Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.2.2015 o 15:26 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.2.2015 11:35 - 11:36 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Tak tu sa ukazuje v plnej miere charakter poslanca Hlinu, ktorý teraz pľuje na projekt, vďaka ktorému sa dostal vlastne do Národnej rady, vyšplhal sa po jeho chrbte.
Ale treba naozaj povedať, že jemu nejde možno ani tak o tých občanov, ale ide mu o peniaze, ktoré hnutie získalo za voľby a o ktorých sa začalo rozhodovať všetkými členmi poslaneckého klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. A keďže sa mu ich nedostalo, tak na svoje prapodivné projekty, ktoré chystal, a nám sa nezdali, že by mali potiahnuť hnutie dopredu, tak začal na naše hnutie pľuť, po ktorom sa do parlamentu vyšplhal. Takže tuná sa odhalil skutočný charakter. A že hovoril o ľudskej hlúposti, no tak ten najväčší hlupák zrejme asi sa tiež vyšplhal potom, keďže bol súčasťou tohto projektu. Je mi z toho smutno, je mi z toho zle, no ale charakter človeka sa zrejme nedá zmeniť tým, že človek niekomu niečo povie. Možnože poradiť by sa mu zišlo, ale musí to, žiaľ, akceptovať tá druhá strana.
A ako sa hovorí, že ľudská hlúposť je naozaj nekonečná, tak ukazuje sa to v plnej miere.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.2.2015 9:45 - 9:52 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis

24.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Trošku som sa zamotal nad komentátorom jedným, ktorý bol zjavne v rozveselenom stave, tak som sa trošku rozveselil. Teraz som však prišiel predložiť ďalší návrh zákona. Tentokrát je to zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Boj proti korupcii, ktorý tu spomíname teraz nielen od rána v dnešnej rozprave, ale už dlhodobo, je nielen jedným z hlavných cieľov Európskej únie v oblasti nakladania s verejnými prostriedkami, ale je tiež jedným z najzávažnejších problémov, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky. Svedčí o tom aj globálny prieskum vnímania korupcie vydávaný medzinárodnou organizáciou Transparency International, v ktorom sa Slovensko v oblasti vnímania korupcie ocitlo na 62. mieste spomedzi 176 krajín sveta, čo je piate najhoršie umiestnenie z členských krajín Európskej únie. Odhad finančných prostriedkov, o ktoré Slovensko ročne prichádza práve kvôli korupcii a korupčnému správaniu, prekročil 500 mil. eur.
Praktické skúsenosti orgánov oprávnených na výkon kontroly a vládneho auditu pri ukladaní a vymáhaní odvodov, penále a pokút za porušenie finančnej disciplíny a neplnenie si povinností podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a, samozrejme, o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov preukazujú, že sankcie, ktoré uvedený zákon ukladá v prípade, ak kontrolovaný subjekt odmietne poskytnúť súčinnosť týmto orgánom pri vyúčtovaní dotácií poskytnutých zo štátneho rozpočtu, nie sú efektívne, primerané a ani odstrašujúce. Naopak, tieto sankcie skôr motivujú subjekty, ktoré si majú plniť povinnosti podľa uvedeného zákona k odmietnutiu takejto súčinnosti, za čo im hrozí len niekoľkotisícová pokuta napriek tomu, že im bola poskytnutá dotácia vo výške niekoľko stotisíc až miliónov eur, ktorej účel už vďaka takto symbolicky uloženej pokute nemusia nikdy preukázať.
Máme konkrétny príklad, na ktorý sme poukázali a ku ktorému sa, žiaľ, absolútne žiadnym spôsobom nepostavilo ministerstvo zahraničných vecí, pod ktorého gesciou funguje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Viac ako 140-tisícová dotácia pre subjekty v Českej republike nebola zdokladovaná, nebola vyúčtovaná a nikto nevie, na čo boli použité finančné prostriedky z tejto dotácie. Kontrolné orgány chceli urobiť kontrolu, načo sa však nedostali k dokumentom, a tak udelili tomuto subjektu pokutu. Pokuta však bola prvotná vo výške 10-tisíc eur. Subjekt sa voči tejto pokute odvolal a súd túto pokutu znížil na tisíc eur. Tisíceurová pokuta za nevydokladovanie vyše 140-tisícovej dotácie! Kam išli tieto peniaze? No to sa už nedozvieme, pretože subjekt dostal pokutu a tým pádom už nič nikomu nemusí dokazovať, ale aj napriek tomu, že nepreukázal, kam tieto finančné prostriedky išli, opäť dostáva štedré dotácie z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Nepripadá vám to trochu scestné? Nám áno, a keďže naozaj nie sú reálne nástroje, akými ochrániť dotácie zo štátneho rozpočtu, hovoríme o tom, že by sa nemali rozkrádať a podobne, a toto je krásny exemplárny príklad toho, ako sa financuje zo štátneho rozpočtu a z dotácií Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí dajú elegantne rozkradnúť. Preto sme prišli s novelou tohto zákona.
A vlastne takto nastavené legislatívne prostredie, ktoré znemožňuje účinný boj proti podvodom a korupcii, tak sa ho chystáme zmeniť, alebo boli by sme radi, keby sa zmenilo. Návrh zákona preto v prípade, ak kontrolovaný subjekt odmietne spolupracovať s orgánmi oprávnenými na výkon kontroly a vládneho auditu a nepreukáže im listinnými dôkazmi účel použitia dotácie, zavádza sankciu v podobe odvodu celej, resp. tej časti dotácie, vo vzťahu ku ktorej došlo k odmietnutiu súčinnosti v podobe preukázania jej účelu. Určite sa zhodneme na tom, že je to rozumné, pretože ak by niekto dostal dotáciu povedzme 200-tisíc a dostal by pokutu povedzme 150-tisíc, tak stále sa mu to oplatí, pretože 50-tisíc by mu ostalo. A nikto by nevedel na čo. To znamená, že pokuta v tomto prípade by bola rovná výške dotácie, ktorú by dotyčný subjekt neumožnil skontrolovať, teda jej účel použitia. Doterajšiu pokutu už nebude možné uložiť z dôvodu, aby kontrolovanému subjektu nebola uložená dvojitá sankcia za to isté protiprávne konanie. Výsledok však bude pre štát výhodnejší, keďže sa mu vrátia všetky neoprávnene poskytnuté peniaze, a nielen ich časť v podobe malilinkej pokuty.
Myslím, že tuná v tomto prípade je tento návrh zákona jasný, zrozumiteľný, a vieme, čo má napraviť. Zopakujem to ešte raz. Ak subjekt nepreukáže kontrolným orgánom, kam vynaložil peniaze určené z dotácie, to je jedno, či je to Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí alebo iné nejaké ministerstvo, prípadne iný grantový systém, tak dostane pokutu vo výške tej, na ktorú dostal dotáciu, a nevie túto sumu zdokladovať, na čo bola použitá podľa pôvodného predloženého projektu. Keďže sa jedná naozaj o financie, ktoré, je jedno, že ktorá vláda je pri moci, tak určite uznáte, že toto nie je politicky motivované. Je to naozaj z praktického hľadiska a z reálnej skúsenosti, kedy už niekto spreneveril peniaze zo štátneho rozpočtu, aj napriek tomuto sa opäť sa uchádza a dostáva štedré dotácie na svoju činnosť.
Takže by som vás požiadal o podporu tejto novele zákona.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.2.2015 9:36 - 9:37 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Fronc, hovorili ste o tom, že europoslanci by mali v prvom rade využívať eurovýbor na vyjadrovanie sa a že tam majú prístup aj ostatní poslanci. S tým sa dá, samozrejme, súhlasiť, avšak budem vám trošku oponovať, pretože vieme, že keď zasadajú výbory, nezasadá vždycky len jeden, ale vždycky zasadá niekoľko výborov, ktorých časy sa dokonca križujú, a je niekedy naozaj problém sa dostať na zasadnutie eurovýboru, pokiaľ fungujú aj iné výbory Národnej rady. Preto keď napríklad majú ministri vyhradenú raz týždenne svoju hodinku na otázky, prípadne na predsedu vlády, tak prečo by aj europoslanci nemali takúto príležitosť, možnosť, takúto možnosť, či ju využijú, alebo nevyužijú, to už v podstate nechávame na nich, ale tuná miesto pre to, aby túto možnosť dostali a prezentovali to pred Národnou radou. Myslím si, že to nikomu neuberie ani veľa času, sú tam určité obmedzenia, takže ja nemyslím si, že by to bolo na škodu veci, skôr si myslím, že to je prínosom, pretože naozaj na výbore sa síce môže porozprávať, ale informácie sa tým pádom, ako sa hovorí, veľmi nedostanú za dvere eurovýboru.
Takže ja súhlasím s takýmto návrhom, aby sa europoslanci mohli vyjadrovať v pléne Národnej rady.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.2.2015 9:01 - 9:10 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis

2.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že sme sa tu opäť zišli, aj keď veľmi poskromne, by som povedal. A je to zaujímavé, lebo kolega Číž vždycky hovorí, že poďme diskutovať o návrhoch zákonov, no ale tu akosi nie je s kým diskutovať, za vládnu stranu okrem teda pani podpredsedníčky sú tu dvaja poslanci, to už nehovorím ani za druhé krídlo. Najviac je tu poslancov za Obyčajných ľudí, keďže predkladáme sériu zákonov teraz po sebe.
Dovoľte mi teraz, aby som predniesol návrh novely zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Hlavným dôvodom predloženia návrhu tohto zákona je existencia kontroverznej skutkovej podstaty trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobitnej povahy. Nachádza sa to v § 377 predmetného zákona, teda Trestného zákona. O čo ide?
Táto skutková podstata kedysi bola upravená v zákone, ale potom si ju politici akosi tendenčne pozmenili, aby sa chránili. Ide o to, že v súčasnosti, vieme, že sa snaží každý každého alebo teda väčšina, samozrejme, sú aj poctiví ľudia, ale tí nepoctiví sa snažia možno aj tých poctivých obtiahnuť, okradnúť, zneužiť, využiť a, samozrejme, každý sa snaží získať čo najväčší prospech pre svoju vlastnú osobu. Schválili sme si nedávno takú malú novelu, ktorá má zvýhodňovať oznamovateľov korupcie. Bol to návrh z dielne vládneho SMER-u. Nebolo to síce dokonalé, ale bol to taký malilinký krôčik, malilinký posun k tomu, aby sa nám do budúcnosti mohlo podariť znížiť korupciu na čo najnižšiu možnú mieru.
Ako som už tuná viackrát spomínal, korupciu sa nám určite vykynožiť nepodarí, pretože ľudia sú všelijakí, sú chamtivci, sú vypočítavci, sú bezcharakterní a tak ďalej a tí si vždy nájdu cestičky a možnosti, ako sa obohatiť na úkor druhých. V každom prípade je na nás, aby sme naozaj tento neduh spoločnosti nielen u nás, to ono sa to celosvetovo takto údajne robí, ale aby sme to u nás znížili na čo najnižšiu možnú mieru.
Preto je paradoxom, že ten, ktorý by mal možnosť usvedčiť politika zo špinavostí, z toho, ako by sa chcel obohatiť – je to ešte len v štádiu prípravy –, a má možnosť si ho nahrať pri tomto nekalom čine, tak ten, ktorý si ho nahrá, by mal byť podľa súčasne platného zákona, Trestného zákona, postihovaný. Takže je to v akom rozpore oproti zákonu, ktorý sme prijímali na ochranu oznamovateľov korupcie. Takže tento stav chceme dať do pôvodného stavu, tak ako sa nachádzal pred prijatím tejto kontroverznej novelky, a chceme, by naozaj bola možnosť, pokiaľ človek má podozrenie, že dotyčný politik nekoná v súlade s dobrými mravmi, nekoná v súlade so zákonom, aby ho bolo možné nahrať a z tohto nekalého správania sa aj usvedčiť čím skôr. Pretože keby sme mu povedali, viete čo, ja si vás teraz nahrám a môžeme sa rozprávať, tak, samozrejme, že k žiadnym k takýmto veciam nedôjde a dotyčný si určite bude dávať pozor na to, čo povie. Preto sme pripravili novelu Trestného zákona, ktorá vlastne túto vec bude riešiť a dá ju na pôvodnú mieru, aby dotyčný naozaj mohol usvedčiť potenciálneho páchateľa, konateľa zla.
O rozporuplnosti tohto trestného činu svedčí aj fakt, že o jeho zrušenie resp. modifikáciu navrhoval bývalý minister spravodlivosti Slovenskej republiky zodpovedný za prijatie trestného kódexu už v roku 2005, teda v čase ihneď po prijatí nového Trestného zákona. Bývalý minister spravodlivosti Slovenskej republiky v tejto veci uviedol, citujem:
„Pozmeňujúci návrh na doplnenie tohto nového trestného činu bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky napriek nesúhlasu ministerstva spravodlivosti s takou úpravou, pričom podpredseda vlády a minister spravodlivosti počas prerokovávania návrhu zákona v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorých bol tento pozmeňujúci návrh uplatnený, poukazoval na riziká a nesprávnosť doplnenia Trestného zákona o tento nový trestný čin.“
Snaha ministra derogovať toto ustanovenie ešte pred nadobudnutím účinnosti samotného trestného zákona však bola neúspešná.
Úskalia plynúce z existencie tohto trestného činu sme na Slovensku opakovane zakúsili. Príkladom môže byť nielen snaha o trestné stíhanie režisérky Zuzany Piussi v súvislosti s jej dokumentárnym filmom Nemoc tretej moci, ale aj nemožnosť zverejnenia nahrávky usvedčujúcej opozičného poslanca Radoslava Procházku z protiprávneho konania v súvislosti s financovaním jeho prezidentskej kampane. Situácia ohľadom filmu Nemoc tretej moci bola spúšťacím momentom pre opätovnú snahu o zrušenie predmetného trestného činu. Napriek tomu, že ani návrh opozičného poslanca Petra Osuského, bola to vtedy parlamentná tlač 741 v 6. volebnom období, nebol zákonodarným zborom schválený. Režisérka Zuzana Piussi nebola trestaná, keďže jej konanie bolo vyhodnotené ako investigatívna novinárska činnosť.
Pokým v prípade osôb s tzv. spravodajskou licenciou, resp. inou výnimkou v zmysle Občianskeho zákonníka bolo možné jednoznačne dospieť k racionálnemu záveru, ktorý je teda výrazne ovplyvnený konštantnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, v prípadoch iných osôb už posúdenie tohto trestného činu také jednoznačné nie je a paradoxne hrozí, že osoba, ktorá sa napr. snaží odhaliť trestný čin alebo prekaziť jeho spáchanie, bude trestne stíhaná namiesto páchateľa. Platná úprava tak vytvára situáciu právnej neistoty, keďže nie je možné jednoznačne určiť, či osoba, ktorá si tajne nahrala a následne zverejnila rozhovor zachytávajúci snahu o protiprávnu činnosť politika alebo iného verejného činiteľa, sa dopustila trestného činu.
Domnievame sa, že čo i len hrozba trestného stíhania osoby, ktorá chcela prekaziť zločinecké a korupčné správanie verejného činiteľa, hoci aj prostriedkami, ktoré sa javia byť neštandardné alebo nekorektné, je v moderných demokratických právnych štátoch nepredstaviteľná. Návrh zákona vychádza z presvedčenia, že v prípade konfliktu dvoch hodnôt je nevyhnutné ustúpiť vyšším princípom spravodlivosti. V situácii, na ktorú reaguje návrh zákona, sú tieto vyššie princípy prezentované verejným záujmom, ktorého ochranu by mal zákonodarca uprednostniť pred ochranou osobných práv verejného činiteľa.
Toľko k predkladanému návrhu zákona. Uvidíme, ako sa k tomu postavia poslanci Národnej rady, pretože tí, ktorí nekonajú v súlade so zákonmi a nekonajú v súlade s dobrými mravmi, môžu byť potenciálne ohrození práve vrátením niektorých ustanovení do pôvodného stavu, to znamená, že aby sa im dala dokázať korupčná činnosť, prípadne iné trestné činy.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 4.2.2015 18:44 - 18:58 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh novely zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v nadväznosti na ďalšie zákony a predkladám ho z toho titulu, že ohlasy z praxe sú také, že pri exekúciách dochádza v prvom rade na okamžité siahnutie na nehnuteľnosť, v ktorej dotyčný exekvovaný býva. A samozrejme, nikto nespochybňuje status exekúcie ako vymáhania pohľadávky pre veriteľa, ale ide tu o mieru vymáhania a teda náhrady vymáhanej čiastky oproti tomu, čo je vlastne za majetok exekvovaný.
V súčasnosti platí, že od sumy 2 000 eur môže exekútor siahnuť na nehnuteľnosť. V mnohých prípadoch je však táto exekvovaná suma neúmerne nízka oproti hodnote nehnuteľnosti, na ktorú je siahnuté. Keď sa letmo len pozrieme na ceny bytov v niektorých mestách, tak samozrejme najhoršie je na tom Bratislava. Zoberme si ten jeden z najjednoduchších prípadov, 1-izbový byt, sa na internete pohybujú ceny od 57-tisíc vyššie a to je, prosím pekne, do 40 metrov štvorcových. Takže niekto, možno nie vlastným zavinením, možno nejakou zábudlivosťou, možno sa mu stane, že v Sociálnej poisťovni dlží nejakú sumu, ktorá sa už vyšplhala na 2 010 eur a vlastní byt v niektorej z okrajových častí Bratislavy v hodnote 57-tis. eur, exekútor mu na tento byt môže siahnuť, môže ho predať. Pokryje pohľadávky veriteľov a dotyčný ostal bez strechy nad hlavou. Zoberme si, aby sme teda nehovorili len o Bratislave, ceny bytov v Žilinskom kraji alebo v Žiline a okolí, tam sa ceny pohybujú okolo 25 až 30-tisíc, jednoizbový. Beriem tie naj, také nie úplne najmenšie, lebo sú garsónky, ale beriem tie, teda jednoizbový byt som si zobral. Takže tam sa ceny pohybujú od takejto čiastky a 2 000 eur, to je v podstate desatina ceny, teda oproti jej hodnoty je to malá časť. Ale dotyčnému už môže byť siahnuté na jeho strechu nad hlavou. A mnohí ľudia sa obrátili na mňa práve s týmto problémom, či by sa táto otázka nedala nejakým spôsobom riešiť.
No a riešenie samozrejme ponúkam v rámci novely tohto zákona. Cieľom by malo byť teda zvýšenie hranice, od ktorej sa už môže siahnuť na nehnuteľnosť. Samozrejme, je otázne, že v menších mestách, keď hodnota nehnuteľnosti je povedzme, teda takejto malej, jednoizbový byt v hodnote možno 12 - 15- tis. eur a exekvovaná čiastka bude 10-tis. eur alebo 10 001 euro, tak tam samozrejme už niet o čom diskutovať a ten dotyčný by si mal v prvom rade rozmyslieť, či sa do takejto exekúcie dostane. V každom prípade v tomto prípade trpia hlavne rodiny, pretože pokiaľ sa jedná o exekúcie firemného majetku, tam sa na nehnuteľnosti ľudí nesiaha. Tam sa ide po majetku firmy, ktorá buď je, alebo nie je, alebo už sa vyparil ten majetok, ale netýka sa to, tam väčšinou dochádza k tým vyšším sumám, ktoré sú exekvované a tam v tom prípade ale nemá ako dôjsť k siahnutiu na nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve daného človeka.
Preto si myslím, že v tomto smere by takáto úprava mohla prispieť k tomu, aby človek, ktorý sa možno nie vlastnou vinou, možno tým, že prišiel o zamestnanie a povedzme spláca auto a dochádza mu tam ešte splatiť možno nejakých dva a pol tisíc eura, ale určite nechce byť nezamestnaný, chce splatiť to auto, ale žiaľ, už mešká s jednou splátkou a splátková spoločnosť od neho vymáha celú dlžnú čiastku. Viem to zo svojho osobného príkladu, prípadu, takže viem, ale stalo sa mi to pri nabúraní auta. Takže za nejakých 2,5-tisíc eur aby mi niekto siahol na moje bývanie, neviem si to predstaviť. A potom, ako by som sa vlastne rozbehol v tom živote tak, aby som mohol vlastne existovať? Ale v prípade, že dlžná čiastka je pod hranicou 10-tis. eur a pod túto by mi nemohol exekútor siahnuť na môj majetok, tak mám aspoň garantovanú strechu nad hlavou a to nehovorím o luxusnom bývaní. Hovorím o nehnuteľnostiach v základnom štandarde, o jednoizbových bytoch. To nie je nič luxusné a to hovorím o samotnom človeku, v žiadnom prípade nie o rodine.
Nebodaj by sa niekto takýto dostal, ktorý má rodinu, je manžel, manželka a dve deti. Majú auto ešte nesplatené. Niekto im ho zlikviduje, poisťovňa neuhradí celú čiastku, lebo to auto medzitým stratilo na hodnote, ale dlžná čiastka je ešte nad dva a pol tisíc a splátková spoločnosť ju začne vymáhať formou exekúcie. Neviem si predstaviť, že by takáto rodina kvôli takejto veci mala prísť okamžite o strechu nad hlavou. Určite so mnou budete súhlasiť, že to nie je ani z morálneho hľadiska akceptovateľné. Preto som sa teda rozhodol navrhnúť úpravu v zákone o osobných exekútoroch a exekučnej činnosti a zvýšiť túto čiastku na 10-tis. eur.
Vychádzali sme aj z toho, teda naozaj ako sa pohybujú hodnoty nehnuteľností v rôznych častiach Slovenska, no a v podstate priblížili sme sa k tej nižšej hranici, pretože nemôžeme to ani spriemerovať, pretože ceny nehnuteľností v Bratislave sú radovo vyššie oproti nehnuteľnostiam niekde na vidieku, povedzme v okrese Rožňava alebo teda niekde na Gemeri.
Takže cieľom tohto návrhu zákona je zmiernenie nežiaducich dôsledkov spojených s výkonom exekúcie formou predaja nehnuteľnosti, v ktorej má povinný nahlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu. Ako som hovoril, hoci nik nespochybňuje význam exekučného konania, ktoré v prvom rade reálne umožňuje veriteľom domôcť sa svojich majetkových práv, je úlohou štátu do istej miery regulovať spôsoby vymoženia legitímneho právneho nároku. Úlohou štátu v tomto procese je stanoviť také pravidlá exekučného konania, aby bola pohľadávka uspokojená adekvátnymi spôsobmi v súlade s dobrými mravmi a s ohľadom na možné následky nerešpektovania uvedených postupov.
Podstatou problému je to, že napriek existencii rôznych spôsobov výkonu exekúcií sa v praxi stále objavujú prípady, kedy povinný príde o svoje obydlie pre exekvovanú pohľadávku, ktorá je v porovnaní s hodnotou jeho obydlia často v nepomere nižšej, v nepomerne nižšej výške. Navýšenie minimálnej výšky pohľadávky umožňujúcej výkon exekúcie formou predaja nehnuteľnosti, v ktorej povinný býva, poskytne povinnému nevyhnutnú mieru ochrany.
Významným dôvodom pre takúto zákonnú úpravu je skutočnosť, že výkonom exekúcie formou predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, v ktorej má povinný trvalý alebo prechodný pobyt, sa z takejto osoby v drvivej väčšine prípadov stáva bezdomovec. V takom prípade sa problém veriteľa stáva problémom celej spoločnosti, nehovoriac o tom, že akonáhle sa osoba stane bezdomovcom, akýkoľvek ďalší výkon exekúcie je prakticky nemožný.
Možno ešte v skratke k jednotlivým bodom. Exekúcia je v prvom rade teda nástrojom a poslednou možnosťou veriteľov na uspokojenie ich nesplatených pohľadávok. Napriek nespochybniteľnej legitimite exekúcie je však za istých okolností potrebné brať ohľad aj na osobu povinného. V drvivej väčšine prípadov neexistuje spoločenská potreba, ani záujem na určitej miere ochrany povinného, pretože povinný je tým subjektom, ktorý neplnil, teda porušil svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť plniť. Za istých okolností však môže mať uspokojenie veriteľovej pohľadávky, predstavovať dopad nielen na osobu veriteľa, ale aj na jeho širšie okolie. Nepochybne najradikálnejším spôsobom uhradenia pohľadávky v exekučnom konaní predstavuje predaj nehnuteľnosti, v ktorej má povinný trvalý pobyt. Vzhľadom na mieru zásahu do vlastníckych práv povinného, ako aj skutočnosti, že takýto zásah sa súčasne dotkne aj osôb, ktoré s povinným v predmetnej nehnuteľnosti bývajú, je potrebné daný inštitút nastaviť obzvlášť citlivo a obozretne. Predaj nehnuteľnosti, v ktorej povinný býva, predstavuje akúsi poslednú inštanciu v rámci exekučného konania a preto je potrebné k takémuto spôsobu exekúcie pristupovať skutočne len ako ku krajnému riešeniu a len v odôvodnených prípadoch.
V súčasnosti platné znenie ustanovenia § 63 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, teda Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov umožňuje vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný nahlásený trvalý pobyt, už pri exekúcii peňažnej pohľadávky prevyšujúcej bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie sumu 2 000 eur. Nízko stanovená minimálna výška peňažnej pohľadávky neraz spôsobuje značný nepomer medzi vymáhanou sumou a hodnotou nehnuteľnosti, ako som už spomínal v predchádzajúcom. Stanovenie minimálnej výšky peňažnej pohľadávky na sumu 10 000 eur vo väčšine prípadov výrazným spôsobom zníži nepomer medzi vymáhanou sumou a hodnotou nehnuteľnosti. Suma 10 000 eur predstavuje v závislosti od jednotlivých krajov Slovenskej republiky štvrtinu až tretinu ceny bytu s rozlohou 50 metrov štvorcových.
Čo sa týka bodu 2, ide len o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s čl. I bod 1 tohto návrhu zákona z dôvodu, že za drobné exekúcie sa majú aj naďalej považovať len exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje sumu 2 000 eur.
Ešte by som možno k bodu 5. V prechodných ustanoveniach sa zakotvuje nové obmedzenie, teda tých 10 000 eur aj pre tie exekučné konania, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti zákona. Ide o tzv. nepravú retroaktivitu. Pojem nepravá retroaktivita používa aj Ústavný súd Slovenskej republiky a vysvetľuje ho napríklad nasledovne: "Zákon právne kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti, v dôsledku čoho však môže dôjsť k zmene alebo k zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím." Je to nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou PLUS38/99 zo dňa 23. júna 1999. V tejto súvislosti je dôležité aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou 4CDO98/2010 zo dňa 29. júna 2010, podľa ktorého nie každá retroaktivita je, a tak ďalej, nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. Teória, v praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť, teda retroaktivita právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci.
Takže toľko, milí priatelia, k predloženému návrhu zákona, je to naozaj zákon, ktorý môže pomôcť veľmi širokej časti obyvateľov Slovenskej republiky, preto dúfam v jeho podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.2.2015 15:26 - 15:27 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Susko, vidíte, aký ste úbohý? A vy ste mi vlastne potvrdili moje vlastné slová. Ja som sa vás pýtal, či sa nedá počkať jeden mesiac a riadnym legislatívnym procesom predložiť tento pozmeňovací návrh, alebo z toho urobiť zmenu zákona rovno k zákonu o verejnom obstarávaní.
Vy ste mi povedali, že doteraz to nešlo v zákone o verejnom obstarávaní, ale už to ide. Tak prečo to lepíte, ešte raz mi vysvetlite, prečo to lepíte k zákonu o európskom zoskupení územnej spolupráce? A toto ste mi nevysvetlili, veď to ani, veď to je nevysvetliteľné. Veď to je úplne úbohé z vašej strany, čo sa tu snažíte obhájiť neobhájiteľné. Zákon o verejnom obstarávaní máme, stačilo počkať mesiac, pretože teraz ste prelomili veto prezidenta, zákon je schválený, kľudne ste ho mohli otvoriť na ďalšej schôdzi s týmto malým vaším pozmeňovákom. A ja som vám povedal, že ten je možno dobrý, keď pomáha ľuďom, že voči tomu by sme možno nič nemali, však ja som si ho prečítal. Má uľahčiť život ľuďom, áno. Ale ešte raz, vy ste stále nepochopili to, že ja som sa hlavne vyjadroval k tomu, že to lepíte k úplne inému zákonu. V tom je tá vaša úbohosť, vaša úbohosť. Vy obhajujete neobhájiteľné a toto je na tom celom procese ten horor a vy to robíte takto už v poslednom čase dosť často. A ja som naozaj zvedavý, ako sa k tomu postaví pán minister, či sa k tomu postaví ako chlap, alebo vám dá jednoducho za pravdu a jednoducho ten mesiac nepočká.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.2.2015 15:14 - 15:22 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Pani predsedajúca, pán minister, vážený kolega Susko, tie vaše poúčania si môžete strčiť, viete kam a odložte si ich pre vašich kolegov. Ja si vyprosím, aby ste vy mňa tuná poúčali o niektorých veciach, ku ktorým absolútne nemáte ani právo, ani nič, pretože sú to len primitivizmy a chcem sa opýtať, to vaše zdôvodnenie ku tomu môjmu odporu, ste si písali sám, alebo vám to písal nejaký iný tajtrlík? Viete, lebo to je čistý primitivizmus. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
57.
Pán poslanec, prosím vás pekne, vyjadrujte sa slušne.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
58.
Ja sa zatiaľ vyjadrujem slušne, pani predsedajúca, ak chcete, ja mu to poviem aj osobne potom neslušnejšie, ale zatiaľ sa vyjadrujem slušne.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
59.
Nech sa páči, môžete mu to osobne povedať. (Prerušenie vystúpenia rečníkom.)

Hraško, Igor, poslanec NR SR
60.
Slovo tajtrlík sa nachádza v synonymickom slovníku, ráčte si to nájsť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
61.
Ale ste poslanec Národnej rady, keby vám to niekto povedal, tak nie ste spokojný. (Prerušenie vystúpenia rečníkom.)

Hraško, Igor, poslanec NR SR
62.
Slovo tajtrlík nie je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
63.
Poprosím vás, naozaj, vystupujte slušne. (Prerušenie vystúpenia rečníkom.)

Hraško, Igor, poslanec NR SR
64.
On ma tu urážal a vám to nevadilo, tak by som si vyprosil, aby ste vy používali rovnaký meter aj na mňa, aj na Suska.
Keď som sa tuná rozhorčoval pri vrátenom zákone o verejnom obstarávaní prezidentom, bolo to rozhorčenie právom, pretože už vtedy sme dostali na stôl tento pozmeňovák k úplne inému zákonu. Samozrejme odôvodnil si to teraz kolega Susko s tým, že veď to sú peniaze z eurofondov, tak všetci to budú čerpať, ako to už hovoril aj kolega Poliačik. To znamená, že teraz budeme robiť prílepky ku akémukoľvek zákonu, ktorý bude súvisieť s čerpaním eurofondov a bude to absolútne úplne v inom zákone, čiže sociálnu oblasť budeme čerpať z hospodárstva, školstvo budeme čerpať zo životného prostredia. Takto si to predstavujete, pán Susko? Áno, lebo sú to peniaze z eurofondov? To je čo za primitivizmus? Toto je vaša štandardná práca? Áno, to je práca vládnej strany SMER klamať občanov, zavádzať občanov tejto krajiny a robiť prílepky k zákonom, ktoré absolútne nesúvisia.
Pán Susko, opýtam sa vás, máme zákon o verejnom obstarávaní? Ale máme, veď ste si ho teraz schvaľovali. Schválili ste si predsa veto pána prezidenta, ste ho vetovali. Doplnili ste tam bod L a týmto dopĺňate ďalší bod M k zákonu o verejnom obstarávaní. Prečo to lepíte k tomuto? Toto mi viete vysvetliť? Vy sa zrazu ponáhľate, zrazu ste zistili, že niekoho ste ogabali, tých malých výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, niečo ste im čmajzli, pretože už sa im to nevyplatí, a teraz to idete lepiť k úplne inému zákonu? Zákon o verejnom obstarávaní, ktorý sa mal doplniť bodom M, ste doplnili do zákona o európskom zoskupení európskej spolupráce a o štátnej štatistike. A tuná na konci ešte takým, ešte zvýrazneným ste to dopísali v súvislosti s vložením čl. 2, nového, sa upraví názov zákona a primerane sa upravia označenia nasledujúcich článkov.
Na toto som rozčúlený, vy fakt neviete počkať? Veď sám ste mi povedali, že ste ma opäť poúčali, že schválený zákon sa môže otvárať opäť na ďalšej schôdzi. Tak to ste už naozaj nevedeli počkať, keď ste vedeli, že prelomíte prezidentove veto, tak na budúcu schôdzu ste ho mohli otvoriť kľudne zákon o verejnom obstarávaní, a tam toto strčiť. Čo, pán Susko, vedeli ste to? Už naozaj mesiac neviete počkať? Viete mi toto zdôvodniť? No neviete.
A toto sú tie vaše metódy, toto sú tie vaše nástroje robenia legislatívy a už vidím ostatných právnikov, ako sa chytajú za hlavu, preboha, niečo z verejného obstarávania musím hľadať v zákone o európskom zoskupení územnej spolupráce a štátnej štatistike ešte k tomu, hej? Áno, takto sa robí legislatíva podľa vládnej strany SMER? Áno, vážení občania, takto robí legislatívu vládna strana SMER. Sociálna dehonestácia, ako som to už niekoľkokrát povedal. Tu sa dehonestuje úplne všetko. Dehonestuje sa legislatívny proces. Povie, však sa k tomu vyjadrite, že nepočul som žiadne stanovisko. Áno, pokiaľ by to išlo riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, určite by sme k nejakému stanovisku dospeli a určite by sme sa vedeli aj vyjadriť, áno je to dobrý návrh, je to pre občanov, samozrejme, súhlasíme s tým, nemáme s tým problém. Ale prečo to lepíte, ešte raz mi povedzte, prečo to lepíte k zákonu o európskom zoskupení územnej spolupráce a o štátnej štatistike, keď máme zákon o verejnom obstarávaní? Vidíte a toto neviete vysvetliť, ale vy si obhajujete, že to súvisí s tým, lebo je to čerpanie eurofondov.
Ešte raz, už som vám to povedal na začiatku. To si ideme lepiť naozaj zákony tak, že peniaze, ktoré majú byť určené na sociálne programy, ale sú z eurofondov, budeme čerpať z ministerstva hospodárstva? Alebo pre vedu, vzdelávanie a výskum budeme čerpať z ministerstva životného prostredia? Prípadne niečo môžeme vyčerpať aj z kultúry, povedzme pre úplne iné, pre stavanie diaľnic? Áno, takto si to predstavujete? Lebo takto ste to zdôvodnili. Lebo to s tým súvisí, však sú to európske peniaze. No vidíte, aké sú to blbosti, pán Susko? Vidíte, aké blbosti ste tuná narozprávali? A týmto to chcete obhájiť?
Nám sa nejedná o ten zákon, o tú výnimku, tá v podstate je dobrá, lebo má občanom umožniť jednoduchší prístup k veciam, ale nám sa jedná o ten postup a nad týmto som sa rozčuľoval už pri tom vrátenom zákone od prezidenta o verejnom obstarávaní, ku ktorému toto patrí. Ku ktorému toto patrí, nie k zákonu o európskom zoskupení. A vy si hovoríte právnik? Áno, tie právne kľučky, viete, ono, určite ste nad tým museli dlhšie sedieť, aby ste to vykoumali tak, aby sa, a dokonca vy ste museli pracovať na tom odôvodnení, aby ste vedeli odôvodniť takúto hlúposť, hlúposť, ktorú ste predložili do iného zákona. Veď my máme zákon o verejnom obstarávaní, prečo to pcháte sem? Mesiac ste nevedeli počkať?
Pán Susko, veď to je neobhájiteľné. Vidíte, a toto sú tie vaše metódy. Naozaj my máme zákony, zákon o verejnom obstarávaní. Už tam má zmien na milú kedveš, ako sa hovorí, menilo sa to. Menilo sa aj to posledne, prezident vám to vrátil, lebo ďalšia výnimka. Teraz dávate ďalšiu výnimku, veď vy furt po sebe opravujete vaše zbabrané zákony. Ale keď vám to tuná hovoríme v rozprave, tak sa tvárite, že nie, vy ste tí najlepší. Veď rozbabrete, čo sa dá a potom to po sebe opravujete, veď už sme to tu mali ixkrát, ixkrát sme už boli svedkami toho, že po sebe opravujete zbabrané veci. Hŕ, hŕ, hŕ, urobíte niečo, a potom zistíte, že ste to zbabrali, lebo vám idú to oplieskať o hlavu, lebo by ste stratili možno jednu voličskú skupinu, ktorá sa aj nachádza medzi vami, vašich roduverných. Zistíte, že ste to zbabrali, tak to idete opravovať. No a toto je to isté. Veď sa už na vás sťažovali, poslali nám všetkým maily, že ste ich obabrali a teraz to idete naprávať. Zajtra tu budú protestovať, budú interpelácie, oni tu budú kričať vonku. Pán Susko, choďte si ich vypočuť. Ešte je tam nejaký sneh, možno sa vám aj ujde niečo z toho snehu.
A toto je systém práce vládnej strany SMER, prílepok možno dobrého zákona, zlepšenia prilepia k úplne nesúvisiacemu zákonu. Toto kritizujem, nie samotný návrh, nie samotný pozmeňovák, ale ten váš štýl práce, ten váš postup. Žiadne pripomienkovanie, nič, len tuná zrazu sa nám v laviciach zjaví pozmeňovák Suska k úplne inému zákonu. Toto je proces, ktorý by tuná nemal byť a niekto to bude ešte aj kritizovať zo strany vedenia, že takto je to v poriadku. Dobre, máte, čo ste chceli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2015 18:17 - 18:19 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kolega Mihál, ja si na rozdiel od kolegu Jánoša myslím, že ste pomenovali veci naozaj pravým menom. Žiadne zavádzanie, ale čisté fakty. Čisté fakty, zákon, tak ako je to napísané.
SMER vždy pri zásahu do II. piliera poškodil sporiteľov a dokonca poškodil aj občanov, ktorí už nie sú v II. pilieri, takže už nie sú sporitelia v rámci II. piliera, lebo na základe smeráckej demagógie vystúpili, a pritom možno pre nich ten II. pilier bol výhodnejší ako spoliehanie sa na štát o 30-40 rokov.
Správne ste sa opýtali, ako to myslí táto vláda na dôchodcov o 30-40 rokov. Aj ja som sa to pýtal, ale nik mne ani vám zatiaľ nedal odpoveď z tejto vlády. Ani pán minister to ešte nepovedal, ani Fico to nepovedal, ako si predstavuje udržateľnosť dôchodkového systému pri súčasnej, už známej demografii. Či sem budeme pozývať migrantov, tí nám majú vyriešiť situáciu a budú mať zamestnanie, budú platiť odvody? No ťažko v tejto situácii povedať.
Hovoríte aj o tom, že vláda vyháňa ľudí z II. piliera, alebo teda tak vám to vytýkajú vládni poslanci. Áno, vláda ľudí vyháňa z II. piliera a robí to systematicky a cielene, len na to používa svojskú rétoriku. A darmo to budú dementovať poslanci SMER-u.
Ja som pri svojom vystúpení povedal, aby minister urobil kampaň, myslel som, samozrejme, informačnú, žiadnu takú, že bilbordov a niečo podobné, o tom, pre koho je naozaj II. pilier za súčasného stavu nevýhodný. Aby naozaj nevystúpili tí, ktorí by sa v budúcnosti mohli mať na dôchodku možno lepšie.
Ak nám budú ešte vládnuť takéto vlády, amen tma.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.2.2015 11:27 - 11:27 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcel by som vás len požiadať, aby ste inštruovali pánov poslancov Jarjabka a Podmanického, aby sa naučili v poslaneckých garážach parkovať na vyhradených miestach, nakoľko blokujú plynulý a bezpečný prejazd a vstup do istých priestorov, kde to nie je teda povolené. V prípade, ak majú nejaké problémy s pohybovým aparátom, tak im môžete prípadne vyhradiť nejaké zvláštne miesta pri vstupe do Národnej rady. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.1.2015 11:42 - 11:43 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pani Nachtmannová, opäť ste neobhajovali otvorenie II. piliera, ale argumentácia vlastne vaša bola len v tom, že kde všade sa II. pilier zrušil. No zrušil sa z určitých dôvodov, ktoré sú úplne iné, ako sú u nás na Slovensku. Každá krajina má nastavený svoj systém, svoj sociálny systém. Nikde ho nemajú rovnaký ako u nás. A mali na to svoje dôvody, ako už hovoril aj iný kolega, niekde bol zle nastavený, niekde ho úplne spotvorili, niekde nevstúpilo toľko ľudí, koľko predpokladali, a tak ďalej.
A ste sa pýtali, že čo je výhodnejšie pre občanov. A to viete vy? Čo keby ste sa ich najskôr opýtali, čo si o tom ľudia myslia, čo je pre nich výhodnejšie. Pre mňa je najvýhodnejšie, aby sa do mojich rozhodovaní štát nemiešal a obzvlášť takí ako vy.
No a ešte sa vás opýtam, vy mi viete naozaj zagarantovať, že budem mať dôstojný dôchodok v starobe? Že nebudem musieť robiť až do sedemdesiatpäťky? Vy mi to viete dnes zagarantovať? Ako potom môžete tvrdiť, že pre občanov je najvýhodnejšie zostať v I. pilieri a spoliehať sa na štát, ako bude hospodáriť do budúcnosti? Aká vláda tuná bude? Viete, to, čo ja mám odložené u seba, či už v ponožke, alebo v nejakej finančnej inštitúcii, je už len moje a odo mňa závisí, ako to budem používať. Nie vy budete rozhodovať o tom, ako si ja použijem svoje našetrené financie a ako ich budem míňať vo svojom dôchodku.
Skryt prepis