Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

21.5.2015 o 15:36 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 26.5.2015 16:40 - 16:52 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Kolegyne, kolegovia, tak ako poznamenal kolega Mičovský, niekedy sa to nedá, keď sa rozpráva hluchý so slepým, niekedy to naozaj pripomína takýto dialóg.

Tu sa hovorí o tom, že niekto dostane dotáciu len za to, že je. Možno by to chcelo trošku preliezť viac ako Oravu a Stupavu a zavítať naozaj do lokalít, kde sa nachádza toto roztrúsené osídlenie. Pritom nehovorím len o malých obciach, lebo tu bola sťažnosť aj na to, že sú tam malí, veľkí, ako to teraz bude. No je to normálne. Aj Hriňová je mesto a má laznícky systém osídlenia. Chodievam tam dosť pravidelne za kamarátmi. A tí bývajú na lazoch. A niektorí starostovia však sami povedali: „Vieme, aké sú tam problémy v niektorých obciach.“ Prvý argument, ktorý tam bol, zoberme si dve rovnaké obce, ktoré majú 700 obyvateľov, z ktorých obec A má 700 obyvateľov, obec B má 700 obyvateľov, pričom obec A je tzv. koncentrovaným sídlom okolo nejakého centra a má na údržbu, povedzme, 5 kilometrov svojich vlastných ciest, obec B s tým istým počtom obyvateľov ale s tým, že má roztrúsený systém osídlenia, tak spravuje 60 kilometrov ciest. Základná matematika je jasná, 5 kilometrov je určite menej ako 60. Hádam to pochopí aj Lojzo Hlina . A myslím si, že na to netreba ani veľké prepočty. Na údržbu 5 kilometrov cesty určite stačí menej financií na to, aby sa cesta udržiavala v lete alebo teda v pojazdnom stave, ako v zime, keď tiež je potrebné aj z tých vzdialenejších území tohto osídlenia umožniť dopravu občanov danej obce alebo daného mesta kdekoľvek, za prácou, za nákupmi, za službami a tak ďalej, za vzdelaním. A myslím si, že toto nám je všetkým jasné, len kolegovi Hlinovi asi to nie je jasné. Takže, to sú tie dotácie, ktoré by mali ísť priamo pre obec alebo pre mesto. Starostovia to vítajú, pretože na tento typ údržby, opravy, rekonštrukcie nie sú v našom systéme žiadne dotácie. A keby boli, tak o to starostovia nežiadajú. Treba si do doštudovať, Lojzo Hlina, a treba sa ísť opýtať tých starostov, ako to je.
Ďalej sa hovorí o tom, že je to len dotácia pre nič za nič, lebo že tam niekto je. Dotácie, ako sme hovorili v tomto zákone, sú pre obec a potom sú tzv. na hlavu, čiže na obyvateľa, ktorý v tom lazníckom osídlení existuje. Sú aj tu rozdelené tie dotácie priamo za to, že tam ten dotyčný človek žije, alebo prežíva, by som to skôr tak nazval, a potom na to, aby si mohol v duchu určitých, povedzme, tradičných architektonických postupov mohol obnoviť svoje obydlie. Lojzo tu opäť spomínal dotačný systém ministerstva kultúry, mimochodom, Obnov si svoj dom. Ale odporúčam opäť doštudovať podmienky tohto grantového systému s tým, kto je tým oprávneným žiadateľom a za akých podmienok si o to môže žiadať a na čo si o to môže žiadať. Opäť, je to neznalosť. A potom sa tu rozprávajú všelijaké bludy. To je druhá vec. Keďže na takýto spôsob rekonštrukcie nie je dotačný systém, to už netreba ani študovať, už som to povedal, tak práve preto sme vyčlenili v rámci tohto návrhu zákona možnosť čerpať dotáciu na takéto obnovenie, nie na obnovenie honosnej vily, mramorové vykladanie a podobné záležitosti, ale na to obnovenie v duchu tradičnej ľudovej architektúry.

No k tej dotácii na hlavu, dotácii len preto, že ste. Ja na mieste Lojza Hlinu by som išiel za tými ľuďmi, ktorí bývajú na tých lazoch, a opýtal by som sa ich čo robili doteraz tých 20, 30, 40 rokov. Čo myslíš, Lojzo Hlina, čo robili tam doteraz tí ľudia? Nebolo to nič, vyvaľovali si pupky, pozerali na slniečko? Ja si myslím, že tí ľudia sa starali o tú krajinu. Tí ľudia sa starali doteraz o tú krajinu a my chceme, aby sa o tú krajinu aj starali ďalej. Takže to nie je zadarmo, to je vec, ktorú robili pre celú našu krajinu. Ako sa potom môže robiť rozvoj regiónov, rozvoj turistiky, cestovného ruchu, pokiaľ to tam bude zarastené burinami, drevinami náletovými a tak ďalej? O to sa tiež niekto musí starať. A tam sa práve starajú o to tí ľudia, ktorí tam žijú. Či chceš povedať, že na tom sídlisku tam tých náletových drevín je viacej, že tam treba viacej sa o to starať, aby tam tí dostali dotáciu? Takže to sú úplne trošku zvrátené zase myšlienkové pochody. Takže tí ľudia to neodstanú zadarmo, oni to dostanú aj za to, že sa tam o to starajú. A cieľom tohto návrhu zákona je to, aby sa primäli aj mladí ľudia nie sťahovať sa práve z toho vidieka do mesta, ale, opačne, aby sa nám mal o tú krajinu kto starať. Kedysi sa chodievalo pásavať na hole a podobne, dneska sa to už robiť nemôže, lebo niektoré lúky sa spásavať nesmú, nariadenia Európskej únie nám to neumožňujú, nemôžu sa ani poriadne kosiť. A tráva tam musí zostať. Čiže ten, kto chce brať dotácie len za to, že má buď v prenájme tie lúky, alebo vlastní tie lúky, tak ich berie, ale nestará sa veľmi o tú krajinu. Takže toto je dotácia, ktorá je smerovaná naozaj pre tých, ktorí nemajú veľké majetky, pre tých, ktorí okolo tých svojich domov a chalúp majú nejaké tie políčka, role, tam dokážu uživiť zopár toho hospodárskeho dobytka a dokážu sa starať o tú krajinu, aby tam naozaj neboli náletové dreviny, aby tam boli priechodné tieto veci. Za toto dostanú tú dotáciu a to nie je len tak, že ju dostanú. Ono je to taký príspevok, lebo je rozdiel, keď ja, povedzme, používam starú zatopenú sekeru a keď si môžem kúpiť možno niečo nové, možno nejaký krovinorez, čím to dokážem zveľadiť omnoho efektívnejšie lepšie, alebo si možno kúpim štiepkovačku, pričom potom môžem tú štiepku napchať do pece a spáliť v zimných mesiacoch. Aj na toto je určená tá dotácia, aby tí ľudia mohli to robiť efektívnejšie. A mnohí z nich, ktorých už aj kolega Mičovský spomínal, sú naozaj už v dôchodkovom veku a prežili si nejaké to svoje obdobie, už možno nestíhajú ani obhospodarovať to územie, ale snažia sa ešte ako-tak to robiť, možno tam chodia ich deti občas na návštevu, ktoré im pomôžu. Ale keď tam budú mať tú kosačku, tak aj ich deti možno si zajazdia na tej kosačke, nie, samozrejme, na nejakom veľkom traktore, ale na tej malej, na ktorej im to tam naokolo pokosia a zveľadia.
Takže odporúčam, keď sa chce niekto vyjadrovať k tomuto zákonu, aby si ho prečítal, naštudoval naozaj dostatočne.

A zopakujem to ešte raz. Tento zákon nebol vymýšľaný tu niekde od stola tak, že teraz o päť minút dvanásť sme si zmysleli, že, hop, ideme urobiť laznícky zákon. Tento laznícky zákon sa pripravuje už vyše roka. A komunikovalo sa o ňom so starostami a primátormi práve tých obcí a miest, ktorých by sa potenciálne týkal. Aj tu sa urobil konkrétny zoznam, ktorý sa urobil na základe praxe. Ono funguje tu Vidiecky parlament, funguje tu Slovenská agentúra životného prostredia, ktorá má súťaž „Dedina roka", ktorá sa zaoberá aj týmito obcami, lazníctvom, vidiekom a tak ďalej. Každý tam sa vyjadroval ku tomuto zákonu, pričom samotní starostovia mali pripomienky, ktoré potom fundovaní právnici zapracovali do novely zákona. To nie je tak, že Hraško si napísal zákon. Hraško nie je právnik, Hraško stavebný inžinier. Ale máme právnikov, ktorí to vedia, máme tie skúsenosti, pýtali sme sa ľudí, tak sa to robí väčšinou. A na základe spolupráce týchto starostov z tých obcí, ktoré sa vybrali, ktoré, a skutočne sme sa na tom zhodli, majú toto laznícke osídlenie, s právnikmi sa pripravil tento zákon, zákon, ktorý má pomáhať udržiavať našu krajinu práve v takomto type osídlenia.

Ako už bolo spomínané, ja to prirovnám možno ku kultúrnym pamiatkam. Kultúrne pamiatky máme na Slovensku. Z nich niektoré sú obnovené, niektoré sa len udržiavajú, pričom, žiaľ, veľa z nich nám aj chátra. A darmo sú v majetku niekoho. Z nich mnohé sú v majetku štátu, ale niektoré sú v majetku normálnych obyčajných bežných ľudí, len kvôli tomu, že ich zdedili po niekom. Bývajú tam celý život a o chvíľku im to padne na hlavu. Ale už sú v dôchodkovom veku a nedokážu si zarobiť na to, aby tú pamiatku sami obnovili. Nezaslúžia si takíto ľudia možno malú dotáciu na to, aby si zrekonštruovali svoj dom, svoju kultúrnu pamiatku tak, aby to vyzeralo ako kultúrna pamiatka? Jasné, dá da povedať, že: „Však to predajte.“ No, áno, predá to ten človek, ktorý tam celý život žil, ale kam potom pôjde. A skúste povedať niekomu, že sa má po sedemdesiatich rokoch vysťahovať zo svojho sídla: „Nepáči sa ti to, nevieš to zrekonštruovať, no tak choď preč.“ Ako by sa vám takýto človek poďakoval. asi by sa vám veľmi nepoďakoval.

A presne o tomto je aj náš laznícky zákon. My nepotrebujeme tu stavať niečo nové a dávať dotácie len tak. Tie dotácie sú na základe toho, že tam tí ľudia doteraz žili, existovali. A my chceme, aby tam aj existovali ďalej, aby sa tá krajina naozaj udržiavala, pretože je v záujme štátu, aby tá krajina fungovala a aby nám toto celé nezarástlo, nezaplienilo sa, aby sme mohli normálne fungovať a rozvíjať, povedzme, aj cestovný ruch a následne na to aj regionálny rozvoj. Tomu sa hovorí multiplikačný efekt, kolega, multiplikačný efekt, na základe ktorého budú profitovať aj ostatní, aj iní. A na toto slúžia dotácie, ktoré sú v súčasnom systéme aj z eurofondov, ale, žiaľ, na všetko nie sú, pretože operačné programy sú už nastavené nejakým spôsobom a na niektoré veci je možné požadovať dotáciu a na niektoré veci, žiaľ, ich možné požadovať nie je, lebo tak sú nastavené tie operačné programy a programy Európskej únie takisto. A na to, na čo sa nedá požadovať dotácia, tak je pripravený práve tento laznícky zákon, aby sa umožnilo dostávať dotáciu mestám, obciam aj jednotlivcom na to, kde doteraz nemajú nárok na dotáciu. Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.5.2015 16:18 - 16:20 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis

Ja by som chcel v prvom rade poprosiť pánov starostov, ktorí boli zainteresovaní na príprave tohto zákona, aby si to potom vykonzultovali s LojzkomHlinom, pretože ich označil za asi nejakých nie dostatočne fundovaných na to, že pripravili s nami takýto zákon.

Ja by som odporúčal ešte jednu vec, prečítať si to znenie zákona celé a s porozumením. A potom by sme sa možno vyhli takýmto zbytočným taľafatkám, o ktorých sa tu rozprávalo, pretože to bolo absolútne od veci. A veľa tých vecí bolo vysvetlených aj v dôvodovej správe, aj v tom zákone, ale netreba si to prečítať tesne pred predložením toho zákona. Potom to tak vyzerá.

Oháňate sa tým, že to navrhla časť opozície, a nie vy. Tak, prosím vás, Lojzo Hlina tento zákon naozaj neprekladal, hej, tak potom tí, čo prípadne bývate na tých lazoch, aby ste vedeli, že jemu za to nemáte ďakovať.

Potichučky je aj vytipovanie tém, že žije sa tam ťažko. No tak naozaj sa tam žije ťažko. A my im tam chceme pomôcť.

Čo sa týka dotácií, Lojzko, možno by si mal vedieť, že naozaj tých dotačných systémov je na Slovensku veľmi veľa. A pri niektorých dotačných systémoch stačí, že sa papierovo doložíš, že máš nejakú lúku, že občas ju skosíš, necháš to tam zhniť a dostaneš dotáciu. Nevadí ti to. Ale to, že niekto, kto je naozaj odkázaný možno na nejakú pomoc, aby sa lepšie vedel postarať o to svoje okolie, tú dotáciu by dostať mal. Tak to je už veľký problém, veľký problém. Naozaj, ani nemusí mať svoje, stačí, že to má v prenájme, len to deklaruje a už dostane dotáciu. Toto ti nevadí. Vadí ti to, že by to mal niekto dostať, kto nemá také veľké výmery, nehospodári, ale dokáže sa starať o tú laznícku krajinu.

No a keďže čas sa mi kráti, tak ja to potom doplním ešte vo svojom príhovore, v rozprave, lebo naozaj na to tu niet času a povedal si toho teda veľa o ničom, tak ja ti to možno sa tiež budem snažiť vysvetliť tak ako kolega Mičovský.

Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 26.5.2015 16:06 - 16:07 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o podpore zachovania územia s rozptýleným osídlením a jeho obyvateľov (tlač 1532). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.5.2015 14:26 - 14:28 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis

Ďakujem pekne za tri podporné faktické poznámky.

A kolegovi Mikloškovi už by som povedal len zopár slov k tomu, že kto podporí a kto to nepodporí. Ja si myslím, že na toto netreba dohodu. Už rokujeme o tom pár týždňov. A každý ten zákon má vo svojej e-mailovej schránke. Dokonca je zaradený aj na webovej stránke. Každý si ho mal možnosť prečítať, preštudovať. Boli predložené tu jasné argumenty, porovnanie s ostatnými vyspelejšími krajinami, neporovnávali sme to s nejakými budhistami a podobne, aj keď možno som teraz zlé slovo použil. Takže ja to nechávam alebo teda nechávame to na slobodnom presvedčení každého poslanca, tak ako je to dané v ústave. Nie je dohoda, že jeden tak povie a ostatní tak budú hlasovať. Tu sa má možnosť každý sám rozhodnúť. Preto si myslím, že netreba žiadne dohody.
No a k tomu, že sa tu kradne a že sa to používa. Tak ja som ani raz nepoužil vo svojom prejave, kolega Mikloško, to, že sa tu kradne. Ak ste reagovali na mňa, tak ste mohli reagovať na mňa, ale ja som toto nepoužil. Ale v prípade teda, že ste to použili ako reakciu na môj príspevok, tak vám poviem jedno, že všetci ľudia na Slovensku hovoria, že sa tu rozkráda a sa tu aj rozkrádalo, nielen za tejto vlády, ale aj za minulých vlád. Len, samozrejme, dôležitá je tá miera toho, kedy sa bezbreho a už kedy sa to ešte v únosnej miere robí, ale kradnutie je kradnutie stále. Nie je to o tom, že ste to urobili vy, ale o tom, že sa nepoukázalo na to, kde sa kradlo, že ste sa nepričinili o to, naopak, že sa o to pričinilo, že sa zahlasovalo za nejaký zákon, ktorý umožnil rozkrádanie, samozrejme, v medziach zákona, pretože mnohí sa tu ohŕňajú tým, že: „No však podajte trestné oznámenie.“ Nie, tu sa schváli zákon, na základe ktorého sa takto rozkráda, tendenčne sa prideľujú zákazky a podobné záležitosti. A toto je ten neduh, ktorý by sme mali odstrániť. A tí mladí ľudia budú tak rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti. Oni by mali sa k tomu vyjadriť a mať možnosť na to.

Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 26.5.2015 14:14 - 14:19 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel v prvom rade vyjadriť podporu tomuto návrhu zákona. Je to zákon, ktorý nás môže opäť posunúť o kúsok dopredu, dopredu k priblíženiu sa určitým spôsobom k tým vyspelejším krajinám, ku ktorým sa stále akože akosi snažíme priblížiť. A stále sa nám to nedarí, lebo stále u nás ešte nefungujú niektoré veci. Už ich tu spomínal kolega Igor Matovič.
Tento zákon je o tom, aby sme dali možnosť, nerobím si ilúzie o tom a určite ani mnohí z vás si nerobia ilúzie o tom, že všetkých približne 138-tisíc mladých ľudí vo veku od 16 rokov, ktorých by sa tento zákon týkal, odrazu príde k volebným urnám a bude voliť. Ale ja tieto ilúzie nemám ani o niektorých starších ako 18 rokov. Ani tí nechodia úplne všetci voliť. Ale tú možnosť majú. Majú ju a neviem, prečo by sme ju mali zatvárať pre takýchto mladých ľudí.

Vždy sa hovorí o tom, že človek by sa mal postaviť zodpovedne k našej krajine a tým pádom aj vyjadriť svoj občiansky postoj práve či už vo voľbách do Národnej rady, v prezidentských voľbách, voľbách samosprávnych a tak ďalej. Je to naozaj zodpovednosť. A tú zodpovednosť majú aj mladí ľudia. A dokonca, povedzme si tak, trestnoprávnu zodpovednosť majú od oveľa skoršieho veku. Prečo by s touto zodpovednosťou nemohla prísť aj možnosť voliť a ovplyvniť chod tejto krajiny už od veku 16 rokov. Naozaj sú to len dva roky rozdiel. A ako som spomínal, jedná sa tak približne o 138-tisíc mladých ľudí, ktorých by sa toto celé týkalo. Takže naozaj je tu tá možnosť.

A ja som sa rozprával s mladými ľuďmi. A, áno, boli rôzne názory na túto problematiku také, jednak že niektorí mladí ľudia ešte žijú vo hviezdach, niektorých mladých to nezaujíma, z nich jedni žijú len hudbou, jedni žijú len takým voľným životom popri štúdiu. Ale niektorí z nich zaujali naozaj zodpovední postoj a pýtali sa a pýtali sa na otázky, že prečo znižujeme túto hranicu, že by možno oni siahli po tej inej hranici skôr z tej hornej časti. A povedal som, že to zatiaľ možné nie je, no ale že niektorí starší už neprejavujú zodpovedný prístup, ale že skôr niektorí mladí majú ten prístup zodpovednejší. Moja odpoveď potom bola taká, že tí, ktorí už ovplyvňovali tento chod našej krajine od svojich možností voľby, už si určité veci prežili. A dá sa povedať, že mnohí z nich chcú, aby sa ich deťom a vnúčencom a možno aj pravnúčencom žilo v našej krajine lepšie s tým, že mladí ešte nedokážu posúdiť, čo je pre nich lepšie, a že sú viacej ovplyvniteľní. No v tomto by som zapolemizoval. A presne to isté, čo platí o tých mladších, platí aj o ich starších rovesníkoch, o strednej generácii, o staršej generácii. Úplne každý z nás je istým spôsobom ovplyvniteľný. Samozrejme, to záleží od intelektu každého zvlášť a záleží aj od prísunu informácií, ktoré sa k tomu dotyčnému dostanú, pretože len na základe relevantných informácií sa dokáže človek aj relevantne rozhodnúť. Ak sa človek nechá strhnúť ja neviem určitou propagandou, tak, áno, nechá sa ovplyvniť. Ale pokiaľ si dokáže mladý človek, a mladý človek si to určite dokáže, spočítať, že dve a dve sú štyri, že nikdy to nebude vychádzať päť, tak si myslím, že má omnoho zodpovednejší prístup ako mnohí iní.
Ešte raz hovorím, tento návrh zákona je možnosťou naozaj dať možnosť tak, ako túto možnosť majú už mladí ľudia v susednom Rakúsku, aj v niektorých ďalších krajinách. Ale aby sme nemuseli chodiť ďaleko, v Rakúsko už môžu voliť šestnásťroční.

Takže dajme im možnosť a uvidíme či sa začnú viacej zaujímať aj o politiku, možno o tú samosprávnu, možno o tú regionálnu a možno aj o tú vrcholovú. Ale tú možnosť im dajme a po čase tak budeme vedieť posúdiť, ako to s tými našimi mladými ľuďmi je, či prejavili ten záujem alebo väčší, alebo menší. Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 26.5.2015 14:06 - 14:08 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, tu naozaj nemáme žiadneho vládneho poslanca, to je zaujímavé.

Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach volebného práva (tlač 1528). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Skryt prepis
 

26.5.2015 9:39 - 9:41 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Ja sa len v krátkosti vyjadrím. Stále tu niektorí poslanci vládnej strany SMER hovoria o tom, že o zákonoch by sa malo diskutovať, aby sme dospeli teda k nejakému takému konsenzu a k nejakému spoločnému riešeniu. No a tu vidíte, ako sa diskutuje k niektorým zákonom, keď nik sa neprihlásil do rozpravy, nik o tom nechce diskutovať. Takže hovorí sa o tom vtedy, keď niekto potrebuje argumentovať alebo zakryť svoje nie príliš pozitívne úmysly vtedy slovami: „Poďte diskutovať, ale aj tak v podstate vám neakceptujeme nič, len aby sme deklarovali to, že diskusia prebehla, ale v podstate nepustíme vám nič, čo by nám nevyhovovalo.“ Takže, žiaľ, toto je ten systém, ktorý je tu takto nastavený, a reči sa hovoria a chlieb sa je, ako sa hovorí. Takže mrzí ma to, že nikto nechce diskutovať na túto tému. Ja viem, že to nie je téma veľmi príjemná pre tých, ktorí sú až po uši namočení v nekalých veciach, no ale uvidíme, ako to pôjde do budúcnosti. V každom prípade budeme sa snažiť, aby sa dosiahol cieľ, ktorým je náprava vyšetrovania vecí a, samozrejme, celého prostredia na to, aby sa veci dokázali vyšetrovať naozaj tak, ako to treba, ako to kážu naše zákony Slovenskej republiky. Ďakujem.

Skryt prepis
 

26.5.2015 9:26 - 9:37 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, veľa občanov na Slovensku vníma situáciu ohľadne vymožiteľnosti práva a konaní kontrolných a represívnych orgánov ako nedostatočnú. Je to už dávnejšie spôsobené tým, že pri každej výmene vlády sa určitým spôsobom vymieňajú aj niektoré riadiace zložky daných orgánov, ale sú dosadené tendenčne, ako sa povie, svojimi ľuďmi. Preto v mnohých takých prípadoch tam, kde by sa malo konať, sa nekoná a tam, a kde sa koná, tak sa to snažia zase ututlať a, naopak, niekde sa nekoná vôbec. Jednou z takýchto oblastí je aj Policajný zbor.

Policajného prezidenta si vymenováva minister vnútra. A, nebudem hovoriť nič tajné, je to verejné tajomstvo, samozrejme, dá si tam vždy každý svojho človeka, aby mohol určitým spôsobom asi určité veci, pravdepodobne, ovládať.

Na to, aby k takýmto negatívnym javom nedochádzalo, pripravili sme návrh zákona, ktorým sa snažíme odpolitizovať nomináciu prezidenta Policajného zboru. A to je vlastne aj hlavným cieľom tohto zákona.

Okrem toho, samozrejme, cieľom tohto zákona je upraviť aj legislatívne prostredie v oblasti teda policajnej správy tak, aby sa posilnilo postavenie policajného prezidenta a jeho právomoci v služobných veciach vo vzťahu k príslušníkom Policajného zboru.
K posilneniu postavenia a právomocí prezidenta Policajného zboru touto novelou dochádza zavedením nového transparentného mechanizmu jeho menovania a odvolávania, ďalej, vytvorením trojčlennej návrhovej komisie, ktorá okrem zástupcov policajných odborov a akademickej sféry pozostáva aj z bojovníkov proti korupcii a zástupcov občianskej spoločnosti z radov takzvaných bielych vrán, ďalej, presunom kompetencie ho vymenovať z ministra vnútra na vládu Slovenskej republiky, ďalej, stanovením jeho funkčného obdobia vrátane jeho maximálnej dĺžky, aby sa nám nestalo to, že bude presluhovať tak, ako predseda NKÚ, ďalej, zakotvením dôvodov na jeho odvolanie z funkcie priamo do zákona, aby opäť nedochádzalo k svojvoľným zmysleniam si, že teraz si ho niekto odvolá, lebo sa zrazu niečo zmenilo, samozrejme, to obdobie je iné, ako je volebné obdobie Národnej rady, ďalej, vytvorením samostatnej rozpočtovej organizácie z Policajného zboru, napojenej ale na rozpočtovú kapitolu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a vlastného služobného úradu, no a napokon jeho ustanovením do funkcie vedúceho služobného úradu.
Uvedenými opatreniami zároveň dochádza k minimalizácii teda politickej kontroly nad Policajným zborom a jeho prezidentom, ako aj k zavedeniu princípu nezávislej polície do slovenského právneho systému. Je to úplne nový prvok od novembra roku 1989. A máme za to, že je to krok správnym smerom.

Nerobím si nejaké veľké ilúzie o tom, že ak vládna moc potrebuje ovládať políciu, že by sa to za súčasného stavu a za súčasného obsadenia Národnej rady mohlo zmeniť, avšak tento návrh je pripravený a určite bude predložený vždy, keď to pôjde, keď to bude možné, a budem sa snažiť vždy o jeho presadenie a zavedenie do praxe.
V Slovenskej republike sa ďalej javí byť vhodným prostriedkom na dosiahnutie stanoveného cieľa koncentrácia základných organizačných a operatívnych kompetencií v rukách policajného prezidenta alebo teda prezidenta Policajného zboru a umožnenie ich aplikácie bez ingerencie výkonnej moci.

V dôsledku našej úpravy je vo výlučnej právomoci samotného policajného prezidenta vytvoriť takú organizačnú štruktúru Policajného zboru, ktorá umožní efektívne a účelne plniť všetky úlohy, ktoré Policajnému zboru ukladá zákon.

V ďalšom sa v tomto zákone hovorí o tom, že druhým krokom v procese posilnenia nezávislosti a odpolitizovania polície je adekvátna úprava vzťahov na vrchole policajnej organizačnej štruktúry, v rámci ktorej je potrebné vymedziť pozíciu riadiaceho orgánu. V zmysle platnej legislatívy na jej úpravy sú síce útvary a služby Policajného zboru riadené prezidentom Policajného zboru, avšak on sám je podriadený a zodpovedný ministrovi. Okrem toho má minister oprávnenie k prelomeniu pravidla o riadení služieb a útvarov Policajného zboru. Nadriadené postavenie ministra vo vzťahu k prezidentovi Policajného zboru vychádza z kreačnej závislosti, prezidenta Policajného zboru totižto vymenováva a odvoláva doposiaľ minister.
Aby sa dosiahol optimálny stupeň nezávislosti celého Policajného zboru, je rozhodujúce, aby sa vhodným spôsobom modifikovali uvedené vzťahy. Tento cieľ možno dosiahnuť dvoma komplementárnymi úpravami. Na jednej strane dochádza k úprave existujúcich ustanovení § 6 zákona č. 171/1993 Z. z., na strane druhej tu dochádza k doplneniu nových paragrafov, teda § 6a až 6c, ktoré komplexne novým spôsobom upravujú proces menovania a odvolávania prezidenta Policajného zboru.
Jadrom návrhu zákona je trojica nových ustanovení, ktoré menia súčasný politický spôsob obsadzovania funkcie policajného prezidenta. Z teoretického hľadiska sa jedná vlastne o inštitucionálne riešenie obsadzovania vysokých štátnych funkcií, ktorého podstatou je zmena patronážneho modelu na typ, ktorý má bližšie k meritokratickému modelu. Je to, samozrejme, zložité vyjadrenie, ale hovorí sa tým o tom, že politické nominácie by tu mali mať čo najmenší vplyv, tak ako sa snažíme koniec koncov o to my z hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. Predkladali sme už viacero podobných návrhov zákona, aby nedochádzalo k politickým nomináciám, ale, naopak, aby dochádzalo k transparentným výberovým konaniam a aby sa do funkcií vrcholových a riadiacich dostali ľudia, ktorí sú nezávislí priamo od politiky, možno každý určite sleduje nejakým spôsobom politiku, takže nikto nie je od nej nezávislý, aby nedochádzalo k priamym politickým nomináciám a, samozrejme, tak potom k ovplyvňovaniu a riadeniu určitých spoločností, inštitúcií tendenčným spôsobom a, samozrejme, aj – tak ako sú dneska niektoré výberové konania nastavené tendenčne, aby vyhral vopred vybraný uchádzač alebo vopred dohodnutý –, tak aby k takýmto javom nedochádzalo.
Ako som hovoril, sú tam teda dva spôsoby.

Prvý spôsob, ktorý sa v súčasnosti pri menovaní prezidenta Policajného zboru v plnej miere využíva, je obsadzovanie do funkcie na základe politického rozhodovania a, prirodzene, vytvára vzťahy politickej záväznosti a lojality, pričom podstatou nami navrhovaného modelu je transparentný výberový proces na základe objektívnych kritérií.

Základná kreačná schéma pre funkciu prezidenta Policajného zboru pozostáva z jednoduchého pravidla, prezidenta Policajného zboru vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra. Minister však nemôže vláde navrhnúť kohokoľvek na túto funkciu, keďže je viazaný osobami na zozname príslušných kandidátov, ktorých mu predloží osobitná komisia, ktorá je konštituovaná výhradne na tento účel.
Toľko snáď k úvodu o tomto zákone.

Ešte by som doplnil, že v rámci uvedených zmien je asi najmarkantnejšie badateľná základná myšlienka, z ktorej návrh zákona vychádza aj vo viacerých ďalších bodoch. Touto myšlienkou je koncept racionálnej administratívy, ktorej základom je snaha o optimalizáciu dvoch protichodných prúdov vo verejnej sfére. A teraz citujem zo strany 71 jednej publikácie: „Konflikt medzi univerzálnymi a straníckymi cieľmi je podľa Przeworského zdrojom napätia medzi politikmi a administratívou. Dochádza tak k situácii, keď decízori chcú použiť administratívu na stranícke účely. Uvedená situácia dostáva úradníkov do konfliktných tlakov. Ak administratíva implementuje rozhodnutia vládnucich politikov, potom sa do určitej miery stáva nástrojom konsolidácie straníckych záujmov. Ak je, naopak, administratíva autonómna, tak nie je nástrojom verejnosti na realizáciu verejného záujmu. Ideálna situácia by bola vtedy, ak by administratíva implementovala tie rozhodnutia politikov, ktoré sú vo všeobecnom záujme verejnosti bez toho, aby sa stala nástrojom tých záujmov, ktoré sú čisto stranícke.“ (Sičáková-Beblavá, Ondrušová, Klimovský, Jacko: Teoretické aspekty politicko-administratívnych vzťahov, Bratislava, Ústav verejnej politiky a ekonómie v roku 2010.)

Takže to sú dôvody, racionálne dôvody, samozrejme, aj celá prax, z ktorej sme vychádzali pri návrhu tohto zákona, a novelou tohto zákona by sa mohlo vyriešiť naozaj veľmi veľa vecí a hlavne veľmi veľa vecí pohnúť dopredu. Je nám jasné, že tým, ktorí sú zapletení v rôznych nekalých veciach, tento zákon po vôli nebude. A to potom bude vidno aj z hlasovania. Takže si potom občania Slovenskej republiky budú môcť pozrieť, kto má záujem a kto nemá záujem na tom, aby sa veci skutočne vyšetrovali a nezávisle vyšetrovali. Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.5.2015 15:47 - 15:48 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ďakujem ti, Martin, za tvoju faktickú poznámku. A ešte si mi pripomenul, že ono by možno nebolo treba ani tú kontrolu. Stačilo by, aby sa ľudia tuná správali poctivo a naozaj chceli poctivo tieto eurofondy čerpať. A v každom prípade, čo sa týka tých regiónov, tak eurofondy mali slúžiť na to, že sa tie zaostalejšie regióny naštartujú a bude sa v nich robiť udržateľný rozvoj, čiže udržateľne sa budú rozvíjať. Takto sa len tie peniaze rozpeľhali, rozpustili, niekto sa nabalil, ale región sa nenaštartoval a ani sa nespustil, ani nič. A toto je tá bieda celého toho systému. Eurofondy mali zabezpečiť to, keď sa niečo naštartuje, aby to získalo multiplikačný efekt a rozvíjali sa viaceré oblasti. Takto ostaneme stále zaostalí, a to, čo sme už mohli využiť z tých eurofondov od roku 2007, mimo tých predvstupových, už sme dávno mohli byť niekde inde. Už dávno sme mohli byť niekde inde. Ale každý sa stavia ku tým peniazom, že no, to sú peniaze, ktoré, však to nie sú naše, ktoré si môžeme posunúť, presunúť z vrecka do vrecka alebo do vrecka niekoho známeho. Však možno z toho tiež niečo nám kvapne. A takto sa to robilo. Žiaľ, tým pádom trpia všetci občania.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 21.5.2015 15:36 - 15:45 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, vážení občania, diskusia k tomuto bodu trvá už druhý deň. Neviem, či ste si všimli, ale je úplne zbytočné tuná predkladať relevantné argumenty. Je to úplne zbytočné. Za prvé, nie je pomaly ani s kým diskutovať okrem teda podpredsedu vlády, ktorý tu je zastúpený v rámci vládnej strany, a zopár poslancov vládnej strany. Všetky údaje číselné, ktoré tu boli odprezentované, že sú zlé, že to nefunguje, boli proste len tak akože, že to sú len bláboly, to sú vymyslené veci, že to tak nefunguje, že prípadne tomu niekto nerozumie. Je naozaj zbytočné tuná, nie, nie je to zbytočné, je dôležité aj argumentačne podložiť, pretože potom by to niekto mohol v budúcnosti vytýkať, ale to, že to nemá odozvu, to je teda druhá vec, tá smutnejšia.
Ja som už v rámci eurofondov kedysi dávnejšie vystúpil k tejto problematike a spomínal som, že som sa zúčastnil jedného zasadania výboru, ktorý dohliada na eurofondy, riadiaceho výboru, a bolo tam, odznelo tam naozaj dosť informácií, to vtedy sme dostali pozvánku ešte ako členovia výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, tak som tam išiel a poprosil som teda vedúcich, ktorí mali na starosti konanie týchto malých konferencií, aby ma teda pozývali, že nech to nemusí ísť cez výbor, že budem sa kľudne rád zúčastňovať. Okrem oslavných ód, ktoré vtedy odzneli tam na tom riadiacom výbore, ako sa zrýchlilo tempo v čerpaní eurofondov a objemy po predchádzajúcej vláde, som tam už viac nepáchol. Samozrejme, neprišla mi žiadna pozvánka a pre istotu sa to konalo v čase, kedy sa tam poslanci ani zúčastniť veľmi nemohli.
Ako som už spomínal viackrát aj v minulosti, eurofondy sú určené hlavne na to, aby zotierali určité disproporcie a prípadne medziregionálne rozdiely. To znamená, že aby potiahli zaostalejšie časti, netýka sa to teda len regiónov, ale v rámci celého Slovenska, tie, ktoré ešte my nemáme tak vyspelé, aby sme sa dotiahli na tú vyspelejšiu časť Európskej únie. Na toto eurofondy majú pomáhať a majú stierať medziregionálne rozdiely. No ja čo badám zatiaľ, tak tie medziregionálne rozdiely sa skôr prehlbujú.
Ako sme už viackrát poukázali, u nás sa eurofondy nečerpajú, ale míňajú. Takisto tu znelo už viackrát, že nejaká eurofondová mafia. No, žiaľ, niekto využíva alebo zneužíva peniaze z eurofondov na vlastné obohacovanie sa cez firmy, samozrejme, či už sú to nejakí spriaznenci, to je jedno, teraz nehovorím o konkrétnych osobách, ale niekomu účelovo a tendenčne tieto peniaze prúdia do firmy, do vreciek a tak ďalej. A toto je bieda.
A je to práve tým, že pri moci je momentálne táto vláda, ktorá je, ktorá si hovorí sociálnodemokratická, ale, žiaľ, toho sociálneho tam veľa nie je. Lebo naozaj niektorí ľudia trpia. Tam, kde majú starostovia a primátori správne stranícke tričko a sú veľmi priaznivo naklonení súčasnej vládnej garnitúre, tam problém nie je. Ale trpia všetci tí naokolo, ktorí to správne stranícke tričko nemajú. Darmo si podajú žiadosti, väčšinou sú buď vylúčení za drobné veci, vždy sa im tam niečo nájde v projektoch, za čo proste sú vyhodení a nemôžu si tým pádom žiadať o dotáciu z eurofondov alebo peniaze z eurofondov. To sú, samozrejme, tie malé regionálne veci, ktoré sú. A potom, samozrejme, sú veľké čerpania eurofondov na veľké projekty, celoštátne projekty, program OPIS, informatizácia spoločnosti. No a tuná máme viacero už kauzičiek, ktoré boli prezentované.
Boli sme nedávno na poslaneckom prieskume v Štatistickom úrade a zistíte, že peniaze, ktoré mal čerpať Štatistický úrad na informatizáciu spoločnosti, alebo v rámci tohto programu OPIS, spravili softvér, všetko beží, dokonca s predstihom bežia veci, ale dostali korekciu. Ale nebol vyšetrovaný pri tom, alebo respektíve nebol skúmaný postup Štatistického úradu, ale postup toho, kto kontroloval ten Štatistický úrad, a to je riadiaci orgán, ktorý je na Úrade vlády. A na základe tohto vznikli korekcie. Všade je to väčšinou paušálne tých 25 %, samozrejme, jedná sa vždycky o iné sumy. Niekde 5 mil., niekde 20 mil., niekde 60 mil. a tieto peniaze sa budú musieť vrátiť do Bruselu, ale keďže už veci sú spracované, niekto ich bude musieť zaplatiť. No budú sa musieť vytiahnuť zo štátneho rozpočtu! Ale však teraz nebude problém, lebo však sprivatizoval sa Telekom, Fico, ktorý bol veľký protiprivatizér, tak teraz sprivatizoval Telekom, Cargo a tak ďalej. Takže bude asi z čoho, lebo peniaze sú na to a prídu do toho štátneho rozpočtu. Ale je to bieda.
Naozaj, peniaze z eurofondov nepomáhajú všetkým občanom Slovenska, len vybraným. Len vybraným skupinám a len vybraným regiónom. A to je smutné, to je bieda. Pretože naozaj, ak niekto vládne a tvári sa, že získal dôveru všetkých občanov vo voľbách, tak by mal robiť pre všetkých občanov. Ale tuná to skôr vyzerá, že naozaj tých 25 %, ktorí mu dali tú dôveru, tak on vládne len pre tých 25 percent. Tak ale potom sa treba opýtať v roku 2016 vo voľbách, teda že koho tu chceme mať. Či tých 25 %, ktorý bude len vládnuť pre 25 %, respektíve pomáhať, alebo naozaj pre všetkých?
Takže eurofondy, uvidíme, koľko nám vlastne Brusel odobrí. Či sa vrátia do Bruselu 4 mld., 2 mld., pár stoviek miliónov? Čo nám z toho vlastne ostane a čo budeme musieť sanovať z vlastného vrecka? A to, čo budeme musieť sanovať z vlastného vrecka, to mohli byť určené peniaze na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku. Nie cez PPP projekty, priamo z rozpočtu. Pretože teraz sa tie peniaze v rozpočte budú musieť nájsť, z ktorých sa to bude sanovať. To sú peniaze, ktoré mohli ísť učiteľom na zvýšenie platov, to sú peniaze, ktoré mohli ísť na zvýšenie platov zdravotným sestrám, to sú peniaze, ktoré mohli ísť do zdravotníctva, do školstva a mohli ísť do kultúry. Aj v rámci kultúry sa malo digitalizovať strašne veľa vecí a akosi pôvodné plány, pôvodné zámery kdesi pokuľhávajú, pretože sa nezdigitalizovalo ani zďaleka to, čo sa zdigitalizovať malo.
Samozrejme, robia sa účelové korektúry, korekcie. Keď sa vie, že sa už niečo nestihne, tak sa povie, že no, museli sme to prehodnotiť, lebo sme zistili, že to nejde. A takto je to všade. Žiaľ, je to bieda, takto potom dopadá čerpanie našich eurofondov, ale niekto sa tým hrdil na začiatku, že ako sme zrýchlili čerpanie eurofondov, ako sme to naštartovali, ako to ide, všetko funguje. A teraz zistíme, že to nefunguje, meškáme, nedá sa, vraciame. Žiaľ, takáto je situácia.
Ďakujem.
Skryt prepis