Videokanál poslanca

Vážené dámy, páni, vôbec som nemyslel, že budem k tomuto zákonu vystupovať v rozprave. Ale po tom, čo tu predviedol pán poslanec, som sa neudržal na tej stoličke a musím vystúpiť. Až ste si všimli, počas jeho príhovoru som prišiel k pani spravodajkyni a pýtal som sa jej, že o čom my teraz rokujeme? Lebo už som si prestal byť ja istý.
Pán poslanec, keby bol vystúpil s takouto rečou poslanec typu Galka, tak sa usmejem a poviem dobre. Ale od vás som počítal trošku niečo iné. Trošku profesnejší prístup. Viete, o čom je tento zákon, ktorý teraz prerokovávame? Viete o čom je? O pôde, o ochrane pôdy. O tom, aby pôda zostala slovenskému roľníkovi. Tento zákon veľmi pružne reaguje na to, čo sa momentálne udieva na trhu s pôdou. Prebiehajú pozemkové úpravy a podľa doterajšej právnej úpravy po pozemkových úpravách končia všetky zmluvy. Hoci niektoré družstvá majú ešte päť, šesť, osem rokov dobeh na hospodárení na tejto pôde, ale podľa existujúceho zákona im tieto zmluvy automaticky končia, a ony sú bez roboty. A nastupujú rôzni medzinárodní špekulanti, hlavne z bývalých krajín Sovietskeho zväzu, ktorí vo veľkom začínajú kupovať túto pôdu a dokážu ju preplatiť. A my reagujeme na to, že keď ten poľnohospodár má ešte na osem rokov, na päť rokov, na štyri roky podpísanú zmluvu, musí mu ten majiteľ pôdy nechať možnosť dokončiť si svoj podnikateľský zámer na toto obdobie. A samozrejme, keď zmluva končí, potom nastupuje stav, kedy sa zazmluvní, kedy si zazmluvní tú pôdu ten majiteľ s hocikým, pre koho sa rozhodne. To už nevieme my ovplyvniť, lebo súkromné vlastníctvo nevieme ovplyvniť.
Čiže tento zákon hovorí, keď na tejto konkrétnej fyzickej parcele mám zmluvu pred pozemkovými úpravami, tá fyzická parcela zostáva, menia sa možno hranice, mení sa možno majiteľ, ale ten poľnohospodár na tej fyzickej parcele dokončí svoju podnikateľskú činnosť. Toto sa musí zo zákona definovať, aby takáto možnosť bola, aby on si dokončil napríklad splatnosť svojich investícií, svoj podnikateľský zámer a podobne. Čiže to, čo vy teraz hovoríte, je úplne, je to úplne mimo. Tento zákon dáva možnosť poľnohospodárskym družstvám, že keď majú zmluvu na desať rokov, tak na desať rokov na tej fyzickej parcele robiť budú. To je všetko.
Ale teraz k tým vašim pripomienkam. Viete, my skutočne robíme pre tých poľnohospodárov na ministerstve. A to, čo ja presadzujem vo svojej práci, je predovšetkým koncepčná robota. Poľnohospodárstvo je vo veľmi zlom stave. A viete prečo? Lebo sa každý rok, každé dva roky menili podmienky na podnikanie v poľnohospodárstve. Nie je tu žiadna vízia, žiadna koncepcia, žiadna stratégia, ako má poľnohospodárstvo vyzerať. Preto sme si dali, vzhľadom na to, že končí aj programovacie obdobie, dva základné ciele pre toto obdobie. Vypracovať strednodobú koncepciu, ktorá má dva ciele, 80-percentnú sebestačnosť a zvýšenie zamestnanosti na vidieku, rozvoj vidieka.
Druhý materiál, ktorý je veľmi dôležitý a je spojitou nádobou s touto koncepciou, je spôsob financovania, rozpracovania spoločnej poľnohospodárskej politiky na podmienky slovenského farmára. Vy musíte skĺbiť ciele s finančnými možnosťami. A toto práve teraz robíme. Pred tromi týždňami sme predstavili na porade predsedov poľnohospodárskych družstiev, kde bolo viac ako 500 predsedov, otázku, ako to bude financované, aké sú predpoklady, ako to bude financované. Samozrejme, len predpoklady, lebo definitívna podoba tých štyroch smerníc, v rámci ktorej sa spoločná poľnohospodárska politika rozpracuje pre roky 2014 až 2020, nie je Európskym parlamentom zatiaľ schválená a nie sú, bohužiaľ, ani rozhovory v trialógu. Čiže je to len predpoklad.
Ak máte záujem o odpoveď na tie veci, ktoré vôbec nesúviseli s týmto zákonom, ale ktoré ste tu predostreli, pozývam vás na budúci piatok na Agrokomplex, o 10.00 hod. mám znovu poradu, kde bude znovu minimálne 500 predsedov družstiev, kde im idem predstaviť ciele, vecnú podstatu poľnohospodárstva. Ako si predstavujeme, ako by to poľnohospodárstvo malo do roku 2020 vyzerať z hľadiska zabezpečenia 80 percent sebestačnosti. To znamená, rozoberáme každú základnú komoditu, tých štrnásť základných komodít, ktoré vie slovenské poľnohospodárstvo do potravinového reťazca dať. Ako ich zabezpečiť, aké sú cieľové parametre, ako zvýšiť osevné plochy, či potrebujeme a koľko, 3 000 hektárov ďalšej výsadby poľnej zeleniny. Koľko potrebujeme navýšiť ošípaných, hovädzieho dobytku. Ako to budeme spracúvať a ako to prefinancujeme.
Zároveň tam hovoríme, čo potrebujeme v lesoch robiť, ako podporiť rozvoj vidieka a celé to končí v tom vidieku, kde by sa malo vytvoriť zhruba 30 tisíc pracovných miest. Bude to tam celé pospájané do jedného celku a tú prezentáciu budem mať osobne.
Takže ak máte záujem, nech sa páči, dôjdite na Agrokomplex, dostanete tam komplexnú odpoveď na to, čo tu je. Ale, prosím vás, nemiešajme dve veci dokopy. Vy hovoríte o koncepcii a ja tu hovorím: rýchlo zachráňme slovenského sedliaka, lebo mu berú pôdu pod nohami, a keď už nie developéri na konci zmlúv, tak vlastne zlý zákon, ktorý cez pozemkové úpravy ich dokáže ešte aj počas nájomných zmlúv pripraviť o tú pôdu. A to je to zlé, to je to, čo ja kritizujem v existujúcej legislatíve. A to je to, o čo som vás došiel poprosiť, tu vás, poslancov parlamentu: zachráňme slovenskému sedliakovi pôdu aspoň na to obdobie, dokedy má podpísané zmluvy. To je alfa a omega celého tohto návrhu. A nemá to nič spoločné s tým, s čím ste tu vy vystúpili.
Ďakujem pekne. (Potlesk v sále.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona reaguje na prebiehajúci legislatívny proces v Európskej únii vo vzťahu k realizácii spoločnej poľnohospodárskej politiky na jej novú legislatívu a v jej intenciách zavádza nové podporné systémy.
Predložený návrh zákona upravuje podmienky a kritériá na poskytovanie podpory v poľnohospodárstve. Zdokonaľuje proces pôsobnosti správnych orgánov pri zabezpečení konania o schvaľovaní žiadosti o podporu. Cieľom návrhu zákona je odstrániť nedostatky, ktoré sa prejavili pri aplikácii zákona v praxi.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom navrhovaného zákona je ustanoviť podmienky uvádzania pomocných prípravkov o ochrane rastlín na trh, podmienky ich používania, skúšania ich účinnosti a ich kontrolu.
Návrh súčasne vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánu štátnej odbornej kontroly v oblasti pomocných prípravkov a povinnosť osôb pri uvádzaní pomocných prípravkov na trh, ich distribúcii, skladovaní, manipulácii, používania a zneškodňovaní.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Pozitívny vplyv na štátny rozpočet bude z dôvodu úhrady finančných nákladov žiadateľmi na hodnotenie pomocných prípravkov a za administratívne úkony spojené s vydávaním rozhodnutí o autorizácii, povoleniu autorizáciu alebo za povolenie pomocného prípravku.
Negatívny vplyv vznikne priamymi a nepriamymi nákladmi orgánov štátnej správy, orgánu štátnej odbornej kontroly a poverených odborných pracovísk pri výkone činností vyplývajúcich z ustanovení navrhovaného zákona.
Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, ani sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Navrhovaný zákon bude mať pozitívny vplyv na zdravie ľudí, zdravie zvierat a na životné prostredie.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prijatím navrhovaného zákona sa zosúladí uvádzanie pomocných prípravkov o ochrane rastlín na trh a ich používanie so zásadami obozretnosti a prevencie pri ochrane zdravia ľudí, zdravia zvierat a životného prostredia.
Vzhľadom na uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto návrhu. Ďakujem.

Zobral som si slovo, lebo reagujem na vystúpenie pána poslanca Simona. Nechcem vôbec zdržiavať, nechcem vôbec brať niekomu právo, aby, aby vystúpil čo najskôr, len pán poslanec Simon povedal jednu dôležitú vec, s ktorou súhlasím, a to je nesúlad medzi povinnosťou verejného obstarávania tam, kde sú dve tretiny, a je tam medzera medzi päťdesiat a dvomi tretinami. Máte pravdu, nejak nám to ušlo. Čiže zato som teraz vystúpil, pán poslanec Simon, aby som vám dal časový priestor alebo hocikomu, lebo zrejme bude ešte ústna rozprava, aby ste pripravili tú zmenu alebo pán spravodajca, alebo hocikto, aby sa toto zosúladilo. Čiže otváram to, súhlasím s tým, čo hovoríte, len ja už to neviem teraz podať. Ja nemám tie právomoci. Čiže keď sa nájde niektorý poslanec, ktorý urobí túto malú technickú zmenu napríklad v návrhu, ktorý dal pán poslanec Lebocký, tak môžeme sa dostať do ažurity a myslím si, že to bola správna pripomienka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušiť niektoré postupy pri uznávaní a zmene hraníc poľovných revírov, ako i postupy pri priebehu zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktorým patrí právo rozhodovať o podaní žiadosti o uznanie a zmenu hraníc poľovných revírov.
Vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je účinný od 1. septembra 2009, aplikáciou niektorých ustanovení zákona v praxi sa ukázalo, že je potreba tieto postupy zjednodušiť a presnejšie zadefinovať. Pri aplikácii zákona o poľovníctve v praxi tiež vyplynula potreba upraviť postup nakladania s poľovnými revírmi, ktoré sú tvorené najmenej z dvoch tretín poľovnými pozemkami vo vlastníctve štátu.
Diskusia vo výboroch, ktorým bol tento návrh pridelený na prerokovanie, ako aj počet pozmeňovacích návrhov svedčia v prospech toho, že bolo potrebné navrhnúť novelu základného právneho predpisu upravujúceho nakladanie s právom poľovníctva a s jeho výkonom. To, že názory na niektoré čiastkové body novely sa rôznia, je prirodzené, pretože ide o úpravu, predmet ktorej sa priamo alebo nepriamo dotýka nielen veľkého množstva fyzických a právnických osôb, ale aj tak citlivej oblasti, akou je tvorba a ochrana prírodného prostredia, integrálnou súčasťou ktorého poľovníctvo nesporne je.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie navrhovaného zákona. Zároveň mi dovoľte poďakovať vám za konštruktívny prístup a spoluprácu pri prerokovaní návrhu vo výboroch, ako aj za viaceré návrhy, ktoré tento návrh pomáhajú vylepšiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dobre. Ďakujem pekne. Ja by som v prvom rade sa chcel poďakovať všetkým vystupujúcim, lebo myslím si, že toto bola rozprava nie politická, ale rozprava odborná. Aj keď sú tu názorové rozdiely, a o tom je rozprava, aby sa vyčisťovali názorové rozdiely, predsa si myslím, že k nejakému výsledku sa speje.
Ja nebudem komentovať teraz všetky tie vystúpenia všetkých poslancov, lebo vo faktických poznámkach si myslím, tie reakcie boli adekvátne a zodpovedalo sa tam, kde boli nejaké otázniky. Ak dovolíte, ja by som sa sústredil len na dve veci, ktoré sa mi zdajú byť kľúčové z celej tej diskusie. A to je otázka tej minimálnej rozlohy päť hektárov lesov. Pán poslanec Fecko vystúpil v ústnej rozprave s tým druhým pozmeňovacím návrhom, ktorý si myslím, že vystihol tú podstatu. A ja podporujem tento váš druhý návrh, ktorý ste dali. Myslím si, že je to dobrým smerom dané. A ja s tým nemám problém. Čiže ja by som poprosil kolegov, keby sa skutočne zamysleli nad tým druhým pozmeňovacím návrhom, a ja doporučujem ho schváliť.
Druhý taký kľúčový moment z tej diskusie, ktorý mi vyšiel, je otázka zabrániť nákupu podielov nejakým tretím osobám, aby sa do toho pozemkového spoločenstva nedostali nejakí špekulanti. Ja chápem túto obavu. Myslím si, že zákon rieši svojím spôsobom prienik nejakej tretej osoby do spoločenstva. Výhrada je, že predkupné právo pri členoch spoločenstva, kde by mohol vzniknúť ten biely kôň, ako to nazval pán Mičovský. Bijú sa tu dve veci, na jednej strane ja chcem predať, lebo nechcem mať ten podiel, potrebujem peniaze, chcem si predať svoj podiel v podnikovom, pozemkovom spoločenstve, nemôže mi nikto brániť, lebo je to môj majetok, je to môj podiel. Na druhej strane, áno, chcem, aby ten pozemok zostal, alebo ten môj podiel zostal v spoločenstve, aby zostal na využívanie tak, ako si stanovilo spoločenstvo svoj podnikateľský zámer.
Doterajší systém bol vlastne neúnosný tým, že pokiaľ zostalo predkupné právo, musíme osloviť všetkých členov spoločenstva. A už tu niekoľkokrát v diskusii bolo povedané, že je to niekoľko niekedy aj stoviek alebo tisíc ľudí, ktorí sú aj mimo územia Slovenskej republiky, čiže tu nastáva dosť veľká komplikácia. Ale padlo tu jedno riešenie, s ktorým by som sa ja vedel stotožniť. A to je otázka, že keď sa jedná o prevod medzi členmi spoločenstva, môže sa to zrealizovať, ale po realizácii alebo kľudne aj pred realizáciou, mne je to jedno, sa oznámi, oznámi, nežiada sa súhlas, sa oznámi, že títo dvaja členovia spoločenstva si preniesli podiel, aby teda všetci ostatní zaregistrovali, že došlo tu k pohybu. A táto informácia by sa zverejnila napríklad na webovom, webovej stránke príslušného pozemkového spoločenstva.
Čiže aby sme identifikovali, že došlo k pohybu, a aby sme upozornili ostatných členov: Pozor, možno tu niekto sa snaží skúpiť nejaký prevažujúci podiel. Čiže keby sme našli takúto nejakú formuláciu, vedel by som sa vysporiadať aj s tým predkupným právom. Ja viem, že už nie je možné do toho vstúpiť. Viem, že nemáme pripravený takýto nejaký kompromisný návrh ani na jednej strane, čiže ponúkam riešenie, keď bude hlasovanie, som pripravený prísť do tretieho hlasovania otvoriť znovu diskusiu. A keď vieme takéto riešenie tam vsunúť, rád sem prídem a umožním aj zobjektivizovať ten, to predkupné právo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pri návrhu zákona sa vychádzalo predovšetkým z doterajšej praxe štátnych orgánov, ako aj spoločenstiev samotných pri aplikácii zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Poznatky z tejto praxe si vyžiadali najmä podrobnejšiu právnu úpravu niektorých doterajších inštitútov, ale aj celkom novú právnu úpravu, predovšetkým vzniku a postavenia nového typu pozemkového spoločenstva založeného vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností, v ktorom sa nezakladá spoločná nehnuteľnosť, ale len spoločné racionálne obhospodarovanie individuálnych pozemkov.
Novým spôsobom sa tiež ustanovujú podmienky, za ktorých možno rozdeliť spoločnú nehnuteľnosť najmä na účely prevodu vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Odchylne od § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ustanovuje spôsob podpisovania zmluvy o prevode vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorá vyžaduje, aby podpisy všetkých účastníkov boli na jednej listine. Táto požiadavka je v prípade stovák až tisícov spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti nedosiahnuteľná, najmä vzhľadom na dĺžku doby, počas ktorej všetci spoluvlastníci zmluvu podpisujú a počas ktorej mnohí z nich zomrú, čo ešte viac predlžuje dobu podpisovania zmluvy.
Podrobnejšie sa v návrhu zákona upravuje postavenie Slovenského pozemkového fondu, ktorý vykonáva na účely tohto zákona práva člena spoločenstva v záujme ochrany a výkonu vlastníckych práv a povinností vlastníkov, ktorým je štátu, ktorým je štát a tzv. neznámi vlastníci. Z toho istého dôvodu má fond konať za týchto vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti pred súdom a pred orgánmi verejnej správy.
Návrhom zákona sa zavádza toľko diskutovaná možnosť predaja podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti. Tu musím opätovne zdôrazniť, že vo vzťahu k tejto možnosti v plnom rozsahu pre Slovenský pozemkový fond ako správcu podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu platia všetky ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce realizáciu predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Je teda vylúčené, že fond by mohol sám, resp. v súčinnosti s výborom pozemkového spoločenstva netransparentne predať podiely štátu vopred vybraným záujemcom.
Na druhej strane predložený návrh výrazne modifikuje realizáciu predkupného práva medzi existujúcimi podielnikmi tak, že ho zjednodušuje, a to tým, že v prvom poradí umožňuje spoluvlastníkovi previesť svoj podiel na toho spoluvlastníka, ktorého si vyberie. Až následne bude ponúkať svoj podiel ostatným vlastníkom, a to prostredníctvom výboru spoločenstva, ktorý je povinný zaradiť túto ponuku na rokovanie valného zhromaždenia spoločenstva.
Tu by som chcel zdôrazniť, že takto navrhovaná zmena bola iniciovaná organizáciami združujúcimi pozemkové spoločenstvá a ich členov. Pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity majú mať podľa návrhu zákona povinnosť pretransformovať sa na spoločenstvá s právnou subjektivitou, keďže doterajšie skúsenosti s ich existenciou preukázali, že ich ďalšie udržiavanie je dnes neopodstatnené a neefektívne.
Pozemkové spoločenstvá, ktoré boli založené ako občianske združenia, mali už podľa zákona č. 181/1995 Z. z. povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery tomuto pôvodnému zákonu ešte v roku ´96. Keďže ju mnohé nesplnili, majú túto povinnosť i podľa predkladaného návrhu zákona. Nakoľko ministerstvo vnútra tieto občianske združenia, ktoré nesplnili povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery platného zákona, nevyradilo z registra občianskych združení, odovzdá ich dokumentáciu ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré bude v tomto smere konať.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie navrhovaného zákona a jeho schválenie. Zároveň mi dovoľte poďakovať sa za konštruktívny prístup a spoluprácu pri prerokovaní návrhu vo výboroch, ako aj za viaceré návrhy, ktoré tento návrh pomáhajú vylepšiť.
Ďakujem za pozornosť.

Vzhľadom na to, že, oh, pardon, dobré ráno panie poslankyne, páni poslanci, zareagujem na vystúpenie pána Fecka. Pán poslanec, váš názor je absolútne logický v ponímaní, že beriete, že táto pôda sa nakupuje univerzálnym subjektom a predáva sa v prípade problémov univerzálnemu kupujúcemu. To, čo my sme sa snažili zvýrazniť v tom zákone, a preto je to takto, je, že cez tento mechanizmus sa môže uchádzať o kúpu pozemku len špeciálny kupujúci. Za prvé, musí to byť poľnohospodársky podnik alebo samostatne hospodáriaci roľník, čiže, a ešte k tomu, ktorý robí komplexnú poľnohospodársku výrobu, čiže musí mať aj rastlinnú, aj živočíšnu výrobu, v tom je to špecifikum. Prečo? Lebo my chceme umožniť cez tento mechanizmus, aby ho, aby si pôdu mohli kúpiť len skutoční poľnohospodári a nie špekulanti s pôdou. Lebo špekulant, lebo to je v tej vašej línii, viete, a my sme tých špekulantov chceli odtiaľ vyhodiť a za to sme dali podmienky, že to musí byť poľnohospodár a musí mať rastlinnú a živočíšnu. Pokiaľ je to len rastlinná, musí mať minimálne desať percent špecializovanej rastlinnej výroby. Čiže ďalšie obmedzenie, aby to neboli tí činžiakoví poľnohospodári, ktorí si prenajmú 200 hektárov pôdy, sedí v činžiaku, cez technické služby si dá obrobiť pôdu, dostane dotácie z Bruselu cez PPA-čku a predá si pôdu a má minimálne 250 eur zisku na každom hektári, a na tej roli ani nebol. Ani nevie, ako vyzerá. Čiže takýmto nechceme umožniť cez tento mechanizmus nákup pôdy. My to chceme dať skutočným poľnohospodárom. Preto aj keď on sa dostane do ťažkostí, my ho nechceme zničiť, my ho nechceme zarezať, toho poľnohospodára, lebo môžu byť objektívne príčiny, no jednoducho, neviem, boli tri roky suchá alebo došli záplavy, zničilo mu to úrodu, on nevie zaplatiť. Ale to neznamená, že keď urobil už pokus, že si chcel kúpiť pôdu, tak my za to, že sa mu nedarilo a častokrát z objektívnych dôvodov, my ho teraz úplne udusíme a zničíme. Teraz tá konštrukcia v kontexte Slovenskej záručnej a rozvojovej banky je taká, že jemu sa dokonca vrátia aj tie peniaze, ktoré on zaplatil ako čiastkový úver, jemu sa tie peniaze vrátia. Ten, kto predal, dostane zaplatené, lebo ten dostal zaplatené zo Slovenskej záručnej banky, čiže ten pôvodný majiteľ je vysporiadaný, dostal za nejakú dohodnutú cenu, ten je vysporiadaný. Ten, kto sa dostal do ťažkostí, nenútime ho a zato tam nemá ani ručenie iným majetkom, len tou pôdou. My ho nechceme zlikvidovať, povieme, dobre, nepodarilo sa ti, ale, bohužiaľ, peniaze konsolidačná banka dala, musí ich dostať naspäť, a preto ju môže predať a znovu len špeciálnym zákazníkom, špeciálnym kupujúcim.
My znovu chceme, aby to boli poľnohospodári. Ja viem, že je veľa pôdy nevysporiadanej. Ale my sme sa úmyselne vyhýbali stoštyridsiatke zákonu, nechceli sme to zmiešať s reštitúciami. Máte absolútnu pravdu, reštitúcie nie sú ukončené, ale toto je pôda Poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorá bola špeciálne ponúknutá cez nejaký mechanizmus na súkromné vlastníctvo, a preto chceme, aj keď ten prvý poľnohospodár to neskúpi, aby to kúpil buď v tom katastri, alebo v tom okrese, alebo na území Slovenska, ale znovu poľnohospodár. Čiže aby sme ten účel tej pôdy a tie pôžičky nestratili. Čiže zato je ten rozdiel a zato sme sa úmyselne, ešte raz opakujem, úmyselne vyhli stoštyridsiatke.
lMožno, možno k tomu, tomu bodu 4 paragrafu 42s, ktorý ste. Ja si myslím, že práve, veď vy ste, vy ste čítali tie funkcie tých špecializovaných subjektov, na ktoré prejdú po pozemkových úpravách tieto pozemky, veď ony majú svoje v zakladacej listine, tú svoju funkciu definovanú, a tá nie je ani jedna určená na podnikateľskú činnosť. Čiže ja pokladám, že tak, ako je to definované v zákone, to absolútne stačí, lebo to ani jeden z tých subjektov nie je na podnikateľskú činnosť a môžu to dostať len tie subjekty.
Takže, ale keď máte lepšiu precizáciu, ja sa nebránim, ale ja si myslím, že z tohto pohľadu to stačí. No ako bude s DPH, ja robím všetko preto, aby som dostal čo najviac peňazí na DPH, lebo je skutočne zle, keď máme vyčlenené peniaze z Európskej únie na pozemkové úpravy a my ich nevieme realizovať, lebo nemáme na dépéháčku. Tú si musíme zaplatiť sami. Pozrite sa, ešte predpokladám, že v priebehu pár mesiacov budete mať tu záverečný účet Slovenského pozemkového fondu, ktorý vykázal asi 13 miliónov zisku. Keď cez parlament pridelíte viac, ako mne sa podarí uhrať cez vládu, ja budem len rád a budem vám za to povďačný. A o čo viac pôjde na konto ministerstva pôdohospodárstva na dépéháčku na pozemkové úpravy, o to viac pozemkových úprav môžeme urobiť. Dneska je asi 240 projektov v konaní, ale máme ešte dlhú cestu pred sebou.
Ďakujem.

Pán poslanec, rokovania k 4 vykonávacím smerniciam, ktoré budú definovať podmienky pre poľnohospodára v novom programovacom období, ako sú priame platby, program rozvoja vidieka, spoločná organizácia trhu a horizontálne opatrenia, sú vo veľkej dynamike. Ja som sa vrátil včera na obed z rokovania, kde som bol od pondelku, a rokovalo sa jeden deň do desiatej večer od rána, 2. deň do polnoci od rána a nenašla sa jednota. Tá jednota vyplýva z rôznych prístupov k jednotlivým opatreniam. Ten SAPS, tak ako sme ho poznali doteraz, on nebude existovať. Zabudnite. SAPS nie je. Sú dve možnosti. Buď je prechodný, zjednodušený systém pre platby, ale s novými prvkami, ktoré SAPS nepoznal, ako je greening. Greening doteraz nebol. Otázka je, koľko sa vydíluje v sankčnom mechanizme na greening. Neboli rezervy tak tvorené, neboli, je otázka ako budú zadefinované citlivé sektory. Čo sa týka na druhej strane platobných nárokov, do 12. hodiny utorku bolo výhodnejšie ísť pod platobné nároky. Citlivé, čo je pre nás mimoriadne dôležité, aby sme podporili tie naše priority, ktoré nám bohužiaľ za 20 rokov v poľnohospodárstve vypadli, ako je rastlinná výroba, živočíšna výroba, ošípané, hydina, viete ich zafinancovať za podmienky, že máte vytvorené zdroje, ktoré si viete vytvoriť cez povinne viazanú platbu, teda dobrovoľne viazanú platbu, kde ju viete povinne dať do nejakých sektorov, a tá druhá podmienka je tam, či tie sektory, ktoré chcete podporiť, budete si môcť určiť na úrovni členského štátu alebo bude pokračovať systém, ktorý bol doteraz, že ho nadiktuje Brusel.
Keď získame tú voľnosť a bude dobrovoľné určenie citlivých sektorov, v tom momente je pre nás výhodnejší ten renovovaný starý systém, lebo zatiaľ sa naň realokuje 12 %, to je posledný návrh, ktorý vyšiel z Rady ministrov v utorok v noci. Staré členské štáty, ktoré mali platobné nároky, si môžu realokovať len do 7 %. Čiže celá tá váha sa presúva niekde a musím povedať, že mnohé tie prvky, ktoré sa v utorok nastavovali v tom mechanizme, sú už bližšie k tej internej konvergencii, po ktorej sme teda žiadali predchádzajúcich 6 rokov, ale vzhľadom na to, že Slovensko a Slovinsko nepodporili jednotný mandát pre predsedajúcu krajinu pri vyjednávaní v trialógu, a tie dôvody ľahko poviem, prečo sme nepodporili túto reformu. Sťažila sa pozícia predsedajúcej krajiny voči Európskemu parlamentu a voči Európskej rade. Dôvod, prečo sme nepodporili, mali sme tri priority, kde sme povedali: 15 % dobrovoľne viazaná platba a voľnosť, národné definovanie citlivých sektorov. Toto bola pre nás tzv. redline, cez ktorú sme už nechceli ísť, plus sme mali výsadbové práva a kvóty na cukor, ale myslím si, že tie posuny, ktoré tam nastali, sú, by sa dali akceptovať za podmienky tej prvej, že citlivé sektory si vieme nastaviť.
Dali sme väčšiu vyjednávaciu silu Európskemu parlamentu práve týmto, že sme zneistili mandát Rady ministrov, lebo keď si v globále narátam to, čo predložil Európsky parlament, to, čo predložila Rada, Európska rada, a to, čo predložila Rada ministrov, tak musím povedať, najhoršie je pre nás to, čo predložila Rada, druhé najhoršie je to, čo vyšlo z porady ministrov, a najvýhodnejšie nám vychádza tá pozícia, ktorú deklaroval ENVI výbor Európskeho parlamentu. Čiže preto bola tá naša taktika, že keď sú tri zlé riešenia, tak podporme to najmenej zlé riešenie, ale všetko bude záležať a odpoveď vám konkrétnu na vašu otázku dám vtedy, keď budem vedieť, a predpokladám, že do pol roka, do konca júna budeme mať definované jednotlivé rozdiely, ktoré sú v týchto troch stanoviskách, vtedy bude aj definitívne rozhodnutie, ktorou cestou Slovensko pôjde.
Skončil som.

Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za otázku. Rada ministrov Európskej únie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 18. až 19. marca 2013 v Bruseli, mala za cieľ dosiahnutie všeobecného prístupu k legislatívnemu balíku reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie rokov 2014 až '20. Jednou z tém, ktorá bola predmetom diskusie, bola aj otázka možnosti zachovania zjednodušeného modelu poskytovania základnej platby na príjem farmára bez využitia systému platobných nárokov. Otázka režimu jednotnej platby na plochu pod skratkou SAPS, tak ako ho poznáme z programovacieho obdobia 2014 až 2020, však nebola nastolená. Text návrhu nariadenia o priamych platbách, tak ako ho predkladá všeobecný prístup Rady Európskej únie, predpokladá možnosť uplatňovania členským štátom, ktoré uplatňovali v dobiehajúcom programovacom období systém SAPS, prechodnú zjednodušenú schému s množstvom nových prvkov, ako je zameranie na aktívneho farmára, rozsah krízového plnenia, ekologická zložka, nový sankčný mechanizmus v prípade závažných porušení legislatívy pre oblasť poskytovania priamych platieb a podobne, ktoré si v režime SAPS, ktoré neboli v režime SAPS uplatňované. Predložený nový režim či už vo svojej zjednodušenej forme, alebo vo forme platobných nárokov je oveľa ambicióznejší, čo sa týka zamerania na farmára produkujúcich statky. Možno konštatovať, že Rada Európskej únie bude počas politickej dohody s Európskym parlamentom hľadať spoločné možnosti, ktoré vyústia do predstáv textu akceptovateľného pre všetky inštitúcie zapojené do legislatívneho procesu. Z uvedeného vyplýva, že dnes ešte nie je možné jednoznačne konštatovať, aké režimy priamych platieb a v akej forme budú v nadchádzajúcom programovacom období uplatňované jednak na úrovni Európskej únie a taktiež na úrovni Slovenskej republiky. Ministerstvo však preferuje a bude preferovať také podporné mechanizmy nielen v oblasti poskytovania priamych platieb, ktoré efektívnym spôsobom podporia rozvoj špecializovanej rastlinnej výroby, ako je ovocie, zelenina, vinič a chov zvierat kategórie hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny.
Skončil som, pán predsedajúci.