Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

27.6.2013 o 15:42 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 18.10.2013 9:31 - 9:32 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zosúladiť znenie zákona s požiadavkami vlastníkov lesa, obhospodarovateľov lesa, ako aj orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, spresniť a upraviť niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstrániť nejasnosti pri jeho aplikácii. Rozsah navrhovaných zmien nemení základnú filozofiu pôvodného zákona o lesoch, ale iba spresňuje a upravuje jednotlivé ustanovenia. Prijatie navrhovaného zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Negatívny vplyv vznikne v súvislosti s opatreniami vyplývajúcimi z ustanovení navrhovanej novely, ktoré bude potrebné zapracovať do programu starostlivosti o lesy. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani sociálne vplyvy. Navrhovaný zákon bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovolím si vás požiadať o jeho prerokovanie a posunutie do ďalšieho čítania. Ďakujem.
Skryt prepis
 

12.9.2013 14:28 - 14:31 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Pán poslanec, keby sa ma na to niekto opýtal, teraz bez urážky, možno z ústavnoprávneho výboru alebo človek, ktorý o poľnohospodárstve nič netuší, tak by som absolútne chápal túto otázku. Vaša otázka ma prekvapuje, lebo si myslím, že by ste mali trošku viac vedieť o celom tom mechanizme, ako to tam funguje. Ale vy to viete, len dávate tieto provokačné otázky.
Takže na rovinu. Presun prostriedkov z II. piliera do I. piliera nemá vôbec žiadny vplyv na termíny posunu čerpania viacročného finančného rámca. Nemá na to žiadny vplyv. Keby ste čítali dokumenty, ktoré sú zverejnené na základe rokovaní ministrov v Bruseli, tak by ste zistili, že tam je koniec nahlasovania presunu a výška alokácie do 31. 12., a spadla klec, nič ďalej sa tu nedeje. Druhá vec je, ako máte rozpracovanú politiku dovnútra štátu pre našich poľnohospodárov, čo vlastne chcete urobiť s peniazmi, ktoré presúvate z II. piliera do I. piliera, a ako chcete vôbec nastaviť finančný mechanizmus podpory poľnohospodárstva.
Tu vám otvorene, pán poslanec, hovorím, v žiadnom prípade to nechceme robiť tak, ako ste to vy nastavili v rokoch 2005 a 2006. Čo ste urobili? Vy ste urobili veľmi jednoduchú schému. Dali ste podpory na VDJ-čky, na pár titulov z hľadiska nejakých priorít, ale gro peňazí z I. piliera ste šupli na hektáre (platba za hektár). A aký je výsledok? Za posledných 6 rokov alebo 10 rokov sme klesli, z 82-percentnej potreby novej sebestačnosti za vami nastaveného mechanizmu sme padli na 46-percentnú sebestačnosť, za vami nastaveného mechanizmu sme dochádzali ročne o 10 tisíc pracovných miest v sektore potravinárstvo a poľnohospodárska prvovýroba, lebo ani jeden farmár, a ja sa mu nečudujem, si nerobil námahu, prečo by robil, keď dostane peniaze aj bez toho, aby robil. Čiže všetci sa vrhli na husto siate obilniny, na energetické plodiny a na hovädzí dobytok a hlavne na mlieko, lebo z mlieka mali ten dennodenný cash flow, ktorý potrebovali na každodenný život. Čiže vami nastavený program, nie Európska komisia, ale vami nastavený program dostal poľnohospodárstvo do kolien. Je pravdou, a tú nepopriete, že aj keď boli nastavené nejako rámcové pravidlá, a dneska to môžem povedať, lebo dneska som pri tých rokovaniach ja, vy ste to predsa mohli rozmeniť na drobné. A tak ste mohli udržať živočíšnu výrobu, ste mohli udržať špecializovanú rastlinnú výrobu. Čiže mohli ste to poľnohospodárstvo udržať.
Ale pochopil som to vtedy, prečo ste to nespravili, keď som si všimol vaše majetkové priznanie, tie stovky hektárov, ktoré ste vy zázračným spôsobom nadobudli, lebo vy na tých hektároch robiť nemusíte. Vy dostávate tých 200 eur na hektár bez ohľadu na to, či sa vôbec na tú roľu pozriete alebo nepozriete. Čiže v tom je ten kumšt.
Takže my ideme trošku na to inak. Nastavili sme úplne iný mechanizmus, tzv. sendvičovú metódu, zrejme ste sa už dostali k tomuto pojmu. A ideme to nastavovať úplne inak. Znižujeme o 50 % priamu platbu, lebo neminieme viac, sú tam nejaké obmedzenia z Bruselu. Čiže nie 200, možno 108 bude platba. A všetko ostatné si naskladá poľnohospodár podľa toho, koľko bude chcieť robiť, koľko bude mať ošípaných, koľko bude mať hydiny, koľko bude mať hovädzieho dobytku, koľko vyprodukuje mlieka. My potrebujeme 250 tisíc ton dostať poľnej zeleniny na pulty. Potrebujeme 250 tisíc ton ovocia, ktoré zbytočne dovážame zo zahraničia (jablká, hrušky). A naše sklady sú úhorom, lebo vy ste ideálne nastavili geniálne podporu pre tieto citlivé sektory. (Potlesk.) Čiže toto ideme celé zmeniť.
A teraz aby som sa dostal k tomu roku 2014. A preto to pokladám za nekorektné z vašej strany, lebo vy viete veľmi dobre, že ide prechodné obdobie. Ako bude vyzerať prechodné obdobie, nikto netuší. Nie je jedna zmienka, jedna čiarka napísaná, ako bude vyzerať prechodné obdobie roku 2014. A pri rokovaniach s litovským ministrom, lebo Litva prebrala teraz predsedníctvo v rámci rotovania, na rade som mal jedinú požiadavku na litovského ministra: „Urobte nám rýchly návrh prechodného obdobia, lebo všetci podnikatelia na Slovensku, ale aj v celej Európe čakajú, ako budú môcť byť spolufinancovaní, podporovaní pre rok 2014, lebo rok 2013 sa kráti a nikto nevie, čo bude v roku 2014.“ Takže, pán poslanec, keď nám Litva predstaví tento návrh a dostaneme ho konečne na stôl na radu ministrov, potom vám možno viac aj poviem, ako budú poľnohospodári vyzerať v roku 2014, ale ja, bohužiaľ, nemám ani tú vašu predvídavosť, ktorú ste uplatnili pri HOFATEX-e, nemám ani zázračnú guľu, aby som to vedel z nej vyčítať. Keď to budem mať pred sebou, odpoviem vám viac. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

12.9.2013 14:27 - 14:27 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Keby som chcel odpovedať jednou vetou, tak by som povedal, že odborná a laická verejnosť to má všetko k dispozícii, len pán poslanec Simon o tom nevie. Ale ako je to teda, aj pre ostatných poviem, aby mali obraz, ako je to s tým Programom rozvoja vidieka. V rámci nového programovacieho obdobia 2014 až 2020 spadá Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2014 až 2020 pod partnerskú dohodu. Partnerská dohoda je dokument, ktorý určí stratégiu, priority a podmienky Slovenskej republiky na využívanie fondov Európskej únie. Bude obdobou súčasného Národného strategického referenčného rámca, ktorý platí pre roky 2007 až 2013. Na tvorbe a pripomienkovaní dokumentu PRV 2014 až 2020 sa podieľa odborná verejnosť prostredníctvom tzv. pracovnej skupiny, ktorej členmi sú zástupcovia jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, samosprávy, sociálno-ekonomickí partneri a ďalší. Jej kompletné zloženie a zároveň záznamy zo zasadnutí sú zverejnené na webovom sídle www.land.gov.sk na portáli ministerstva. Zároveň sú k jednotlivým navrhovaným opatreniam vytvorené tzv. pracovné podskupiny, ktoré sa stretávajú v častejších intervaloch. A podieľajú sa na tvorbe jednotlivých opatrení. Ich zloženie je zo zástupcov, ktorých sme už uvádzali. Návrh PRV-čka na roky 2014 až 2020 bude predmetom rokovania vlády v decembri 2013. Následne bude zaslaný na schválenie Európskej komisii do Bruselu. Negociačný proces medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou bude trvať niekoľko mesiacov, pričom schválenie tohto programu v Európskej komisii sa predpokladá až v druhej polovici roku 2014.
Je taktiež potrebné zdôrazniť, že stále nie sú schválené žiadne legislatívne návrhy vo vzťahu k reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Taktiež z dôvodu prebiehajúcich diskusií na úrovni Rady vo vzťahu k viacročnému finančnému rámcu ohľadne výšky percenta presunu financií z PRV, teda z II. piliera do priamych platieb do I. piliera nie je možné stanoviť ani definitívne finančné alokácie na jednotlivé opatrenia PRV, čo má vplyv na ich zameranie a rozsah. Až po schválení týchto legislatívnych návrhov vo vzťahu k reforme SPP bude možné formálne predložiť finálnu verziu PRV na roky 2014 až 2020. Prvé výzvy na získanie prostriedkov z PRV-čka budúceho budú môcť byť vyhlásené až po schválení programu zo strany Európskej komisie. Z tohto dôvodu sa presný termín prvých výziev nedá jednoznačne určiť. Pre porovnanie, existujúce PRV-čko, tento program bol schválený až koncom roku 2007, pričom prvé výzvy v programovacom období 2007 až 2013 boli vyhlásené vo februári 2008. Skončil som.
Skryt prepis
 

12.9.2013 14:25 - 14:27 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Samozrejme, ostatní členovia tejto ctenej poslaneckej snemovne nemajú šancu sa dostať k tým dokladom a k tým tvrdeniam, ktoré tvrdím ja, ktoré tvrdíte vy. Čiže je to v podstate viac dialóg medzi nami dvomi. Ale chcem vás ubezpečiť, že táto dodávka, o ktorej vy hovoríte, do HOFATEX-u bola realizovaná až po zaplatení starého dlhu a zmluvu, ktorú ste podpísali vy s HOFATEX-om alebo teda ktorá za vašej éry bola podpísaná s HOFATEX-om, hovorila, po úhrade, keď bude nulový dlh, pokračujú ďalšie dodávky. Samozrejme, HOFATEX nabral veľa. A v priebehu troch mesiacov nezaplatil. Čiže to je pravda, to sa udialo. Ale vyvodili sme aj personálne dôsledky a dvoch vysokopostavených funkcionárov v Lesoch to stálo aj pracovné miesta. Čiže nezostalo to len tak nepovšimnuté. Totiž určite viete, že dodávky a dodacie listy nevypisuje generálny riaditeľ, ale to vypisujú príslušné závody a príslušní pracovníci v lesných závodoch.
No a teraz k tej odmene. Pred chvíľou som vám dokumentoval, ako ste geniálne urobili hospodársky výsledok v roku 2011, za ktorý ste vyplatili generálnemu riaditeľovi Lesov, myslím, odmenu 42 tisíc eur? Tak je to? 42 tisíc eur. Generálny riaditeľ Határ za reálny zisk, nie takto vybrakovaný zo všetkých rezerv, lebo vlastne on urobil najväčší hospodársky výsledok, viete, koľko dostal ročnú odmenu? Päťtisíc eur. Čiže vy za účtovné manipulácie ste vyplatili vo výške 42 tisíc eur odmenu. A ja som vyplatil za zisk, ktorý je reálny, 5 000 eur. Taká je pravda. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

12.9.2013 14:11 - 14:19 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za možnosť odpovedať na túto otázku. Pán poslanec, predpokladám, že ste úspešný podnikateľ a viete, ako sa účtuje. Úspešný podnikateľ, si myslím, ste preto, lebo keď som si pozrel vaše majetkové priznanie, videl som tie stovky listov vlastníctva na pôdu, ktoré ste zázrakom získali a mohli ste ich získať buď dedením, alebo kúpou. Ale keby ste ich mali dediť, tak by ste museli byť potomok minimálne troch grófskych rodín, aby ste toľko nadedili. Ale zrejme ste boli veľmi úspešný politik, lebo celý čas vás vnímam v politike. A museli ste mať nejaké veľmi dobré príjmy ako politik, keď ste dokázali toľko pôdy nahonobiť a dneska ste skutočne možno jeden z agrobarónov na Slovensku. Preto by ste mali vedieť, že hospodársky výsledok a tržby sa účtujú okamžite príjmom faktúry pre daný podnik. Čiže nielen tržba, nielen výkon, ale zároveň aj hospodársky výsledok sa tým generuje, ale zároveň sa platí aj DPH-čka.
Pán poslanec, je necharakterné od vás tvrdiť, že niekto dopredu vedel, že dodaný tovar nebude zaplatený. Hovoríme o HOFATEX-e. Tvrdíte, že Lesy vedeli dopredu, že nikto nezaplatí danú dodávku dreva a bolo dodaných 800 kamiónov dreva. Škoda, že ste túto svoju prezieravosť neuplatnili aj počas výkonu vašej funkcie ministra, keď ste napríklad dodali drevo pre spoločnosti PILWOOD a INTERWOOD v hodnote 40 miliónov slovenských korún, čo bolo 44 500 kubíkov dreva, ktoré, samozrejme, nie sú doteraz zaplatené. A na rozdiel od tých 800, čo vy spomínate, bolo vydodaných 1 480 kamiónov dreva. Škoda, že ste vtedy nemali takú prezieravosť, akú ju máte teraz v opozícii, možno v tej pozícii ministra by vám to bolo užitočnejšie.
Teraz k tomu hospodárskemu výsledku. Závidíte hospodársky výsledok za to, že je druhý v histórii. Áno, je druhý. Prvý alebo najvyšší hospodársky výsledok bol za vášho pontifikátu v roku 2011, s tým súhlasíte, ale nikto nepovedal, ako ste ten zázračný hospodársky výsledok dosiahli v Lesoch Slovenskej republiky. Pán exminister, na rovinu, čo ste spravili? Zobrali ste z posledných troch rokov všetky rezervy z nerozdeleného zisku štátneho podniku. Peniaze, ktoré boli určené na údržbu, na zalesňovanie, na investície, všetky ste vypucovali v hodnote 6,5 mil. eur. A potom ste sa pochválili, že ste urobili 18,7 milióna zisku v Lesoch. Je to nekorektné, je to falošné. Ale najhoršie na tom je, že je to v neprospech štátneho podniku, lebo štátny podnik na odvod, ktorý ste mu v rámci tejto transakcie predpísali (20 miliónov eur, mimoriadny odvod), si musel na poslednú splátku zobrať pôžičku. Čiže ani toľko ste nemali podnikateľského citu, aby ste odhadli alebo sa dohodli s vaším generálnym riaditeľom, koľko vôbec tie Lesy unesú. Samozrejme, pôžička sa musela splatiť. A vás veľmi hnevá, že nové vedenie Lesov dokázalo urobiť hospodársky výsledok aj na to, že muselo po vás zaplátať nielen dieru 6,5 milióna, ktoré ste im odčerpali, ale ešte aj 5 miliónov pôžičky, ktoré si museli zobrať na tú vašu geniálnu transakciu.
Takže, pán poslanec, urobili ste jedno veľmi zlé rozhodnutie v Lesoch, ktoré bude mať veľmi dlho negatívny dopad na hospodárenie. Ale, našťastie, už nemôžete robiť takéto nelogické, nerozumné a protipodnikateľské opatrenia. Ja verím, že sa Lesy Slovenskej republiky aj z tých vašich umelých zásahov vystrábia a budú pokračovať v ziskovej pozícii. Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.6.2013 15:42 - 15:42 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Dobre, ak dovolíte, budem reagovať bezprostredne. Vážený pán poslanec, dali ste mi vlastne dve interpelácie. Jedna sa týka 25 % presunu prostriedkov z programu rozvoja vidieka do priamych platieb a druhá otázka sa týkala operačných programov. Tu vás upozorňujem, že Operačný program Životné prostredie nie je v mojej gescii, čiže tu ste na zlej adrese.
Čo sa týka presunu prostriedkov z programu rozvoja vidieka do priamych platieb, pýtali ste sa, aká analýza, čo k tomu pripravené, a tak ďalej, či dôjde alebo nedôjde k presunu 25 % prostriedkov z druhého pilieru do priamych platieb, závisí od toho, ako nám vyjdú bilancie potreby prostriedkov na to, aby sme zmenili štruktúru a výkonnosť slovenského poľnohospodárstva. Zásadne odmietam pokračovať v politike, poľnohospodárskej politike, aká bola nastavená pred rokom 2006 pánom terajším poslancom Zsoltom Simonom, ktorý pripravil takú politiku poľnohospodárstva, ktorá platila tých, kto vlastnili hektáre, ale neplatila tých, ktorí chceli prevádzkovať poľnohospodárske činnosti. Čiže je tu základný diametrálny rozdiel, kde v roku 2014 až 2020 chceme financovať tých poľnohospodárov a chceme gro prostriedkov, ktoré budeme mať k dispozícií, dať tým poľnohospodárom, ktorí budú vykonávať komplexnú poľnohospodársku činnosť, to znamená, budú realizovať rastlinnú výrobu, živočíšnu výrobu, špecializovanú rastlinnú výrobu a zvýšia nám množstvo oblastí citlivých komodít. Na to všetko potrebujete peniaze.
Čo sa týka samotného presunu, v súčasnosti, tak ako mi nechal pán exminister Zsolt Simon na stole, bolo k dispozícií na priame platby 2,8 mld. eura zhruba. Priame platby, ešte raz opakujem, nechcem použiť na platenie za hektáre, ale platenie za výkon. My sme si narátali, že to, čo zaviedla druhá vláda premiéra Dzurindu, doviedlo poľnohospodárstvo na pokraj existencie, lebo sa platilo za husto siate obilniny, za energetické plodiny, z času na čas za mlieko a z času na čas na hovädzí dobytok. A to sú aj sektory, ktoré sú vlastne sebestačné, tam máme dostatok, ale všetko ostatné nám popadalo. Hydina, ošípané, ovocie, zelenina, všetko nám popadalo dole a dneska sme na úrovni možno 35, 37 % sebestačnosti práve v týchto sektoroch.
My sme urobili prognózu na analýzy predchádzajúcich desiatich rokov, kde je alebo kde by sa mali jednotlivé komodity, slovenské poľnohospodárstvo vie ponúknuť do trhového priestoru 14 základných komodít potravín, ktoré je možné tu vypestovať alebo vyrobiť na základe klimatických podmienok, aké sú teda predpokladané množstvá, aby sme zabezpečili 80 % sebestačnosť. To znamená - v husto siatych obilninách, v mlieku, v kukurici - tam sme bohate nad, sme v múke, máme dostatok cukru, máme dostatok vajec, toto je v poriadku. Ale máme nedostatok ošípaných, potrebujeme zvýšiť zo súčasného stavu 700-tisíc kusov ročne jatočných zvierat, jatočných ošípaných na 1,5 mil. Potrebujeme minimálne o 3,5 tisíca ton zvýšiť jatočného hovädzieho mäsa. Potrebujeme zvýšiť zhruba o 5,4 mil. ročne chov brojlerov, potrebujeme ročne zabezpečiť minimálne 250-tisíc ton ovocia stredoeurópskeho pásma, potrebujeme zvýšiť minimálne o 200-tisíc ton poľnú zeleninu, aby sme zabezpečili 80 % potreby na Slovensku.
Náš princíp je v tom, že my chceme garantovať, aby platby, pokiaľ sa poľnohospodár rozhodne buď chovať ošípané, alebo pestovať poľnú zeleninu, aby mal istotu, že počas celého obdobia dostane rovnakú dávku a nebude to kolísať tak, ako nám to nechal nastavené Simon, že rok bola podporovaná kukurica, potom 2 roky ošípané, potom sa rok podporovali kurence, čiže tí podnikatelia zostali z toho úplne dopletení a výsledok bol, že to prestali jednoducho chovať a prestali tú zeleninu pestovať. Čiže prvý princíp je, od prvého roku by mali mať na 7 rokov garantované tie príjmy, pokiaľ pôjdu do tých citlivých sektorov. Samozrejme, je to všetko navýšenie, čiže potrebujeme to aj navýšiť. Keď sme si zrátali, či nám na tie predpokladané výkony bude stačiť 2,8 mld., no nestačí to. Čiže sme povedali, potrebujeme minimálne presunúť ešte 25 % týchto prostriedkov z programu rozvoja vidieka na priame platby a vtedy vieme zagarantovať ten progres na 80 % sebestačnosť a zároveň vieme garantovať podnikateľom, že môžu investovať do týchto sektorov vzhľadom na to, aby neinvestovali zbytočne, a prostriedky by sa im vlastne nevrátili, pokiaľ by nemali garantovaný odbyt na tieto produkty a, samozrejme, odbyt budú mať vtedy, keď budú mať konkurenčné ceny.
Či bude prenesených 25 % alebo menej, ja vám teraz ešte neviem povedať. Ja som sa včera vrátil po 3-dňovej diskusii v Rade ministrov pôdohospodárstva z Bruselu, kde sa uzatvárali posledné otvorené otázky, čo sa týka nového programovacieho obdobia v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nenašli sme riešenie alebo odpovede na všetky otázky vzhľadom na to, že konečná podoba bude ešte podliehať schváleniu trialógu, ktorý okrem zástupcov rady ministrov bude v trialógu zastúpený Európsky parlament a Európska rada. Čiže až keď sa dohodne na úrovni trialógu, vtedy sa dá hovoriť o konkrétnej podobe.
Pre slovenských poľnohospodárov - a včera som to zdôraznil aj na tlačovej besede - sme priniesli dobré správy. Dobré správy v tom, že to, čo bolo zle nastavené v roku 2011 za ministrovania Zsolta Simona, sa podarilo v záverečnom texte odstrániť. Odstránili sme keping, odstránili sme citlivé sektory, ktoré sa doplnili o to, čo sme potrebovali, odstránila sa 5 % franchisa, čiže máme iks pozitívnych krokov, jediné, čo sa nám nepodarilo, sú monogastre. Monogastre, bohužiaľ, v citlivých sektoroch sa nedostali. Tak sme si dohodli s Európskou komisiou postup a mechanizmus, ako monogastre budeme prefinancovávať cez program rozvoja vidieka. Dneska sa robia na ministerstve analýzy, ktoré vlastne povedia a spresnia, koľko prostriedkov treba na priame platby, čiže gro tých komodít, ktoré sú v citlivých položkách, sa budú dať prefinancovať cez priame platby. A čo nie, musí sa prefinancovať cez program rozvoja vidieka, a preto ten presun nebude asi na úrovni 25 %, ale bude menej, lebo len odhadom, bude to asi o 17 mil. euro ročne menej ako sme pôvodne rátali pokiaľ by sa nám monogastre dostali do citlivých sektorov.
Čiže vaša otázka, kto na to prišiel, aká analýza bola spravená - došli na to ľudia z ministerstva pôdohospodárstva, táto problematika bola veľmi intenzívne rokovaná s poľnohospodárskou samosprávou, máme súhlasné stanovisko Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a celý tento model máme naprojektovaný v strednodobej koncepcii rozvoja poľnohospodárstva.
Čo sa týka tej vašej druhej časti otázky, to sú otázky typu, ako sa pripravuje, kto menoval komisie, v akom štádiu sú dva operačné programy, lebo, ešte raz opakujem, tretí operačný program nie je môj, čiže v mojom prípade sa jedná o program rozvoja vidieka a integrovaný regionálny operačný program. Premiér Fico deklaroval verejne, že Slovensko má záujem byť jednou z prvých krajín, ktorá by začala čerpať štrukturálne fondy v novom programovacom období už od roku 2014. Preto si vláda dala veľmi ambiciózny plán - do 30. 6. , to znamená do zajtra, predložiť návrh zmluvy viacročného finančného rámca, čiže to je tá strecha nad všetkými operačnými programami do Bruselu, súčasťou tejto zmluvy však musia byť aj jednotlivé operačné programy. Čiže v prvom polroku 2013 zasadali veľmi intenzívne pracovné skupiny, len, mimochodom, tie pracovné skupiny mali zastúpenie neziskoviek, boli tam zastúpení zástupcovia z jednotlivých VÚC-iek, zo ZMOS-u a, samozrejme, z jednotlivých ministerstiev a minoritná, myslím, že 2-3 členovia boli z ministerstva pôdohospodárstva, ale ministerstvo pôdohospodárstva robilo podklady pre rokovanie týchto pracovných skupín. Pracovné skupiny vlastne pripravili program, či Integrovaný regionálny operačný program, či program rozvoja vidieka, je pripravený, upresňovať sa bude a Brusel vie veľmi dobre, upresňovať sa bude až v septembri, kedy budú definitívne schválené 4 základné smernice, ktoré budú hovoriť o konečnej podobe budúcej poľnohospodárskej politiky, lebo je to naviazané na tento základný dokument, čiže je to dneska v kvalifikovanom odhade predložené do Bruselu, zajtra by komplet tento materiál vrátane dvoch týchto operačných programov mal odísť do Bruselu s tým, že v priebehu tretieho kvartálu Brusel sľúbil, Európska komisia, že posúdi toto znenie, a pokiaľ bude zhoda medzi Európskou komisiou a materiálom alebo slovenskou stranou, je predpoklad, že v 4. kvartáli by sa viacročný finančný rámec mal podpísať a zároveň by mohli vstúpiť do konečnej negociácie jednotlivé operačné programy s tým, aby sa od januára mohli začať niektoré operačné programy alebo všetky operačné programy čerpať.
Čiže tieto vaše otázky už sú v podstate update, lebo tie materiály sú pripravené. Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2013 18:18 - 18:21 hod.

Ľubomír Jahnátek
 

30.5.2013 15:03 - 15:08 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne znovu za otázku. Vážený pán poslanec, v prvom rade si treba uvedomiť, aký je stav nášho poľnohospodárstva v súčasnosti. Nedávno, v piatok minulý týždeň, som predstavil na Agrokomplexe koncepciu rozvoja poľnohospodárstva Slovenskej republiky na roky 2013 až 2020, ktorá tento stav veľmi podrobne opisuje. Okrem iného sme identifikovali, že nastáva permanentný úbytok poľnohospodárskych pôd, medziročne je to viac ako 2,8 tisíca hektárov. Pôda tvorí len 5 % z aktív poľnohospodárskych subjektov. Rapídne sa prepadla hrubá živočíšna produkcia a produkcia špeciálnej rastlinnej výroby. Ďalej, zamestnanosť v sektore poľnohospodárstva poklesla na úroveň pod priemerom Európskej únie. Ďalej, nedochádza k reprodukcii pracovných síl a ku generačnej obmene. Produktivita práce v poľnohospodárstve dosahuje len 40 % priemeru Európskej únie a nastáva kumulácia vyše 80 % dotačných peňazí, ktoré prichádzajú z Bruselu, do rúk iba 10 % užívateľov alebo žiadateľov z poľnohospodárskeho prostredia.
Tento dlhodobý trend na Slovensku spôsobil, že v súčasnosti takmer tri štvrtiny pracovníkov v poľnohospodárstve má nad 40 rokov a necelá polovica má nad 50 rokov. Nová generácia poľnohospodárov nie je vychovávaná. Vidiecky bytový fond je schátralý a mladí ľudia odchádzajú za prácou do miest. Na vidieku sa teda pestuje dlhodobá kultúra závislosti ľudí na sociálnych dávkach. V takýchto podmienkach nie je na mieste baviť sa o takto formulovanej vašej otázke. V takýchto podmienkach je namieste rozprávať sa o tom, ako a za aký dlhý čas dokážeme novú generáciu poľnohospodárov vychovať, čo môže sektor poľnohospodárstva mladým ľuďom ponúknuť. V tejto súvislosti je taktiež legitímna otázka, kedy sa priemerná mzda v poľnohospodárstve vytvorená, vyrovná priemernej mzde v celej ekonomike vzhľadom na to, že v súčasnosti dosahuje len 80 % priemernej mzdy na Slovensku.
Samozrejme, my podporujeme a v rámci nového programovacieho obdobia 2014 až 2020 o to intenzívnejšie budeme podporovať mladých poľnohospodárov. Zakrátko uvediem do života nový úverový produkt Moja pôda, ktorý má pomôcť poľnohospodárom k zvýšeniu podielu vlastníctva ich hlavného výrobného faktoru - a to je pôda - do vlastných rúk.
V rámci prvého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky bude navyše zavedená nová schéma pre mladých poľnohospodárov, ktorá im umožní jednoduchšie čerpať fondové prostriedky a celkový objem podpôr v rámci prvého piliera im navýšime o 10 percent.
Ale ešte raz pripomínam, dlhodobý, nekoncepčný prístup k poľnohospodárstvu a rozvoju vidieka zdevastoval našu poľnohospodársku výrobu tak, že v niektorých komoditách nie sme sebestační ani na 40 % vlastnej domácej spotreby, zamestnanosť nám klesla pod priemernú úroveň európskej pätnástky a súčasná produktivita práce v poľnohospodárstve dosahuje ledva 40 % z produktivity práce Európskej únie. Toto nie sú podmienky, za akých je legitímne baviť sa špecificky o tom, ako môžu mladí farmári zvýšiť zamestnanosť, toto sú podmienky na to, aby sme rozprávali o možnostiach výchovy novej generácie poľnohospodárov, ktorá by uskutočnila túto dlhodobo očakávanú generačnú obmenu v poľnohospodárstve.
Skončil som.
Skryt prepis
 

30.5.2013 15:03 - 15:07 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ja môžem len v krátkosti odpovedať. Nie je to už teda moja parketa, hoci prednedávnom bola. Ale v tom materiáli, ktorý som posledný spomínal, Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu, je asi 130 opatrení z rôzneho sektora spoločenského života, kde sú práve aj tieto vaše námety, ktoré ste spomínali, zahrnuté. Otázka legislatívy, už na budúci týždeň, myslím, že do vlády ide materiál, kde sa ide súdny poriadok prerobiť. Lebo povedzme si otvorene, zlá vymožiteľnosť práva nie je o tom, že sa zle rozhoduje v merite veci, ale že sa neuveriteľným spôsobom z hľadiska procesu predlžuje celý, celý tento, každý, každý spor. Čiže tu je potrebné urobiť nápravy, ale to je zároveň zahrnuté v tom materiáli, sú tam ekonomické oblasti.
Pokiaľ chcete opatrenia v poľnohospodárskej oblasti, tie vám tu môžem odrecitovať, tie sme tam dávali, za ktorými si stojíme. A len okrem iného my predpokladáme, že pokiaľ sa nám podarí skĺbiť finančné možnosti, ktoré prichádzajú z Európskej únie, so spoločenskou objednávkou, aby sme vo vlastnom poľnohospodárstve a potravinárstve dokázali produkovať aspoň 80 % potravín, ktoré my na Slovensku konzumujeme, toto nutne, to zvýšenie výroby, lebo niekde sme pod 40, 37 % v niektorých komoditách. Len zabezpečenie 80 % potravinovej sebestačnosti vygeneruje na vidieku, kde nie je iná možnosť zamestnania, zhruba 18 600 nových pracovných miest.
Táto koncepcia je spracovaná, je finančne dotiahnutá, čiže je nielen vecný model pripravený, ale aj ekonomický model. A ten ekonomický model je previazaný na rozvoj kvality života na vidieku a na vytvorenie nových pracovných miest práve na dedinách a v tých hladových dolinách, kde potrebujeme takisto aj do lesníckych činností dať určité impulzy. Celé toto si vyžaduje nejakých 480 miliónov eur, kde časť, zhruba 150, bude spolufinancovaných zo sektora podnikateľského, zo súkromného, 300 miliónov eur z európskych peňazí na to vieme generovať a zhruba 15 miliónov zo štátneho rozpočtu tam, kde využitie v novom programovacom období nebude možné z prostriedkov Európskej únie.
Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.5.2013 14:55 - 14:55 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Dobre. Takže len prečítam odpoveď pána ministra Malatinského.
Vážený pán poslanec, môžeme hovoriť o zlej ekonomickej situácii v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej krízy, ktorá sa odrazila na vysokej nezamestnanosti s negatívnym sociálnym dopadom na obyvateľstvo, rozhodne však nesúhlasím s vaším vyjadrením, že podnikateľské prostredie v Slovenskej republike je najhoršie za dvanásť rokov.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vypracováva každoročne správu o stave podnikateľského prostredia Slovenskej republiky, ktorej cieľom je charakterizovať stav a vývoj podnikateľského prostredia v Slovenskej republike. V nasledovnom, v poslednom hodnotení kvality podnikateľského prostredia výskumom Svetovej banky v Dun biznis sa Slovenská republika aktuálne umiestnila na 46. pozícii zo 185 hodnotených ekonomík sveta a zachovala si svoju pozíciu ako v minulom roku. V rámci hodnotenia krajín V4 má Slovenská republika najlepšie umiestnenie. Správa o stave podnikateľského prostredia vypracovaná ku koncu roku 2012 bola schválená vládou Slovenskej republiky 3. apríla 2013 a obsahuje 24 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré boli navrhnuté v spolupráci s podnikateľskými zväzmi a združeniami. Opatrenia sú zamerané predovšetkým na zníženie administratívneho zaťaženia, uľahčenie a zníženie nákladov pri zakladaní spoločností, transparentnosť a vymožiteľnosť práva a elektronizáciu činnosti štátnej správy.
Ďalšie opatrenia vypracovalo ministerstvo hospodárstva v spolupráci s ministerstvom financií a ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v materiáli Opatrenia hospodárskej politiky na podporu hospodárskeho rastu, ktorý vláda schválila 15. mája tohto roku. Tento materiál obsahuje komplexný súbor opatrení, ktoré sa vzťahujú na mnohé oblasti ekonomiky a sféry spoločnosti.
Tieto opatrenia sú jedným z hlavných nástrojov stimulácie hospodárstva Slovenskej republiky s očakávaným efektom v krátkodobom časovom horizonte rokov 2013 až 2014. Ich cieľom je najmä podpora podnikania, tvorba pracovných miest, zvýšenie objemu financií do veľkých infraštrukturálnych projektov, zabezpečenie efektívnejšieho čerpania fondov Európskej únie, identifikácia vnútorných rezerv správy štátnych aktív a efektívnejšie fungovanie verejnej správy.
Skončil som.
Skryt prepis