Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, páni navrhovatelia, začnem s tým, že opäť poviem, že aj ja som jeden z tých, ktorý tento zákon privítal a jednoznačne ho podporím. Teraz by sa mohli niektorí kolegovia poslanci z vládnej strany, ktorí zvyknú oponovať, keď je niekto v konflikte záujmov, že: "No jasné, veď sa to týka aj teba." Áno, týka sa to aj mňa. A v prípade schválenia by sa ma tento zákon pozitívne dotkol, pretože som tiež darca krvi. Ale ja som netušil pred tými ix rokmi, keď som začal darovať krv, že niekedy budem sedieť v parlamente a že budem schvaľovať takýto zákon. Takže myslím si, že túto vec môžme odložiť bokom.
Teraz sa dotknem druhej veci, pretože u nás na Slovensku vo všeobecnosti platí, že spoločnosť si veľmi málo váži dobrovoľníkov. Dobrovoľníkov, tí, ktorí dokážu pracovať zadarmo, len s tým, že sú nadšení niečím a nepotrebujú byť za to ani nejakým spôsobom veľmi odmeňovaní. A ku takým dobrovoľníkom patria aj bezplatní darcovia krvi. Mnoho ľudí sa ma pýta, že: "No a čo máš z toho, keď daruješ krv?" Ja hovorím: "Úplne fantastický pocit. Pocit, že dokážem zachrániť život niekomu, koho ani nepoznám." A tento pocit možno pozná málo ľudí. Málo ľuďom sa možno podarilo priamo zachrániť nejaký ľudský život. Aj s tým mám osobnú skúsenosť. Ale zachrániť život niekomu neznámemu, to teší potom o to viacej. Lebo niekedy to môže byť starší človek, niekedy to môže byť človek, ktorý sa zranil pri dopravenej nehode vážne a je v najlepšom svojom rozvoji svojich síl. A, žiaľ, takýto zásah by ho mohol zo spoločnosti vylúčiť. Niekedy sú to malinké deti, ktoré potrebujú takúto pomoc.
Nie je to len, samozrejme, krv, sú to aj ďalšie výrobky, ktoré sa z krvi vyrábajú a týmto pomáhajú. Čiže nie je to len taká priama transfúzia krvi, keď je niekto napichnutý na ten krvný balíček alebo tú krvnú konzervu, ako sa to hovorí, ale sú to mnohokrát aj výrobky. Niektorí, pretože chodia na transfúznu službu alebo na transfúznu stanicu, chodia darovať krv. To je také, by som povedal, rýchly proces. Okrem toho, že teda sú tie predodberové vyšetrenia, do piatich minút ste stečený a odchádzate preč. Dáte si potom ten keks, ako to už bolo spomínané, nejakú tú minerálku, prípadne čaj alebo kávu, a odchádzate spokojný.
Ale potom sú ľudia, ktorí si chodia posedieť na dlhšie do tej Národnej transfúznej služby. Chodia si posedieť ku špeciálnemu prístroju, ktorý sa volá separátor, a tam sa separujú krvné doštičky. Tá krv sa musí z toho človeka vytiahnuť, odseparovať krvné doštičky a zvyšná krv sa mu vracia naspäť. Tento proces trvá zvyčajne okolo hodiny. A ja som sa dozvedel, keďže v poslednom čase chodím viac-menej na túto cytaferézu, som sa dozvedel, že takýmto spôsobom človek dokáže pomôcť až dvom ľuďom. Čiže klasický odber sa berie za jeden odber, pretože dokáže pomôcť jednému človeku, ale separátor dokáže pomôcť vlastne, alebo teda odber zo separátorom, cytaferéza, dokáže pomôcť až dvom pacientom. Aj takýchto ľudí je málo. Niektorí možno sa boja, možno nechcú až taký dlhý čas stráviť na transfúzke, ale takýchto ľudí by sme mali tiež nejakým spôsobom podnietiť k tomu, aby sa nebáli. Čiže najprv ich podnietiť k tomu, aby darovali krv, a potom ich usmerniť k tomu, že aj toto je jedna z možností, aj keď to trvá trošku dlhšie, ale má to svoj význam. A možno niekedy aj väčší, pretože tie krvné doštičky sú mnohokrát potrebnejšie.
Tí darcovia krvi mali kedysi nejaké výhody ešte do roku 2002, kedy boli tieto výhody zrušené, úplne všetky. Ja si pamätám, že moji kamaráti, ktorí mali Zlatého Janského plaketu, sa vozili v autobusoch MHD zdarma. Nepripadá mi to síce ako veľká výhoda, ale pomôže, pokiaľ človek nemá k dispozícii auto a že naozaj využíva tú verejnú dopravu. Boli isté výhody pri tom, že sa neplatili dvadsaťkorunáčky za predpisy a podobné záležitosti. Boli uprednostnení v určitých výkonoch. A toto bolo jediné poďakovanie, á, ešte som zabudol jedno, mohli si odpisovať zo základu dane, myslím, že vtedy to bolo 2 000 korún za jeden odber, to znamená, že 8 000 korún si mohli odpísať zo základu dane počas jedného roka. Lebo zvyčajne, keď máte odber, tri mesiace máte rekonvalescenciu, to znamená, že štyrikrát do roka môžete štandardným spôsobom darovať krv. Pri cytaferéze je to viackrát, pretože tam sa tie krvné doštičky obnovujú o čosi rýchlejšie.
To znamená, že toto boli výhody, ktoré mal ten dotyčný, že bezplatne daroval svoju najvzácnejšiu tekutinu. Bolo to tuná už spomínané, ten, kto si potrebuje riešiť svoju finančnú situáciu a vidí v tom isté finančné ohodnotenie z darovania krvi, mnohokrát sa vykašle na naše zdravotné transfúzne služby, zbehne do Rakúska, kde za to slušným spôsobom platia. To znamená, že na Slovensku nám naozaj ostávajú len tí, ktorí chcú nezištne pomôcť takýmto spôsobom. Tí to nerobia pre ocenenie, tí to nerobia pre výhody, tí to robia preto, že to chcú a že ten pocit pomoci majú v sebe tak nejak už zakorenený. Nezištnej pomoci.
To znamená, že takýmto ľudom by sa naozaj malo nejakým spôsobom poďakovať. Poďakovať, pretože nikto im nepoďakuje. Pardon, ďakuje sa im vždy, keď dostávajú ocenenie, tú Janského plaketu. Ale to je v podstate jediný spôsob poďakovania za to, že na Slovensku darujú krv, ktorá pomáha občanom Slovenskej republiky.
Pokiaľ túto krv na Slovensku nemáme, musíme ju dovážať. A pokiaľ za ňu v Rakúsku dobre platia, za darovanie, koľko asi potom stojí nás, keď ju musíme kupovať? Nemyslíte si, že potom sú to vyššie výdavky na našu zdravotnú starostlivosť? Takže ja si osobne myslím, že je lepšie, keď krv našim občanom dáme od našich občanov. A nemusíme ju kupovať.
Ako už bolo spomínané, prichádza letná sezóna a transfúzne stanice vždycky majú v letných mesiacoch problém s krvou, pretože väčšina ľudí odchádza preč, a pokiaľ sa vrátia, a možno boli na dovolenkách v trópoch, kedy vlastne nemôže človek darovať, musí si dať skontrolovať, samozrejme, najprv krv, urobiť nejaké vyšetrenia a z toho vyplynie teda, či môže, alebo nemôže, je tam určitá doba, kedy sa teda vylučuje z darovania, najmä keď sa ide do trópov a podobne. Nebodaj, že ho tam ešte niečo poštípe a podobne. Takže toto sú mesiace, kedy naozaj tej krvi je málo.
Aj študenti, ktorí cez rok daruvávajú na vysokých školách tam, kde študujú, tak v letných mesiacoch odchádzajú domov, aj keď tam určite majú možnosti darovať, ale chodia väčšinou po brigádach, potrebujú si zarobiť nejaké to euro navyše, aby mali na prilepšenie, a vtedy ich asi netrápi nejaké darovanie krvi.
Preto si myslím, že je dobré, keď prichádzame opäť, pretože v roku 2009 prišla jedna poslankyňa, Tóthová, s návrhom aspoň teda urobiť daňovú úľavu tým, ktorí darujú krv, vo výške 65 eur za opäť maximálne 4 odbery. Ale iná výhoda tam nebola.
Toto, si myslím, čo navrhuje pán Novotný, má svoje opodstatnenie a naozaj ten, ktorý nevyužíva zdravotný systém tým, že platí odvody, ale nevyužíva, pretože nebýva často chorý, nechodí ku tomu lekárovi, to znamená, že len prispieva do toho zdravotného systému, on možno bude čerpať, keď bude niekedy starší, v tom dôchodcovskom veku. Možno to niektorých prikvačí viacej, ale tým, že prispieva a dokonca prispieva dvojnásobne, pretože keď bezplatne daruje krv, tak naozaj prispieva tomu nášmu zdravotnému systému, tak by sme mu v prípade čerpania tej zdravotnej starostlivosti mali umožniť nejaké výhody. Pretože on dobrovoľne daruje, bezplatne. Vždy to máte na tej legitimácii napísané: bezplatne.
Aby ste verili, že je to naozaj tak (rečník vybral svoju legitimáciu odberu krvi), tu je to vždycky napísané, v tejto poslednej kolónke, že bezplatne. Tí, ktorí chodia darovať krv, to poznajú. Pri cytaferéze sa to nepíše, lebo tam ide cytaferéza.
Takže naozaj tento zákon je dobrý. A po dlhých, dlhých rokoch od roku 2002 máme konečne možnosť oceniť tých, ktorí naozaj nezištne, bezplatne darujú najvzácnejšiu tekutinu hneď po vode na svete.
Takže ja som za to, aby sme všetci spoločne podporili tento návrh bez toho, kto má aké stranícke tričko, pretože tu sa nejedná o to, či je niekto sprava, zľava, zo stredu, zhora, zdola, tu sa jedná o ľudí, o ľuďoch, ktorí dokážu nezištne pomáhať iným a mnohokrát ani nevedia komu.
Takže ja som rád, že takýto zákon prišiel, a chcem sa poďakovať pánovi Novotnému, že takýto zákon predložil. Vyjadrujem mu svoju plnú podporu a dúfam, že tento zákon dostane plný počet poslaneckých hlasov, ktoré budú za takýto zákon.
Ďakujem pekne.
