Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som pred vás predstúpila, vážení prítomní poslanci, a uviedla dôvody, pre ktoré som sa rozhodla predložiť návrh zákona o mediácii.
Hneď v úvode chcem zdôrazniť, že mám informáciu o tom, a táto informácia je už dlhodobejšia, že zámerom tejto vlády je pristúpiť ku kompletnej úprave zákona o mediácii na základe množstva pripomienok a odkazov aplikačnej praxe, avšak vedomá si dĺžky tohto daného prísľubu už od roku, myslím, 2010, teraz je rok 2013, berúc do úvahy aj to, v akom stave je vymožiteľnosť, vykonateľnosť práva, ako rastie celoplošná, celospoločenská objednávka, požiadavky občanov, a ja to snímam cez oblasť spotrebiteľov, o mimosúdne riešenie, pristúpila som k takej rýchlej možnosti alebo možného prostriedku na to, ako môžeme vlastne zvýšiť vymožiteľnosť práva v tom štádiu, kým sa naozaj stretneme s kompletným návrhom zákona o mediácii, tak ako sa očakáva.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zohľadniť praktické skúsenosti s uplatnením zákona o mediácii doteraz v praxi a odstrániť niektoré jeho nedostatky, ktoré spôsobujú nielen v súčasnosti vážne prekážky v práci mediátorov a sprostredkovateľov mimosúdneho riešenia, ale aj ťažkosti vo vzájomných vzťahoch medzi osobami, medzi sporovými stranami, ktoré sa zúčastňujú mediácie.
Hlavný apel a dôraz v tejto pripravenej novele zákona je postavený na potrebe zjednodušenia hlavne pri postupe, ktorý je spojený so začatím mediácie.
V roku 2010 bola prijatá novela zákona o mediácii, ktorá dosť necitlivým a paušálnym prístupom zaviedla prvok alebo inštitút povinnosti zaregistrovania dohody o začatí mediácie. Tento inštitút spôsobil v mediačnej praxi, predovšetkým v oblasti nízko predmetových sporov vážne prekážky, pre ktoré sa znižuje aj vykonateľnosť práva v nízko predmetových sporoch. Na túto skutočnosť už dlhodobo, ako som už spomenula, od roku 2010 upozorňovala mediátorská obec. A napriek kompletnej etapizovanej príprave súboru pripomienok Asociácie mediátorov Slovenska tieto pripomienky neboli zohľadnené a neboli dostatočne v očakávanej a žiaducej miere zapracované do tohto zákona.
Medzi nepoužiteľnosťou súčasného znenia zákona, kde mimosúdne riešenie a mediácia je legislatívne upravená, a riešením nízko predmetových sporov na súdoch je veľká priepasť, je tu veľký deficit, ktorý, si myslím, vieme zaplniť práve prijatím tejto predkladanej novely.
Návrhom zákona sa jednak dopĺňa súčasná úprava o možnosť stanoviť ďalší okamih začatia mediácie, a to v prípade drobných sporov alebo inak označených nízko predmetových sporov, ktoré som spomenula a ktorých definíciu návrh do zákona aj zavádza. Podľa súčasnej právnej úpravy sú začiatok mediácie a jej účinky viazané na uloženie dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín. Návrhom zákona sa tak upravuje výnimka. A v prípade sporov, ktorých hodnota predmetu sporu nepresiahne sumu vo výške 10 tisíc eur, nebude stanovená zákonná povinnosť uložiť dohodu o začatí mediácie do registra listín. Vnímame to ako naozaj, a prax to aj odzrkadlila. zbytočnú byrokratistickú a formálnu prekážku. Samozrejme, tento návrh bude platiť len za predpokladu, že sa osoby zúčastnené na mediácii na povinnosti uložiť dohodu v notárskom registri výslovne nedohodnú.
Celkový cieľ alebo ten hlavný cieľ, ktorý sa sleduje touto rýchlou novelou, je zefektívniť využívanie inštitútu mediácie, sprístupniť a zjednodušiť túto formu mimosúdneho konania širokej verejnosti a rozšíriť inštitút mediácie pre potreby praktického použitia.
Navrhované riešenie je v oblasti alternatívneho riešenia sporov významným krokom k zlepšeniu vymáhateľnosti práva na Slovensku, ktorá by aj s podporou Európskej únie, ak sa schváli, mala v budúcnosti napríklad v spotrebiteľských sporoch, ktoré sú takým príkladom nízko predmetových sporov, spočívať nielen na mediácii, ale aj na ďalších typoch mimosúdneho riešenia, akým je negociácia, právo spolupráce alebo facilitácia.
Zároveň čiastočne tento návrh vracia mediačnému konaniu charakter dôvernosti ako jeden z jeho podstatných aspektov, ktorý bol narušený práve zavedením už tej spomínanej paušálnej povinnosti ukladať dohody o začatí mediácie do notárskeho registra. Dôverujúci a informovaní občania spotrebitelia, schopní uplatňovať svoje práve, sú hnacou silou hospodárskych zmien, pretože ich voľba podnecuje inovácie, efektívnosť a zvyšuje čistotu trhového a aj právneho prostredia.
V závere chcem uviesť, že návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy, návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľskú sféru a vyvoláva tiež pozitívne, sociálne vplyvy, právne vplyvy, nemá však vplyv na životné prostredie a ani vplyv na infomatizáciu spoločnosti.
Rovnako tento predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne platnými záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
V právnej oblasti, a bolo to aj súčasťou vládneho programu, je hlavný cieľ alebo aj zámer vlády, vládnej strany sústredený na zvyšovanie vykonateľnosti, vymožiteľnosti práva spôsobom mimosúdneho riešenia, spôsobom mediácie. O to viac je pre mňa nepochopiteľné, prečo od roku 2010, keď bol realizovaný a uplatnený takýto necitlivý paušálny vstup do zákona, ktorý znemožnil operatívne rýchlo vymáhať právo práve v nízko predmetových sporoch mimosúdnym riešením, prečo od toho roku napriek apelom a pripomienkam mediátorskej obce sa týmto zákonom nikto nezaoberal.
Ja neviem, kedy je naplánované predloženie kompletnej úpravy zákona o mediácii do parlamentu, ale kým táto novela sa bude pripravovať a kým bude prezentovaná na tejto pôde, žiadala by som v záujme zvýšenie vymožiteľnosti komplexného práva, nielen spotrebiteľského práva, nízko predmetového práva, aby ste túto novelu, ak to naozaj s tým zvyšovaním vykonateľnosti, vymožiteľnosti práva myslíme vážne, podporili. Toľko na úvod, ďakujem za pozornosť.

Ja len kratučko chcem uviesť, že pre apolitický rozmer a povahu tohto zákona, rovnako ako aj pre žiaduci očakávaný praktický prínos pre širokú spotrebiteľskú verejnosť naozaj nevidím relevantný dôvod, aby sme sa ako poslanci naprieč politickým spektrom nevedeli zhodnúť na tom, že tento zákon podporíme. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 180 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Moniky Gibalovej a Ivana Uhliarika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pod tlačou 570. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Rovnako konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne i súlade s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Súčasťou zákona je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
K tomu v priestore pre vlastnú úvahu chcem uviesť, že sama sa vlastne podpisujem pod tento návrh a podporujem ho a odporúčam poslancom, aby ho podporili, pretože skutočne aj v dopadoch pre spotrebiteľov precizuje spôsob vydávania a preukazovania osvedčení o odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu. Takže určite to bude mať výrazný prínos a dopad aj pre spotrebiteľov, pre spotrebiteľskú verejnosť.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 31. mája 2013 č. 547 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Kolegovia, kvitujem ideový zámer predkladateľa návrhu zákona. Taktiež sa pripájam k tomu a verím, že ak bude podporený v prvom čítaní, bude dostatočný priestor na to, na upresnenie mnohých technických detailov.
Jeden zo všetkých, ktoré by som si dovolila ja dať do pozornosti, súvisí nielen s druhotnou platobnou neschopnosťou, ale aj so, s komplexným zásahom do rôznych reťazení tejto platobnej neschopnosti, pretože sa ukazuje, že práve pri štátnych zákazkách, kde tečú verejné zdroje, nejde o zazmluvnenie dvoch, troch subjektov, ale dokonca, ako som mala možnosť vidieť, niekoľkých, pavúka, celého pavúka takýchto dodávateľských firiem alebo subdodávateľských firiem.
Pre ukážku alebo konkrétny príklad, znova len spomeniem to, čo, na čo som poukázala aj na hospodárskom výbore. Je mi známy podnet niekoľkých živnostníkov, ktorí vykonávali externé služby pre jadrovú energetiku, a napriek tomu, že Úrad pre jadrovú energetiku vzniesol požiadavku na navýšenie platieb a príspevkov do spoločného fondu práve z titulu zvýšených požiadaviek zabezpečovacích služieb externých dodávateľov, napriek tomu tým posledným v reťazci, živnostníkom do dnešného dňa neboli vyplatené práce za november a december. Takže budem rada, ak takýto zákon bude mať nielen preventívne, ale aj retroaktívne účinky.
Ďakujem.

Pán poslanec Kollár, ja vám naozaj veľmi nerada protirečím, lebo vaše vystúpenia sú význačné a príznačné silou argumentov, ich racionálnosťou, ale v tomto prípade naozaj sa s vami nemôžem stotožniť.
Ja tento návrh predkladateľa v plnej miere podporím, pretože spotrebiteľská prax ukazuje, že nie je zásadný rozdiel v tom, ako je nastavený stupeň ochrany, či už na nebankovom, alebo na bankovom trhu. Práve naopak, spolu s telekomunikačným trhom, energetickým trhom alebo aj podomovým trhom je práve aj finančný sektor ďalším problematickým odvetvím a najrizikovejším odvetvím, na ktorom je spotrebiteľ málo chránený. Je síce pravdou, že z toho nebankového priestoru a z tohoto finančného odvetvia - a to vidieť aj cez aplikačnú prax, hovorím bez nejakých štatistík - nám prichádza menej poškodených spotrebiteľov, ale nevyhýba sa to alebo tí poškodení, alebo terčom takéhoto možného poškodenia a slabej ochrany sú aj spotrebitelia žiadajúci úvery aj, aj v bankovom sektore.
O tej informačnej asymetrii, o ktorej ste hovorili, tá naozaj sa dotýka aj orientácie spotrebiteľov v zmluvách pri uzatváraní úverov s bankami, pretože aj tieto zmluvy sú niekoľkostránkové, sú komplikované pre priemerného bežného spotrebiteľa, v mnohých prípadoch nezrozumiteľné. A ja sa plne zastávam toho, tej požiadavky predkladateľa zákona k tomu, aby bola v tejto zmluve uvádzaná celková čiastka, koľko stojí poskytnutie takéhoto úveru, pretože toto je okrem predmetu plnenia a času plnenia tretia z najdôležitejších a podstatných náležitostí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No ja si nemyslím, v tomto smere dávam za pravdu aj pánovi poslancovi Hlinovi, že hlavne prečo nám dali voliči a občania dôveru, je to, ako sa postavíme napríklad aj k týmto otázkam, ale nechcem zase podceniť ich význam, pretože aj cez to, ako sa postavíme k možnosti výberu ukončenia manželstva, či už na dohodovom, neformálnom alebo formálnom princípe, ako sa postavíme napríklad aj k tomu, či naozaj zvony nenabúravajú ideologicky alebo nábožensky slobodu alebo nedotýkajú sa slobody iných jednotlivcov. Ja si myslím, že aj na podklade týchto otázok si môžu vytvárať postoj o konzistentnosti toho-ktorého alebo integrovanosti toho-ktorého poslanca. Ja, pán Kuffa, napríklad zvon pre to, aby som sa stretla s rodinou a s Bohom, ja na toto zvon naozaj nepotrebujem a napríklad, aj keď som veriaca, cítim sa byť dotknutá, cítim to ako zásah do môjho práva tým, že znášam zvonenie pre tých, ktorí pre stretnutia a kontakt s Bohom ten zvon potrebujú. Takže ak hovoríme o tejto slobode, o tomto druhu slobody, tak skúsme byť vnímaví. Vnímavejší a citlivejší na to, že ak jeden potrebuje tento zvon, druhý ho pre ten kontakt s Bohom potrebovať nemusí.

Nepriamo ste, pán poslanec, zareagovali na mňa, na moje meno, hoci nerozumiem tomu, v akom kontexte, že som sa vyjadrovala vlastne k tomu návrhu, ktorý tu predniesli zástupcovia strany SaS k možnosti uzatvárania zmluvy dohodou. Neviem teda ako toto súviselo s vašou poznámkou alebo skrytým zámerom vzbudenej zodpovednosti, mojej vlastnej zodpovednosti voči voličom. Neviem, ja som sa s vami nikdy na tú tému nerozprávala. A myslím si, že keď mám iný názor a pohľad na veci a som pripravená takýto návrh, ktorý sa líši od vášho presvedčenia a postoja podporiť, neviem, prečo by som sa mala vám zodpovedať. Nechajte to na mojich voličov, nech to oni posúdia.
A teraz sa vrátim k tomu zákonu o ktorom ste hovorili vy, pán, ktorý predkladáte vy, pán poslanec Huba. Ja rovnako sa zastávam toho, že jeden deň mal by byť vymedzený na pokoj. Aby nikto nebol rušený, lebo naozaj aj, aj tie zvony, o ktorých sme rozprávali napriek tomu, že som pokrstená, môžu obmedzovať v slobodnom oddychu počas nedele mnohých ľudí, aj už spomenuté kosačky. Ja na tomto návrhu zákona nevidím nič zlé. Samotné, samotný názov toho dňa nedeľa je odvodený od toho že sa nedelá. Ja si myslím, že takýto všeobecný spoločenský konsenzus by tu mal byť aj formou podpory tohto zákona. Aby aspoň jeden deň by sme si vedeli dopriať na to, či ateisti, alebo kresťansky založení veriaci ľudia, aby sa nepracovalo. Ďakujem.

Pôvodne som neplánovala ani ja sa zapojiť do tejto debaty, pretože moje hlasovanie v tomto smere by bolo jednoznačné. Zahlasovala by som za tento návrh, pretože ja ho považujem, ako to tu aj počúvam v tejto konfrontácii a v rozprave, za progresívny návrh, pretože sleduje prirodzenosť bytia, vývinu, potrieb jednotlivca a páči sa mi hlavne v tom, že dáva možnosť výberu pre tých, ktorí chcú postupovať za pomoci štátu, za pomoci inštitúcií, ktoré vstupujú do tohoto procesu rozhodovania o ukončení manželstva. Tí, ktorí chcú riešiť veci formálnou cestou. Dáva možnosť výberu pre tých, ktorí si chcú samostatne rozhodovať o tom, či zotrvajú v manželskom zväzku a sú schopní a pripravení sa dohodnúť o ukončení manželstva na neformálnom základe dohodou. Takže za tento návrh zahlasujem.

Počas celej rozpravy, ale hlavne teraz vo vašom príspevku, pán poslanec Matovič, som si uvedomila, že jediným správnym riešením, ako sa vysporiadať s týmto predloženým zákonom, je stiahnuť ho, nepokračovať ďalej v rokovaní. A to preto, že práve na tomto zákone, tak ako pri zákone o obnoviteľných zdrojoch, demonštrujete silu tejto vlády a vládnej strany, ktorá však nespočíva v nastolení poriadku, v posilnení demokratických zložiek rozhodovania na úrovni obecných samospráv, v nastolení sociálneho zmieru vo vytváraní transparentnej, riadnej hospodárskej politiky, ani uceleného územnoplánovacieho konceptu, ale sila tejto vlády a tejto vládnej strany spočíva v schopnosti a v miere zneužívať túto moc.
Ako som povedala, tento zákon procedúrou, formou, ale aj obsahom je veľmi príbuzný tomu, čo sme tu vypratávali v januári. Preto ešte raz chcem zdôrazniť, ak do utorka máme čas, dajte si čas na to, aby ste premysleli, či pre tento zákon naozaj nie je jediná správna cesta, ako ho stiahnuť.

Možno sa môže zdať, že prejavy a výstupy jednotlivých poslancov, obzvlášť poslanca pána Hlinu, sú neštandardné a je neštandardná aj voľba hodnotiacich úsudkov, mám na mysli teraz to označenie "sektárske riadenie" a tak ďalej. Ale vo vzťahu k tomu, čoho svedkami sme za posledné dni, kedy v priamom prenose vidíme, akým spôsobom sa vládna strana zmocňuje tých najvplyvnejších mocenských orgánov a teraz nemá ani zábrany zasahovať takýmto centralistickým a zúženým spôsobom do vlastníckych práv občanov, ja si myslím, že ani adekvátnejší prejav, ako odprezentoval pán poslanec Hlina, tu doteraz nebol. A je to adekvátne a pravdivé zhodnotenie situácie a prístupu vládnucej moci k prijímaniu takýchto zákonov, ktoré naozaj idú už za limit slušnosti a ochrany tých základných ekonomických vlastníckych práv.
Ja na margo tohto zákona ešte chcem povedať iba toľko, že naozaj v správe sa hovorí o objektivizácii kritérií, ale tieto kritériá sa čím ďalej, tým viac, práve naopak, subjektivizujú a relativizujú a ja si naozaj neviem v praxi prestaviť aj po toľkých prijatých pozmeňovákoch, ako bude v tej konečnej úprave zákon vyzerať a kto bude vôbec spôsobilý a schopný podľa neho rozhodovať.
Oceňujem ten prístup aj prednesený príspevok poslanca Hlinu k tejto téme.