Videokanál poslanca

Pani poslankyňa, ja vám ďakujem veľmi pekne, že ste pripomenuli, čo som ešte možno ja zabudol zvýrazniť alebo zdôrazniť. A to je to, že sa nejedná o centrá voľného času. A koniec koncov aj pán kolega Bagačka to spomenul. Jedná sa tu aj o materské školy, že im chýbajú peniaze. Tak sa poďme pozrieť opäť na čísla z VZN vytiahnuté, materské školy nad tri roky. Číslo, ktoré je určené pre materskú školu v rámci normatívov, je 1 865,27 eura. Niektoré obce z tejto sumy dávajú na škôlku 59,31 eura. Čiže v rozpočte si ušetria zo 619 detí 1 117 889 eur. Z tej sumy dávajú ďalšie obce, to boli Bánovce nad Bebravou, Čadca len 1 168, Čaňa 1 200, Hliník nad Hronom len 1 200. A v rozpočtoch im potom ostávajú len také sumy ako 46 000, 53 000, 489 000. Prečo to nedali na tie škôlky? Potom mi vysvetlite, kde sa tie peniaze strácajú. To sú peniaze určené na materské školy z normatívu, z týchto podielových daní, z tých istých. Tak prečo potom tie peniaze nejdú na škôlky? Takže, áno, pani kolegyňa, veľmi dobre ste to povedali, jedná sa nielen o centrá voľného času, lebo tie deti sú okrádané aj v materských škôlkach. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky. Vyjadrím sa snáď len k dvom faktickým.
Pán Hambálek, vychádzal som zo všeobecne záväzných nariadení, to znamená, že odtiaľ sa brali tie čísla. Už som to spomínal aj v rozprave. Sú vytiahnuté z internetu, z verejne dostupného zdroja. A ak nechcete počúvať fakty, tak nemusíte. Ja viem, že sa to zle počúva. A vy mi chcete vyvrátiť moje vlastné skúsenosti, ktoré mám so samosprávou a s jej fungovaním? Vy si myslíte, že ja nepoznám, ako funguje samospráva, že sa s tým stretávam prvýkrát v živote? Ja mám toľko starostov kamarátov, že by ste sa možno až čudovali. Ale dnes je taká skúsenosť a prax, že až dve tretiny samospráv už dnes podľa dostupných informácií z VZN okrádajú deti a nedávajú im to, čo by im dať mali.
No a, pán Bagačka, keď ste hovorili o kolegoch, ktorí využili ten systém. Tak, áno, je tu len závisť, pretože niekto sa dokázal dohodnúť a niekto sa dohodnúť nevedel. Viem o prípade, keď si poslanci zrazu povedali, že sú viacej nenažraní a že nedajú tomu centru voľného času viacej peňazí, že im to okrešú. Tak sa jednoducho zriaďovateľ zbalil a išiel do malej obce, pretože tam sa dohodnúť dokázal. A tam skutočne tie peniaze už potom robia iné číslo, aj dokonca dvojnásobok toho rozpočtu, ktorý v podstate obec má. A toto im idete závidieť za to, že niekto sa dokázal dohodnúť? Prečo ste sa vy nedokázali dohodnúť s nejakým zriaďovateľom, že takisto dokážete zastrešiť činnosť centra voľného času, hocijakého? Každý predsa z vás starostov a primátorov má rovnaké možnosti. Niektorí ich využili a boli skôr pri tom a dokonca zistili, že sa dá fungovať aj efektívne a že tie deti skutočne nemusia platiť za tie voľnočasové aktivity, ani rodičia nemusia dochádzať za deťmi ani s tými deťmi. A prečo to niektorí dokázali využiť a niektorí nie? Takže to nie je smola tých, ktorí to nevedeli, ale tých, ktorí to vedeli a mali niečo navrch.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, milé dámy, milí páni, bol som si len pre túto malú pomôcku, ktorú sme dostali tuná pri vstupe do rokovacej sály. To je z iniciatívy za spravodlivú novelu zákona.
Skutočne si myslím, že pri tejto novele zoberieme veľa ľuďom, veľa deťom záujmové činnosti, krúžky. Z čoho mám vôbec také nutkanie toto tvrdiť? Pán minister, hovorili ste, že chcete riešiť adresnosť a viazanosť financií práve na krúžkové činnosti. Ale tu v zákone to nevidím, že by boli adresne určené tie financie, ktoré by mali ísť cez samosprávu práve na činnosť voľnočasových aktivít detí, pretože tento zákon samosprávu ničím nezaväzuje. To znamená, že vôbec nie sú tie finančné prostriedky viazané. Chceme riešiť transparentnosť, aby sme videli presne, na čo sú vynakladané finančné prostriedky, to už bolo viackrát spomínané. Veľmi jednoduchým spôsobom by to bolo vyriešené chýbajúcim registrom, pretože tam skutočne by si to mohol odkontrolovať človek, rodič, samospráva, školská inšpekcia, ktokoľvek. A keď chceme riešiť kontrolovateľnosť tých prostriedkov, opäť to v tejto novele nie je, pretože samospráva má svoje kompetencie a je len na jej rozhodnutí, či tie prostriedky tam dá alebo nedá na tie výchovno-vzdelávacie aktivity alebo na krúžkové činnosti. Ak ich chceme skontrolovať, môžeme sa ich na to opýtať. Nedali ste ich tam? Nie, tým sme skončili, zhasla fajka, pretože samospráva si s tými prostriedkami urobila v podstate, čo chcela.
Hovorí sa o tom, že samospráva bude zodpovedná, hovoril to pán Bublavý, hovorili to aj ďalší iní, že treba veriť predsa samospráve, lebo ona je predsa zodpovedná a bude sa zodpovedne stavať k rozdeľovaniu finančných prostriedkov, ktoré pôjdu na mimoškolské aktivity detí a mládeže. Pozrime sa na to, aká je dnes v súčasnosti realita a ako samosprávy narábajú s finančnými prostriedkami. Veľmi jednoduchá kontrola je cez všeobecne záväzné nariadenia, ktoré musia mestá a obce vydať, aby na základe tohto mohli rozdeľovať financie, ktoré dostanú z podielových daní aj na voľnočasové aktivity, teda aj na krúžky v centrách voľného času. Okrem iného tam, samozrejme, spadajú materské školy, školské jedálne a tak ďalej.
Keď sa pozrieme na súčasnú realitu, tak povedzme, z toho normatívu 192 eur koľko niektoré mestá a obce prideľujú na tieto činnosti, námatkovo, Bánovce nad Bebravou 57,32, Banská Bystrica 98, to hovorím o verejných, neverejné môžu dostať 88 % z toho, čo dávajú svojim, ďalšie, Bytča len 108, Čadca len 102, ďalej, Ilava 115, Krásno nad Kysucou len 90 eur zo 192 eur. To znamená, že 102 si na každé dieťa nechávajú v rozpočte. Takže už tu vidíme realitu, že samospráva sa už dnes nespráva zodpovedne k rozdeľovaniu týchto financií, a pritom tie sú priamo určené na činnosti centra voľného času, na verejné, cirkevné a súkromné. Takže ako môžem ja dôverovať samospráve, nehovorím o všetkých, pretože sú také, ktoré dávajú dokonca viacej, chvála takým, ktoré podporujú skutočne deti v záujmových útvaroch. Ale ako ja môžem dôverovať samospráve, ktorá už dneska, musím to tak na plné ústa povedať, okráda tie deti? No majú to tak napočítané, že im to stačí. Stačí im to na réžiu, nemajú možno vysoké výdavky, tak ušetríme, necháme si v našom rozpočte. Takže toto je dnešná realita, ktorá vychádza z čísiel, ktoré sú verejne prístupné vo všeobecne záväzných nariadeniach. Sú k nahliadnutiu kdekoľvek.
Hovorili sme tu o probléme čiernych duší. Myslím si, že tento problém sa tuná už opakuje viac rokov. A myslím si, že pri takto pertraktovanej otázke si už dnes nikto nedovolí mať v centre voľného času čierne duše. To je môj osobný postreh. Ale povedzme si, že stretol som sa s tým, keďže som viedol niekoľko krúžkov ľudových tancov, resp. ja som to mal nazvané ináč, aby som tam mohol robiť aj niečo iné, nielen tancovať, ale aby tam deti mohli aj spievať, hrať na hudobných nástrojoch, prípadne rozprávať sa o zvykoch, tradíciách, mohli sme si robiť fašiangové masky a potom poprípade sa s nimi prejsť aj po obci, a tak týmto spôsobom zachovávať zvyky, tak som si to nazval národopisný krúžok. Ale tiež by som si to mohol kľudne rozdeliť na tri samostatné krúžky. Žiaľ, nestíhal by som to časovo a ani hodiny by na to nevyšli, pretože sú len tri, na tancovanie treba trošku viacej času. Stretol som sa s tým na rôznych školách, že paniam učiteľkám chýbali úväzky do nejakého počtu, tak si ich zriadili, vlastne škola mala zriadené centrum voľného času alebo školské stredisko záujmovej činnosti a zriadili si veľmi jednoduchý počítačový krúžok. A deti boli v rámci školského klubu vonku na dvore, naháňali sa s loptami, baby sa naháňali s niečím iným, každý sa zabával svojou činnosťou. Potom sa všetky nahnali do školy a tri štvrtiny z nich prišli do počítačovej učebne, sadli si za počítače a začali sa hrať. Toto bolo vykazované ako krúžok počítačový. Áno, deti síce trávili svoj voľný čas, ale nemyslím si, že to bolo zmysluplné, pretože dnes už bojujeme aj proti takým chorobám, ako je závislosť od počítačových hier a podobne. Myslím si, že toto skôr prispieva len k tomu, aby sa v budúcnosti veľká skupina detí liečila práve z takéhoto problému. Takže ten počítačový krúžok bol zriadený len v podstate fiktívne. Neboli tam čierne duše, boli tam reálne deti. Ale tie deti reálne nerobili tú činnosť, ktorú by robiť mali na počítačovom krúžku. Takže takýmto spôsobom sa aj samosprávy stavali ku v podstate získavaniu duší pod svoje centrá voľného času, aby získavali financie na svoje centrá.
Tu sa veľakrát hovorilo o tom, spomínal to aj pán Petrák, spomínali to ďalší, malá obec s malým počtom obyvateľov má zrazu napočítaných cez sedemtisíc žiakov v centre voľného času. No pokiaľ sa pamätám, tak centrá voľného času ešte do roku 2010 mohli pôsobiť v rámci celého Slovenska. To znamená, že ja keby som si zriadil centrum voľného času v Dolnej Marikovej, tak kľudne môžem učiť v rámci môjho centra voľného času v Košiciach, môžem učiť v Bratislave, môžem učiť aj vo Veľkom Krtíši. Toto mi umožňovala vtedajšia legislatíva. Potom sa to zmenilo a centrum voľného času mohlo pôsobiť len v okrese, kde malo zriaďovateľské sídlo, ale ešte aj v susedných okresoch. To znamená, že ak centrum voľného času, ktoré sídli v malej obci, ktorá má, povedzme, štyristo, päťsto, osemsto obyvateľov a má možno len sto detí, možno ani to nie, ale zabezpečuje činnosť voľnočasových aktivít v okrese, nehovorím o meste, hovorím o celom okrese a plus ďalších štyroch alebo piatich okolitých okresoch, myslíte si, že tam sa nemôže nájsť tých sedemtisíc detí? Ja si myslím, že bez akýchkoľvek problémov sa to dá. Takže toto číslo je tak trochu irelevantne používané, že sa takto interpretuje, máme predsa alokované pracoviská. A ja som vlastne aj tak učil, pretože sídlo môjho zriaďovateľa bolo niekde úplne inde. Ale učil som na dedinách, Turci, vo Valči, v Dražkovciach, v Žabokrekoch a potom aj v Strečne, pod vlastným centrom, školským strediskom záujmovej činnosti. Tam mám súbor, kde vediem dve skupiny. Moja kolegyňa tam má ďalšie dve skupiny, pretože by sme s tým ináč nestíhali. Takže ja som učil priamo v tej obci. Ale sídlo toho zriaďovateľa je úplne niekde inde. Preto sa možno aj tie čísla líšia, pretože boli evidované pod úplne iným centrom voľného času v inej obci, ale ja som učil reálne.
Takže myslím si, že čísla tu v tomto prípade nehrajú rolu a vôbec nie sú irelevantné, pretože trebárs aj tá Valča, ktorá zrazu má dvetisíc detí, no takisto zastrešovala možno špecifickú činnosť, ale pre rôzne okresy, okrem okresu Martin. Neviem, koľko ich tam bolo konkrétne. Takže šikovní riaditelia, ktorí mali vedomosti a vyznali sa v zákonoch, tak si to veľmi rýchlo spočítali, pretože viem, že aj v Martine mestské centrum voľného času malo aktivity v okolitých obciach. Takže nebol problém. Problém tu možno vznikol z toho, že v centre voľného času, ktoré má teda takýto veľký počet detí, sa neplatí školné. Je to pre rodiča výhodné? No jasné, keď môže ušetriť mesačne, polročne, ročne akýkoľvek peniaz, je to vždy lepšie. A deti nemusia dochádzať do mesta alebo do nejakej spádovej obce. To znamená, že rodič ušetrí ďalšie financie na doprave, a pritom nemusí mať starosť, či sa tomu dieťaťu cestou do alebo z krúžku niečo stane. To znamená ďalšiu výhodu pre rodičov a aj pre tie deti.
Ak sa činnosť vykonáva v danej ja neviem škole alebo v škôlke, tak centrum voľného času, pokiaľ mám informácie, platilo nájomné tej danej škole alebo škôlke. Je to výhodné pre tú škôlku alebo školu? No myslím si, že hej. Dostali financie, ktoré mohli použiť na rozvoj školy. Je to opäť ďalšia výhoda. To znamená, že toto centrum voľného času si získavalo práveže takýmito výhodami svoju výhodu. A tam sa radi zapisovali deti, pretože rodičia ušetrili. Mohli tam chodiť aj tí, ktorí na to nemali, a často sa tam nachádzali veľmi dobré talenty a rodičia nemali starosti, či sa tým deťom niečo stane, a pritom ostávali v tej obci, takže nemuseli dochádzať. Takže kvôli tomuto možno nastal práve ten veľký nárast, lebo zrazu tu bola nová možnosť, neplatiť, ušetriť, nemať starosti. A my to teraz ideme zahádzať, pretože zrazu je tam sedemtisíc detí zastrešených malou obcou, no áno, pretože zákon to v súčasnosti takto umožňuje v danom okrese a ešte aj v susediacich okresoch. S tým súvisí, samozrejme, aj činnosť, ak má sídlo centrum voľného času v nejakej malej obci, zrejme tam má len administratívnu budovu, ale tie činnosti sa vykonávajú niekde inde. Tak úplne bežné je, že o 15.30, ako sa hovorí, padla a administratívni pracovníci balia kufre a idú domov, pretože osemhodinový pracovný čas im skončil. Takže ťažko tam môžeme niekoho nájsť po 15.30, keď im jednoducho práca skončila. Ale činnosť vedúcich záujmových útvarov sa deje úplne niekde inde.
Nedostatky sa vraj nedajú riešiť inšpekciou a pokutami. Akože nie? Veď je to legitímny nástroj v rámci fungovania našej spoločnosti. Spravíš niečo zlé? Dostaneš pokutu, pošleme na teba inšpekciu, pretože na to je určená, je na to kontrola. Však máme inšpekciu životného prostredia, rôzne inšpekcie sú, však na to sú predsa určené. A prečo chceme brať robotu štátnej školskej inšpekcii, krajským školským úradom? Veď to je predsa ich robota, to je ich činnosť. Majú vykonávať túto činnosť a nesedieť v kancelárii a robiť kontroly. Mňa by napr. zaujímalo, koľko bolo vykonaných kontrol a s akými výsledkami, veď predsa ak zriaďovateľ porušuje zákon, môže dostať pokutu, prípadne byť vyradený zo siete škôl a školských zariadení. Vieme aj štatisticky povedať, koľko takýchto zariadení vyradených bolo? Totiž na základe toho vieme povedať, že áno, tento systém bol zneužívaný. Ale pokiaľ je to číslo, že z dvesto centier voľného času takto robili dve, no tak myslím si, že je to štatisticky zanedbateľné číslo. Takže to je ďalšia vec.
Pán minister, vy ste uviedli aj včera na tlačovej besede, že ste našli centrum voľného času, samosprávne, teda štátne, ktoré má napísaných až deväťdesiat krúžkov. Je to veľa? Ja som mal vo svojich krúžkoch v priemere tých šestnásť až osemnásť detí, niekedy som tam mal dvadsať, dvadsaťdva, niekedy dvanásť detí. Takže zoberme číslo dvadsať krát deväťdesiat krúžkov, to je tisícosemsto detí. Tuná čítam, že Nitra zastrešuje dohromady zhruba nejakých dvetisícpäťsto detí. To znamená, koľko krúžkov musí mať Nitra? Takže myslím si, že to je adekvátne, keď má deväťdesiat krúžkov a je tam tisícosemsto detí. Tak Nitra, ktorá má 2 475 detí v krúžkoch, môže mať možno ešte viacej ako deväťdesiat krúžkov.
Ďalšia taká zaujímavosť je, že sú jazdecké krúžky v niektorých centrách voľného času. V Košiciach je jazdecký oddiel smerom na sídlisko KVP. A viem, že tam chodia deti z centier voľného času z blízkeho okolia, ale tie kone nie sú vlastníctvom centra voľného času. Tie kone si prenajímajú na svoju činnosť, aby tým deckám umožnili vôbec na tých koňoch jazdiť. Zistiť, či tam nechodili, na to, si myslím, má byť tá kontrola. A čím viacej kontrol... Mali sme to tu, pán Hlina predkladal zákon o kanáloch. Chýbala tam zase kontrola. Jednoducho nám chýbajú v systéme kontroly a tvrdé postihy za to. Ak toto nebude, no tak potom, samozrejme, je jednoduchší systém teda zrušiť to, tak ako povedal neviem ktorý kolega poslanec, že zastreľme ich, a tým pádom nebudú vyrábať zmätky. Však odstráňme centrá voľného času a tým pádom nebudú sa strácať financie. Áno, aj to je riešenie, ale, myslím si, trošku zlé.
Keď sme hovorili o tej kontrole, už som tu spomínal, na veľmi jednoduchú kontrolu sú všeobecne záväzné nariadenia. Ak tam jednoznačne obec určí, že toľkoto a toľkoto finančných prostriedkov je určených na tú činnosť, vie si to každý skontrolovať. Možno by stálo za to, spraviť aj register všeobecne záväzných nariadení, pretože takýto register dnes chýba, kde by boli zhromaždené všetky všeobecne záväzné nariadenia podľa obcí. A človek by si to vedel pekne vyfiltrovať a pozrieť si. Dnes to musíte prácne zháňať od každého samosprávneho subjektu zvlášť, musím si kliknúť na každé mesto a v dokumentoch pohľadať VZN a potom ešte aj VZN, ktoré sa trebárs týka rozdeľovania financií. Ako toto chcete zabezpečiť do budúcnosti, keď samosprávy dostanú väčšie finančné prostriedky, aby zverejňovali tento stav. Niektoré dokonca ani nemajú zverejnené VZN. Napríklad taká Štrba vôbec nemá VZN na rozdelenie financií na voľnočasové aktivity. Obec Chrenovec-Brusno to má len za rok 2010, chýba im to na roky 2011, 2012. A môžeme takto pokračovať. Takže samosprávy sú už v tomto prípade nezodpovedné a správajú sa nezodpovedne.
Poďme si teraz ukázať príklad aj z toho, čo sme dostali ako letáčik, príklad ZMOS, prečo by sa mal ZMOS zasadzovať tak o financie, ktoré by mali tiecť na samosprávu. Primátor Nitry pán Dvonč má v súčasnosti takýto stav, celkový počet detí, ktoré je zapísaný, teda vo veku od 5 do 14 rokov, je 14 650. Ako som už spomínal, detí, ktoré navštevujú krúžkovú činnosť v centrách voľného času, je tam dohromady 2 475 zo 14 650 detí. V tomto prípade dostala samospráva na ne 443 424 eur, čiže tých 192. Ak samospráva rozdelila financie pre tie verejné vo výške 188 000 aj čosi, 17 000 pre verejné stredoškolské stredisko záujmovej činnosti a tie neverejné 207 000, samospráve zostalo v rozpočte 30 000 eur. To je to, čo si už v súčasnosti samospráva nechala. Prečo nenechala tie peniaze v celej výške? Mňa nezaujíma, že na čo to použila, jej stav je to číslo, ktoré ostáva v rozpočte mesta Nitra. V prípade, že by dostala Nitra peniaze na všetky deti, to znamená nie na 2 475, ale na 14 650, tam určite nebude ten normatív 192, pretože z toho jedného balíka, ktorý sa, žiaľ, nedá nafúknuť, to bude určite menšia čiastka, počítajme len 100, budeme grandi. Dáme im 100 eur, Nitra dostane 1 800 000 eur. Ak rozdelí tých pôvodných 412 000, ktoré dostávala aj teraz, teda rozdeľovala aj teraz na centrá voľného času, prilepší si do rozpočtu naviac o milión eur. No prečo by ZMOS nebojovalo za to, aby dostalo do rozpočtu takéto financie. Veď teraz dostávalo len 30 000 a môže dostávať milión. Tak ja sa nečudujem, prečo sa ZMOS veľmi vehementne zasadzuje o to, že potrebuje financie.
Okrem toho zastavil ma nedávno jeden nemenovaný predstaviteľ ZMOS-u a vysvetľoval mi, prečo ZMOS alebo teda samosprávy potrebujú tieto financie. No a nakoniec z neho vybaflo, že samospráva tie financie potrebuje na rekonštrukcie škôl a škôlok. Prepáčte, myslím si, že na rekonštrukcie škôl a škôlok tu máme eurofondy, ktoré ešte dodnes nie sú vyčerpané a ktoré mali byť čerpané práve na tento účel. To mi povedal predstaviteľ ZMOS-u pán Mrva, nie ten Mrva, ktorý je v predstavenstve, tam je druhý Mrva ešte, iný, ktorý je ekonóm. Takže prečo by sme mali financovať rekonštrukcie škôl a škôlok, keď tieto financie sú určené na voľnočasové aktivity detí a mládeže alebo teda detí vo veku do tých 14 rokov? Takže tu je skutočne obava, že tie peniaze nebudú použité na ten účel, na ktorý sú určené. A tu v tomto návrhu zákona to absolútne nie je riešené. Nie je to tam vôbec nariadené, takže skutočne je tu obava z toho, že tie finančné prostriedky sa len tak pekne rozplynú v rozpočtoch samospráv a nikto ich už viac neuvidí.
Boli tu už spomínané aj protidrogové programy. Aj nedávno som čítal v nejakých príležitostných novinách, že riešime protidrogovú závislosť, protidrogové programy. No, áno, riešia sa už len patologické situácie, pretože deťom sa nedáva možnosť riešiť niečo zmysluplnejšie. Určite by sa ich dalo chytiť viacej, nielen tých 300 000, ktoré dneska navštevujú, z celkového počtu 550 000 v základných školách, ktoré máme (plus materské školy), krúžky už 5-ročné. Takže určite by sa ešte našla pre ne zmysluplná činnosť. Ale možno sa nenájdu ľudia, ktorí by to dnes robili zadarmo, keby sa zaplatili, tak áno, robili by to. Ale už dnes keď im berieme centrá voľného času, financie, tak prečo by im zriaďovali nejaké nové krúžky, prečo by dávali deťom možnosť vzdelávať sa v hocijakých nových aktivitách? Nemusia to byť fyzické aktivity, môžu to byť teoretické aktivity, môžu to byť praktické aktivity do života. Namiesto toho ideme riešiť protidrogové programy. A to je už len riešenie patologických javov.
Pán Bublavý hovoril o vyvíjaní tlaku na samosprávu v prideľovaní financií. Zase mám jeden príklad, kde som učil na škôlke, učil som tam v rámci ZUŠ-ky tanec. Tak sa mi posťažovala riaditeľka, že je veľmi ťažké rozprávať sa so starostkou, ktorá bola kamarátka s už teraz, chvalabohu, bývalou riaditeľkou základnej školy s materskou školou. A riaditeľka mala síce pekný plat, ostatné zamestnankyne mali malý plat, ale rodičia sa sťažovali, že nejako málo financií ide na tú materskú školu. Chýbalo im na stravu a tak ďalej. No starostka povedala, že viacej nedá, že si to musia vyriešiť, že ona proste vyčlenila toľkoto financií a hotovo. Takže sú možno zodpovedné samosprávy. Tam sa dá komunikovať. Ale vidíte, že sú tu aj samosprávy, s ktorými sa jednoducho komunikovať nedá, starosta si postaví hlavu, respektíve presvedčí ešte aj poslancov. A, žiaľ, ten riaditeľ sa môže postaviť aj na hlavu v tomto prípade. Žiaľ, taká je situácia.
Ďalšie. Bolo to tu spomínané, máme veľa obcí, okolo 500 obcí, ktoré sú v nútenej správe. No, žiaľ, dostali sa tam svojím nedobrým hospodárením. No, áno, bodli by im celkom dobre peniaze, pretože niektoré z nich nemajú vôbec absolútne žiadne voľnočasové aktivity. No tak dostanú do rozpočtu financie, no tak prečo by ich dávali na krúžky deťom, ktoré chodia na druhú dedinu alebo do mesta za voľnočasovými aktivitami? Je to zbytočnosť, pretože tým môžu sanovať svoje disproporcie v rámci svojich vlastných rozpočtov.
Takže na záver. Myslím, už pán Beblavý dal pozmeňujúci návrh, neviem, či ho mám ešte opakovať, či to bude akceptované, pani predsedajúca. Tak ho dám pre istotu ešte aj ja. Pán minister, podávam pozmeňujúci návrh. Navrhujem vám, aby sme tento bod stiahli z rokovania a vrátili ho vám na prepracovanie. Myslím si, že stojí za to, so širokou diskusiou skutočne si sadnúť nielen s jednou stranou, so ZMOS-om, ale aj s druhou stranou, s riaditeľmi centier voľného času, školských stredísk záujmovej činnosti a iných záujmových útvarov, vydiskutovať si to a povedať si, kde sú tie nedostatky, a nájsť kompromisné riešenie, ktoré bude dobré nielen pre samosprávy, ale aj pre rodičov, pre deti. A bude to transparentné, bude to účelové a bude to kontrolovateľné. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Petrák, hovorili ste, že vo Valči, tam nebol žiadny krúžok do roku 2012. (Hlasy v sále.) Aha, a moje deti, ktoré som tam mal v detskom súbore, to boli nuly či ako sú vykázané? Je pravda, že to nebolo pod sídlom valčianskeho centra voľného času, lebo tam také nebolo, ktoré umožňovalo takúto činnosť, ale ja som tam od roku 2008 viedol minimálne vždycky, tam sa mi to striedalo, osemnásť, dvadsať, dvadsaťdva, šestnásť dní deti, som tam mal deti, ktoré mi tancovali v detskom súbore. Takže to, čo rozprávate, je zase niekde nejaká blbosť.
Hovorili ste, že krúžky do istého času neboli a potom bol ich enormný nárast. No, áno, pretože dovtedy tie krúžky fungovali za činnosť pánboh zaplať. Viedli ich ľudia vo svojom voľnom čase, nedostávali za to žiadnu odmenu a decká tam chodili s radosťou, pretože to bola pre ne zmysluplná činnosť. Zrazu prišli inštitúcie, ktoré ich začali zastrešovať a zoficiálnili sa tieto deti, aj tie krúžky sa zoficiálnili, že boli oficiálne už vedené pod centrami voľného času alebo školskými strediskami záujmovej činnosti. Preto nastal ten nárast. To znamená, že zrazu bol aj vedúci toho záujmového útvaru zaplatený smiešnymi dva a pol, tri a pol eurami, piatimi eurami na hodinu, ale aspoň niečo mal, no možno na benzín alebo na naftu, keď dochádzal za tými deckami. Takže tu bol nárast tých krúžkov. Čiže tie krúžky reálne fungovali, len sa začali zastrešovať. Preto tu bol nárast.
No a že to začalo odčerpávať peniaze z rozpočtu? No, pochopiteľne, keď boli na to určené a dovtedy ich nikto nemíňal, respektíve ostávali niekde v nejakom inom balíku, tak potom sa niet čo čudovať, že zrazu sa začali účelnejšie využívať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Päť percent, zatiaľ je to hranica, ktorá je určená, ja som sa s ňou stotožnil a môžeme o tom určite diskutovať.
Môžeme začať porovnávať výsledky tých, ktorí teda prešli na to gymnázium, a či v tých triedach sú ešte takí, ktorí by teda mali možnosť, alebo mali na to, ale tým pádom by asi bolo treba zaviesť testovanie v 5. ročníkoch alebo v 6. ročníkoch základných škôl. A myslím si, že toto bude určite zložitejšia otázka.
Ja by som možno podľa svojho osobného vnímania a cítenia, osemročné gymnázia nie sú pre mňa možno až také relevantné. Hovoril som, je tu možnosť, nechajme ich.
Je to otázka polemiky a určite diskusie s ministerstvom školstva. Môžeme o tom diskutovať a v ďalšom navrhnúť nejaké iné riešenia.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milé dámy, milí páni, ja to mám zhruba tak na trištvrte hodinku, tak dúfam, že to ešte strpíte. (Zasmiatie sa v sále.) Nebojte sa, robím si srandu, ja budem len krátko.
Keďže sa jedná tak trochu aj o môj - o môj - o gympel, o moju alma mater, na ktorom som študoval, tak mi to je také dosť srdcu blízke. Ale veľa vecí, ktoré som chcel povedať, už povedali iní predrečníci. Ja sa skôr budem sústrediť teda na to, čo mi ostalo, a to bolo zopár poznámok na to, že či je dobré, aby deti odchádzali zo základných škôl na osem- alebo šesťročné gymnáziá, prípadne na päťročné bilingválne, či to má nejaký svoj význam, alebo nie. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)


Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím o kľud v rokovacej sále, pánovi poslancovi sa zle prednáša.


Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Moja prvá otázka by na vás všetkých bola, že ktorý z vás ste niekedy v živote učili nejaké deti? To je jedno v akej oblasti. Je tuná zopár učiteľov, áno. Samozrejme, takže viete, ako je to s výchovou, keď máte veľa detí, keď máte menej detí. Čo ich dokážete naučiť, keď ich tam je v triede veľa, keď ich tam je menej, ako sa im môžete venovať.
Myslím si, že výsledok experimentu, ktorý tu bol popísaný a ktorý teda bol dlho, dlho skúšaný, až napokon teda skončil tak, že nedostal povolenie na ďalšie experimentovanie, pretože zákon, žiaľ, medzičasom nebol upravovaný a nikto sa ani nesnažil tento zákon upraviť, aj keď iniciatívy zdola určite boli, žiaľ, politická vôľa zrejme nebola na to, aby sa niečo takéto udialo, a výsledky hovoria samy za seba. Sám Štátny pedagogický ústav konštatoval, že tie výsledky tohto experimentu boli dobré.
Ja ešte predtým, než som sa vôbec dozvedel výsledky Štátneho pedagogického ústavu, som si povedal sám pre seba, že deti, ktoré vychádzajú zo základnej školy v nižšom veku na to osemročné gymnázium, ešte nie sú až tak prispôsobené tým podmienkam toho gymnaziálneho štúdia. Ale už tie staršie deti, tí siedmaci, šiestaci, siedmaci, prípadne už teraz ôsmaci, keďže to bolo až do deviatej triedy, už sú intelektuálne trošku niekde inde a myslím si, že skôr majú šancu dostať sa do toho nového kolobehu gymnaziálneho štúdia, vlastne toho učiva, ktoré by mali zdolávať.
Takže môj osobný názor už predtým, než teda boli výsledky vonku, bolo to, že šesťročné gymnázium má svoje opodstatnenie. Skôr mi tam potom do toho nahrávalo proti to päťročné štúdium bilingválneho gymnázia, ktoré tak niekde medzi, medzi, to je také na rozhraní, sú štvor-, osem-, zrazu, puf, päť-. Tak aj toto by sa mohlo nejakým spôsobom ustáliť, pretože je to taká cifra, ktorá nie je deliteľná dvomi, že? Dva, čiže štyri, šesť, osem sú, ale to päť mi tam nejak nehrá úlohu, takže možno aj toto prehodnotiť. Ale v každom prípade som teda za to, aby sa dala možnosť študovať na šesťročných gymnáziách.
No a teraz sa dostanem ešte ku tej problematike, ktorú spomínala pani Vášáryová, poslankyňa, a pán Bagačka, že deti nám, a ťahúni, ťahúni nám odchádzajú. No to vystihol teda zase pán kolega, ktorý hovoril o tých športových kluboch, tí nech si idú. A ja osobne teda mám skúsenosti, že pokiaľ sa zmenší počet detí v triede, lepšie sa s nimi narába. Viac sa im dá venovať, a hlavne individuálne, a dokážu sa dosahovať lepšie výsledky. Koniec koncov aj posledný monitor to, myslím, potvrdil, ktorási základná škola, kdesi z východného Slovenska, tam zo severu, porazila v monitore veľké základné školy z veľkých miest, renomovaných. Čím to asi bolo? No pretože v tej triede ich bolo málo, učiteľ ich učil rád a rád sa im venoval a venoval sa im viacej.
To znamená, že v triede, pokiaľ sa nájdu šikovní žiaci, ktorí na tej základnej škole zistia, že by chceli ísť študovať to gymnaziálne štúdium, či už osem-, alebo šesťročné, tak nech idú. Tým pádom sa zmenší počet žiakov v triede a tým sa môžu učitelia omnoho kvalitnejšie, omnoho kvalitnejšie a lepšie venovať príprave. V konečnom dôsledku to môže mať pozitívny efekt v tom, že ak sa im budú lepšie venovať, tie deti môžu dosiahnuť lepšie výsledky a môžu sa dotiahnuť až na tých, ktorí o tie dva roky odišli skôr z tej základnej školy. Možno sa potom stretnú v jednom ročníku na gymnáziu a zistia, že sú na rovnakej úrovni. Ale pokiaľ by tam tí ťahúni tam ostali, tak možno by sa tie výsledky nedosiahli, nedostavili.
Ja sám môžem povedať, že mňa napríklad na štúdium na gymnáziu ovplyvnila moja učiteľka matematiky v ôsmej triede. Ja som ju mal teda v každom ročníku od piateho ročníka inú a by som povedal, že až táto v ôsmej triede ma ovplyvnila natoľko, aby som teda išiel študovať na gympel. Pretože ona mi povedala, že, ja som chcel ísť na priemyslovku, vtedy strojnícku, ktorú máme teda v Martine, aby som mal teda nejaký chlieb v rukách, mal som to z domu, od otca aj od mamy povedané. No a ona zrazu prišla a povedala mi, že, Igor, veď ty choď na gympel, veď ty máš na to. Takže ona ma ovplyvnila, ja som išiel na gympel, vyštudoval som gympel, prišla vysoká škola a tak ďalej a skutočne to bolo ovplyvnenie až na poslednú chvíľu, dá sa povedať.
Ale sú žiaci, ktorí majú napríklad možnosť ísť skôr. No tak keď chcú a rodičia to chcú a poprípade aj učitelia zistia, že majú na to talent, tak nech idú. A tým pádom sa v triede uvoľní miesto a môžu sa im naozaj, skutočne lepšie venovať.
No a nesúvisí to len teda s prospechom, ale aj so správaním žiakov. Pretože vieme, že máme tam zopár, stačí vám v triede zopár typov, ktoré sú takého razantného charakteru, žiaľ, bol som taký aj ja, ktorý som si tiež dovolil občas vyskočiť nadmieru, ako bolo prípustné, ale zase do určitej hranice, veľa som si toho nedovoľoval, aby to nebolo v rozpore, ale vyrušoval som. A stačí, aby ste mali takýchto typov viacej v triedy a tí si vyžadujú pozornosť. No a keď sa, samozrejme, spolužiaci na tom rehocú, tak je to náramná zábava. Ale ak takýchto vyselektujete, resp. oni sa nebudú mať pred kým ukazovať, tak tá miera toho správania neslušného, nevhodného, by som povedal, že trochu klesla a klesá. Takže myslím si, že je to niekedy aj na dobro veci, že časť tej triedy teda odíde a zostanú tam skutočne len tí ďalší.
A čo sa týka toho ťahúnska, z osobnej skúsenosti viem, nás išlo z triedy, že zo základnej školy asi trištvrtina spolužiakov na gympel a všetci sme teda uspeli, ale nepociťoval som žiadne ťahúnstvo od niekoho iného, že by teda mňa niekto ťahal alebo že by som ja niekoho ťahal. Takže ťažko povedať, že či toto je relevantný, relevantné to, že teraz ťahúni nám odídu. V čom sú ťahúni? Zlepšujú výsledok triedy? Hm, možno, ale to nemá vplyv na tých, ktorí sa učia horšie. Skôr to môže mať vplyv tým, že sa im potom učiteľ môže viacej venovať, pokiaľ ich tam bude menej.
No a súhlasím aj s tým obmedzením päťpercentným na prijímanie na osemročné gymnáziá, pretože ako som už spomínal, osemročné gymnázium, myslím si, že tam tie deti ešte nie sú tak intelektuálne zdatné, ale môžu byť pritom teda šikovné, tak nech skutočne na to idú len tí, ktorí na to intelektuálne majú. A tam obmedzenie je úplne v poriadku.
No a výchovu som už spomenul. Takže to by bolo asi tak všetko.
Na záver poviem už len jedno, že týmto zákonom dávame možnosť deťom, rodičom vybrať si možnosť štúdia. Experiment bol úspešný, treba to len uzákoniť. Ešte raz hovorím, dávame možnosť, nediskutujem. Je tu možnosť, tak dajme možnosť výberu žiakom aj rodičom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, vy ste tam hovorili o siedmich ľuďoch, že nemôžu naraz spadnúť do kanála. To určite nie, ale môže tam zbehnúť kolesom pri rýchlosti 90 km hocijaký autobus alebo iný dopravný prostriedok, ktorý môže usmrtiť ďaleko viacej. Takže toto bol taký dosť hlúpy príklad, ktorý ste uviedli. Do trestných činov spadlo požitie alkoholu nad jedno promile. Prepáčte, ale nerozumiem tomu, že čím ohrozil ten, kto si sadol za volant, ešte si len sadol, ešte nikoho neohrozil, ten, kto má nad jedno promile, a predsa je to trestným činom. Tak potom aká je tu paralela akože, nerozumiem, čomu nerozumiete vy, pretože ak niekto má nad jedno promile, už je potenciálne nebezpečný. To znamená, že týmto zákonom sa riešila prevencia. Prečo nemôžeme takúto prevenciu riešiť tým, že ukradnutie poklopu alebo rozvodnej skrine, poklopu elektrického rozvodu bude takisto trestným činom a môže pôsobiť skoro preventívne. Pochybujem, že sa potom budú kradnúť vo väčšom množstve tieto poklopy alebo zariadenia, ktoré skutočne môžu byť nebezpečné. Ono zatiaľ to možno nedokážete pochopiť, kým by sa to nestalo trebárs vašim deťom alebo vašim vnukom. Potom by ste to možno chápali z toho iného pohľadu. Takže tieto vaše argumenty sú dosť v rozpore s tým, čo už je prijaté a čo už funguje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Myslím si, že nie je problém stotožniť sa s takýmto návrhom, pretože všetci cítime, že takéto niečo treba, aby bolo ošetrené v zákone. A keď niekto hovorí, že veď predsa ako takú dôveru ľudia majú tým, že si zvolili svoj poslanecký zbor, majú svojho starostu a tak ďalej, ale, žiaľ, prax nám ukazuje, že mnohokrát práve tieto oblasti sú obchádzané a snažia sa skutočne lobisti presadiť si niekedy také maniere, ktoré nie sú v súlade s bežnou praxou, a preto si myslím, že je namieste príprava alebo teda podanie takéhoto návrhu na zmenu zákona. Ale chcem ešte upozorniť na jednu vec, ja som sa v piatok dozvedel, že ministerstvo hospodárstva pripravuje úplne nový stavebný zákon, zum Grund, od základu, a že či ste už rozprávali s vládnucou stranou o tejto problematike, že či tam, alebo teda, aby ste zahrnuli túto problematiku aj do toho nového zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani Tomanová, vyslovene, už som sa teda chcel viackrát vyjadriť ku tejto problematike, a vyslovene mi lezie na nervy to, ako si vyhadzujete na oči, ktorá vláda čo spravila a ktorá čo nespravila. Každá máte na tričku svoje maslo alebo na hlave. A vyslovene nič sa s tým nevyriešilo. To znamená, že preto tu sedíme dnes my, noví poslanci, aby sa niečo pohlo dopredu. Vo svojom prejave ste nepovedali nič konštruktívneho, ako by sa dala táto situácia zlepšiť, alebo akými krokmi to napraviť. Vláda už teda pripravuje nejaké návrhy zákona, som zvedavý, čo potom budete hovoriť, pretože ten zákon bude mať podobné znenie, respektíve podobné myšlienky vnesené. Takže potom vám to nebude vadiť, či ako? Takže pokiaľ to pripraví niekto iný, tak je to zle, pokiaľ to pripravíte vy, tak je to úplne super, špičkové. No a pokiaľ viem, tak sa tu rieši zneužívanie systému, ktoré ste vy doteraz nevedeli poriadne vyriešiť. Tak prečo teraz kritizujete? Skúste dať konštruktívne návrhy, skúste konštruktívne k tomuto pristupovať a potom to bude niečo, o čom môžete začať rozprávať.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dodo, výborne si to vystihol, teda čo trápi živnostníkov. Ale ja by som ešte doplnil, že to netrápi len živnostníkov, pretože mne sa hlásili aj remeselníci. Nie teda také remeslá, že opravári chladničiek, áut a podobne, ale remeselníci, ktorí vyrábajú tradičné ľudové výrobky, a oni majú skutočne ťažkú situáciu pri týchto odvodoch. A už sa mi mnohí sťažovali, že pokiaľ sa situácia nezlepší, budú musieť vrátiť živnosti.
No a samozrejme aj pri tých tvrdých opatreniach, ktoré sa na nich chystajú, takže toto by skutočne bolo veľmi veľkou pomocou. Takže ja sa prihováram za to, aby sa im aspoň takým spôsobom vyšlo v ústrety.
Ďakujem pekne.