Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže sa blíži 11.00 hodina, ani nebudem veľmi dlhý.
Výskum je naozaj jedna z dôležitých oblastí pôsobenia v spoločnosti, pretože ak má niekto špičkový výskum, môže aj rýchlejšie napredovať a tým pádom byť konkurencieschopný. Ak je niekto konkurencieschopný môže vytvárať viacej pracovných miest, čo, samozrejme, pozitívne pôsobí na zamestnanosť v štáte. Ako už bolo poukázané, tuná alebo teda u nás na Slovensku je istým spôsobom podporovaný výskum alebo teda inovácie, ktoré sa realizujú prostredníctvom výskumu. Ten výskum môže byť dvojaký a my sme teda povedali, že teda ten základný, to je ten vedecký a potom aplikovaný, ktorý sa už realizuje priamo v podnikoch a firmách. Výskum sa teda môže realizovať na úrovni verejnej sféry, teda hlavne v školách a vo vedeckých ústavoch, kde ho realizujú vedci, výskumníci, študenti, doktorandi a podobne, alebo teda v rámci súkromnej sféry, kde teda podniky investujú priamo do svojich vlastných inovácií.
Ako sa už spomínalo, aj kolega Beblavý to už poznamenal, máme tu jeden problém a to je opäť problém toho, že financie síce sú, ale sú opäť presúvané nesprávnym smerom a na zlý účel. Ak chceme skutočne podporiť inovácie firiem, ktoré nám na Slovensku zabezpečia naozaj taký výskum, ktorý sa bude dať aplikovať a preniesť do praxe tak, aby nám zvýšil zamestnanosť dlhodobú, ktorú budeme môcť merať, ktorá nám skutočne aj niečo prinesie, tak treba tie financie investovať takýmto spôsobom. Ale tuná je opäť podozrenie z toho, že sa financie rozmrhávajú a posúvajú sa vopred vybraných firmám tak, ako to už spomínal kolega Beblavý.
Ja sa len teraz dostanem trošku do štatistiky, podľa údajov ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí za rok 2012 na oblasť vedy a technológii vynakladáme iba 0,6 % HDP a zároveň máme aj nízky podiel podnikateľskej sféry na týchto investíciách, a to len na úrovni 0,27 % HDP. V iných krajinách sú to ďaleko vyššie percentá, ale koniec koncov, čo chceme, keď v rozpočte ministerstva školstva sa krátia výdavky práve na tieto veci, sme v kríze, treba šetriť, všade sa uťahujú opasky, financií nieto. No financií jesto, keď sledujeme rôzne kauzy, kde sa vyhadzujú vyslovene peniaze alebo sa strkajú do vrecák svojim mecenášom.
Výstavbou výskumných centier sa vytvára priestor pre mladých vedcov, aby neodchádzali za výskumnými zariadeniami a lepším technickým zabezpečením do zahraničia, pretože odliv našich špičkových mozgov nebude mať pozitívny vplyv na našu ekonomiku, ale na ekonomiku tých štátov, do ktorých tie naše špičkové mozgy odchádzajú. A pritom naši najúspešnejší slovenskí vedci pôsobia v zahraničí v rôznych uznávaných vedeckých tímoch a málo sa dokonca o nich vie, málo sa o nich píše. A potom ako keby sme my ani vedcov nemali. Áno, máme, ale sú mimo našej krajiny, pretože im nedokážeme vytvoriť podmienky na to, aby sa realizovali v tej oblasti, ktorú u nás na Slovensku za naše v podstate peniaze vyštudovali. A to je potom príklad aj pre ďalších mladých, ktorí vyštudujú vedecké odbory a chcú sa venovať vede a výskumu, a keďže u nás to naozaj funguje tak, že sa robia pseudovýskumy, ktoré už nie sú potrebné, lebo už sú vyskúmané, tak potom si zoberú príklad zo svojich kolegov a odchádzajú do zahraničia, poznajú reči, majú svoje vzdelanie a odchádzajú preč.
Ako je to v súkromnej sfére? Na to, aby súkromná firma mohla spustiť inovačný proces, musí mať buď teda vlastný, ale hlavne prebytočný kapitál, alebo musí získať cudzie investície. To je ale tak trošku rizikový kapitál. Kríza však zabrzdila súkromné investície a navyše zásahy štátu zablokovali prostriedky firiem v značnom počte v rôznych zvláštnych fondoch bez opodstatnenia, napr. garančné fondy a podobne. V súkromnom sektore u nás na Slovensku teda inovujú hlavne zahraničné firmy, zahraniční investori, ktorí na to majú, a domáci investori v dôsledku legislatívnej tiaže a záťaže strácajú konkurencieschopnosť, lebo neinovujú.
Takže ja súhlasím s tým, aby sa urobil taký zákonný priestor, aby bolo skutočne umožnené lepšie využívanie našich zdrojov na inovácie, výskum našich firiem, našich spoločností, našich vedeckých ústavov, ale skutočne aby neboli rozmrhávané na veci, ktoré sú už vopred pripravené, a pôjdu do nejakých súkromných rúk a neprinesú nám do budúcnosti nič užitočné, pretože to, na čo sú postavené, sú naozaj cielene, by som povedal, aj zneužívané. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tak trošku v predstihu, ale nebudem ani asi dlho a budem sa byť, teda snažiť byť hlavne vecný.
Niektoré veci tuná už moji kolegovia povedali, možno len zopakovať niektoré záležitosti, pretože viacerí z nás to vidia takto, a nielen my, ale aj teda ľudia z vonku, ktorí si prečítali tento návrh zákona.
Dotknem sa hneď začiatku, je tam písané, že teda kampaň môžu robiť len politické strany, politické hnutia a kandidáti a tak ďalej, ktorí sú zaregistrovaní. Je tuná vylúčenie práve tých, ktorí sa možno obávajú, tí, ktorí sú teda silní a majú rôzne prešľapy, a nielen títo, možno aj tí minulí a tak ďalej, aby sa proti nim nerobila antikampaň. Je to samozrejme logické, aj keď sa hovorí, že aj zlá reklama je reklama, ale v tomto prípade to má práve ten účinok, ku ktorému je to smerované. Takže tuná je to vlastne hneď v tom prvom bode § 2 zakázané, pretože volebná kampaň nemôže byť robená subjektmi, ktoré nie sú zaregistrované, a teda sú to politické strany, politické hnutia a tak ďalej, je to tam definované.
Hneď ďalší bod za tým je určené moratórium, tzv., hej, čiže volebná kampaň končí 48 hodín pred dňom konania volieb. No toto by som povedal, že je už trochu prežitok, pretože je to pozostatok ešte starších čias, kedy v rámci médií, bol rozhlas, bola televízia, boli noviny, nebola ešte taká penetrácia internetu medzi obyvateľstvom aká je v súčasnosti, neboli ešte sociálne siete, len začínali možno s nejakými jednoduchými zgrupovaniami sa, to si ja pamätám ešte z vysokej školy, keď som sa nalogoval do prvej skupiny diskusnej, kde sa hovorilo na rôzne témy, predovšetkým odborné. Takže tieto veci ešte neboli tak zaužívané. Dneska však máme penetráciu internetu neskutočnú, sociálne siete, ich je niekoľko desiatok typov, do rôznych skupín sa môže človek prihlásiť. A tu je už potom problém ustriehnuť, či je niečo ešte kampaň alebo nie je niečo kampaň. Dokonca sa už dá rozposielať, dajú sa rozposielať SMS-ky, dajú sa na to urobiť aplikácie v mobiloch. Kto by toto dokázal ustriehnuť, keď vám príde cielená, cielená správa nejaká, len s tým, že máte nejakú aplikáciu stabilne pustenú, alebo si ju nahráte niekde predtým, alebo stiahnete? A väčšinou sa teda dajú sťahovať zadarmo takéto aplikácie. Samozrejme sú vytvorené. Takže, kto toto ustriehne, tak to by bol naozaj iný macher. Takže, ja si myslím, že dávať nejaké moratórium na kampaň, na volebnú kampaň, je už dneska neopodstatnené.
Potom sa tam hovorí o moratóriu na zverejňovaní výsledkov prieskumu verejnej mienky. Tu sa dala lehota 21 dní. Čo si zase myslím, že je možno priveľa, ale tuná to moratórium opodstatnenie má. Takže možno ho treba len skrátiť, ja neviem na päť, desať dní, možno, určite nie 21. V každom prípade niektoré strany to používali ako jeden z nástrojov na lepšie usmernenie pre voličov, pričom zväčša nové politické subjekty majú práve ku dňu konania volieb stúpajúcu tendenciu rastu preferencií. Takže tuná treba zvážiť len ten čas, ale to si myslím, že vyplynie, vyplynie z diskusie. Takže určite sa to ešte, alebo teda pravdepodobne by sa to ešte mohlo upraviť v druhom čítaní. Ale ako som spomínal, môže to zvýhodňovať práve staré politické strany, teda už etablované, čiže nové sú v tomto znevýhodnené. A opäť tu máme rovnosť príležitostí. Tuná je k tomu akosi trošku bránené.
Spomínal som už teda zákaz vedenia volebnej kampane nekandidujúcimi subjektmi, čiže zákaz pozitívnej, ale aj negatívnej kampane voči kandidátom od iných ako kandidujúcich subjektov. Takže, a to sa týka nielen kandidátov na prezidenta, to sa týka kandidátov na predsedov vyšších územných celkov a tak ďalej, v čase volebnej kampane by teda nemohli byť v televízii, v televíznych volebných reklamách odporúčania napríklad športovcov alebo hercov, aby volili určitú, ja neviem, osobnosť. Tieto formy boli samozrejme v minulosti aj dosť využívané. Takže toto si myslím, že je opäť trošku ubraté istým smerom, pretože naozaj, ak je človek osobnosť spoločenského života a pritom nemá politické ambície, ale pritom môže napomôcť tomu, aby niekto, kto kandiduje, mohol byť zvolený do takejto politickej funkcie, tak je to opäť obmedzovanie názoru občana, aj keď prezentovaného verejnou formou.
O limitoch už tuná bolo hovorené, tak ja by som možno len to opäť nejak, len ani nie možno zhrnul, pretože toto bude zhrnuté ešte asi viackrát. Opäť je zlé, keď nezávislý kandidát má obmedzenú kampaň výškou stropu a politický nominant výšku stropu de facto nemá.
Ďalej je ešte otázne, ešte sa vrátim k tej volebnej kampani. Sú definované spoty komerčné a potom sú definované vlastne, alebo teda nie sú definované, tie zvyšné sú nekomerčného charakteru. To znamená, tie komerčné budú obmedzené do limitov, do času a tak ďalej. Ale nekomerčné nie. No a teraz ide o to, že niekto preberie komerčný spot, ktorý sa používal vo volebnej kampani aj povedzme do toho moratória, a preberie ho na sociálnu sieť, ale nekomerčne, či už sa to bude považovať za nekomerčné prezentovanie alebo nekomerčný spot a tým pádom bude zvýhodňovať toho kandidáta. A opäť tu máme potom zlé nastavenie. A kto to bude celé sledovať, čo je ešte komerčný, čo už nie je komerčný spot? Takže to sú otázky, ktoré sú v rámci kontrolných mechanizmov ťažko dosiahnuteľné, alebo teda odpovede na tieto otázky, lebo tie mechanizmy, naozaj si neviem predstaviť, ako sa budú vykonávať v praxi.
Viackrát to už bolo spomínané teda, aj kolegyňa Žitňanská to spomínala, aj niektorí ďalší, čo sa týka výdavkov na kampaň už v súčasnosti. Vieme, že nás čakajú prezidentské voľby, voľby do vyšších územných celkov, ale bilbordy s tvárami tých, ktorí už ohlásili to, že budú kandidovať, už sú rozvešané po Slovensku. V Žilinskom kraji už viem o troch ľuďoch, ktorí majú takéto svoje tváre na bilbordoch, ale nie je tam ešte napísané, že kandidát, lebo to už by bola volebná kampaň. Čiže začne sa volebná kampaň, bilbordy už sú, tak sa tam len dolepí kandidát číslo "puf" a máme to tam. Takže či už sa to bude brať ako volebná kampaň a bude sa započítavať aj výška alebo teda výdavky na už súčasné bilbordy, ktoré už sú, a ešte nie je volebná kampaň. Je to len, je to len motivácia pre ľudí ukázať, že áno, občania, som tu, som tu pre vás a zaujímam sa o vyšší územný celok, alebo zaujímam sa o funkciu prezidenta. Takže je to len taká informačná kampaň, lebo podľa zákona volebná kampaň začína vyhlásením volebnej kampane. Máme dátum, máme voľby, či už tam bude teda to moratórium, tých 48 hodín, alebo nie, tak volebná kampaň prebieha a počas tej sa, by sa mali teda určovať výdavky na túto volebnú kampaň. Takže to je naozaj otázne teraz, či sa budú zarátavať aj tieto výdavky už na aj prezidentskú ale aj na predsedov VÚC, pretože už aj tí si robia svoju kampaň, aj keď sa to kampaňou nazvať v súčasnosti nedá, podľa súčasného právneho stavu.
Takže naozaj tuná stačí len dať to prechodné ustanovenie, ale myslím si, že na tom sa pravdepodobne dokážeme zhodnúť. Potom zapíšte pánovi ministrovi, aby si pamätal. Takže v tomto sa pravdepodobne zhodnúť môžeme, že tam to prechodné ustanovenie byť môže, aby sa zamedzilo práve špekuláciám s tým teda, že či tie výdavky na kampaň počítať už teraz, alebo až potom, keď tá kampaň bude, alebo od účinnosti toho zákona a teraz odkedy dozadu a spätne a podobne. Takže v tomto by sme sa mohli zhodnúť, ako som už povedal párkrát.
Ďalej sa v tomto vyčleňujú teda osoby, ktoré môžu svojimi príspevkami podporovať kandidujúce subjekty, a je tu nemožnosť prijať dar od občianskeho združenia, prípadne nadácie, čiže od kvázi tretieho sektora, ktorý môže istým spôsobom podporiť, a tak toto má vlastne zamedzené. Áno, tí, ktorí pracovali povedzme v takomto sektore, a vieme, že tam majú istý vplyv a isté finančné možnosti a zostali im tam rezervy, mohli by tieto finančné prostriedky použiť vo svoj prospech a, naopak, žiaľ, tí, ktorí v takýchto subjektoch nepracovali, tak majú tento handicap. Ale ak aj nepracovali v takých subjektoch a majú náklonnosť, tak by im to malo byť umožnené, aby takýmto spôsobom mohli podporiť kandidujúce subjekty. A to nehovorím len o politických stranách, ale hovorím hlavne o nezávislých kandidátoch, pretože tých pripla... (Reakcia na hlas v sále.) Prosím? Nemusia vždy zo štátnych peňazí, pretože môžu mať dary, väčšinou teda, keď majú. (Reakcia z pléna.) No, iste, však máme teraz jednu kauzičku, ktorá sa už šíri po internete ohľadne istých narcisov žltých, z ktorých sú platené určité veci, a veľa administratívy a málo naozaj výsledkov. Treba si kuknúť.
Takže problematickým sa ešte v rámci tohto zákona javí kontrola nad dodržiavaním tohto zákona, pretože ju nebude vykonávať nezávislý úrad, ako povedzme NKÚ, ale politicky nominované inštitúcie. Takisto to už bolo viackrát spomínané. A samotná Generálna prokuratúra k ukladaniu pokút podľa tohto zákona uviedla, že: "Podľa navrhovanej právnej úpravy by sankcie za správne delikty mali ukladať na základe kontroly vykonanej podľa § 8 tie orgány, ktoré sú kreované na základe politických výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho dôvodu máme pochybnosti o ich objektívnosti a nestrannosti pri výkone samotnej kontroly a následne pri rozhodovaní o uložení sankcií za správne delikty spáchané pri volebnej kampani. Námietky máme aj voči výške sankcií, ktoré bude možné uložiť za správne delikty. Považujeme ich za neprimerane vysoké." Toto je stanovisko Generálnej prokuratúry, ktoré jaksi nebolo zapracované, alebo teda tento zákon ide s rozporom do rokovania Národnej rady. Čiže vykonávaním kontroly nakladania s finančnými prostriedkami a financovaním kampaní má byť poverené ministerstvo financií, ktoré však s tým tiež nesúhlasí, a zákon teda sa vďaka ich nesúhlasnému stanovisku predkladá do Národnej rady s rozporom.
Takže vzhľadom na pripomienky Generálnej prokuratúry a ministerstva financií je potrebné uvažovať nad zavedením nezávislej inštitúcie, ktorá by kontrolovala uplatňovanie týchto našich nových volebných zákonov. Ako sme tuná už viackrát spomínali, je to na diskusii. Máme ešte minimálne mesiac na to, aby sa teda diskutovalo o tom, aby sa pouvažovalo nad kreovaním takejto inštitúcie, ktorá bude dohliadať nad priebehom volieb a skutočne nad dodržiavaním zákona nestranným apolitickým spôsobom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Lojzo, povedal si presne vec, ktorú využívajú niektoré banky. A je to fakt, že jedna konkrétna banka zastrešuje jeden nebankový subjekt a má dokonca prepojené databázy, čiže keď je náhodou niekto neplatiteľom, alebo teda sa oneskoril s nejakou splátkou v tom nebankovom subjekte, už potom ani z banky nemá nárok na úver, pretože už je kvázi na ich čiernej listine. Takže máš pravdu v tom, že máme tu zákony o bankách, máme tu zákony, ktoré majú ochraňovať spotrebiteľov, ale pritom banky samotné ho obchádzajú taký, tento zákon tým, že si vytvárajú rôzne svoje vlastné firmy, ktoré nepodliehajú zákonu o bankách.
Takže potom neviem, aký, aký systém tuná je, teda na ochranu toho spotrebiteľa, keď samé banky si vytvárajú niečo, aby nemali, aby nemal štát nad nimi dohľad, a používa, teda ponúkajú klientom, tým ktorým nevychádza dať, dostať úver v banke, tak ich ponúknu cez nebankovú inštitúciu. A ten, tí dotyční ten úver dostanú. Samozrejme potom dochádza k tým stavom, že ľudia sa náhodou oneskoria v splátke, dochádza k vymáhaniu, k exekúciám a siaha sa na majetok občanov v neprimeranej výške.
Takže skutočne treba sa nad týmto zamyslieť a urobiť také opatrenia, ktoré budú naozaj ochraňovať občanov Slovenskej republiky. A pokiaľ máme zákon o bankách, tak všetci, ktorí fungujú na finančnom trhu, ponúkajú nejakým spôsobom financie do obehu, majú spadať pod takýto zákon, či je to banka alebo nebankový subjekt. V takom prípade by samozrejme nebankový subjekt nemal opodstatnenie, pretože takéto produkty by mali ponúkať len banky, ktoré sú zaviazané štátu kontrolou aj svojimi mechanizmami.
Ďakujem.

Určite. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Milí návštevníci, milé kolegyne, kolegovia, ktorých je tu ešte menej ako pri mojom prvom vstupe, však ale to nevadí, ja som chcel tak trochu aj oddeliť dve témy. Prvú z nich som už spomenul v písomnej pripomienke. Teraz by som sa chcel dostať ešte k tej druhej časti. Ale čiastočne ju už načrtol môj kolega Martin Fecko. A jedná sa v rámci novopripravovaného zákona o voličov zo zahraničia. Je to tak trochu moja téma, pretože Slováci v zahraničí sú mojou obľúbenou témou. A okrem toho je tam veľa teda mojich kamarátov, známych, ktorí dočasne pôsobia tam. A preto som sa zaujímal aj o túto oblasť.
A by som len teda zdôraznil, akým spôsobom je nastavený súčasný stav a ako ho rieši navrhovaná právna úprava. Takže to, koľkých ľudí sa to týka zhruba, je okolo 200 tisíc ľudí, ktorí majú oprávnenie voliť vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a možno aj v ďalších. Ale istým spôsobom je im to umožnené, istým spôsobom im to umožnené nie je. Takže tých päť spôsobov by som ešte raz zdôraznil. Buď nepôjdu voliť vôbec, pretože nemajú možnosti, akým spôsobom sa teda k tým voľbám dostať a akým spôsobom zahlasovať, ďalej, môžu voliť poštou, mohli by voliť osobne na veľvyslanectve Slovenskej republiky v zahraničí alebo na zastupiteľskom úrade, takisto by mohli voliť elektronicky, prípadne kombináciou skôr uvedených možností. A teraz, keď sa rozprávame aj o možnostiach rozšírenia teda eGovernmentu, elektronickej komunikácie, tak si myslím, že práve táto možnosť by mohla byť do budúcnosti preferovaná pre prípadný spôsob voľby práve zo zahraničia. Keďže tu máme zástupcov ministerstva vnútra, určite počúvajú pozorne, takže myslím si, že toto je racionálna pripomienka, ktorá by sa určite dala zapracovať do pozmeňujúceho návrhu v rámci tohto zákona, pretože aj z úvah alebo teda z komunikácie so Slovákmi zo zahraničia vyplýva, že by toto pre nich bola najideálnejšia možnosť, akým spôsobom zahlasovať vo voľbách. V súčasnosti sa teda môže voliť výlučne poštou a značne komplikovaným spôsobom a aj to len vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. To má za následok, že vlastne volilo 200 tisíc oprávnených voličov aj v posledných parlamentných voľbách, teda v roku 2012, z nich, z tých 200 tisíc len zhruba 10 tisíc voličov zo zahraničia.
Negatíva už takisto spomínal pán kolega Fecko, takže ja by som ich len zhrnul do takej kocky. Nový volebný kódex, vlastne táto právna úprava neumožňuje, aby sa výkon volebného práva zo zahraničia urobil elektronicky, čo je dlhodobá požiadavka voličov zo zahraničia, ktorú som už spomínal. V členských štátoch Európskej únie sa takýto systém volieb zo zahraničia napríklad uplatňuje v Estónsku. Ďalej, neumožňuje sa výkon volebného práva zo zahraničia ani na zastupiteľských úradoch v zahraničí. A takáto možnosť pritom existovala už v bývalom Česko-Slovensku a aj v súčasnosti existuje vo viacerých členských štátoch Európskej únie. Voľba poštou zo zahraničia je možná, ale len v prípade teda volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ale už nie v prípadoch prezidentských volieb, celoštátneho referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta, čo sa v podstate javí ako neodôvodnené, pretože všetky voľby sú postavené na roveň. Pripomienku by sme mohli mať akurát ku komunálnym voľbám, keďže ľudia nežijú trvale na danom území, tak je málo pravdepodobné, že by dokázali nejakým spôsobom posúdiť alebo zvoliť správneho kandidáta, ktorý by v podstate ovládal len dané územie danej samosprávy. Takže v tomto sa určite zhodneme. Ale v prípade prezidentských volieb, volieb do europarlamentu, voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, tie sú jasné, celoštátne referendum a takisto aj odvolanie alebo teda ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta určite by do tohto spôsobu mali byť zahrnuté, to znamená, minimálne, aby sa im umožnilo, pokiaľ sa zachová teda ten systém volenia poštou, aby sa tento systém doplnil o tieto ďalšie voľby. Ale, ako sme spomínali, elektronická forma voľby by určite bola prístupnejšia.
Ak sa umožňuje vykonať voľby zo zahraničia výlučne poštou, mal by náklady poštového styku komplexne hradiť štát, pretože občan, ktorý sa nachádza na Slovensku, nemá na to žiadne náklady, akurát možno na cestu na autobus alebo nejakú hromadnú dopravu, prípadne autom, alebo pešo, pokiaľ to má teda v blízkosti svojho bydliska, čo by malo byť, pretože okrsky sa robia tak, aby mal občan čo najbližšie do volebnej miestnosti. Tak prečo by mal mať občan Slovenskej republiky, ktorý žije v zahraničí, náklady oproti bežnému občanovi spojené so svojím volebným právom? Takže v prípade, že by takýto občan do budúcnosti volil poštou, tak by mal tieto náklady znášať štát. Toto všetko sa dá, samozrejme, odbúrať elektronickou formou hlasovania.
Do výsledku hlasovania sa započítavajú hlasy na hlasovacích lístkoch, ktoré boli doručené ministerstvu vnútra najneskôr v posledný pracovný deň pred dňom konania volieb, teda zo zahraničia musia byť odoslané o niekoľko dní skôr kvôli pošte, keď ešte predvolebná politická kampaň beží, končí sa až 48 hodín teda pred voľbami a voličovi zo zahraničia nikto nezašle potvrdenie, že jeho hlasovací lístok bol do výsledkov volieb započítaný. A tieto skutočnosti vnímajú voliči zo zahraničia ako diskrimináciu vo vzťahu k iným voličom. Takže opäť tu máme rovnosť, ktorá je týmto pádom obmedzovaná, pretože ak oni sa to musia snažiť vypísať naozaj, a pritom ešte sa musia spoliehať na to, že poštová služba ich hlas doručí načas. Mne sa osobne stalo len tu na Slovensku, že list, ktorý bol označený ešte ako prioritný, neprišiel ako prioritný, žiaľ, ťažko sa vymáhajú poplatky naspäť, keďže nevieme dokázať, kedy ten list prišiel, pokiaľ nebol s doručenkou. A toto je problém pošty. Niekde sa to, skrátka, zabudne, oneskorí alebo možno tendenčne zabudne, keďže sa vie o adresátovi. Takže opäť tu sa dostáva do popredia otázka elektronického hlasovania, ktoré tým pádom sa môže uskutočniť priamo v deň volieb, čo, si myslím, je zase efektívnejšie.
Takže toľko, čo sa týka volieb zo zahraničia.
Takže určite sa zhodneme na tom, že v rámci napĺňania eGovernmentu alebo teda zavádzania eGovernmentu, elektronickej verejnej správy bude aj toto jedna z možností, ktorá dokáže uľahčiť občanom Slovenskej republiky aj v oblasti volebného práva vyššie možnosti, vyšší komfort a, samozrejme, zjednodušiť celý systém volieb, a to nielen volieb do Národnej rady, ako som spomínal, ale aj ďalších volieb, ktoré sa ich týkajú.
No vrátim sa ešte späť teda ku tým predchádzajúcim dôvodom, o ktorých som už teda hovoril.
Pán minister mi tu potvrdil, že ich prvý návrh teda bol taký, že naozaj do okrskových a okresných volebných komisií by sa mohol spraviť taký výber, aby sa do nich dostali zástupcovia nie veľkých politických subjektov, ale, naopak, nových a malých politických subjektov, ktoré získali do 3 % hlasov v predchádzajúcich voľbách, keďže tých strán nominujúcich môže byť, samozrejme, viacej, a aby sme ušetrili, tak dávam teda návrh, aby ministerstvo vnútra skúsilo zapracovať takúto pripomienku, môžeme o nej, samozrejme, diskutovať. Len pokiaľ budeme o nej diskutovať v rámci politického spektra, tak určite bude viacej súčasným politickým stranám vyhovovať to, že tam budú mať svojich zástupcov, takže ono je to polemické, či prejde takýto návrh, ale v každom prípade dávam ho na zváženie, že pokiaľ chceme ešte aj ušetriť, tak, povedzme, v okrskovej alebo okresnej volebnej komisii sa stanoví maximálny počet okrskárov, teda ľudí, ktorí budú zastúpení v tejto komisii. Hrali sme sa tu s číslami, či ich bude šesť, osem alebo desať. A z tých všetkých malých alebo nových politických strán, ktoré vstupujú do daných volieb, sa žrebom vyžrebuje ten daný počet zástupcov v okrskovej alebo v okresnej volebnej komisii a tým pádom máme garanciu, že tam budú mať zastúpenia aj, povedzme, nezávislí kandidáti. A toto tak isto bude treba zapracovať do tejto novely, pretože v tejto novele sa toto vôbec nenachádza, že by nezávislý kandidát, ktorý si zozbiera podpisy pri ktorýchkoľvek voľbách, mal možnosť nominovať svojho zástupcu do okrskovej alebo do okresnej volebnej komisie, čo by, samozrejme, mala byť určite tiež možnosť, pretože, aj nezávislý kandidát by mal mať možnosť dohliadať na priebeh volieb.
Takže toto sú dva také návrhy, a by som bol rád, keby sa v rámci diskusie prediskutovali a aj zahrnuli teda do návrhu tohto zákona, do druhého čítania. Takže je to elektronická forma hlasovania zo zahraničia a návrh okrskové a okresné volebné komisie kreovať práve zo strán, ktoré nedosiahli 3 % alebo teda dosiahli do 3 % v predchádzajúcich voľbách, a z nových politických subjektov a nezávislých kandidátov, hlásiacich sa v daných voľbách s tým, do daného počtu aby sa ušetrili finančné prostriedky, žrebom vyžrebovať tých, ktorí budú v tej danej okresnej alebo okrskovej volebnej komisii zastúpení. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolega Jofo, ďakujem ti veľmi pekne. Pomenoval si ešte presne veci, ktoré bolo treba zdôrazniť.
Kolega Martvoň, údajne tento zákon reflektoval na odporúčania. Tak trošku ma to tak zarazilo, pretože pochybujem, že by niekto z úrovne Európskej únie bol proti rovnosti príležitostí, pretože tento zákon je nasmerovaný proti rovnosti príležitostí už len tým, že sa selektuje na základe kritérií nejakých, ktoré, samozrejme, nevyhovujú úplne všetkým. Takže o tom pochybujem.
To, že sa ušetrí milión 400 tisíc eur je super, ale hovorím, že tu sú aj iné možnosti, kde sa dá v rámci štátu ušetriť. Takže tam treba hľadať možnosti.
A okrem toho, a to zareagujem aj na kolegu Bublavého, skúsme teda obrátiť túto situáciu. A platení budú len tí, ktorí sú noví, prípadne tí, ktorí za minulé voľby získali do 3 % hlasov. A, povedzme, z toho počtu, aby sme ušetrili, do toho počtu šesť alebo osem, sa bude žrebovať. Takže staré politické strany tam vôbec nebudú mať svojich zástupcov. Čo vy na to? To by bolo dobré riešenie, nie? To bol pôvodný návrh. (Reakcia z pléna.) Výborne, schvaľujem to, poďme do toho.
No a čo sa týka toho, koľko zákonov a pozmeňujúcich návrhov prešlo. No mne z nich neprešiel ani jeden. Je to zaujímavé, že? Ale mal som tam veľa dobrých zmien, ktoré mi dokonca odobrili aj iní poslanci, aj ľudia. A neprešli. To je zaujímavé. Takže vy nechávate prejsť len tie, ktoré vám vyhovujú a z ktorých môžete, povedzme, vytrieskať ešte niečo politické.
No a čo sa týka diskusie na výboroch, tak neviem, či a koľkých diskusií vo výboroch ste sa zúčastnili, ale tie sú tiež také zvláštne. A nepovedal by som, že ten priestor na tú diskusiu tam nie je. Je tam, pripúšťam, samozrejme, ale nie až taký veľký, aký by som si ho predstavoval.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia, hovorí sa tu o tom, že naozaj zákon o podmienkach výkonu volebného práva je veľmi dôležitý. Ale podľa účasti, kde by mala prebiehať diskusia o tomto zákone, ako to proklamujú všetci, najmä teda poslanci vládnej strany, ale hovorila o tom aj opozícia, tak tá účasť v pléne je na takúto diskusiu dosť biedna. Napríklad ako pomerne najväčšia strana, keď to zoberiem zase vládnu stranu, SMER, má tu šiestich svojich poslancov. Opozícia tu má 16-kusové zastúpenie. Takže už len pomer keď zoberieme, tak je to trochu obrátené. Ale poďme k veci, aby som tu nerozprával len o tom, že každý chce diskusiu. Ale tá diskusia prebieha asi niekde inde. Ale myslím si, že mala by prebiehať tu v pléne, pretože tu sa ozývali hlasy ako „veď dávajte potom aj do druhého čítania návrhy“. Určite budú. Ja som len zvedavý, koľko z nich potom prejde.
Poďme konkrétne ku zákonu. Je tam niekoľko nuáns, o ktorých už hovorili kolegovia predo mnou, predrečníci. Ja sa dotknem jednej z týchto vecí, kde je napísané, že podmienkou delegovania zástupcov politickej strany, politického hnutia alebo koalície do okrskovej a okresnej volebnej komisie vo voľbách do Národnej rady, ako aj Európskeho parlamentu je nielen zaregistrovaním kandidátnej listiny, ale aj získaním najmenej 3 % platných hlasov z celkového počtu odovzdaných hlasov v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Hneď tu máme niekoľko lapsusov. Takže bolo už o nich hovorené. A ja to zdôrazním, pretože si myslím, že je to dôležitá vec. Staré politické strany tak budú zvýhodnené oproti novým vznikajúcim subjektom. To je to, myslím, jasné. Takže netreba o tom diskutovať, je to fakt. Ak tam dáme hranicu 3 %, tie strany, ktoré ešte len začínajú, v živote nemohli mať žiadne percento, to znamená, že nemôžu mať svojich zástupcov v okrskových a okresných volebných komisiách. Ďalej, to je ale také, by som povedal, závažnejšie, a pomenujem to pravým menom, staré strany si týmto zabezpečia platených voličov a platenú kontrolu volieb, pretože ich zástupcovia v tých okrskových a okresných volebných komisiách budú za túto prácu, ktorú vykonajú za sledovanie volieb v rámci volebného dňa, platení. Iní tam môžu byť ako pozorovatelia, z tých iných strán, ktoré nespĺňajú tieto kritériá, ale nebudú platení. No a keďže vieme, že robí sa to tak, že u tých, ktorí sú v okrskových volebných komisiách, tak sa vyberajú takí ľudia, ktorí sú stopercentne stotožnení s tým daným politickým subjektom a s náladami, ktoré tam sú. Takže určite dajú hlas tej danej príslušnej politickej strane alebo hnutiu, alebo koalícii. Takže môžeme povedať, že sú to naozaj platení voliči a tí ostatní sú neplatení.
Ďalšia vec. Hovorí sa tu o tom, že na týchto členoch okrskových a okresných volebných komisií sa má ušetriť. V štáte je veľa iných nástrojov, ako ušetriť, nie však cez diskrimináciu nových strán, napr. cez toto nové financovanie politických nominantov. A ja hneď uvediem príklady. Aj na tejto schôdzi máme predložený návrh na obmedzenie finančného ohodnotenia členov niektorých rád ÚPN. Povedzme si, že skúsime nastaviť šetrenie tak, že vo všetkých štátnych podnikoch, štátnych inštitúciách a inštitúciách riadených štátom obmedzíme vyplácanie odmien členom dozorných rád, správnych rád a podobne, pokiaľ si nebudú plniť svoju funkciu a nebudú sa zúčastňovať svojej práce, pretože v súčasnosti platí, že bez ohľadu na to, či tam sa zúčastňujú alebo nezúčastňujú, stále majú svoj plat. A vieme, že tu máme ľudí, ktorí majú viacero funkcií, okrem toho, že sú poslanci, primátori, poslanci VÚC-ok, tak sú zastúpení aj v rôznych dozorných radách rôznych organizácií, rôznych inštitúcií a poberajú plat, či tam sú alebo tam nie sú.
Pán minister, sú toto možné zdroje šetrenia? (Reakcia navrhovateľa.) No, povedzme si, dobre, vyrátame si, dáme si tú námahu, spracujeme tento materiál a povieme si, koľko tam ide výdavkov na dozorné rady, a potom si môžeme povedať... (Reakcia navrhovateľa.) Sú to peniaze firmy, ale firmy sú v správe štátu, zastupujú štát. (Reakcia navrhovateľa.) Časť z nich áno. No tak mňa nezaujímajú súkromné firmy. Tie nech si platia dozorné rady, ako si ich platia. Ale pokiaľ máme firmy, ktoré sú v štátnej správe... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán minister, zapíšte si poznámky, potom to prečítate.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ja ich pripravím. Potom ich tu v druhom čítaní vymenujem všetky, hej. Takže tu sú možnosti šetrenia, takže nešetril by som určite na členoch okrskových a okresných volebných komisií. Ďalej, staré strany týmto spôsobom budú mať o jeden z nástrojov na mobilizáciu svojich voličov viacej, a to svojich vlastných okrskárov, keďže veľa strán túto formu používala ako aj možnosť predvolebnej kampane. Či chceme, či nechceme, zo skúseností je to tak.
Ďalšia nuansa sa týka tých 3 % minimálnej hranice. Voľby konané pred štyrmi rokmi vôbec nemusia kopírovať politickú situáciu v deň konania nových volieb. A už vôbec tam nie je dôvod naviazať účasť členov v okrskových komisiách vo voľbách do Európskeho parlamentu na výsledky volieb do národného parlamentu. To sú úplne dve rozdielne veci. A takisto ako samosprávne voľby sú úplne o niečom inom. Vieme, že niekde sú koalície také, ktoré sú úplne protichodné, opozícia sa dá s vládnou stranou dohromady pri voľbe župana, prípadne poslancov. Takže to isté je o voľbe do Európskeho parlamentu. Je to o niečom úplne inom. Takže tu by som vôbec napríklad do volieb do Európskeho parlamentu nepodmieňoval získaním minimálne 3 % v účasti v parlamentných voľbách predchádzajúcich. Okrem toho, keby sa termíny aspoň zosúladili, že budú v ten istý dátum, tak sa dá o tom polemizovať, ale jedny voľby sa konajú úplne niekedy inokedy ako tie druhé.
Už tu bolo viackrát povedané, že tento návrh zákona akosi opomína nezávislých kandidátov. A tí sú tu diskriminovaní vo viacerých paragrafoch, pretože nemôžu si delegovať svojich zástupcov platených do okrskových a okresných volebných komisií, žiadnych. A nemajú aj iné možnosti ako politické strany, ktoré sú registrované a ktoré majú svoje kandidátne listiny.
Toto sú len také nuansy, ktoré som vyzdvihol teraz, a mám nachystané aj niektoré teda riešenia, takže uvidíme.
A ešte by som niečo povedal na margo už tej diskusie, ktorá tu odznela.
Kolega Martvoň povedal, že druhé čítanie je otvorené pre všetkých. Áno, ale zo skúseností vieme, že tých zákonov nám doteraz veľa neprešlo. (Reakcia z pléna.) Áno, zo zákonov nám neprešlo vôbec nič, z pozmeňujúcich návrhov nám prešlo, verejné obstarávanie, veľa, tri, neviem, či je to veľa, štyri naše všeobecne. Takže uvidíme, no tak budeme predkladať návrhy, tak ich potom spočítam.
Kolega Blanár hovoril, že iní neboli schopní podať takýto návrh. No ani bývalá vláda strany SMER, ani za minulého vládnutia ho nepodala, lebo nebola sama. Áno, nebol na to dôvod, ale teraz ste sami a máte výhodu, že chcete byť aj naďalej sami, lebo ste pocítili, akú to má silu, 83, a máte ambíciu mať 90, aj ústavnú väčšinu. Prečo nie? Bol by to super pocit? Nie? (Reakcie z pléna.) Čože, veď ste to povedali, že 90 chcete mať. (Hlasy z pléna.) Jáj, nemáte 90, ale chceli by ste mať toľko, nie? (Reakcia z pléna.) Určite nie, hm, dobre. Tak si neposilňujeme túto pozíciu takýmito krokmi a bude to v pohode, pretože je tu odôvodnené podozrenie na to, že si tú pozíciu posilniť chcete. (Reakcia z pléna.) No cez všetko, čo som už doteraz spomínal. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec, vediete dialóg so snemovňou a v snemovni. Takže dokončite prejav.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Áno, takže dokončím to.
Čo sa týka kampane, o tom sa vyjadrím v tom ďalšom zákone, aby som zase nezabŕdal do témy, ktorá je nachystaná až o chvíľku.
Čo sa týka volieb, občania vám dali hlasy, teda vás delegovali do miest, kde ste. A mali by ste zastupovať všetkých občanov Slovenskej republiky, teda nielen tých vašich, takže riešiť potreby všetkých občanov a nielen vaše, povedzme, tie mocenské alebo finančné záujmy. A v tomto prípade si naozaj chcete posilniť postavenie, nie naopak, pretože pokiaľ chcete vylúčiť z kontrolného procesu malé strany alebo novovzniknuté strany, tak jednoducho zrejme nechcete vidieť, ak by sa vám niekto díval na prsty. A to je polemické, či budete kandidovať len vy alebo budú kandidovať aj ďalšie staré politické strany, či sa medzitým nerozpadnú a budú len nové a budete len vy a nikto iný. My sme stará strana, povedzme, my máme záujem sa zúčastniť volieb, ale hovorím, že môže sa napríklad stať, že sa niektoré strany rozpadnú a vzniknú len nové strany a staré nebudú kandidovať a budete len vy, SMER, a nikto iný, lebo všetky ostatné budú nové. No uvažujem nad inými scenármi, samozrejme, polemickými, čo sa určite nestane, pretože si to nikto nedovolí, aby vás nechali samých, ale takto by boli všetky ostatné strany vylúčené z tohto procesu kontrolného.
Takže je to otázka ešte ďalšej teda či priamej demokracie, či zastupiteľskej, alebo spraviť prienik týchto dvoch. Je to tiež o voľbách do Národnej rady. A mnohí občania už teraz púšťajú svoje hlasy o tom, že sú za to, aby bolo viacej priamej demokracie, pretože málo z poslancov si uvedomuje, že poslanci Národnej rady sú zamestnancami občanov Slovenskej republiky. A občania by mali mať tiež kontrolu nad tým. A mali by mať možnosť nezávisle od svojich politických strán, hnutí, ktoré majú možnosť vznikať, nezávisle ísť do toho parlamentu. Ja som tiež nezávislý. Ja nie som členom politickej strany v súčasnosti. V súčasnosti som nezávislý poslanec. A išiel som na kandidátke politického hnutia, ktoré umožnilo dostať sa do parlamentu ľuďom, ktorí nemajú politickú príslušnosť. Takže do budúcnosti do diskusie dávam možnosť zváženia nejakého mixu priamej demokracie a zastupiteľskej demokracie.
Uvidíme, ako tento môj diskusný príspevok prispeje k tomu, aby sa zmenil zákon alebo zmenili zákony, pretože to sa netýka len jedného, zrejme tohto volebného zákona, ale aj ďalších zákonov, aká bude vôľa. Už mám záver, takže už mi aj zabehlo.
A ak sa pán kolega Blanár pýtal, či je teraz vôľa prijať takýto zákon, tak v takejto podobe určite tá vôľa nie je, preto dávam procedurálny návrh na zastavenie rokovania o tomto bode. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja som v uplynulom období podal tri interpelácie, s ktorých odpoveďami som relatívne niektorými spokojný, aj keď som sa nedozvedel veľa. Jednalo sa o interpeláciu na pána ministra kultúry ohľadne jednej televíznej relácie. Dozvedel som sa však, že on ako minister nemá právomoc zasahovať do verejnoprávnej RTVS, čo si myslím, že zo svojho postavenia môže, pretože jemu podriadený a volený zástupca je riaditeľ RTVS, ktorý je zodpovedný a nesie plnú zodpovednosť za programy uvádzané v tomto verejnoprávnom médiu. Tejto interpelácii sa však nebudem venovať.
Budem sa venovať interpelácii, ktorú som podával na pána predsedu vlády Roberta Fica ohľadne dotovania športu na úkor dotovania národného kultúrneho dedičstva. Vo svojej interpelácii som poukázal na to, že v rámci národného programu rozvoja športu v Slovenskej republike bol schválený rozpočet alebo bola schválená výška tejto podpory po úprave na takmer 35 miliónov eur. Okrem toho na modernizáciu a rekonštrukciu či výstavbu 21 futbalových štadiónov na celom Slovensku, aby sme nemali predstavu, že to pôjde kdekoľvek, pôjde to len tam, kde sú nominanti, starostovia a primátori vládnej strany SMER - SD, ďalších 45 miliónov eur a napokon rozhodnutím vlády Slovenskej republiky sa štát v rokoch 2014 - 2017 zaviazal podieľať na financovaní projektu národného futbalového štadióna sumou najviac 27,2 milióna eur. Dohromady táto suma predstavuje 107 121 893 eur.
Ďalej som poukázal na to, že v súčasnosti na Slovensku máme mnoho národných kultúrnych pamiatok a kultúrnych pamiatok, ktoré chátrajú, chátrajú už dlhé roky a na opravu týchto kultúrnych pamiatok, žiaľ, nie sú financie, nie sú dostatočné financie. Samozrejme, nejaká čiastka je vyčlenená v rámci grantového systému ministerstva kultúry, ale táto čiastka činí len sumu 5 446 097 eur, pričom požiadavky na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok predstavovali 46 106 716 eur 85 centov. To znamená, že štát investoval v roku 2013 alebo plánuje investovať do výstavby futbalovej infraštruktúry a do športu 2,5-krát toľko, ako by bolo potrebné na pokrytie všetkých žiadostí o rekonštrukciu kultúrnych pamiatok na Slovensku.
Ja neupieram nikomu právo na to, že šport je dobrá aktivita. Súhlasím s ňou, rád si zašportujem takisto, ale myslím si, že v súčasnosti máme dostatok športových ihrísk na to, aby sa najmä deti a žiaci a študenti mali možnosť kde športovo vyžiť. Za minulej vlády Roberta Fica sa postavilo nemálo športových ihrísk, najmä na dedinách, a tieto sú k dispozícii deťom a mládeži. Opäť je otázne, či tieto ihriská sú skutočne využívané aj deťmi, ktoré sú v obciach, alebo sú využívané len skupinkou osôb, ktoré tam v skutočnosti chodia. Deti totižto potrebujú určité vedenie a, žiaľ, toto vedenie im na týchto športoviskách chýba. Prečo? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Pretože za to nie sú zaplatení a z dobrovoľnej činnosti naozaj dneska veľmi málokto vyžije a okrem toho dohodári sa za súčasne platných predpisov zvýšene odvodnili, to znamená, že aj na ich platy zostáva menej na takúto činnosť.
V odpovedi som dostal, alebo v jednej z odpovedí som si prečítal aj takúto vec, že sa píše, že šport je účinným výchovným prostriedkom. V tomto konkrétnom prípade máme na mysli futbal, ale keď som sa zamyslel, že v čom asi môže byť výchovný prostriedok, spomenul som si najmä - a to teda ja intenzívne nechodím na futbalové zápasy, teda na živé futbalové zápasy nechodím vôbec, v televízii ich tak isto nepozerám, sú to len zriedkavé výnimky pri prepínaní programov -, ale najviac čo mi utkvelo v pamäti, je vystrájanie chuligánov na niektorých zápasoch, pričom vyčíňanie týchto ľudí neostáva len za bránami štadiónov, ale sú prenášané vysielaním verejnoprávnej RTVS pri samotnom futbalovom zápase a ukazované následne ešte v správach športových alebo aj normálnych, prípadne teda nielen verejnoprávnej RTVS, ale aj súkromných televízií. A napokon, tieto zábery sa dajú vždy veľmi ľahko pozrieť aj na internete, pretože sa nájde niekto, kto to ochotne natočí a potom dá na internet, ako takéto skupinky chuligánov vystrájajú. Nemyslím si, že toto je ten pravý výchovný prostriedok pre deti a mládež. Pokiaľ by sa na tých štadiónoch skutočne kultúrne vyžívali športovo ľudia, diváci, v tom prípade by som nemal absolútne žiadny problém so schválením opravy rekonštrukcie štadiónov, ale budovať súkromný štadión z verejných zdrojov mi príde trochu scestné.
Okrem toho som poukázal na to, že za takúto čiastku by sa dalo opraviť mnoho kultúrnych pamiatok. Kultúrne pamiatky sú tu a postupne chátrajú. To znamená, že za nejaký čas sa úplne rozpadnú, odídu do zabudnutia a po nich nezostane nič, ale budeme sa môcť vo svete popýšiť, že máme ohromný národný futbalový štadión, ktorý pochybujem, že bude mať takú návštevnosť, ako by mohli mať zrekonštruované kultúrne pamiatky. Pokiaľ by sme zrekonštruovali totižto kultúrne pamiatky, môžem vám garantovať, že určite by sa zvýšil cestovný ruch práve v okolí týchto kultúrnych pamiatok, ktorý by podnietil naštartovanie ďalších procesov. Služby, služby v stravovaní, služby v ubytovaní, služby v ďalších atrakciách. Rekonštrukcia kultúrnych pamiatok by priniesla ďalšie zveľadenie a koniec koncov možnosť rozvoja ďalších pracovných miest.
Nepochybujem o tom, že výstavba národného futbalového štadióna prinesie jednorazovo zamestnanosť, pretože aj tam budú musieť pracovať ľudia, ale čo sa týka dlhodobej udržateľnosti pracovných miest, to určite nebude v takej miere, v akej miere by to dosiahli práve kultúrne pamiatky, ktoré naozaj je nevyhnutné zrekonštruovať. Preto som naozaj neni spokojný s odpoveďou pána premiéra, ktorý mi v podstate vo svojej odpovedi nepovedal nič. Obhajoval len to, že šport je skvelý, že nám treba športoviská a dokonca, že nám treba zaplatiť aj národný futbalový štadión súkromnej osobe. Snažil sa ma síce ubezpečiť, že zmluva bude postavená tak, aby deti, prípadne verejnosť mala bezplatný prístup na ihrisko, ale služby spojené okolo toho alebo spojené s tým, to znamená, že všetky priestory mimo ihriska si bude musieť daný subjekt, športovec, dieťa, verejnosť zaplatiť a určite sa zaplatí toľko, že to prinesie aj to, čo by sa štandardne zaplatilo za nájom tej trávnikovej plochy. Takže opäť sypeme len peniaze niekomu cudziemu do vrecka namiesto toho, aby sme pomohli skutočne celému Slovensku, aby sme pomohli rozvoju takých aktivít, ktoré nám do budúcnosti môžu priniesť trvalú udržateľnosť.
Takže poprosil by som, pani predsedajúca, aby sa potom pri hlasovaní uviedla moja nespokojnosť s interpeláciou. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyňa Žitňanská, ja by som sa vám chcel poďakovať, takisto aj ako kolegom pred vami, že ste poukázali na nedostatky, ktoré sa práve týmto zákonom neriešia a mohli by sa riešiť. Tak ako aj vaši predrečníci spomínali, že živnostníci zrušili živnosti kvôli zvýšeným odvodom a začali si robiť eseročky. Väčšina tých živnostníkov boli poctiví ľudia, ktorí sa snažili uživiť sami, a teraz majú založiť eseročku a tie podmienky sa im majú omnoho sťažiť. Oni boli takí, že žili naozaj preto, aby neboli závislí od systému a aby si mohli zarobiť pre seba a pre svoju rodinu. Ale tým, že sa zase zhoršia tieto podmienky, tak potom ich vyhodíme aj z eseročiek, a tým pádom im neostáva nič iné, len byť závislí od systému. To znamená, že pôjdu na úrady práce. A opäť tu nastáva ten trend, že sa zhoršuje prostredie pre prácu, to znamená, že tí, ktorí by chceli pracovať, tak nebudú môcť pracovať, ktorí by chceli dať aj prácu iným, nebudú môcť dať prácu iným, pretože tie podmienky sa sťažujú.
Ako to už bolo dneska viackrát povedané, Svetové ekonomické fórum nám opäť vydalo tabuľku, kde sme klesli o sedem priečok a stále sa prepadáme. Takže namiesto toho, aby sa skutočne zlepšovalo prostredie a zlepšovali podmienky na podnikanie, tak tieto podmienky sa zhoršujú. Tie argumenty, ktoré sa používajú, žiaľ, nie vždy korešpondujú s realitou a nie vždy korešpondujú aj s tým, ako tí ľudia v reáli fungujú a budú fungovať do budúcnosti. K tomu sa možno vyjadrím niekedy inokedy, v inej časti rozpravy, ale v každom prípade to, čo ste hovorili, je opäť zhoršovanie prostredia namiesto toho, aby sa zlepšovala vymožiteľnosť práva.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, včera kolega Hlina hovoril o tom, že zase sa ide niečo skúšať.
Ja sa nechcem zastávať vládnucej strany a celej vlády, ale e-Government ako taký, ako sa hovorí, že už včera bolo neskoro. Tým, že sa zavádza takýto zákon, Slovensko sa môže posunúť o hodný kus dopredu. Pravda je, ďakujem pekne (Reakcia na hlas z pléna.), nejde sa nič skúšať, pretože bol som, absolvoval som niekoľko pracovných stretnutí v rámci krajín V4, výborov pre verejnú správu, na ktorej sme práve hovorili o otázke e-Governmentu aj zavádzania v krajinách V4. Žiaľ, už vtedy som konštatoval, alebo teda sme konštatovali, že všetky krajiny na, okolo nás akosi predbehli v tomto procese a že Slovensko zaostáva. A keď som hovoril, že sa nejde nič skúšať, tak naozaj sa nejde nič skúšať, pretože už v prvom čítaní som spomínal, že sme prebrali český model, dokonca českú legislatívu presne, v niektorých odlišnostiach, ktoré, samozrejme, v Českej republike fungujú ináč, ako by mohli fungovať v budúcnosti na Slovensku. Treba sa nám naozaj vyhnúť len takým drobným veciam, vystríhať sa nepresnostiam, ktoré v Českej republike povedzme sú v tomto, alebo prípadne v Poľskej republike. Vieme, ako tie modely fungujú, vieme, ako majú fungovať. Tak treba nastaviť naozaj procesy tak, aby to celé fungovalo spoľahlivo a bez nejakých komplikácií.
V prvom čítaní som ešte spomínal, že zatiaľ nemáme povinnosť komunikovať medzi úradmi elektronickým spôsobom, ale zistili sme, že na niektorých úradoch skutočne ešte nie sú poprepájané systémy tak, aby táto podmienka bola splnená. Preto aj pán štátny tajomník u nás na výbore síce mi potvrdil, že áno, bude to tam zapracované, ale ešte to tam zapracované nebude, a teda vieme z akého dôvodu. Takže beriem to. Samozrejme očakávam, že v krátkom čase sa tieto veci dajú do pohybu tak, aby skutočne všetky úrady mali zabezpečenú možnosť elektronickej komunikácie navzájom po prepojení databáz a že sa v blízkej budúcnosti potom zapracuje táto podmienka povinnosti komunikácie elektronickou formou aj do novo pripraveného zákona.
Takže naozaj netreba tuná špekulovať. Treba sa v budúcnosti vyhnúť akurát otázkam, ktoré nás trápia každý deň, a to sú otázka korupcie a klientelizmu pri nasadzovaní systému, pri výbere tých firiem, ktoré to budú spravovať, pri výbere firiem, ktoré sa budú starať o databázy. A myslím si, že celý e-Government sa môže posunúť dopredu. Len toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, porušili ste rokovací poriadok a tým ste znemožnili nielen pánovi Hlinovi, poslancovi, vystúpiť v rozprave, ale aj mne, ktorý som bol takisto nachystaný, a možno ešte aj ďalším poslancom, ktorí boli nachystaní do tejto rozpravy. V septembri už to možno nebude mať ten správny efekt, pretože ja som to podal, svoju interpeláciu, písomne, ale chcel som ju predniesť osobne, čo pre mňa má určitý význam.
Preto sa chcem opýtať, že keď porušujete vy rokovací poriadok ako predseda parlamentu, aké kroky vyvodíte z tohto porušenia do budúcnosti? Žiaľ, nemám to dať ako procedurálny návrh, pretože vy ste predseda parlamentu a vy ste porušili rokovací poriadok a vaša vláda tu nebola prítomná, bola prítomná dovtedy, kým nezačali interpelácie, potom zrazu zmizla. Takže vláda tu bola, ale nebola prítomná v rokovacej sále.
Takže ja by som vás poprosil, aby ste nabudúce naozaj požadovali od členov vlády, aby tuná boli prítomní tí, ktorí tu prítomní byť majú.