Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy zatiaľ nevidím, okrem pani podpredsedníčky, takže vážení páni kolegovia, nedá mi nezačať jednou aktualizačnou pripomienkou, lebo si myslím, že sa v nej výstižne odzrkadľuje neradostná situácia v našej štátnej ochrane prírody, ktorá úzko súvisí aj s prípravou a prerokúvaním predloženej vládnej novely zákony o ochrane prírody a krajiny.
Pred pár dňami sme si pripomenuli 9. výročie historickej víchrice vo Vysokých Tatrách. Bezprostredne po nej vzniklo niekoľko spontánnych iniciatív (Nové Tatry, Nad Tatrou sa blýska, vyhlásenia vedcov a podobne). Tieto sa následne zliali do Mimovládneho výboru Naše Tatry, ktorý sa hneď v deň svojho vzniku (13. 12. 2004) obrátil na vtedajšieho predsedu vlády so súborom požiadaviek a odporúčaní, ako vzniknutú situáciu riešiť. Postupne sa s nimi verejne stotožnili samosprávne orgány kľúčových vedeckých ustanovizní (Senát Univerzity Komenského, Snem Slovenskej akadémie vied a ďalšie), ako aj do 300 popredných osobností nášho vedeckého, kultúrneho a spoločenského života.
Odvtedy sa v Tatrách, presnejšie v Tatranskom národnom parku a v jeho ochrannom pásme, udialo toľko negatívneho, namiereného proti prírode, proti bežným ľuďom, proti odborníkom, ale aj proti duchu ústavy a dikcii zákonov, že je to až neuveriteľné a oprávnene to doma i v zahraničí vyvoláva pochybnosti o tom, či náš najstarší a najvýznamnejší národný park ešte má oprávnenie nazývať sa národným parkom.
Z odporúčaní mimovládneho výboru sa nerešpektovalo takmer nič. Za vlád Mikuláša Dzurindu však jestvoval aspoň aký – taký dialóg medzi predstaviteľmi štátnej moci a nositeľmi odlišných názorov v tejto oblasti. Za 1. vlády Roberta Fica sa situácia ďalej zhoršila. Tí pracovníci štátnej správy a odborných organizácií (vrátane bývalého riaditeľa TANAP-u), ktorí sa angažovali v prospech prírody, ľudí a zákonov, boli zo svojich funkcií odvolaní a v nejednom prípade následne prišli aj o zamestnanie. Proti ochranárom a ďalším aktívnym občanom snažiacim sa kriticky poukazovať na situáciu a zabrániť ťažbe dreva na miestach, kde sa ťažiť v zmysle zákona nemá, bolo použité násilie. Názory vedcov, ktorí upozorňujú na chybné a neodborné prístupy k tatranskej prírode, sa systematicky ignorujú. Následne sa na území Tatranského národného parku začali – neoprávnene použijúc inštitút výnimiek zo zákona – realizovať investičné aktivity, ktoré masívne a natrvalo poškodzujú prírodu národného parku. Týka sa to aj jeho najcennejších častí: národných prírodných rezervácií. (Spomeniem aspoň odstraňovanie lesných a kosodrevinových porastov, poškodzovanie a ničenie vzácnych biotopov, deštrukciu pôdneho krytu, masívne terénne úpravy a výkopy, zmeny vodného režimu, devastáciu tokov, hlukové a svetelné znečistenie, neprimeranú výstavbu a iné.) V susednom Národnom parku Nízke Tatry, a to aj v jeho jadrovej zóne, sa po niekoľko rokov masívne aplikovali chemické postreky, čo v podobných chránených územiach v Európskej únii zrejme nemá obdobu. Svoje vážne znepokojenie zo situácie v Tatrách dala pred časom najavo Svetová únia ochrany prírody, Európska komisia i Slovenský národný komitét Programu UNESCO Človek a biosféra.
Pod stanoviská, kritizujúce z odborných pozícií protiprírodné postupy uplatňované v TANAP-e, NAPANT-e a v ďalších národných parkoch sa podpísali stovky našich i zahraničných odborníkov.
Verejnosť sa prostredníctvom reprezentatívnych výskumov verejnej mienky viackrát výraznou väčšinou vyjadrila za účinnejšiu ochranu prírody v Tatrách i v ostatných chránených územiach na Slovensku.
Rezort životného prostredia, do pôsobnosti ktorého ochrana prírody patrí, sa však vytrvalo tvári, že všetko je viac-menej v poriadku, dokonca devastácii slovenskej prírody neraz vychádza v ústrety, či už svojou aktivitou alebo pasivitou. Verte mi, že sa mi to nehovorí ľahko, pretože som bol jeden z tých, ktorí stáli pri vzniku tohto rezortu tesne po Nežnej revolúcii.
V rámci diskusie o návrhu zákona často odznievalo, že sa pripravuje prehodnotenie, rozumej zníženie výmery národných parkov a iných chránených území na Slovensku. Vraj nemáme na ochranu prírody peniaze. Pritom toto tvrdenie sa neobjavilo v posledných rokoch, teda v čase krízy, ale ešte v čase rekordného hospodárskeho rastu v druhej polovici minulého desaťročia. Z toho je zrejmé, na akom stupni rebríčka hodnôt našich vlád sa príroda a jej ochrana dlhodobo nachádzali a nachádzajú, ale aj to, že argumentovať nedostatkom peňazí je v tomto prípade nedorozumenie a v horšom prípade kamufláž, aj keď v konečnom dôsledku predsa len ide o peniaze, napríklad o cenu prírody ukradnutej nám všetkým a najmä tým, ktorí prídu po nás.
V tejto súvislosti mi nevdojak prichádza na um slovné spojenie rodinné striebro. Často sa používa v súvislosti s rôznymi podnikmi, často zastaranými, ropovodmi, plynovodmi a všetkými možnými technickými dielami. Raz som počul, že týmto slovným spojením ktosi označil aj významných slovenských umelcov. Ale nepamätám si, že by niekto toto slovné spojenie aplikoval na slovenskú prírodu. A pritom, čo už viac si zaslúži takéto označenie, rodinné striebro, ak nie naša príroda? Čo je autentickejšie, nenahraditeľnejšie, vzácnejšie, závideniahodnejšie a zároveň zraniteľnejšie ako slovenská príroda? Čo je viac symbolom Slovenska a identifikačným znakom jeho obyvateľov ako naše lesy, hory, doliny, riečne zákutia, jaskyne, skrátka, dary prírody? Pritom tie najhodnotnejšie a zároveň najzraniteľnejšie hodnoty sú skoncentrované práve na území národných parkov. Tvrdiť, že máme príliš veľa vzácnej prírody, je podobný alogizmus, ako tvrdiť, že máme príliš veľa drahých kovov, peňazí alebo hoci schopných ľudí. Čo by za to, keby mali to, čo máme my, dali iní, ku ktorým Pán Boh pri nadeľovaní prírodných krás nebol taký štedrý ako k nám?
Ale hovorme, keď už chcete, ešte chvíľu o peniazoch a o ich vzťahu k prírode.
Keď mám zostať na pôde rezortu, prvé mi napadnú emisie, ale nebudem zneužívať túto niekoľko rokov starú kauzu a budem sa venovať len prírode.
Nechcem tvrdiť, že ochrana prírody sa dá robiť zadarmo, ale často sa ukazuje byť najlepšou a najefektívnejšou formou tejto činnosti v územiach s najvyšším stupňom ochrany ponechanie prírody na prírodu. (Platí to ako z pohľadu ekologického, tak aj ekonomického.) Neviem, prečo túto zjavnú a v zahraničí rešpektovanú skutočnosť tak radi nerešpektujeme.
Prečo sa nesprávame tak, aby si slovenská príroda, keď už na ňu údajne nemáme, na svoju ochranu zarobila? Prečo vyvážame vzácne prírodné zdroje, napríklad drevo, nespracované a nezhodnotené, do zahraničia, namiesto toho, aby sme ho najskôr premenili na výrobky s podstatne vyššou pridanou hodnotou?
Prečo hovoríme len o tom, že sú tu subjekty, konkrétne najmä neštátni vlastníci lesov, ktoré na to, že sa ich pozemky nachádzajú na území národných parkov, doplácajú? (Mimochodom, aj ja dlhodobo požadujem, aby ku spravodlivej a adekvátnej kompenzácii majetkovej ujmy konečne došlo, a naozaj fandím predkladateľom zákona, aby tento manéver, ktorý je zakomponovaný v návrhu zákona, úspešne vošiel do praxe.) Ale mám tu aj jedno ale. Prečo jedným dychom nehovoríme aj o tých subjektoch, ktoré z národných parkov a iných chránených území profitujú, či už ako podnikatelia, alebo ako návštevníci? Prečo by nemali platiť tí prví hoci symbolické percento zo svojho zisku, respektíve z tržieb a tí druhí hoci symbolické euro zo vstupného? Aj keď dosiaľ nedisponujem presnými číslami, som presvedčený, že na vykúpenie neštátnej pôdy v národných parkoch, minimálne na územiach so 4. a 5. stupňom ochrany, by sa takto v pomerne krátkom čase podarilo získať potrebné zdroje.
A napokon, ale nie na poslednom mieste, prečo nevyužívame efektívne ochotu ľudí robiť niečo dobrovoľne a vo svojom voľnom čase v prospech prírody, krajiny a spoločnosti, napríklad dobrovoľnú zložku stráže prírody, alebo ochranárske mimovládne organizácie? Tomu sa bude v našom spoločnom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu podrobnejšie venovať kolega Martin Fecko, takže len celkom stručne. Stráž prírody a najmä jej dobrovoľná zložka je príkladom toho, ako sa dá účelne využiť potenciál ochoty nezištne urobiť niečo pre prírodu, krajinu a spoločnosť: dobrovoľne a vo svojom voľnom čase. Na to, aby sme tento potenciál využili skutočne efektívne, je však potrebné vybaviť stráž prírody príslušnými kompetenciami a zvýšiť jej autoritu podobne, ako je tomu v iných krajinách. Predložený návrh zákona ide, žiaľ, v niektorých smeroch skôr opačným smerom. V našom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa preto snažíme aspoň čiastočne zlepšiť legislatívne postavenie, fungovanie a akcieschopnosť stráže prírody.
Keď sa po rozdelení Československa rozdával národný majetok niekoho kamarátom, hovorilo sa tomu lúpež storočia, oprávnene. Ale ešte stále išlo (snáď s výnimkou kúpeľov) len o viac-menej tuctové ľudské – navyše zväčša zastarané – výtvory, akých je vo svete neúrekom. Snaha rozpredať či rozdať jedinečnú slovenskú prírodu je oveľa nebezpečnejšia. V tomto prípade ide o hodnoty unikátne, nenahraditeľné, nadčasové a v pravom slova zmysle celospoločenské. To by bola krádež, vážení, nie storočia, ale minimálne tisícročia.
Vždy keď počujem, že našu prírodu chránime príliš oponujem, že ju chránime príliš málo.
V rámci prvého čítania som navrhol, aby sme ďalej nepokračovali v prerokúvaní tohto návrhu zákona. Keďže napriek veľkému úsiliu mnohých zainteresovaných, ako aj napriek určitým prísľubom zo strany predkladateľa nedošlo k podstatnejším zmenám smerom k lepšiemu, tak mi nezostáva nič iné, ako svoj návrh spred mesiaca v mierne modifikovanej podobe zopakovať.
Navrhujem, aby sa návrh zákona vrátil predkladateľovi na prepracovanie do podoby skutočne komplexnej a systémovej novely zákona o ochrane prírody a krajiny s umožnením aktívnej účasti verejnosti a zainteresovaných odborníkov a mimovládnych organizácií na jeho príprave.
Som presvedčený, že predložený návrh zákona nerieši systematicky a na základe najlepších dostupných poznatkov dlhoročné kľúčové problémy ochrany prírody a krajiny, samozrejme, s tými výnimkami, o ktorých som sa zmienil a ku ktorým ešte doplním aj napríklad problematiku riešenia inváznych druhov, migračných bariér, fenomén obecných chránených území a niektoré ďalšie nezanedbateľné pozitíva tohto návrhu zákona, ale na druhej je fakt, že celý rad zásadných problémov sa v ňom obchádza až ignoruje.
Vážne výhrady zaznievajú aj k procesu prerokúvania Hromadnej pripomienky verejnosti a mimovládnych organizácií k predloženej novele zákona.
Svoj návrh zdôvodňujem najmä nasledujúcimi okruhmi dôvodov:
1. Popri niektorých pozitívnych zámeroch návrh zákona obsahuje viacero novelizačných bodov, respektíve ustanovení, ktoré sú z hľadiska ochrany prírody i krajiny diskutabilné, kontraproduktívne až škodlivé a v súčasnosti platný stav nezlepšujú, ale skôr zhoršujú.
2. Návrh zákona neobsahuje celý rad dôležitých ustanovení a systémových opatrení, ktoré by boli v záujme zlepšenia stavu ochrany prírody a krajiny a zvýšenia prestíže orgánov a organizácií štátnej ochrany prírody.
3. Nielen v čase pred medzirezortným pripomienkovým konaním a prvým čítaním v Národnej rade, ale aj po prvom čítaní prišli k návrhu zákona desiatky zásadných pripomienok z prostredia nezávislých expertov, len ja som ich napočítal okolo 120, čo samo osebe považujem za dostatočný dôvod na to, aby môj návrh bol akceptovaný.
4. Návrh zákona napriek tomu, že podľa názvu ide o zákon o ochrane prírody a krajiny, sa ochranou krajiny de facto nezaoberá, dokonca cieľ ochrany charakteristického vzhľadu krajiny predkladatelia navrhujú z účelu zákona vypustiť, to všetko s odôvodnením, že niekedy v budúcnosti bude snáď prijatý špeciálny zákon o ochrane krajiny. Veľmi tomu fandím, ale v žiadnom prípade nemôžem s takýmto riešením súhlasiť. Buď teda predložme obidva takéto návrhy zákonov paralelne, lebo v opačnom prípade tu vznikne právne vákuum. A pritom chrániť a udržateľne manažovať všetky typy krajiny nás zaväzuje napríklad Európsky dohovor o krajine, ktorého sme zmluvnou stranou už celých osem rokov.
5. Niektoré ustanovenia v návrhu zákona nezodpovedajú smernici o biotopoch a v súčasnosti platný nesúlad nielenže neodstraňujú, ale ho v niektorých prípadoch ešte prehlbujú.
6. Návrh zákona nebol predložený spoločne s príslušnými vykonávacími vyhláškami, čo nám de facto bráni v jeho skutočne kompetentnom a serióznom posúdení.
7. Návrh zákona a proces jeho pripomienkovania (vrátane nakladania s pripomienkami odbornej i laickej verejnosti) vykazuje viaceré znaky neštandardného postupu.
8. Podľa môjho názoru predkladateľ dostatočne nevyužil čas medzi prvým a druhým čítaním na zapracovanie oprávnených pripomienok, cieľom ktorých bolo zlepšiť dikciu viacerých ustanovení navrhovaného zákona.
Mohol by som v tejto chvíli citovať ľudí z praxe (z Inšpekcie ochrany prírody, zo správ národných parkov, od stráže prírody, od speleológov, ale aj od vlastníkov neštátnych lesov a podobne). Citovať ich všetky by zabralo neúmerne veľa času, a preto sa obmedzím iba na jeden, pochádzajúci z prostredia inšpekcie.
Citujem: „Veľa výrubov drevín mimo lesa (aj na veľkých plochách) sa už v súčasnosti vykonáva aj bez objednávok a faktúr, na ústne dohody drevorubačsko-štiepkarských firiem s rôznymi vlastníkmi pozemkov a pri nedostatku dreva na štiepku je to dobrý biznis. Ak sa podmienky ešte zmäkčia, ako sa navrhuje v novele, budú stromy z krajiny miznúť ešte rýchlejšie ako doteraz. So zákonom pracujem denne a je v ňom od začiatku a najmä po niekoľkých jeho novelách veľa nedostatkov, každá ďalšia zmena ho len komplikuje a ako inšpektori sa potom trápime pri výklade a aplikácii v praxi.“
Pre prípad, že by tento môj návrh, teda vrátiť návrh zákona predkladateľovi, ctená snemovňa nepodporila, tak som s kolegami Mičovským a Feckom pripravil pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Dovoľujem si na jeho úvod podotknúť, že sme sa obmedzili skutočne len na vylepšenie či spresnenie niektorých navrhovaných ustanovení a de facto sme len zhrnuli pripomienky, ktoré sme už prezentovali v rámci rozpravy v prvom čítaní či na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Inými slovami, v tejto chvíli sa nepokúšame o zásadné zmeny, ktoré by sa dali označiť ako celková zmena filozofie zákona. K tomu sa, verím, dostaneme v dohľadnej budúcnosti.
Úvodom zhrniem, čoho sa tento náš návrh týka, pre väčšiu prehľadnosť. Týka sa: 1. definície predmetu zákona, 2. ochrany prírody a krajiny ako verejného záujmu, 3. ochrany biotopov v intenciách smernice o biotopoch, 4. ochrany charakteristického vzhľadu krajiny, 5. ochrany stromov vo voľnej krajine, 6. spresnenia režimu ochrany v národných parkoch, 7. spôsobu vyhlasovania chránených území, 8. posudzovania vplyvov, plánov a projektov na európsku sústavu chránených území a 9. prechodných ustanovení.
A teraz mi dovoľte predniesť avizovaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh a predtým si dám ešte pohár vody, ak dovolíte.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Martina Fecka a Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Čiže navrhujeme, aby sa zákon menil a dopĺňal takto:
Po prvé. V čl. I bode 1 v § 1 ods. 1 navrhujeme znenie: „Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodného dedičstva, hodnôt a krás, ako aj charakteristického vzhľadu krajiny a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy regionálne a miestne špecifiká.“
Odôvodnenie. Vo vládnom návrhu zákona absentuje medzi cieľmi zachovanie charakteristického vzhľadu krajiny a do istej miery sa relativizuje zmysel a dôležitosť ochrany prírody a krajiny. Na druhej strane navrhované znenie prináša niektoré nové, žiaduce motívy ochrany, napríklad poskytovanie ekosystémových služieb. Nami navrhované znenie je akousi syntézou pôvodného a novelizovaného znenia v § 1.
Po druhé. V čl. I bode 2 v § 2 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ochrana prírody a krajiny podľa tohto zákona je vo verejnom záujme a nemôže byť spochybnená žiadnym iným verejným záujmom."
Odôvodnenie. V platnom zákone nie je vo viacerých prípadoch vyjadrené, čo sa považuje za verejný záujem, pričom ide o vážny nedostatok tohto návrhu pri ochrane prírody a starostlivosti o krajinu. Táto absencia umožňuje následne nad samotnú ochranu prírody a krajiny ako činnosť vo verejnom záujme nadraďovať iný verejný záujem (napr. výstavbu), čo vytvára riziko, že ochrana prírody a krajiny môže byť kedykoľvek spochybnená iným verejným záujmom. Úprava navrhovaná v bode 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je v súlade aj s článkom 6 smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.
Po tretie. V čl. I sa bod 13 vypúšťa a doterajšie body sa následne prečíslujú.
Po štvrté. V čl. I bode 14 v § 6 ods. 1 sa slová „Ochrana prírodných biotopov" nahrádzajú slovami „Ochrana biotopov".
Odôvodnenie k bodom 3 a 4. Predložené znenie novely zákona mení pôvodný širšie koncipovaný pojem „ochrana biotopu" na „ochrana prírodného biotopu", čím v značnej miere vylučuje z tejto ochrany iné druhy biotopov ako napríklad poloprírodné biotopy alebo aj niektoré ochrany hodné antropogénne biotopy, čím môže byť v mnohých prípadoch priamo ohrozený hlavný motív ochrany (napríklad známe orchideové lúky). Takéto zúženie ochrany zo všetkých druhov biotopov len na prírodné biotopy je vyslovene v rozpore aj so smernicou Rady 92/43/EHS, kde v článku 1 písm. b) sú pod pojmom „prirodzený biotop" zahrnuté okrem prírodných aj prirodzené biotopy, ako aj poloprírodné biotopy. Takže aj z tohto dôvodu navrhujeme ponechať pôvodnú úpravu v čo najširšom význame „ochrana biotopov", čo lepšie zodpovedá aj zneniu uvedenej smernice.
Po piate. V čl. I bode 16 v úvodnej vete sa slová „7a a 7b“ nahrádzajú slovami „7a až 7c".
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 7 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Po šieste. V čl. I bode 16 v § 7a ods. 5 sa na konci za slová „právnym predpisom" vkladá čiarka a slová „a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu po potvrdení ich úhrady".
Odôvodnenie. Požadované činnosti sú finančne náročné a môžu ohroziť – v kumulácii s ostatnými povinnosťami ochrany životného prostredia – hospodárenie dotknutých subjektov. Ak užívateľ pozemkov nezapríčinil stav ohrozenia pôvodného druhového zloženia, je táto povinnosť nad rámec Ústavy Slovenskej republiky. Navyše vykonaním tejto činnosti by užívateľ pozemku porušil § 4 ods. 3 zákona, nakoľko prirodzený výskyt nie je v ňom zadefinovaný.
Po siedme. V čl. I bode 16 sa za § 7b vkladá nový § 7c, ktorý vrátane nadpisu „Ochrana charakteristického vzhľadu krajiny“ znie:
Odsek 1: „Pri využívaní krajiny je každý povinný chrániť jej charakteristický vzhľad a obmedziť činnosti, ktoré môžu narušiť jej charakteristické črty. Za týmto účelom sa pri umiestňovaní nových stavieb, ako aj iných objektov a aktivít zabezpečí ich vhodné začlenenie do krajiny v súlade s existujúcimi významnými krajinnými prvkami, historickými krajinnými štruktúrami, krajinnými horizontmi alebo tradičnými krajinnými dominantami.“
Odsek 2: „Podrobnosti o charakteristickom vzhľade krajiny a charakteristických črtách krajiny, vrátane vymedzenia jednotlivých typov krajiny, podmienkach ich ochrany, ako aj podmienkach začleňovania objektov a stavieb do krajiny upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.“
Odsek 3: „Podrobnosti podľa odseku 2 sú podkladom na vypracovanie vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. a) až c)."
Odôvodnenie. Je potrebné v zákone zadefinovať a zabezpečiť aj ochranu charakteristického vzhľadu krajiny, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť krajinných systémov a odzrkadľuje viaceré dôležité stránky ich stavu a vývoja.
Po ôsme. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie: „V § 11 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Územná ochrana je vo verejnom záujme."." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Po deviate. V čl. I sa za bod 31 vkladá nový bod 32, ktorý znie: „V § 19 odsek 4 znie: „Na územiach národných parkov je obmedzený vstup, vjazd, voľný pohyb osôb, domácich a hospodárskych zvierat mimo zastavaného územia obcí, ako aj turistické, rekreačné a iné spoločenské činnosti. Podmienky týchto obmedzení a zoznam turistických, rekreačných a iných spoločenských aktivít, ktoré sú zakázané, ako aj manažment povolených turistických, rekreačných a iných spoločenských činností určí návštevný poriadok národného parku a jeho ochranného pásma, ktorého súčasťou je program starostlivosti o návštevníkov obsahujúci aj opatrenia o osvetovom a kultúrno-výchovnom využívaní národného parku. Návštevný poriadok možno vydať aj pre časť územia národného parku.“.“ Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Je potrebné čo najpresnejšie v zákone špecifikovať, čo je v národnom parku zakázané, najmä z dôvodu odstránenia pochybností a nejasností v aplikačnej praxi.
Po desiate. V čl. I sa vypúšťajú body 32, 34 až 37, ďalej, 39, 40 a 42.
Odôvodnenie. Vo všetkých týchto prípadoch sa navrhuje, aby aj naďalej rozhodoval okresný úrad v sídle kraja, a nie vláda Slovenskej republiky. V porovnaní so súčasne platným stavom akceptujeme rozšírenie kompetencií vlády na všetky veľkoplošné chránené územia, teda nielen národné parky, ale aj chránené krajinné oblasti, a vo všetkých ostatných prípadoch navrhujeme zachovať súčasný stav.
Po jedenáste V čl. I bode 41 v § 25a odsek 1 znie: „Lokalitu, spravidla s výmerou do 100 ha, s kultúrnym a vedeckým významom, s neopakovateľnými charakteristickými črtami významnými z miestneho alebo regionálneho hľadiska a ekologickým alebo krajinotvorným významom, môže obec vyhlásiť všeobecne záväzným nariadením za obecné chránené územie."
Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike chýba právna úprava týkajúca sa výslovne starostlivosti o krajinu, navrhujeme rozšíriť definíciu obecného chráneného územia aj o krajinársky motív jeho možného vyhlásenia.
Po dvanáste. V čl. I bode 45 úvodná veta znie: „V § 28 odseky 3 až 9 znejú..."
Po trináste. V čl. I bode 45 v § 28 odseky 3 a 4 znejú:
Odsek 3: „Každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2 (ďalej len „navrhovateľ"), je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody.“
Odsek 4: „Okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 alebo z vlastného podnetu na základe vyhodnotenia kritérií podľa príloh č. 3 až 10 osobitného predpisu64), odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu64) z hľadiska cieľov jeho ochrany.".“
Odôvodnenie k obom týmto bodom, teda 12 a 13.
Platné znenie zákona upravujúce posudzovanie projektov s možným negatívnym vplyvom na európsku sústavu chránených území netransponuje správne príslušnú európsku legislatívu, konkrétne článok 6.3 a 6.4 smernice Rady 92/43/EHS, ktoré sú kľúčové pre jeho správne uplatňovanie.
Hlavná chyba je podľa nás procesná, lebo novela navrhuje postup podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie čiže EIA, ktorý však upravuje tento proces všeobecne, kým smernica Rady 92/43/EHS požaduje špeciálne posudzovanie vplyvu plánov a projektov na územia európskej sústavy chránených území. To môže byť súčasťou EIA, musí však spĺňať podmienky posudzovania vplyvov na európsku sústavu chránených území podľa citovanej smernice.
Po štrnáste. V čl. I sa za bod 47 vkladá nový bod 48, ktorý znie: „V § 32 sa na konci pripája táto veta: „Druhová ochrana je vo verejnom záujme."." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Po pätnáste. V čl. I bode 52 v § 35 ods. 6 sa vypúšťa posledná veta.
Odôvodnenie. Starostlivosť o nájdené choré, zranené, poškodené a uhynuté živočíchy sa vládnym návrhom zákona presúva z príslušných orgánov ochrany prírody na štruktúry odbornej organizácie, a teda na Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky. Tento posun je pozitívny, avšak podľa poslednej vety ten, kto nájde chráneného živočícha, ktorý je zároveň poľovnou zverou, má tento nález ešte oznámiť aj okresnému úradu. Táto povinnosť sa javí byť nadbytočná a keďže je výlučne evidenčná, tak aj sa javí byť zbytočnou záťažou pre občana, a preto ju navrhujeme z textu vypustiť.
Po šestnáste. V čl. I sa za bod 57 vkladá nový bod 58, ktorý znie: „V § 47 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Ochrana drevín je vo verejnom záujme."." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Po sedemnáste. V čl. I bode 59 v § 47 ods. 4 písm. a) sa slová „80 cm“ nahrádzajú slovami „40 cm".
Odôvodnenie. Cieľom predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zachovať súčasný stav. V porovnaní so súčasným znením zákona o ochrane prírody a krajiny sa vo vládnom návrhu zákona zvyšuje obvod kmeňa drevín rastúcich za hranicami zastavaného územia obce a mimo lesa, kde nie je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny pri ich výrube, zo súčasného obvodu 40 centimetrov na 80 centimetrov. Toto považujeme za značný zásah do podstaty ochrany prírody a krajiny, ktorý v praxi bude smerovať k živelnému výrubu drevín a zníženiu disponibilných prostriedkov na náhradnú výsadbu. Už v súčasnosti sa k voľne rastúcej zeleni mimo intravilánu pristupuje veľmi benevolentne, čo by sa predloženou novelou ešte výrazne zhoršilo. Treba zdôrazniť, že táto zeleň plní celý rad dôležitých funkcií ako napríklad ekologické, mikroklimatické, pôdoochranné, ale aj krajinotvorné a ďalšie. Aj z tohto dôvodu sme zásadne proti liberalizácii nových podmienok výrubu, ktoré by mohli situáciu ešte viac zhoršiť.
Po osemnáste. V čl. I bode 62 v § 47 ods. 7 písm. b) znie: „b) začať konanie o vydaní rozhodnutia o určení podrobnejších podmienok vykonania výrubu alebo o vydaní rozhodnutia, o jeho obmedzení alebo zákaze, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu prírody a krajiny".
Odôvodnenie. Navrhujeme novú a presnejšiu formuláciu, ktorá by v praxi mala zabrániť zjednodušenému a príliš urýchlenému rozhodovaniu pri výrube.
Po devätnáste. V čl. I bode 67 v § 50 ods. 1 sa pred prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: „Vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny je vo verejnom záujme."
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Po dvadsiate. V čl. I bode 68 v § 51 ods. 4 sa slová „nariadenia vlády" nahrádzajú slovami "všeobecne záväzného právneho predpisu".
Odôvodnenie. Považujeme súčasnú právnu úpravu vyhlasovania osobitne chránenej časti prírody a krajiny prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu za vhodnejšiu ako prostredníctvom nariadenia vlády.
Dvadsiaty prvý bod. V čl. I bod 82 znie: „V § 56 ods. 1 sa nad slovo „výskum" umiestňuje odkaz 86b, nad slovo „činnosť" sa umiestňuje odkaz 86c a vypúšťajú sa odseky 2 a 3." Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 6.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 86b a 86c znejú: „86b) § 2 ods. 1 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, 86c) § 8 ods. 2 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie.
Predložená novela špecifikuje výskum a jeho zameranie, ale nešpecifikuje pojem „vedecká činnosť“, takže hoci sa má táto činnosť podporovať, nie je zrejmé, o čo vlastne ide. Preto ju treba ozrejmiť rovnako ako výskum.
Spresnenie pojmu „výskum" odkazom na príslušné právne normy patrí hneď do úvodného odseku 1 a tam by malo byť aj spresnenie pojmu „vedecká činnosť". Na to sa zdá byť optimálny § 8 ods. 2 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov vymenúvajúci viaceré činnosti, respektíve služby, ktoré nemožno považovať za výskum, ale môžu poskytnúť užitočné podklady pre potreby ochrany prírody ako napríklad monitoring, zber a analýzu dát a informácií.
Navrhuje sa tiež vypustiť odseky 2 a 3, lebo sú duplicitné vo vzťahu k už platným obmedzeniam v zákone o ochrane prírody a krajiny. Výskum by sa po prijatí navrhovaného znenia neúnosne zbyrokratizoval, pričom takýto návrh by mohol byť v rozpore aj s článkom 13 Charty základných práv Európskej únie, ktorý hovorí, že umenie a vedecké bádanie sú slobodné. V praxi plne postačuje povinnosť výskumníkov rešpektovať obmedzenia pri vstupe na pozemky a pri zaobchádzaní s chránenými druhmi, aby nedochádzalo k ich rušeniu či poškodeniu. Teda ak platí, že do niektorých území má voľný vstup každý a že neinvazívny výskum neohrozuje chránené druhy, tak takýto výskum nesmie byť obmedzovaný nad rámec Charty základných práv a iných platných právnych noriem.
Dvadsiaty druhý bod. V čl. I bod 83 znie: „V § 56 odsek 4 znie: „Oprávnená osoba je povinná vopred oznámiť orgánu ochrany prírody začatie a ukončenie výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny. Po ukončení výskumu je oprávnená osoba povinná do šiestich mesiacov oznámiť organizácii ochrany prírody spôsob a termín publikovania alebo uschovania výsledkov výskumu alebo odovzdať organizácii ochrany prírody správu o výsledku výskumu. Pri viacročných výskumoch je oprávnená osoba povinná oznámiť organizácii ochrany prírody spôsob a termín publikovania alebo uschovania výsledkov výskumu alebo odovzdať organizácii ochrany prírody priebežnú správu o výsledku výskumu každoročne do 31. januára kalendárneho roka. Oprávnená osoba môže pri odovzdávaní údajov do národnej databázy určiť podmienky, za akých možno tieto údaje sprístupňovať a poskytovať o nich informácie. Výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov organizácia ochrany prírody zverejní na svojom webovom sídle; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté86d).“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 86d znie: „Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)."
Odôvodnenie.
Navrhované znenie vládneho návrhu zákona je v rozpore s viacerými inými právnymi predpismi. Okrem toho, napríklad vo viacerých skupinách živočíchov, sú chránené takmer všetky druhy zistené na Slovensku (obojživelníky, plazy, vtáky). Orgán ochrany prírody by tak od zoológov skúmajúcich tieto živočíchy dostal neobmedzený prístup k ich novým údajom bez toho, aby na ich získanie prispel.
Hoci sa v znení vládneho návrhu zákona uvádza, že ostatné ustanovenia zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov týmto nie sú dotknuté, už len povinnosť odovzdať výsledky výskumu je v rozpore s § 17 ods. 1 písm. d) tohto zákona, ktorý ustanovuje, že autor má právo na „nedotknuteľnosť svojho diela a manipuláciu s ním".
Okrem toho je znenie vládneho návrhu zákona podľa všetkého aj v rozpore s článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES o právnej ochrane databáz.
Dvadsiaty tretí bod. V čl. I bod 84 znie: „V § 56 odsek 7 znie: „Na vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50, území európskeho významu podľa § 27 a európskej sústavy chránených území podľa § 28 môžu byť použité iba výsledky výskumu vykonávaného v súlade s odsekom 4, ak orgán ochrany prírody nerozhodne inak.".“
Odôvodnenie.
Nedostatkom vládneho návrhu zákona je, že pri vyhlasovaní chránených území by príslušný orgán vôbec nemohol využívať tie výsledky výskumu, ktoré neboli zbierané výslovne pre potreby ochrany prírody a krajiny, a teda k nim nemusí existovať súhlas orgánu ochrany prírody a vlastníka, hoci môžu mať veľkú informačnú a prírodoochrannú hodnotu a nemusia viesť k žiadnym problémom s vlastníkmi.
Nájsť rovnováhu medzi možnými zásahmi do práv vlastníkov, výskumníkov a širšej verejnosti nie je jednoduché, jednoznačne však treba okrem väčšej možnosti prístupu vlastníkov k údajom zachovať aj práva verejnosti, čo nami navrhnutá úprava znenia tohto zákonného ustanovenia umožní, ak sa zavedie vykonateľný a účinný systém informovania o výsledkoch výskumu.
A posledný, dvadsiaty štvrtý bod. V čl. I sa vypúšťa bod 141. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Platné znenie zákona o ochrane prírody a krajiny vo veci ukladania pokút pri neoprávnenom výrube možno považovať za vhodnejšie, a preto navrhujeme nové znenie § 90 ods. 3 písm. l) z návrhu zákona vypustiť.
Ďakujem za pozornosť.
Inak, čo sa týka spôsobu hlasovania, ktorý by som preferoval, tak ho odovzdám pánovi spravodajcovi. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Navrhujem, po prvé, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie 27. schôdze Národnej rady správu o príprave Slovenskej republiky na predsedníctvo v Európskej únii v roku 2016. A po druhé, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky predkladať do Národnej rady návrhy strategických rozvojových dokumentov, v súčasnosti ide napríklad o návrh novej energetickej politiky. Zdôvodňujem to tým, že ide o natoľko dôležité skutočnosti a natoľko dôležité návrhy dokumentov, že by sme sa s nimi mali oboznámiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Veľmi stručne súhlasím s mnohým, čo povedal môj predrečník. Myslím si, že celkovo tvorba zákonov je o tom, že sa chceme približovať nejakému ideálnemu stavu, a mali by sme si pokorne priznať, že žiadnym zákonom ten ideálny stav nenastolíme, súhlasím aj s tým, že ten výberkový spôsob hospodárenia nie je aplikovateľný úplne všade, my ho chápeme tak a myslím, že sa v tom nepohádame s iniciátorom tohto návrhu, že ho chceme alebo presadzujeme aplikovať všade tam, kde je len trochu možný a vhodný, a nie dnes za každú cenu, ale že je to naozaj z tých spôsobov hospodárenia v lese, v hospodárskych lesoch to najlepšie, čo na Slovensku môžme docieliť.
Oceňujem aj to, že pán spravodajca uznal, že sa u nás zneužíva kalamita na nadmernú ťažbu. Nie každý chodí po Slovensku pešo a mnohí sa na to pozeráme takou mestskou optikou a nevidíme, čo sa deje v lesoch, ale odporúčam navštíviť povedzme východnú časť Nízkych Tatier, kde lesy takmer úplne zmizli doslova a nemohli byť všetky tak postihnuté kalamitou, aby to bolo nevyhnutné, čiže ten zámer tam bol úplne iný a zištný.
A ten iný pohľad na prerozdeľovanie benefitov lesa, ja myslím, že musí byť zakotvený aj v zákone, neprotirečím spravodajcovi v tom, že treba to zdokonaľovať, ale nesúhlasím s tým, že je to nejaká akademická téma, pretože ak sa nepokúsime ho uchopiť aj legislatívne, tak vždy to bude len platonické konštatovanie, že tieto funkcie sú dôležité, ale vlastne nevieme ich oceniť a nevieme ich dostať do života.

Vážený pán predseda, dámy a páni, budem stručný. Uvažoval som, že aké motto by sme dali tomuto návrhu zákona, a napadlo ma, že by sa mohol volať Naše lesy sú oveľa viac ako len fabrika na drevo. V návrhu zákona, v súvislosti s ktorým mám byť tu česť byť jedným z predkladateľov, sa venujeme len trom z mnohých okruhov problémov, ktoré trápia a sužujú naše lesy, ako aj všetkých tých, ktorým na lesoch záleží a majú k nim pozitívny vzťah, či už ide o vzťah viac úžitkový alebo viac takpovediac duchovný. A všetky tieto tri okruhy problémov, ako už tu bolo veľmi jasne povedané predrečníkom a hlavným iniciátorom a autorom tohto návrhu, kolegom poslancom Mičovským, priam volajú, už dlhodobo volajú po riešení. Táto naša legislatívna iniciatíva aj v prípade, ak bude úspešná, nezmení veci a situáciu v našich lesoch zo dňa na deň. Takéto ilúzie si, samozrejme, nerobíme, ale napriek tomu s ňou prichádzame a prichádzame s ňou v presvedčení, že môže naštartovať pozitívne procesy a zmeny, ktoré našim lesom naozaj pomôžu.
Na tom, že budeme podporovať výberkový spôsob hospodárenia v hospodárskych lesoch všade, kde je to len trochu možné, sme sa zhodli po návšteve takto obhospodarovaných, priam vzorových lesov pod taktovkou pána lesníka Alcnauera a jeho nasledovníkov v smolníckych výberkových lesoch a nie náhodou práve skupina poslancov a poslankyne, ktorí sme boli účastníci toho nezabudnuteľného poslaneckého výjazdu do týchto lesov, sa stretla pod návrhom tohto, tohto zákona. V dôvodovej správe k tomuto návrhu sa odvolávame na troch pánov profesorov, ako tu už bolo povedané, Zachara, Papánka a Čabouna. Práce pána profesora Zachara sme na vysokej škole používali namiesto učebníc, veľmi často som ich citoval, používal som ich ako zdroj inšpirácie vo svojich prvých štúdiách a v diskusiách a polemikách s mojimi názorovými oponentmi a boli mi často veľkou oporou a práve možno povedať, najmä v tých oblastiach, ktoré sa, ktorých sa dotýka aj tento návrh zákona, a to pri obhajobe tých tzv. mimoprodukčných funkcií lesa. Uňho to bol najmä dôraz na retenčnú, teda pôdozádržnú, resp. protipovodňovú v dôsledkoch funkciu lesov a protieróznu funkciu a, samozrejme, aj komplex ekologických funkcií lesa. Ale oči - z hľadiska práve tej tretej časti tohto návrhu, teda z hľadiska toho, čo tu nazývame komplexné funkcie, ale predtým sa nazývali mimoprodukčné alebo tiež celospoločenské - mi otvorili najmä práce pána profesora Papánka, ktorý už pred niekoľkými desaťročiami definoval a vedecky zdôvodnil formulu, že tieto funkcie sú rádovo teda trojnásobne dôležitejšie ako samotná produkcia dreva. Ak to tvrdil pred niekoľkými desaťročiami, dnes to platí, odvážim sa povedať, dvojnásobne.
Iste môžme sa sporiť o tom, že nie každý les je rovnaký alebo nie je les ako les a že teda táto formula neplatí nejako rigídne a všade rovnako. Ale nespomínam si, že by niekto seriózne spochybnil oprávnenosť tohto tvrdenia o dôležitosti mimoprodukčných funkcií, ktoré je dokonca niekoľkonásobne väčšia ako, ako tá funkcia produkcie dreva. Všetci to teda viac-menej uznávame, nedávno sme na túto tému konala aj zaujímavá vedecká konferencia v blízkosti Zvolena, čiže nášho epicentra lesníckeho výskumu, čo som veľmi rád inak, opäť zúčastnil sa okrem iného pán kolega, pán kolega Mičovský a aj pán kolega Lebocký, takže mali sme zastúpenie aj náš výbor, aj Národná rada, aktívne zastúpenie, čo som veľmi rád. Takže nechcem upierať odbornej lesníckej komunite, že by sa týmto problémom nezaoberala. My sa tak nádejame trošku, že sme k tomu nepatrne prispeli našimi iniciatívami, ale veríme, že z týchto ad hoc podujatí sa naozaj stane nová filozofia, ktorou sa budú riadiť nielen odborníci v lesníckom výskume, ale najmä lesnícka prax.
Čiže v čom je problém, keď všetci uznávame dôležitosť týchto funkcií, že v praxi zväčša stále len pristupujeme k tým lesom ako k tej zásobárni dreva, a to napriek tomu, že opäť už dlhé roky tu máme aj kategórie lesov ochranných a lesov osobitného určenia, kde priamo už v názve týchto kategórií je zakotvené, že plnia aj alebo najmä iné funkcie ako len tieto drevoprodukčné.
My sme z takých didaktických dôvodov, ale myslím, že sme dobre urobili, doplnili do dôvodovej správy aj taký heslovitý výpočet toho, aké sú tieto mimoprodukčné funkcie. Vychádzali sme alebo teda po našom, alebo súc inšpirovaný práve profesorom Čabounom, používame ten terminus technicus komplexné funkcie lesov alebo komplexná funkcia lesa práve preto, že ako správne poukazuje pán profesor, aj mnohé iné funkcie majú charakter produkčných a takto sa dostávajú ako keby tým označením mimoprodukčné do nejakého defenzívneho postavenia.
Takže dobre, komplexné funkcie. A teraz vymenujem len niektoré z nich vybrané:
- pôdotvorná funkcia, čiže vplyv lesov na tvorbu pôdy, pôdu ovplyvňujúca funkcia, vplyv na vlastnosti pôdy, ďalej sú vypočítané, vyrátané tie vlastnosti pôdy, vplyv na produkčnú schopnosť pôdy, potom pôdoochranná funkcia, ktorá sa člení na protieróznu, protideflačnú, protizosuvnú, protitransportnú a brehoochrannú;
- atmosférické funkcie - vplyv na zloženie vzduchu, vplyv na čistotu ovzdušia, na vlhkosť vzduchu, ionizáciu vzduchu, svetelné pomery, tepelný režim, pohyb vzduchu;
- hydrické funkcie, čiže vplyv drevín a ich spoločenstiev na vodu, retenčná funkcia, čiže vplyv na zadržiavanie zrážkovej vody lesmi, akumulačná hydrická funkcia, vplyv na hromadenie vody, retardačná funkcia, vplyv na spomaľovanie odtoku - tak nesmierne aktuálnych súvislostí s povodňami v uplynulých rokoch, regulačná hydrická funkcia, vplyv na vyrovnanosť odtoku vody, detto súvislosť s povodňovým rizikom a ich zmierňovaním, vodoochranná funkcia, vplyv na kvalitu a hygienu vody, vplyv na mútnosť tokov a zanášanie nádrží.
Nechcem vás zaťažovať všetkými tými funkciami, nakoniec máte ich v tej dôvodovej správe, len obávam sa, že málokto ju tak dôsledne čítal, tak si dovolím predsa len vypichnúť niektoré tie funkcie, niektoré z nich si uvedomujeme, niektoré možno ani nie, hoci sú nemenej dôležité, napr. fytobiotické funkcie, vplyv na fytodiverzitu, teda na rozmanitosť rastlín, na produkciu rastlín, na kvalitu a kvantitu dendromasy, vplyv na vytváranie prostredia, potravinový vplyv na rastliny, vplyv na ekosystémové vzťahy, takisto vplyvy v oblasti zoodiverzity, vplyv na rozmanitosť živočíchov, produkciu živočíchov, potravinový reťazec a tak ďalej a tak ďalej.
Čo si takmer nikto z nás neuvedomuje, a je to nesmierne dôležité, sú mikrobiotické funkcie, čiže vplyv drevín a ich spoločenstiev na mikroorganizmy, opäť by som vás mohol tuná zaťažiť ešte pár minút výpočtom tých rôznych kategórií mikroorganizmov, ale nechcem, nechcem to robiť. Ja som to všetko zrekapituloval len preto, aby som naozaj zdôraznil tú rôznorodosť a obrovský význam komplexných funkcií lesa, ktoré naozaj často redukujeme len na tú jednu funkciu produkcie dreva, čím najmä v situácii, keď práve tie ostatné funkcie sú stále dôležitejšie a ten les je stále zraniteľnejší, čím ideme do slepej uličky, a možno povedať, že existenčne ohrozujeme nielen lesy, ale celú našu existenciu, ktorá je od nich do značnej miery závislá. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, dámy a páni, v uplynulom období som sa obrátil na členov vlády so štyrmi interpeláciami. V tom zozname odpovedí sú uvedené, teda odpovede na ne, aby som bol presnejší, pod č. 6, 20, 21 a 22.
Prvým tematickým okruhom, na ktorý som sa zameral, bolo avizované radikálne zníženie rozpočtu Slovenskej akadémie vied. Vo svojich interpeláciách analogického znenia, adresovaných pánom: predsedovi vlády, podpredsedovi vlády a ministrovi financií a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu, sa píše, citujem, len, samozrejme, tú jednu z nich, keďže boli analogické, vybral som si tú, ktorú som adresoval pánovi predsedovi vlády. Citujem:
"Vážený pán predseda vlády, podľa stratégie EÚ Európa 2020 by mali členské štáty Európskej únie investovať do vedy, výskumu a vývoja minimálne 3% hrubého domáceho produktu. Na Slovensku sa táto hodnota dlhodobo pohybuje v závislosti na rôznych zdrojoch a metodikách výpočtu medzi 0,5% až 0,6% HDP, teda na úrovni 5 až 6-násobne nižšej v porovnaní so strategickým odporúčaním Európskej únie, čo nás radí na koniec rebríčka členských štátov EÚ. Tvárou v tvár tejto alarmujúcej situácii, ktorá je Vám iste dobre známa, medializované informácie o tom, že vláda Slovenskej republiky v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 pripravuje ďalšie výrazné zníženie rozpočtovej kapitoly Slovenskej akadémie vied, pôsobia priam neuveriteľne.
Preto sa vás chcem v tejto interpelácii prvom rade opýtať, či sú informácie o navrhovanom výraznom krátení rozpočtu SAV na rok 2014 pravdivé.
Ak sú pravdivé, dovoľujem si Vás požiadať o informáciu, o koľko sa navrhuje znížiť rozpočet SAV na rok 2014 v porovnaní s rokom 2013. Zaujíma ma tiež vecné zdôvodnenie takéhoto postupu vlády Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom kontexte a v situácii, keď vari žiadny vzdelaný človek na svete nepochybuje o tom, že práve vo sfére vedy, výskumu a vývoja sa v prvom rade rozhoduje o vyspelosti, konkurencieschopnosti i celkovej budúcnosti krajiny. Ako predsedu vlády sa Vás tiež chcem opýtať, či je takýto postup v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Napokon ma zaujíma Váš postoj ako predsedu vlády i váš osobný k tejto citlivej problematike. Aby som bol konkrétny, hlasovali ste, resp. budete hlasovať za radikálne zníženie rozpočtu Slovenskej akadémie vied na rok 2014?" Koniec textu mojej interpelácie.
A teraz k tým odpovediam, autori všetkých troch odpovedí sa ma snažia ubezpečiť, že im záleží na rozvoji vedy a výskumu na Slovensku a že navrhované opatrenia nie sú namierené proti vede, výskumu a ich rozvoju. Samozrejme, rád by som takýmto víziám veril, ale dlhoročná skúsenosť ma presviedča o niečom inom a tak, ak dovolíte, myslím si o týchto ubezpečeniach svoje.
Oceňujem tiež, že na rozdiel od predchádzajúcich skúseností, keď som tiež použil túto metódu analogických otázok adresovaných rôznym členom vlády, mal som na to dôvod, tie odpovede boli zväčša analogické alebo sa odvolávali jeden, jeden na druhého, tak v tomto prípade tomu nebolo celkom tak a tie odpovede boli viac-menej autentické. Tie odpovede som dostal niekoľko dní predtým, ako sa návrh rozpočtu schvaľoval vo vláde, teraz už, keď vieme, aký je ten návrh rozpočtu, sme o niečo múdrejší, ale ja vychádzam, samozrejme, z toho znenia z tých odpovedí. Tam musím konštatovať, že ako pán minister financií, tak aj predseda vlády ma ubezpečili, že dôjde dokonca k miernemu nárastu rozpočtovej kapitoly SAV, čo sa nakoniec nestalo. Totiž fakt, že namiesto avizovaného poklesu o takmer 20 %, čo by bolo naozaj likvidačný počin, došlo napokon k poklesu o necelé 4 % alebo navrhuje sa tento pokles asi v takejto úrovni. Či je to teda úspech alebo neúspech vedeckej komunity a nás všetkých, to už nechám na posúdenie každému z vás a každému príslušníkovi vedeckej a príslušníčke vedeckej komunity na Slovensku.
Čo je podstatné v tejto chvíli, je to, že pre mňa je takéto pokračovanie v tom dlhodobom katastrofálnom trende financovania vedy a výskumu na Slovensku, ktorý sa projektuje dokonca aj na tie ďalšie dva roky 2015 a 2016, dôvodom na to, aby som požiadal ctenú snemovňu, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s touto, s týmito odpoveďami na moje interpelácie, ktoré sú uvedené pod č. 20, 21 až 22.
No a v tej štvrtej poradí interpelácii som sa obrátil na ministra životného prostredia Slovenskej republiky, a to s ôsmimi otázkami, keďže som ich tu ešte nemal možnosť predniesť, tak by som si dovolil tú interpeláciu predniesť:
"Vážený pán minister, nové a nové alarmujúce informácie z médií, ale aj osobné skúsenosti z návštevy terénu potvrdzujú moje obavy o osud našich národných parkov, s ktorými som sa na vás obrátil už pred rokom a na ktoré ste reagovali veľmi benevolentne. Ešte vypuklejšie sa to prejavilo vo vašej reakcii na moju interpeláciu vo veci ambícií slovenskej vlády, ktorej ste členom, usporiadať environmentálne veľmi náročnú časť zimných olympijských hier práve na území našich národných parkov.
Aktuálne kauzy, ako napr. akútne ohrozenie Štrbského plesa, či chronické kauzy, ako napr. obrovské hlučné stavenisko, na ktoré sa premenila oblasť Jasná – Chopok – Srdiečko a tatranské osady, ktoré majú paradoxne dodnes štatút kúpeľných, plne potvrdzujú to, čo desaťročia tvrdia nielen ochrancovia prírody, ale aj veľká väčšina prírodovedcov, urbanistov a územných plánovačov, zaoberajúcich sa Tatrami, a to, že Tatry sa rozvíjajú bez koncepcie, stavebne, infraštrukturálne a prevádzkovo sú preťažené a veľká väčšina funkcií, ktoré stále viac a viac atakujú a devastujú územie TANAP-u i NAPANT-u, sa mala citlivým a rozumným spôsobom realizovať v ich neďalekom podhorí.
Rozhorčenie verejnosti nad devastáciou národných parkov, ktorej sa vláda i Váš rezort viac-menej nečinne prizerajú, stále rastie, čo opakovane dokazujú sociologické výskumy. Aj výzva vedcov z februára 2012 upozornila, že najsilnejšie negatívne vplyvy na prírodu Tatier majú veľké, nedostatočne posúdené a často krátkozraké projekty veľkých developerov. Takéto projekty profitujú hlavne z nečinnosti štátnych orgánov a organizácií, ktoré prehliadajú dostupné fakty, svedčiace proti nim. Deje sa tak napriek tomu, že tieto aktivity protirečia zo zákonu vyplývajúcej priorite ochrany prírody na území národných parkov, a zároveň dlhodobo nesľubujú zvýšiť kvalitu života miestnych obyvateľov a komunít, zato smerujú k nenávratným stratám biodiverzity a k narušeniu prírodných procesov, ktoré ju vytvárajú a udržiavajú a ktorých ochrana má byť zákonnou prioritou. Okrem týchto strát môžu významne znižovať aj dlhodobé perspektívne prínosy z udržateľného cestovného ruchu a z ekosystémových služieb.
Opätovne si vás preto, vážený pán minister, dovoľujem interpelovať v tejto záležitosti, ktorá neznesie odklad, a obrátiť sa na Vás s niekoľkými otázkami:
1. Ako je možné, že Vaše ministerstvo a ním riadená Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky mlčky akceptujú to, čo sa v súčasnosti odohráva na území našich národných parkov, pričom podotýkam, že sa to netýka iba TANAP-u a NAPANT-u?
2. Myslíte si, že autorita a reálne kompetencie Vášho rezortu a ŠOP SR sú dostatočné v konfrontácii s požiadavkami, záujmami a následne aktivitami developerov na území národných parkov? Ak to tak nie je, čo musí byť každému na prvý pohľad zrejmé, aké bezodkladné kroky koncepčné, právne, sankčné, personálne, organizačné a iné plánujete urobiť, aby sa situácia zásadne zlepšila?
3. Ako konkrétne ste zakročili alebo aspoň vystúpili proti vyššie uvedeným negatívnym trendom okrem vášho stanoviska k ťažbe dreva v národných prírodných rezerváciách Tichá a Kôprová dolina? Prosím uviesť konkrétne príklady.
4. Aké sú stanoviská vášho rezortu a ním riadených inštitúcií k vyššie uvedeným kauzám? Ako k nim vôbec mohlo dôjsť? Ako príklad za mnohé uvediem aspoň Štrbské pleso, Demänovskú dolinu s Jasnou či prakticky celoplošnú likvidáciu lesných porastov v širokom okolí Čertovice, teda v Národnom parku Nízke Tatry.
5. Nemyslíte si, že je najvyšší čas vyhlásiť embargo na novú výstavbu na území národných parkov, ako žiadala už spomenutá výzva vedcov z februára 2012, a iniciovať odstránenie všetkých zariadení a aktivít, ktorých prítomnosť na území národných parkov odporuje platnému zákonu o ochrane prírody a krajiny?
6. Aké zásadné opatrenia v prospech ochrany prírody a krajiny na území národných parkov má priniesť pripravovaná novela zákona o ochrane prírody a krajiny?
Prečo pri jej medzirezortnom prerokúvaní boli takmer úplne odmietnuté, resp. ignorované zásadné pripomienky mimovládnych organizácií i vedeckých inštitúcií smerujúce práve k efektívnejšiemu a systematickejšiemu výkonu štátnej ochrany prírody a krajiny?
7. Prečo sa dlhodobo ignorujú stanoviská vedcov a nezávislých expertov, poukazujúcich na neudržateľnú situáciu v našich najväčších a najvýznamnejších národných parkoch?
8. Sú stavebné a iné antropické aktivity prebiehajúce na území TANAP-u podľa vás v súlade s ochranou biotopov európskeho významu? Prečo sa adekvátna pozornosť nevenuje primeranému posúdeniu významnosti ich vplyvov na predmet ochrany území európskeho významu podľa čl. 6/3 smernice o biotopoch?"
Takže toľko k mojej interpelácii a teraz k tej odpovedi a tým budem končiť.
Na niektoré z mojich otázok odpovedal pán minister podrobne, na niektoré stručne a na niektoré vôbec alebo som aspoň z jeho reakcie nevyrozumel, že ide o odpoveď na moju otázku. Jedno, čo by som ocenil, je to, že pán minister spolu so svojím tímom si dali na odpovediach vcelku záležať, a keby autorom tejto odpovede alebo odpovedí bol napr. hovorca spoločnosti J&T, dalo by sa povedať, klobúk dolu, celkom dobrá práca. Problém je však v tom, že pod odpoveďou nie je podpísaný hovorca J &T ani inej finančnej skupiny podnikajúcej v našich národných parkov, ale minister, do kompetencie ktorého patrí aj ochrana prírody. Viem, že dlhé roky predtým, ako sa stal ministrom životného prostredia a tým aj ochrany prírody a krajiny na Slovensku, pracoval vo sfére, v ktorej sa šetrný vzťah k prírode príliš nenosí, ale keď už prijal post šéfa tohto rezortu ochrany a strávil v ňom viac ako rok a pol, mal by sa podľa mňa zasadzovať za ochranu prírody, a nie ospravedlňovať jej devastáciu.
Beriem aj to, že na svojom poste je nútený často robiť kompromisy, najmä keď štátna ochrana prírody požíva vo vzťahu k iným, najmä hospodárskym subjektom a rôznym lobistom, stále nižšiu autoritu. Ale to, čo nemôžem akceptovať, je fakt, že pán minister zväčša vystupuje ako advokát tých, ktorí chcú z prírody jednostranne ťažiť, a nie ako dôsledný advokát prírody a jej ochrany, ktorý môže byť z času na čas prinútený ku kompromisu alebo hoci aj prehrať, ale po statočnom boji. V opačnom prípade vysiela ako najvyšší predstaviteľ ústredného orgánu štátnej správy na poli ochrany prírody a krajiny, negatívny signál k smerom ku svojím podriadeným, ako aj k celej spoločnosti.
Nazývať to, čo sa deje v oblasti, to už budem parafrázovať tie odpovede, čo sa deje v oblasti Skalnatého plesa, Štrbského plesa či Jasná - Chopok nevyhnutnou modernizáciou zariadení cestovného ruchu, je eufemizmom, ktorý má asi tak ďaleko od reality, ako keď nazveme zbúranie rodinného domčeka a jeho nahradenie 20-poschodovým vežiakom púhou rekonštrukciou.
Pozoruhodné tvrdenie je aj to, že absolútne neúnosný stav, do ktorého sa v posledných rokoch dostali veľké časti našich národných parkov, je údajne výsledkom striktného dodržiavania ústavy. Ja som presvedčený, že je to práve naopak, výsledok sústavného porušovania ústavy.
Pán minister vo svojej odpovedi argumentuje aj tvrdením, že mnohým nežiaducim aktivitám sa podarilo zabrániť, len to nie je vidno. Ale aj na to som očakával odpoveď, ktoréže to boli aktivity a aký postoj k ním zaujal on osobne, aj keď nie je úradník, ktorý vydáva jednotlivé parciálne stanoviská, ale je najvyšší úradník vo svojom rezorte a od toho, aké postoje zaujíma, do značnej miery závisí filozofia, étos i fungovanie celého ministerstva?
Aby som bol konkrétnejší. Pán minister tvrdí, že všetky plánované i realizované aktivity v oblasti Štrbského plesa, medzi ktoré patrí aj výstavba nových dopravných zariadení a budovanie nových zjazdoviek na území národných prírodných rezervácií, prešlo riadnym posudzovaním vplyvov na životné prostredie, do ktorého sa mohla zapojiť verejnosť vrátane vedcov a občianskych združení. V tomto procese bolo vraj údajne preukázané, citujem: "Navrhovaná činnosť nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany chránených území, ako aj území patriacich do sústavy Natura 2000." Koniec citátu. To je asi tak pravdepodobné, ako keby sme pripustili náhradu polovice historického jadra mesta mrakodrapmi a tvrdili, že pamiatková podstata a silueta historického jadra zostali zachované.
Celkove môžem k tejto časti odpovede konštatovať, že je dôkazom aj toho, do akej formálnej až absurdnej podoby sa inštitút posudzovania vplyvov na životné prostredie u nás dostal. O tom, ako sa v tejto sfére rešpektujú názory vedcov a mimovládnych organizácií, viem svoje. Ak to mám vyjadriť úplne stručne, prakticky úplne sa ignorujú.
Argumentovať súkromným vlastníctvom zariadení cestovného ruchu v chránených územiach ako niečím, čo nie je možné reálne regulovať, je asi tak adekvátne, ako tvrdiť, že nemôžeme usmerňovať majiteľa súkromného motorového vozidla, lebo je to jeho majetok, s ktorým môže jazdiť, kde sa mu zachce, a ktoré môže umývať, kde sa mu zachce. Tí, ktorí kupovali zariadenia cestovného ruchu alebo sa chystali v tomto odvetví podnikať na území národných parkov či dokonca prírodných rezervácií, museli predsa počítať s prísnou reguláciou svojej činnosti. Ak k takejto regulácii v skutočnosti nedochádza, je to prejav rezignácie a zlyhania štátnej ochrany prírody a celého rezortu životného prostredia.
Pán minister, argumentujete tiež tým, že práce v zariadeniach cestovného ruchu alebo práca je často jediným zdrojom príjmu domáceho obyvateľstva. Máte spočítané, koľko celoročných pracovných miest je v takýchto zariadeniach na území TANAP-u či NAPANT-u a koľko by ich mohlo byť v prípade systematickej podpory trvalo udržateľného turizmu s minimálnymi negatívnymi dopadmi na okolitú prírodu? Voľakedy sme takéto prepočty robili a výsledky hovorili jasnou rečou v prospech diverzifikovaných zariadení v podhorí Tatier a v neprospech zariadení priamo v chránenej prírode národných parkov.
Nikdy sme nespochybňovali potrebu adekvátnej náhrady majetkovej ujmy vlastníkom lesov, kde je z titulu ochrany hospodárska činnosť obmedzená. Sme presvedčení, že štát za pomoci Európskej únie by mal byť schopný generovať zdroje na vykúpenie takýchto pozemkov. Veď okrem tých subjektov, ktoré sa na existenciu národných parkov takpovediac doplácajú, sú tu aj tisícky podnikateľov, ktoré z pôsobenia na území či v susedstve národných parkov profitujú, a milióny návštevníkov, ktoré ekosystémové služby národných parkov využívajú. Ak by bola skutočná vôľa, len títo čistí príjemcovia by dokázali v priebehu niekoľkých rokov vygenerovať potrebné zdroje na vykúpenie neštátnych pozemkov do vlastníctva štátu.
Vo svojej interpelácii nenavrhujem odstránenie všetkých zariadení z národných parkov, ako sa tvrdí v odpovedi, a nikdy som nebol vedúcim pracovníkom v decíznej sfére, ktorý by mal čo i len hypotetickú možnosť dať odstrániť čo i len jedinú čiernu stavbu z týchto území. To mi však nebráni žiadať, aby sa konečne prestalo s výstavbou - či už legálnou, alebo nelegálnou - v národných parkoch, keď všetky mne dostupné odborné štúdie, vypracované za posledných 40 rokov konštatujú, že neadekvátne aktivity treba presunúť z TANAP-u i NAPAN-tu do ich podhoria.
A celkom na záver, na aktivity uskutočňované v evidentnom rozpore s právnymi predpismi, ktoré som mal možnosť vidieť na vlastné oči, som upozornil vás, Slovenskú inšpekciu životného prostredia i médiá pred viac ako rokom. Odpoveď bola, žiaľ, podľa očakávania, žiadne porušenie predpisov sa nezistilo.
Takže celkom na záver už len stručne, navrhujem, aby sme aj o tejto odpovedi hlasovali podobne ako o predchádzajúcich troch, teda s vyjadrením mojej nespokojnosti. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za všetko, čo odznelo v rozprave. Ďakujem aj spolupredkladateľovi, že, myslím si, veľmi zrozumiteľne vysvetlil, na rozdiel možno od môjho trošku príliš teoretického úvodu, to, o čo tu ide. Kto chcel, pochopil, kto nechcel, nepochopil.
Na internete je naozaj všetko, ako sa hovorí, ale všetky veci, ktoré sa oznamujú aj inak ako internetom, by sme po tom mohli zrušiť a naozaj sa spoľahnúť len na internet. Nehovoriac o tom, že internet je stále ešte aj u nás dosť generačná záležitosť, že keby sme aj pripustili vaše námietky, že všetko sa dá nájsť na internete, nie každý to tam nájde. A naozaj tu ide o tie lokálne, regionálne zdroje. Naozaj to nie sú tisíce, to dávam za pravdu kolegovi Kolesíkovi, znečisťovateľov. Ide o veľké a stredné zdroje, čiže nezaťaží to nejak celoplošne všetkých podnikateľov na Slovensku, ale naozaj len tých najzásadnejších. A ide len o to, aby tá informácia naozaj bola včasná, okamžitá v tej lokalite, ktorá je takto postihnutá, okamžité dostupná. A myslím si, že tieto tabule na to slúžiť budú.
Keby sme tam dokonca dosiahli aj istú duplicitu informačnú, ktorej sa obávate, myslím si, že radšej ten údaj uverejniť dvakrát, ako urobiť ho nedostupným alebo ťažko dostupným, keďže je určite pre väčšinu obyvateľov Slovenska stále ešte problém nájsť si operatívne nejaký údaj na internete.
Asi nebudete tvrdiť seriózne, že keď si človek-motorista porovnáva ceny benzínu na jednotlivých čerpadlách, že si vytiahne počítač a nakliká si tam tie čerpadlá, miesto toho, aby sa pozrel na tej konkrétnej pumpe. Nechcem to nejako trivializovať, ale ak nám to tu nevadí, tá ako keby duplicitná informácia, tak myslím si, že pri tomto oveľa závažnejšom probléme, ktorý, ako tu už bolo povedané, atakuje, a nie zanedbateľným spôsobom, naše zdravie, myslím, že táto požiadavka je oprávnená.
Možno by som ešte pridupľoval to, čo povedal kolega Mičovský o tej nedávno zverejnenej správe. My sme boli trošku ukolísaní tým, že v prvých rokoch po novembri 1989, keď naozaj čiastočne aj novými predpismi a novou inštitucionalizáciou starostlivosti o životné prostredie, tým, že vznikli príslušné orgány, ktoré predtým u nás neexistovali, tak sa, ale toto hovorím len čiastočne, oveľa väčší vplyv na dosť razantné zníženie znečistenia ovzdušia vo väčšine ukazovateľov mal ten pád ekonomiky a ukončenie činnosti mnohých veľkých znečisťovateľov, tak sme sa nechali tak nejako učičíkať, že všetko je v poriadku. A nevšimli sme si, že potom prišli roky istej stagnácie, že sa nám nepodarilo nejako odpojiť ten rast HDP od, teda dosiahnuť ten stav tých nožníc, ktoré sa budú roztvárať, že s rastom HDP nám bude klesať znečistenie, ako je to v tých najvyspelejších krajinách. A teraz, ako dokazuje tá správa, sa nám pomaly vracia ten trend, že mnohé nebezpečné ukazovatele znečistenia ovzdušia sa začínajú zase zhoršovať. Uvádza sa v tej správe, že 11 % arzénu európskeho pochádza zo Slovenska. Nemusíme si hovoriť o tom, aký je arzén jed. Ale takisto sme na tých, ako už bolo spomínané, popredných miestach, smutne popredných, v takých klasických druhoch znečistenia, ako je oxid dusičitý alebo oxid siričitý a niektoré ďalšie látky.
Takže je naozaj dôvod sa venovať tejto problematike veľmi seriózne a urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme jednak tú mieru znečistenia ovzdušia znižovali, jednak umožnili ľuďom včasné a čo najpresnejšie informácie. Inak, čo sa týka nejakej nedôvery k SHMÚ, my tu predpokladáme, v tom zákone, keby ste si to boli prečítali dôsledne, je to uvedené, že predpokladáme, že znečisťovatelia budú na tých tabuliach preberať tieto informácie z SHMÚ, čiže nebudú zaťažení nejakým duálnym systémom merania a pôjde naozaj len o tú povinnosť zverejňovať včasne a presne a neskreslene to, čo namerá SHMÚ, a v tých ukazovateľoch, ktoré pre daný zdroj znečistenia sú dôležité.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážený pán spravodajca, ešte sedí na mieste, dámy a páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z., predkladáme spoločne s poslancom Jánom Mičovským, podpredsedom Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Ústava Slovenskej republiky vo svojom čl. 45 ustanovuje, že každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Na rozdiel od všeobecného práva na informácie, zakotveného v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, informácie o stave životného prostredia musia byť navyše včasné a úplné. Návrh zákona prihliada na toto ústavné právo a občanom Slovenskej republiky umožňuje získať informácie o množstve vypúšťaných znečisťujúcich látok takpovediac z prvej ruky, teda priamo zo zdroja znečisťovania ovzdušia. Návrh zákona rozširuje už v súčasnosti zakotvenú povinnosť prevádzkovateľov veľkých a stredných zdrojov znečistenia informovať verejnosť o znečisťovaní ovzdušia zo stacionárneho zdroja, pričom určuje, že títo prevádzkovatelia zdrojov znečistenia sú povinní sprístupňovať informácie o koncentráciách konkrétnych znečisťujúcich látok, ktoré vypúšťajú do ovzdušia, a to na digitálnom zariadení umiestnenom na viditeľnom mieste. Okrem aktuálnych hodnôt znečisťujúcich látok sa na digitálnom zariadení kvôli zrozumiteľnosti uvedie aj ich výstražný prah, limitná hodnota zvýšená o medzu tolerancie a cieľová hodnota znečisťujúcich látok.
Informovanosť občanov o stave ovzdušia v ich najbližšom okolí podporuje aj občianske aktivity v tejto oblasti, čím dáva každému občanovi do rúk efektívny nástroj ako prispieť k občianskemu tlaku na prevádzkovateľov zdrojov znečistenia, aby títo znížili množstvo vyprodukovaných znečisťujúcich látok na najnižšiu možnú mieru. Asi sa zhodneme na tom, že k základným povinnostiam vlády by mala patriť ochrana zdravia obyvateľstva, a to aj prostredníctvom znižovania množstva a toxicity znečisťujúcich látok v ovzduší. Návrh zákona vychádza z tejto premisy, ale zároveň z reakcií mnohých občanov, ktorých stav ovzdušia v ich okolí znepokojuje a znepríjemňuje im každodenný život.
Návrh zákona prispieva k transparentnosti a zvyšuje úroveň informovanosti občanov o množstve vypúšťaných látok. Podrobnosti o rozmeroch informačných tabúľ a ďalších technických parametroch ustanoví vykonávací predpis.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, má výrazne pozitívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti, nevyvoláva žiadne negatívne sociálne vplyvy. Zo strednodobého a najmä dlhodobého hľadiska má návrh zákona potenciálne priaznivý vplyv aj na kvalitu, imidž a konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia, čo je však v krátkodobom horizonte podmienené jednorazovými investičnými nákladmi na inštaláciu týchto zariadení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Predmet návrhu zákona je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v č. 4 hlavy XX – Životné prostredie Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a v dvoch smerniciach (to je už sekundárne právo Európskej únie), jedna je o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe a druhá je o obmedzení emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení.
Ešte možno zmienka o tom súlade s medzinárodnými dohovormi, respektíve s našimi medzinárodnými povinnosťami, ktoré nám vyplývajú z podpisu medzinárodných dohôd a z členstva v Európskej únii. Jednak je to už spomínaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/50/ES o znečistení ovzdušia, ktorá túto povinnosť informovať verejnosť v sebe zakotvuje, a v prípade prijatia tohto návrhu zákona by to bol aj príklad proaktívneho prístupu plnenia Dohovoru EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti v rozhodovacom procese a o práve na spravodlivosť v záležitostiach životného prostredia. Skrátene tento dohovor nazývame Aarhuský, podľa miesta, kde bol prijatý, ktorý zdôrazňuje, že lepší prístup k informáciám o životnom prostredí a šírenie týchto informácií prispieva nielen k zvýšeniu informovanosti, ale aj k voľnej výmene názorov, účinnejšej účasti verejnosti v rozhodovacom procese a v konečnom dôsledku k lepšiemu životnému prostrediu, kvalite života.
V našom návrhu zákona, ako som už naznačil, sa splnomocňuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý určí podrobnosti o rozmeroch a iných náležitostiach digitálneho zariadenia, pričom sa stanovuje aj lehota na vydanie takéhoto predpisu, a to najneskôr do 31. marca 2014. Táto povinnosť sa dá splniť buď vydaním novej vyhlášky, alebo novelizáciou už jestvujúcej vyhlášky ministerstva, vtedajšieho ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja č. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia, ktorá vykonáva ustanovenie § 33 písm. b) až e) zákona o ovzduší, čiže aj problematiku informácií a údajov o kvalite ovzdušia, ktoré sa musia sprístupniť verejnosti.
Účinnosť sa navrhuje s dostatočnou časovou rezervou na to, aby ministerstvo malo dostatočný čas na vydanie tohto, alebo novelizáciu príslušného vykonávacieho právneho predpisu, a tak isto, aby znečisťovatelia mali dostatok času na uvedenie takýchto požadovaných digitálnych zariadení do prevádzky.
Ďakujem vám za pozornosť. Chcem veriť, že postúpite alebo posuniete tento návrh do druhého čítania, pretože som presvedčený, že je vo verejnom záujme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ako vášnivému cyklistovi a zároveň Bratislavčanovi mi nedá nevyjadriť sa k téme cyklodoprava alebo cyklisti a cestná premávka, najmä v mestách, pretože v našich mestách, a budem hovoriť za Bratislavu a mám také poznatky aj z rozhovorov s bývalými čelnými predstaviteľmi dopravy na magistráte, ktorí nás stále presviedčali, že bicykel nie je dopravný prostriedok, ale je to len nástroj na športovanie, že si máme vyviesť bicykel niekde do Malých Karpát na aute a tam ho môžme používať, ale aby sme zabudli na to, používať bicykel v meste. To sú ľudia, ktorí asi neboli v živote v Holandsku, v Dánsku a v iných krajinách, ktoré sú úplne zaplavené bicyklami. Ja viem, že tie prírodné, civilizačné, urbanistické a iné podmienky môžu byť iné v iných mestách, ako je Bratislava, ale aj tak sú tu obrovské rezervy. Chcem v tomto vyzdvihnúť nedávno prijatú stratégiu rozvoja cyklistickej dopravy. Vo všeličom sa sporíme s rezortom dopravy, ale toto je naozaj veľmi pozitívny počin, že sa podarilo túto národnú stratégiu prijať. Držím palce národnému cyklokoordinátori Petrovi Kľučkovi, aby sa mu podarilo tie zámery dostať aj do praxe.
A jedna praktická vec, nemám pozmeňovák, ale chcem sa aj pána ministra opýtať, keď som bol pred dvoma rokmi v Bruseli, tak som s potešením videl, ako veselo cyklisti chodia v protismere v jednosmerkách, a je to legálne. Som sa pýtal pána Kľučku, povedal, že je to údajne uzákonené aj u nás, ale chýba posledný krok, ako to často u nás býva, aby príslušný policajný orgán z dopravnej polície tam tú značku osadil, že ten bicykel tam môže, môže v tom protismere ísť. Myslím, že by to veľmi cyklistom uľahčilo život, keby sa táto možnosť legalizovala. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Dovolil by som si vás pozvať, ctené kolegyne, ctení kolegovia, na už XII. ročník Dni vidieka v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorý organizuje Vidiecky parlament na Slovensku a v spolupráci s našim výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a za asistencie Kancelárie Národnej rady. A teraz to podstatné. Slávnostné otvorenie tohto podujatia sa uskutoční vo výstavných priestoroch Národnej rady na Západnej terase v pondelok, tento najbližší pondelok o 12.00 hodine. Tí a tie, ktoré ste boli na vlaňajšom podobnom podujatí, asi mi dáte za pravdu, že to stojí za to. Ďakujem, teším sa na stretnutie.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si vás dovolím aj touto formou pozvať na odborný seminár o problematike vody, ktorý organizujeme dnes od dvanástej hodiny v kinosále Národnej rady. Dostali ste pozvánky aj elektronicky, ale na pripomenutie, keby mal niekto záujem. Ďakujem pekne.