Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanci za stranu Sloboda a Solidarita tento vládny návrh zákona o odpadoch nepodporia. Napriek niekoľkým pozitívam v ňom obsahuje viacero negatív, nepresností a opiera sa aj o zavádzajúce tvrdenia. Najprv k pozitívam, alebo čo je v tomto návrhu zákona prospešné?
Po prvé. Predovšetkým je to zrušenie Recyklačného fondu. Fond, pán predseda, vyrušuje ma pán podpredseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím kľud v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec Galko predniesť svoje vystúpenie. Áno, nech sa páči, pán.
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Fond nesystémovo rozdeľoval prostriedky na vybudovanie niekoľkých recyklačných kapacít často predimenzované a nepriamo tým prispel k niekoľkoročnému vytvoreniu oligopolu spracovateľov niektorých odpadov v Slovenskej republike. Avšak tento zámer bolo možné zrealizovať už pred niekoľkými rokmi jednoduchou novelou zákona. Zároveň si treba otvorene povedať, že napríklad z pohľadu obalov, elektroodpadu alebo batérií je to už len morálna satisfakcia, pretože tieto povinné osoby už ani v súčasnosti do Recyklačného fondu neplatia a tak im ubudne iba zanedbateľná administratívna povinnosť.
Druhé pozitívum je to, že zákon ruší povinnosť vypracovať programy odpadového hospodárstva pre pôvodcov odpadu a programy prevencie pre povinné osoby, čo určite prinesie zaujímavú úsporu nákladov. Vypracovanie jedného programu odpadového hospodárstva stojí okolo 300 alebo 600 alebo aj viac eur.
Tretie pozitívum. Transponuje sa smernica 2011/65 Európskej únie o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach. Ak by sme ju netransponovali, hrozil by Slovenskej republike infringement a následná pokuta. A už teraz meškáme. V zásade je to však jediná časť zákona, ktorú musíme meniť kvôli Bruselu. Ostatné je nadpráca ministerstva životného prostredia.
Štvrté pozitívum. Nezvyšujú sa ceny za skládkovanie odpadu, čo je pre priemysel pozitívne. Napriek tomu, že nás Európska komisia tlačí do zvýšenia cien za skládkovanie a je to celoeurópsky trend, ministerstvo životného prostredia ceny ponecháva v rovnakej výške ako dnes.
Pozrime sa teda teraz na päť najvypuklejším problémov, ktoré z predmetného návrhu zákona vyplývajú. Problém číslo jedna - náklady. Ministerstvo životného prostredia nevie, aké náklady spôsobí reforma obalovej legislatívy priemyslu a obchodu, respektíve uvádzačom tovarov zabalených v obaloch, z ktorých vzniknú odpady na trh. Ministerstvo životného prostredia v doložke vplyvov priznáva, že nevie vyčísliť, aké náklady spôsobí nový zákon výrobcom a dovozcom, pričom predkladá fiktívny odhad 31,5 mil. eur. Doložka vplyvov k návrhu zákona o odpadoch na strane 3 mimo iného hovorí: "Dopad na rozpočet verejnej správy, samospráva, ako aj na podnikateľskú sféru je ťažko vyčísliteľný, nakoľko v Slovenskej republike neexistujú relevantné a verifikovateľné informácie v oblasti odpadového hospodárstva.". A ďalej sa tam píše: "Nakoľko nie sú známe presné čísla, ktoré samosprávy vynakladajú na triedený zber, predpokladáme, že náklady na triedený zber - sklo, plasty, papier a kovy - dosahujú zhruba 33% z celkových poplatkov, čo predstavuje hodnotu 31,5 mil. eur."
To znamená, povedzme si, aké budú dôsledky. Z uvedeného je zjavné, že ministerstvo životného prostredia si pred prípravou zákona nespravilo analýzu výdavkov obcí na komunálny odpad a separovaný zber, ani analýzu reálnych výdavkov oprávnených organizácií a Recyklačného fondu, ktoré doteraz prispievali na financovanie separovaného zberu. Priemysel a obchod tak nemá predstavu, o koľko sa zdvihnú ich náklady. Ministerstvom prezentované číslo 31,5 mil. eur zodpovedá približne troj- až štvornásobku súčasných tržieb oprávnených organizácií. Už samotné štvornásobné zvýšenie poplatkov troj- až štvornásobne je alarmujúce, ale poplatky výrobcov a dovozcov sa môžu zvýšiť ešte viac.
Problém číslo 2. Monopolizácia trhu. Ministerstvo životného prostredia uskutočňuje kroky, ktoré vytvoria monopol organizácie zodpovednosti výrobcov, to sú tie OZV-čka. Takže, o čo ide? Pre založenie oprávnenej organizácie alebo kolektívneho systému doteraz stačilo, aby bola podaná žiadosť o zápis do registra, pričom jediným zásadným obmedzením, ktoré obmedzovalo súťaž, bolo, že oprávnenú organizáciu nemohol založiť ktokoľvek, ale iba tzv. povinná osoba. Tu chcem podotknúť, že našťastie táto regulácia sa dala veľmi ľahko obísť. V § 2 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch sa píše v bode, pod písm. g): "Povinnou osobou je fyzická osoba, podnikateľ a právnická osoba, ktorá
1. používa obaly na balenie alebo plní výrobky do obalov,
2. uvádza na trh výrobky v obaloch,
3. uvádza na trh obaly s výnimkou výrobcov a dovozcov obalov, ktorí dodávajú nepoužité prázdne obaly povinným osobám uvedených v prvom bode.".
V § 8 ods. 1 toho istého zákona o obaloch sa píše: "Oprávnenou organizáciou je obchodná spoločnosť založená povinnými osobami a zapísaná v registri povinných osôb a oprávnených organizácií (ďalej len register podľa § 9).". Navyše tu bola možnosť, že ak nebola firma spokojná so žiadnou oprávnenou organizáciou, mohla si povinnosti splniť sama na vlastné náklady.
V § 7 ods. 7 súčasného zákona sa píše: "Povinná osoba zabezpečí zber odpadov z obalov podľa ods. 1
a) sama na vlastné náklady a to z množstva obalov, ktoré uviedla na trh alebo do obehu
b) prostredníctvom oprávnenej organizácie podľa § 8 ods. 1 alebo viacerých oprávnených organizácií, s ktorými uzatvorí zmluvu o plnení povinnosti podľa odseku 1.".
Nový návrh však naložil celý balík povinností, ktoré musí splniť ten, kto chce založiť organizáciu zodpovednosti výrobcov a týka sa to nielen obalov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, pani kolegyňa Nicholsonová, pán poslanec, vyrušujete si svojho kolegu.
Galko Ľubomír, poslanec NR SR
... ale aj ďalších komodít, ako sú elektroodpady, batérie a akumulátory a ďalšie. Možnosť individuálneho plnenia povinností síce zostáva zachovaná, ale vzhľadom na administratívnu náročnosť je prakticky nevyužiteľná. No a dôsledky, ktoré z týchto skutočností vyplývajú, sú tie, že ministerstvo životného prostredia týmito povinnosťami zužuje počet súťažiacich na minimum, až na jediného. Popíšem tri dôvody, prečo to tak bude.
Po prvé. Firma, ktorá spracováva odpad, si nesmie zháňať klientov tak, že si založí OZV, ale prostredníctvom iných OZV, iba prostredníctvom iných OZV. Pre príklad je to de facto to isté, ako keby si pekár nemohol otvoriť obchod s potravinami, ale musel ponúkať svoje rožky iba vybraným obchodným reťazcom.
V § 28 návrhu nového zákona o odpadoch sa totiž píše: "Bod 2. Zakladateľom, vlastníkom, ani prevádzkovateľom organizácie zodpovednosti výrobcov nesmie byť osoba, ktorá
a) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích, či hlasovacích právach k vlastníkovi, alebo prevádzkovateľovi zariadenia na zber, zhodnocovanie, recykláciu, spracovanie alebo zneškodňovanie takého vyhradeného prúdu odpadu, ktorý patrí do predmetu jej autorizácie. Uvedené sa nevzťahuje na zariadenie na úpravu a odpadu činnosťou R12 podľa prílohy č. 2, ktorý pochádza z jeho vlastnej činnosti;
b) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích, či hlasovacích právach inej organizácie zodpovednosti výrobcov oprávnenej pôsobiť pre zhodný vyhradený prúd odpadu;
c) je s organizáciou podľa písm. b) prepojená prostredníctvom osôb pôsobiacich v akomkoľvek orgáne tejto organizácie;
d) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích, či hlasovacích právach k vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi zariadenia uvedenom v písmene a), ktorý pôsobí v inom členskom štáte.".
Dámy a páni, toto je prvé sito, cez ktoré automaticky neprejdú žiadni spracovatelia. Nemusí však cez neho prejsť ani niekoľko oprávnených organizácií a kolektívnych systémov, ktoré v súčasnosti už niekoľko rokov pôsobia na trhu a spĺňajú všetky povinnosti vyplývajúce zo súčasnej legislatívy. Totiž formulácia v bode d), citujem: "priamo alebo nepriamo dáva ministerstvu nekonečný priestor pre to, aby ktorúkoľvek alebo ktorékoľvek OZV vyradilo z trhu".
Druhý dôvod. Pri podaní žiadosti o udelenie autorizácie musí OZV pre obaly preukázať mnoho podmienok. Jednou z nich je mať uzavreté zmluvy o budúcej zmluve s partnermi, ktorí budú pre ňu zabezpečovať zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu.
V § 28 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 5: "Vytvorenie, financovanie, prevádzkovanie a udržiavanie funkčného systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu preukazuje organizácia zodpovednosti výrobcov počas celej doby jej oprávneného pôsobenia ministerstvu, prvýkrát však pri žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov najmä" a pod písmenom d) "predložením zoznamu zmluvných partnerov zabezpečujúcich pre organizáciu zodpovednosti výrobcov zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu.
V bode 6: "Pri podaní žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov sa preukázanie podmienok uvedených v odseku 5, písm. d) až i) uskutočňuje vo vzťahu k podmienke podľa
a) písmena d) uvedením zamýšľaného spôsobu plnenia týchto podmienok a to najmä uzavretím zmlúv o budúcej zmluve;
b) písmena e) predložením zoznamu zmluvných partnerov podľa zmlúv uvedených podľa písmena a);
c) písmena f) preukázaním uzavretia zmlúv o budúcej zmluve so zmluvnými partnermi;
d) písmena g) špecifikáciou predpokladaných nákladov;
e) písmena h) špecifikáciou zamýšľaných opatrení a
f) písmena i) údajmi o predpokladanom rozsahu územného pokrytia.
Dámy a páni, toto je druhé sito, ktoré prakticky likviduje možnosť, aby sa o autorizáciu uchádzal nový hráč na trhu, ktorý nemá už vopred vybudované vzťahy s firmami, ktoré zabezpečujú zber, prepravu a recykláciu obalov.
No a tretí dôvod. OZV pre obaly môže svoju činnosť zabezpečovať v obci len na základe zmluvy s obcou. V § 59 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 2: "Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, prevádzkujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi z neobalových výrobkov oddelene vyzbieraný z komunálnych odpadov môže takúto činnosť zabezpečovať v obci len na základe zmluvy s obcou.
Dámy a páni, v súčasnosti pôsobí na trhu 13 organizácií zodpovednosti výrobcov pre obaly, avšak iba jediná s odhadovaným 40 až 50-percentným podielom na trhu má svoj systém plnenia povinnosti založený na zmluvách s obcou. Táto organizácia má pri nastavovaní nových pravidiel jednoznačný náskok na trhu, pričom nemusí v súčasnosti platné zmluvy vypovedať.
V § 135 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše, v bode 13: "Zmluvy uzavreté medzi obcou a subjektmi pôsobiacimi v oblasti odpadového hospodárstva, ktorých predmetom je úhrada nákladov obce spojených so zabezpečovaním nakladania s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom v obci alebo jej finančná podpora v tejto oblasti a ktoré boli uzatvorené podľa doterajších predpisov, sú zmluvné strany oprávnené, kurnik, ja sa nemôžem fakt sústrediť, Lucia, ako...
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prosím pekne, páni poslanci, keby ste, rušíte pána poslanca.
Galko Ľubomír, poslanec NR SR
Pán minister Žiga ma pozorne počúva, lebo toto sú veľmi dôležité veci, takže, aby aj on, mu nič neušlo. Takže pokračujem: "...predpisov, sú zmluvné strany oprávnené písomne vypovedať okrem výpovedných dôvodov uvedených v zmluve aj z dôvodu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a to najneskôr do 31. decembra 2016, pričom výpovedná lehota pre takúto výpoveď má dĺžku jeden mesiac a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane.
Dámy a páni, toto je tretie sito, ktoré dostáva OZV do pozície, v ktorej nesúťažia všetky OZV o nového zákazníka, ale jedna z nich už má dlhodobé zmluvné vzťahy s obcami. Na toto upozorňuje aj Európska komisia a o tom bude ešte neskôr reč.
Problém číslo 3. Ministerstvo životného prostredia predkladá návrh, ktorý je v konflikte s právom Európskej únie. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky neakceptovalo jednu výhradu Európskej komisie k návrhu zákona a jednu výhradu vôbec nevyhodnotilo. Prvá výhrada komisie, ktorú ministerstvo životného prostredia neakceptovalo, oprávnené subjekty môžu podľa návrhu nového zákona uzatvárať zmluvy len s obcami, teda už nie s ďalšími organizáciami, ako sú napríklad zberové spoločnosti. V § 59 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 2: "Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly prevádzkujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi z neobalových výrobkov oddelene vyzbieraných z komunálnych odpadov môže takúto činnosť zabezpečovať v obci len na základe zmluvy s obcou.
Aké budú dôsledky? Zmluvy o nakladaní s komunálnym odpadom, ktoré boli uzavreté medzi oprávnenými organizáciami a obcami pred nadobudnutím účinnosti návrhu, ide o zmluvy spoločnosti ENVI-PAK s obcami, pretože ostatné OZV nemajú zmluvy s obcami, ale so zberovkami, budú podľa komisie naďalej platné a získajú výlučný charakter. Všetky ostatné zmluvy oprávnených organizácií so spoločnosťami zabezpečujúcimi zber odpadu, ak nie sú podložené zmluvou s obcou, stratia právny základ a už nebudú platné. Keďže jedna jediná oprávnená organizácia už má uzavreté zmluvy s viac ako 50 % všetkých obcí a žiadna iná oprávnená organizácia systematicky neuzatvárala takéto zmluvy, komisia konštatuje, že vznikne negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Ministerstvo životného prostredia túto pripomienku neakceptovalo a vo vyhodnotení vnútrokomunitárneho pripomienkového konania uviedlo, citujem: "Ministerstvo životného prostredia zdôvodnilo komisii nastavovaný systém zmluvných vzťahov.". No nezdôvodnilo.
Druhá výhrada komisie, ministerstvo životného prostredia ju ignorovalo a nevyhodnotilo, je zásada: jedna obec, jedna zmluva. Každá obec môže uzatvárať zmluvu iba s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcu. V paragrafe 81 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 22: "Obec môže pre zber odpadu z obalov a odpadu neobalových výrobkov zbieraných spolu s odpadmi z obalov uzavrieť zmluvu len s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly na obdobie najmenej kalendárneho roka.
A teraz si povedzme, že aké budú dôsledky z toho vyplývajúce. Toto by podľa komisie mohlo mať za následok dlhodobé vylúčenie oprávnených subjektov z trhu, keďže by nemuselo dochádzať k pravidelným novým príležitostiam uchádzať sa o zmluvu s obcami. Ministerstvo životného prostredia sa k tejto pripomienke vôbec nevyjadrilo. Tejto téme sa bude potom vo svojom vystúpení viac venovať kolegyňa Lucia Nicholsonová vo svojom vystúpení.
Problém číslo 4 a to je termín tzv. obvyklé náklady. Ministerstvo životného prostredia nevie vyriešiť situáciu, ktorá môže nastať, ak obec nebude efektívne triediť odpad a OZV jej potom nebude chcieť uhradiť náklady za neefektívny zber. Toto je priamy dôsledok absurdného nastavenia vzťahov a finančných tokov v novom zákone, v ktorom výrobca a dovozca síce zodpovedá za triedený zber, zároveň ho financuje aj de facto vlastníkom odpadu z triedeného zberu, ale nie je to on, kto si manažuje triedený zber v obciach, ale práve naopak, obec si vyberá OZV. Výsledok? Ministerstvo životného prostredia navrhuje, aby OZV pre obaly mohlo v obci vykonať kontrolu efektivity triedeného zberu a ak obec neuskutoční ňou navrhované zmeny, potom OZV uhradí zberovej spoločnosti iba náklady zodpovedajúce výške obvyklým nákladom v príslušnom regióne. Zvyšok bude musieť zaplatiť obec z poplatku za komunálny odpad.
V paragrafe 59 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 7: "Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je oprávnená na základe vykonanej kontroly efektivity triedeného zberu podľa odseku 5 navrhovať obci a tomu, kto vykonáva na jej území zber, zmeny systému triedeného zberu podľa odseku 1 písm. d) za účelom zvýšenia jeho efektivity.". V bode 8: "Ak obec neuskutoční zmeny v systéme triedeného zberu navrhnuté podľa odseku 7, je organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly oprávnená uhrádzať tomu, kto v obci vykonáva triedený zber, iba náklady zodpovedajúce výške obvyklým nákladom v príslušnom regióne. Náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov v príslušnom regióne je povinná tejto osobe uhradiť obec.".
V paragrafe 81 nového, návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 10: "Náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa paragrafu 59 odsek 8 hradí obec z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu.".
Ale ako sa vypočítajú obvyklé náklady? Ministerstvo životného prostredia to nevie. Spôsob výpočtu obvyklých nákladov mal byť presne definovaný vo vykonávacej vyhláške, ale keďže sa obvyklé náklady nedajú reálne vypočítať, ministerstvo životného prostredia to v návrhu vyhlášky, a tá je súčasťou tohto balíka zákona, takpovediac vyriešilo jednou vetou, citujem: "V § 17 návrhu vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, sa píše: Spôsob výpočtu obvyklých nákladov, výška obvyklých nákladov podľa § 59 ods. 8 zákona na triedený zber komunálnych odpadov sa vypočíta osobitne pre každý región. To znamená, že náklady sa vypočítajú tak, že sa vypočítajú." Toto je priame znenie vykonávacej vyhlášky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa Vás spýtať...
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Poviem ešte dve vety a potom by som skončil, a by som pokračoval, lebo mám toho ešte veľa. Dve vety k tejto...
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Čiže ešte, dobre, tak dokončite dve vety, pán poslanec, a potom prerušíme.
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Dobre? Oni nie sú dve, sú tri. Dôsledkom toho bude to, že správanie účastníkov trhu sa z tohto návrhu nedá odhadnúť. Môže nastať situácia, že náklady na veľkú časť triedeného zberu bude musieť naďalej niesť obec z poplatku za komunálny odpad. Toto ustanovenie odporuje tvrdeniu ministerstva životného prostredia, že obce už nebudú platiť za triedený zber.
Týmto by som teda skončil a budem pokračovať potom v druhej časti.
Neautorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2015 15:50 - 15:52 hod.
Ľubomír GalkoPán Martvoň, áno, samozrejme, rozprával som o tom s pánom Sulíkom. U nás to nefunguje tak, že členovia strany zrážajú opätky pred svojím veľkým bossom, tak ako je to u vás. Bolo to vyhodnotené ako chyba. Možno by som sa spýtal ja vás, že či viete o tom, že to stretnutie sprostredkoval pán Počiatek,...
Pán Martvoň, áno, samozrejme, rozprával som o tom s pánom Sulíkom. U nás to nefunguje tak, že členovia strany zrážajú opätky pred svojím veľkým bossom, tak ako je to u vás. Bolo to vyhodnotené ako chyba. Možno by som sa spýtal ja vás, že či viete o tom, že to stretnutie sprostredkoval pán Počiatek, ktorý niekoľkokrát prosil pána Sulíka, aby k tomu stretnutiu prišlo. Tak sa trebárs spýtajte vy jeho. To je po prvé. Po druhé. (Reakcia z pléna.) Nevyhukuj po mne, lebo narobím s tebou poriadok... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini Peter, predseda NR SR
Poprosím vás, poprosím kľud, kľud, kľud, poprosím vás kľud v sále. (Reakcia z pléna.) Kolegovia, poprosím vás, keby ste si, pán minister. (Reakcia z pléna.) Poprosím, aby ste navzájom nediskutovali. Poprosím obidvaja.
Dokončite, pán poslanec Galko, svoju reakciu.
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Čo sa týka pani Košútovej, no evidentne ste povedali, že vy sa nehanbíte za to jeho amorálne a bezcharakterné konanie. Dokonca pán Bagačka na záver to aj, aj explicitne povedal. To len dokazuje, že ste všetko ľudia jednej krvnej skupiny. To len dokazuje to, čo som povedal.
Pán poslanec Duchoň, človek, ktorý robil pre mafiánov, nebude mňa moralizovať. Človek, ktorý robil pre mafiánov, nebude mňa moralizovať. Zatiaľ som neriešil ešte tie IT projekty u štátneho tajomníka v čase v roku 2006 až 2010, zatiaľ. Takže niekedy lepšie je mlčať.
A, pán poslanec Bagačka, vám prezradím tajomstvo ohľadne tých pneumatík. Čo myslíte, prečo zrazu je ticho okolo toho? Niektoré sú nahodené, jazdí sa na nich. Niektoré tri a pol roka ležali v sklade bez toho, aby si ich nominant vašej strany pán Glváč všimol. A teraz je strašné ticho okolo toho, takže myslím, že sa ani už nebude okolo toho rozprávať. Bol to gól do vlastných radov.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 18.2.2015 15:25 - 15:45 hod.
Ľubomír GalkoNajprv k tomu pamfletu, pán minister, ktorý ste nám rozdali. Dovolím si odcitovať hneď prvú vetu. "Závery obsiahnuté v...
Najprv k tomu pamfletu, pán minister, ktorý ste nám rozdali. Dovolím si odcitovať hneď prvú vetu. "Závery obsiahnuté v tomto právnom stanovisku vychádzajú z verejne dostupnej dokumentácie a informácií. V prípade, ak akákoľvek takáto dokumentácia alebo informácia nie je správna alebo úplná, môže vzniknúť potreba prehodnotiť závery obsiahnuté v tomto právnom stanovisku".
Ešte aj ten neznámy právnik alebo kto to bol, čo vám tento pamflet písal, sa takto kryl. To je babráctvo. Ani len právnika si neviete nájsť poriadneho. Alebo je to preto, že pod takéto nezmysly sa nikto normálny nechcel podpísať?
Na úvod by som spomenul jednu možno mierne úsmevnú, ale skôr tragikomickú príhodu, ktorá sa mi stala včera, keď som písal tento príhovor. Každý súbor obsahujúci vystúpenie, ktoré si píšem do rozpravy v Národnej rade, tak si nazvem tak, aby som sa vedel kedykoľvek k nemu vrátiť, napríklad správa o činnosti prokuratúry, správa o vyšetrovaní Gorily, odvolávanie Fica a podobne. Viete, ako som si automaticky nazval toto moje vystúpenie včera? Odvolávanie Babiša. Podvedome som dal takéto meno. A to je smutné. A len to dokresľuje a dopĺňa mozaiku, prečo dnes vôbec prebieha táto mimoriadna schôdza za účelom vyslovenia nedôvery ministrovi hospodárstva. Ale k tomu Babišovi sa ešte vrátim.
Chcel by som povedať, že dnes sme tu vôbec nemali byť. A pána Pavlisa sme z jeho funkcie vôbec dnes odvolávať nemali. On sa totiž tým ministrom nikdy nemal stať. My sa môžeme kedykoľvek baviť o tom, čo je protiprávne a čo nie je protiprávne, aj keď za súčasnej vlády SMER-u sme si už zvykli, že premiérovi a členom smeráckej vlády nevadí ani tak protiprávne konanie ich členov a nominantov v štátnej správe, ale vadí im len to, keď sa niečo prevalí. Mohli by sme prechádzať rezort po rezorte, rozprávať o megaškandáloch, o zlodejinách, o amorálnom správaní, ale chceme hovoriť o ministrovi hospodárstva a o jeho amorálnom konaní.
Hovoríme, dámy a páni, o človeku, ktorý dňa 11. 12. 2002 podpísal ako predseda predstavenstva súkromnej spoločnosti žalobu proti Fondu národného majetku Slovenskej republiky, a 16. 12. 2002, o päť dní neskôr podpísal ten istý človek Pavol Pavlis ako kandidát do Dozornej rady Fondu národného majetku čestné vyhlásenie, že nevykonáva činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami fondu. Podotýkam, že ten spor, o ktorom hovoríme a ktorý dodnes nie je uzavretý, sa pohyboval v tom čase v závratnej sume viac ako 0,5 mld. slovenských korún. A dnes je to už neuveriteľných 60 mil. eur.
Dámy a páni, toto, čo Pavol Pavlis v tom pamätnom decembri 2002 spravil, je niečo tak zvrátené a tak amorálne, je to tak obludné, že je to až neuveriteľné. Pán minister Pavlis, vysvetlite občanom na Slovensku, kde ste nabrali v sebe vtedy tú drzosť, že ste podpísali ten papier! Kde ste nabrali v sebe tú drzosť a aroganciu, že ste do tej Dozornej rady ako jej člen nastúpili?! Ako ste v nej zastupovali záujmy fondu? Ako ste v nej zastupovali záujmy občanov Slovenskej republiky v dozornej rade tohto fondu? Tak, že ste ten istý Fond národného majetku, a že ste tým aj občanov Slovenskej republiky žalovali a snažili sa od nich dostať stovky miliónov korún?! Nie je vám hanba, pane?! Nehanbíte sa pred občanmi Slovenskej republiky, že ste sa práve nimi nechali nominovať do Fondu národného majetku?! Nehanbíte sa pred občanmi Slovenskej republiky, že ste ich ako štátny nominant a štátny úradník platený z ich daní sa snažili a dodnes sa ich snažíte obrať o ďalšie peniaze?! Že vás hanba nefackuje!
Dámy a páni, toto konanie ministra Pavlisa je amorálne, je zvrátené a je neuveriteľné. Je to proste také smerácke konanie. A aby toho amorálneho, zvráteného a bezcharakterného konania, dámy poslankyne a páni poslanci, páni ministri vlády istôt pre občanov, vážení občania Slovenskej republiky, aby tohto konania nebolo dosť, tak po prehratom spore tejto spoločnosti v roku 2006 terajší minister hospodárstva a v tom čase už človek, ktorý mal zastupovať záujmy občanov Slovenskej republiky, poskytol tejto spoločnosti pôžičku 600-tisíc korún, aby sa mohla súdiť s tým štátom ďalej, aby sa mohla ďalej odvolávať a aby v sebe naďalej živila nádej ošklbať občanov Slovenskej republiky. Tých občanov Slovenskej republiky a tých istých ľudí, z ktorých daní je dlhodobo platený aj štátny úradník a nominant strany SMER Pavol Pavlis. Pavol Pavlis, ktorý, dámy a páni, sľuboval vernosť Slovenskej republike. A sľuboval vernosť jej občanom. Namiesto toho bol aj stále je verný až za hrob spoločnosti, ktorá sa rozhodla občanov Slovenskej republiky, ktorí ho platia, ľudí, ktorí ho živia, ošklbať. Nechutné a neospravedlniteľné. Zvrhlé.
Už sa aspoň trochu hanbíte aj vy, dámy a páni zo SMER-u? Panie poslankyne, páni poslanci, hanbíte sa za svojho kolegu? Hanbíte sa za svojho ministra?! Hanbíte sa za svojho nominanta vo vláde, o ktorom tu dnes rozprávame?! Toto sú tie istoty pre občanov, ktoré ste sľubovali v tom 2012?!
Ale pokračujme ďalej. Firma, ktorá bola predaná kdesi na ostrov Curaçao, pôžička doteraz oficiálne nebola Pavlovi Pavlisovi splatená, aspoň nepredložil k tomu žiadne doklady, a minister hospodárstva dodnes absolútne nevysvetlil tých 600-tisíc korún, kedy mu boli vrátené. Nevysvetlil ďalšie svoje pôžičky v predmetnej firme, ktoré figurujú v tom účtovníctve a pod ktorými svieti jeho meno. Len sa vyhováral ako malý chlapec. Napríklad, že musel previesť 600-tisíc korún slovenských na účet firmy od nových budúcich majiteľov iba on, lebo mal k nemu len on prístup k tomu účtu. (Povedané so smiechom.)
Pán minister, vy si normálne robíte z ľudí na Slovensku posmech! Ľubovoľný človek môže previesť na ľubovoľný na účet svoje vlastné peniaze, cudzie peniaze, akékoľvek peniaze. A prečo to neurobili tí noví majitelia? Prečo nepreviedli tie peniaze oni? Prečo ste ich previedli vy? Čo sa nám to tu snažíte natlačiť do hláv? Vy nemáte poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, čo k poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, vy nemáte k občanom Slovenska ani trocha úcty?! Vy nimi pohŕdate?! Nehanbíte sa ani trochu, pán minister a nominant vládnej strany SMER, vlády istôt pre občanov?! To ako prebiehalo, prosím pekne? Došiel za vami budúci majiteľ predanej firmy, dal vám do ruky nejakú tašku so 600-tisíc korunami a povedal: "Pali, prosím ťa, bež do banky a vlož to tam na účet, lebo ja nemám k tomu prístup." To toto nám chcete nahovoriť?! Toto chcete nahovoriť občanom Slovenska?! Občanom, ktorých záujmy ako člen strany SMER máte vo vláde istôt pre občanov zastupovať?! Toto im chcete nahovoriť?! Vy máte ľudí za bláznov?!
Ak to už bolo takto, ako ste si to vôbec mohli dovoliť? Vy ste takto zastupovali záujmy Fondu národného majetku? Vy ste takto zastupovali záujmy občanov Slovenskej republiky? Prečo neposkytli tú pôžičku noví budúci majitelia? Prečo nebola tak zaevidovaná? Prečo, pán minister? Čo za nezmysly, čo za výmysly nám to tu chcete nahovoriť. Vy nemáte k ľuďom na Slovensku ani kúsok úcty?
Dámy a páni, o tých ďalších výhovorkách, napríklad že ďalšie pôžičky, ktoré sú na ministra hospodárstva evidované, sú chybou účtovníka, ktorú spravil v komentári. Ja neviem ani, či vôbec má zmysel sa o tomto baviť, lebo tie výhovorky sú nielen groteskné, tie výhovorky sú aj zbabelé. A tie výhovorky a klamstvá sú hlavne aj mimoriadne nefér, áno, aj voči tomu účtovníkovi. Aj za to by ste sa mali hanbiť.
Ale vrátim sa k meritu veci, dámy a páni. Minister Pavlis, ako som povedal, dodnes nevysvetlil tých 600-tisíc korún. Neuviedol navyše tie peniaze, tú pôžičku ani v majetkovom priznaní, takže konal dokonca aj v rozpore so zákonom o ochrane verejného záujmu. A na mieste je naozaj otázka, ktorá tu už bola dnes viackrát povedaná. Pral Pavol Pavlis v tom čase špinavé peniaze? A to, že sa Pavol Pavlis, nominant strany SMER už po predaji firmy, už ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky koncom júla 2006 zúčastnil Valného zhromaždenia tejto spoločnosti, kde sa dokonca nechal zvoliť za overovateľa, už len dokresľuje neuveriteľnú aroganciu a morálnu zvrátenosť príbehu, o ktorom tu dnes hovorím.
Vysvetlenie v jeho dnešnom vystúpení, že preto, aby predaj akcie spoločnosti nadobudol právoplatnosť, a porovnanie s predajom auta a dopravným inšpektorátom je trápne a hlavne aj toto je klamstvo. Viacerí sme fungovali vo vrcholných orgánoch akciových spoločností a vieme, ako sa predávajú akcie. Vieme, ako sa zvolávajú valné zhromaždenia, a vieme, kto na tých zhromaždeniach musí a kto tam nemusí po predaji akcií byť. Tak láskavo neklamte, že ste tam boli potrebný, lebo to nie je pravda.
Tu je namieste otázka, dámy a páni, aj pre predsedu vlády Roberta Fica, ktorý, mimochodom, dnes dal prednosť predvádzaniu sa na tlačovej besede a vlastnému PR pred úvodom mimoriadnej schôdze ku vysloveniu nedôvery jeho vlastného ministra, aj to o mnohom svedčí. Toto konanie ministra za stranu SMER premiérovi nevadí? Áno, aj ja si myslím, že chyby sa môžu stať, ale predseda vlády Robert Fico sám predsa povedal, povedal to niekoľkokrát, že bude vždy konať. Prečo, prečo práve v tomto prípade nekonal? Je to preto, lebo nominant strany SMER, minister hospodárstva Pavol Pavlis je moc silná figúrka na odvolanie? Lebo de facto nie je nominantom strany SMER, ale je nominantom niekoho iného? A koho iného? No na základe jeho dnešného drzého a arogantného vystúpenia sa domnievam, že niekoho veľmi silného.
Dámy a páni zo SMER-u, na akú agendu, na akú protikorupčnú agendu sa tu vlastne vy hráte? Špeciálne váš predseda vlády. Na čo sa to tu vy hráte? Načo sa stretáva premiér so zástupcami rôznych protikorupčných iniciatív? Načo nastavujete, načo zošnurovávate pravidlá, ktoré likvidujú bežných ľudí, keď vy sami v SMER-e korupciu, podvody a klamstvo podporujete? Na čo sa to hráte? Na to, aby sme mali dnes odsúdeného dôchodku, ktorý dal lekárovi 5 eur, lebo chcel synovi predĺžiť PN-ku? Aby ste vy popritom takéto vážne a takéto amorálne konanie vášho nominanta, nominanta strany SMER, o ktorom tu dnes hovoríme, prikrývali? Na to sa tu hráte? Načo to vôbec robíte? Prečo si robíte dobrý deň z občanov Slovenska, dámy a páni zo SMER-u, prečo to robíte? Čisté farizejstvo je to od vás, čisté farizejstvo. Od vás, aj od vášho premiéra. Čisté farizejstvo.
Ešte sa na záver vrátim k tomu úvodu, kde som hovoril o tom, ako som si ten súbor s dnešným príhovorom omylom nazval odvolávanie Babiša namiesto odvolávanie Pavlisa. No nie je sa čomu čudovať. Je verejne známa skutočnosť, že ministerstvo hospodárstva pred pár mesiacmi, už viacerí tu o tom hovorili, schválilo investičnú pomoc pre Duslo Šaľa vo výške 58 mil., kde je vlastníkom Andrej Babiš, s ktorým má Pavol Pavlis, resp. spoločnosť, ktorej je dodnes vlastníkom, naozaj čulé obchodné vzťahy. Toto vám nevadí? Toto vám, dámy a páni zo SMER-u, vôbec nevadí? A tieto peniaze, tieto zárobky, tieto peniaze, ktoré Duslo Šaľa dostáva, ovplyvnia, samozrejme, aj zárobky spoločnosti Pavla Pavlisa, keď spolu obchodujú a túto spoločnosť dodnes vlastní. To vám nevadí? To je podľa vás v poriadku toto? Už len za toto by v slušnej krajine príslušný minister do troch minút opúšťal kanceláriu. Navždy. Už len za toto.
Toto sa mohlo udiať len preto, lebo práve vy, dámy a páni zo SMER-u, ste zbavili vládu jej ústavnej povinnosti a presunuli ste ju na pána Pavlisa. Tu máte výsledok. Viete vy vôbec, čo ste v tej, v tom poslaneckom návrhu v nepriamej novele vtedy schválili? Veď toto naposledy spravil Mečiar v '96., svoj diel zodpovednosti si preto, dámy a páni zo SMER-u, nesiete so sebou aj vy. Všetci do jedného. Mimochodom, práve v týchto dňoch sme sa obrátili na Ústavný súd v tejto veci a veríme, že to, čo ste tu spáchali, tak Ústavný súd prikáže napraviť.
Dámy a páni, povedzme si to otvorene, minister hospodárstva, nominant vládnej strany SMER Pavol Pavlis má vlastne šťastie, že žije a funkcionárči na Slovensku. Pretože ak by takýmto spôsobom žil, pracoval, funkcionárčil, ak by takéto niečo páchal ako vládny činiteľ niekde v Číne alebo nejakej inej krajine, dopadol by oveľa, oveľa horšie. A všetci asi vieme ako. U nás ho dnes len odvolávame. A ako nám ukazuje história, zrejme nehrozí, že by ho 83 nesvojprávnych poslancov SMER-u dnes nepodržalo. Ak by mal nominant strany SMER, minister hospodárstva Pavol Pavlis v sebe aspoň kúsok cti, tak by sa pratal zo svojej pozície kade ľahšie sám a nevystavoval by svojich kolegov, poslancov strany SMER, takejto hanbe. Áno, dámy a páni zo SMER-u, len kvôli nemu a kvôli jeho chamtivosti musíte všetko dnes toto počúvať. Len kvôli tomu. Ak by mal nominant strany SMER, minister hospodárstva Pavol Pavlis v sebe aspoň kúsok cti, tak by nenechal túto schôdzu ani prebehnúť. Nespravil to, lebo česť a dobré meno sú pre nominantov strany SMER cudzie pojmy. Je to niečo, na čom nominantom strany SMER nikdy nezáležalo.
A preto amorálnemu a bezcharakternému konaniu ministra hospodárstva Pavla Pavlisa, ktorého sa dopustil voči občanom Slovenskej republiky, vyslovujem týmto svoje hlboké opovrhnutie.
Ďakujem vám za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2015 13:26 - 13:27 hod.
Ľubomír Galko26.
Ďakujem pekne. No, pán minister Pavlis, na úvod vám chcem povedať, že sa správate neuveriteľne drzo a neuveriteľne arogantne. Vy svojím vystupovaním vôbec nepatríte do ministerského kresla. Patríte niekde úplne inde. Na druhej strane som veľmi rád, že ste sa tu takýmto spôsobom predviedli aj pred vašimi voličmi, aj pred voličmi SMER-u a že si mohli vaše arogantné a miestami nehorázne vystúpenie pozrieť v priamom prenose.
Nič...
26.
Ďakujem pekne. No, pán minister Pavlis, na úvod vám chcem povedať, že sa správate neuveriteľne drzo a neuveriteľne arogantne. Vy svojím vystupovaním vôbec nepatríte do ministerského kresla. Patríte niekde úplne inde. Na druhej strane som veľmi rád, že ste sa tu takýmto spôsobom predviedli aj pred vašimi voličmi, aj pred voličmi SMER-u a že si mohli vaše arogantné a miestami nehorázne vystúpenie pozrieť v priamom prenose.
Nič ste nevysvetlili. Nič. Povedali ste akurát to, že vaše amorálne a vaše neospravedlniteľné konanie sa udialo pred trinástimi rokmi. Slabá obhajoba. Trápna obhajoba. Smiešna obhajoba. Zabudli ste vysvetliť, kto urobil ten pamflet, ktorý nám bol rozdaný. Kto ho platil? Pán predseda Národnej rady povedal, že k tomu zaujmete stanovisko. Tak by ma to zaujímalo, kto to platil.
A na záver, však ja potom poviem viacej vo svojom vystúpení, naozaj dobre mienená rada, pán minister. Toho, kto vám pripravoval toto vaše vystúpenie, tak ho prepustite. Na hodinu ho vyhoďte. Urobil z vás totálneho arogantného hlupáka.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.2.2015 16:56 - 16:56 hod.
Ľubomír Galko84.
Ďakujem pekne. No ja dve poznámky by som si dovolil. Pán poslanec Hlina, pokiaľ nebudete mať kde si zložiť kabát, tak kľudne môžete si dôjsť, my vám ten kabát tam postrážime. (Smiech v sále.) A teraz chcem povedať druhú dôležitejšiu vec, lebo som očakával... (Ruch v sále.) Môžem, môžem poprosiť o ticho smerákov?! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím...
84.
Ďakujem pekne. No ja dve poznámky by som si dovolil. Pán poslanec Hlina, pokiaľ nebudete mať kde si zložiť kabát, tak kľudne môžete si dôjsť, my vám ten kabát tam postrážime. (Smiech v sále.) A teraz chcem povedať druhú dôležitejšiu vec, lebo som očakával... (Ruch v sále.) Môžem, môžem poprosiť o ticho smerákov?! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím o kľud v miestnosti, nech môže predniesť pán poslanec Galko svoju faktickú poznámku.
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Poprosil by som čas ešte. (Smiech a reakcie v sále.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni technici, poprosím, doplňte pánovi poslancovi čas.
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Druhú vec, ktorú som chcel povedať, lebo som myslel, že Martin Poliačik to povie, ale zrejme na to pozabudol. Je veľmi smutné, pán Hlina, že sa znižujete k tomu, k čomu sa znižujú niektoré bulvárne médiá, zužujete vznik poslaneckého klubu na kúpu nejakých minerálok. Ja chcem teraz dať v mene všetkých poslancov strany SaS verejný prísľub, že v prípade, že nám bude schválený klub, tak sa vzdávame akéhokoľvek finančného príspevku až do marca 2016.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 4.2.2015 16:15 - 16:32 hod.
Ľubomír GalkoTakže budem pokračovať. V prvej časti som vymenoval všetky pozitíva, ktoré vidíme na predloženom predmetnom návrhu zákona o odpadoch a dotkol som sa tých problémov, ktorých tých základných problémov vidíme päť a štyri som popísal, tak sa teraz dostanem k tomu piatemu. Problém č. 5 sú zmluvy na...
Takže budem pokračovať. V prvej časti som vymenoval všetky pozitíva, ktoré vidíme na predloženom predmetnom návrhu zákona o odpadoch a dotkol som sa tých problémov, ktorých tých základných problémov vidíme päť a štyri som popísal, tak sa teraz dostanem k tomu piatemu. Problém č. 5 sú zmluvy na päť rokov. Obce budú môcť po novom uzatvárať zmluvy so zberovými spoločnosťami iba na päť rokov.
V § 81 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše: "Bod 15. Obec v zmluve podľa odseku 13 podrobne upraví spôsob a podmienky zberu a prepravy odpadov uvedených v odseku 13 tak, aby boli v súlade s platným programom obce a so všeobecne záväzným nariadením obce podľa ods. 8. Zmluva sa uzatvára na určitý čas, najviac na 5 rokov alebo na dobu neurčitú s výpovednou dobou najviac 12 mesiacov."
Dôsledok bude to, že zberové spoločnosti nebudú môcť investovať do modernizácie väčších vozidiel a technológií, ktoré majú odpisy na viac ako 5 rokov, keďže nemajú istotu dlhšej zmluvy. Snaha ministerstva životného prostredia zabrániť rekordne dlhým zmluvám aj 15 alebo až 20 rokov je síce pochopiteľná, ale dĺžka zmluvy by mala byť ponechaná na rozhodnutie volených zastupiteľstiev samospráv.
Dámy a páni, v nasledujúcej časti odkomentujem niektoré argumenty povinnosti obmedzenia predmetného návrhu zákona pochádzajúce z dielne ministerstva životného prostredia. Už nepôjdem presne podľa paragrafov, ale budem sa ich snažiť vysvetliť zrozumiteľne, o čo v nich ide a v čom je problém.
1. Tvrdenie ministerstva životného prostredia, že až 80 % vykúpeného kovového šrotu v zberniach pochádza z trestnej činnosti a z krádeží, z trestnej činnosti krádeží. Toto tvrdenie je osočujúce a nezakladá sa na pravde. Samotné ministerstvo toto tvrdenie nevie podložiť žiadnou štatistikou, nakoľko žiadna štatistika, ktorá by to potvrdila, neexistuje. Mám v rukách odpoveď Prezídia policajného zboru v Bratislave, ktoré bolo požiadané o sprístupnenie štatistickej informácie, ktoré by tvrdenie ministerstva životného prostredia potvrdilo. V tomto písomnom vyrozumení je jasne napísané, že to nie je možné, pretože žiadna štatistika tohto druhu nie je vedená.
2. Povinnosť skladovať vykúpený kovový šrot od fyzických osôb po dobu 7 dní. Táto povinnosť je nereálna a to z viacerých dôvodov. Keďže kovový šrot sa po prevzatí triedi podľa druhu, nie je prakticky možné ukladať denne jednotlivé druhy kovov takpovediac na samostatné kôpky, aby bolo možné zistiť, ktorá kopa bola v ktorý deň prevzatá, vykúpená a kedy jej vypršala sedemdňová skladovacia lehota. Taktiež nie je možné z jednej kopy zistiť, ktorý šrot bol kedy vykúpený alebo prevzatý. Ako si vôbec tento systém skladovania ministerstvo životného prostredia predstavuje? Totiž kapacita niektorých zberní neumožňuje skladovanie a roztrieďovanie kovového šrotu podľa dátumu výkupu. Je to z hľadiska skladovania nereálne. Nezanedbateľný je aj fakt, že vývoj cien je nepredvídateľný a neustálený. Ak chce firma profitovať, musí predávať vtedy, keď je to výhodné. Niekedy je sedem dní dlhá doba, počas ktorej je možná vysoká strata na zisku a teda toto nariadenie vo svojej podstate môže obmedziť podnikateľa za účelom dosiahnutia zisku.
3. Bezhotovostný platobný styk za výkup kovového šrotu od fyzických osôb. Nie je jasné, aký vplyv má forma platby na zníženie rizika krádeží, ako argumentuje ministerstvo životného prostredia. Je treba vziať do úvahy, (reakcia z pléna) je treba vziať do úvahy, že nie v každom, môžeme podiskutovať potom, je treba vziať do úvahy, že nie v každom obchodnom styku vyhovuje bezhotovostný styk. V prípade výkupní ide v podstate o službu občanovi a ten chce mať peniaze za šrot, ktorý prinesie do zberne, hneď k dispozícii. V prípade bezhotovostného styku toto ale nie je reálne. Okrem iného je to silná motivácia občanov, ako sa podieľať na systéme zberu, triedenia a v konečnom dôsledku recyklovania druhotných surovín.
Prečo je nízke množstvo vytriedených plastov, skla alebo papiera i napriek nákladom, ktoré sú vynaložené na ich separovanie formou nádob a kontajnerov? No práve preto, lebo ľuďom chýba motivácia a najmä to bude mať dopad na sociálny aspekt. Nie je to len o bezdomovcoch a o rómskych občanoch, ale úprimne, ak sa ľuďom zoberie táto forma obživy, ktorá je v podstate prospešnou činnosťou, pretože bezdomovci kovový šrot nekradnú, ale ho zbierajú popri kontajneroch, alebo im ho ľudia sami dávajú, budú nútení hľadať si svoj zdroj obživy niekde inde. A práve to môže mať za následok zvýšenie kriminality, pretože samotná vláda ako sociálna vláda by mala tento problém brať do úvahy a nie označovať týchto ľudí za zlodejov a kriminálnikov. Ak sa preukáže, že prišlo k trestnému činu krádeže, postihnú jednotlivca a nie celý systém.
Pri platbe na účet zákon neustanovuje firme alebo zberni, aby vykonávala platby denne. Je to teda na samotnej prevádzke, či bude úhrady za vykúpený kovový šrot vykonávať denne, týždenne alebo aj v inej periodicite. Tým je občan znevýhodnený a teda menej motivovaný k separovanému zberu, čo môže opäť viesť k tomu, že neodovzdá kovový šrot, ale ho voľne pohodí niekde do prírody alebo ku kontajnerom, čím prispeje k znečisteniu prostredia a tak budú musieť zberové spoločnosti, povedzme OLO, ASA vykonávať prácu navyše tým, že budú musieť tieto odpady zbierať, i keď nebudú v zberových nádobách, čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlí vo zvýšení poplatkov za komunálny odpad. Nehovoriac o krajnej možnosti, že sa firma, zberňa môže dostať do platobnej neschopnosti a občan svoje peniaze za odovzdaný kovový šrot nedostane vôbec.
Pri výplate poštovou poukážkou, ak si odmyslíme zvýšenú administratívnu záťaž firiem s vypisovaním poštových poukážok, je tu tiež časový problém. V praxi by to fungovalo asi takto: občan odovzdá kovový šrot do zberne, tá mu následne vystaví potvrdenie o prevzatom odpade aj so sumou, ktorú by mal dostať poštovou poukážkou. Zamestnanec firmy v lepšom prípade v deň výkupu odnesie vypísané poštové poukážky s príslušnou hotovosťou na poštový úrad. Poštový úrad podanie spracuje a následne vystaví nové poštové poukážky, čo trvá minimálne dva dni a doručí ich občanovi na uvedenú adresu. Občan si teda konečne po minimálne troch dňoch pôjde vyzdvihnúť svoje peniaze na poštový úrad, kde mu ešte strhnú z danej sumy manipulačný poštový poplatok. K čomu je dobrá takáto byrokratická procedúra, čo sa tým vyrieši? A to chce pri tom všetkom ešte ministerstvo životného prostredia občanovi strhnúť aj zrážkovú daň za odovzdaný "komunálny odpad".
Ak už teda ako jediná krajina v celej Európskej únii budeme odvádzať zrážkovú daň vo výške dane z príjmu za komunálny odpad, na čo to komplikovať ešte aj bezhotovostnou platbou? Aký to má zmysel? Na čo máme potom zákon o obmedzení hotovostných platieb, kde je platba v hotovosti povolená v nastavenom limite. Vieme, že je zakázaná platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5-tis. eur. Ak odsek 2 neustanovuje inak a v odseku 2 sa píše, že zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15-tis. eur medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi.
4. Neklasifikovať alebo klasifikovanie kovového šrotu ako komunálneho odpadu. Nie je jasné, prečo má byť kovový šrot považovaný za komunálny odpad. Jediným dôvodom ministerstva životného prostredia je to, aby splnilo podmienky stanovené Európskou úniou v množstve recyklovaného komunálneho odpadu a keďže jediné suroviny, ktoré je možné recyklovať, sú papier, sklo, plasty a samozrejme kovy, tak chce týmto nezmyselným opatrením ministerstvo životného prostredia splniť stanovené limity. Kovy sú ale obchodovateľné suroviny, pre ktoré existuje trh, obchoduje sa s nimi a po vytriedení sú z 90 % využívané ako suroviny na spracovanie, teda recyklovateľné. Už do samotných zberní kovy občan nosí za účelom predaja, teda finančného zhodnotenia. V zberni sa roztriedia podľa druhu, čím sú v podstate pripravené na ďalšie nakladanie smerujúce k spracovaniu a teda k recyklovaniu.
Tiež hute nevykupujú predsa komunálne odpady, ale suroviny na spracovanie vo výrobe, čím vzniknú finálne výrobky určené pre trh a ďalšie použitie. A práve tieto suroviny sa zbierajú, triedia a upravujú v zberniach a v zberových spoločnostiach. Naopak, komunálny odpad z domácností je nutné už len zlikvidovať a to spaľovaním alebo skládkovaním a nikto ho nebude kupovať. Na čo by mu, načo nakoniec bol komu komunálny odpad?
V súčasnosti nedovoľuje zákon podnikateľovi preklasifikovať komunálny odpad na iný druh odpadu, s ktorým je možné obchodovať. Ako tento problém vyrieši v prípade obcí? Obce už budú môcť obchodovať s komunálnym odpadom, alebo ho budú môcť preklasifikovať?
Na záver by som chcel uviesť ešte zopár údajov a zamyslení.
1. Potrebujeme nový zákon o odpadoch? Odpoveď je: nie. Slovensko je povinné iba transponovať lehotu novej smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení z roku 2012, k čomu nás vyzvala Európska komisia už v júni 2014 a Slovensko to vie už oveľa dlhšie. Toto sa dalo vyriešiť novelou zákona. Žiadne iné akútne povinnosti z európskej legislatívy nevyplývajú.
2. Predložil minister Žiga kvalitnejší zákon o odpadoch, ako jeho predchodca József Nagy? Odpoveď je: nie. (Reakcia z pléna.) Predložil. Hneď vám poviem. Počet pripomienok k návrhu zákona Józsefa Nagya v roku 2012 bol 3 032, z toho 1 804 bolo zásadných. A Peter Žiga sa na základe toho rozhodol návrh Nagyovho zákona stiahnuť. Tak bolo, že? Počet pripomienok k návrhu pána Žigu z roku 2014 bol 2 664, z toho 1 613 bolo zásadných. Takmer 48 % pripomienok nebolo akceptovaných; 1 276 verzus 778. Nuž tieto čísla samo o sebe hovoria, že zákon nie je dobre napísaný a jeho aplikácia do praxe bude ťažko presaditeľná.
Čo z tohto predmetného návrhu zákona a mnou uvedených argumentov vyplýva? Domácnostiam budú zvýšené náklady na odpad. Návrh ignoruje pripomienku Európskej komisie o hrozbe vytvorenia monopolu. Zákon naruší vnútorný trh, aj voľný pohyb tovaru a služieb, model bude predražený. Napríklad Nemecko práve z toho dôvodu od tohto modelu upustilo, zrušilo monopol a ušetrilo svojim občanom až 60 % nákladov súvisiacich s nakladaním s odpadom. Významne bude poškodené podnikateľské prostredie, zákon neprispeje k ochrane životného prostredia, naopak, súčasné množstvo nelegálnych skládok sa zvýši, miera recyklácie odpadov sa zníži, životné prostredie sa tým pádom zhorší.
Nepodporí, alebo nepodporuje a nerozvíja sa možnosť zberu, efektívnosť recyklácie a nakladania s odpadmi na Slovensku, obce budú musieť zvyšovať poplatky za odpad, zákon vezme sociálne slabým občanom prácu a aj možnosť zarobiť si odovzdávaním druhotných surovín na živobytie, rodinám sa zvýšia náklady na život, zvýši sa riziko likvidácie odvetvia a tým pádom aj sa zvýši riziko zväčšujúcej sa nezamestnanosti a založí sa nerovnosť príležitostí v oblasti podnikania v odpadovom hospodárstve.
Poslanci strany Sloboda a Solidarita, ako som povedal na začiatku, napriek niektorým pozitívam, o ktorých som hovoril a ktoré som v úvode spomenul, za tento návrh zákona, ktorý pokladáme za nedostatočne kvalitný a s veľkým množstvom problémových častí, ktorých je oveľa viac, ako tých pozitívnych, nezahlasujú. Sme toho názoru, že vzhľadom k jeho zložitosti, vzhľadom k množstvu neakceptovaných pripomienok a aj problémov do budúcnosti z neho vyplývajúcich, by predkladateľ spravil najlepšie, keby tento návrh zákona stiahol a prepracoval ho.
Ďakujem vám za pozornosť.
Vystúpenie 4.2.2015 11:35 - 12:01 hod.
Ľubomír GalkoPo prvé. Predovšetkým je to...
Po prvé. Predovšetkým je to zrušenie Recyklačného fondu. Fond, pán predseda, vyrušuje ma pán podpredseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím kľud v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec Galko predniesť svoje vystúpenie. Áno, nech sa páči, pán.
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Fond nesystémovo rozdeľoval prostriedky na vybudovanie niekoľkých recyklačných kapacít často predimenzované a nepriamo tým prispel k niekoľkoročnému vytvoreniu oligopolu spracovateľov niektorých odpadov v Slovenskej republike. Avšak tento zámer bolo možné zrealizovať už pred niekoľkými rokmi jednoduchou novelou zákona. Zároveň si treba otvorene povedať, že napríklad z pohľadu obalov, elektroodpadu alebo batérií je to už len morálna satisfakcia, pretože tieto povinné osoby už ani v súčasnosti do Recyklačného fondu neplatia a tak im ubudne iba zanedbateľná administratívna povinnosť.
Druhé pozitívum je to, že zákon ruší povinnosť vypracovať programy odpadového hospodárstva pre pôvodcov odpadu a programy prevencie pre povinné osoby, čo určite prinesie zaujímavú úsporu nákladov. Vypracovanie jedného programu odpadového hospodárstva stojí okolo 300 alebo 600 alebo aj viac eur.
Tretie pozitívum. Transponuje sa smernica 2011/65 Európskej únie o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach. Ak by sme ju netransponovali, hrozil by Slovenskej republike infringement a následná pokuta. A už teraz meškáme. V zásade je to však jediná časť zákona, ktorú musíme meniť kvôli Bruselu. Ostatné je nadpráca ministerstva životného prostredia.
Štvrté pozitívum. Nezvyšujú sa ceny za skládkovanie odpadu, čo je pre priemysel pozitívne. Napriek tomu, že nás Európska komisia tlačí do zvýšenia cien za skládkovanie a je to celoeurópsky trend, ministerstvo životného prostredia ceny ponecháva v rovnakej výške ako dnes.
Pozrime sa teda teraz na päť najvypuklejším problémov, ktoré z predmetného návrhu zákona vyplývajú. Problém číslo jedna - náklady. Ministerstvo životného prostredia nevie, aké náklady spôsobí reforma obalovej legislatívy priemyslu a obchodu, respektíve uvádzačom tovarov zabalených v obaloch, z ktorých vzniknú odpady na trh. Ministerstvo životného prostredia v doložke vplyvov priznáva, že nevie vyčísliť, aké náklady spôsobí nový zákon výrobcom a dovozcom, pričom predkladá fiktívny odhad 31,5 mil. eur. Doložka vplyvov k návrhu zákona o odpadoch na strane 3 mimo iného hovorí: "Dopad na rozpočet verejnej správy, samospráva, ako aj na podnikateľskú sféru je ťažko vyčísliteľný, nakoľko v Slovenskej republike neexistujú relevantné a verifikovateľné informácie v oblasti odpadového hospodárstva.". A ďalej sa tam píše: "Nakoľko nie sú známe presné čísla, ktoré samosprávy vynakladajú na triedený zber, predpokladáme, že náklady na triedený zber - sklo, plasty, papier a kovy - dosahujú zhruba 33% z celkových poplatkov, čo predstavuje hodnotu 31,5 mil. eur."
To znamená, povedzme si, aké budú dôsledky. Z uvedeného je zjavné, že ministerstvo životného prostredia si pred prípravou zákona nespravilo analýzu výdavkov obcí na komunálny odpad a separovaný zber, ani analýzu reálnych výdavkov oprávnených organizácií a Recyklačného fondu, ktoré doteraz prispievali na financovanie separovaného zberu. Priemysel a obchod tak nemá predstavu, o koľko sa zdvihnú ich náklady. Ministerstvom prezentované číslo 31,5 mil. eur zodpovedá približne troj- až štvornásobku súčasných tržieb oprávnených organizácií. Už samotné štvornásobné zvýšenie poplatkov troj- až štvornásobne je alarmujúce, ale poplatky výrobcov a dovozcov sa môžu zvýšiť ešte viac.
Problém číslo 2. Monopolizácia trhu. Ministerstvo životného prostredia uskutočňuje kroky, ktoré vytvoria monopol organizácie zodpovednosti výrobcov, to sú tie OZV-čka. Takže, o čo ide? Pre založenie oprávnenej organizácie alebo kolektívneho systému doteraz stačilo, aby bola podaná žiadosť o zápis do registra, pričom jediným zásadným obmedzením, ktoré obmedzovalo súťaž, bolo, že oprávnenú organizáciu nemohol založiť ktokoľvek, ale iba tzv. povinná osoba. Tu chcem podotknúť, že našťastie táto regulácia sa dala veľmi ľahko obísť. V § 2 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch sa píše v bode, pod písm. g): "Povinnou osobou je fyzická osoba, podnikateľ a právnická osoba, ktorá
1. používa obaly na balenie alebo plní výrobky do obalov,
2. uvádza na trh výrobky v obaloch,
3. uvádza na trh obaly s výnimkou výrobcov a dovozcov obalov, ktorí dodávajú nepoužité prázdne obaly povinným osobám uvedených v prvom bode.".
V § 8 ods. 1 toho istého zákona o obaloch sa píše: "Oprávnenou organizáciou je obchodná spoločnosť založená povinnými osobami a zapísaná v registri povinných osôb a oprávnených organizácií (ďalej len register podľa § 9).". Navyše tu bola možnosť, že ak nebola firma spokojná so žiadnou oprávnenou organizáciou, mohla si povinnosti splniť sama na vlastné náklady.
V § 7 ods. 7 súčasného zákona sa píše: "Povinná osoba zabezpečí zber odpadov z obalov podľa ods. 1
a) sama na vlastné náklady a to z množstva obalov, ktoré uviedla na trh alebo do obehu
b) prostredníctvom oprávnenej organizácie podľa § 8 ods. 1 alebo viacerých oprávnených organizácií, s ktorými uzatvorí zmluvu o plnení povinnosti podľa odseku 1.".
Nový návrh však naložil celý balík povinností, ktoré musí splniť ten, kto chce založiť organizáciu zodpovednosti výrobcov a týka sa to nielen obalov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, pani kolegyňa Nicholsonová, pán poslanec, vyrušujete si svojho kolegu.
Galko Ľubomír, poslanec NR SR
... ale aj ďalších komodít, ako sú elektroodpady, batérie a akumulátory a ďalšie. Možnosť individuálneho plnenia povinností síce zostáva zachovaná, ale vzhľadom na administratívnu náročnosť je prakticky nevyužiteľná. No a dôsledky, ktoré z týchto skutočností vyplývajú, sú tie, že ministerstvo životného prostredia týmito povinnosťami zužuje počet súťažiacich na minimum, až na jediného. Popíšem tri dôvody, prečo to tak bude.
Po prvé. Firma, ktorá spracováva odpad, si nesmie zháňať klientov tak, že si založí OZV, ale prostredníctvom iných OZV, iba prostredníctvom iných OZV. Pre príklad je to de facto to isté, ako keby si pekár nemohol otvoriť obchod s potravinami, ale musel ponúkať svoje rožky iba vybraným obchodným reťazcom.
V § 28 návrhu nového zákona o odpadoch sa totiž píše: "Bod 2. Zakladateľom, vlastníkom, ani prevádzkovateľom organizácie zodpovednosti výrobcov nesmie byť osoba, ktorá
a) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích, či hlasovacích právach k vlastníkovi, alebo prevádzkovateľovi zariadenia na zber, zhodnocovanie, recykláciu, spracovanie alebo zneškodňovanie takého vyhradeného prúdu odpadu, ktorý patrí do predmetu jej autorizácie. Uvedené sa nevzťahuje na zariadenie na úpravu a odpadu činnosťou R12 podľa prílohy č. 2, ktorý pochádza z jeho vlastnej činnosti;
b) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích, či hlasovacích právach inej organizácie zodpovednosti výrobcov oprávnenej pôsobiť pre zhodný vyhradený prúd odpadu;
c) je s organizáciou podľa písm. b) prepojená prostredníctvom osôb pôsobiacich v akomkoľvek orgáne tejto organizácie;
d) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích, či hlasovacích právach k vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi zariadenia uvedenom v písmene a), ktorý pôsobí v inom členskom štáte.".
Dámy a páni, toto je prvé sito, cez ktoré automaticky neprejdú žiadni spracovatelia. Nemusí však cez neho prejsť ani niekoľko oprávnených organizácií a kolektívnych systémov, ktoré v súčasnosti už niekoľko rokov pôsobia na trhu a spĺňajú všetky povinnosti vyplývajúce zo súčasnej legislatívy. Totiž formulácia v bode d), citujem: "priamo alebo nepriamo dáva ministerstvu nekonečný priestor pre to, aby ktorúkoľvek alebo ktorékoľvek OZV vyradilo z trhu".
Druhý dôvod. Pri podaní žiadosti o udelenie autorizácie musí OZV pre obaly preukázať mnoho podmienok. Jednou z nich je mať uzavreté zmluvy o budúcej zmluve s partnermi, ktorí budú pre ňu zabezpečovať zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu.
V § 28 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 5: "Vytvorenie, financovanie, prevádzkovanie a udržiavanie funkčného systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu preukazuje organizácia zodpovednosti výrobcov počas celej doby jej oprávneného pôsobenia ministerstvu, prvýkrát však pri žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov najmä" a pod písmenom d) "predložením zoznamu zmluvných partnerov zabezpečujúcich pre organizáciu zodpovednosti výrobcov zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu.
V bode 6: "Pri podaní žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov sa preukázanie podmienok uvedených v odseku 5, písm. d) až i) uskutočňuje vo vzťahu k podmienke podľa
a) písmena d) uvedením zamýšľaného spôsobu plnenia týchto podmienok a to najmä uzavretím zmlúv o budúcej zmluve;
b) písmena e) predložením zoznamu zmluvných partnerov podľa zmlúv uvedených podľa písmena a);
c) písmena f) preukázaním uzavretia zmlúv o budúcej zmluve so zmluvnými partnermi;
d) písmena g) špecifikáciou predpokladaných nákladov;
e) písmena h) špecifikáciou zamýšľaných opatrení a
f) písmena i) údajmi o predpokladanom rozsahu územného pokrytia.
Dámy a páni, toto je druhé sito, ktoré prakticky likviduje možnosť, aby sa o autorizáciu uchádzal nový hráč na trhu, ktorý nemá už vopred vybudované vzťahy s firmami, ktoré zabezpečujú zber, prepravu a recykláciu obalov.
No a tretí dôvod. OZV pre obaly môže svoju činnosť zabezpečovať v obci len na základe zmluvy s obcou. V § 59 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 2: "Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, prevádzkujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi z neobalových výrobkov oddelene vyzbieraný z komunálnych odpadov môže takúto činnosť zabezpečovať v obci len na základe zmluvy s obcou.
Dámy a páni, v súčasnosti pôsobí na trhu 13 organizácií zodpovednosti výrobcov pre obaly, avšak iba jediná s odhadovaným 40 až 50-percentným podielom na trhu má svoj systém plnenia povinnosti založený na zmluvách s obcou. Táto organizácia má pri nastavovaní nových pravidiel jednoznačný náskok na trhu, pričom nemusí v súčasnosti platné zmluvy vypovedať.
V § 135 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše, v bode 13: "Zmluvy uzavreté medzi obcou a subjektmi pôsobiacimi v oblasti odpadového hospodárstva, ktorých predmetom je úhrada nákladov obce spojených so zabezpečovaním nakladania s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom v obci alebo jej finančná podpora v tejto oblasti a ktoré boli uzatvorené podľa doterajších predpisov, sú zmluvné strany oprávnené, kurnik, ja sa nemôžem fakt sústrediť, Lucia, ako...
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prosím pekne, páni poslanci, keby ste, rušíte pána poslanca.
Galko Ľubomír, poslanec NR SR
Pán minister Žiga ma pozorne počúva, lebo toto sú veľmi dôležité veci, takže, aby aj on, mu nič neušlo. Takže pokračujem: "...predpisov, sú zmluvné strany oprávnené písomne vypovedať okrem výpovedných dôvodov uvedených v zmluve aj z dôvodu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a to najneskôr do 31. decembra 2016, pričom výpovedná lehota pre takúto výpoveď má dĺžku jeden mesiac a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane.
Dámy a páni, toto je tretie sito, ktoré dostáva OZV do pozície, v ktorej nesúťažia všetky OZV o nového zákazníka, ale jedna z nich už má dlhodobé zmluvné vzťahy s obcami. Na toto upozorňuje aj Európska komisia a o tom bude ešte neskôr reč.
Problém číslo 3. Ministerstvo životného prostredia predkladá návrh, ktorý je v konflikte s právom Európskej únie. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky neakceptovalo jednu výhradu Európskej komisie k návrhu zákona a jednu výhradu vôbec nevyhodnotilo. Prvá výhrada komisie, ktorú ministerstvo životného prostredia neakceptovalo, oprávnené subjekty môžu podľa návrhu nového zákona uzatvárať zmluvy len s obcami, teda už nie s ďalšími organizáciami, ako sú napríklad zberové spoločnosti. V § 59 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 2: "Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly prevádzkujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi z neobalových výrobkov oddelene vyzbieraných z komunálnych odpadov môže takúto činnosť zabezpečovať v obci len na základe zmluvy s obcou.
Aké budú dôsledky? Zmluvy o nakladaní s komunálnym odpadom, ktoré boli uzavreté medzi oprávnenými organizáciami a obcami pred nadobudnutím účinnosti návrhu, ide o zmluvy spoločnosti ENVI-PAK s obcami, pretože ostatné OZV nemajú zmluvy s obcami, ale so zberovkami, budú podľa komisie naďalej platné a získajú výlučný charakter. Všetky ostatné zmluvy oprávnených organizácií so spoločnosťami zabezpečujúcimi zber odpadu, ak nie sú podložené zmluvou s obcou, stratia právny základ a už nebudú platné. Keďže jedna jediná oprávnená organizácia už má uzavreté zmluvy s viac ako 50 % všetkých obcí a žiadna iná oprávnená organizácia systematicky neuzatvárala takéto zmluvy, komisia konštatuje, že vznikne negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Ministerstvo životného prostredia túto pripomienku neakceptovalo a vo vyhodnotení vnútrokomunitárneho pripomienkového konania uviedlo, citujem: "Ministerstvo životného prostredia zdôvodnilo komisii nastavovaný systém zmluvných vzťahov.". No nezdôvodnilo.
Druhá výhrada komisie, ministerstvo životného prostredia ju ignorovalo a nevyhodnotilo, je zásada: jedna obec, jedna zmluva. Každá obec môže uzatvárať zmluvu iba s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcu. V paragrafe 81 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 22: "Obec môže pre zber odpadu z obalov a odpadu neobalových výrobkov zbieraných spolu s odpadmi z obalov uzavrieť zmluvu len s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly na obdobie najmenej kalendárneho roka.
A teraz si povedzme, že aké budú dôsledky z toho vyplývajúce. Toto by podľa komisie mohlo mať za následok dlhodobé vylúčenie oprávnených subjektov z trhu, keďže by nemuselo dochádzať k pravidelným novým príležitostiam uchádzať sa o zmluvu s obcami. Ministerstvo životného prostredia sa k tejto pripomienke vôbec nevyjadrilo. Tejto téme sa bude potom vo svojom vystúpení viac venovať kolegyňa Lucia Nicholsonová vo svojom vystúpení.
Problém číslo 4 a to je termín tzv. obvyklé náklady. Ministerstvo životného prostredia nevie vyriešiť situáciu, ktorá môže nastať, ak obec nebude efektívne triediť odpad a OZV jej potom nebude chcieť uhradiť náklady za neefektívny zber. Toto je priamy dôsledok absurdného nastavenia vzťahov a finančných tokov v novom zákone, v ktorom výrobca a dovozca síce zodpovedá za triedený zber, zároveň ho financuje aj de facto vlastníkom odpadu z triedeného zberu, ale nie je to on, kto si manažuje triedený zber v obciach, ale práve naopak, obec si vyberá OZV. Výsledok? Ministerstvo životného prostredia navrhuje, aby OZV pre obaly mohlo v obci vykonať kontrolu efektivity triedeného zberu a ak obec neuskutoční ňou navrhované zmeny, potom OZV uhradí zberovej spoločnosti iba náklady zodpovedajúce výške obvyklým nákladom v príslušnom regióne. Zvyšok bude musieť zaplatiť obec z poplatku za komunálny odpad.
V paragrafe 59 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 7: "Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je oprávnená na základe vykonanej kontroly efektivity triedeného zberu podľa odseku 5 navrhovať obci a tomu, kto vykonáva na jej území zber, zmeny systému triedeného zberu podľa odseku 1 písm. d) za účelom zvýšenia jeho efektivity.". V bode 8: "Ak obec neuskutoční zmeny v systéme triedeného zberu navrhnuté podľa odseku 7, je organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly oprávnená uhrádzať tomu, kto v obci vykonáva triedený zber, iba náklady zodpovedajúce výške obvyklým nákladom v príslušnom regióne. Náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov v príslušnom regióne je povinná tejto osobe uhradiť obec.".
V paragrafe 81 nového, návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 10: "Náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa paragrafu 59 odsek 8 hradí obec z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu.".
Ale ako sa vypočítajú obvyklé náklady? Ministerstvo životného prostredia to nevie. Spôsob výpočtu obvyklých nákladov mal byť presne definovaný vo vykonávacej vyhláške, ale keďže sa obvyklé náklady nedajú reálne vypočítať, ministerstvo životného prostredia to v návrhu vyhlášky, a tá je súčasťou tohto balíka zákona, takpovediac vyriešilo jednou vetou, citujem: "V § 17 návrhu vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, sa píše: Spôsob výpočtu obvyklých nákladov, výška obvyklých nákladov podľa § 59 ods. 8 zákona na triedený zber komunálnych odpadov sa vypočíta osobitne pre každý región. To znamená, že náklady sa vypočítajú tak, že sa vypočítajú." Toto je priame znenie vykonávacej vyhlášky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa Vás spýtať...
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Poviem ešte dve vety a potom by som skončil, a by som pokračoval, lebo mám toho ešte veľa. Dve vety k tejto...
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Čiže ešte, dobre, tak dokončite dve vety, pán poslanec, a potom prerušíme.
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Dobre? Oni nie sú dve, sú tri. Dôsledkom toho bude to, že správanie účastníkov trhu sa z tohto návrhu nedá odhadnúť. Môže nastať situácia, že náklady na veľkú časť triedeného zberu bude musieť naďalej niesť obec z poplatku za komunálny odpad. Toto ustanovenie odporuje tvrdeniu ministerstva životného prostredia, že obce už nebudú platiť za triedený zber.
Týmto by som teda skončil a budem pokračovať potom v druhej časti.
Uvádzajúci uvádza bod 9.12.2014 18:31 - 18:35 hod.
Ľubomír GalkoSme si vedomí toho, že v prvom čítaní už bol schválený mäkší variant a povedzme si otvorene pre závistlivú časť verejnosti príťažlivejší model založený na princípe viacero funkcií – len jeden plný plat. Tento model však ako predkladatelia odmietame, pretože tým len zakonzervujeme súčasný stav, pri ktorom vždy existuje riziko, že za volebným úspechom daného politického subjektu bude okrem iného aj prepojenosť záujmov v procese rozhodovania na celoštátnej a regionálnej alebo komunálnej úrovni, na ktorom sú hmotne zainteresované tisícky ľudí. Samotný plat toho-ktorého funkcionára je preto na mocenskej šachovnici zanedbateľný a títo funkcionári nemajú problém sa ho zriecť a poberať len minimálnu mzdu a pred verejnosťou to prezentovať ako nezištné obetovanie sa. Navyše si myslíme, že funkcia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je full time a exekutívna funkcia v samospráve alebo aj v štatutárnej funkcii verejnoprávnej inštitúcie je tak isto full time. A dva full time sa jednoducho stíhať pri požadovanej kvalite nedajú.
Ďalší argument je to, že ľudia si za odvedenú prácu jednoducho zaslúžia svoju mzdu, majú dostať peniaze, pokiaľ pracujú a ak dokáže niekto plnohodnotne a chce niekto plnohodnotne pracovať 12 hodín, tak nech robí 12 hodín ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, alebo nech robí 12 hodín ako starosta alebo ako primátor.
Návrh ústavného zákona je v súlade s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, aj s právom Európskej únie. Preto očakávame a uchádzame sa o podporu tohto návrhu tak, aby obidva návrhy, aj vládny, aj náš poslanecký, mohli v druhom čítaní spolu súťažiť.
Ďakujem pekne, skončil som.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2014 19:03 - 19:04 hod.
Ľubomír GalkoŠtefan, ty si normálne vynašiel Ameriku. To je tak výborný argument, pretože práve týmto spôsobom, ja...
Štefan, ty si normálne vynašiel Ameriku. To je tak výborný argument, pretože práve týmto spôsobom, ja si teraz dovolím povedať, by sme znížili rozvodovosť na Slovensku, znížili by sme počet nevier. Ja viem, že tebe, Štefan, toľko až nevadí, že keď je žena, alebo muž, neverná, keď sa ospravedlní a dôjde domov. Aspoň teda to som tu raz zachytil, že keď sa ten chlap vráti naspäť k tej svojej žene, tak to sa ešte dá. Ale týmto spôsobom by sme podľa môjho názoru zachránili veľmi veľa trebárs aj nešťastných žien od toho, aby boli nešťastné. Zachránili alebo ochránili by sme veľmi veľa detí, ktoré sa trápia. Takisto by sme znížili rozvodovosť, rozpad manželstiev. To znamená, ja si myslím, že práve, keď si to prehodnotíš, o tomto sa bude hlasovať až zajtra, ja si myslím, že aj za to zahlasuješ, hádam.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2014 12:12 - 12:14 hod.
Ľubomír GalkoDruhá vec, ktorú by som chcel spomenúť, je to krédo: "Pravda je to, na čom sa dohodneme, že je pravda." No, tak to bolo krásne, to bolo porovnateľné s tým, keď tu bývalý predseda Národnej rady Slovenskej republiky povedal: "Vyhraj voľby a môžeš všetko." Myslím si, že toto krédo – "pravda je to, na čom sa dohodneme, že je pravda" – je možné vytesať do smeráckeho kameňa.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 3.12.2014 11:54 - 11:55 hod.
Ľubomír GalkoĎakujem pekne.