Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Kolega Zajac, ja si tu tiež kladiem otázku, kde bola vláda doteraz. Veď keď sa spomína, že naozaj už nám ušlo niekoľko investícií, tak prečo doteraz nekonala? Zase šije veci horúcou ihlou zase na poslednú chvíľu. Však sme to mohli schváliť v normálnom legislatívnom štandardnom procese a už to dávno mohlo byť aj pár rokov. Či toto je prvá investícia, ktorá sa chystá na Slovensku? Veď aj kolegovia z vládnej strany hovorili predsa o automobilke KIA a o ďalších investíciách, ktoré nám ušli.

A okrem toho toto nie je investícia istá, ale len potenciálna. A preto sa aj pýtam, kde sú tie hospodárske škody, ktoré nám hrozia? Sú z toho, že sem môže prísť nejaká investícia? To znamená, že hospodárske škody nám vzniknú aj zo všetkého, čo sme tu v podstate neprijali doteraz. Hyundai nám ušiel a možno aj ďalšie iné fabriky nám ušli. A to sú tiež hospodárske škody. A to nikto nevyhodnotil? Či to neboli hospodárske škody? Tak potom aké hospodárske škody teraz hrozia? Áno, boli by sme radi a vy by ste si to, samozrejme, radi pripísali na svoje tričko, že ste znížili nezamestnanosť o 5-tisíc ľudí, či o toľko, koľko ich tam má byť zamestnaných. To by bolo úplne super pre vás, že?

Ale ja hovorím, že prázdne parky sú na východe, to hovoril aj kolega Zajac, áno, a ostali len prázdne reči predsedu vlády o stieraní medziregionálnych rozdielov. Takže východ zase zostane v trape a ide sa to skupovať pri Nitre alebo niečo budovať pri Nitre. Ja som len naozaj zvedavý, aké nevyužívané pozemky sa pri tej Nitre nachádzajú, aby to nebola obhospodarovaná poľnohospodárska pôda.

A keď aj taký poslanec Muňko už vie o tom, že tam je 2 300 vlastníkov, to znamená, že vie, kde to je, tak som zvedavý na tie špekulantské výkupy tých pozemkov, ktoré sa budú realizovať.

Ďakujem za slovo. Štefan Kuffa, ty si povedal, že takýmto zákonom by sa veľmi zasiahlo do súkromia. Áno, ale fajčiari zasahujú do môjho súkromia, pričom ja sa nemám ako brániť. A pokiaľ sa nevedia ovládať v určitých situáciách a na určitých miestach, tak sa im táto ich činnosť musí regulovať zákonom, pretože sa nevedia ovládať.
A hovoril si o tom stále, že sa tým zasahuje do súkromia. No poviem ti živý príklad. V mojom bývalom bydlisku, kde som ešte býval s mamou a so sestrou, sú susedia, ktorí bývajú o poschodie nižšie a fajčia. Obidvaja sú tvrdí fajčiari. Mali sme s nimi dva problémy. Prvý problém bol, keď fajčili u seba na záchode, pretože cez stúpačky sa ten smrad dostával ku nám. A ja keď som išiel na záchod, tak ten smrad u nás v tom záchode bol a nikto u nás nefajčil. Ďalší problém bol, keď išli fajčiť na balkón, zvyčajne fajčievali v noci, keď už my sme, povedzme, spali v posteliach, respektíve ležali v posteliach a mali sme otvorené okno, prípadne vetračku, pretože bolo značne teplo a potrebovali sme vetrať. Všetok ten cigaretový smrad sa tlačil ku nám, keď sme spali. A títo zasahujú do nášho súkromia. Ako sa máme proti tomu brániť? Vieš, takže tie tvoje argumenty sú na jednej strane také, že možno by aj boli akceptovateľné, ale na druhej strane sú absolútne neprijateľné, sú úplne zvrátené. Vieš, takže ty používaš dvojaký meter a chceš prilepšovať tam, kde by sa prilepšovať nemalo.

Ďakujem. Kolega Blanár, áno, samospráva si to svojvoľne rozdeľuje, ale mestská a miestna samospráva neprideľuje žiadne financie z tých normatívov na žiadnu dopravu. Áno, VÚC-ky to robia. Ale tak snáď to máte už ošetrené, nie, ako predseda samosprávneho kraja.
Okrem toho ešte by som vám pripomenul, že ste síce hovorili, že vystupujete ako zriaďovateľ, ale zabudli ste podotknúť, že ste v konflikte záujmov v tomto. Čiže tento zákon sa priamo dotýka aj vašej činnosti. To ja len na dopresnenie.
No, a keď som hovoril o zvláštnych ľuďoch, ja som odpovedal na otázku vášho kolegu Petráka, len vtedy ste nepochopili súvislosti, takže preto vám to vyznelo tak zvláštne. Takže skúste si to s ním potom rozdiskutovať, keď som hovoril o zvláštnych ľuďoch, že sú aj na jednej strane, aj na druhej strane. Ale demokratický proces je proces pluralitný, nie taký, ktorý môže vyšším spôsobom stupňa zasahovať do určitého riadenia. Nikto neoponuje, a to už odpovedám aj kolegovi Suskovi, nikto nespochybňuje to, že školy narábajú s financiami samosprávy. Nikto to nespochybňuje. Ale ja som nehovoril o zásahu do vzdelávacieho systému. Ten je predsa daný na určitej národnej úrovni v rámci plánov a tak ďalej. Ale tu sa jedná o to, že, viacerí hovorili o tom, že je tu možná zvýšená miera politizácie, to znamená, že politického zásahu zo strany zriaďovateľov, ktorých, ako sme hovorili, že áno, naozaj vládna strana SMER má aj niektorých nezávislých, ktorí naozaj sa tvária nezávislí, tak sú čiernymi koňmi vládnej strany.
Takže z tohto titulu je to politizácia.

26.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, aby som zadosťučinil, keďže mi vyšiel čas, neviem, či si to kolega Blanár stihol všimnúť, že dve minúty mi uplynuli, tak som nestihol reagovať, ale otázka bola položená, že prečo sa nevyjadrujeme k tomu alebo nám nevadí, že súkromní, teda cirkevní alebo teda súkromní zriaďovatelia majú dvakrát právo veta.
Viete, keď bude zrovnoprávnené financovanie v tejto oblasti, tak potom môžu byť zrovnoprávnené všetky ostatné podmienky. Nehovorím teraz o stredných školách, kde normatívy sú nastavené, ale povedzme si, že základné umelecké školy nedostávajú absolútne ani časť z toho normatívu, ktoré by mali dostávať, a tí majú tiež radu školy a tiež sa vyjadrujú a tak ďalej. Sú centrá voľného času, ktoré tiež nedostávajú 100 % normatív, ktorý chodí na obce, viete, to sú také tie drobné nuansy, ktoré potom robia rozdiely v tom, že kde kto môže rozhodovať, a kto a kde nie. Takže len toľko k meritu veci, zatiaľ nemám dôvod.
Ale tuná sa naozaj jedná skôr o politizáciu z vašej strany a to tu už bolo viackrát spomínané, vy potrebujete mať vyšší zásah na riaditeľov. A to tie vaše argumenty, ktoré sú tuná, povedzte mi, koľko bolo doteraz takých prípadov, že bol naozaj zlý riaditeľ a bolo treba urobiť takéto radikálne opatrenia na všetky školy. Koľko bolo takých prípadov? Jeden, desať, sto? A koľko máme škôl, aké je to percento? Takže kvôli nejakým pár možno štatisticky zanedbateľných takýchto riaditeľov, ktorí sú nezodpovední, tak ideme reštrikčne proste znásilňovať všetkých ostatných. Toto nepovedie k dobrému výsledku, ale opäť je tu to podozrenie z politizácie. A keďže toto bolo vyjadrené už viacerými rečníkmi, tak asi na tom niečo bude, ako sa hovorí, bez vetra sa ani lístok nepohne. A tá pochybnosť tu je, a zatiaľ ste nám to nevyvrátili. Aby som ešte odpovedal aj kolegovi Petrákovi, lebo sa pýtal, že prečo by mal, prečo by sa mal zriaďovateľ vyjadrovať dvakrát. Teraz hovorím o tých štátnych, že aj cez svojich zástupcov, aby bola možnosť v rade školy, aj priamo. No naozaj nenachádzam tuná tú logiku, keďže už raz má zastupiteľstvo, alebo teda obec ako zriaďovateľ svojich zástupcov v rade školy, tak akých ľudí tam dáva, kompetentných alebo nekompetentných, lebo predpokladá sa, že sa teda budú vyjadrovať asi kompetentne za toho zriaďovateľa. Načo sa potom má zriaďovateľ ešte vyjadrovať druhýkrát? Načo je tam tá možnosť? Tuná ja postrádam elementárnu logiku. Čiže to je úplne opačný prípad ako ten váš.
A hovorili ste ešte o despotizme riaditeľa, že si dokáže ovplyvniť tých ľudí, aby proste ho zase zvolili a tak ďalej, no ale to isté platí aj o primátoroch a starostoch. Či chcete povedať, že všetci primátori a starostovia na Slovensku sú anjelici, ktorí naozaj majú záujem o to, aby všetko krásne fungovalo? Tak to je presne to isté, presne takisto môže starosta aj primátor ovplyvniť akýmkoľvek spôsobom korupčným, prípadne nejakým iným, vydieraním, môže ovplyvniť voľby a zvoliť si za riaditeľa, koho potrebuje. A urobí to zaňho aj rada školy a nemusí do toho zasahovať ani on a nemusí mu do toho rýpať ani zastupiteľstvo. Viete, ale to sú, to sú práve tie, tie veci, že vždycky je všetko o ľuďoch.
Keby naša spoločnosť fungovala úplne normálnym, štandardným, prirodzeným demokratickým spôsobom, tak vôbec tuná nemusíme riešiť odvolávania riaditeľov, pretože ten, kto je, kto má normálne chrbtovú kosť, za prvé neurobí špinavosť, za druhé nepôjde proti rodičom, za tretie nepôjde proti žiakom, bude normálne fungovať v prospech vzdelávania, v prospech tých žiakov, v prospech celej spoločnosti. Nemuseli by sme tuná riešiť, či zasahovať zriaďovateľ, alebo nezasahovať zriaďovateľ, alebo zastupiteľstvo, vôbec by sme to nepotrebovali, keby naša spoločnosť bola normálne slušná, morálna a všetko fungovalo tak, ako má. Ale vieme, že medzi nami sú zvláštni ľudia, ktorým slovo morálka nič nehovorí, poctivosť takisto nie, a práve kvôli tomu sa musia robiť zákony. Ale tie by zase mali byť také, že by sa naozaj mali dodržiavať úplne pre všetkých rovnako, a nie zase selektívne a výberovo, že pre tých to platí, no a títo to môžu obísť, lebo sa to tam spraví tak, aby sa to obísť dalo.
Ktorý riaditeľ je dobrý, to ste tiež hovorili o tom, že či ten, ktorý dáva dobré známky žiakom, či ten, ktorý je prívetivý k učiteľom, či ten, ktorý sa podlizuje starostovi a zastupiteľstvu? No ťažko povedať. Ale ja poznám pár dobrých riaditeľov, niektorí, žiaľ, už sú na dôchodku a tí robili úplne všetko preto, aby všetci boli spokojní, aby sa žiaci dobre učili, nie aby dostávali dobré známky, ale aby sa dobre dokázali naučiť, vytvárali na to dobrý priestor, dobré pohodlie, dobrú klímu v tej škole, zabezpečovali normálne pomôcky a všetko, chod tak, aby bolo, a tým pádom boli aj spokojní aj žiaci, aj rodičia a mohlo byť spokojné aj zastupiteľstvo, pretože tá škola zrejme mala aj svoje krédo a svoj kredit v rámci celej spoločnosti. Toto je u mňa dobrý riaditeľ.
Takže ja, mňa by ešte zaujímalo, či máte štatistiku o tom, že ktorí riaditelia boli tí zlí, aby sme mali naozaj trošku reálnejší pohľad, lebo opäť ide o to, že kvôli pár výnimkám, ktoré robia tu nedobrú činnosť v spoločnosti, tak bude trpieť celá ostatná spoločnosť. To nie je dobré, keď kvôli pár indivíduám potrebujeme zmeniť zákon, aby sme vyviazali Damoklov meč nad všetkými ostatnými.
No a teraz poďme ešte ku, konkrétne k spoločnej správe, kde je zahrnutý pozmeňovák, ktorého sa už dotkla moja kolegyňa Evka Horváthová, konkrétne aj v tom čl. 3. Dlhšie sme rozprávali a rozoberali sme tieto body, aj bod 3, aj bod 4, z každej strany, že ako to je naozaj myslené. Ešte sme zatiaľ nedostali odpoveď a už tu vystúpili dvaja vládni poslanci. Aj samotný predkladateľ tohto návrhu, aj kolega Blanár.
Takže ako to je s tým zriadením tých špeciálnych tried? To by nás naozaj zaujímalo. A ono sa tuná píše, že, ja to pre istotu prečítam celé: "Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie začleneného dieťaťa nie je na prospech začlenenému dieťaťu" - a teraz, toto je dôležité - "alebo deťom, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia" a tak ďalej.
Mňa by zaujímalo, že kto bude zisťovať, že ako je to prospešné pre tie ostatné deti. To, či to je prospešné pre toho daného jednotlivca, sa ešte dá povedzme nejakými psychologickými skúmaniami určiť, na to sú odborníci, ale vysvetlite mi, kto a akým spôsobom bude zisťovať, že či daný začlenený človek, študent, žiak je alebo nie je na prospech ostatnému kolektívu. To je, naozaj je tu podozrenie z toho, že to je tak ľahko zneužiteľné, a protirečí si to s tým, že napríklad teda niektorí môžu zriadiť, ale druhí zas na druhej strane sa tam nemôžu začleniť, niektoré deti, zo zvýhodneného, zo znevýhodneného prostredia a tak ďalej, takže sú tuná rozpory.
No ale čo je podstatné v tomto pozmeňováku spoločnej správy a čo je pre mňa dôležité, tak SMER opäť vymyslel teplú vodu. Ja by som teraz možno poprosil pána ministra, aby sa trošku teraz venoval mne, nie kolegovi spravodajcovi, lebo jedná sa o závažnú vec. Premiér Fico vyšiel s tým, že ďalší sociálny balíček alebo ďalšie sociálne balíčky, tu sa človek v tom stráca, že koľko v tých balíčkoch je tých nariadení opatrení, ktoré majú akože zlepšiť život v našej spoločnosti, hovoril aj o tom, že teda budú príspevky na školy v prírode, na plavecké, na lyžiarske výcviky a tak ďalej. Tak, samozrejme, že to opatrenie sa dostalo cez tento pozmeňovák tuná do spoločnej správy, je to v bode 21 ods. 8, to tak nazvem, § 7 sa dopĺňa ods. 19, ktorý znie:
"Výšku a spôsob pridelenia príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode na žiaka a výšku a spôsob pridelenia príspevku na školu v prírode na žiaka určuje a zverejňuje ministerstvo na svojom webovom sídle v závislosti od disponibilného objemu finančných prostriedkov ministerstva a ministerstva vnútra. Príspevok na kurz pohybových aktivít v prírode môže škola použiť na to istého žiaka iba jeden raz počas jeho štúdia v príslušnom druhu školy. Príspevok na školu v prírode môže škola použiť na toho istého žiaka iba jedenkrát počas jeho štúdia."
To znamená, že sú to dva príspevky. Jeden na školu v prírode, to znamená, že na samotný výukový a vzdelávací proces, ktorý sa deje mimo tradičného sídla školy, spravidla niekde na chate naozaj v prírode, a potom druhý príspevok na pohybové aktivity, čo môže byť teda ten plavecký alebo lyžiarsky.
Ja sa opýtam teraz priamo vás, pán minister, viete, ako sa školy v prírode riešili v minulosti, ja neviem, 5-10 rokov dozadu? No riešili sa veľmi jednoduchým spôsobom, keďže ešte vtedy fungovali reálne, normálne školské kluby detí, fungovali školské strediská záujmovej činnosti a inak boli financované a fungovali centrá voľného času, tak väčšina škôl si to riešila priamo cez tieto inštitúcie. Väčšina základných škôl mala aj zriadené svoje CVC-čka, mala školské kluby, pretože pre deti potrebovala voľný čas vyplniť, tie, ktoré ostávali v tej družine niekdajšej, a mala teda na to pridelené aj financie. V rámci týždňa, kedy sa deti nachádzajú v škole prírode, majú vzdelávací, teda samotný výukový proces, ktorý trvá povedzme 5-6 vyučovacích hodín, čiže končia klasicky niekedy, zoberme v priemere, o 12.30 hod. a zvyšok času im potom niekto musí nejakým spôsobom vyplniť. No a keďže fungovali školské kluby detí, fungovali školské strediská záujmovej činnosti, ktoré mali omnoho vyšší normatív na tieto činnosti, tak nebol problém zobrať jedného vychovávateľa, ktorý tieto aktivity tým deťom v škole prírode vyplnil. Všetko fungovalo, kým sa nedošlo k tomu, že došlo k zmene financovania týchto aktivít, zrušili sa školské strediská záujmovej činnosti úplne, no a, samozrejme, došlo k zmene financovania školského klubu detí a došlo k zmene financovania centier voľného času. Samospráva dostáva financie na deti, nie na tie, ktoré sú CVC-čkach, na všetky. Je otázne, koľko z tých peňazí sa potom dostane reálne do centier voľného času, a nehovoriac o tom, koľko z týchto peňazí, z toho normatívu sa dostane reálne aj povedzme aj na tie cirkevné a súkromné, pretože to je o hodne menej, hej, lebo to si každý, každé mesto, obec dáva vo VZN-ku.
To znamená, že tieto aktivity kedysi boli pokryté, vaša vládna strana to zlikvidovala, nehovorím, že vy, lebo ste ešte vtedy neboli vo funkcii, to ešte váš bývalý minister Čaplovič, ktorý tu teraz nesedí ako poslanec, je niekde inde, čiže mimo rokovacej sály. Takže defraudovali ste celý tento systém a teraz ste prišli na to, že idete robiť príspevok na školy v prírode a na tieto voľnočasové aktivity. Aj plavecké, aj lyžiarske výcviky sa dali hradiť presne z týchto peňazí, zo školského klubu detí alebo z centra voľného času, alebo zo školského strediska záujmovej činnosti. Teraz tie financie reálne ostávajú v mestách a obciach, pretože, samozrejme, treba nám opravovať chodník, to je presne to, na čo sme upozorňovali už v minulosti, keď došlo k zmene financovania. A už niekoľkokrát sme na to upozorňovali. Tie peniaze sú tam, navýšili sa, pretože vtedy sa dostávali, alebo resp. prideľovali len na tých, ktorí skutočne boli zapísaní v centrách voľného času, v školských kluboch detí a tak ďalej, teraz sa prispieva na úplne všetkých, ale všetky peniaze zostávajú samospráve. Samospráva ich potom prerozdeľuje na tých pár detí, ktoré im tam v tých centrách voľného času ostalo, pretože zvyšok, povedali, že nemajú z čoho financovať, tak jednoducho niektoré zanikli a koniec koncov bola to aj moja otázka v interpelácii, na ktorú ste mi odpovedali, nie dostatočne, ale to sa budeme baviť budúci týždeň.
Takže tieto peniaze reálne teraz nie sú a vy ich idete z navýšenia, resp. z toho, čo budete mať akože disponibilné, z toho budete potom prispievať na tieto aktivity v školách prírode, v prípade na plavecký, na lyžiarsky, takže tie peniaze tu kedysi naozaj reálne boli, využívali sa, potom sa to cele zdefraudovalo, peniaze zostali samosprávam a vy teraz idete urobiť, žiaľ, prepáčte mi, ale je to naozaj populistické riešenie, pretože toto bolo, fungovalo, vy ste to zlikvidovali a teraz idete krásne ukázať, že vy, vaša vláda, SMER ide prispievať na školy v prírode, na plavecké a na lyžiarske výcviky. Tak naozaj to je neskutočný vrchol populizmu, ktorý sa tuná prezentuje, a prešiel cez tento pozmeňovací návrh v spoločnej správe.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Kolega Blanár, v úvode ste povedali teda niečo o zásahu do zákonov, porovnávali ste tam, že keď sa nevyjadríte, tak je zle, potom, keď prinášate nejaké pozmeňováky, tak je zle. No ono skúsenosti sú také, stále váš kolega Číž, podpredseda parlamentu, hovorí o nejakej diskusii.
Ale ja tú diskusiu nevidím, lebo vy sa nevyjadrujete nikdy k meritu veci, vždycky len k nejakému obsahu, teda k obalu a vždycky spochybňujete toho navrhovateľa alebo toho rečníka. Nikdy sa alebo veľmi zriedka sa naozaj jedná o konštruktívnu diskusiu. No a čo sa týka tých vašich potom predkladaných niektorých návrhov, tak áno, žiaľ, je to prax, že sú na poslednú chvíľu, a naozaj aby sa o tom čo najmenej diskutovalo, a, žiaľ, väčšinou, čo sme už postrehli, a je to prax, tak sú to väčšinou, je to čistý lobizmus. To znamená, že vy aj keď idete trebárs proti vášmu vládnemu nejakému návrhu, tak vždycky to máte posvätené od niekoho vyššieho, ktorý proste vám to dal, aby ste toto pretlačili do daného zákona.
To, že bol odmietnutý návrh na prerušenie tejto rozpravy, tak bolo spôsobené tým, že za vašu vládnu stranu vás tu sedelo 7, a nie tak ako štandardne 83, kedy potrebujete si niečo odsúhlasiť, odschvaľovať, aby ste prebili opozíciu, takže toto je tak trošku vaša chyba. No však ale nie je čas hlasovania, takže prečo by tu vaši vládni poslanci sedeli. No a zaujímalo by ma, že kde ste počuli o tom, lebo ja som o tom nikdy v živote nepočul, že by sa nejaký rodič sťažoval na obec alebo na mesto, že na danej základnej škole, kde je nejaký riaditeľ, že je zlé vzdelávanie. Veď napríklad také mesto má, ja neviem, 5-6-8 základných škôl, to sa akože bude sťažovať, teda zisťovať, že na ktorú sa sťažuje? Vôbec som nepočul, že by sa niekto sťažoval na VÚC-ku, to už vôbec nie.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Petrák, predniesli ste pozmeňovák, ktorý nemáme v laviciach, to je také vaše typické smerácke, keď chcete, v tichosti aby niečo prešlo a hlavne rýchlo. Aj keď sa to teraz podpredseda Číž snažil nejakým spôsobom akože zakamuflovať a zachrániť, aby sa tá diskusia ešte posunula aj na gestorskom výbore a podobne, aj tak je to vaše typické. Čo chcete, aby prešlo rýchlo, bez diskusie, bez nejakých veľkých cavikov, predložíte to tesne pred.
Hádam mi nechcete povedať, že ste pred obednou prestávkou nemali ten pozmeňovák už dávno vypracovaný? Už dávno mohol tuná svietiť na laviciach a mohli sme si ho prečítať. A ešte stále ho nemáme v laviciach a ešte stále môžeme tápať v tom, čo ste povedali. Nevieme sa ani k tomu relevantne vyjadriť, pretože ja som si nepísal celé a prepis prejavu ešte nie je zavesený na internete.
Ale poďme ešte k meritu veci, povedali ste niekoľko myšlienok. Ak hovoríte, teda že rodičia sa zvyčajne nevedia odborne vyjadriť k tomu, že vyberú riaditeľa, ako mi potom garantujete, že zástupcovia obecného zastupiteľstva sa vedia relevantne vyjadriť, veď to je presne to isté, lebo aj oni sú len buď rodičia, alebo sú neni rodičia, ale majú presne to isté právo ako bežní rodičia žiakov. Hovorili ste o tom, že akými prostriedkami kto disponuje v štátnej škole a v súkromnej škole. No súkromná škola ak vyberá poplatky, tak to sú naozaj jej súkromné peniaze a ona určuje, kam a akým spôsobom budú v rámci štandardu vzdelávania dávané a za to potom zodpovedná riaditeľ alebo zriaďovateľ, takže má mať vyššie právo. Keď si povieme, že nebudú sa vyberať, a určíme si to striktne, budiž, vtedy nech sú práva rovnaké. Hovorili ste o štatistike, že najväčšie zastúpenie majú nezávislí. Poznám aj takých nezávislých, ktorí sú tajnými koňmi SMER-u, takže o tomto by som naozaj veľmi polemizoval, ale, samozrejme, vy si to potrebujete nejakým spôsobom ešte ošetriť.
Povedali ste aj viacej iných myšlienok, ale keďže sa mi už stráca čas, tak to poviem potom priamo v príspevku v rozprave.

162.

Ďakujem pekne, Maňo Huba, za tvoju reakciu. Ak si to myslel, že čakáš odpoveď odo mňa, asi nie, to si smeroval na ministra. Ja ti naozaj neviem povedať, že či budú k dispozícii vykonávacie predpisy. Pokiaľ ešte doteraz nie sú k dispozícii, tak v podstate sú nejaké dva a pol mesiaca na to, aby ich ministerstvo alebo teda úradníci z ministerstva vypracovali, pretože na ďalšie druhé čítanie vlastne pôjde tento zákon až po lete, takže je tam ešte dostatok času. No necháme sa prekvapiť, necháme sa prekvapiť, naozaj, s čím príde ministerstvo, čo už bude, pretože naozaj, človek nebude vedieť relevantne posúdiť, či ten zákon a v akej miere dokáže pomôcť naozaj občanom Slovenskej republiky, pretože zákony sú tu pre občanov, majú stanovovať mantinely, odkiaľ-pokiaľ sa kto môže pohybovať. A mal by platiť rovnako pre všetkých. Takže uvidíme. Ja ti na tvoje otázky odpovedať neviem, ale dúfam, že bude odpovedať minister dopravy.

158.

Ďakujem pekne za slovo. Začnem tým, že áno, stavebný zákon bol už starý, bol veľakrát novelizovaný a nebol prispôsobený naozaj na akútne problémy, ktoré už v súčasnosti, dá sa povedať, už pretrávajú v spoločnosti a nedajú sa riešiť, lebo zákon toto nedovoľuje, zákon toto neupravuje, zákon toto neumožňuje. Preto sme teda čakali, keď ohlásila vláda SMER-u, že pripraví nový stavebný zákon, že kedy to príde.

Už pri prvých stretnutiach a jednaniach s jednotlivými odbornými komorami sme dostávali informácie o tom, že ministerstvo si robí stavebný zákon podľa svojho a veľmi málo z pripomienok odborných združení akceptuje. V podstate, to je presne tak, ako diskusie, ktoré, na ktoré pozýva vládna strana opozíciu alebo ministerstvá. Za prvé, pozve si len tých, ktorí im budú po vôli, čiže im budú pritakať a na druhej strane, aj keď si pozve aj iných, ktorí majú konštruktívne návrhy na riešenia, tak jednoducho tieto návrhy neakceptuje a povie, že, alebo akceptuje len veľmi malú časť a potom povie, ale veď my sme akceptovali ich návrhy, samozrejme, tie najnepodstatnejšie a to podstatné sa potom do toho zákona nedostane.

Pôvodný termín predloženia stavebného zákona sa odložil, lebo naozaj sa zistilo, že opäť by bol predložený paškvil a že ho treba asi nejakým spôsobom predsa len upraviť, aby neboli určité veci okaté a aby sa s ním dalo naozaj narábať. Ako som už spomínal vo svojej faktickej poznámke, niektoré krajiny majú stavebný zákon jednoduchší, jednoznačnejší a ťažko obíditeľný. My opäť musíme mať niečo zložitejšie, aby sa dalo v tom kľučkovať, vŕtať, prekračovať, zasa aby to bolo výhodné pre niekoho určitého.

Teraz prišiel konečne návrh, ktorý vláda schválila, prišiel ku nám na rokovanie do Národnej rady. Ja som hovoril s územnými plánovačmi, hovoril som s architektmi, hovoril som s ďalšími ľuďmi zo stavebníctva, každý mi povedal nejaké pripomienky. Niektorí väčšie, niektorí menšie, niektorí mi hovorili to, čo sa práve neprijalo aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní a ja mám pochybnosti o tom, že aj keď sa tuná hovorí, že však príde niečo v druhom čítaní. Čo bude v druhom čítaní akceptované? Ak to teraz ministerstvo neakceptovalo v rámci odborných diskusií, tak čo budú chcieť vládni poslanci schváliť? A obzvlášť, ak to príde ako návrh od opozície? Opäť len prázdne reči o tom, že však prineste nejaké riešenie v druhom čítaní. Zbytočnosť. Samozrejme, aby ľudia videli, že nesedíme si tu len tak a že naozaj prinášame a že tie veci, informácie od odborných združení prenášame naozaj tu, tak niečo pripravíme. Ale ešte raz, tu, zdôrazňujem, že nič z toho neprejde, pretože to nebude z pera vládnej strany, vládnych poslancov, bude to z pera opozície.

Poďme teraz konkrétne k niektorým veciam a už sa toho dotkol kolega Hlina. Bola to nedávna novelizácia stavebného zákona a malo sa jednať o vyčistenie od bilboardov. Mnohí z vás možno ani nevedia, pre koho bol tento zákon novelizovaný. Ja sa dotknem teraz toho nového zákona, lebo niektoré veci z toho prešli do tohto nového, konkrétne § 52, ktorý bol spomínaný, oprávnenie obce na zabezpečenie údržby verejného priestoru. Zaujímavý je bod 2. Obec je oprávnená vydať územný súhlas na odstránenie nepovolenej alebo neohlásenej konštrukcie na informácie na základe ohlásenia podaného. A teraz pre nás je podstatný bod C. Záujmovým združením vlastníkov konštrukcií na informácie registrovaného podľa § 95, ďalej len záujmové združenie. Alebo tam sú potom ešte samozrejme ďalší, určite oprávnení, ktorí ku tomu majú čo hovoriť.

Poďme sa však pozrieť na ten § 95, pretože ten je naozaj vskutku zaujímavý a preniesol sa práve z tej novely stavebného zákona, ktorý tu predniesla pani Zmajkovičová s pánom Chomom. Takže § 95 hovorí o tom, že, už sa k tomu dostávam, register záujmových združení. Register záujmových združení je elektronickou evidenciou záujmových združení právnických osôb, ktoré majú v predmete činnosti podnikanie v oblasti šírenia reklamy a informácií prostredníctvom konštrukcií na informácie, takže nie už reklamných zariadení, ale konštrukcií na informácie a majú záujem byť účastníkom v konaní o odstránenie nepovolenej alebo neohlásenej konštrukcie na informácie. Registrácia je dobrovoľná. To je celkom logické.

Ale teraz. Do registra podľa odseku 1 sa na základe žiadosti zapíše každý žiadateľ, ktorý preukáže, že za a), je združením právnických osôb registrovaných podľa § 20i Občianskeho zákonníka najmenej 1 rok. To ešte raz zdôrazním, je registrovaným najmenej 1 rok. A potom za b), jeho členovia vlastnia najmenej 9 300 konštrukcií na informácie a tak ďalej, 1 300 kusov má väčšiu informačnú plochu ako 20 m2 a tak ďalej, to už sú len číselká. Ale dosť podstatné číselká, pretože na Slovensku máme celoslovenské spoločnosti, reklamné, ktoré majú vo svojej, vo svojom vlastníctve aj reklamné bilboardy, po starom, po dnes, po novom budú to konštrukcie na informácie a máme aj takých regionálnych poskytovateľov reklamných plôch.

Čo myslíte, k čomu bola táto novela smerovaná? K vyčisteniu konkurencie, prosím pekne. K odstráneniu konkurencie tých veľkých, pretože tí malí sa im tam montovali do rajónov. Je zaujímavosťou, že pri novele stavebného zákona, ktorú predniesli dvaja vládni poslanci a bolo tam zakomponované, že to združenie právnických osôb, ktoré má byť zapísané do registra, rok predtým vzniklo za záhadných okolností. Čo už dopredu vedeli, že sa bude pripravovať takýto zákon? Alebo, nebodaj, ho rovno pripravovali oni? A opäť sa jedná, samozrejme, v pozadí o jednu finančnú skupinu. Spoločnosť BigMedia je naozaj veľká, plus zoberie si ešte zopár takých tých menších, ktorí to s nimi budú ťahať, ale čo sa stane? No odstránia presne všetkých tých malých ostatných. Jednoduchým spôsobom označia konkurenčné billboardy, že to sú nepovolené stavby a stane sa to, tak ako hovoril už kolega, môžu vám vstúpiť na cudzí pozemok, odstránia vám daný reklamný pútač, billboard, reklamnú tabuľu, to je jedno, môže to byť aj malá reklamná tabuľa, ktorú máte od suseda v záhrade, lebo máte lepšiu pozíciu voči ceste, ktorá prichádza do obce, vyrvú vám to zo zeme, naložia to niekde, možno predajú v zberných surovinách železo, možno drevo ponúknu na spálenie a ešte vám to dajú aj zaplatiť.

Toto umožnila novela zákona, ktorá bola podaná nedávno a toto isté umožňuje aj nový stavebný zákon - vstup cudzej osoby na váš majetok a siahnutie na váš majetok alebo na majetok niekoho iného na vašom pozemku. To, že tam vzniknú ešte diery potom, že to nikto nemusí zasypať, to nikoho proste netrápi. Ale niekto cudzí môže vniknúť na váš pozemok na základe, hm-hm, vykonštruovania toho, že tento reklamný pútač je neohlásenou stavbou a jednoducho vám to zlikviduje a ešte za to budete musieť zaplatiť. Toto umožňuje aj tento paragraf - register záujmových združení, pretože také združenie vzniklo a vzniklo rok predtým, než bola prijatá novela a samozrejme, aj ten predchádzajúci § 52, ktorý som spomínal. Takže tuná je účelovosť tohto stavebného zákona a je táto časť protiústavná. Takže opäť nastane posudzovanie ústavnosti tohto zákona a môžeme to očakávať, pokiaľ to, samozrejme, vládni poslanci schvália v takejto podobe, čo sa, samozrejme, očakáva, veď preto ho robili.

Aby som sa ešte vrátil k tej predchádzajúcej novele, ďalšou krásnou nuansou bolo pompézne vysvetlenie, že ideme vyčistiť križovatky od billboardov, že billboardy už nebudú musieť, môcť byť v určitej vzdialenosti na križovatke, budú môcť byť až 250 metrov vzdialené. No pre tých malých, samozrejme, to je nevýhodné, pretože čo vám malý pútač v 250-metrovej vzdialenosti? To je nič. Tým veľkým to vyhovuje, lebo ten si postaví veľkú vežu, má tam veľký billboard trojstranný, paráda. Ale mnohí z nich si neuvedomili jednu vec, že pri prijatí tej predchádzajúcej novely vznikol taký malý paradox. Vždy sa dá postaviť billboard na výnimku. Za tú výnimku sa platí. A predtým sa za ňu platilo cca 700 eur. Teraz, po tom novom, čo to už, čo platí, sa platí len pár desiatok eur za výnimku.
A viete, kto udeľuje výnimku na takéto postavenie? Tu sedí. (Rečník ukázal rukou na navrhovateľa.) Ministerstvo dopravy udeľuje výnimku. No prečo by sme pre kamarátov nedali výnimky, keď si môžu nasúkať billboardy tam, kde sme ich akože zákonom zakázali a vyčistili? A toto je ten neskutočný populizmus vládnej strany, že na jednej strane hovoria, ako je to perfektné, že ideme urobiť ochranu a na druhej strane urobia takú habaďúru, ktorá ešte niekomu prilepší a neskutočným spôsobom.

Takže toto sú zlé veci, ktoré sú v tomto stavebnom zákone. Možno ešte pár drobností tam na opravu je, ale, ako hovorím, neverím tomu, neverím tomu, že bude niečo prijaté zo strany opozície, ako pozmeňovací návrh, aj keď ich teda pripravíme, pretože tie návrhy už odzneli aj na diskusiách pri príprave toho zákona, aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Nič podstatné do toho zapracované nebolo. Čiže keď to teraz príde v druhom čítaní ako pozmeňovací návrh, a príde to, samozrejme, zo strany opozície, pochybujem, že to bude prijaté. Samozrejme, z vládnej strany to určite nepríde, keďže to neprišlo v samotnom zákone. Možno sa ešte zistí, že ešte tu by sa dala spraviť takáto kuleha alebo habaďúra, tak to ešte príde ako poslanecký návrh z vládnej strany (v pléne zaznelo kýchnutie), pravda je, (povedané s úsmevom) no a to sa tam určite prijme a zakomponuje.

Takže naozaj, čakali sme na stavebný zákon dlho a opäť prišla nedokonalosť. Prišla nedokonalosť. Opäť tam sú tendenčne nastavené paragrafy tak, aby to vyhovovalo určitej finančnej skupine a vôbec to nie je pre riešenie pre tých obyčajných ľudí. Ako minister v úvodnej reči povedal, nedá sa vždy vyhovieť všetkým, na jednej strane sprava, zľava, no ťažko sa vyhovuje alebo nevyhovuje developerom, ktorí tu majú určité záujmy. Potom sa nedá vyhovieť obyčajným občanom, ktorí potom trpia, ktorí majú tie normálne, bežné problémy života pri stavaní svojich obydlí. Niekto má veľkú haciendu, ktorá dodnes stojí na cudzom pozemku, nikto s tým nič nerobí, však je to boháč a na druhej strane človek si postaví garáž, potrebuje ju dať legalizovať, lebo však si ju postavil na svojom pozemku, pri svojom, možno je to len také prístrešie a nie, musí to odstrániť. To je tá rovnosť zákonov pre občanov tejto krajiny.

Ďakujem.

150.

Ďakujem za slovo. Kolega Hlina opäť poukázal na neduhy, ktoré sa dostali aj do nového stavebného zákona, aj napriek tomu teda, čo bolo už povedané, že áno, stavebný zákon nový bol už potrebný, nikto sa do toho zatiaľ nejak nepúšťal, lebo je to zložitá problematika. Ale keď si spomeniem na Rakúsko, má jednoduchý stavebný zákon, ktorý sa nedá obchádzať, ani ho nikto nechce obchádzať, pretože je to pre nich zbytočné. Platia tam jednoducho pravidlá pre všetkých, kto postaví nelegálne, odstráni sa. Tuná platí právo dvojakého metra. Pre tých bohatých to neplatí, lebo tí si to vedia vždy vydupať, viď Talapka a jeho hacienda a potom sú tí malí, pre ktorých to neplatí a im to zbúrame a ešte aj za to nám zaplatia.

Čo sa týka tých reklamných plôch, ktoré sa tuná tak nejak premenovali na informačné tabule a podobné záležitosti, k tomu sa ešte vyjadrím v rozprave, ale naozaj, ten zákon populistický, ktorý tuná priniesli kolegovia dvaja, tak je protiústavný a budú sa ešte riešiť kroky. Samozrejme, tie ustanovenia z toho zbabraného, z tej zbabranej novely zákona sa preniesli aj do nového stavebného zákona a ja na ne poukážem a presne vysvetlím, pre koho je to ušité, alebo bolo to ušité.

90.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolega Hlina, si presne pomenoval niektoré veci, ktoré vždy sú nejakým spôsobom zaujímavo sporné alebo vnášajú určitý druh podozrenia, či zámyseľ predkladateľa je poctivý, alebo skôr nie. Zaujalo ma to rozdelenie pozemkov, lebo naozaj, keby človek rozmýšľal špekulantsky, tak to presne spraví tak, ako si popísal vo svojom príklade.

Na jednej strane, kde má povedzme aj bydlisko, nechá si možno 300 m², ale ďalších 10 ha bude mať na druhej strane scelených pozemkov, ktoré mu pretne diaľnica. No nič lepšie sa mu stať nemôže, ako keď niekto vykúpi od neho celý pozemok, pretože sa k nemu nedostane. A tuná, v tomto návrhu zákona je to naozaj cizelované tak, že splní túto podmienkou nedostupnosti.

Čo sa týka vyvlastňovania kultúrnych pamiatok, tomuto bodu rozumiem, pretože aj nedávno som bol na pamiatkovom úrade overovať si niektoré skutočnosti a zistil som, že máme niekoľko desiatok kultúrnych pamiatok, ktoré sú, žiaľ, v zahraničných rukách, ale žiaľ, nič sa s nimi nedeje. To znamená, že nevieme ani prinútiť, alebo primäť proste vlastníkov, aby tú nehnuteľnosť buď predali, alebo odstúpili, alebo nejakým spôsobom proste previedli na niekoho iného, ale nemajú záujem sa o ňu starať. Proste len ju majú a tá pamiatka chátra. Takže v tomto by som to vedel aj pochopiť.

Ale koniec koncov je tu otázka, čo sa týka vyvlastňovania, aj toho, že či naozaj NDS-ka ako zástupca Ministerstva dopravy môže vykupovať len pozemky, alebo teda vyvlastňovať len pod cestami a diaľnicami, alebo prípadne môže vykupovať aj iné pozemky, ktoré nie sú a nemajú nič spoločné s rýchlostnými cestami a diaľnicami?