Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanci za stranu Sloboda a Solidarita tento vládny návrh zákona o odpadoch nepodporia. Napriek niekoľkým pozitívam v ňom obsahuje viacero negatív, nepresností a opiera sa aj o zavádzajúce tvrdenia. Najprv k pozitívam, alebo čo je v tomto návrhu zákona prospešné?
Po prvé. Predovšetkým je to...
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanci za stranu Sloboda a Solidarita tento vládny návrh zákona o odpadoch nepodporia. Napriek niekoľkým pozitívam v ňom obsahuje viacero negatív, nepresností a opiera sa aj o zavádzajúce tvrdenia. Najprv k pozitívam, alebo čo je v tomto návrhu zákona prospešné?
Po prvé. Predovšetkým je to zrušenie Recyklačného fondu. Fond, pán predseda, vyrušuje ma pán podpredseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím kľud v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec Galko predniesť svoje vystúpenie. Áno, nech sa páči, pán.
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Fond nesystémovo rozdeľoval prostriedky na vybudovanie niekoľkých recyklačných kapacít často predimenzované a nepriamo tým prispel k niekoľkoročnému vytvoreniu oligopolu spracovateľov niektorých odpadov v Slovenskej republike. Avšak tento zámer bolo možné zrealizovať už pred niekoľkými rokmi jednoduchou novelou zákona. Zároveň si treba otvorene povedať, že napríklad z pohľadu obalov, elektroodpadu alebo batérií je to už len morálna satisfakcia, pretože tieto povinné osoby už ani v súčasnosti do Recyklačného fondu neplatia a tak im ubudne iba zanedbateľná administratívna povinnosť.
Druhé pozitívum je to, že zákon ruší povinnosť vypracovať programy odpadového hospodárstva pre pôvodcov odpadu a programy prevencie pre povinné osoby, čo určite prinesie zaujímavú úsporu nákladov. Vypracovanie jedného programu odpadového hospodárstva stojí okolo 300 alebo 600 alebo aj viac eur.
Tretie pozitívum. Transponuje sa smernica 2011/65 Európskej únie o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach. Ak by sme ju netransponovali, hrozil by Slovenskej republike infringement a následná pokuta. A už teraz meškáme. V zásade je to však jediná časť zákona, ktorú musíme meniť kvôli Bruselu. Ostatné je nadpráca ministerstva životného prostredia.
Štvrté pozitívum. Nezvyšujú sa ceny za skládkovanie odpadu, čo je pre priemysel pozitívne. Napriek tomu, že nás Európska komisia tlačí do zvýšenia cien za skládkovanie a je to celoeurópsky trend, ministerstvo životného prostredia ceny ponecháva v rovnakej výške ako dnes.
Pozrime sa teda teraz na päť najvypuklejším problémov, ktoré z predmetného návrhu zákona vyplývajú. Problém číslo jedna - náklady. Ministerstvo životného prostredia nevie, aké náklady spôsobí reforma obalovej legislatívy priemyslu a obchodu, respektíve uvádzačom tovarov zabalených v obaloch, z ktorých vzniknú odpady na trh. Ministerstvo životného prostredia v doložke vplyvov priznáva, že nevie vyčísliť, aké náklady spôsobí nový zákon výrobcom a dovozcom, pričom predkladá fiktívny odhad 31,5 mil. eur. Doložka vplyvov k návrhu zákona o odpadoch na strane 3 mimo iného hovorí: "Dopad na rozpočet verejnej správy, samospráva, ako aj na podnikateľskú sféru je ťažko vyčísliteľný, nakoľko v Slovenskej republike neexistujú relevantné a verifikovateľné informácie v oblasti odpadového hospodárstva.". A ďalej sa tam píše: "Nakoľko nie sú známe presné čísla, ktoré samosprávy vynakladajú na triedený zber, predpokladáme, že náklady na triedený zber - sklo, plasty, papier a kovy - dosahujú zhruba 33% z celkových poplatkov, čo predstavuje hodnotu 31,5 mil. eur."
To znamená, povedzme si, aké budú dôsledky. Z uvedeného je zjavné, že ministerstvo životného prostredia si pred prípravou zákona nespravilo analýzu výdavkov obcí na komunálny odpad a separovaný zber, ani analýzu reálnych výdavkov oprávnených organizácií a Recyklačného fondu, ktoré doteraz prispievali na financovanie separovaného zberu. Priemysel a obchod tak nemá predstavu, o koľko sa zdvihnú ich náklady. Ministerstvom prezentované číslo 31,5 mil. eur zodpovedá približne troj- až štvornásobku súčasných tržieb oprávnených organizácií. Už samotné štvornásobné zvýšenie poplatkov troj- až štvornásobne je alarmujúce, ale poplatky výrobcov a dovozcov sa môžu zvýšiť ešte viac.
Problém číslo 2. Monopolizácia trhu. Ministerstvo životného prostredia uskutočňuje kroky, ktoré vytvoria monopol organizácie zodpovednosti výrobcov, to sú tie OZV-čka. Takže, o čo ide? Pre založenie oprávnenej organizácie alebo kolektívneho systému doteraz stačilo, aby bola podaná žiadosť o zápis do registra, pričom jediným zásadným obmedzením, ktoré obmedzovalo súťaž, bolo, že oprávnenú organizáciu nemohol založiť ktokoľvek, ale iba tzv. povinná osoba. Tu chcem podotknúť, že našťastie táto regulácia sa dala veľmi ľahko obísť. V § 2 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch sa píše v bode, pod písm. g): "Povinnou osobou je fyzická osoba, podnikateľ a právnická osoba, ktorá
1. používa obaly na balenie alebo plní výrobky do obalov,
2. uvádza na trh výrobky v obaloch,
3. uvádza na trh obaly s výnimkou výrobcov a dovozcov obalov, ktorí dodávajú nepoužité prázdne obaly povinným osobám uvedených v prvom bode.".
V § 8 ods. 1 toho istého zákona o obaloch sa píše: "Oprávnenou organizáciou je obchodná spoločnosť založená povinnými osobami a zapísaná v registri povinných osôb a oprávnených organizácií (ďalej len register podľa § 9).". Navyše tu bola možnosť, že ak nebola firma spokojná so žiadnou oprávnenou organizáciou, mohla si povinnosti splniť sama na vlastné náklady.
V § 7 ods. 7 súčasného zákona sa píše: "Povinná osoba zabezpečí zber odpadov z obalov podľa ods. 1
a) sama na vlastné náklady a to z množstva obalov, ktoré uviedla na trh alebo do obehu
b) prostredníctvom oprávnenej organizácie podľa § 8 ods. 1 alebo viacerých oprávnených organizácií, s ktorými uzatvorí zmluvu o plnení povinnosti podľa odseku 1.".
Nový návrh však naložil celý balík povinností, ktoré musí splniť ten, kto chce založiť organizáciu zodpovednosti výrobcov a týka sa to nielen obalov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, pani kolegyňa Nicholsonová, pán poslanec, vyrušujete si svojho kolegu.
Galko Ľubomír, poslanec NR SR
... ale aj ďalších komodít, ako sú elektroodpady, batérie a akumulátory a ďalšie. Možnosť individuálneho plnenia povinností síce zostáva zachovaná, ale vzhľadom na administratívnu náročnosť je prakticky nevyužiteľná. No a dôsledky, ktoré z týchto skutočností vyplývajú, sú tie, že ministerstvo životného prostredia týmito povinnosťami zužuje počet súťažiacich na minimum, až na jediného. Popíšem tri dôvody, prečo to tak bude.
Po prvé. Firma, ktorá spracováva odpad, si nesmie zháňať klientov tak, že si založí OZV, ale prostredníctvom iných OZV, iba prostredníctvom iných OZV. Pre príklad je to de facto to isté, ako keby si pekár nemohol otvoriť obchod s potravinami, ale musel ponúkať svoje rožky iba vybraným obchodným reťazcom.
V § 28 návrhu nového zákona o odpadoch sa totiž píše: "Bod 2. Zakladateľom, vlastníkom, ani prevádzkovateľom organizácie zodpovednosti výrobcov nesmie byť osoba, ktorá
a) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích, či hlasovacích právach k vlastníkovi, alebo prevádzkovateľovi zariadenia na zber, zhodnocovanie, recykláciu, spracovanie alebo zneškodňovanie takého vyhradeného prúdu odpadu, ktorý patrí do predmetu jej autorizácie. Uvedené sa nevzťahuje na zariadenie na úpravu a odpadu činnosťou R12 podľa prílohy č. 2, ktorý pochádza z jeho vlastnej činnosti;
b) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích, či hlasovacích právach inej organizácie zodpovednosti výrobcov oprávnenej pôsobiť pre zhodný vyhradený prúd odpadu;
c) je s organizáciou podľa písm. b) prepojená prostredníctvom osôb pôsobiacich v akomkoľvek orgáne tejto organizácie;
d) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích, či hlasovacích právach k vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi zariadenia uvedenom v písmene a), ktorý pôsobí v inom členskom štáte.".
Dámy a páni, toto je prvé sito, cez ktoré automaticky neprejdú žiadni spracovatelia. Nemusí však cez neho prejsť ani niekoľko oprávnených organizácií a kolektívnych systémov, ktoré v súčasnosti už niekoľko rokov pôsobia na trhu a spĺňajú všetky povinnosti vyplývajúce zo súčasnej legislatívy. Totiž formulácia v bode d), citujem: "priamo alebo nepriamo dáva ministerstvu nekonečný priestor pre to, aby ktorúkoľvek alebo ktorékoľvek OZV vyradilo z trhu".
Druhý dôvod. Pri podaní žiadosti o udelenie autorizácie musí OZV pre obaly preukázať mnoho podmienok. Jednou z nich je mať uzavreté zmluvy o budúcej zmluve s partnermi, ktorí budú pre ňu zabezpečovať zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu.
V § 28 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 5: "Vytvorenie, financovanie, prevádzkovanie a udržiavanie funkčného systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu preukazuje organizácia zodpovednosti výrobcov počas celej doby jej oprávneného pôsobenia ministerstvu, prvýkrát však pri žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov najmä" a pod písmenom d) "predložením zoznamu zmluvných partnerov zabezpečujúcich pre organizáciu zodpovednosti výrobcov zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu.
V bode 6: "Pri podaní žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov sa preukázanie podmienok uvedených v odseku 5, písm. d) až i) uskutočňuje vo vzťahu k podmienke podľa
a) písmena d) uvedením zamýšľaného spôsobu plnenia týchto podmienok a to najmä uzavretím zmlúv o budúcej zmluve;
b) písmena e) predložením zoznamu zmluvných partnerov podľa zmlúv uvedených podľa písmena a);
c) písmena f) preukázaním uzavretia zmlúv o budúcej zmluve so zmluvnými partnermi;
d) písmena g) špecifikáciou predpokladaných nákladov;
e) písmena h) špecifikáciou zamýšľaných opatrení a
f) písmena i) údajmi o predpokladanom rozsahu územného pokrytia.
Dámy a páni, toto je druhé sito, ktoré prakticky likviduje možnosť, aby sa o autorizáciu uchádzal nový hráč na trhu, ktorý nemá už vopred vybudované vzťahy s firmami, ktoré zabezpečujú zber, prepravu a recykláciu obalov.
No a tretí dôvod. OZV pre obaly môže svoju činnosť zabezpečovať v obci len na základe zmluvy s obcou. V § 59 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 2: "Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, prevádzkujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi z neobalových výrobkov oddelene vyzbieraný z komunálnych odpadov môže takúto činnosť zabezpečovať v obci len na základe zmluvy s obcou.
Dámy a páni, v súčasnosti pôsobí na trhu 13 organizácií zodpovednosti výrobcov pre obaly, avšak iba jediná s odhadovaným 40 až 50-percentným podielom na trhu má svoj systém plnenia povinnosti založený na zmluvách s obcou. Táto organizácia má pri nastavovaní nových pravidiel jednoznačný náskok na trhu, pričom nemusí v súčasnosti platné zmluvy vypovedať.
V § 135 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše, v bode 13: "Zmluvy uzavreté medzi obcou a subjektmi pôsobiacimi v oblasti odpadového hospodárstva, ktorých predmetom je úhrada nákladov obce spojených so zabezpečovaním nakladania s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom v obci alebo jej finančná podpora v tejto oblasti a ktoré boli uzatvorené podľa doterajších predpisov, sú zmluvné strany oprávnené, kurnik, ja sa nemôžem fakt sústrediť, Lucia, ako...
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prosím pekne, páni poslanci, keby ste, rušíte pána poslanca.
Galko Ľubomír, poslanec NR SR
Pán minister Žiga ma pozorne počúva, lebo toto sú veľmi dôležité veci, takže, aby aj on, mu nič neušlo. Takže pokračujem: "...predpisov, sú zmluvné strany oprávnené písomne vypovedať okrem výpovedných dôvodov uvedených v zmluve aj z dôvodu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a to najneskôr do 31. decembra 2016, pričom výpovedná lehota pre takúto výpoveď má dĺžku jeden mesiac a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane.
Dámy a páni, toto je tretie sito, ktoré dostáva OZV do pozície, v ktorej nesúťažia všetky OZV o nového zákazníka, ale jedna z nich už má dlhodobé zmluvné vzťahy s obcami. Na toto upozorňuje aj Európska komisia a o tom bude ešte neskôr reč.
Problém číslo 3. Ministerstvo životného prostredia predkladá návrh, ktorý je v konflikte s právom Európskej únie. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky neakceptovalo jednu výhradu Európskej komisie k návrhu zákona a jednu výhradu vôbec nevyhodnotilo. Prvá výhrada komisie, ktorú ministerstvo životného prostredia neakceptovalo, oprávnené subjekty môžu podľa návrhu nového zákona uzatvárať zmluvy len s obcami, teda už nie s ďalšími organizáciami, ako sú napríklad zberové spoločnosti. V § 59 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 2: "Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly prevádzkujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi z neobalových výrobkov oddelene vyzbieraných z komunálnych odpadov môže takúto činnosť zabezpečovať v obci len na základe zmluvy s obcou.
Aké budú dôsledky? Zmluvy o nakladaní s komunálnym odpadom, ktoré boli uzavreté medzi oprávnenými organizáciami a obcami pred nadobudnutím účinnosti návrhu, ide o zmluvy spoločnosti ENVI-PAK s obcami, pretože ostatné OZV nemajú zmluvy s obcami, ale so zberovkami, budú podľa komisie naďalej platné a získajú výlučný charakter. Všetky ostatné zmluvy oprávnených organizácií so spoločnosťami zabezpečujúcimi zber odpadu, ak nie sú podložené zmluvou s obcou, stratia právny základ a už nebudú platné. Keďže jedna jediná oprávnená organizácia už má uzavreté zmluvy s viac ako 50 % všetkých obcí a žiadna iná oprávnená organizácia systematicky neuzatvárala takéto zmluvy, komisia konštatuje, že vznikne negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Ministerstvo životného prostredia túto pripomienku neakceptovalo a vo vyhodnotení vnútrokomunitárneho pripomienkového konania uviedlo, citujem: "Ministerstvo životného prostredia zdôvodnilo komisii nastavovaný systém zmluvných vzťahov.". No nezdôvodnilo.
Druhá výhrada komisie, ministerstvo životného prostredia ju ignorovalo a nevyhodnotilo, je zásada: jedna obec, jedna zmluva. Každá obec môže uzatvárať zmluvu iba s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcu. V paragrafe 81 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 22: "Obec môže pre zber odpadu z obalov a odpadu neobalových výrobkov zbieraných spolu s odpadmi z obalov uzavrieť zmluvu len s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly na obdobie najmenej kalendárneho roka.
A teraz si povedzme, že aké budú dôsledky z toho vyplývajúce. Toto by podľa komisie mohlo mať za následok dlhodobé vylúčenie oprávnených subjektov z trhu, keďže by nemuselo dochádzať k pravidelným novým príležitostiam uchádzať sa o zmluvu s obcami. Ministerstvo životného prostredia sa k tejto pripomienke vôbec nevyjadrilo. Tejto téme sa bude potom vo svojom vystúpení viac venovať kolegyňa Lucia Nicholsonová vo svojom vystúpení.
Problém číslo 4 a to je termín tzv. obvyklé náklady. Ministerstvo životného prostredia nevie vyriešiť situáciu, ktorá môže nastať, ak obec nebude efektívne triediť odpad a OZV jej potom nebude chcieť uhradiť náklady za neefektívny zber. Toto je priamy dôsledok absurdného nastavenia vzťahov a finančných tokov v novom zákone, v ktorom výrobca a dovozca síce zodpovedá za triedený zber, zároveň ho financuje aj de facto vlastníkom odpadu z triedeného zberu, ale nie je to on, kto si manažuje triedený zber v obciach, ale práve naopak, obec si vyberá OZV. Výsledok? Ministerstvo životného prostredia navrhuje, aby OZV pre obaly mohlo v obci vykonať kontrolu efektivity triedeného zberu a ak obec neuskutoční ňou navrhované zmeny, potom OZV uhradí zberovej spoločnosti iba náklady zodpovedajúce výške obvyklým nákladom v príslušnom regióne. Zvyšok bude musieť zaplatiť obec z poplatku za komunálny odpad.
V paragrafe 59 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 7: "Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je oprávnená na základe vykonanej kontroly efektivity triedeného zberu podľa odseku 5 navrhovať obci a tomu, kto vykonáva na jej území zber, zmeny systému triedeného zberu podľa odseku 1 písm. d) za účelom zvýšenia jeho efektivity.". V bode 8: "Ak obec neuskutoční zmeny v systéme triedeného zberu navrhnuté podľa odseku 7, je organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly oprávnená uhrádzať tomu, kto v obci vykonáva triedený zber, iba náklady zodpovedajúce výške obvyklým nákladom v príslušnom regióne. Náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov v príslušnom regióne je povinná tejto osobe uhradiť obec.".
V paragrafe 81 nového, návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 10: "Náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa paragrafu 59 odsek 8 hradí obec z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu.".
Ale ako sa vypočítajú obvyklé náklady? Ministerstvo životného prostredia to nevie. Spôsob výpočtu obvyklých nákladov mal byť presne definovaný vo vykonávacej vyhláške, ale keďže sa obvyklé náklady nedajú reálne vypočítať, ministerstvo životného prostredia to v návrhu vyhlášky, a tá je súčasťou tohto balíka zákona, takpovediac vyriešilo jednou vetou, citujem: "V § 17 návrhu vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, sa píše: Spôsob výpočtu obvyklých nákladov, výška obvyklých nákladov podľa § 59 ods. 8 zákona na triedený zber komunálnych odpadov sa vypočíta osobitne pre každý región. To znamená, že náklady sa vypočítajú tak, že sa vypočítajú." Toto je priame znenie vykonávacej vyhlášky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa Vás spýtať...
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Poviem ešte dve vety a potom by som skončil, a by som pokračoval, lebo mám toho ešte veľa. Dve vety k tejto...
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Čiže ešte, dobre, tak dokončite dve vety, pán poslanec, a potom prerušíme.
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Dobre? Oni nie sú dve, sú tri. Dôsledkom toho bude to, že správanie účastníkov trhu sa z tohto návrhu nedá odhadnúť. Môže nastať situácia, že náklady na veľkú časť triedeného zberu bude musieť naďalej niesť obec z poplatku za komunálny odpad. Toto ustanovenie odporuje tvrdeniu ministerstva životného prostredia, že obce už nebudú platiť za triedený zber.
Týmto by som teda skončil a budem pokračovať potom v druhej časti.
Skryt prepis