Videokanál poslanca

Jožko, poslanci SMER-u tu sú, oni tam sedia, len sú takí nenápadnejší. Takže aby si vedel. No a teraz vážne. Vážená pani predsedajúca, chcel som aj povedať, vážený pán minister istôt vlády pre občana, ale vidím, že odišiel zrovna. Panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som si dovolil veľmi pekne poďakovať predsedovi parlamentu, pánovi Paškovi, ktorý si mimoriadne zakladá na vážnosti a dôvere tohto parlamentu zato, že nám umožnil, aby tá naša čierna farba našich oblekov a košieľ, ktorú sme si symbolicky my v SaS dnes dali, bola zároveň nielen symbolom na vyjadrenie smútku nad dnešným dňom, ale aby zároveň symbolizovala aj hodinu, v ktorej ste nás takýmto nehoráznym spôsobom donútili prerokovávať zmluvu o trvalom eurovale. Áno, dámy a páni, toto je tá nová politická kultúra strany SMER, ktorú ste sľubovali. Vystúpenia k pravdepodobne najkľúčovejšiemu hlasovaniu v histórii Slovenskej republiky sa chýlia ku koncu. Počuli sme fundované, odborné vystúpenia mojich straníckych kolegov, napríklad Richarda Sulíka, ale aj iných, ktorí podľa mňa veľmi presne popísali to, čo, ako sa zdá, ste rozhodnutí zajtra spáchať. Áno, dámy a páni, spáchať je to správne pomenovanie úmyslu stlačiť tlačidlo za pri hlasovaní, ktoré nás v prípade rozhodovania o trvalom eurovale čaká. Ja som v podstate rád, že vystupujem v rozprave po pánovi poslancovi Miklošovi, ktorý obvinil viacerých, aj keď už tu, myslím, nie je, ktorý obvinil viacerých kolegov zo strany SaS z nejakého citového vydierania alebo z populizmu. A to z toho dôvodu, že ja tu budem viac tlmočiť názory iných ľudí, nie názory svoje. A pevne verím, že tých poslanec Mikloš z citového vydierania a z populizmu neobviní. Takže nebudem tu už hádzať čísla, fakty, argumenty. Moji kolegovia už obsiahli prakticky všetko. Ale prednesiem vám pár pozdravov spoza tejto budovy. Zo skutočného sveta. Od skutočných ľudí. Od tých ľudí, ktorými sa radi oháňate, ale ktorých názor vás evidentne dnes vôbec nezaujíma. Pred pár dňami som sa totiž rozhodol vyzvať občanov, nech mi napíšu, čo si o tomto všetkom myslia. Ponúkol som im možnosť pomocou mňa vyjadriť sa aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Musím povedať, že nie som schopný z časových dôvodov tu prečítať všetky odkazy, došlo ich totiž neuveriteľné množstvo. Mnohé sa navyše v rôznych formách opakujú. Sála z nich rozhorčenie, hnev, ľútosť a smútok. Nuž, tak si vypočujte, vox populi, vypočujte si hlas ľudu. Zuzana sa vás pýta: "Prečo idete zachraňovať španielske banky, keď má Slovensko a jeho občania finančné problémy? To nás naozaj chcete do Bruselu predať ako otrokov?" Dávid napísal: "Toto nie je reprezentovanie národných záujmov. To je reprezentovanie vašich vlastných záujmov." Slávo vám odkazuje: "Keby som mal napísať pravdu, čo si o vašom konaní myslím, tak v lepšom prípade ma dajú zavrieť a v tom horšom odbachnúť. Zdierate slovenský národ, aby ste sa páčili pánom v Bruseli. Toľko budete dráždiť slovenský národ, až mu raz povolia nervy a prepukne peklo. Som pobúrený." Andrea napísala: "Mám 31 rokov, dva úvery. Rodičia mi síce do života finančne nepomohli, ale ani ma nezadlžili, a preto sa pýtam, ako vysvetlím svojim deťom, že moja generácia dala súhlas na také obrovské zadlženie tejto krajiny? Čo bude mať dopad ešte na ďalšie dve generácie. Ako vysvetlím svojim deťom, že ich musím požiadať o pomoc, lebo tento štát je tak zadlžený, že aj napriek tomu, že pracujem a platím dane, nebudem mať na slušný dôchodok? A ako ma presvedčíte, aby som vôbec priviedla na tento svet deti? A aká budúcnosť ich tu čaká? Nechcem, aby moje deti počúvali, že nie sú peniaze na záchranu života ich rodičov, že nie sú peniaze na slušný dôchodok ich rodičov. A to všetko preto, lebo zachránime súkromné banky v Španielsku, Nemecku a Grécku." Jakub vám odkazuje: "Je tomu 67 rokov, čo sme sa nakrátko dostali spod rúk nacistickej ríše, aby sme sa vrhli do náruče a do okov Sovietskeho zväzu. Už je tomu viac ako 20 rokov, čo sme sa dostali aj z neho. Okovy sme rozbili, ploty zbúrali a tábory pustnú. Znova sa však dostávame do moci ďalšieho byrokratického obra, ktorý nám prikazuje nezmysly z Bruselu. Už nepotrebuje železné okovy nato, aby sme mu otrocky slúžili, na to mu stačí trvalý euroval, a vy, poslanci a poslankyne, nám ho práve idete pripnúť." Radovan píše: "Tak strašne sa bojíte priznať, že ste spravili chybu, že ste schopní len tak nečinne sedieť vo vlaku, ktorý sa rúti na ľudí? Veď zatiahnuť brzdu nie je hanba. Svojou nerozvážnosťou potápate Slovensko a svojou zbabelosťou z neho vyháňate mladých ľudí." Mária vám odkazuje: "Mám 60 rokov. A z určitého uhla pohľadu mi to už môže byť jedno. Koľko rokov života mi ešte ostáva? Desať, pätnásť rokov? Nie som však ľahostajná, nakoľko sa jedná o budúcnosť mojich, našich aj vašich detí. Požičať si finančné prostriedky, aby som mohol požičať, je nielen proti zdravému rozumu, je to proti exaktnej logike." Attila napísal: "Nemáme na podporu našich nemocníc. Naše zdravotníctvo kolabuje. Školský systém nefunguje, rozpadávajú sa nám budovy základných škôl a omietka padá na naše deti. Nemáme na kúrenie, nemáme z čoho stavať nové cesty. Ešte ani len tú strechu nevieme dať zrekonštruovať na Krásnej Hôrke. Tak z čoho chceme podporiť euroval? Určite nechcem, aby sme podporili trvalý euroval. A to píšem v mene svojej celej rodiny a všetkých mojich známych." Igor, ale aj mnohí iní sa pýtajú: "Schválili by ste, dámy a páni, podobnú zmluvu ako súkromné osoby, keby sa jednalo o váš majetok? Vaše úspory a úspory vašich detí? Zaviažete sa niekomu posielať neobmedzene peniaze bez možnosti kontroly, bez klauzuly, ako sa dá zmluva ukončiť? Podpíšete takúto zmluvu, keby ste za ňu mali ručiť svojím majetkom? Napríklad svojím domom?" A na záver, Roman vám odkazuje: "Správate sa nezodpovedne voči spoluobčanom. Áno, voči spoluobčanom, a nie voči vašim poddaným. Správate sa nezodpovedne voči ďalším generáciám, ktorých naozaj uvrhnete nielen do nevoľníctva, ale aj do hanby. Pretože krajina, kde sa takto nakladá s verejnými prostriedkami a kde sú ľudia až na poslednom mieste, si zaslúži posmech a opovrhovanie za to, akých predstaviteľov si zvolila." Vážené dámy, vážení páni, nemyslím si, že sa v Národnej rade Slovenskej republiky nachádza väčšina, ktorá trvalý euroval zamietne. Naopak, viem, že sa tu už dávno sformovala väčšina, ktorá tieto smrtonosné európske opiáty podporuje. Ja s mojimi kolegami v strane SaS patríme k tej parlamentnej menšine, ktorá ich striktne odmieta. Takéto je naše presvedčenie. Vytvorili sme si ho na základe pozorovania reality a rozumného úsudku. A práve preto, že vnímame realitu, zostávame pri ňom. Dovolím si vás však upozorniť na jeden závažný paradox. Za oknami tejto budovy, v slovenských mestách a v slovenských dedinách prevláda úplne iný názor ako v tejto sále. Takže v menšine nie sme my. Ale v menšine ste vlastne vy. Obhajcovia a sluhovia eurovalu. Aspoň toto by vás malo pri hlasovaní zamraziť. Pretože svojej zodpovednosti za dnešné hlasovanie, za podporu tohto doslova vražedného projektu sa voči ľuďom na Slovensku, voči tej väčšine v slovenských mestách a dedinách, o ktorej som hovoril a ktorú zajtra zradíte, už nikdy, nikdy nezbavíte.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk).

Ďakujem pekne. No, kolega Peter, ja sa nebudem vyjadrovať k tomu, čo si rozprával o eurovale, pretože tie argumenty sú v podstate aj mojimi argumentami a plne s tebou súhlasím. Ja by som si dovolil možno takú, keď už nie že menšiu výčitku, ale skorej taký postreh, priveľa slov si na môj vkus venoval nášmu mladému kolegovi, pánovi Blahovi. Stačilo povedať, že tu máme medzi nami mladého, snaživého zväzáka, ktorý sa chce zapáčiť svojmu veľkému šéfovi a ktorý to preháňa. Ktorý zneužíva tak citlivú tému, ako je rokovanie o trvalom eurovale, o uvrhnutí občanov Slovenskej republiky do ekonomického nevoľníctva na to, aby nadával svojim kolegom do fašistov, aby sa primitívnym a arogantným spôsobom vysmieval svojim kolegom, ktorí už niečo, či už v politike alebo v bežnom živote, preskákali, aby sa takýmto spôsobom vysmieval vlastne aj svojim voličom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Reakcia.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Viac slov, nechajte ma dohovoriť. (Reakcie z pléna.) Nechajte ma dohovoriť, ja reagujem na to, kolegu, čo bol v rozprave. Viac slov, pán kolega Peter Osuský, si tento náš mladý kolega z tak vážených úst, ako sú tie tvoje, rozhodne nezaslúži.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, pán Matovič, ja by som chcel na jednej strane oceniť to rozhodnutie nepodporiť trvalý euroval. Ja som presvedčený, že všetci moji kolegovia zo strany Sloboda a Solidarita napriek tomu, že, tak ako ste zrejme asi správne povedali, naše hlasovanie na výsledku nič nezmení, tak budú hlasovať s rovnako pokojným svedomím, ako by hlasovali v tom prípade, že by práve tie naše hlasy boli v tom hlasovaní rozhodujúce, že by boli tými pomyselnými vážkami. Myslím, že sme to už dokázali aj v minulosti. Ja by som chcel ešte jednu poznámku povedať k tomu oblečeniu. Áno, pochopili ste to správne. Je to symbol, je to symbol z našej strany, to čierne oblečenie, pretože pokiaľ sa stane to, čo sa dnes stať má, a to, čo sa s pravdepodobnosťou hraničiacou takmer s istotou naozaj odhlasuje, tak podľa môjho najhlbšieho presvedčenia to bude jeden z najčiernejších dní v novodobej histórii Slovenskej republiky, kedy budú všetci občania Slovenskej republiky masívne poškodení, a na tomto ja osobne teda nevidím nič úsmevné. To mi je len veľmi, veľmi a úprimne ľúto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som, pán poslanec Dzurinda, dve poznámky mal. Prvá je, že áno, eurobondy budú a práve trvalý euroval, jeho schválenie nám ich priblíži. Druhá moja poznámka by sa týkala, to, čo ste povedali, vy ste spomenuli, že každá krajina v súvislosti s Gréckom si zaslúži svoju šancu. Ja by som sa chcel spýtať, koľko tých šancí chceme tak nezodpovednej krajine, ako je Grécko, dať. Ja si myslím, že ste tu boli, keď Richard Sulík vo svojom vystúpení absolútne exaktne a presne vyčíslil, koľko šancí Grécko dostalo. A práve naopak. Schválením trvalého eurovalu, ktoré zrejme sa dnes naozaj udeje, a vyzerá, že v tomto parlamente je neodvratné, zoberieme Slovensku jeho šancu. A ja naozaj by som chcel apelovať z tohto miesta na všetkých kolegov, aby si rozmysleli, či chcú Slovensku zobrať jeho šancu.
Ďakujem pekne.

Richard, chcel by som ti poďakovať za fundované a odborné vystúpenie a predpokladám, že mnohí z tejto sály, ale aj verejnosť, mali prvýkrát možnosť počuť a vidieť takto zhrnuté čísla, grafy a argumenty. Nepočúvalo sa to dobre. Doslova hrôza. Mňa zaujali dve veci na tvojom vystúpení. Po prvé, myslím si, že ten nehorázny rozdiel, 300 hodín pre Slovákov a 120 hodín pre Nemcov, ktoré bude treba odpracovať v prípade, že príde k naplneniu záruk, sa ešte zväčší, pretože táto vláda, ktorá šklbe občanov Slovenka a chystá sa zdaniť pomaly aj vzduch, a popri rastúcom zhoršovaní podnikateľského prostredia a z toho vyplývajúcemu zvyšovaniu nezamestnanosti, čo nás čaká, to bude logickým vyústením toho, že tých hodín pre Slovákov, čo budú musieť odpracovať nato, aby ich peniaze im boli doslova ukradnuté a vyhodené hore komínom, bude ďaleko viac.
Druhá záležitosť boli tie diaľnice, ktoré si Gréci aj za naše peniaze užívajú. Tak pridám aj ja zopár čísiel, sú z januára 2012. Grécka armáda nakupuje 60 stíhačiek za 39 mil. eur, 39 mld. eur, francúzske fregaty za 4 mld. eur alebo hliadkové člny za 400 mil. eur.
Chcete vedieť, koľko máme my tých MiG-ov, tých stíhačiek? Koľko je bojaschopných? Nechcite to vedieť.
A k tým člnom, aj my máme člny. Kúpil ich môj predchodca, je ich šesť, sú gumené, nakúpil ich s drevenými veslami, pretože na motory jednoducho nezostalo. Ja neviem, že či si uvedomujete vôbec absurdnosť toho, o čom dnes rokujeme a komu ideme vlastne pomáhať.
Nechcel by som byť v koži tých ľudí, ktorí zahlasujú za euroval, keď sa trebárs na východe stane nejaké nešťastie pri povodni kvôli tým člnom.
Ďakujem pekne.

Potrebujem si sledovať čas. Ďakujem.

Poprosím dve minúty. Dve minúty poprosím.

Ďakujem pekne. Pán kolega Abrhan, no, ja som z toho vášho príhovoru opäť nejak nepochopil, že či vy vlastne ste za zníženie zo 150 na 100 a len teda vám vadia tie veci, o ktorých ste rozprávali, ktoré ja som už, o ktorých som podrobne hovoril, o nejakom získavaní nejakej podpory dopredu pri predložení návrhu, ktorý je jasne áno alebo nie. Buď to teda som za zníženie, alebo nie som. Alebo na druhej strane ste rozhodne proti takémuto zníženiu, tak ako to trebárs povedal pán kolega Šebej. Čiže ja by som ocenil, keby ste sa potom v tom záverečnom slove jasne vyjadrili, či za žiadnych okolností nie ste za to zníženie alebo či ste zaňho v prípade nejakej úpravy.
A druhá vec, na ktorú by som chcel odpovedať. Ste sa pýtali, že čo získame? No ja skúsim takú menšiu prognózu. Tak ako som skalopevne presvedčený, že je zásluha strany Sloboda a Solidarita, že je zrušená priestupková imunita a nikoho iného. Je to zásluha strany SaS. Takisto bude zásluhou strany SaS, že bude zrušená trestnoprávna imunita a nebude to zásluha nikoho iného. Tak si zaprognózujem, že v budúcnosti bude znížený počet poslancov a bude to len kvôli tomu, že s tým prišla strana SaS.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by si dovolil zareagovať na pána kolegu Fronca. Pán kolega, vy ste sa pripojili k pánovi Šebejovi, aspoň teda ste boli čitateľný a povedali ste jasne, že nie ste za zníženie počtu poslancov zo 150 na 100, to si cením. Ale ja by som chcel aj vás požiadať, prosím, nepodsúvajme to, že poslancovia(poslanci) Národnej rady Slovenskej republiky sú tu vlastnení nejakými finančnými oligarchami. Mňa tu nikto nevlastní a ja som hlboko presvedčený, že drvivú väčšinu, ak nie všetkých poslancov Národnej rady nikto nevlastní a nikto ich tu nefinancuje. Ja už som to tu hovoril vo faktickej pripomienke pánovi kolegovi Hlinovi, dosť som sa ohradil, potom cez prestávku došiel za mnou nejaký pán kolega zo SMER-u, ja si nepamätám jeho meno, mi podal ruku a povedal tiež, že celý život tvrdo pracuje v stavbárine, až pokiaľ sa dostal sem, a v živote nezobral od nikoho nikde žiadnu korunu.
Na rezorte obrany som si svoje užil, čo sa týka určitých tlakov, a nielen finančných tlakov, ale aj iných tlakov a nikdy som sa tomu nespreneveril a nespreneverím sa tomu ani tu a ja si na tomto veľmi zakladám.
Prosím, nepodsúvajte to, že niekto tu je vlastnený nejakými finančnými oligarchami.
Len to som chcel povedať, ďakujem vám pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som pôvodne nechcel vystúpiť, ale pár postrehov by som len predsa dodal vzhľadom aj k tej diskusii, ktorá tu bola, aj k tomu, čo odznelo v médiách. Nebudem sa venovať už dôvodom, k tým ekonomickým aspektom alebo nejakým ďalším pozitívnym veciam. Myslím si, že Richard Sulík aj v tom úvodnom príhovore, aj teraz ich pomerne dosť popísal, skorej tých pár výčitiek by som, k tým pár výčitkám by som zaujal stanovisko.
Tá téma, že treba chodiť nejak, či už kolenačky, alebo nie kolenačky, za svojimi kolegami, či už z opozície, alebo z koalície, a hľadať nejakú podporu dopredu k nejakým zákonom, nesúhlasím s tým. Myslím si, že toto je treba robiť len pri nejakých návrhoch zákonov, ktoré sú vysoko odborné. Samozrejme, že keď niekto navrhuje nejaký zákon z hľadiska povedzme daňovej alebo odvodovej reformy, alebo nejaké takéto záležitosti, tak to má svoju logiku. Nevidím dôvod pri takýchto jednoznačných otázkach typu áno alebo nie dopredu naháňať nejakú dohodu a tvrdím, že zníženie počtu poslancov zo 150 na 100 je tento prípad. Buď to som za zníženie, alebo nie som, bodka, iné neexistuje.
Trvám na tom, že je to správne rozhodnutie, je to správny návrh zákona aj v prípade, že by zostal jeden volebný obvod. Nijak to s tým nesúvisí. Nielen v minulom volebnom období, už som to hovoril vo faktickej poznámke, ale aj v pomerne dlhšom predošlom období, ja to sledujem naozaj, možno nie polovica poslancov nevedela, kde je sever, tak jak som to povedal, ale cirka jedna tretina poslancov vykazuje absolútne nečinnosť. Okrem slovka sľubujeme nepovedia nič.
Ja som bol proti stiahnutiu trestnoprávnej imunity, keď sme sa o tom rozprávali na klube, pretože si myslím, že o tom sa už tiež narozprávalo pomerne dosť a vždy sa to nejakým spôsobom stopilo, ale vzhľadom k tomu, že prišla tam požiadavka, aby sme preukázali dobrú vôľu, aby sme dali možnosť schváliť to, a ja pevne verím, že to bude schválené, lebo došiel verejný prísľub pomerne takým slávnostným spôsobom 1. septembra 2012, tak som k tomu pristúpil. Myslím si, že ani tam to nebolo nutné a že sme kľudne to mohli schváliť dnes.
Čo sa týka politického marketingu, prezentácie alebo nejakého vytĺkania politického kapitálu, viete, toto mne osobne najviacej vadilo v minulej vláde, že my sme išli do toho naivne, strana Sloboda a Solidarita, mysleli sme si ako politici, že dôležitý je vždy obsah a dôležité je to, čo predkladáme, a že chceme meniť pravidlá v tejto krajine, pravidlá na Slovensku k lepšiemu a že chceme zlepšiť občanom Slovenskej republiky život. A to bolo jedno z takých mojich prvých negatívnych poznaní, že častokrát aj u našich niektorých bývalých koaličných partnerov alebo niektorých ich predstaviteľov nebolo dôležité to, že čo sa prekladá, ale najdôležitejšie bolo, že kto to predkladá a aké bude mať z toho "nejaké politické alebo mediálne body". Ja tento názor, ktorý sledujem dlhodobo v našej politike, pokladám za škodlivý, za nesprávny a my naďalej budeme sa snažiť predkladať návrhy, ktoré budú zlepšovať život ľuďom na Slovensku, nie za tým účelom, aby sme si vylepšili nejaké body alebo aby sme niekoho predbiehali, ale kvôli tomu, že si budeme myslieť, že je to tam správne, a kedykoľvek podporíme akýkoľvek návrh, tak jak to hovoril tu dnes pán Osuský, ktorý možno budeme počuť prvýkrát alebo budem poznať jeho obsah len veľmi krátko.
Návrh zákona je buď dobrý, alebo je zlý. Mňa fascinuje, ja už som to povedal, to, ako obrovské množstvo diskutujúcich, ani nie tak tuto, možno za týmto pultom, ale v tých faktických pripomienkach sa snaží tým občanom poslať ten message alebo ten signál, že oni by vlastne za to tak aj boli trochu, teda aj-aj všetkými desiatimi, ale je tam nejaký nedostatok, alebo proste nie je to celé dopracované a nevznikla dohoda. Ja toto pokladám za nefér voči tým občanom a pokladám to za nečestné zo strany týchto poslancov.
Korektné bolo to, čo urobil pán poslanec Šebej, keď sa bojím, že sa sem do toho parlamentu nedostanem, alebo mám nejaký iný záujem, alebo mám svoje hlboké osobné presvedčenie, že ten počet tých 150 poslancov je práve ten pravý a orechový, tak sa sem postavím a tak to otvorene poviem a nebudem tu všelijaké tanečky predvádzať a tváriť sa, že však ja, samozrejme, by som za to aj bol, ale všetko naokolo je zlé a znemožňujúce mi to, za čo ja vlastne som urobiť.
Opakujem ešte raz, trvám na tom, že zníženie poslancov zo 150 na 100 je dobrá cesta. Je to dobrá cesta, ako ukázať všetkým občanom Slovenskej republiky, že aj my chceme šetriť, že aj my sme tu na to, aby sme šetrili, ale že to nejdeme naložiť len na plecia ich, na plecia občanov Slovenskej republiky. A to, že im na tie plecia ideme naložiť, na tom sa asi všetci zhodneme, aj koalícia, aj opozícia, že budú musieť občania Slovenskej republiky šetriť. Chcem povedať, že ja osobne som veľmi zvedavý na to, ako toto hlasovanie dopadne. Ja neverím tomu, že zahlasuje 12 poslancov za, 11 za SaS plus Igor Matovič, neverím tomu. A aj tie odkaz, ktoré dostávam cez sociálnu sieť alebo mailami, alebo z hľadiska toho, že sa aj osobne stýkam s voličmi, s mnohými ľuďmi na Slovensku, sú také, že aj oni sú na to zvedaví a dobre si tieto výsledku tohto hlasovania o tomto zákone pozrú.
Nechajme sa teda prekvapiť, akú podporu náš zákon získa.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)