Videokanál poslanca

Vážená pani poslankyňa, v prvom rade ďakujem za otázku a teraz k odpovedi na vašu otázku. Vzhľadom na to, že ide o 30-percentné, 30 %, teda včelárske združenie, ktoré združuje viac ako 30 % včelárov, stále ostáva možnosť minimálne troch organizácií. Zvýšenie percentuálneho kvóra na 30 % je z dôvodu zefektívnenia čerpania pomoci a zníženia personálnej a administratívnej záťaže, zbytočnej byrokratizácie procesu čerpania finančných prostriedkov a zároveň zjednotenia postupov moderného včelárenia na Slovensku.
Okrem toho čerpať finančné prostriedky na podporu zlepšenia podmienok pri produkcii a obchodovaní s včelími produktami majú všetci včelári na Slovensku, ktorí sú registrovaní v centrálnom registri včelstiev, bez ohľadu na ich spôsob organizovanosti, stačí o to požiadať oprávneným žiadateľom pomoci. Pre porovnanie, pani poslankyňa, v Českej republike je toto kvórum 50 %, v Maďarsku 100 %, v Poľsku 100 % a v Rakúsku bolo možné oprávnenie pre viaceré organizácie, ale ony sa tiež združili do jednej organizácie zastrešujúcej, čiže aj tam teraz majú 100 percent.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Ja len skutočne pár vetami. Dobrý úmysel, kedy my do zákona, ktorý mal riešiť úplne niečo iné, sme chceli vyjsť v ústrety ľuďom, ktorí majú svoje reštitučné nároky v bývalom Vojenskom obvode Javorina, sme dali možnosť, aby sa urýchlil celý proces, lebo pozemkové úrady už v minulom roky vydali sto stotín z parciel a sú tam nároky na 20 - 30 percent ešte navyše, čiže nastal patový stav. A my sme chceli vlastne celý proces urýchliť a reštartovať tak, aby sa každému pôvodnému vlastníkovi niečo ušlo. Proces sa, proces sa skomplikoval, diskusia sa zneužila.
Nastáva stav, kedy musíme povedať, čo ideme robiť ďalej. Pokiaľ by pokračoval tento návrh, ten bod 19, vlastne len zidentifikujeme vlastníkov z roku ´49, ale, bohužiaľ, rozdeliť sa môžu už len tie parcely, ktoré nie sú zapísané na liste vlastníctva, lebo na liste vlastníctva sa práve v roku 2010 a 2011 vydalo obrovské množstvo pozemkov, ktoré už sú nad 100 percent pôvodných, pôvodných parciel.
Pokiaľ sa dohodneme, že 19. bod zrušíme, môže byť. A sú tam znovu dve varianty. Prvá varianta je, že znovu sa len urobí identifikácia parciel. Čiže to, čo dneska odsúvame na niekoľko mesiacov dozadu, keď zrušíme bod 19. Čiže my zastavíme ten proces na niekoľko mesiacov alebo možno, možno rok, rokov, neviem, neviem to odhadnúť, ale určite to celé odsúvame. A v tej prvej variante sa znovu len dopracujeme, že ideme to znovu popísať, zidentifikovať a povedať kto. A možno ten zákon špecializovaný povie potom nejaké špeciálne pravidlá, pri akých sa to bude prideľovať, ale znovu bez parciel, na ktoré sú vydané listy vlastníctva.
Druhá varianta je, a tu, prosím, aby potom došlo k politickej dohode, že my budeme musieť siahnuť na všetky vydané pozemky po roku ´92, aj teda na predané pozemky, kde sú nejaké budovy, čiže musíme sa vrátiť k pôvodnej evidencii z roku ´49, zo zákona označiť všetky vydané reštitučné nároky za neplatné a pôjde sa úplne od nuly a budú sa vydávať tak tie parcely, ako boli zapísané v roku pred znárodnením, v roku ´49 a dostanú tí reštituenti, respektíve ich dediči, ktorí majú na to nárok.
Ja som pripravený aj na jednu, aj druhú variantu. Je tu pozmeňovací návrh pána poslanca Lebockého, aby sa ten bod 19 vrátil. Ja s tým nemám problémy. Len som, chcel som upozorniť, že celý ten proces sa nám teraz trošku natiahne.
Ešte raz zopakujem, máme eminentný záujem na tom, aby tie pozemky dostali tí, ktorí ich skutočne vlastnili, respektíve ich dediči. Aby sa tam nedostávali žiadne iné osoby, ktoré s reštitúciami nemajú čo spoločné. Len sa nám to časovo posunie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Pôvodný, pôvodná novela zákona o pozemkových úpravách mala ambíciu riešiť úplne niečo iné. Samozrejme, keď sa vyskytla požiadavka, že platný zákon o vysporiadaní Vojenského obvodu Javorina je nedostatočný a nastali tam zmätky pri uplatňovaní reštitučných nárokov, nemal som najmenšiu pochybnosť o tom, že dáme priestor aj cez pozmeňovací návrh, aby sme pomohli reštituentom, ktorí boli pôvodní vlastníci Vojenského obvodu Javorina, aby sa čo najrýchlejšie dostali k svojim pozemkom. Samozrejme, mohol som predpokladať, že téma bude politicky zneužitá. Pán Simon ju perfektne, túto príležitosť využil a zneužil reštituentov z bývalého Vojenského obvodu Javorina.
Ja len takú jednu poznámku. Pán Simon, bol ste v rokoch 2010 a ´11 ministrom pôdohospodárstva. Prečo ste vtedy neiniciovali novelu tohto zákona? Dneska kritizujete všetkých okolo, len akosi vinu na sebe nevidíte. Čiže keď to bolo už v tom čase zlé, prečo ste to nenapravili? Ale naopak, prečo ste začali vydávať pozemky podľa tohto zlého zákona, výsledkom ktorého je, že boli vydané čiastkové parcely, ktoré v sumáre prekračujú sto percent. Čiže v tej histórii toho, toho obvodu, Vojenského obvodu Javorina, sú smutné obdobia: štyridsiaty deviaty rok, päťdesiate roky, ale aj roky 2010 a ´11, kedy sa začali uplatňovať od buka do buka reštitučné nároky. A v tom čase, pokiaľ viem, ste boli ministrom vy a mali ste celý kataster pod kontrolou.
Dámy a páni, tu ide o presný opak, čo hovorí pán poslanec Simon, o presný opak. Keby sa urobil klasický ROEP v zmysle súčasne platného zákona, tak všetky tie pozemky skončia na, vo vlastníctve štátu, s čím my máme problémy, s tým nesúhlasíme. My chceme, aby sa pozemky dostali reštituentom, tým, ktorí, ktorým boli zabraté tieto pozemky, keď sa vytváral Vojenský obvod Javorina. Či už v roku ´49 ako predpríprava, alebo neskôr pri vyhlásení vojenského obvodu. Čiže presný opak, to, čo hovorí pán Simon. My to chceme dostať do stavu, kedy to ešte nepatrilo štátu, a potom uplatňovať tie reštitučné nároky podľa tej mapy, podľa toho registra, ktorý sa identifikuje. Čiže, bohužiaľ, pán Simon, zneužívate ešte aj tak citlivú situáciu a idete na úkor vlastníkov, pôvodných vlastníkov tohto, tohto obvodu.
Keď by sme neurobili túto novelu a urobíme ROEP, nič sme nevyriešili. Štát zostáva naďalej vlastníkom. Keď urobíme ROEP a zapíšeme ho, to, čo je, pán Simon, čo kritizuje, že to nebude zapísané, keby sme to zapísali, tak je to už právoplatne len štátne. Už aj po teda obnovenej, obnovenom registri pozemkov. Čiže absolútny nezmysel. My sa potrebujeme dostať k pôvodnému zoznamu, tento pôvodný zoznam začať napĺňať. V tom ROEP-e musia byť dotknuté aj tie reštitúcie, ktoré ste vy od buka do buka začali vydávať v rokoch 2010 a ´11, a musíme to konečne dostať všetko do poriadku.
Čiže ja vás ubezpečujem, nie je tu ani najmenší záujem, aby sme niekoho dostali o meter štvorcový z tých pôvodných vlastníkov. Ale, prosím vás, nezneužívajte túto situáciu! Neplašte tu ľudí, zbytočne ich dostávate do stavu nejakých pochybností. Nie. My chceme tie pozemky všetky vydať. Absolútne súhlasím s tou vetou, nech sa za, dokiaľ nebudú ukončené reštitúcie, nech sa ani jeden meter štvorcový nepredá, neodovzdá niekomu neoprávnenému. Čiže najprv urobiť reštitučné vydania a potom nech si už majitelia robia s týmito pozemkami, ako uznajú za vhodné. Ale v žiadnom prípade by sme sa nemali dostať do stavu, že ROEP potvrdí vlastníctvo štátu.
A vy, pán Simon, viete veľmi dobre, že je to takto. Ale cez tú vašu skúsenosť, cez vaše vydávanie pozemkov jednoducho stále držíte ľudí v napätí, plašíte ich, strašíte ich. A my chceme len jedno jediné, aby sa títo majitelia dostali k pôvodným pozemkom. Keď je tento návrh nedostatočný, môžte prísť s iným návrhom. Len vy máte vždy radikálne riešenia: zrušiť, zahodiť, hodiť do koša, a len to, čo vy predložíte, to je správne. Čiže takto to asi nefunguje. Ale v každom prípade si rád vypočujem každý pozmeňujúci návrh, každé doplnenie, každú informáciu ako čo najrýchlejšie odovzdať pôvodným vlastníkom tieto pozemky. A o to my máme záujem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona rieši predovšetkým úpravu jednoduchých pozemkových úprav v prípadoch, keď je potrebné na území menšom, ako je príslušné katastrálne územie, riešiť usporiadanie pozemkov. V prvom rade je to úprava zákonných postupov pri jednoduchých pozemkových úpravách pre poľnohospodárske a lesné využitie pozemkov, nakoľko je predpoklad, že po vykonaní pozemkových úprav sa pozemkové vlastníctvo bude naďalej postupne meniť.
Druhú skupinu tvoria postupy pri jednoduchých pozemkových úpravách, ktoré sa vykonávajú z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde. Konanie o pozemkových úpravách má široké možnosti využitia pri usporiadaní pozemkového vlastníctva. Nie vždy musí ísť o účel poľnohospodárskej výroby alebo lesnej výroby.
Tretiu skupinu tvoria jednoduché pozemkové úpravy v prípadoch investičnej výstavby, ktorá svojím zásahom do terajšieho obhospodarovania dotknutých pozemkov spôsobí po jeho výstavbe obmedzenie obhospodarovania. Realizáciou výstavby, hlavne líniových stavieb, ako sú cesty, železnice, vodné cesty, vodné plochy, ale aj priemyselných parkov a rozsiahlej bytovej výstavby, dochádza k rozbitiu pôvodných pozemkov a k ich zneprístupneniu. Investor bude mať zo zákona povinnosť odstrániť tento negatívny jav a uviesť pozemky do takého stavu, aby nakladanie s nimi nebolo obmedzené.
Návrh zákona súčasne upravuje postupy, ktoré vyplynuli zo skúseností v konaniach už v minulosti riešených pozemkových úprav. Ide najmä o zmeny v konaní o schvaľovaní jednotlivých etáp pozemkových úprav s cieľom zrýchlenia tohto konania oproti súčasnej právnej úprave, ktorá spôsobuje neúnosné trvanie celého procesu, najmä z dôvodu trvania niektorých lehôt, podmienok doručovania a preskúmavania opravných prostriedkov pri počte účastníkov konania obsahujúcom nezriedka niekoľko, počet niekoľkých stoviek. Obsahom týchto zmien je predovšetkým ustanovenie konkrétnych lehôt na vyjadrenia a podania účastníkov konania, presnejšie vymedzenie okruhu tých subjektov alebo účastníkov konania, s ktorými zhotoviteľ projektu pozemkových úprav, respektíve správny orgán prerokúva určité postupy. Ďalej efektívnejší proces podávania a preskúmavania opravných prostriedkov, spresnenie okruhu účastníkov, ktorými sa oznamujú, respektíve doručujú určité písomnosti alebo rozhodnutia, a rozšírenie situácií použitia doručovania formou verejnej vyhlášky.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože predpokladaný výnos pokút uložených na, za porušenie navrhovaného zákona bude príjmom štátneho rozpočtu. Zároveň si vyhotovenie registra obnovenej evidencie pozemkov v bývalom Vojenskom obvode Javorina vyžiada navýšenie rozpočtových prostriedkov. Navrhovaný zákon bude mať pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie, pretože umožní viacerým subjektom lepšie využitie pozemkového vlastníctva. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, prijatím navrhovaného zákona sa vyrieši predovšetkým úprava jednoduchých pozemných, pozemkových úprav v prípadoch, keď je potrebné riešiť usporiadanie pozemkov na území menšom, ako je príslušné katastrálne územie. Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie.
Zároveň mi dovoľte poďakovať vám za konštruktívny prístup a spoluprácu pri prerokovaní návrhu vo výboroch, ako aj za podnetné návrhy a pripomienky, ktoré tento návrh pomáhajú vylepšiť, a zároveň vyjadriť dôveru v podporu tohto návrhu v pléne Národnej rady.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona rieši predovšetkým úpravu jednoduchých pozemkových úprav v prípadoch, keď je potrebné na území menšom, ako je príslušné katastrálne územie, riešiť usporiadanie pozemkov. V prvom rade je to úprava zákonných postupov pri jednoduchých pozemkových úpravách pre poľnohospodárske a lesné využitie pozemkov, nakoľko je predpoklad, že po vykonaní pozemkových úprav sa pozemkové vlastníctvo bude naďalej postupne meniť.
Druhú skupinu tvoria postupy pri jednoduchých pozemkových úpravách, ktoré sa vykonávajú z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde. Konanie o pozemkových úpravách má široké možnosti využitia pri usporiadaní pozemkového vlastníctva. Nie vždy musí ísť o účel poľnohospodárskej výroby alebo lesnej výroby.
Tretiu skupinu tvoria jednoduché pozemkové úpravy v prípadoch investičnej výstavby, ktorá svojím zásahom do terajšieho usporiadania pozemkov spôsobí po jej výstavbe obmedzenie obhospodarovania dotknutých pozemkov. Realizáciou výstavby, hlavne líniových stavieb, ako sú cesty, železnice, vodné cesty, vodné plochy, ale aj priemyselných parkov a rozsiahlej bytovej výstavby dochádza k rozbitiu pôvodných pozemkov a k ich zneprístupneniu. Investor bude mať zo zákona povinnosť odstrániť tento negatívny jav a uviesť pozemky do takého stavu, aby nakladanie s nimi nebolo obmedzené.
Návrh zákona súčasne upravuje postupy, ktoré vyplynuli zo skúsenosti v konaniach už v minulosti riešených pozemkových úprav. Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože výnos z pokút uložených za porušenie navrhovaného zákona bude príjmom štátneho rozpočtu. Navrhovaný zákon bude mať pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie, pretože umožní viacerým subjektom lepšie využitie pozemkového vlastníctva. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto návrhu zákona a posunutie do ďalšieho čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja skutočne len veľmi, veľmi rýchlo.
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu pána Chrena, ja s tým súhlasím, je to spresnenie v tej druhej vete. Dobre. Nemám s tým problém, bude to jednoznačnejšie.
Čo sa týka pána Kuffu, GMO. Pán Kuffa, tento týždeň sme dávali znovu stanovisko na Európsku komisiu, kde sme proti aplikácii GMO na Slovensku. Bohužiaľ, vám musím povedať, že už sme len dve krajiny v rámci Európskej únie, ktoré sú jednoznačne proti. Niektoré krajiny strčili hlavy do piesku, nevyjadrili sa ani za, ani proti, ale uvidíme, aké bude záverečné rokovanie, lebo Lisabonská zmluva už hovorí, musí byť nadpolovičná väčšina, ale Slovensko si stále drží pozíciu. My nechceme, aby došlo k aplikačnému rozšíreniu GMO.
Bohužiaľ, nie je tu pán Simon, lebo tá jeho demagógia, tá skutočne asi nepozná hranice a chcel som mu niektoré veci tu vysvetliť, takže len veľmi stručne. Prečo nie je rozlíšené, nie je rozlíšená výška pokút medzi veľkými a malými predajňami. Prosím vás pekne, znovu opakujem. Aký je rozdiel, či dostanete salmonelu z potraviny, ktorú si kúpite v staničnom bufete alebo v hypermarkete? Žiadny. Čiže ani jeden, ani druhý, ani tretí typ predajni nemôžu predávať nebezpečné potraviny.
Čo sa týka miliónových pokút, vyzval ma tu, že sme urobili prísny zákon a vlastne žiadne miliónové pokuty sme nedali. Veľký omyl, pán poslanec Simon v neprítomnosti, zatiaľ sme udelili 8 miliónových pokút, plus dve sú momentálne pripravené správne konania, kde sa ešte rozhodujeme, či pôjde miliónová pokuta. Pokiaľ sme pristúpili k tomu pravidlu trikrát a dosť, dávame najavo obchodným reťazcom. Znížili sa celkové nedostatky pri kontrolách, ktoré robíme celoslovensky, a len za minulý rok sme robili zhruba 50-tisíc týchto pokút, keď tam berieme aj, týchto kontrol, keď tam beriem aj cestné, cestné kontroly. Celkové zníženie v porovnaní s rokom 2012 je zhruba o 2 % zo 16 % na 14 %, tá nepodarkovosť alebo, alebo tie závady pri kontrolách a pri kontrolách po dobe splatnosti, nám to kleslo z nejakých 2,8 % z celkových kontrol na nejaké 2,4 %. Dávame pozitívny signál, keď sa zlepšíte, my sme pripravení aj zrušiť pokuty, ale pokiaľ sa nezlepšíte, budeme aj sprísňovať. Preto aj na výbore som povedal, možno tento zákon ešte sprísnime, pokiaľ tento trend nebude pokračovať, alebo ho zmiernime, pokiaľ to pôjde dobrým smerom. Naším účelom a snahou nie je dávať pokuty, našou snahou je, aby sme mali na pultoch dobré, zdravé a kvalitné potraviny.
Čo sa týka značky kvality SK, neviem, kde k tomu záveru pán Simon došiel, ale značka kvality SK sa bude vždy prideľovať na základe požiadania a vždy sa bude kontrolovať kvalita. Čiže znovu len rozpráva veci, ktoré nemá dobre zoštudované. Čo sa týka vody, minerálne vody a čistá voda, ktorá je vyrábaná na Slovensku a dávaná do predaja, toto už hraničí skutočne už so šírením poplašnej správy, kde chce jednoducho nabudiť výrobcov minerálnych vôd proti ministerstvu. Veď, preboha, vody sa to vôbec, takejto vody sa to vôbec netýka. Tá vyhláška hovorí o vode, ktorá sa pridáva do potraviny. Čiže znovu demagógia, hlúposť hodná pána, pána Simona.
Najviac som sa zasmial pri tom jeho porovnávaní tých regionálnych potravín, kde už úplne doplietol brandové označenie s regionálnou potravinou. Veď aj dneska existuje, existujú Spišské párky, ktoré sa vyrábajú v Bratislave, v Nitre ale aj na Spiši. Ale ten, kto vyrába Spišské párky, si musí kúpiť tú licenciu a musí vyrábať podľa tejto licencie. Takisto môžete zobrať salámu Zobor, oravská slanina a tak ďalej, ale to sú zabehnuté označenia brandové, ktoré nesúvisia s regiónom. Regionálna potravina mala zvýrazniť, že v tomto regióne bola vyrobená tá-ktorá potravina a že nevie, kde, odkiaľ pokiaľ je ktorý región. No keby si tú prílohu k tej vyhláške prečítal, tak tam má presne napísané okresy, ktoré pod daný región patria. My sme vychádzali z rozdelenia, ktoré urobilo ministerstvo životného prostredia, ale pokiaľ sú tam nejaké okresy zle zaradené, tu sme pripravení, lebo vyhláška bude ako sekundárny proces, môžeme to tam ešte zmeniť, ale je to tam presne nadefinované. Čiže nechápem túto jeho poznámku.
No a to, čo ma vyzval, aby sme stiahli túto smernicu a počkali na to, vzhľadom na to, že Európska únia pripravuje novú smernicu o označovaní pôvodu potravín, no až s tou výnimkou, ktorú zabudol tu povedať, že pracovný návrh tejto smernice má byť do 31. 12. 2015, takže ďakujem mu pekne za takú radu, ale neprosím. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je reagovať na problémy aplikačnej praxe, z ktorých vyplynula potreba zavedenia opatrení, na základe ktorých sa uľahčí a zjednoduší vykonateľnosť povinnosti prevádzkovateľov poskytovať informácie o percentuálnom podiele predaja potravín vyrobených v Slovenskej republike na celkovom obrate z predaja všetkých potravín spolu za predošlý kalendárny polrok prostredníctvom tzv. polročného výkazu a zverejňovať zoznam prevádzkovateľov s týmto percentuálnych podielom na ich webovom sídle a pri vstupe do každej svojej prevádzkarne.
Úpravou zverejňovania zoznamu len za vlastné prevádzkarne spolu sa predchádza zverejňovaniu zoznamu iných prevádzkovateľov. Takto bude mať konečný spotrebiteľ jasnejší prehľad o podiele predaja potravín vyrobených v Slovenskej republike podľa obratu na potravinách celkovej ponuky predávaných potravín, a to v členení podľa jednotlivých odborov potravinárskeho priemyslu toho-ktorého prevádzkovateľa.
Návrh zákona upravuje aj niektoré nejasnosti a nepresnosti zákona o potravinách, pokiaľ ide o povinnosti prevádzkovateľa a ministerstva pri predkladaní informácie a zverejňovanie zoznamu. Návrhom zákona sa dopĺňa aj splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecného záväzného právneho predpisu, ktorým sa upravia podrobnosti o označovaní potravín dobrovoľnými údajmi, napr. o zložení a pôvode, napr. slovenská potravina, ktoré slúžia na účely propagácie a marketingu. Návrh zákona upravuje režim pokút pri opakovanom porušení zákona, za ktoré ukladá orgán úradnej kontroly finančnú sankciu miernejším spôsobom v záujme odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovolím si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Zároveň mi dovoľte vám poďakovať za konštruktívny prístup a spoluprácu pri prerokovaní návrhu vo výboroch, ako aj za viaceré podnetné návrhy, ktoré tento návrh pomáhajú vylepšiť, ako aj vyjadriť dôveru v podporu tohto zákona v pléne Národnej rady. Ďakujem pekne, skončil som.

Ja len pár slov, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vystúpil som po prvých dvoch vystúpeniach v rozprave pánov poslancov, lebo tá, tie ich vystúpenia mali hlavu, pätu, konštruktívne riešili problém a ja som sa k nemu pridal.
Samozrejme, ako obyčajne vystúpi pán Simon, ktorý je najmúdrejší, všetko vie a je vždy najspravodlivejší a pouráža každého okolo. Ja už som si osobne na to zvykol, teraz urazil pána poslanca Záhumenského, je to nechutné a myslím si, že tohto by si mohol dospelý človek aj odpustiť.
Ale k tomu, čo ste pán Simon povedal, len prvú takú technickú poznámku. Na Slovensku sa nehovorí, že bol daň, ale bola daň, len tak aby sme si to upresnili. A teraz, teraz k tomu, čo ste k tomu povedal. Vy tu neuveriteľným spôsobom zavediete pojem, že my sme umožnili zahraničným investorom získať pôdu na 25 rokov. Pán Simon, veď to je také klamstvo jak hrom. Vy asi narážate na problém, kedy sme riešili tu otázku prenajímania pôdy a zmlúv o prenájme, aby do toho nevstupovali ďalšie tretie osoby a nepodliezali s cenami pre existujúcich zahraničných investorov, ktorí jednoducho krúžia na tomto trhu, a tam sa cez poslanecký návrh zaviedla podmienka, že pokiaľ je všetko v poriadku a nikto nesignalizuje problém, tak sa môže automaticky táto zmluva predĺžiť na 25 rokov, ale, prosím, pre existujúce subjekty. Otázka zahraničných investorov je úplne iný problém, ktorý budeme musieť ešte riešiť. A vy ste tu teraz zástanca slovenských poľnohospodárov, pritom ste vedel od roku 2002, kedy sa urobila prístupová zmluva do Európskej únie, kde pán vtedajší splnomocnenec za Slovensko pán Figeľ zadefinoval pôdu ako tovar, čiže sme sa stali jednoducho nositeľom tovaru ako pôdy, a nie ako národného dedičstva, ako to majú napríklad Maďari, ale bol ste 6 rokov vo funkcii a 6 rokov ste s týmto problémom nepohol, akurát sa tam urobilo jedno prechodné obdobie nielen pre Slovensko, ale pre všetky novopristupujúce krajiny a dokonca Poliaci si to vydobyli až do roku 2020 a vy teraz kritizujete, ale sám ste za 6 rokov ministrovania nepohol ani prstom, aby ste ochránil slovenskú pôdu pre slovenských poľnohospodárov. My budeme teraz predkladať nový zákon, už by bol v parlamente, boli nejaké problémy s SPPK. Chceme si to v kľude vydiskutovať, ale my predložíme zákon, ako aj chrániť slovenskú pôdu, aby nám to tu rôzni Macedónci, Rusi a neviem kto nevykupovali.
Za druhé. Kričíte, jačíte, že budú odvody za vyňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Vy vôbec nechránite nejakých, nejaké parcely pri Bardejove, pri Snine a podobne. Je to váš osobný problém, pán poslanec, lebo každý, kto si prečíta vaše posledné majetkové priznanie, tak zistí, aké obrovské tisíce hektárov pôdy ste zo svojho skromného poslaneckého platu, lebo 20 rokov sa živíte len politikou, koľko ste nadobudli a, samozrejme, že hromadu z tejto pôdy ste chcel preklopiť na investičné účely pre developerov, a teraz došlo nové vedenie ministerstva a kleplo vám po prstoch. Váš biznis sa začína rúcať, čiže asi budete musieť podnikať v poľnohospodárskych činnostiach, ale nie spôsobom, ako to robíte doteraz, že to necháte len na neobrábanú pôdu a inkasujete 206 euro za hektár. No, bohužiaľ, rozpracovanie novej spoločnej poľnohospodárskej politiky vám povie, že už za tú vašu činnosť dostanete maximálne 130 euro. Čiže ďalší mínus vo vašom biznise, ktorý, ktorý ste si zle nastavil, a preto sa tu dneska oháňate doľava, doprava a obviňujete štát z výpalníctva. Pritom sú to len opatrenia, ktoré bránia práve takým špekulantom, ako ste vy, pán poslanec Simon, aby si na úkor štátu robili nepoctivý biznis.
Čo sa týka verejného obstarávania, absolútne s vami nesúhlasím. Pán Simon, ja na rozdiel od vás chodím medzi poľnohospodárov. Vy neviem kde chodíte, ale na každom stretnutí s poľnohospodármi prvá vec, s ktorou sa obracajú tí jednoduchí gazdovia, ktorí robia na pôde, to je jedno, či sú to poľnohospodárske podniky, družstvá alebo samostatne hospodáriaci roľníci, je otázka verejného hospodárenia, obstarávania. Ja som aj na výbore povedal, možno sme trošku necitlivo hodili do jedného vreca všetkých verejných obstarávateľov a teraz si zoberiem, zoberme takého jednoduchého samostatne hospodáriaceho roľníka, ktorý jednoducho nemá šancu urobiť nejaký nákup cez verejné obstarávanie. Veď to nevedia urobiť veľké inštitúcie, ktoré majú niekoľko tisíc zamestnancov, a nie ešte nejaký obyčajný samostatne hospodáriaci roľník alebo včelár. Veď som vám hovoril o príklade. Dali sme včelárom na nákup tých rôznych prostriedkov, ktoré potrebujú, a to sú včelári, jednoduchí ľudia z dediny, ktorí majú tie včely, nemáme evidované žiadne včelárske družstvá, čiže nejaké organizované podniky, ktoré by sa účelovo venovali včelárstvu, tí majú vrátiť teraz 17-tisíc euro len kvôli tomu, že zle urobili verejné obstarávanie. Ale oni ani nevedia, ako majú dobre spraviť. Aj keď to vrátia, aj tak nebudú vedieť urobiť to verejné obstarávanie v poriadku. Čiže zato hovoríme, urobme výnimku tak, ako je to vo všetkých okolitých štátoch, v Maďarsku, v Poľsku, v Česku. Urobme to na ich obraz a dajme rovnaký nástroj pri čerpaní tých malých prostriedkov, lebo hovorím o malých prostriedkoch z Európskej únie, aby si to vedeli zjednodušiť. A nie je vôbec pravda, že už nepôjdu žiadne výzvy. Ja neviem, kde ste to, pán Simon, zobral, ale výzvy idú a pôjdu, veď predsa nenecháme alebo bol by som nerád, keby sme aspoň jedno euro vrátili do Európskej únie a nedali ho možnosť vyčerpať tu našim poľnohospodárom.
Čiže, pán Simon, nesúhlasím s tým a choďte to povedať na najbližšom zhromaždení nejakých poľnohospodárov, čo vám povedia na to, že vy chcete, aby naďalej pokračoval starý zákon o verejnom obstarávaní. A poslednú len poznámku, pán Simon, nevkladajte mi do úst to, čo som nepovedal. Na výbore som povedal, že možno do pol roka bude nová novela, a vy to tu konštatujete, že presne do pol roka, pomaly označíte ešte aj hodinu, do ktorej to má byť predložené do Národnej rady. Nie, možno bude. Možno to bude neskôr trvať, viete, že to všetko podlieha, hlavne verejné obstarávanie notifikácii v Bruseli, čiže nikto nevie predpokladať, kedy celý ten proces skončí, a práve preto, že nevieme odhadnúť, že kedy skončí notifikácia v Bruseli z hľadiska verejného obstarávania, tak poďme pomôcť aspoň tým, ktorí to dneska súrne potrebujú.
A v tej nepriamej novele verejného obstarávania sú tri okruhy. Sú tam poľnohospodári, tí menší, sú tam umelci, reštaurátori a sú tam niektorí klasickí investori v menšom rozsahu. Nič viac, nič menej. Čiže zjednodušme si život a nekomplikujme, čiže absolútne nesúhlasím s tým vaším znením, aby zákon o verejnom obstarávaní nedospel k nejakým zmenám. Ďakujem. (Potlesk.)

Dobre. Ďakujem pekne. Pokladal som si za povinnosť vstúpiť do tejto rozpravy vzhľadom na to, že už druhý diskusný príspevok ide k tej istej téme. Takže úvodom by som chcel povedať, súhlasím s návrhom pozmeňovacieho, toho pozmeňovacieho návrhu pána Hlinu, Fecku a neviem ešte, kto je ďalší spoluautor. Čiže myslím si, že nech je ten pozmeňovací návrh prijatý, a prosím všetkých poslancov, aby ho podporili. To je, to je za prvé.
Za druhé. Chcel by som ale povedať, z čoho to celé vzniklo. Aby sme si to trošku vyjasnili, nie som právnik a niekedy tí právnici dokážu tak zamotať tie paragrafy, že sa veľmi ťažko analyzujú. Takže len pár poznámok k tomu, čo je pôvodne napísané a čo je teda ten pozmeňovací, pozmeňovací stav.
Takže za prvé. Ustanovenie § 12 je súčasťou štvrtej časti zákona č. 220/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorá rieši ochranu poľnohospodárskej pôdy pri jej nepoľnohospodárskom použití podľa § 12 až 19. Ustanovenia § 12 obsahujú základné zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy, ktoré sa majú uplatniť v konaniach podľa § 13 až 19 zákona. Platné znenie § 12 ods. 1 zákona nemá normatívny, ale len konštatačný charakter a v časti je duplicitným ustanovením voči iným ustanoveniam zákona. Kritériá nevyhnutnosti, odôvodnenosti a trvania dočasného odňatia pôdy sú podrobne uvedené v ostatných ustanoveniach zákona, ktoré obsahujú konkrétne podmienky odňatia pôdy. Preto bolo navrhnuté nové znenie tohto ustanovenia. To bol jediný dôvod. Základnou zásadou je ochrana najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd v katastrálnom území. Táto povinnosť zostala v § 12 ods. 1 a obsiahnutá je v ďalších ustanoveniach, napr. v § 12 ods. 2, ako základná zásada ochrany poľnohospodárskej pôdy, v § 13 ods. 1 pri posudzovaní návrhov územných plánov a tiež pri rozhodovaní o odňatí poľnohospodárskej pôdy podľa § 17.
Požiadavka nevyhnutnosti a odôvodnenosti návrhu na nepoľnohospodárske použite poľnohospodárskej pôdy sa ustanovuje už pri obstarávaní a spracovaní územno-plánovacej dokumentácie v § 13 ods. 1 zákona a viaže sa na povinnosť ochrany poľnohospodárskej pôdy. Ďalej. Pri odňatí poľnohospodárskej pôdy, a to na podklade § 17 ods. 5 zákona, kde sa ustanovuje, že podkladom každej žiadosti o trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy je územné rozhodnutie a projektová dokumentácia stavby. Projektová dokumentácia k územnému rozhodnutiu technicky presne určuje nevyhnutnú potrebnú výmeru pripravovanej stavby s odôvodnením stavby a vo väzbe na nevyhnutný záber poľnohospodárskej pôdy spresnený geometrickým plánom pre účely odňatia poľnohospodárskej pôdy. Návrhy nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy podľa územnoplánovacej dokumentácie a projektovej dokumentácie však nie sú pre orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy záväzné, ale, naopak, musia byť v súlade so zásadami ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12 tohto zákona. Toto jednoznačne vyplýva z nového znenia § 12 ods. 1, kde v druhej vete je orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy doslovne uložená povinnosť zabezpečiť jej ochranu. Procesne je to zabezpečené znením § 17 ods. 12 platného zákona, podľa ktorého, ak žiadosť na odňatie poľnohospodárskej pôdy nespĺňa zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy súhlas na jej odňatie nevydá. Čiže toto je zdôvodnenie, prečo to bolo naformulované tak, ako to bolo v pôvodnom návrhu.
Ešte raz, myslím si, že nebude na škodu veci, keď nové znenie hneď v prvej vete ešte raz zdôrazní, že vyňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely môže byť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu je zabrániť znižovaniu výmery viníc, ktoré predstavujú významný druh poľnohospodárskej pôdy, ktorý si zaslúži osobitnú ochranu.
V súčasnosti ochrana poľnohospodárskej pôdy je riešená v zákone predovšetkým z hľadiska jej kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek. To však špeciálne pri viniciach nespĺňa úplne zámer na ochranu poľnohospodárskej pôdy, nakoľko vinice sú zakladané predovšetkým na pôdach s nižším kódom bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, hoci z hľadiska ich následnej produktivity patria ku špičke.
Návrh bude pôsobiť predovšetkým preventívne v tom smere, že odradí prípadných záujemcov od využitia pôvodných viníc na nepoľnohospodárske účely, a to doplnením požiadavky posúdenia pri trvalom odňatí takýchto pozemkov o stanoviská odborných organizácií a tiež samostatných, samosprávnych orgánov, ktoré zabezpečia historickú kontinuitu a pripravovaný rozvoj regiónu.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Zároveň mi dovoľte poďakovať vám za konštruktívny prístup a spoluprácu pri prerokovávaní návrhu vo výboroch, ako aj za podnetné návrhy a pripomienky, ktoré tento návrh pomáhajú vylepšiť a zároveň vyjadriť dôveru v podporu tohto návrhu v pléne Národnej rady.
Ďakujem za pozornosť.