Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy zatiaľ nevidím, okrem pani podpredsedníčky, takže vážení páni kolegovia, nedá mi nezačať jednou aktualizačnou pripomienkou, lebo si myslím, že sa v nej výstižne odzrkadľuje neradostná situácia v našej štátnej ochrane prírody, ktorá úzko súvisí aj s prípravou a prerokúvaním predloženej vládnej novely zákony o ochrane prírody a krajiny.
Pred pár dňami sme si pripomenuli 9. výročie historickej víchrice vo Vysokých Tatrách. Bezprostredne po nej vzniklo niekoľko spontánnych iniciatív (Nové Tatry, Nad Tatrou sa blýska, vyhlásenia vedcov a podobne). Tieto sa následne zliali do Mimovládneho výboru Naše Tatry, ktorý sa hneď v deň svojho vzniku (13. 12. 2004) obrátil na vtedajšieho predsedu vlády so súborom požiadaviek a odporúčaní, ako vzniknutú situáciu riešiť. Postupne sa s nimi verejne stotožnili samosprávne orgány kľúčových vedeckých ustanovizní (Senát Univerzity Komenského, Snem Slovenskej akadémie vied a ďalšie), ako aj do 300 popredných osobností nášho vedeckého, kultúrneho a spoločenského života.
Odvtedy sa v Tatrách, presnejšie v Tatranskom národnom parku a v jeho ochrannom pásme, udialo toľko negatívneho, namiereného proti prírode, proti bežným ľuďom, proti odborníkom, ale aj proti duchu ústavy a dikcii zákonov, že je to až neuveriteľné a oprávnene to doma i v zahraničí vyvoláva pochybnosti o tom, či náš najstarší a najvýznamnejší národný park ešte má oprávnenie nazývať sa národným parkom.
Z odporúčaní mimovládneho výboru sa nerešpektovalo takmer nič. Za vlád Mikuláša Dzurindu však jestvoval aspoň aký – taký dialóg medzi predstaviteľmi štátnej moci a nositeľmi odlišných názorov v tejto oblasti. Za 1. vlády Roberta Fica sa situácia ďalej zhoršila. Tí pracovníci štátnej správy a odborných organizácií (vrátane bývalého riaditeľa TANAP-u), ktorí sa angažovali v prospech prírody, ľudí a zákonov, boli zo svojich funkcií odvolaní a v nejednom prípade následne prišli aj o zamestnanie. Proti ochranárom a ďalším aktívnym občanom snažiacim sa kriticky poukazovať na situáciu a zabrániť ťažbe dreva na miestach, kde sa ťažiť v zmysle zákona nemá, bolo použité násilie. Názory vedcov, ktorí upozorňujú na chybné a neodborné prístupy k tatranskej prírode, sa systematicky ignorujú. Následne sa na území Tatranského národného parku začali – neoprávnene použijúc inštitút výnimiek zo zákona – realizovať investičné aktivity, ktoré masívne a natrvalo poškodzujú prírodu národného parku. Týka sa to aj jeho najcennejších častí: národných prírodných rezervácií. (Spomeniem aspoň odstraňovanie lesných a kosodrevinových porastov, poškodzovanie a ničenie vzácnych biotopov, deštrukciu pôdneho krytu, masívne terénne úpravy a výkopy, zmeny vodného režimu, devastáciu tokov, hlukové a svetelné znečistenie, neprimeranú výstavbu a iné.) V susednom Národnom parku Nízke Tatry, a to aj v jeho jadrovej zóne, sa po niekoľko rokov masívne aplikovali chemické postreky, čo v podobných chránených územiach v Európskej únii zrejme nemá obdobu. Svoje vážne znepokojenie zo situácie v Tatrách dala pred časom najavo Svetová únia ochrany prírody, Európska komisia i Slovenský národný komitét Programu UNESCO Človek a biosféra.
Pod stanoviská, kritizujúce z odborných pozícií protiprírodné postupy uplatňované v TANAP-e, NAPANT-e a v ďalších národných parkoch sa podpísali stovky našich i zahraničných odborníkov.
Verejnosť sa prostredníctvom reprezentatívnych výskumov verejnej mienky viackrát výraznou väčšinou vyjadrila za účinnejšiu ochranu prírody v Tatrách i v ostatných chránených územiach na Slovensku.
Rezort životného prostredia, do pôsobnosti ktorého ochrana prírody patrí, sa však vytrvalo tvári, že všetko je viac-menej v poriadku, dokonca devastácii slovenskej prírody neraz vychádza v ústrety, či už svojou aktivitou alebo pasivitou. Verte mi, že sa mi to nehovorí ľahko, pretože som bol jeden z tých, ktorí stáli pri vzniku tohto rezortu tesne po Nežnej revolúcii.
V rámci diskusie o návrhu zákona často odznievalo, že sa pripravuje prehodnotenie, rozumej zníženie výmery národných parkov a iných chránených území na Slovensku. Vraj nemáme na ochranu prírody peniaze. Pritom toto tvrdenie sa neobjavilo v posledných rokoch, teda v čase krízy, ale ešte v čase rekordného hospodárskeho rastu v druhej polovici minulého desaťročia. Z toho je zrejmé, na akom stupni rebríčka hodnôt našich vlád sa príroda a jej ochrana dlhodobo nachádzali a nachádzajú, ale aj to, že argumentovať nedostatkom peňazí je v tomto prípade nedorozumenie a v horšom prípade kamufláž, aj keď v konečnom dôsledku predsa len ide o peniaze, napríklad o cenu prírody ukradnutej nám všetkým a najmä tým, ktorí prídu po nás.
V tejto súvislosti mi nevdojak prichádza na um slovné spojenie rodinné striebro. Často sa používa v súvislosti s rôznymi podnikmi, často zastaranými, ropovodmi, plynovodmi a všetkými možnými technickými dielami. Raz som počul, že týmto slovným spojením ktosi označil aj významných slovenských umelcov. Ale nepamätám si, že by niekto toto slovné spojenie aplikoval na slovenskú prírodu. A pritom, čo už viac si zaslúži takéto označenie, rodinné striebro, ak nie naša príroda? Čo je autentickejšie, nenahraditeľnejšie, vzácnejšie, závideniahodnejšie a zároveň zraniteľnejšie ako slovenská príroda? Čo je viac symbolom Slovenska a identifikačným znakom jeho obyvateľov ako naše lesy, hory, doliny, riečne zákutia, jaskyne, skrátka, dary prírody? Pritom tie najhodnotnejšie a zároveň najzraniteľnejšie hodnoty sú skoncentrované práve na území národných parkov. Tvrdiť, že máme príliš veľa vzácnej prírody, je podobný alogizmus, ako tvrdiť, že máme príliš veľa drahých kovov, peňazí alebo hoci schopných ľudí. Čo by za to, keby mali to, čo máme my, dali iní, ku ktorým Pán Boh pri nadeľovaní prírodných krás nebol taký štedrý ako k nám?
Ale hovorme, keď už chcete, ešte chvíľu o peniazoch a o ich vzťahu k prírode.
Keď mám zostať na pôde rezortu, prvé mi napadnú emisie, ale nebudem zneužívať túto niekoľko rokov starú kauzu a budem sa venovať len prírode.
Nechcem tvrdiť, že ochrana prírody sa dá robiť zadarmo, ale často sa ukazuje byť najlepšou a najefektívnejšou formou tejto činnosti v územiach s najvyšším stupňom ochrany ponechanie prírody na prírodu. (Platí to ako z pohľadu ekologického, tak aj ekonomického.) Neviem, prečo túto zjavnú a v zahraničí rešpektovanú skutočnosť tak radi nerešpektujeme.
Prečo sa nesprávame tak, aby si slovenská príroda, keď už na ňu údajne nemáme, na svoju ochranu zarobila? Prečo vyvážame vzácne prírodné zdroje, napríklad drevo, nespracované a nezhodnotené, do zahraničia, namiesto toho, aby sme ho najskôr premenili na výrobky s podstatne vyššou pridanou hodnotou?
Prečo hovoríme len o tom, že sú tu subjekty, konkrétne najmä neštátni vlastníci lesov, ktoré na to, že sa ich pozemky nachádzajú na území národných parkov, doplácajú? (Mimochodom, aj ja dlhodobo požadujem, aby ku spravodlivej a adekvátnej kompenzácii majetkovej ujmy konečne došlo, a naozaj fandím predkladateľom zákona, aby tento manéver, ktorý je zakomponovaný v návrhu zákona, úspešne vošiel do praxe.) Ale mám tu aj jedno ale. Prečo jedným dychom nehovoríme aj o tých subjektoch, ktoré z národných parkov a iných chránených území profitujú, či už ako podnikatelia, alebo ako návštevníci? Prečo by nemali platiť tí prví hoci symbolické percento zo svojho zisku, respektíve z tržieb a tí druhí hoci symbolické euro zo vstupného? Aj keď dosiaľ nedisponujem presnými číslami, som presvedčený, že na vykúpenie neštátnej pôdy v národných parkoch, minimálne na územiach so 4. a 5. stupňom ochrany, by sa takto v pomerne krátkom čase podarilo získať potrebné zdroje.
A napokon, ale nie na poslednom mieste, prečo nevyužívame efektívne ochotu ľudí robiť niečo dobrovoľne a vo svojom voľnom čase v prospech prírody, krajiny a spoločnosti, napríklad dobrovoľnú zložku stráže prírody, alebo ochranárske mimovládne organizácie? Tomu sa bude v našom spoločnom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu podrobnejšie venovať kolega Martin Fecko, takže len celkom stručne. Stráž prírody a najmä jej dobrovoľná zložka je príkladom toho, ako sa dá účelne využiť potenciál ochoty nezištne urobiť niečo pre prírodu, krajinu a spoločnosť: dobrovoľne a vo svojom voľnom čase. Na to, aby sme tento potenciál využili skutočne efektívne, je však potrebné vybaviť stráž prírody príslušnými kompetenciami a zvýšiť jej autoritu podobne, ako je tomu v iných krajinách. Predložený návrh zákona ide, žiaľ, v niektorých smeroch skôr opačným smerom. V našom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa preto snažíme aspoň čiastočne zlepšiť legislatívne postavenie, fungovanie a akcieschopnosť stráže prírody.
Keď sa po rozdelení Československa rozdával národný majetok niekoho kamarátom, hovorilo sa tomu lúpež storočia, oprávnene. Ale ešte stále išlo (snáď s výnimkou kúpeľov) len o viac-menej tuctové ľudské – navyše zväčša zastarané – výtvory, akých je vo svete neúrekom. Snaha rozpredať či rozdať jedinečnú slovenskú prírodu je oveľa nebezpečnejšia. V tomto prípade ide o hodnoty unikátne, nenahraditeľné, nadčasové a v pravom slova zmysle celospoločenské. To by bola krádež, vážení, nie storočia, ale minimálne tisícročia.
Vždy keď počujem, že našu prírodu chránime príliš oponujem, že ju chránime príliš málo.
V rámci prvého čítania som navrhol, aby sme ďalej nepokračovali v prerokúvaní tohto návrhu zákona. Keďže napriek veľkému úsiliu mnohých zainteresovaných, ako aj napriek určitým prísľubom zo strany predkladateľa nedošlo k podstatnejším zmenám smerom k lepšiemu, tak mi nezostáva nič iné, ako svoj návrh spred mesiaca v mierne modifikovanej podobe zopakovať.
Navrhujem, aby sa návrh zákona vrátil predkladateľovi na prepracovanie do podoby skutočne komplexnej a systémovej novely zákona o ochrane prírody a krajiny s umožnením aktívnej účasti verejnosti a zainteresovaných odborníkov a mimovládnych organizácií na jeho príprave.
Som presvedčený, že predložený návrh zákona nerieši systematicky a na základe najlepších dostupných poznatkov dlhoročné kľúčové problémy ochrany prírody a krajiny, samozrejme, s tými výnimkami, o ktorých som sa zmienil a ku ktorým ešte doplním aj napríklad problematiku riešenia inváznych druhov, migračných bariér, fenomén obecných chránených území a niektoré ďalšie nezanedbateľné pozitíva tohto návrhu zákona, ale na druhej je fakt, že celý rad zásadných problémov sa v ňom obchádza až ignoruje.
Vážne výhrady zaznievajú aj k procesu prerokúvania Hromadnej pripomienky verejnosti a mimovládnych organizácií k predloženej novele zákona.
Svoj návrh zdôvodňujem najmä nasledujúcimi okruhmi dôvodov:
1. Popri niektorých pozitívnych zámeroch návrh zákona obsahuje viacero novelizačných bodov, respektíve ustanovení, ktoré sú z hľadiska ochrany prírody i krajiny diskutabilné, kontraproduktívne až škodlivé a v súčasnosti platný stav nezlepšujú, ale skôr zhoršujú.
2. Návrh zákona neobsahuje celý rad dôležitých ustanovení a systémových opatrení, ktoré by boli v záujme zlepšenia stavu ochrany prírody a krajiny a zvýšenia prestíže orgánov a organizácií štátnej ochrany prírody.
3. Nielen v čase pred medzirezortným pripomienkovým konaním a prvým čítaním v Národnej rade, ale aj po prvom čítaní prišli k návrhu zákona desiatky zásadných pripomienok z prostredia nezávislých expertov, len ja som ich napočítal okolo 120, čo samo osebe považujem za dostatočný dôvod na to, aby môj návrh bol akceptovaný.
4. Návrh zákona napriek tomu, že podľa názvu ide o zákon o ochrane prírody a krajiny, sa ochranou krajiny de facto nezaoberá, dokonca cieľ ochrany charakteristického vzhľadu krajiny predkladatelia navrhujú z účelu zákona vypustiť, to všetko s odôvodnením, že niekedy v budúcnosti bude snáď prijatý špeciálny zákon o ochrane krajiny. Veľmi tomu fandím, ale v žiadnom prípade nemôžem s takýmto riešením súhlasiť. Buď teda predložme obidva takéto návrhy zákonov paralelne, lebo v opačnom prípade tu vznikne právne vákuum. A pritom chrániť a udržateľne manažovať všetky typy krajiny nás zaväzuje napríklad Európsky dohovor o krajine, ktorého sme zmluvnou stranou už celých osem rokov.
5. Niektoré ustanovenia v návrhu zákona nezodpovedajú smernici o biotopoch a v súčasnosti platný nesúlad nielenže neodstraňujú, ale ho v niektorých prípadoch ešte prehlbujú.
6. Návrh zákona nebol predložený spoločne s príslušnými vykonávacími vyhláškami, čo nám de facto bráni v jeho skutočne kompetentnom a serióznom posúdení.
7. Návrh zákona a proces jeho pripomienkovania (vrátane nakladania s pripomienkami odbornej i laickej verejnosti) vykazuje viaceré znaky neštandardného postupu.
8. Podľa môjho názoru predkladateľ dostatočne nevyužil čas medzi prvým a druhým čítaním na zapracovanie oprávnených pripomienok, cieľom ktorých bolo zlepšiť dikciu viacerých ustanovení navrhovaného zákona.
Mohol by som v tejto chvíli citovať ľudí z praxe (z Inšpekcie ochrany prírody, zo správ národných parkov, od stráže prírody, od speleológov, ale aj od vlastníkov neštátnych lesov a podobne). Citovať ich všetky by zabralo neúmerne veľa času, a preto sa obmedzím iba na jeden, pochádzajúci z prostredia inšpekcie.
Citujem: „Veľa výrubov drevín mimo lesa (aj na veľkých plochách) sa už v súčasnosti vykonáva aj bez objednávok a faktúr, na ústne dohody drevorubačsko-štiepkarských firiem s rôznymi vlastníkmi pozemkov a pri nedostatku dreva na štiepku je to dobrý biznis. Ak sa podmienky ešte zmäkčia, ako sa navrhuje v novele, budú stromy z krajiny miznúť ešte rýchlejšie ako doteraz. So zákonom pracujem denne a je v ňom od začiatku a najmä po niekoľkých jeho novelách veľa nedostatkov, každá ďalšia zmena ho len komplikuje a ako inšpektori sa potom trápime pri výklade a aplikácii v praxi.“
Pre prípad, že by tento môj návrh, teda vrátiť návrh zákona predkladateľovi, ctená snemovňa nepodporila, tak som s kolegami Mičovským a Feckom pripravil pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Dovoľujem si na jeho úvod podotknúť, že sme sa obmedzili skutočne len na vylepšenie či spresnenie niektorých navrhovaných ustanovení a de facto sme len zhrnuli pripomienky, ktoré sme už prezentovali v rámci rozpravy v prvom čítaní či na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Inými slovami, v tejto chvíli sa nepokúšame o zásadné zmeny, ktoré by sa dali označiť ako celková zmena filozofie zákona. K tomu sa, verím, dostaneme v dohľadnej budúcnosti.
Úvodom zhrniem, čoho sa tento náš návrh týka, pre väčšiu prehľadnosť. Týka sa: 1. definície predmetu zákona, 2. ochrany prírody a krajiny ako verejného záujmu, 3. ochrany biotopov v intenciách smernice o biotopoch, 4. ochrany charakteristického vzhľadu krajiny, 5. ochrany stromov vo voľnej krajine, 6. spresnenia režimu ochrany v národných parkoch, 7. spôsobu vyhlasovania chránených území, 8. posudzovania vplyvov, plánov a projektov na európsku sústavu chránených území a 9. prechodných ustanovení.
A teraz mi dovoľte predniesť avizovaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh a predtým si dám ešte pohár vody, ak dovolíte.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Martina Fecka a Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Čiže navrhujeme, aby sa zákon menil a dopĺňal takto:
Po prvé. V čl. I bode 1 v § 1 ods. 1 navrhujeme znenie: „Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodného dedičstva, hodnôt a krás, ako aj charakteristického vzhľadu krajiny a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy regionálne a miestne špecifiká.“
Odôvodnenie. Vo vládnom návrhu zákona absentuje medzi cieľmi zachovanie charakteristického vzhľadu krajiny a do istej miery sa relativizuje zmysel a dôležitosť ochrany prírody a krajiny. Na druhej strane navrhované znenie prináša niektoré nové, žiaduce motívy ochrany, napríklad poskytovanie ekosystémových služieb. Nami navrhované znenie je akousi syntézou pôvodného a novelizovaného znenia v § 1.
Po druhé. V čl. I bode 2 v § 2 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ochrana prírody a krajiny podľa tohto zákona je vo verejnom záujme a nemôže byť spochybnená žiadnym iným verejným záujmom."
Odôvodnenie. V platnom zákone nie je vo viacerých prípadoch vyjadrené, čo sa považuje za verejný záujem, pričom ide o vážny nedostatok tohto návrhu pri ochrane prírody a starostlivosti o krajinu. Táto absencia umožňuje následne nad samotnú ochranu prírody a krajiny ako činnosť vo verejnom záujme nadraďovať iný verejný záujem (napr. výstavbu), čo vytvára riziko, že ochrana prírody a krajiny môže byť kedykoľvek spochybnená iným verejným záujmom. Úprava navrhovaná v bode 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je v súlade aj s článkom 6 smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.
Po tretie. V čl. I sa bod 13 vypúšťa a doterajšie body sa následne prečíslujú.
Po štvrté. V čl. I bode 14 v § 6 ods. 1 sa slová „Ochrana prírodných biotopov" nahrádzajú slovami „Ochrana biotopov".
Odôvodnenie k bodom 3 a 4. Predložené znenie novely zákona mení pôvodný širšie koncipovaný pojem „ochrana biotopu" na „ochrana prírodného biotopu", čím v značnej miere vylučuje z tejto ochrany iné druhy biotopov ako napríklad poloprírodné biotopy alebo aj niektoré ochrany hodné antropogénne biotopy, čím môže byť v mnohých prípadoch priamo ohrozený hlavný motív ochrany (napríklad známe orchideové lúky). Takéto zúženie ochrany zo všetkých druhov biotopov len na prírodné biotopy je vyslovene v rozpore aj so smernicou Rady 92/43/EHS, kde v článku 1 písm. b) sú pod pojmom „prirodzený biotop" zahrnuté okrem prírodných aj prirodzené biotopy, ako aj poloprírodné biotopy. Takže aj z tohto dôvodu navrhujeme ponechať pôvodnú úpravu v čo najširšom význame „ochrana biotopov", čo lepšie zodpovedá aj zneniu uvedenej smernice.
Po piate. V čl. I bode 16 v úvodnej vete sa slová „7a a 7b“ nahrádzajú slovami „7a až 7c".
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 7 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Po šieste. V čl. I bode 16 v § 7a ods. 5 sa na konci za slová „právnym predpisom" vkladá čiarka a slová „a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu po potvrdení ich úhrady".
Odôvodnenie. Požadované činnosti sú finančne náročné a môžu ohroziť – v kumulácii s ostatnými povinnosťami ochrany životného prostredia – hospodárenie dotknutých subjektov. Ak užívateľ pozemkov nezapríčinil stav ohrozenia pôvodného druhového zloženia, je táto povinnosť nad rámec Ústavy Slovenskej republiky. Navyše vykonaním tejto činnosti by užívateľ pozemku porušil § 4 ods. 3 zákona, nakoľko prirodzený výskyt nie je v ňom zadefinovaný.
Po siedme. V čl. I bode 16 sa za § 7b vkladá nový § 7c, ktorý vrátane nadpisu „Ochrana charakteristického vzhľadu krajiny“ znie:
Odsek 1: „Pri využívaní krajiny je každý povinný chrániť jej charakteristický vzhľad a obmedziť činnosti, ktoré môžu narušiť jej charakteristické črty. Za týmto účelom sa pri umiestňovaní nových stavieb, ako aj iných objektov a aktivít zabezpečí ich vhodné začlenenie do krajiny v súlade s existujúcimi významnými krajinnými prvkami, historickými krajinnými štruktúrami, krajinnými horizontmi alebo tradičnými krajinnými dominantami.“
Odsek 2: „Podrobnosti o charakteristickom vzhľade krajiny a charakteristických črtách krajiny, vrátane vymedzenia jednotlivých typov krajiny, podmienkach ich ochrany, ako aj podmienkach začleňovania objektov a stavieb do krajiny upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.“
Odsek 3: „Podrobnosti podľa odseku 2 sú podkladom na vypracovanie vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. a) až c)."
Odôvodnenie. Je potrebné v zákone zadefinovať a zabezpečiť aj ochranu charakteristického vzhľadu krajiny, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť krajinných systémov a odzrkadľuje viaceré dôležité stránky ich stavu a vývoja.
Po ôsme. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie: „V § 11 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Územná ochrana je vo verejnom záujme."." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Po deviate. V čl. I sa za bod 31 vkladá nový bod 32, ktorý znie: „V § 19 odsek 4 znie: „Na územiach národných parkov je obmedzený vstup, vjazd, voľný pohyb osôb, domácich a hospodárskych zvierat mimo zastavaného územia obcí, ako aj turistické, rekreačné a iné spoločenské činnosti. Podmienky týchto obmedzení a zoznam turistických, rekreačných a iných spoločenských aktivít, ktoré sú zakázané, ako aj manažment povolených turistických, rekreačných a iných spoločenských činností určí návštevný poriadok národného parku a jeho ochranného pásma, ktorého súčasťou je program starostlivosti o návštevníkov obsahujúci aj opatrenia o osvetovom a kultúrno-výchovnom využívaní národného parku. Návštevný poriadok možno vydať aj pre časť územia národného parku.“.“ Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Je potrebné čo najpresnejšie v zákone špecifikovať, čo je v národnom parku zakázané, najmä z dôvodu odstránenia pochybností a nejasností v aplikačnej praxi.
Po desiate. V čl. I sa vypúšťajú body 32, 34 až 37, ďalej, 39, 40 a 42.
Odôvodnenie. Vo všetkých týchto prípadoch sa navrhuje, aby aj naďalej rozhodoval okresný úrad v sídle kraja, a nie vláda Slovenskej republiky. V porovnaní so súčasne platným stavom akceptujeme rozšírenie kompetencií vlády na všetky veľkoplošné chránené územia, teda nielen národné parky, ale aj chránené krajinné oblasti, a vo všetkých ostatných prípadoch navrhujeme zachovať súčasný stav.
Po jedenáste V čl. I bode 41 v § 25a odsek 1 znie: „Lokalitu, spravidla s výmerou do 100 ha, s kultúrnym a vedeckým významom, s neopakovateľnými charakteristickými črtami významnými z miestneho alebo regionálneho hľadiska a ekologickým alebo krajinotvorným významom, môže obec vyhlásiť všeobecne záväzným nariadením za obecné chránené územie."
Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike chýba právna úprava týkajúca sa výslovne starostlivosti o krajinu, navrhujeme rozšíriť definíciu obecného chráneného územia aj o krajinársky motív jeho možného vyhlásenia.
Po dvanáste. V čl. I bode 45 úvodná veta znie: „V § 28 odseky 3 až 9 znejú..."
Po trináste. V čl. I bode 45 v § 28 odseky 3 a 4 znejú:
Odsek 3: „Každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2 (ďalej len „navrhovateľ"), je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody.“
Odsek 4: „Okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 alebo z vlastného podnetu na základe vyhodnotenia kritérií podľa príloh č. 3 až 10 osobitného predpisu64), odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu64) z hľadiska cieľov jeho ochrany.".“
Odôvodnenie k obom týmto bodom, teda 12 a 13.
Platné znenie zákona upravujúce posudzovanie projektov s možným negatívnym vplyvom na európsku sústavu chránených území netransponuje správne príslušnú európsku legislatívu, konkrétne článok 6.3 a 6.4 smernice Rady 92/43/EHS, ktoré sú kľúčové pre jeho správne uplatňovanie.
Hlavná chyba je podľa nás procesná, lebo novela navrhuje postup podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie čiže EIA, ktorý však upravuje tento proces všeobecne, kým smernica Rady 92/43/EHS požaduje špeciálne posudzovanie vplyvu plánov a projektov na územia európskej sústavy chránených území. To môže byť súčasťou EIA, musí však spĺňať podmienky posudzovania vplyvov na európsku sústavu chránených území podľa citovanej smernice.
Po štrnáste. V čl. I sa za bod 47 vkladá nový bod 48, ktorý znie: „V § 32 sa na konci pripája táto veta: „Druhová ochrana je vo verejnom záujme."." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Po pätnáste. V čl. I bode 52 v § 35 ods. 6 sa vypúšťa posledná veta.
Odôvodnenie. Starostlivosť o nájdené choré, zranené, poškodené a uhynuté živočíchy sa vládnym návrhom zákona presúva z príslušných orgánov ochrany prírody na štruktúry odbornej organizácie, a teda na Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky. Tento posun je pozitívny, avšak podľa poslednej vety ten, kto nájde chráneného živočícha, ktorý je zároveň poľovnou zverou, má tento nález ešte oznámiť aj okresnému úradu. Táto povinnosť sa javí byť nadbytočná a keďže je výlučne evidenčná, tak aj sa javí byť zbytočnou záťažou pre občana, a preto ju navrhujeme z textu vypustiť.
Po šestnáste. V čl. I sa za bod 57 vkladá nový bod 58, ktorý znie: „V § 47 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Ochrana drevín je vo verejnom záujme."." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Po sedemnáste. V čl. I bode 59 v § 47 ods. 4 písm. a) sa slová „80 cm“ nahrádzajú slovami „40 cm".
Odôvodnenie. Cieľom predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zachovať súčasný stav. V porovnaní so súčasným znením zákona o ochrane prírody a krajiny sa vo vládnom návrhu zákona zvyšuje obvod kmeňa drevín rastúcich za hranicami zastavaného územia obce a mimo lesa, kde nie je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny pri ich výrube, zo súčasného obvodu 40 centimetrov na 80 centimetrov. Toto považujeme za značný zásah do podstaty ochrany prírody a krajiny, ktorý v praxi bude smerovať k živelnému výrubu drevín a zníženiu disponibilných prostriedkov na náhradnú výsadbu. Už v súčasnosti sa k voľne rastúcej zeleni mimo intravilánu pristupuje veľmi benevolentne, čo by sa predloženou novelou ešte výrazne zhoršilo. Treba zdôrazniť, že táto zeleň plní celý rad dôležitých funkcií ako napríklad ekologické, mikroklimatické, pôdoochranné, ale aj krajinotvorné a ďalšie. Aj z tohto dôvodu sme zásadne proti liberalizácii nových podmienok výrubu, ktoré by mohli situáciu ešte viac zhoršiť.
Po osemnáste. V čl. I bode 62 v § 47 ods. 7 písm. b) znie: „b) začať konanie o vydaní rozhodnutia o určení podrobnejších podmienok vykonania výrubu alebo o vydaní rozhodnutia, o jeho obmedzení alebo zákaze, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu prírody a krajiny".
Odôvodnenie. Navrhujeme novú a presnejšiu formuláciu, ktorá by v praxi mala zabrániť zjednodušenému a príliš urýchlenému rozhodovaniu pri výrube.
Po devätnáste. V čl. I bode 67 v § 50 ods. 1 sa pred prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: „Vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny je vo verejnom záujme."
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Po dvadsiate. V čl. I bode 68 v § 51 ods. 4 sa slová „nariadenia vlády" nahrádzajú slovami "všeobecne záväzného právneho predpisu".
Odôvodnenie. Považujeme súčasnú právnu úpravu vyhlasovania osobitne chránenej časti prírody a krajiny prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu za vhodnejšiu ako prostredníctvom nariadenia vlády.
Dvadsiaty prvý bod. V čl. I bod 82 znie: „V § 56 ods. 1 sa nad slovo „výskum" umiestňuje odkaz 86b, nad slovo „činnosť" sa umiestňuje odkaz 86c a vypúšťajú sa odseky 2 a 3." Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 6.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 86b a 86c znejú: „86b) § 2 ods. 1 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, 86c) § 8 ods. 2 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie.
Predložená novela špecifikuje výskum a jeho zameranie, ale nešpecifikuje pojem „vedecká činnosť“, takže hoci sa má táto činnosť podporovať, nie je zrejmé, o čo vlastne ide. Preto ju treba ozrejmiť rovnako ako výskum.
Spresnenie pojmu „výskum" odkazom na príslušné právne normy patrí hneď do úvodného odseku 1 a tam by malo byť aj spresnenie pojmu „vedecká činnosť". Na to sa zdá byť optimálny § 8 ods. 2 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov vymenúvajúci viaceré činnosti, respektíve služby, ktoré nemožno považovať za výskum, ale môžu poskytnúť užitočné podklady pre potreby ochrany prírody ako napríklad monitoring, zber a analýzu dát a informácií.
Navrhuje sa tiež vypustiť odseky 2 a 3, lebo sú duplicitné vo vzťahu k už platným obmedzeniam v zákone o ochrane prírody a krajiny. Výskum by sa po prijatí navrhovaného znenia neúnosne zbyrokratizoval, pričom takýto návrh by mohol byť v rozpore aj s článkom 13 Charty základných práv Európskej únie, ktorý hovorí, že umenie a vedecké bádanie sú slobodné. V praxi plne postačuje povinnosť výskumníkov rešpektovať obmedzenia pri vstupe na pozemky a pri zaobchádzaní s chránenými druhmi, aby nedochádzalo k ich rušeniu či poškodeniu. Teda ak platí, že do niektorých území má voľný vstup každý a že neinvazívny výskum neohrozuje chránené druhy, tak takýto výskum nesmie byť obmedzovaný nad rámec Charty základných práv a iných platných právnych noriem.
Dvadsiaty druhý bod. V čl. I bod 83 znie: „V § 56 odsek 4 znie: „Oprávnená osoba je povinná vopred oznámiť orgánu ochrany prírody začatie a ukončenie výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny. Po ukončení výskumu je oprávnená osoba povinná do šiestich mesiacov oznámiť organizácii ochrany prírody spôsob a termín publikovania alebo uschovania výsledkov výskumu alebo odovzdať organizácii ochrany prírody správu o výsledku výskumu. Pri viacročných výskumoch je oprávnená osoba povinná oznámiť organizácii ochrany prírody spôsob a termín publikovania alebo uschovania výsledkov výskumu alebo odovzdať organizácii ochrany prírody priebežnú správu o výsledku výskumu každoročne do 31. januára kalendárneho roka. Oprávnená osoba môže pri odovzdávaní údajov do národnej databázy určiť podmienky, za akých možno tieto údaje sprístupňovať a poskytovať o nich informácie. Výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov organizácia ochrany prírody zverejní na svojom webovom sídle; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté86d).“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 86d znie: „Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)."
Odôvodnenie.
Navrhované znenie vládneho návrhu zákona je v rozpore s viacerými inými právnymi predpismi. Okrem toho, napríklad vo viacerých skupinách živočíchov, sú chránené takmer všetky druhy zistené na Slovensku (obojživelníky, plazy, vtáky). Orgán ochrany prírody by tak od zoológov skúmajúcich tieto živočíchy dostal neobmedzený prístup k ich novým údajom bez toho, aby na ich získanie prispel.
Hoci sa v znení vládneho návrhu zákona uvádza, že ostatné ustanovenia zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov týmto nie sú dotknuté, už len povinnosť odovzdať výsledky výskumu je v rozpore s § 17 ods. 1 písm. d) tohto zákona, ktorý ustanovuje, že autor má právo na „nedotknuteľnosť svojho diela a manipuláciu s ním".
Okrem toho je znenie vládneho návrhu zákona podľa všetkého aj v rozpore s článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES o právnej ochrane databáz.
Dvadsiaty tretí bod. V čl. I bod 84 znie: „V § 56 odsek 7 znie: „Na vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50, území európskeho významu podľa § 27 a európskej sústavy chránených území podľa § 28 môžu byť použité iba výsledky výskumu vykonávaného v súlade s odsekom 4, ak orgán ochrany prírody nerozhodne inak.".“
Odôvodnenie.
Nedostatkom vládneho návrhu zákona je, že pri vyhlasovaní chránených území by príslušný orgán vôbec nemohol využívať tie výsledky výskumu, ktoré neboli zbierané výslovne pre potreby ochrany prírody a krajiny, a teda k nim nemusí existovať súhlas orgánu ochrany prírody a vlastníka, hoci môžu mať veľkú informačnú a prírodoochrannú hodnotu a nemusia viesť k žiadnym problémom s vlastníkmi.
Nájsť rovnováhu medzi možnými zásahmi do práv vlastníkov, výskumníkov a širšej verejnosti nie je jednoduché, jednoznačne však treba okrem väčšej možnosti prístupu vlastníkov k údajom zachovať aj práva verejnosti, čo nami navrhnutá úprava znenia tohto zákonného ustanovenia umožní, ak sa zavedie vykonateľný a účinný systém informovania o výsledkoch výskumu.
A posledný, dvadsiaty štvrtý bod. V čl. I sa vypúšťa bod 141. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Platné znenie zákona o ochrane prírody a krajiny vo veci ukladania pokút pri neoprávnenom výrube možno považovať za vhodnejšie, a preto navrhujeme nové znenie § 90 ods. 3 písm. l) z návrhu zákona vypustiť.
Ďakujem za pozornosť.
Inak, čo sa týka spôsobu hlasovania, ktorý by som preferoval, tak ho odovzdám pánovi spravodajcovi. Ďakujem.