Videokanál poslanca

Toto je komplikovaný problém a myslím si, že problém s metylalkoholom v Českej republike jasne ukázal, že kde sú rezervy alebo mäkké predpisy na uvádzanie alkoholu na trh. Tam dochádza k ľahkej dekontaminácii etylalkoholu a môže nastať problém premiešania. My sme samozrejme komunikovali tento problém aj s Maďarskou republikou. Maďarská republika dokonca iniciovala taký proces, že by sme ako krajiny V4 dali spoločný návrh na zmäkčenie podmienok na výrobu alkoholu v domácich páleniciach. Zatiaľ náš názor je v tomto konzervatívny a zatiaľ prevláda názor, že zachovajme status quo. Nehovorím, že táto myšlienka sa nemôže rozvíjať, ale odborníci, ktorí v tejto oblasti robia, zatiaľ tvrdia, že viac pod kontrolou máme tento systém. Samozrejme, súkromné nelegálne pálenice vždy boli, budú, je otázka ako rýchlo sa dokážu eliminovať, lebo nekontrolovaný alkohol na trhu je veľmi nebezpečný. Skončil som.

Pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov patria spotrebné dane do kompetencie Ministerstva financií Slovenskej republiky. Taktiež súčasťou rezortu ministerstva financií je finančná správa, kriminálny úrad finančnej správy, ktorý okrem iných plní a zabezpečuje úlohy v oblasti odhaľovania a vyšetrovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením daňových predpisov v oblasti spotrebných daní a zisťovania ich páchateľov. Z uvedených kompetencií vyplýva, že táto otázka mala byť smerovaná tomuto ministerstvu. Naše ministerstvo v zmysle zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov vydáva povolenia na výrobu liehu a spracovanie liehu v liehovarníckom závode. V súčasnosti je v evidencii 172 pestovateľských páleníc.
V rámci prístupového procesu Slovenskej republiky k Európskej únii je Slovensku uložené uplatňovať zníženú sadzbu spotrebnej dane najmenej vo výške 50 % bežnej vnútroštátnej sadzby spotrebnej dane z etylalkoholu na etylalkohol vyrábaný v páleniciach pestovateľov ovocia z ovocia dodaného domácnosťami pestovateľov ovocia znížená sadzba dane je 540 euro na hektoliter. Uplatňovanie zníženia daňovej sadzby sa obmedzí na 50 litrov destilátov z ovocia na jednu domácnosť pestovateľov ovocia na rok, určených výlučne na ich osobnú spotrebu. Zníženie spotrebnej dane z liehu by pravdepodobne podporilo renesanciu legálneho pestovateľského pálenia, pretože táto forma pálenia je zárukou správnej technológie i kvality a zdravotnej bezpečnosti produktov. Motivácia legálne páliť však nie je daná zárobkom, lebo v zmysle zákona č. 467/2002 Z. z. lieh vyrobený v liehovare na pestovateľské pálenice ovocia a vyskladnený výrobcom pestovateľovi je určený na vlastnú spotrebu pestovateľa a nesmie byť predmetom ďalšieho predaja ani iného uvádzania na trh. Prípadné zníženie spotrebnej dane na etylalkohol vyrábaný v páleniciach pestovateľov ovocia predovšetkým podlieha súhlasu ministerstva financií a muselo by byť negociované v rámci Európskej únie. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, s výnimkou dvoch arogantných vystúpení pána Simona a Hlinu, myslím si, že tá diskusia bola skutočne vecná, vysvetľovali sa tu názory a ja akceptujem skutočne názor každého poslanca a myslím si, že má právo a práve priestor aj v parlamente na to, aby sa vyjadril a aby sa vyjadril k problému zo svojho pohľadu.
Čo sa týka pána poslanca Mičovského, ja sa nebránim týmto, týmto doplňujúcim informáciám. Nie je vôbec problém to tam dať, dohodnime sa, dajte nám to nejaké uznesenie cez poľnohospodársky výbor, povedzte, o čo by ste konkrétne chceli na budúci rok doplniť túto správu a to nie je žiadny problém, je to len technická vec a otázka zhody, čo by mala takáto výročná správa obsahovať. Ja v tom nevidím skutočne žiadny problém a veľmi rád budem, aj keď budú takéto ďalšie doplňujúce informácie v zelenej správe.
Moja posledná poznámka je na ten provokačný krok pána Hlinu. Viete pán Hlina, vy najprv ma tu obviníte, že pomaly spoluúčastný na tom, že sa likviduje, likvidujú stromy na Bôriku, obviňujete tu mňa, kolegu zo životného prostredia a postavili ste to do polohy, že vlastne my sme to celé umožnili. Zabudol ste však povedať jednu zásadnú vec, Bôrik nepatrí lesom, nie je to lesná pôda, je to mestská zeleň, čiže prosím vás, túto iniciatívu vyvíjajte na príslušnom magistráte, lebo to je územie tohto, tohto hlavného mesta. Viete, ja nemám problém podpísať sa pod iniciatívu, ktorá bude chrániť zeleň v Bratislave. Mám problém podpísať sa pod materiál, ktorý mi takým arogantným spôsobom predloží pán poslanec Hlina. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2012, ktorá obsahuje informácie o aktuálnom stave lesov a ich obhospodarovaní k 31. 12. 2012.
Výmera lesných pozemkov k termínu 31. 12. 2012 bola 2,012 414 mil. ha, z toho porastovej pôdy bola 1,940 300 mil. ha, lesnatosť dosiahla 41 %.
Vo vlastníctve štátu v správe štátnych organizácií lesného hospodárstva v roku 2012 bolo 785 851 ha porastovej pôdy, čo predstavuje 40,5 % z celkovej výmery porastovej pôdy.
Proces usporiadania vlastníckych a užívacích práv k lesným pozemkom podľa platných reštitučných zákonov prebieha aj naďalej a nie je možné stanoviť jeho ukončenie.
V roku 2012 bolo na Slovensku 248 469 ha porastovej pôdy tzv. neznámych vlastníkov, čo predstavuje 12,8 % z celkovej výmery porastovej plochy.
Lesy plnia viac funkcií súčasne, z hľadiska využívania ich funkcií sa členia na kategórie lesov, hospodárske lesy, ktoré predstavujú 70,7 %, ochranné lesy (17,1 %) a lesy osobitného určenia (12,2 %).
Lesy na Slovensku majú pomerne pestré drevinové zloženie s medziročne klesajúcim podielom ihličnatých drevín, najmä smreka v dôsledku negatívneho pôsobenia biotických a abiotických škodlivých činiteľov, najvyššie zastúpenie majú dreviny buk lesný (32 %) a smrek obyčajný (25 %).
Rozsah starostlivosti o mladé lesné porasty má za posledné roky stúpajúci trend, čo bude mať pozitívny vplyv na odrastávanie a vývoj mladých lesných porastov.
V roku 2012 sa vyťažilo 8,232 mil. kubíkov dreva, t. j. o 1,235 400 mil. kubíkov, čiže 13 % menej ako v roku 2011.
Podiel náhodných kalamitných ťažieb tvoril 42,57 % z celkovej ťažby dreva.
V štátnych organizáciách lesného hospodárstva sa vyťažilo 4,340 800 mil. kubíkov, čo je 52,73 % dreva, z toho 48,95 % ihličnatého a 51,05 % listnatého.
V neštátnom sektore sa vyťažilo 47,27 % dreva, z toho 63,41 % ihličnatého a 36,59 % listnatého.
Až 80 % tržieb a výnosov lesného hospodárenia tvoria tržby za predaj dreva.
V roku 2012 predstavovali dodávky surového dreva 8,201 674 mil. kubíkov, z toho 2,360 500 mil. bolo na vývoz.
V budúcnosti sa očakáva pokles dodávok dreva, najmä ihličnatého, v dôsledku ukončenia spracovania kalamít.
Tržby a výnosy lesného hospodárenia v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 klesli o 9,2 %, najmä z dôvodu poklesu tržieb za drevo o 9,6 %.
V nasledujúcich rokoch bude pokračovať znižovania ťažieb ihličnatého dreva, čím sa bude ďalej prehlbovať nesúlad medzi zdrojmi, čiže ponukou dreva a dopytom spracovateľských kapacít.
V roku 2012 lesné hospodárstvo vykázalo zisk v objeme 39,6 mil. eur.
Pokles hospodárskeho výsledku v porovnaní s rokom 2011 v štátnych, ako aj v neštátnych lesných podnikoch je spôsobený poklesom ťažieb dreva, a tým aj dodávok dreva.
Pokles tržieb za drevo, zníženie disponibilných zdrojov, sa prejavil v znížení priamych nákladov v pestovateľskej činnosti, opráv a údržieb.
Horší výsledok hospodárenia v štátnych podnikoch v porovnaní s neštátnymi podnikmi je spôsobený najmä nákladmi vynaloženými na správu neodovzdaných lesov so zákazom ťažby dreva, vyššími režijnými nákladmi.
Vyššie náklady v štátnych podnikoch sú dôsledkom vyvolaných nákladov súvisiacich so správou majetku štátu, udržaním zamestnanosti a prácou s verejnosťou.
V lesnom hospodárstve je problematickou daň z nehnuteľností.
Podiel na daniach v roku 2012 predstavoval 13,9 % vzhľadom na voľnosť stanovenia, ako aj oslobodenia od dane z lesných pozemkov obcou.
Daň z nehnuteľností v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 stúpla výraznejšie v štátnych organizáciách.
Odvod za vyňatie lesných pozemkov, náhrada za stratu mimoprodukčných funkcií lesa predstavuje ekonomický nástroj štátu zameraný na ochranu lesných pozemkov a ich zachovanie pre budúce generácie.
V roku 2012 bola poskytnutá podpora z verejných zdrojov, to znamená štátny rozpočet, fondy Európskej únie a ostatné zdroje do lesníctva v objeme 33,747 mil. eur.
Drevospracujúci priemysel na Slovensku disponuje spracovateľskými kapacitami, ktoré postačujú na spracovanie celého objemu ihličnatého dreva ťaženého na Slovensku.
K najvýkonnejším odvetviam slovenskej ekonomiky patrí celulózovo-papierenské odvetvie.
Celkový ročný využiteľný potenciál lesnej palivovej biomasy predstavuje v súčasnosti 2,8 mil. ton a je využívaný len na 33 %.
Veľká časť suroviny používanej na energetické účely pochádza z neštátnych lesov.
Celková výmera chránených území na lesných pozemkoch je 1,132 037 mil. ha, čo predstavuje 56,25 % z celkovej výmery lesných pozemkov na Slovensku.
Výmera národných parkov na lesných pozemkoch sa oproti roku 2011 nezmenila.
Cieľom tejto správy je oboznámiť verejnosť s výsledkami hospodárenia v lesoch, analyzovať a hodnotiť dosiahnutý hospodársky výsledok v lesnom hospodárstve z viacerých pohľadov, ekonomického, ochrany lesného ekosystému, spracovania dreva a rozvoja vidieka.
Predkladaná správa má informatívny, analytický a hodnotiaci charakter a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálnu oblasť, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
V závere zelenej správy sú navrhnuté opatrenia na zlepšenie ekonomickej situácie obhospodarovateľov lesa prostredníctvom zvýšenia diverzifikácie výroby, riešenia dane z nehnuteľností lesných pozemkov, riešenia úhrady obmedzenia vlastníckych prác, zvýšenia podielu produkcie lesnej biomasy ako obnoviteľného zdroja energie, zvýšenie domáceho dopytu po výrobkoch z dreva v súlade s princípmi trvalej udržateľnosti.
V oblasti obhospodarovania lesov sa navrhuje zabezpečenie strategických cieľov Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky.
Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, opodstatnené pripomienky boli akceptované.
Správa bola dňa 12. 8. 2013 prerokovaná v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky, ktorá ju vzala na vedomie bez pripomienok.
Materiál bol prerokovaný a schválený vládou dňa 4. 9. 2013.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vzal materiál na vedomie dňa 8. 10. 2013.
Správa sa predkladá bez rozporu, odporúčam preto, aby ju Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie. Ďakujem pekne, skončil som.

Pán poslanec, keby ste mi bol dal dopredu otázku, ja neviem, či 15. mala byť nejaká ďalšia splátka. Ale čo ja mám informácie, takže celkový dlh bol 319-tisíc euro, tak ako ste to skonštatoval, boli zatiaľ uhradené dve splátky v celkovej hodnote 30-tisíc euro, čiže tam zostáva necelých 290-tisíc euro, čiže teraz pred chvíľou som hovoril s finančným riaditeľom štátnych lesov a tvrdí mi, že všetky splátky sú zatiaľ hradené tak, ako je dohodnutý splátkový kalendár. Čiže môžem konštatovať na základe uistenia finančného riaditeľa štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, že firma Sima SH, s. r. o., si tento záväzok plní.
Čo sa týka iných spoločností, môžem vám uviesť spoločnosť PILWOOD a INTERWOOD, ktorá sa stala dlžníkom na základe vašich dodávok, kedy ste bol vy ministrom, a celkovo odobrali a nezaplatili 28-tisíc kubíkov guľatiny v hodnote viac ako 40 mil. slovenských korún a doteraz z tejto dlžnej sumy, pán exminister, nezaplatili ani jedno euro, čiže možno by bola správna otázka, prečo ste vy nezabezpečil splátkový kalendár pre vaše dve spriaznené firmy PILWOOD a INTERWOOD.
Čo sa týka ale ďalších kontraktov. Lesy Slovenskej republiky vypracovali nové zásady, ktoré zverejnili na internete, kde sa práve chceme vyhnúť neplateniu za dodaný tovar. Preto je tam prvá podmienka pre dodávky, že všetci odberatelia budú musieť mať istené platby, či už si to urobia pred platbou, či si to urobia nejakým úverom, či si to urobia vinkuláciou, je na každom odberateľovi, ale nemali by sa opakovať veci, ako sa stali aj za súčasného vedenia s firmou Sima SH. Samozrejme, veľkí odberatelia s touto podmienkou nemajú problémy, skôr majú problémy malí odberatelia, čo, samozrejme, vnímame. Aby sme zabránili ďalším špekuláciám a podozreniam pri dodávkach dreva, mal som aj včera dlhé rokovanie so zástupcami lesníckeho zväzu, budeme pokračovať na budúci týždeň, kde hovoríme o dodávkach dreva na rok 2014, a ja pretláčam názor, zatiaľ sme sa na tomto nedohodli, ja by som bol najradšej, keby sa všetko drevo z Lesov Slovenskej republiky robilo na základe aukcie.
Bohužiaľ, sú tam záväzky v hodnote 350-tisíc kubíkov nevypovedateľné, ktoré vznikli, z čias HZDS, a potom je tam ešte jeden záväzok, myslím, že do konca roku 2020, ktorý ste podpísal vy alebo teda za vašej éry, 140-tisíc kubíkov pre spoločnosť..., usmievate sa, jasné, lebo máte tam rodinného príslušníka zainteresovaného, takže tieto dve skupiny zákazníkov nám znemožňujú dať celú produkciu smrekového dreva na aukcie, ale minimálne ten rozdiel by sme chceli začať realizovať aukciami. Uvidíme, ako sa s odberateľmi dohodneme, ale môj názor je, treba ísť na aukcie a vyhneme sa takým pokušeniam, ktorým ste vy počas vášho pôsobenia ako minister neodolal. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Spoločnosť Sima SH, s. r. o., odoberala od podniku Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, drevnú štiepku. Nakoľko spoločnosť Sima SH, s. r. o., po určitom čase prestala uhrádzať svoje záväzky, boli jej dodávky zastavené a nedošlo k naplneniu celého kontraktu. Dovtedy neuhradené pohľadávky po lehote splatnosti boli v zmysle vnútropodnikových smerníc okamžite dané na súdne vymáhanie. Zo strany dlžníka bol uznaný záväzok podľa § 323 Obchodného zákonníka a bola uzavretá dohoda o splnení uznaného záväzku podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi zmluvnými stranami Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, a Sima SH, s. r. o.
Splátkový kalendár bol dohodnutý v konkrétnych termínoch a sumách na 13 mesačných splátok od 18. októbra 2013 do 15. októbra 2014, ktorý zatiaľ spoločnosť Sima SH, s. r. o., plní, súčasťou trinástej splátky bude okrem istiny aj úrok z omeškania, ako aj úhrada súdnych poplatkov. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti chcem reagovať. Nebudem určite reagovať na urážlivé vystúpenie bývalých pracovníkov Kauflandu. Pánu poslancovi Hubovi, myslím, vystupoval druhý, by som sa snažil odpovedať spolu s odpoveďou na poslanca Simona.
Pán poslanec Simon, už tu nie je, lebo už utekal sa najesť, lebo je hladný, jednu vec. Kritizoval stavy kráv, klesajúci stav kráv. Mali by sme sa, pán Simon, v neprítomnosti dohodnúť aspoň na jednom, že či je politika ľavá alebo pravá, biologický cyklus kravy neobídeme. Čiže keď kritizujete, že v septembri 2012 začali klesať stavy kráv, tak si musíme uvedomiť jednu vec. Krava sa stáva z jalovice kravou vtedy, keď ide na prvú laktáciu. Na to, aby bola jalovica prvýkrát pripustená, potrebuje 13 až 14 mesiacov pri vynikajúcom chove a pri priemernom chove 16 až 18 mesiacov. Stav kráv sa ráta tak, že sa odrátajú kravy, ktoré idú po - v zlých chovoch - štvrtej, druhej až štvrtej laktácii na bitúnok, v dobrých chovoch po šiestej až ôsmej laktácii na bitúnok plus prírastok jalovíc, ktoré sa vstupujú do stavu kráv. Čiže ten sumár, to konečné číslo, ktoré pán Simon povedal v septembri 2012, vznikli nejakou kombináciou týchto dvoch čísiel. Čiže keď si odrátame 16 mesiacov na to, aby sa z jalovice stala krava, tak hovoríme o množstve jalovíc, ktoré vznikli za pána Simona. Čiže pán Simon veľmi správne skritizoval sám seba. Urobil takú dotačnú politiku, že tie jalovice nepodporoval a chovatelia ich dávali na bitúnok ešte ako jalovice, ale na druhej strane museli vypadnúť kravy, ktoré vznikali ako jalovice ešte v rokoch 2006 až 2010. Čiže keď máme prepad, a odvtedy je prepad skutočne od septembra 2012 v počte kráv, je to vďaka vynikajúcej poľnohospodárskej politike pána neprítomného Simona, ktorý tak podporoval kravy a jalovice, že teraz budeme rok a pol až dva roky mať permanentný úbytok kráv. Čiže uvedomme si konečne aj biológiu a nejaký cyklus tejto kravy. Čiže ďakujem pekne, že ste skritizoval sám seba vo svojej politike.
Za druhé. Nemám čas a nechcem naťahovať. Celá spoločná poľnohospodárska politika ide úplne opačne otočená, ako ju nastavil pán Simon. Dámy, páni, len dve vety.
Nebudeme podporovať hektáre, to, čo potrebuje pán Simon. Pán Simon potrebuje poľnohospodársku politiku na hektáre, lebo má tisícky hektárov. Však ste videli tie stovky listov vlastníctva, ku ktorým sa zázračným spôsobom dostal. Čiže preňho je dobré sedieť v parlamente a brať veľké milióny dotácií za hektáre, ktoré zázračným spôsobom získal. My hovoríme, naša politika ide iným smerom. Nebudeme podporovať vlastníka pôdy, ale toho, kto na pôde robí. Druhé pravidlo je, ideme znížiť počet čiernych pasažierov v poľnohospodárstve. To znamená, že ideme robiť jednicové podpory na reálne stavy hospodárskych zvierat a na podporu na hektáre len tam, kde sa bude produkovať. Pán Simon je nešťastný a nervózny z toho, lebo robil som prezentáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky aj v Dunajskej Strede, kde si on založil vlastnú stavovskú organizáciu. Len, bohužiaľ, tam prijali novú spoločnú poľnohospodársku politiku a nadávali na svojho zakladateľa Simona, lebo 205 eur, ktoré si Simon nastavil na podporu hektára bez toho, či tam niečo robíte alebo nerobíte, my mu znižujeme na 130. Viac mu to neviem znížiť, bohužiaľ, dal by som mu aj 30, ale dostane len 130 (potlesk) a všetci ostatní, ktorí sú normálni aktívni poľnohospodári, môžu zarobiť až 800 až 1 000 eur na hektár, ale musia si vyskladať v rámci sendvičovej metódy produkciu tak, aby boli skutočnými komplexnými poľnohospodármi, aby mali živočíšnu výrobu, rastlinnú výrobu. Nemám čas na čísla. Veľmi rád budem prezentovať aj na pôde parlamentu, pokiaľ bude záujem, ako sme nastavili finančný mechanizmus. A môžem vám povedať, ten finančný bude znamenať toľko, keď prijmeme sendvičovú metódu tak, ako sme ju nastavili, kľudne môže poľnohospodársky podnik, ktorý má tisíc hektárov, mať väčší príjem ako doteraz poľnohospodársky podnik, ktorý má päťtisíc hektárov. Čiže zarobí ten, kto bude robiť na pôde, a nezarobí ten, kto sa zázračným spôsobom dostal k toľkým tisícom hektárom ako pán Simon. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená podpredsedníčka a vážené panie poslankyne, páni poslanci, správa o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky, tzv. Zelená správa za rok 2012, túto predkladáme na základe zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
Zámerom správy je informovať o situácii v poľnohospodárstve a potravinárstve u nás a vo svete, o medziročnom vývoji, výrobe a trhu, ekonomicko-finančnej situácii podnikateľských subjektov, rozvoji vidieka, regionálnom rozvoji, ako aj o postavení poľnohospodárstva a potravinárstva v hospodárstve Slovenskej republiky a tiež v rámci krajín Európskej únie.
Dôsledkom doznievajúcej hospodárskej a finančnej krízy sa prejavili aj v sektore poľnohospodárstva a podľa predbežných údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky sa za rok 2012 hrubá poľnohospodárska produkcia medziročne znížila tak v bežných cenách o 3,5 %, ako aj v stálych cenách v roku 2005 o 12,1 %. Subjektom v poľnohospodárskej prvovýrobe podľa predbežných údajov štatistického úradu dosiahli, dosiahli v roku 2012 kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 48,7 milióna eur, čo predstavuje pokles o 33,8 % oproti predchádzajúcemu roku. Avšak ekonomická výkonnosť poľnohospodárstva medziročne poklesla z dôvodu rýchlejšieho poklesu výnosov o 13,8 % než nákladov, ktorý bol mínus 13,1 %.
Tržby z predaja vlastných výrobkov vzrástli o 9,1 % pri rýchlejšom raste rastlinných o 10 % ako živočíšnych výrobkov, ktoré vzrástli o 7,9 %. Ceny rastlinných výrobkov vzrástli oproti roku 2011 o 9,6 % a ceny živočíšnych výrobkov o 4 %. Tento pozitívny cenový vývoj, ktorý bol v globále 6,9 %, zmiernil výpadok naturálnej produkcie takmer všetkých komodít.
Stavy všetkých druhov hospodárskych zvierat okrem dojníc sa mierne zvýšili, ale produkcia hlavných jatočných zvierat v naturálnom vyjadrení sa znížila o 10,6 % vplyvom nižšej výroby dvoch rozhodujúcich skupín jatočných zvierat, a to hovädzieho dobytka, kde bol pokles 6,8 %, a ošípaných: 11,8.
Zvýšila sa produkcia oviec o 5,4 %, jatočnej hydiny o 5,1 % a kravského mlieka o 3,4 %. Vplyvom cenového nárastu bolo zaznamenané mierne zvýšenie živočíšnej produkcie v hodnotovom vyjadrení 3,5 %.
Znižovanie počtu pracujúcich v poľnohospodárstve pokračovalo i v roku 2012. Medziročný pokles dosiahol 1 700 osôb, čo je 3,3 %, a dosiahol úroveň 50 400 pracujúcich. Pokles bol dôsledkom ekonomickej krízy a útlmu poľnohospodárskej výroby. Mzdový vývoj bol v poľnohospodárstve pozitívny. Priemerná mesačná mzda vzrástla o 2,9 % na úroveň 630 euro, avšak mzdová disparita medzi poľnohospodárstvom a hospodárstvom Slovenskej republiky pretrváva.
V rámci rastlinnej výroby bol rok 2012 z hľadiska úrody v dôsledku výkyvov počasia pre väčšinu plodín nepriaznivý a prejavil sa v znížení úrody z 1 hektára. Naturálna produkcia sa medziročne znížila takmer u všetkých plodín okrem kŕmnych okopanín, ovocia a zeleniny. Produkcia obilnín sa znížila o 18,3 %. Ceny komodít rastlinnej výroby rástli najdynamickejšie v rámci celej potravinovej vertikály, o 9,6 %, čo ovplyvnili hlavne vysoké ceny kukurice, kŕmnych obilnín a slnečnice.
Podľa výsledkov živočíšnej výroby sa situácia v stavoch hospodárskych zvierat zlepšila. Medziročne sa zvýšil počet kusov hovädzieho dobytka o 471-tisíc, čo bolo o..., na 471-tisíc kusov, čo bolo o 7 700 kusov viac, čo je 1,7 % nárast. Počet kráv vzrástol o 0,6 %. Výroba kravského mlieka na Slovensku vzrástla o 3,4 % a dosiahla vyše 959-tisíc ton.
V chove ošípaných sa situácia zlepšila, ku koncu roku 2012 sa dosiahol stav 631-tisíc kusov ošípaných, čo bolo oproti roku 2011 viac o 51 100 kusov, čiže nárast 8,8 %.
Počet hydiny spolu dosiahol 11,8 mil. kusov, čo bolo medziročne viac o 474 200 kusov, nárast 4,2 %.
Počet oviec vzrástol na 409-tisíc kusov, nárast je 4 % a kôz a capov na 34 000 kusov, nárast 2,3 %.
Ceny komodít živočíšnej výroby sa zvýšili o 4 %, čo do značnej miery ovplyvnili vyššie nákupné ceny jatočných ošípaných, oviec, hydiny a slepačích vajec. Cenový prepad bol len u kravského mlieka, ktorého cena klesla o 1,6 %. Ceny poľnohospodárskych výrobkov rástli rýchlejšie, 6,9 %, ako ceny vstupov do poľnohospodárstva, ktoré sa zvýšili o 2,8 %.
V poľnohospodárstve sa menej investovalo ako v roku 2011, pokles je 7,6 %. Investície klesli do všetkých zložiek fixného kapitálu, najviac do budov a stavieb a kultivovaných aktív. Pokračovali investície zo zahraničných zdrojov. Opotrebovanosť hmotného a nehmotného majetku medziročne stagnovala.
Potravinársky priemysel zahrňujúci výrobu potravín, nápojov a tabakových výrobkov podľa predbežných údajov štatistického úradu dosiahol za rok 2012 kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 195,5 mil. eura, čo predstavuje nárast 382,7 % oproti predchádzajúcemu roku.
Znižovanie počtu pracujúcich v potravinárskej výrobe pokračovalo aj v roku 2012. Medziročný pokles dosiahol 400 osôb, čiže pokles je tu 0,8 % na 48 500 pracujúcich.
Mzdový vývoj bol v potravinárstve pozitívny. Priemerná mesačná mzda vzrástla o 3,4 % na úroveň 725 euro, avšak mzdová disparita medzi potravinárstvom a hospodárstvom pretrváva podobne ako pri poľnohospodárskej prvovýrobe.
Tvorba hrubého fixného kapitálu vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov medziročne klesla o 7,9 % pod vplyvom poklesu investovania do budov a stavieb, strojov a zariadení oproti nárastu investovania do dopravných prostriedkov.
Rast cien u výrobcov krmív pre zvieratá, mäsá a mäsových výrobkov, rýb a rybích výrobkov spôsobili rast cien u výrobcov potravín, nápojov a tabaku o 1,9 %. Ceny ostatných výrobcov potravín mierne klesli, najviac v prípade mlynských a škrobových výrobkov.
V rámci zabezpečenia ochrany zdravia spotrebiteľa z hľadiska bezpečnosti potravín štátne veterinárne a potravinové ústavy analyzovali 15 473 vzoriek výrobkov rastlinného a živočíšneho pôvodu, z ktorých 3,8 % nevyhovelo požiadavkám potravinového kódexu alebo iným záväzným právnym predpisom. Orgány verejného zdravotníctva analyzovali a vyhodnotili 15 965 vzoriek potravín, z ktorých 7 % bolo nevyhovujúcich.
Obraz zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami sa v roku 2012 zvýšil o 19,8 % v dôsledku nárastu vývozu, ktorý mal nárast 29,3 %, ako aj dovozu, 12,3 %. Výrazne vyššia dynamika rastu exportu v porovnaní s importom viedla k poklesu záporného salda agropotravinárskeho obchodu o 49,1 %, t. j. z 805 mil. euro v roku 2011 na 409 mil. v roku 2012.
Hodnota vývozu poľnohospodárskych výrobkov prevýšila hodnotu dovozu. Deficit obchodnej bilancie spôsobil spracované potravinárske polotovary a výrobky. V rámci uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie dosiahli výdavky do poľnohospodárstva a potravinárstva v roku 2012 objem 837,7 mil. eur a medziročne klesli o 6 %. Najväčší podiel na celkových výdajoch v roku 2012; 44,2 %; mali priame platby. Z prostriedkov Európskej únie a národných zdrojov boli v roku 2012 vyplatené priame platby vo výške 94,5 % priemeru krajín európskej pätnástky, z toho prostriedky Európskej únie vo výške 90 % a národná vyrovnávacia platba zo štátneho rozpočtu vo výške 4,5 %. Upravený rozpočet na priame platby celkom pre rok 2012 v objeme 370,3 mil. eura bol vyčerpaný v plnej výške.
Právne nárokovateľné priame platby z Európskej únie zabezpečili poľnohospodárskym prvovýrobcom kontinuitu financovania výrob finančnými inštitúciami formou úveru zaručeného týmito platbami. Tieto úverové zdroje im pomohli adaptovať sa na zmenu časového posunu podporných platieb v rámci nástrojov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Priame platby sa stali finančným stabilizátorom poľnohospodárskych podnikov. V rámci Operačného programu regionálneho rozvoja boli v roku 2012 realizované platby prijímateľom pomoci na základe žiadosti o platbu systémom predfinancovania zálohových platieb a refundácie v celkovej sume 373,6 mil. eur, čo predstavuje čerpanie upraveného rozpočtu na 100 %. Upravený rozpočet pre program rozvoja vidieka na rok 2012 v objeme 345,8 mil. bol čerpaný na 100 %.
Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkovacieho konania. Opodstatnené pripomienky boli akceptované.
Správa bola dňa 12. 8. 2013 prerokovaná v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky, ktorá ju vzala na vedomie bez pripomienok.
Materiál bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 4. 9. 2013.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vzal materiál na vedomie dňa 8. 10. 2013.
Správa sa predkladá bez rozporu, odporúčam preto, aby ju Národná rada vzala na vedomie. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je reagovať na problémy aplikačnej praxe prostredníctvom zavedenia takých opatrení, ktoré uľahčia a zjednodušia vykonateľnosť povinností uložených tým prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorí predávajú potraviny konečnému spotrebiteľovi, a to v oblasti zasielania informácií o percentuálnom podiele obratu z predaja potravín vyrobených v Slovenskej republike na celkovom obrate z predaja všetkých potravín spolu za predošlý kalendárny polrok prostredníctvom takzvaného polročného výkazu a jeho zverejňovanie na ich webovom sídle a pri vstupe do každej svojej prevádzkarne.
Návrhom zákona sa dopĺňa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa upravia podrobnosti o označovaní potravín dobrovoľnými údajmi, napríklad o zložení a pôvode, ako je napríklad slovenská potravina, ktoré slúžia na účely propagácie a marketingu. Návrh zákona upravuje režim pokút pri opakovanom porušení zákona, za ktoré ukladá orgán úradnej kontroly finančnú sankciu.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a posunutie do ďalšieho čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len pár poznámok. Pán kolega Hlina, veď teraz sa práve sprísňuje ten systém, lebo doteraz v podstate, keď obecné zastupiteľstvo alebo územný plán obce rozhodol, že táto časť viníc sa vyjme a určí sa na stavebné účely, no tak sa vyňala a boli z toho stavebné pozemky. Teraz je tam vsunutý ÚKSÚP (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky), ktorý má už v tej novele toho § 12 v 1. ods. napísané, že v konaniach o zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku je orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy povinný zabezpečiť ochranu a tam je to vsunuté za b) viníc, lebo to doteraz nebolo. Čiže teraz sú tam exaktne zakomponované vinice.
Ale úvodom by som chcel povedať, celý, celá táto novela nevznikla len na ministerstve pôdohospodárstva, ale v spolupráci s Úniou vinohradníkov a vinárov. Čiže bola to ich požiadavka, aby sme našli systém ochrany viníc. A my sme tento systém s nimi aj prekonzultovali a oni ako odborná stavovská organizácia súhlasili s takouto novelou, novelou zákona. Čiže ten ÚKSÚP už dneska má, alebo pokiaľ bude tento zákon schválený, bude mať silné postavenie v tom, aby sa určil možný prevod druhu pozemku z viníc na niečo iné. Okrem stanoviska ÚKSÚP-u tam vstupujú vysoké poplatky. Vy hovoríte, že či sú to veľké, malé. Viete, pokiaľ hovoríme o malokarpatskej oblasti, 100 euro za meter štvorcový myslím si, že je dosť demotivačné pre toho developera, aby si rozmyslel, že či bude práve na tejto stavať, alebo si nájde inú, inú lokalitu. Ale aj výška tých poplatkov pre jednotlivé oblasti vinárske bola dohodnutá s úniou vinárov a títo s tým nemali problémy a v podstate odsúhlasili tento návrh.
Čo sa týka pripomienok pána Simona. Viete, pán Simon, vy máte taký vzácny dar, za prvé, hovoríte polopravdu vždy, a za druhé, veľmi rád vchádzate do histórie. Spomínate z histórie rôzne skutočnosti, lebo viete, že ja som v tomto rezorte nerobil, mňa v podstate otázka pôdohospodárstva až tak netrápila, ale vy ste v tejto branži pôsobil celoživotne, čiže vyťahujete si nejaké segmenty, ktoré sa vám hodia v danom momente. Viete, keď kritizujete zákon o vinárstve, kritizujete každého okolo seba, ale zabudol ste na jeden vzácny moment, spomenúť, a ktorý sa uhral, ktorý sa udial za vašich dvoch pôsobení na funkcii ministra. Pán Simon, vy ste ukradol Slovensku Tokaj. Pozerám sa na vás. Vy ste ukradol Slovensku Tokaj. Vy ste v roku 2005 s doktorom Némethom, vtedajším ministrom pôdohospodárstva, urobil tajnú dohodu, písomnú, kde ste odovzdal Tokajskú oblasť Maďarsku, alebo názov používať Tokaj ste vy písomne uznal len pre Maďarsko. Utajil ste tento zápis pred slovenskými orgánmi. Ani vláda, ani nastupujúce vlády to nevedeli. Až v roku 2011 sa to prevalilo. A chcel ste ešte poškodiť pri Európskom súdnom dvore Slovensko s tým, že ste chcel, aby Slovensko mohlo používať názov len Tokajská vinohradnícka oblasť. A prezident republiky Ivan Gašparovič vám na vláde, kvôli vám prišiel na vládu a musel vám zakázať ísť do Bruselu a upozornil veľvyslanca, že keď tam prídete, prídete len ako súkromná osoba a nemáte právo vystupovať v mene Slovenskej republiky. To je pravda o vašom vzťahu k vinohradníctvu a vinárstvu. Chcel ste ukradnúť Slovensku názov Tokaj. To ste pri svojich historkách zabudol spomenúť.
Čo sa týka pána poslanca Hraška, samozrejme, je smutné, keď vinohrady pustnú a, bohužiaľ, je veľa spustnutých vinohradov. Pán Simon tu spomínal nejakú výmeru 22 000 hektárov; 22 500 hektárov sme mali zapísaných pri vstupe do Európskej únie, ale pán Simon musí veľmi dobre vedieť, že to boli údaje vymyslené z brucha. Nikdy neexistovali podklady na túto, túto výmeru. Najviac, čo sa podarilo zidentifikovať viníc, bolo nejakých 17 000 hektárov a skutočne obrábaných cez integrovanú produkciu je dneska na úrovni nejakých 8 000, čiže je to obrovský deficit voči tomu.
Práve dneska bolo sedenie znovu s úniou vinárov a sme rokovali o nastavení finančnej podpory pre podporu viníc a vinohradníctva pre nové programovacie obdobia. Myslím si, že sme našli vhodný model, ktorý vyhovuje slovenským vinárom, kde sa okrem iného hovorí, že podpory na výsadbu nových vinohradov by mali byť hradené na úrovni 50 % v rámci programu rozvoja vidieka a zhruba 572 euro na hektár by išlo cez integrovanú produkciu a necelých štyristo hek..., 400 euro na hektár chceme dávať podporu na mladé vinohrady do troch rokov, ktoré ešte teda neprodukujú v plnej kondícii.
Takže toto sú zatiaľ zámery, ktoré sme my dohodli s úniou vinárov, a hľadáme spôsob, ale nielen s nimi, s ovocinármi, zeleninármi, dneska som tam mal aj štvrtú skupinu, to boli ovce, kozy. Čiže snažíme sa so všetkými týmito segmentmi diskutovať, aby sme nastavili ten finančný model čo najvhodnejšie. A budem rád, keď možno aj parlament bude mať záujem, ako si predstavujeme nastaviť nový finančný model pre nové programovacie obdobie pre podporu poľnohospodárstva, lebo je to veľmi dôležité. Buď sa nám poľnohospodárstvo podarí zastabilizovať, alebo bude ďalej, ďalej atrofovať, čo by bolo zlé pre Slovensko, hlavne z hľadiska potravinovej sebestačnosti a zamestnanosti na vidieku.
Čo sa týka poznámky pána Fecka, mám tu jednu takú poznámku, že prečo chránime len vinice. Poviem otvorene, lebo zatiaľ to bola požiadavka vinohradníkov. Čiže dali túto požiadavku, chránime, našli sme riešenie. Spomínal ste, že ste telefonoval s predsedom Únie ovocinárov. Ja som s ním dneska osobne rokoval. Boli dve hodiny ovocinári u mňa na rokovaní. Znovu, našli sme režim podpory ekologického ovocinárstva, integrovanej produkcie a takisto zakladania nových sadov. V podstate naša predstava je, potrebujeme zintenzifikovať ovocinárstvo, potrebujeme priemernú úrodu minimálne 20 ton na hektár. Dneska dosahujeme okolo 8,9 tony na hektár, ale to je na celé plochy. V skutočnosti tí ovocinári, ktorí už idú na stabilný integrovaný systém, vedia dosiahnuť až 60 tony na hektár. Problém je dneska s cenami na Slovensku. Bohužiaľ, okolité štáty sú ochotné zaplatiť našim ovocinárom za kvalitné ovocie viac prostriedkov než naše obchodné reťazce. Preto asi tretina produkcie našich jabĺk, hrušiek ide do zahraničia, hoci my potom musíme kupovať tie lacnejšie a menej kvalitné zo zahraničia. Ale chcem len to podotknúť, my rokujeme aj s ovocinármi, aj so zeleninármi, lebo máme eminentný záujem, aby sme dobre nastavili finančný model do roku 2020.
Ďakujem, skončil som.