovensku, ale aj v Európe, som hlboko presvedčený, že takýchto štadiónov by malo stáť na Slovensku viacej. Kritika bola zo strany opozície skutočne veľká, ale nikomu nevadilo to, že nakoniec pri otváraní tohto štadiónu nebol ani jeden ten, ktorý tiež mal zásluhu na výstavbe tohto štadiónu, čo bolo trošku smutné konštatovanie.
Niekedy je pravda, že sa kritizujú aj veci, ktoré sa urobia. A chcem podotknúť, že za vlády Roberta Fica sme postavili okolo 600 ihrísk po Slovensku a nakoniec tuná v parlamente pán Hort, bývalý člen SDKÚ, kritizoval, že to bola zbytočná investícia, že načo sme to stavali a tak ďalej. Takže niekedy nemôžme sa dívať na to, či to stavajú červení, bieli, modrí alebo ktorí, ale musíme sa dívať, či to spĺňa účel, či to patrí na tieto, na tieto obce. A musím povedať, že v spolupráci s primátormi, so starostami určite vzťahy sme mali a je aj dobré, keď sme sa informovali, v akom stave to je. Či treba pomôcť a tak ďalej. Takže treba aj pochváliť niektorých primátorov, starostov, ktorí sa skutočne dobre starali o tieto ihriská.
Čo sa týka ešte samotnej výstavby ihrísk, je pravdou, že financií je málo, ale keď si napríklad pozrieme, že koľko by sme mali mať, koľko by sme mohli postaviť ihrísk za platinové sitká, tak som to vyrátal, tak tých viacúčelových ihrísk by bolo okolo 51. A v únikoch na daňovom úrade, to nechcem ani to číslo povedať, koľko by sme za to mali telocviční a športových hál. Takže na jednej strane niekedy to, čo sa stavia, je kritizované, na druhej strane to, čo sa stratí, k tomu je taká dosť krátka debata a život ide ďalej.
Bol by som rád tiež, keby sa nejak prehodnotili predaje SZKT pozemkov, predaj SZKT majetkov, pretože tých majetkov bolo skutočne veľa. A tiež by som bol rád, kto mi dá odpoveď na predaj športového centra v Bojniciach, kto mi dá odpoveď na predaj kaštieľa v Liptovskom Mikuláši a tak ďalej atď.
Takže máme skutočne dosť problémov v športe, ale musím povedať, že z okolitých krajín máme najhoršiu infraštruktúru. To musím ako bez ohľadu na to, či sa nám to páči, alebo nie, povedať absolútne úprimne. Pochodil som Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a musím povedať, že v tom sme ako ďaleko, ďaleko, by som povedal, za priemerom Európy. Skutočne mi je to ľúto. Bol som v Poľsku s poslancami a videl som, čo urobili za posledné roky v Poľsku so športom. Tak musím povedať, že som niekedy mal veľmi zlý pocit z toho, ako sme na tom skutočne. Bolo by dobré sa nad touto otázkou zamyslieť a porozmýšľať čo ďalej.
Nepochybujem o tom, že to prostredie vychováva človeka. Sami sme videli aj vidíme na hokejových zápasoch Slovana Bratislava, že tí ľudia sa tam slušne správajú, že sa dobre cítia a nechodia tam len ľudia zo Slovenska, z Bratislavy, chodia aj zo zahraničia a dokonca chodia aj tí, čo niekedy robia na futbalových štadiónoch problémy. Lenže to je to, čo som chcel, na čo som chcel apelovať, že prostredie vychováva človeka. Ja som hlboko presvedčený o tom, skutočne, ak by sme postavili futbalové štadióny, tak jak je citový vzťah diváka k tomu klubu, k tomu prostrediu by bol absolútne iný. Som presvedčený o tom, že by aj rodičia s deťmi chodili na štadióny, kde by sa dobre cítili, tak ako to dneska vidíme v ostatných európskych krajinách. Je to na škodu veci, že niekedy sa takáto otázka zanedbáva. Ale som ako bývalý športovec zažil aj to obdobie, keď po zápase ostali diváci a bili sa na štadióne, zažil som obdobie, keď sa oslavovalo, a verím, že zažijem obdobie, keď budem vidieť celé rodiny na štadión ísť v drese, v klubových farbách dresov, kde sa budú tešiť a po zápase kde sa môžu rozprávať so svojimi vzormi, so svojimi hráčmi, funkcionármi a tak ďalej. Ja nevidím v tom zásadný problém. Dneska už, čo sa týka samotného športu, je všetko vymyslené, všetko. Je pravdou ale, že treba investovať do športu ďaleko viac peňazí a hlavne do mladých ľudí. To by som chcel podotknúť, že tí mladí ľudia musia mať ďaleko lepšie, ďaleko lepšie vytvorené podmienky. Pretože len to, aby niekto behal sám od seba, to nie je jednoduché, ale musia mať svoje vzory, musia mať svoje idoly, ktoré sa im budú venovať, ktoré ich budú priťahovať, ktoré budú po skončení svojej kariéry sa venovať alebo, lepšie povedané, zväzy ich zapracujú do svojich štruktúr.
Nebudem už, nebudem tu rozoberať už problémové oblasti, ktoré bude treba v rámci tohto rozpočtu riešiť. Za prvoradé považujem, ako som spomenul, venovať pozornosť mládeži. V tomto kontexte vidím dôležitú spoluprácu so samosprávami, mestami a obcami. Je určite dobrým znamením, že vláda v súvislosti s rozpočtom podpísala so samosprávami memorandum o spolupráci a pri konsolidácii verejných financií. Znamená to, že samosprávy sú ochotné komunikovať, a verím, že nájdeme spoločný priestor na komunikáciu aj pri zámere podporiť mládežnícky, predovšetkým chcem zdôrazniť, mládežnícky šport. Aj keď asi nie v želateľnej výške, ale určitá spoluúčasť bude potrebná. Ako bývalý aktívny športovec a tréner viem, akým impulzom môže byť pre mladých napríklad materiálna pomoc pri ich športových aktivitách. Vhodné priestory i nové kvalitné športové pomôcky dokážu viac ako násilné presviedčanie o potrebe pohybu ako takého. Dokážu mladých ľudí zaujať a to je prvý krok k tomu, aby sa zvýšili ich pohybové aktivity.
Z hľadiska súčasnej situácie, aj keď je nie je dostatok finančných zdrojov pre šport zo štátneho rozpočtu, prikladám veľký význam možnosti využitia štrukturálnych fondov. Tieto zdroje by mali pomôcť rozvíjať športovú infraštruktúru ako na úrovni miest, obcí, tak aj v úrovni športových zväzov, ktoré vlastne zabezpečujú potreby aj pre štátnu reprezentáciu, ktorá je hádam najdôležitejšia. V tomto smere musíme vyvinúť viac úsilia, aby sme sa začali približovať k úrovni vyspelejších krajín. Pretože Slovensko má svoju históriu športovú, vychovalo skutočne veľa vynikajúcich športovcov a ja osobne verím, že aj vychová ďalších, len im treba dať príležitosť a hlavne možnosť.
V kontexte uvedeného záverom považujem za dôležité zdôrazniť, že v návrhu rozpočtu na rok 2013 našla vláda primerané zdroje na to, aby sme mohli naštartovať žiaduce projekty a aktivity. Preto z pohľadu rozvoja v oblasti športu budem hlasovať za schválenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)
