Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.6.2014 o 15:29 hod.
Ing.
Igor Hraško
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán minister, za dovysvetlenie. Mal som takisto otázku práve ohľadne kreovania tohto, tohto orgánu, ale budem tam mať ešte možno jedno také drobné doplnenie, takže to potom v rozprave, do ktorej sa chystám. Ale myslím si, že bolo to relevantne odprezentované, aj teda tých dôvodov s porovnaním teda Audiovizuálneho fondu a tohto Fondu na podporu umenia. Preto teda si myslím, že to bolo aj korektne zdôvodnené. Ale hovorím, že možno ešte môžeme pouvažovať do budúcnosti na nejakých korektúrach, prípadne teda budem vás prosiť, aby ste mi teda povedali, keď vám dám určitý návrh, že či to bude priechodné alebo schodné, alebo teda nie. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 2.7.2014 18:02 - 18:33 hod.
Igor HraškoPrvým materiálom je Právna a vecná analýza novely vodného zákona týkajúca sa právnej úpravy, prepravy alebo prevodu vody. Nebudem ju čítať celú, pán minister určite vie o tomto materiáli,...
Prvým materiálom je Právna a vecná analýza novely vodného zákona týkajúca sa právnej úpravy, prepravy alebo prevodu vody. Nebudem ju čítať celú, pán minister určite vie o tomto materiáli, vypichnem z nej len niektoré body.
Predkladateľ novely zákona vychádza z nesprávneho výkladu európskych pravidiel a predpisov o fungovaní EÚ tým, že tvrdí, to je zo záznamu z rozporovaného konania, podľa Súdneho dvora je voda tovarom. Znamená to, že ide o voľne obchodovateľnú komoditu. Ten, kto má alebo získa povolenie na odber vody, a to bez rozdielu na účel jej využitia, má podľa európskych platných právnych predpisov právo na vývoz vody do štátov Európskej únie, zákaz množstevných obmedzení a všetkých opatrení s rovnakým účinkom vývozu a dovozu tovarov medzi členskými krajinami. Vstupom Slovenska do Európskej únie je Slovenská republika viazaná podmienkami Európskej únie o voľnom pohybe a obchode tovarov a služieb. To znamená, že Slovensko nemôže zakázať vývoz vody do zahraničia. Predkladateľ zákona odmieta akceptovať a presadzovať základný princíp vodnej politiky obsiahnutý v právne záväznej rámcovej smernici o vode, že voda nie je komerčný výrobok. Ten princíp predkladateľ odmieta zakomponovať do novely vodného zákona. Zavedenie pojmu preprava alebo prevod vody, ktorý nie je vodohospodárskou službou, nie je v súlade s Rámcovou smernicou o vode, pričom sa porušujú jej viaceré články (5, 9 a 14). Tam sú potom ďalšie časti.
Čo je však zaujímavé, to sú tie ďalšie k § 74 vodného zákona. Hovorilo sa tu o tom, že vraj dochádza k nejakému vývozu do zahraničia v súčasnosti, na základe platného zákona. Pokiaľ orgán štátnej vodnej správy postupoval pri povoľovaní odberu podzemnej vody v súlade s podmienkami zakotvenými v existujúcom vodnom zákone, nemôže dôjsť k situácii, aby niekto mohol legálne vyvážať podzemnú vodu do zahraničia. Takýto prípad môže nastať vtedy, ak by došlo k pochybeniu orgánu štátnej vodnej správy, napríklad ak nie je v rozhodnutí konkretizovaný účel odberu alebo zásobovacia oblasť alebo ak subjekt nakladá v rozpore s vydaným povolením. V obidvoch prípadoch však ide o porušenie zákona. Však, pán minister? Ak sú obavy, že k takýmto prípadom dochádza, je potrebné to riešiť, avšak do úvahy prichádzajú efektívnejšie potupy riešenia, napríklad vykonať komplexnú kontrolu správnosti povolení orgánov štátnej vodnej správy vydaných na odbore podzemnej vody a požiadavku zakomponovať do prechodných ustanovení vodného zákona, do § 21 existujúceho vodného zákona doplniť podmienku v znení: „Povolenie na odber podzemných vôd podľa § 21 ods. 1 písm. b) 1. bodu platí pre územie Slovenska." To je hneď návod na riešenie.
Preskočím teraz tieto state, lebo pre bežných občanov by to bolo nudné čítanie. Dostanem sa však na záver, kde sa konštatuje hodnotenie § 17a, o ktorom sa tu dnes asi najčastejšie hovorí. Z analýzy ustanovenia navrhovaného § 17a vyplývajú nasledovné závery. Vývoz vody bude povoľovaný na základe údajov vodnej bilancie, ktorá neobsahuje údaje o prírodných zdrojoch a reálnych využiteľných množstvách podzemnej vody a množstvách pitnej vody. Bez odborného prístupu, zohľadnenia stupňa nepresnosti bilancie poklesov množstiev vôd a bez rešpektovanie metodických dokumentov Európskej komisie pre hodnotenie využiteľných zdrojov podzemnej vody bude dochádzať k drancovaniu vodných zdrojov. Zvlášť poukazujeme na laické hodnotenia nadbytočných množstiev, ktorými sa argumentuje v médiách. Štát prenáša zodpovednosť za viaceré úlohy, za ktoré v zmysle Rámcovej smernice o vode je zodpovedný kompetentný orgán. Teda kvantitatívny stav prognózy vývoja potreby vody prenášaj teda na žiadateľa o vydanie povolenia na vývoz vody, čo je fyzická osoba, podnikateľ alebo právnická osoba. Nie je zaručené nezávislé odborné posúdenie odborných materiálov, ktoré má vypracovávať poverená osoba podriadená Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky. Novela vodného zákona neupravuje možnosť operatívne obmedziť alebo dočasne prerušiť zakontrahovaný odber pre vývoz vody do zahraničia v prípadoch nepredvídaných okolností, ktoré môžu tak ovplyvniť zásobovanie domácich odberateľov. Používajú sa terminologicky nesprávne výrazy, ktoré majú svoj odborne ustálený význam. Zamieňanie týchto výrazov bude dôvodom pre spochybňovanie povolení na prepravu alebo prevod vody vydaných orgánom štátnej vodnej správy.
Návrh je vypustiť z návrhu novely vodného zákona novelizačnú zmenu 4, teda § 1 ods. 4, novelizačnú zmenu 25, písm. k) § 17 ods. 1, aby ste nehovorili, pán minister, že sme tento zákon nečítali, viete, on je zložený preto nie, že som si to preložil teraz, ale preto, že ho nosím sem, odkedy vyšiel v tlači pre Národnú radu, a teraz neberiem § 17a do úvahy, ale beriem § 17, kde ste doplnili dve písmená, a tam najmä ma zaujalo písmeno k), kde sa teda píše o nakladaní s vodami, nakladanie s vodami je, a teraz písmeno k) hovorí, využívanie vody na prepravu alebo prevod vody, to znamená, že tu legalizujete prepravu alebo prevod vody, je to legalizácia práve týmto ustanovením, samozrejme, nehovorím o celom § 17a, a novelizačnú zmenu 26, teda § 17a, ktorý upravuje prepravu alebo prevod podzemnej vody do zahraničia.
Po ďalšie. Do novelizačnej zmeny 1 návrhu novely vodného zákona navrhujem doplniť v § 1 na koniec odseku 1 vetu v znení, že voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a s ktorým treba nakladať ako takým, ako som už hovoril, chýba tu možnosť operatívne prerušiť alebo obmedziť už zakontrahovaný vývoz vody v prípadoch nepredvídaných okolností, teda keď je prevádzková alebo ekologická havária, nastane pokles hladín podzemnej vody v dôsledku klimatických zmien, najmä v období sucha a podobne, tak, aby nebolo ohrozené zásobovanie domácich odberateľov, toto je to ohrozenie, o ktorom som hovoril vo svojom prvom príhovore, a, po ďalšie, možnosť bezodkladne zrušiť alebo obmedziť platné povolenie orgánu štátnej vodnej správy na prepravu alebo prevod vody z dôvodov nepredvídaných okolností. Toto všetko tomu zákonu chýba, aby skutočne chránil občanov tejto krajiny. (Potlesk.)
Ako som už hovoril, sú tu sporné paragrafy. A ste hovorili, že nie sú tam žiadne licencie. O akých licenciách hovoríme, vysvetlil vám to kolega Kaník. Nehovoríme tu ani o privatizácii, ani o vydávaní licencií, pretože všetko sa to deje skrytým spôsobom, sofistikovane, ako sa dnes hovorí. To znamená, že ak prevod majetku štátu prejde na inú právnickú osobu, tak môžeme to nazvať privatizácia, môžeme to nazvať prevod majetku štátu na inú osobu, ale stále je to len ochudobňovanie štátu, pretože jeho majetok prejde na niekoho iného. Vlastníctvo všetkých nás je voda. A túto máte možnosť previesť na niekoho iného. Fyzická osoba, podnikateľ alebo právnická osoba podáva žiadosť o vydanie povolenie na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody, takže na prepravu alebo prevod vody, nie na zásobovanie obyvateľov vodou. Tu vy presne definujete prevod alebo prepravu vody. Vysvetlite mi, čo to má spoločné so zásobovaním obyvateľov vodou. Keby ste napísali, že je to prevod vody do inej časti na území Slovenska, kde je vody nedostatok, beriem to. Ale to tu napísané nie je, pán minister. Nie je to tam.
No a, samozrejme, už sme hovorili o podmienkach, ktoré musí splniť daný záujemca, žiadateľ, ktoré si to dáva vypracovať tretej osobe, nie orgánu štátu, aj keby, počuli sme správne analýzy, je to riešené nedostatočne. A opäť je to priestor na korupciu, pretože, ako som povedal vo svojom prvom vystúpení, ak si niekto ide budovať biznis, veľmi rád si zaplatí tých, ktorí majú mu pripraviť podklady ku žiadosti. Tomuto však zákon nezabraňuje.
Možno dám do pozornosti pre občanov Slovenskej republiky zaujímavý materiál. Charakteristika verejných vodovodov podľa akciových spoločností je to. Tiež by som mohol začať čítať „Bratislavská vodárenská spoločnosť, akciová spoločnosť, Trnavská vodárenská spoločnosť, akciová spoločnosť, Západoslovenská vodárenská spoločnosť, akciová spoločnosť, a tak ďalej.“ Budem ešte v tejto súvislosti používať tento materiál, resp. budem spomínať tieto spoločnosti.
Sme hovorili o tom, že máme prebytky vody a máme bohatý Žitný ostrov. Už som v úvodnej reči spomínal v tom svojom prvom prejave, že tieto podzemné vody máme ohrozené. Z nich niektoré sú už kontaminované a niektoré už museli byť na základe kontaminácie odstavené.
Veľmi zaujímavým materiálom je materiál, ktorý bol na jednom seminári, ktorý má názov Ohrozenie vodných zdrojov na území Bratislavského samosprávneho kraja antropogénnou činnosťou v ochranných pásmach. A teraz vám prečítam veľmi zaujímavé veci z tohto materiálu.
Jedna kapitola, jeden slajd, Žitný ostrov, chránená s otáznikom vodohospodárska oblasť. Aktualizoval sa vodný zákon, chránená vodohospodárska oblasť v § 31 ods. 4 písm. f). „V chránenej vodohospodárskej oblasti sa zakazujú ťažiť nevyhradené nerasty povrchovým spôsobom alebo vykonávať iné zemné práce, ktorými sa odkryje súvislá hladina podzemných vôd s výnimkou ťažby s možnosťou následného vodohospodárskeho využitia priestoru ložiska.“ Sú tam zahrnuté firmy Schering, Holcim s tromi otáznikmi, s tromi výkričníkmi.
Poďme k tomu konkrétne.
Hovoril som dnes v úvodnej reči o ohrozenom vodárenskom zdroji Šamorín, výstavbe 350 domov v ochrannom pásme II. stupňa. Myslíte si, že to s tými podzemnými zdrojmi nepohne, pán minister? Vy ako minister životného prostredia, ochranca životného prostredia, čo to urobí so životným prostredím, čo to urobí s II. pásmom ochrany výstavbou 350 domov? (Potlesk.)
Vodárenský zdroj Kalinkovo, 850 litrov za sekundu. Deväť studní z desiatich má tam nadlimitný obsah mangánu a železa. To je tá kontaminácia, o ktorej hovoríme. A spomínal to už aj kolega zo strany MOST. Áno, a povedal som to už aj ja, vyplýva to zo vzdutia hladiny na základe Vodného diela Gabčíkovo. Tomuto obehu vody sa nedostáva kyslík, ktorý potom neumožňuje rozpúšťanie mangánu a železa v takej forme, ako je to potrebné. Preto sa to tam usadzuje vo zvýšených hladinách a nachádza sa to tam v rozpustnom množstve. To znamená, že tieto studne sú kontaminované. Ešte raz opakujem, deväť z desiatich studní má tam nadlimitný obsah mangánu a železa. Tieto studne sú už nepoužiteľné pre pitné účely. Boli by na ne použiteľné, keby sa použila drahá technológia na odstraňovanie mangánu a železa. Kto do toho zainvestuje, pán minister?
Vodárenský zdroj Rusovce – Ostrovné lúčky – Mokraď, 2 650 litrov za sekundu, golfové ihrisko v pásme ochrany II. stupňa. Ako je to možné, že sa golfové ihrisko môže dať postaviť v II. pásme ochrany? Samozrejme, investori deklarovali, že nebudú tam hnojiť žiadnymi hnojivami. Ako potom chcú udržiavať ten perfektný golfový trávnik, aby boli in vo svete golfu? Možno to deklarovali na začiatku, áno, budú dávať prieskumy. Nič sa tam z toho nedalo. Potom sa na to zabudne, o päť, desať rokov, puf, puf, puf, nasypú tam hnojivá a vodárenský zdroj Rusovce – Ostrovné lúčky môžeme zavrieť. Prídeme tak o 2 650 sekundových litrov.
Vodárenský zdroj ostrov Sihoť, 900 litrov za sekundu, otvorenie pásma ochrany I. stupňa verejnosti cyklotrasou. Vieme, že ľudia sa nesprávajú vždy ako ľudia, niektorí sa správajú ako prasce, preto naozaj môže dochádzať k ohrozeniu tohto vodného zdroja. Toto je v I. pásme ochrany, cyklistická trasa. (Reakcia z pléna.) Nie, ja len hovorím o ohrození vodných zdrojov. To nevytýkam vám, pán minister.
Vodárenský zdroj Pečniansky les, pozemky v ochrannom pásme II. stupňa vymedzené na pozemky v Šiatorskej Bukovinke, ďalší ohrozený zdroj. A vieme, že sa tam už tlačí developer. O tom by vedel rozprávať pán Hlina.
Niektoré ďalšie vodárenské zdroje Bratislavského samosprávneho kraja.
Vodný zdroj Čunovo, 43 litrov za sekundu, ochranné pásmo II. stupňa zastavané obytnou zónou Mladé Čunovo. Tento vodný zdroj mal byť odstavený do roku 2013.
Vodný zdroj Maruša, 95 sekundových litrov, výstavba domov v ochrannom pásme II. stupňa na základe účelovo upravených hraníc o pásma ochrany v územnom pláne obce Píla. Ešte by som si tam posvietil na korupciu, pretože ináč sa to asi zmeniť nedalo.
Vodný zdroj Rybníček, 31 sekundových litrov, ochranné pásmo I. stupňa pochybne prevedené do súkromného vlastníctva, v ochrannom pásme II. stupňa nad prameňom postavená rezidencia v rozpore s územným plánom a rozhodnutím o ochrannom pásme.
Vodný zdroj Vajar, 78 litrov za sekundu, v celom ochrannom pásme II. stupňa intenzívna ťažba karbonátov firmou Holcim, plánovaná ťažba až do 30 metrov nad úroveň zachyteného prameňa, paráda.
Vodný zdroj Vývrat, 30-sekundových litrov, v ochrannom pásme II. stupňa puklinového prameňa, výstavba súkromného rekreačného zariadenia, 30 metrov od prameňa.
Toto všetko, prosím, sú ohrozenia, ktoré nám môžu ohroziť vodné zdroje len na území Bratislavského samosprávneho kraja. Nehovoríme pritom o ďalších vodných zdrojoch, ale takéto štúdie by som si rád pozrel aj na iných územiach, kde došlo k výstavbe v II. pásme ochrany.
No a tuná už len na záver obrázok smutného, smutnej skúsenosti, vodného zdroja Podunajské Biskupice. (Ukázanie obrázku.) Pán minister, ešte raz sa vás opýtam, lebo som sa na to pýtal ráno, čo ste urobili pre to, aby Slovnaft nekontaminoval podzemné vody na Žitnom ostrove? Tam 1 100-sekundových litrov bolo kedysi. Už to tam nie je. To bolo už dávno. (Reakcia z pléna.) Koľko ste boli pri vláde? SMER za to nemôže. Jasné, vy za nič nemôžete, vy ste len vo vláde, vy sa len riadite tým, čo je teraz, super. (Reakcia z pléna.) Dobre, ja som sa len pýtal, pán minister, čo ste urobili pre to, aby Slovnaft neznečisťoval. Ja som sa vás nepýtal, či ste príčina toho, že Slovnaft znečisťuje podzemné vody. Ja som sa vás pýtal, čo ste urobili pre to, aby k tomuto nedochádzalo. (Reakcia z pléna.) Ja zavádzam ľudí? (S úsmevom povedané.) Ja som sa vás opýtal a pýtam sa vás ešte raz, teda odpovedajte mi, pán minister, čo urobila vláda Roberta Fica, aj tá prvá, aj tá súčasná, pre to, aby Slovnaft nekontaminoval podzemné vody na Žitnom ostrove? Nič.
No a teraz by som sa pozrel trošku na vodárenské spoločnosti a na možný plán, ktorý môžete nazvať konšpiráciou, pretože nie je vylúčený. Možno teraz sa budeme smiať, ha, ha, ha, čo to tu ten rozpráva, a o pár rokov si povieme, do prčíc, ten mal pravdu. Dúfam, že k tomu nedôjde, pretože naozaj, je to hororový scenár, neprajem si ho a neprajem ho pre moje deti a pre mojich vnukov. Aký bude najbližší scenár obchodovania s vodou?
Taký zaujímavý plátok volá sa Vodárenské pohľady, asociácie vodárenských spoločností. V ňom sa píše – OSN: Najbližšie vojny budú o vodu. Na pozadí toho, že celkový objem vody na zemeguli je konečný, teda nemení sa, s narastajúcim počtom obyvateľov v súvislosti s rastúcim priemyslom, dopravou a tak ďalej je jej stále menej, resp., inak povedané, je voda čoraz viac znečistená, vo svete narastá boj o pitnú vodu. OSN upozornila, že najbližšie vojny sa už nebudú viesť o ropu či pôdu, ale práve o zdroje pitnej vody. Aký je z tohto pohľadu názor analytikov? To sa môžete dočítať tu v tomto článku.
Jeden z názorov je, zvyšovanie cien vody je nezvratný trend, zaujímavá skutočnosť. Dostanem sa ku nej neskôr.
Ďalší názor. Najväčšie otázniky súvisia s Afrikou, ktorá postupne preberá ekonomický rast, aký bol nedávno charakteristický pre Áziu. Aktuálne žije na čiernom kontinente každý siedmy obyvateľ planéty, v roku 2100 už bude podľa najmiernejších odhadov OSN každý piaty človek Afričan. Tam populácia porastie ešte viacej. Aký tam bude dopyt po vode? To znamená, že v prvom rade sa budú veľkí hráči na svetovom trhu, ktorí už v súčasnosti majú záujem o vodu, snažiť o získanie infraštruktúry, postupným krokom k tomu dospeli. Vstupom Slovenska do Európskej únie spadli sme pod jednu veľkú koľajnicu, pod spoločné zákony a musíme sa nimi riadiť. Predali sa tak vodárenské spoločnosti, aj keď teda akcionármi väčšiny z nich sú teda mestá a obce. Ale pod nimi vznikali dcérske spoločnosti a vznikajú alebo teda sú vzniknuté dcérske spoločnosti, ktoré robia servis vodárenských zariadení, potrubí, kanalizácií, kompletnej infraštruktúry, čiže nie samotné vodárenské spoločnosti, ale ich dcérske spoločnosti, ktoré si za to, samozrejme, nechajú mastne zaplatiť. Tam odtekajú peniaze občanov, pozor, pretože servis nie je lacná záležitosť, aj keď si niekto povie, že je kvalitný. Zároveň môžeme citovať. Ja nehovorím, že to vymyslel Fico alebo vláda, to, skrátka, už je. Takýmto garantom pre Bratislavskú vodárenskú spoločnosť je firma Infra Services, ktorá v tomto naozaj je špecialistom a naozaj ponúka kvalitné služby. Budeme sa zaujímať, ako kvalitne si dá za ne zaplatiť. To bol prvý krok k našej predpokladanej schéme.
Ďalším krokom je získanie práv k vode, áno, to sa deje práve teraz, ako obchodníci píšu, zabezpečiť si budúcu dodávku a cenu cez opcie, forwardy, futures. A to tu môžeme citovať, pretože už sa špekuluje, že budú špekulanti, ktorí na vode budú chcieť zarobiť. Ponúka sa tu otázka, na pozadí globálneho nedostatku vody je nerovnomerné rozdelenie aj vzhľadom na zvyšujúce sa náklady na jej výrobu a distribúciu, je možné, že časom sa bude na svetových burzách obchodovať s vodou ako s jednou z komodít? To je možné, názor, ale vyžadovalo by si to lepšiu organizáciu na strane ponuky a dopytu. Dnes napríklad krajiny s nedostatkom vody namiesto dovozu investujú obrovské prostriedky do odsoľovacích zariadení morskej vody. Ak by mal začať fungovať zahraničný obchod s vodou, musela by sa upraviť spotreba vody v krajinách s jej dostatkom. Vznikol by tak globálny trh. Takže by sa priblížila cena vody medzi jednotlivými krajinami z hľadiska dopytu a ponuky. Čiže my, ktorí máme zatiaľ vodu zadarmo, lebo platíme len za jej službu dopravy, tak zrazu nám stúpne niekoľkonásobne tá cena. V Portugalsku napríklad stúpla 400-násobne, o 400 %.
Ďalší názor, podstatnú časť komoditných obchodov tvorí snaha zabezpečiť si budúce dodávky a cenu cez spomínané opcie, futures, forwardy. A na tejto potrebe zarábajú aj mnohí špekulanti. Aby sa voda dostala na komoditné burzy, musel by v určitom časovom úseku, napríklad rok, existovať nesúlad medzi jej ponukou a potrebou. Takisto je dôležité, aby existovali legislatívne a technické možnosti na jej presun. Čo definujeme v tomto zákone? Je to prevod vody? Perfektné. Takže, ako som hovoril, už sa to deje. Na to je potreba novelizovať zákon? Áno, tu sa o tom píše.
Potom sú na rade investori. Investorov do infraštruktúry určite máme. Nedávno boli u nás partneri z Číny, ktorí sa vyjadrili, že by radi u nás investovali. Etablovala sa u nás nedávno pobočka čínskej banky, aby investície mohli ísť cez niekoho, ale aj iní, ktorí to už dávno pripravovali a sú v pozadí celého biznisu, VEOLIA, Coca-Cola, Nestlé. Robia to sofistikovane. Vyhliadnu si v daných malých krajinách lobistov. Nebudú predsa tými, ktorí to budú rozoberať. U nás je to, povedzme, Penta, J&T, pán Kmotrík so svojimi zástupcami, ktorí im zabezpečia priechodnosť potrebných zákonov, pretože dlhodobo spolupracujú s takouto vládou. A my vieme, že s vami tieto skupiny spolupracujú, pretože ste pre tie skupiny pripravili už niekoľko zákonov, čo je dosť smutné a nie do smiechu práveže. To znamená, že zabezpečia priechodnosť potrebných zákonov a zároveň aj kúpu a v tomto prípade aj infraštruktúry a následne aj vody. Ako som spomínal, potom nastúpia komoditné burzy, určí sa tá cena a zjednotí sa na určitej úrovni. Ale keďže niekde je toho nedostatok, bude tá cena vyššia pre tých, ktorí vodu zatiaľ mali dostupnú len za cenu služby dodania, čiže ako u nás. Akonáhle sa začne s vodou obchodovať na burze, tak naši občania to pocítia. A kruto to pocítia.
A teraz sa dostávame možno k takej teórii, čo môže a nemusí prísť. Ale tá teória je dosť pravdepodobná, pretože v iných štátoch Európskej únie už taký systém funguje, to je systém duálneho zásobovania vodou. Píše sa totižto, že v krajinách strednej a východnej Európy máme ešte luxus v zásobovaní vodou, pretože na splachovanie a kúpanie používame pitnú vodu. V niektorých krajinách Európskej únie je už bežné, že majú duálny systém zásobovania vodou. To znamená, že majú zvlášť potiahnutú trubku na pitnú vodu studenú a potom majú zvlášť trubku na úžitkovú vodu. V malých domácnostiach sa to, samozrejme, ohrieva samostatne, takže to nebudeme riešiť. Ale majú na to dve trubky. Vo veľkých mestách sa potom robí aj teplá úžitková voda, teda to je tretia trubka. Európska únia časom môže dospieť pod tlakom lobistov k tomu, že napíše zákon, ktorý bude povinný pre všetky členské krajiny Európskej únie na používanie duálneho systému zásobovania vodou. Máme my nejaký plán alebo spravený projekt tohto duálneho systému? Pokiaľ viem, tak ho nemáme. My nemáme takýto projekt. A keď príde tá povinnosť, my to budeme musieť naplniť, lebo inak budeme dostávať pokuty. To je logické. A to je jedno, či vtedy pri vláde bude SMER alebo niekto iný. To znamená, že môže sa stať, že Európska únia nám nariadi duálny systém toho zásobovania a my ho budeme musieť zaviesť do praxe. A, teraz, kto to bude platiť? Dostal som pomenovanie, blázon, uvidíme to. No platiť to nebudú tie súkromné spoločnosti určite. Budú tlačiť na vodárenské spoločnosti, ktorí robia servis vodárenských zariadení. Ale povedia: „My vám to vieme postaviť, ale zožeňte nám na to peniaze.“ Samozrejme, vodárenské spoločnosti sú v rukách obcí a miest a tie prídu za vládou: „No dajte nám na to peniaze, lebo my to budeme potrebovať, my to nemáme z čoho zaplatiť.“ No tak vláda čo urobí? Tak bude musieť pritakať, pretože inak to nepôjde. A keďže vláda nemá na to financie a už je dosť zadlžená, tak sa zadlží ešte viacej a vydá dlhopisy. Je to jedno z možných riešení. (Reakcia z pléna.) Smiešne je to. Že? Jasné. Hovorím, že niekto to môže teraz nazvať rozprávkou alebo utópiou. Ale uvidíme, kto sa bude smiať potom. A ja by som sa nechcel do toho štádia dostať. Ale je to jedna z možných teórií. Preto tie postupné kroky smerujú aj k tomuto. Teda vydáme dlhopisy a niekto nám ich, samozrejme, zaplatí, niekto do toho zainvestuje. A mňa by napríklad zaujímalo, či štát doteraz skúmal pri vydaných dlhopisoch, akými peniazmi boli už splatené, zaplatené tieto dlhopisy (Totiž splácať ich bude štát potom následne?), či náhodou neboli to peniaze z trestnej činnosti. To skúmal niekto niekedy? Ale na to sa opýtam skôr ministra financií, nie vás, pán minister, to sa vás netýka. No a keď sa získajú peniaze z týchto štátnych dlhopisov, zadlží sa štát, zadlží sa krajina, zadlžíme sa až na ďalšie generácie dopredu. Potom príde tá realizácia. To znamená, že prídu tí investori, o ktorých sme hovorili. Samozrejme, nebudú to realizovať oni. To budú realizovať tie spoločnosti, o ktorých sme tu hovorili, že sú lobistami v našej krajinke, malej krajinke, ale tuná robia len realizáciu niektorých vecí. To urobia, zveľadia a predajú mnohonásobne drahšie. Tak to robí Penta, J&T a ďalší. Prídu sem, spravia to a potom nastane splácanie dlhopisov. No a toto už bude potom ďalší horor, pretože sa pýtam, do akej miery chceme zadlžovať tento národ. A toto môže prísť, ako som hovoril, v niektorých krajinách to už je. A keď to Európska únia vyhlási za povinnosť, my to budeme musieť realizovať. Kedy to príde? Tu nepoznáme čas ani hodiny, či sa to schváli. Možno sa naozaj proti tomu postaví vlna odporu, tak ako sa postavila proti predaju vody.
Takže naozaj bude zaujímavé ešte sledovať tento vývoj, ale v každom prípade, tak ako som hovoril a argumentoval, tak tento predložený zákon ministerstvom životného prostredia sa tvári, že chce ochraňovať vodné zdroje, ale práveže dáva priestor na predaj našej vody mimo nášho územia. Jasné, pán minister, vy si stále budete hovoriť, že to nie je pravda, ale pokiaľ tam v tom paragrafe bude svietiť prevod vody, tak to pravda bude, či chcete, či nie. To vám odkazujú právnici. Samozrejme, my vieme, že ste si túto novelu dali pripraviť tendenčne, respektíve vám ju pripravili vodárenské spoločnosti, ako ste sa vyjadrili, že spolupracovali na tomto návrhu. Samozrejme, kto iný by to mohol pripraviť, keď to je pre tieto spoločnosti biznis nachystaný. Takže ešte raz opakujem, ide tu o nás všetkých, ide tu o našu vodu, o naše budúce životy.
A keď sme ešte hovorili o tej štúdii, predstavte si, takáto knižočka sa dá kúpiť za 20 eur na internete, vydala ju jedna spoločnosť, ktorá má zastúpenie a pobočku aj na Slovensku. A predstavte si, tu sa nachádzajú naozaj rozpracované štúdie vody na celom svete. Myslím si, že keď si to dokáže zaplatiť takáto firmička, mohli by sme to realizovať aj u nás a prehľadným spôsobom to ukázať občanom, nie tak, aby si to našli na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu. Ako som hovoril, tam sú tie bilancie, ale nie ja tam zakotvená tá potreba. Okrem tejto vody sú tu aj energie. To už len dávam do pozornosti. Nesúvisí to s týmto zákonom. Ďalšia z knižočiek, ktorá sa dá kúpiť, súvisí s energiou celosvetovou.
Ako som už spomínal, aj napriek tomu, že pán minister si furt bude tvrdiť svoje, pretože iné mu neostáva, lebo sú za ním lobisti, tento zákon nie je dobrý a nie je dobrý presne v tých paragrafoch, ktoré sa tu už pomenovali. A nepomenoval som ich len ja. Pomenovali ich aj ďalší opoziční poslanci. A ja by som ich nenazval pravicovými poslancami. Ja nie som pravicový poslanec, pán Číž, a tiež som vystúpil proti tomuto zákonu. Ja som tu za občanov Slovenskej republiky a chránim a bránim ich záujmy. A keď je pochybnosť o tom, že tieto zákony môžu byť pošliapané, tak ja sa tu budem vyjadrovať a budem sa tu vyjadrovať aj kriticky, aj keď sa vám to nepáči a bude sa vám to nepáčiť aj do budúcnosti, pretože som tu naozaj na to, aby som chránil občanov tejto krajiny. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2014 16:30 - 16:32 hod.
Igor HraškoHovorili ste o tom, že máte bilanciu, to je super, to je skvelé, ale nepočul som od vás, že máte aj štúdiu o potrebách, výhľadovo, na päť, desať, päťdesiat rokov, vzhľadom na výstavbu obytných domov v jednotlivých...
Hovorili ste o tom, že máte bilanciu, to je super, to je skvelé, ale nepočul som od vás, že máte aj štúdiu o potrebách, výhľadovo, na päť, desať, päťdesiat rokov, vzhľadom na výstavbu obytných domov v jednotlivých mestách, vzhľadom na prichádzajúci priemysel alebo možný prichádzajúci priemysel. Toto je dôležité, pretože až na základe toho môžeme povedať, či naozaj máme prebytky vody výhľadovo do budúcnosti alebo nie. Teraz ich máme. Ale ja som sa pýtal na to aj v iných teda súvislostiach, ešte sa chystám do rozpravy, pretože môj prvý prejav bol trošku o niečom inom, teraz druhým budem mať už argumenty, mám na vás pripravených zopár materiálov. Chcel som sa a opýtať teda, aké sú tie mechanizmy.
Hovorili ste o Legnave. Legnava ešte nevyváža vodu. Legnava to ešte len pripravuje, pretože jej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu úpravne minerálnej vody, teda vody, ktorá by mala ísť do Poľska. Ale tam bol pôvodný plán, že by malo byť vytvorených 10 až 20 pracovných miest na to, že tam bude plnička. Ale tá pôvodná poľská firma, ktorá tam bola, zrazu stratila investície a predala to druhej firme, pre ktorú je výhodnejšie nie postaviť tú plničku, ale potrubie do Poľska, priamo do tej plničky, ktorú majú na poľskej strane postavenú. Ale ju tuná spracujú. A tuná je to naoko robenie toho zákona, že oni vodu tuná len upravia, spracujú a potom si ju pošlú už ako upravenú komoditu k sebe do Poľska, ak nebudú ju baliť u nás na Slovensku. Takže Slovensko príde o pár pracovných miest. A tomuto treba zabrániť.
No a dávate právo vláde. Nuž, viete, vám sa nedá veriť. Vám sa nedá veriť už ani o nose medzi očami, pretože už ste nás o tom presvedčili. (Potlesk.) Čo ste sem priniesli za zákony? A komu vyhovovali? Vždy vyhovovali len určitej skupinke vybraných, preto sa nedá veriť, že naozaj chcete chrániť našu vodu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2014 9:36 - 9:38 hod.
Igor HraškoPán Martinák, začnem od konca, od vás. Ja som si ten zákon preštudoval. Ja som ho konzultoval s odborníkmi. A s odborníkmi som si ho študoval naozaj dopodrobna a odborníci dali pánovi ministrovi otázky, na ktoré nevedel odpovedať. Takže vy sa tu nehrďte tým, že ja nemám preštudovaný zákon, vy sa starajte sám o seba a o svoju vlastnú bandu a o svoje vlastné vedomosti.
Čo sa týka hymny, pripúšťam, mohol som na začiatku...
Pán Martinák, začnem od konca, od vás. Ja som si ten zákon preštudoval. Ja som ho konzultoval s odborníkmi. A s odborníkmi som si ho študoval naozaj dopodrobna a odborníci dali pánovi ministrovi otázky, na ktoré nevedel odpovedať. Takže vy sa tu nehrďte tým, že ja nemám preštudovaný zákon, vy sa starajte sám o seba a o svoju vlastnú bandu a o svoje vlastné vedomosti.
Čo sa týka hymny, pripúšťam, mohol som na začiatku povedať, že idem zaspievať našu slovenskú hymnu, ale myslím si, že pri hymne sa dá správať len jedným jediným spôsobom, tým, že sa postavíte. Ak som ju začal spievať, začal som ju spievať naozaj preto, že som cítil potrebu tú hymnu zaspievať. Kto z vás si kdekoľvek našu slovenskú hymnu dokáže zaspievať? Pochybujem, že niekto niekde to urobí. Zažil som to v Turecku na žrebovaní národnej tureckej lotérie, kde sme vystupovali s folklórnym ľudovým súborom Železiar ako predskokani. Tam prebehol jeden chlapík cez tú ohradu, lebo všetci boli za ohradou na tribúnach posadení, hodili mu do rúk vlajku, prebehol sa dvakrát tam a naspäť s veľkým revom „uááá“, potom sa postavil, položil si vlajku vedľa seba a nikoho neupozorňoval, že bude spievať hymnu, začal spievať tureckú hymnu, komplet na celom štadióne sa postavili a spievali tú hymnu s ním. U nás si viem predstaviť, že pre takéhoto človeka by už išli so zvieracou kazajkou. Toto je naša národná hrdosť. Toto je to, čo vám chýba, páni poslanci strany SMER.
Vystúpenie v rozprave 2.7.2014 9:13 - 9:30 hod.
Igor HraškoPán minister nám tu dnes predložil nový vodný zákon. Hovorí sa o ochrane našej vody, o prísnejšej ochrane našej vody v rámci transpozície smerníc Európskej únie. Pokiaľ viem, európske smernice na ochranu vody mali byť implementované do konca roku 2013. Ešte stále nie sú, ale teraz prišli. Prišli so zákonom, kde je veľa sporných bodov. Pán minister hovoril, že je ochotný diskutovať na odbornej úrovni. Ale doteraz s ním na odbornej úrovni chceli diskutovať odborníci. Ale akosi ich hlas nebol vypočutý. Áno, diskutuje sa tu o tom už rok. Ale tie pripomienky, ktoré vzniesli odborníci v oblasti vodného hospodárstva, akosi nechceli a nechcú byť stále vypočuté. Vraj nepredložili relevantné argumenty. Podľa mojich informácií ich predložili. Dostalo ich ministerstvo. Určite sa dostali aj pánovi ministrovi. A pokiaľ viem, posledne vyšla právna analýza tohto nového zákona, ktorá nehovorí o tom, že sa zavádzajú klamstvá, ako to hovorí pán minister, sú to odborné právne argumenty tých, ktorí sa o právo v oblasti vody zaujímajú už dlhé roky. Pán minister hovorí, že tento zákon má chrániť naše podzemné zdroje. Zaujímalo by ma potom, ako je možné, že na Žitnom ostrove v oblasti vodného zdroja Šamorín sa začala výstavba v II. pásme ochrany. Ešte je dobre, že I. pásmo máme oplotené. Tam sa stavať nedá. A výstavbou sú ohrozené ďalšie vodné zdroje. Ako je možné, že bola povolená výstavba v II. pásme ochrany podzemných vôd? Čo robí v tomto ohľade ministerstvo?
Pán minister hovorí, že súčasný zákon nereguluje vývoz pitnej vody do zahraničia. Ale nový ho povoľuje. Ak sa pán minister vyjadril, že možno sú indície, že sa voda zneužíva a vyváža niekam, aké kroky podniklo ministerstvo na to, aby sa takémuto protiprávnemu stavu zabránilo? Pokiaľ viem, každý, kto chce využívať akýkoľvek vodný zdroj na Slovensku, podlieha povoľovaciemu konaniu. A dostane do užívania vodu na presne stanovený účel. V prvom rade je to zásobovanie občanov Slovenskej republiky.
Polemizuje sa o vývoze vody do zahraničia. Pán minister, koľko máme na Slovensku obcí, ktoré ešte nemajú potiahnutý verejný vodovod? Je ich dosť. Ako je možné, že o týchto občanov sa nestaráte? Ako je možné, že pre týchto občanov nedokážete zabezpečiť čistú pitnú vodu z verejného vodovodu? Ale ideme sa zaoberať tým, či niekto dostane licenciu na vodný zdroj, na vodu, ktorú potom môže vyvážať v cisternách alebo potrubím.
Ideme si chrániť vodu. No tak ju chráňme. Treba striktne dodržiavať zákon a postihovať tých, ktorí ho porušujú. Na čo sú nám ešte navyše nejaké licencie na vlastníctvo vody? A kto ich má vydávať? Kto ich má schvaľovať? Je to vláda, táto vláda, ktorá nás už okradla o vzduch? Bol to síce len teplý vzduch, ale prišli sme o milióny, Slovensko prišlo o milióny. A pociťujeme to na našich vlastných peňaženkách.
Pripravili ste nás o slnko. No niežeby nám to slnko teda chýbalo a že by sme sa dneska nemohli vystavovať jeho lúčom, ale spravili ste si tu solárny Klondike. A tú draho vykúpenú elektriku platia všetci občania tejto krajiny.
Na svojej tlačovej besede, keď som dával vonku petíciu proti privatizácii vody a jej vývozu do zahraničia bez súhlasu občanov Slovenskej republiky, som hovoril aj o tom, že voda je základné ľudské právo a naozaj ju treba chrániť. Tento zákon však je sporný v tom, že vývoz vody môže umožniť. A môže ho umožniť vybraným skupinám.
Vraj máme nadbytky vody. Pán minister, ale tu hovoríme o pitnej vode. Vody, ktorá nám steká po kopcoch, ktorá spadne ako dažďová a odteká našimi riekami preč, tej máme možno dostatok. Ale chcem sa opýtať, kde je relevantná štúdia o tom, koľko máme naozaj zdrojov pitnej vody, aká je ich výdatnosť, či sú skutočne čisté, či nie sú kontaminované a aká je potreba pitnej vody pre Slovensko. Žiadna takáto štúdia nie je. Chýba nám na to manažment. Prečo ešte takýto dokument nie je, na základe ktorého by sa dalo seriózne a relevantne povedať, áno, v súčasnosti máme isté nadbytky pitnej vody? Čo sa stane, ak by niekto bezbreho začal čerpať vodu a púšťal ju niekam inam, na základe licencie.
Hovoríte a aj hovorili ste v úvodnom slove, že ten, kto chce dostať licenciu, musí splniť prísne kritériá. Áno, je tam niekoľko bodov, ktoré sa musia predložiť ku žiadosti o udelenie takejto licencie, ale vypracovať si ju dá sám žiadateľ, žiadateľ, ktorý na tom bude zarábať, ktorý bude mať z toho biznis, ktorý bude mať z toho miliónový biznis. Prečo by nezaplatil aj tisíce za to, aby dostal takúto licenciu? Prečo ste to nenavrhli tak, že to bude robiť určitá štátna komisia, ktorá bude mať veľmi veľa členov, aby bola ťažko korumpovateľná? Nie, dávate možnosť, aby si to žiadateľ vypracoval sám. Nie je to trochu proti logike, keď chceme chrániť naozaj našu vodu? Mne to proti logike je.
Zásadná myšlienka pri vodných zdrojoch je to, že voda rovnako ako vzduch sú základnými ľudskými právami. Nie sú, nikdy neboli a nebudú tovarom vašich skorumpovaných obchodných kartelov. Rovnako je to aj v prípade, ani vzduch, ani vodu, ani slnko, tam, kde je ho dostatok, si ho ani zver nemusí vybojovať. Začali ste predávať vzduch, ako som už spomínal, a okradli ste nás. Zo slnka a jeho energie ste si urobili solárny Klondike a každý sa tvári, že to necíti, lebo stále dýcha a stále na neho svieti slnko. Ale naše peňaženky žmýkate drahou elektrickou energiou, rovnako ako žmýkate štátnu pokladnicu, ktorá to jasne pocítila a začala sa dusiť. A teraz vy dusíte celé hospodárstvo a idete zadusiť aj nás. A chcete v tom ešte takto bezbreho pokračovať. Chcete sa púšťať do obchodu s vodou. To je už príliš. Voda nie je tovar a nikdy ním nebude. Voda je základné ľudské právo a každý má právo na život. Bez vody a bez vzduchu nie je život možný, v tom sa hádam nebudeme prieť. Nesmie sa stať, že niekto bude vlastniť naše základné ľudské práva. Sloboda a život nie sú na predaj. Toto nie sú istoty, ktorými ste získali svoje mandáty. Občania vám nedali mandát, aby ste im zobrali ich základné ľudské práva. Presne tak sa správal Gottwald a Stalin, keď si prisvojili svoj mandát a zobrali ľuďom slobodu a ich základné ľudské práva. Nevadí mi sociálne ani socialistické myslenie, čo však neznesiem, je bezbrehé a arogantné zneužívanie moci a privlastňovanie si našich neodopierateľných základných ľudských práv. Nikto vám nedal toto právo a nedal vám ani mandát s nimi takto hazardovať. Že vodári nemôžu predávať vodu? Že minerálne vody sa predávajú v obchode ako tovar? Áno, ale nepredáva sa voda. Voda nie je tovar. Predáva sa iba služba, že nám tú vodu dopravia do domu alebo že si môžem kúpiť pitnú vodu napr. z horského ľadovca niekde tisíc kilometrov od môjho domova, lebo mi ju niekto zabalí a dopraví do obchodu alebo aj domov. A ja si túto službu platím. Ale voda nie je tovar.
Voda je naše základné ľudské právo na život. Bez vody život zanikne. Vodu si nikto nemôže privlastniť. Tá patrí nám všetkým, rovnako ako jaskyne, rieky, pohoria, proste všetko, čo je na tejto planéte, nie je možné prideliť, predať, privatizovať. Nie je možné to bohapusto rozkradnúť a skrývať sa pritom za demokraciu. Toto už nie je začiatok vášho konca, toto je útok na naše životy a my sa musíme proti vám už naozaj brániť, aby sme vôbec prežili. A ak by si niekto chcel privlastniť vodu, ktorá patrí nám všetkým, garantujem vám, že budem prvý, ktorý sa postaví do čela obrannej línie, a budem sa za naše práva biť s každým, kto nám ich bude chcieť ukradnúť. Tu už končí demokracia. Toto je bohapustý útok na životy nás všetkých. A proti takým útokom použijeme akúkoľvek obranu, lebo si musíme chrániť naše životy pred vašou skorumpovanou politikou, ktorá sa tvári sociálne, sľubuje istoty. A jediné, čo nám dávate, sú dlhy a takéto hnusné rabovanie nášho štátu. Vyzývam vás preto, aby ste s týmto bohapustým kradnutím okamžite skončili, lebo inak budete braní na zodpovednosť. Každý jeden, kto takýto krok odobrí, musí byť považovaný za agresora, proti ktorému je nevyhnutné bojovať. Zastavte to teraz, kým bojujeme v slovnej vojne na pôde tohto parlamentu, inak sa môže stať, že slovo boj sa pocíti aj inak. Každý kto bude hlasovať za takto navrhnutý zákon, bude považovaný za vlastizradcu a bude za to žalovaný.
Dávam procedurálny návrh, aby sa nerokovalo o takomto zákone.
Zároveň vyzývam občanov Slovenskej republiky, aby sa prišli opýtať týchto skorumpovaných, bezcharakterných a zlodejských gaunerov, ako to s tou našou vodou skutočne myslia. Občania, príďte sa opýtať ministra, či naozaj chce chrániť vodu alebo ju chce darovať niekomu, s kým sa už vopred na tom dohodol. Občania, príďte sa opýtať vlády, ako to myslí s vami, občanmi, či chce naozaj chrániť pre nich vodu alebo ich chce o túto vodu okradnúť. Príďte sa jej opýtať a žiadajte si odpovede, máte na to právo. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2014 18:01 - 18:03 hod.
Igor HraškoTakže ja vítam aj tento krok pani Žitňanskej, ku ktorému si sa vyjadroval, ako pozitívny a treba to naozaj riešiť. Pretože keď to riešiť nebudeme, tak naozaj ľudia sa dostanú do bludného kruhu a ťažko z neho budú môcť vystúpiť.
Základnou myšlienkou predkladaného návrhu zákona je stanovenie povinnosti zverejňovať osobné údaje, najmä životopisné údaje a ďalšie informácie, aj o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, t. j. kandidátov na verejnú funkciu.
Návrh zákona vychádza z čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,...
Základnou myšlienkou predkladaného návrhu zákona je stanovenie povinnosti zverejňovať osobné údaje, najmä životopisné údaje a ďalšie informácie, aj o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, t. j. kandidátov na verejnú funkciu.
Návrh zákona vychádza z čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je zaručené právo na informácie. Predložený návrh zákona predstavuje snahu o optimalizáciu zákonného rámca, pričom sa zameriava na konkrétny problém, ktorý vzniká v aplikačnej praxi, keď sa ani na základné informácie o kandidátoch na verejnú funkciu nezverejňujú s odvolaním sa na pravidlá o ochrane osobných údajov.
Navyše nie je neobvyklé, že sa stretávame s nomináciami, kedy sa až príliš neskoro ukáže, že osoba, ktorá bola zvolená alebo vymenovaná do verejnej funkcie z viacerých objektívnych dôvodov nevhodná, v rámci procesu voľby alebo vymenovania existovali aj lepší kandidáti.
Prijatím návrhu zákona by sa čiastočne podarilo eliminovať uvedené negatíva a preventívne zamedziť tomu, aby sa k verejným funkciám dostali nevhodné osoby, keďže by sa otvoril priestor verejnej kontrole. Občianska kontrola verejných vecí je nezanedbateľnou súčasťou moderných demokratických štátov.
Nutným predpokladom jej existencie v prvom rade je zabezpečenie transparentného prístupu k čo najväčšiemu množstvu relevantných informácií. Obsahom predkladaného návrhu je teda také doplnenie zákona, ktoré umožňuje plnohodnotne realizovať predmetné ústavné politické právo.
Návrh zákona pritom vychádza z pôvodnej fundamentálnej idey, čo nie je tajné, je verejné, ktoré je aj proklamovanou súčasťou aktuálneho Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, teda súčasnej vlády, kde sa píše: "Vláda Slovenskej republiky si je vedomá toho, že otvorený prístup verejných inštitúcií k občanom je dôležitou súčasťou vytvárania priestoru pre nastolenie dôvery občanov v štát a jeho inštitúcie. Vláda Slovenskej republiky bude preto presadzovať maximálnu transparentnosť činnosti verejných orgánov a inštitúcií, aby princíp "čo nie je tajné, je verejné", s ktorým bol v roku 2001 prijímaný zákon o slobodnom prístupe k informáciám, bol reálne napĺňaný. Vláda SR presadí rozšírenie platnosti zákona o slobodnom prístupe k informáciám na všetky subjekty, ktoré sú reálne súčasťou verejného sektora."
Čo by som ešte k zákonu povedal, je, že návrh zákona reaguje na premiérov striktný pozitivistický výklad práva adekvátnym spôsobom, teda zmenou interpretovaného právneho predpisu. Podstatou tejto zmeny je stanovenie povinnosti sprístupniť a zverejniť na účely informovania verejnosti osobné údaje takej fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o funkciu vymedzenú funkčným obdobím alebo časovým obdobím a obsadzovanú na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby, alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov. Keďže návrh zákona zároveň presne vymedzuje nielen účel, ale aj rozsah a zoznam spracovaných ÚSO osobných údajov na verejnú funkciu, a je to o okruhu dotknutých osôb, ako aj okruh tretích strán, teda osôb, ktorým sa tieto osobné údaje sprístupňujú, nebude potrebné pred zverejnením osobných údajov kandidátov na verejnú funkciu požadovať od týchto osôb ich súhlas a takýmto zverejnením v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Takže, naozaj, tento zákon len precizuje niektoré články, ktoré už sú v podstate v súčasnosti zaručené, akurát naozaj stransparentňuje celý proces a informovanie občanov o kandidátoch na verejné funkcie. Koniec koncov prečítal som z ustanovenia programového vyhlásenia vlády, takže vládna strana by s týmto asi nemala mať problém, keďže to má priamo zapísané vo svojom v programovom vyhlásení vlády.
V každom prípade by som poďakoval za podporu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.6.2014 10:34 - 10:35 hod.
Igor HraškoTakže naozaj v tejto správe sa ani nedozvieme teda, že akým spôsobom, pretože by bolo vidno, ako sú tieto eurofondy mrhané na vybrané a len niektoré, zveľaďovanie niektorých vybraných kútov Slovenska. Ostatné tým, samozrejme, trpia, pretože nedostávajú nič.
Vystúpenie v rozprave 24.6.2014 16:27 - 16:45 hod.
Igor HraškoBolo tu už spomínané, ja poviem aj z vlastnej skúsenosti, respektíve zo skúsenosti toho, čo som mal možnosť nahliadnuť bližšie, grantový systém ministerstva kultúry rozdeľoval určitý balík peňazí a samozrejme tých žiadostí, ktoré tam prichádzali na ministerstvo kultúry, bol vždycky ďaleko, ďaleko väčší. To znamená, že tie dotácie, ktoré tam boli vyčlenené na podporu projektov, nedosahovali ani tretinu požadovaných dotácií z jednotlivých projektov častokrát. To znamená, že aby sa uspokojila čo najväčšia časť žiadateľov, tak sa prideľovali na niektoré projekty veľmi malé sumy. Stretával som sa však s takou odozvou organizátorov, ktorí mi povedali, no a čo z toho mám urobiť? Áno, je naplánovaný nejaký projekt, povedzme nejaký festival, nejaké podujatie, na ktoré je požadovaná dotácia 7-tis. eur, väčšinou sú do toho zahrnuté náklady na stravovanie, dopravu účinkujúcich prípadne zabezpečenie ubytovania nejakého hosťa, ktorý by mal byť ťahúňom, aby sa časť, povedzme nákladov, aspoň vrátila, keď si návštevníci zaplatia nejaké to symbolické euro za vstup na toto podujatie a potom sú tam, samozrejme, aj ozvučovacia technika, postavenia pódia a tak ďalej, to sú náklady, ktoré sú tam, ktoré sa jednoducho nie vždy dajú okresať.
Keď potrebujete zvukovú techniku a potrebujete javisko, tak tam sa nedá dohodnúť tak, že no, má mi prísť vystupovať 30-členný súbor s hudbou a nemôžem tam postaviť javisko 8 x 8, musím postaviť javisko 4 x 6, lebo mi to na viacej nevydá. No keď bude mať to 4 x 6, no tak ten súbor sa mi tam nezmestí a môžem z toho spraviť figu borovú. Čo sa dá okresať, povedzme, to sú honoráre za vystúpenia a potom ale musím robiť korekcie v rámci podujatia, poviem si, že nemôžem zavolať súbor z druhého kúta Slovenska, ktorý je pre mňa zaujímavý, prípadne je to z družobnej obce, pretože im poviem, že no viete, na honorár mi nevyšlo. A potom im poviem, viete čo, nemôžem vás zobrať, lebo nevyjde mi to ani na cestu, musím zobrať súbor, ktorý je zo susedného okresu maximálne, pretože na toho mám.
Čiže toto boli nedostatky súčasného grantového systému, že aj napriek podanej žiadosti a aj napriek splneniu kritérií a vyhoveniu žiadosti sa dostávali veľmi malé symbolické sumy. A okrem toho tiež som bol v tom rozčarovaný, že niektoré podujatia podobného charakteru s podobným zastúpením, s podobnou veľkosťou obce, s podobným zastúpením účinkujúcich, jedno podujatie dostalo vyššiu dotáciu, druhé podujatie dostalo nižšiu dotáciu. Prečo, keď boli takmer totožné, len v inom kúte Slovenska? To bol ďalší rozpor.
Ďalšie, kolektívy niektoré pracujú na tom, aby zdokumentovávali svoju kultúru v obci. Zozbierajú nejaké pesničky, chcú to vydať na CD. A teraz, keď som si pozrel grantový systém, zistil som, že CD v náklade, ja neviem, tisíc kusov, čo je taký zhruba štandard, sú požadované dotácie zhruba na rovnakej úrovni, ale jeden žiadateľ dostane plnú taxu a ďalších šesť dostanú ani nie štvrtinu z požadovaných dotácií. Potom sa pýtam, že ako sa dá potom vydať to CD? Náklady na vylisovanie a nahratie toho CD s potrebnou technikou sú jasné. Tam sa jednoducho hýbať nedá, pretože keď si obehnete niekoľko firiem, ktoré vám to dokážu natočiť, tak jednoducho tam sa so sumou nepohnete, možno ich ukecáte na nejakú zľavu, ale to je bezvýznamné v porovnaní s tým, čo to teda obnáša. Tak potom ako, že niekto dostane plnú dotáciu požadovanú a niekto dostane len chabú štvrtinu? Tak ideme naozaj podporovať to vydanie toho CD, alebo sa ideme teda hrať na to, že niekto dostane plnú taxu a okrem toho neúmerne vyššiu, ako tie ostatné, ktoré požadovali o čosi menej? Takže toto boli tie rozpory, ktoré sa, ktoré boli v tom dotačnom systéme ministerstva kultúry.
Predpokladám však, že fond na podporu umenia bude naozaj podporovať a bude podporovať plnou sumou, pokiaľ daný žiadateľ splní všetky kritériá. Neviem si totižto predstaviť, že keď bude nejaký umelecký súbor požadovať na choreografiu alebo na nejaký choreografický celok a jeho prezentáciu niekde nejakú sumu a bude tam mať, ja neviem, nákup povedzme hudobného nástroja, ktorý sa doteraz nevyskytoval, zistilo sa, že historicky patrí do daného regiónu, ale je potrebné ho zakúpiť. A keď, povedzme, je len jediný výrobca na Slovensku a ten má proste stanovenú cenu a budem požadovať tú cenu, že naň dostanem len polovicu. No nekúpim polovicu toho nástroja, pretože mi je na nič.
Takže predpokladám, že nový systém v rámci prerozdeľovania alebo prideľovania financií z fondu pre umenie vlastne tento hendikep zmaže. Samozrejme, je tam potom otázka teda, že koho podporiť, koho nepodporiť. Zaskočila ma potom suma, ktorá sa podávala za žiadosti, ale zistil som, že to sú zanedbateľné čiastky, takže s tým môžem úplne súhlasiť.
Poďme však teda ku tým konkrétnym veciam, o ktorých sme sa tu rozprávali. Pán minister, ja som vám teda položil otázku vo faktickej, máte tuná v § 5 zloženie rady a členstvo v rade, že má 9 členov a 5 z nich vymenúvate vy. Chcem sa opýtať, dá sa tento pomer ešte istým spôsobom do druhého čítania upraviť? Povedzme štyroch budete menovať vy a piatich dosadia tie organizácie, ktoré zastupujú istým spôsobom oblasti umenia. A poviem vám hneď aj konkrétne. Povedzme, že jeden člen rady by mohol byť za oblasť kultúrneho dedičstva. Lebo máme tam hudbu, máme tam divadlo, máme tam literatúru, máme tam výtvarné umenie, ale chýba mi tam istým spôsobom zastúpenie kultúrneho dedičstva. A to sa týka hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva.
Nie všetko, lebo keď som si to prebiehal celé, kto môže byť žiadateľom, tak môžu byť žiadatelia aj tí, ktorí žiadali vlastne v pôvodnom grantovom systéme ministerstva kultúry. Pokiaľ sú teda postavené kritériá tak, ako som čítal v jednotlivých bodoch, že kto môže byť teda žiadateľom a načo sa dá žiadať vlastne dotácia, tak si myslím, že by tam čisto teoreticky mohol takýto člen byť.
Pán minister, teraz sa vás opýtam, či by to bolo možné do budúcnosti takto uvažovať, alebo chcete mať naozaj zastúpenie, päť členov vymenujete vy a len štyroch si určia organizácie, lebo je to dosť dôležité, hej? Dobre. V tomto by to v podstate mohlo byť aj s tým vysvetlením, ktoré podal pán minister, keď sa vyjadroval vlastne tu za rečníckym pultom v rozprave. Keďže naozaj sú financie prideľované z rozpočtu ministerstva kultúry, takže potrebuje mať na to určitý dosah. To je v podstate pochopiteľné.
Keď som si prechádzal ďalšie paragrafy, to sú štandardné, bežné veci, s ktorými sa dá súhlasiť. Zaznela tu však aj poznámka z ďalšej časti, čo ešte by som vyzdvihol, tak je § 17, ktorý poníma o odborných komisiách a tam je najmä pre mňa veľmi dôležitý bod č. 3 a tá jeho druhá časť: "Člen odbornej komisie, ani jemu blízka osoba nesmie byť v priamom realizačnom vzťahu k projektu, ktorý je predmetom žiadosti predloženej odbornej komisie na posúdenie a hodnotenie. Priamym realizačným vzťahom sa na účely tohto zákona rozumie najmä autorský alebo iný realizačný podiel na projekte alebo majetkový podiel v rámci právnickej, teda právnickej osobe, ktorá je žiadateľom vo vzťahu k príslušnej žiadosti.".
Stávalo sa totiž to, že člen komisie grantového systému bol súčasne aj realizátorom daného projektu, prípadne vystupoval možno nie ako priamy alebo teda člen vo vedení, ale ako člen združenia, ktoré požadovalo financie a zaujímavé, že dostal plnú výšku podpory a nie na jednu žiadosť, ale na dve žiadosti. Takže vítam tento paragraf a dúfam, že sa naozaj bude dodržiavať, pretože mal by byť zárukou naozaj toho, že si tam niekto klientelisticky nepridelí finančné prostriedky pre svoj vlastný projekt.
Ďalšia poznámka, ktorú by som teda chcel podporiť, ale už to povedala kolegyňa Vášáryová, je v § 18 v časti alebo teda v bode č. 8: "O poskytnutí finančných prostriedkov rozhodne riaditeľ do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti, ktorá je úplná a to na základe hodnotenia odbornej komisie. Finančné prostriedky možno poskytnúť..." atď.
Chcem sa opýtať, ak príde žiadosť, do 60 dní by mala vlastne zasadnúť komisia, ktorá to prehodnotí a predloží riaditeľovi vlastne na podpis. Je to tak? To znamená, že aj komisia vlastne má len 60 dní na to, aby zasadala. Je to zase trošku zvláštne, lebo keď si zoberieme, že termín podávania žiadosti je november, alebo teda bude prvýkrát november 2015, keď prídu všetky žiadosti, tak do 60 dní to máme v podstate, lebo 15. november, 15. december, 15. január a potom ešte v ďalšom bode má rada 30 dní na to, aby teda posunula zmluvu na žiadateľa, to znamená, že to už je 90 dní. Chápem túto 60-dňovú lehotu, pokiaľ v tom čase zasadá komisia a má, alebo teda bude musieť byť stanovené, že naozaj do tých 60 dní musí predložiť riaditeľovi stanovisko a ten rozhodne. Ale chcem sa opýtať, či by sa dala skrátiť tá lehota, tých 30 dní, keď už riaditeľ rozhodne, myslím si, že zmluvy budú štandardizované a nie je problém upraviť drobné detaily v tých zmluvách priamo pre konkrétny projekt, či by sa tá 30-dňová lehota tej rady nedala skrátiť, povedzme na 7 dní, alebo, no, 7 dní, pretože 15 dní to už je vlastne len polovica z toho a zase sa predlžuje, zase sa predlžuje ten čas, kedy sa môže teda žiadateľ rozhodnúť teda, či to akceptuje alebo nie a potom až zahájiť vlastne realizáciu projektu.
To sú také drobné veci, ako som povedal, § 21 administratívny poplatok za spracovanie žiadosti, myslím si, že to je seriózne 0,1 % z požadovaných finančných prostriedkov nie je veľa, minimálne 20, najviac 1 000 eur aj pri veľkých, povedzme podpora kultúry vycestovania do zahraničia, povedzme si, že nejaký súbor, kolektív ide reprezentovať slovenskú kultúru do zahraničia a potrebuje na vycestovanie, ja neviem, 25-tisíc, tak z toho táto čiastka je 25 eur, čo si myslím, že nie je veľa. Samozrejme, mohli by sa potom uraziť tí, ktorí požadujú na svoju umeleckú cestu, ja neviem, 1 000 eur a to je 10 eur zaplatenia, musia doplácať ďalších 10, lebo tam je minimum 20 eur, ale to by sa dalo, zase to nie sú také horibilné sumy. Takže s tým sa tiež dá stotožniť.
To by bola tá prvá časť toho zákona, to znamená, že časť o fonde na podporu umenia. Teraz sa však dostávame k tej druhej časti a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. A tu som bol upozornený na dva body, ktoré sa dostali do návrhu tohto zákona. V čl. 2 bod 5 sa píše, že v § 3 sa za ods. 3 vkladajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú: "Dotáciu na obnovu národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je bytovým domom, možno poskytnúť vlastníkom bytov a nebytových priestorov prostredníctvom žiadateľa, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba vykonávajúca správu bytového domu.". S tým by sa dalo súhlasiť, pretože v mnohých mestách sa v historických zónach nachádzajú kultúrne pamiatky, v ktorých bežne bývajú ľudia, to znamená, že je to bytovým domom, ale väčšina z nich sú povedzme staršieho veku, ktorí už nemajú na to, aby sa poskladali na nejakú nákladnú rekonštrukciu v zmysle ustanovenia pamiatkového zákona, to znamená, že vyjadrením pamiatkarov, pretože sa tam musia dodržať určité veci, ktoré pamiatkari vyžadujú.
Čo je však dôležité a teraz pre mňa sporné, je ten druhý bod, bod 5 alebo ods. 5: "dotáciu na obnovu národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je stavbou dorzálneho charakteru, historickou zeleňou, archeologickou lokalitou alebo národnou kultúrnou pamiatkou technického charakteru, možno poskytnúť žiadateľovi podľa ods. 1 písm. e), f), a h) zabezpečujúcemu obnovu zrúcaniny, aj keď nie je vlastníkom alebo správcom národnej kultúrnej pamiatky". V tomto prípade by som si tak nejako trošku protirečil, pretože som obviňoval premiéra, že rozhadzuje financie na futbalové a zimné štadióny, alebo teda na hokejové štadióny a nepodporuje kultúrne pamiatky. Tu je to priamo zakotvené, že je to určené aj na obnovu kultúrnych pamiatok, aj napriek tomu, že niekto nemusí byť majiteľom kultúrnej pamiatky. Avšak to, na čo som bol upozornený, čiže nie je to z mojej hlavy, špekulanti sa nájdu vždy a jeden špekuloval a povedal, že no, je možné, že ministerstvo v nejakom čase, a to je práve ten čas do roku 2016, môže niektoré kultúrne pamiatky nejakým spôsobom prideliť na ochranu niekomu a tí si potom požiadajú grantový systém o rekonštrukciu. Takže v tomto prípade, nemusí to tak byť, bol by som rád, keby to tak nebolo, ale budem to sledovať, by mohlo ísť o pridelenie kšeftov určitým firmám, ktoré by mohli participovať na rekonštrukcii takýchto národných kultúrnych pamiatok.
Takže toto je jediná taká problematická vec, ktorá by mohla byť dôvodom neprijatia takto sumárne koncipovaného zákona. K tej prvej časti nemám nič výhradného, ako som už povedal, to sú drobné veci, na ktorých sa vieme dohodnúť, pretože o nich vieme diskutovať, avšak druhá časť, novela štyristotridsať štvorky je sporná najmä v tom bode č. 5. Ak mi, pán minister, zagarantujete, že naozaj nejde o pripravené kšefty pre vybrané firmy, ktoré by to mohli robiť, budem spokojný. Ale vidíte, že nájdu sa ľudia, ktorí hneď v tom vidia, no nazvime to konšpiráciu, a tom som, hovorím, neprišiel som na to ja, bolo mi to avizované, že mohlo byť, za tým byť aj toto. Takže budem to pozorne sledovať a uvidíme teda, ako sa k tomu vyjadríte vy, hovorím, nemusí to byť zlý úmysel, ale bol som na to upozornený, že aj takáto alternatíva tu je. Takže treba si dať naozaj na to pozor, aby k takýmto veciam do budúcnosti nedochádzalo.
Takže toľko k predloženému návrhu zákona a ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.6.2014 15:29 - 15:29 hod.
Igor HraškoVystúpenie 11.6.2014 11:18 - 11:22 hod.
Igor HraškoTretíkrát sme už s týmto zákonom, a teda už pred rokom táto téma rezonovala prvýkrát. My sme na tomto zákone...
Tretíkrát sme už s týmto zákonom, a teda už pred rokom táto téma rezonovala prvýkrát. My sme na tomto zákone pracovali dosť dlho, než sme s tým prišli do Národnej rady, ale súčasne s nami prišli ešte ďalší dvaja s podobným zákonom, bol to pán Lipšic a bol to pán Figeľ. To znamená, že táto téma už tu rezonuje tretíkrát a vždy bola zmietnutá zo stola, alebo teda návrh bol zamietnutý, že nám nič také netreba, lebo však u nás máme možnosti, ako ľudia môžu ohlásiť, aby sa im nič nestalo, a podobné reči sú tu vedené zo strany ministerstva vnútra. Čiže doteraz nebolo nič potrebné, boli sme opäť označení za populistických, že to je populistický návrh, s nikým sme o tom nerokovali, len sme si to tak predložili a že to vlastne netreba.
Ale teraz, nedávno, sa pán minister Kaliňák vyjadril, že už sa rieši novela zákonov, ktoré teda majú pomôcť ohlasovateľom korupcie. Takže zrazu už táto téma rezonuje aj v strane SMER. No niet divu, lebo SMER stráca pevnú pôdu pod nohami, stráca na svojej sile, tak potrebuje ešte na záver získať nejaké plusové body, popri tých mínusových, ktoré sa zase chystá tuná doniesť.
V každom prípade my sme tento zákon tuná priniesli, necháme sa prekvapiť, čo bude v tom ich pripravovanom vládnom, akým procesom to prebehne, a či budeme prizvaní do diskusie, keďže sme tu už tretíkrát s predloženým týmto zákonom, či budú prizvaní aj ďalší predkladatelia, ktorí už tento zákon predložili na riešenie, alebo či si ministerstvo uzurpuje právo zase na patent na rozum a predloží si to samo bez akejkoľvek diskusie a potom budú hovoriť, že však my sme s nimi nechceli diskutovať. My chceme s nimi diskutovať a budeme radi, ak naše body z tohto zákona, pokiaľ opäť nebude prijatý, čo je, samozrejme, veľká pravdepodobnosť, budú zahrnuté do návrhu vládneho zákona.
Takže opäť sa jedná o populistický krok vládneho SMER-u, ale ako som hovoril, niet sa čo čudovať. Tento zákon tu už predkladáme tretíkrát, nepočul som nijaké vážne výhrady k nemu, že toto je tam zlé, toto sa tam vôbec nehodí, pretože sú to naozaj dobré veci, dobré kroky, dobré riešenia, možno niektoré by sa dali ešte upraviť, ale zatiaľ nikto nedal žiadny návrh. Takže predpokladáme, že tento návrh je naozaj dobrý a mohol by prejsť.
No, ale keďže už vláda pripravuje svoju vlastnú verziu, tak je jasné, že tento návrh neprejde, a uvidíme teda, že čo do budúcnosti vláda pripraví a akým spôsobom bude chcieť chrániť ohlasovateľom korupcie, aké im dá možnosti, prípadne či aj dá odmeny, pretože ani o odmenách sa predtým s nimi absolútne nedalo baviť, to je nemysliteľné. A dneska je to už prípustné, takže som sám zvedavý ako jeden z navrhovateľov, ako sa všetci postavia k tomuto návrhu zákona a čo z tohto návrhu zákona prejde do toho vládneho riešenia.
Ďakujem.