Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 560 z 26. septembra 2013 schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona bol prerokovaný v prvom čítaní na 25. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zosúladiť znenie zákona s požiadavkami vlastníkov, obhospodarovateľov lesa, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, ako aj občanov Slovenskej republiky, spresniť a upraviť niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstrániť nejasnosti pri jeho aplikácii, ktoré vyplynuli z osemročnej aplikačnej praxe.
Rozsah navrhovaných zmien nemení základnú filozofiu pôvodného zákona o lesoch, ale iba spresňuje a upravuje jednotlivé ustanovenia. Chcel by som sa z tohto miesta poďakovať za konštruktívny prístup v doterajšom priebehu prerokovania predmetného návrhu, a to najmä v gestorskom výbore. Dôkazom toho je obsah spoločnej správy, ktorá zohľadňuje skutočnosť, že riešená problematika má okrem svojej odbornej stránky rozmer celospoločenský.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie.
Ďakujem za pozornosť.

Takže ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, celkom oceňujem toto gesto, aby sme ukončili tento bod a ráno sa venovali novému zákonu o lesoch.
V podstate dva celé dni a keď k tomu prirátam ešte rokovania na výboroch, temer tri dni sme venovali novému zákonu, zákonu, ktorý hovorí o pravidlách, ktoré by mali platiť od 1. júna, akým spôsobom by sa mal riadiť trh s poľnohospodárskou pôdou, s cieľom, aby sa táto pôda dostala do rúk tým, ktorí s pôdou pracujú, s pôdou chcú pracovať, vedia na pôde pracovať a vedia zabezpečiť obyvateľstvo dostatočným množstvom kvalitných a bezpečných potravín.
Nechcem ísť teraz podrobne po jednotlivých diskutéroch, lebo vymenilo sa tu obrovské množstvo poslankýň a poslancov, ktorí diskutovali k tejto téme, ale skôr by som z takého nadhľadu vyjadril pár myšlienok.
V podstate tie diskusné príspevky by som rozdelil do takých štyroch základných skupín.
Boli tu diskutujúci, ktorí pravidelne využívajú tento rokovací priestor a mikrofóny na to, aby osobne urážali, aby vystupovali arogantne, ponižovali niekoho, v tomto prípade mňa, a neodpustia si to. A ja viem, že pán Simon sa v tomto nezmení a bude pokračovať aj naďalej. Čiže mne to už ani v podstate nevadí.
Boli tu diskusné príspevky, ktoré boli vyložene politické, kde napríklad za KDH pán Muránsky vystúpil, hovoril dlho dvakrát alebo trikrát, ale v podstate nič iné nepovedal, len to, že je to protiústavné. Čiže už si aj osvojil moc, že on rozhoduje o tom, čo je a čo nie je protiústavné, a nie Ústavný súd. Ale svojím spôsobom nijako neprispel k lepšiemu textu alebo k lepšej verzii predkladanej novely zákona.
Samozrejme, sú tu aj diskutéri, ktorí majú určité sklony k nejakým rétorickým cvičeniam. Ja im to neberiem, v poriadku, ale často potom v tom dlhom prejave ujde im tá podstata a možno je to niekedy na škodu veci.
No a potom je tu tá hlavná skupina, ktorú si ja vysoko vážim. A je mi úplne jedno, z ktorého politického spektra vystupovali. A to boli tie pohľady konštruktívne, ktoré mali nejakú úprimnú snahu vylepšiť ten zákon. A skutočne veľa vecí tu bolo, myslím si, aj cez tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predložili páni Fecko, Mikuš, Hlina, nechcem tu všetkých spomínať, ale to boli pozmeňujúce návrhy, nad ktorými sa bolo treba zamyslieť. A bolo treba aj uznať, že zbadali v tom zákone niečo, čo si autori vlastne nevšimli. A to ja pokladám za veľmi dôležité. A vtedy, si myslím, tá diskusia v tom parlamente má význam, pokiaľ ideme po merite veci. A skutočne myslím si, že aj na druhej strane aj ja, aj pán spravodajca sme počúvali a sme povedali, je to dobré, poďme sa na tom dohodnúť, lebo myslím si, že toto je dobré.
Teraz, viete, k tej kritike, či ten zákon bol narýchlo šitý, pomaly šitý, či ho treba stiahnuť, netreba stiahnuť. Ja by som povedal, že v parlamente sa prerokúvajú dva také základné typy zákonov. Sú to novely zákonov a sú to originálne zákony. Tie novely zákonov, to je tá hlavná skupina, ktorá sa tu prerokováva, vlastne vychádza z toho, že už existuje nejaký zákon a tá prax ukázala, že ten zákon nedoriešil jedno, druhé alebo sa zmenili či makroekonomické, spoločenské podmienky a treba ten zákon vylepšiť, lebo nezodpovedá tomu, nevystihol všetko, čo pôvodne autori chceli, aby vystihol, ale prax ukázala, že to znenie toho zákona je buď nevymožiteľné alebo sa dá obísť, alebo je dokonca kontraproduktívne. Čiže vtedy je na mieste urobiť novelu zákona. Žiadny z predkladateľov by sa nemal hanbiť za to, že predloží nejakú novelu zákona, keď v prvom kroku pri prednesení nového zákona niečo nevystihol. A ja určite s tým nebudem mať problém. A nemusíte ma nikto strašiť, či tu pôjdem v úklone alebo ako. Keď ukážem, že ten zákon niečo nepostihol, som pripravený kedykoľvek urobiť novelu zákona a predstúpiť znovu na túto tému pred parlament.
My však sme priniesli nový zákon a schvaľovať nový zákon alebo vystihnúť plnú podstatu nového zákona je obyčajne veľmi zložité. A vždy je to otázka pohľadu a rozmeru, nadhľadu toho autora, čo všetko dokázal vkĺbiť do tých jednotlivých paragrafov, viet a odsekov, aby čo najlepšie vystihol podstatu tohto zákona. A možno aj preto trvala tá diskusia tak dlho, lebo je to originálny nový zákon.
A ešte raz zopakujem, ja všetkým tým, ktorí mali konštruktívny prístup, ďakujem za to, že povedali nahlas, že vidia ten problém inými očami, ako sme ho videli my na ministerstve, keď sme sa na ten problém pozerali, a preto aj v spoločnej správe je toľko zmien, lebo aj pôdohospodársky výbor sa snažil, aby sme do záverečného znenia dali čo najlepšiu verziu.
Vôbec si nemyslím, že tento zákon nebude novelizovaný. On bude určite či po pol roku, či po roku, myslím si, najneskôr do dvoch rokov určite novelizovaný, lebo aj tie poznatky, ktoré som získal z tých diskusií, ukazujú na to, že sú tu ešte aspekty, ktoré bude treba dotiahnuť.
Boli tu dokonca aj dobré nápady, ktoré ale nevieme momentálne urobiť, lebo si to vyžaduje rozsiahlu novelu úplne iných zákonov z úplne iných rezortov, ale tá prax ukáže, či tá obava správna je alebo nie je. Preto vždy tá diskusia pri nových, originálnych zákonoch vychádza obyčajne buď z nejakej fikcie, alebo z nejakého modelu. A viete, keď modelujete niečo, môžete si to namodelovať rôznym spôsobom, od pozitívneho extrému do negatívneho extrému. Ale až tá prax ukáže, kde v tom horizonte plus nekonečno, mínus nekonečno sa ten problém reálne nachádza, pričom môžete modelovať katastrofické situácie, môžete super objektívne a pozitívne informácie modelovať.
Čiže záverom by som chcel povedať, že osobne mi veľa táto diskusia dala.
Ešte raz sa chcem poďakovať všetkým, ktorí vystúpili. Mrzí ma, že niektoré tie vystúpenia boli osobné, arogantné. Ale to patrí k politickému životu a každý politik to musí zniesť. Ja sa osobne na nikoho nehnevám, nie som na nikoho urazený z tých, ktorí ma kritizovali, a verím, že väčšina diskutujúcich vystupovala v tom duchu, aby ten zákon vylepšila. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky sa už na jar minulého roku začali zaoberať prípravou právnej úpravy podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, a to nielen v súvislosti s vtedy sa blížiacim ukončením prechodného obdobia, počas ktorého mali cudzinci zakázané vlastníctvo nadobúdať. Ako podklady pre túto prípravu slúžili výsledky výskumnej úlohy, v rámci ktorej rezortné výskumné pracovisko od roku 2008 sleduje vývoj v tejto oblasti v dvanástich vybraných okresoch Slovenskej republiky.
Pri príprave predkladaného materiálu sa okrem iného vychádzalo zo skutočnosti, že najväčší podiel nákupu poľnohospodárskej pôdy realizujú realitné a advokátske kancelárie a že takmer 40 % nakúpených pozemkov nebolo možné určiť, kto pôdu skutočne kúpil a najmä na aké účely ju chce skutočne využívať. Preto bol vypracovaný a následne vládou Slovenskej republiky schválený legislatívny zámer predkladaného zákona, ktorý bol predmetom rozsiahlej diskusie, v rámci ktorej bolo konštatované, že návrh zákona musí spĺňať podmienky bariéry špekulatívnych nákupov poľnohospodárskej pôdy a nástroj na jej prednostný nákup výkonnými poľnohospodármi. Predložený návrh zákona kontinuálne nadväzuje na legislatívny zámer s tým, že v priebehu rozsiahlej diskusie v odbornej i laickej diskusii, čo je aj dôvodom jeho predloženia s určitým oneskorením, bol modifikovaný najmä z hľadiska sprísnenia podmienok, ktoré musí nadobúdateľ vlastníctva poľnohospodárskej pôdy spĺňať.
Cieľom predloženého návrhu zákona je najmä zabrániť znehodnocovaniu a degradácii poľnohospodárskej pôdy jej neodborným obhospodarovaním.
Poľnohospodárska pôda je spoločným bohatstvom občanov nášho štátu a dedičstvom budúcich generácií, a preto si zaslúži, aby sme sa postarali o udržanie jej produkčných schopností.
Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani na sociálne vplyvy, ani na životné prostredie, naopak, navrhovaný zákon bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti vzhľadom na riešenie ponuky prevodu poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom registra uvedeného a prístupného cez internet.
Vážený pán predseda, nakoľko už v prvom čítaní prebehla rozsiahla diskusia, rozsiahla diskusia prebehla aj v jednotlivých výboroch, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto návrhu v ďalšom čítaní a s doporučením na ďalší postup. Ďakujem.

Dobré ráno. Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, včera prebehla veľmi dlhá diskusia, šesťhodinová diskusia k zákonu o nadobúdaní poľnohospodárskeho pozemku, ktorá posudzovala tento zákon z rôznych aspektov. Nechcem sa ja teraz vyjadrovať k jednotlivým rečníkom, lebo rečníci boli rôzneho charakteru. Mnohí využili jeden z posledných priestorov, ako si urobiť ešte nejakú volebnú kampaň do blížiacich sa volieb do Európskeho parlamentu. U niektorých bolo až veľmi cítiť, ako zastupujú finančné skupiny a ich záujmy pri presadzovaní zrušenia alebo nepokračovania v rokovaní k tomuto zákonu.
Dovoľte mi len taký určitý nadhľad nad celou tou diskusiou a vôbec o zákone, ktorý momentálne prerokovávame. Áno, som si vedomý, že tento zákon znamená jednu základnú a zásadnú reformu v oblasti poľnohospodárskej pôdy. Tento zákon využíva dva také základné atribúty.
Za prvé snaží sa nejakým spôsobom zamedziť nákupu slovenskej poľnohospodárskej pôdy zahraničnými subjektmi, ale na druhej strane v tej časti, kde hovorí o postupnosti, akým spôsobom môžu noví nadobúdatelia kupovať túto pôdu, stanovuje aj princíp, že túto pôdu by mali v prvom rade si kúpiť tí, ktorí na tejto pôde hospodária. A tu je zásadný rozdiel pri tomto momente voči diskutujúcim, hlavne z tej pravej časti parlamentu, ktorí využívali a používali často finančné skupiny, pojem finančná skupina, ale na druhej strane presne oni nahrávali tým finančným skupinám. O čo tu vlastne ide?
V priemere v Európskej únii je 50 % poľnohospodárskej pôdy v rukách vlastníkov, ktorí na tejto pôde aj pracujú a podnikajú. Na Slovensku vzhľadom na históriu posledných 60 rokov je len 5 % poľnohospodárskej pôdy v rukách tých, ktorí reálne na tejto pôde pracujú, živia sa touto pôdou a podnikajú na tejto pôde; a 95 % tejto pôdy je v nájomnom vzťahu. To je jeden zásadný rozdiel, ktorý hovorí aj o tom, že prístup k ďalšiemu predaju na Slovensku musí byť trošku iný ako v krajinách, kde trh s pôdou je už ustálený.
K zamedzeniu svojvoľného kupovania pôdy na území Slovenska je ambíciou ministerstva preto, aby práve silné finančné skupiny a skupiny, ktoré získali rôzne prostriedky, finančné prostriedky zo všelijakých praktík, často nie legálnych, mali možnosť si kupovať túto pôdu svojvoľne po celom Slovensku so záujmom nie podnikať na tejto pôde, ale len ju vlastniť a ďalej ju prenajímať. Vzniká zaujímavý fenomén na Slovensku, že skutočne niekoľko skupín vo veľkom rozsahu skupuje pôdu, nie sú tu už prípady, že niekto vlastní viac ako stotisíc hektárov a tento túto pôdu len prenajíma. Keď vlastní obrovské parcely, jednoducho diktuje a zvyšuje nájomnú cenu za túto pôdu pre toho poľnohospodára, pre toho samostatne hospodáriaceho roľníka, ktorý na tejto pôde sa snaží podnikať a živiť sa z práce tejto, z tejto pôdy.
Preto si myslíme, že keď chceme urobiť reformu a chceme zabezpečiť, aby skutočne tá pôda nás aj na ďalšie desaťročia živila, dajme predkupné právo, dajme možnosť, prednosť tým pri nákupe, ktorí tú pôdu budú skutočne aj obhospodarovať.
Ďalší taký všeobecný moment z tej diskusie bol, že mne to tu pripadalo, akoby rôzni diskutéri vychádzali z takého dojmu, že len Slovensko vymyslelo, súčasné ministerstvo pôdohospodárstva vymyslelo nejaký model a začína sa správať nejako netrhovo, nedemokraticky a je to nejaká naša vlastná iniciatíva a všade vo svete je trh s pôdou úplne liberalizovaný. No nie je to, dámy, páni, pravda. S výnimkou Holandska a Česka všetky európske, štáty Európskej únie majú regulovaný a veľmi prísne regulovaný trh s poľnohospodárskou pôdou. Nie s pôdou ako takou, ale s poľnohospodárskou pôdou, ktorá je určená na poľnohospodárske účely. Existujú vo svete, v Európe, v Európskej únii modely, kde sú zriadené buď štátne, alebo neštátne inštitúcie, ktoré majú právo zastaviť predaj, aj keď sa majiteľ pôdy s novým záujemcom o pôdu dohodne. Takéto štátne modely sú napríklad v Slovinsku, sú v Poľsku, také modely, kde to je síce pod kontrolou štátu, ale sú to profesijné organizácie, sú vo Francúzsku, v Taliansku, kde jednoducho vám môžu zastaviť nákup pôdy, hoci ste sa dohodli, lebo je tam podozrenie z tej odbornej poľnohospodárskej komunity, že táto pôda nemá slúžiť na poľnohospodárske využitie, ale na špekulatívne účely.
Samotné Maďarsko, ktoré si úplne inak vyjednalo podmienky vstupu, má napríklad takisto komplikovaný prístup k nákupu pôdy, kde napríklad vôbec právnické osoby v Maďarsku nemôžu nakupovať pôdu. Môžu nakupovať len fyzické osoby. Čiže tam tie finančné skupiny, ktoré tu hlavne ľudia z SaS, z MOST-u - HÍD, z SDKÚ preferovali, tam to vôbec nie je možné. Fyzická osoba, ktorá si chce v Maďarsku kúpiť pôdu, musí mať dopredu najprv súhlas na nákup tejto pôdy. Potom, keď sa už dohodne s majiteľom pôdy, ide znovu na posúdenie na poľnohospodárske komisie, ktoré vznikli pri tých obecných zastupiteľstvách v jednotlivých obciach, a táto komisia môže takisto rozhodnúť, že tú pôdu jednoducho nemôže predať.
Čiže nie je vôbec pravda, že Slovensko robí nejaký reštrikčný model pri nákupe pôdy. My sme len urobili kompiláciu systémov, ktoré existujú v rámci členských štátov v Európskej únii, a vzhľadom na tú našu rozdielnosť v tom modeli vlastníctva pôdy, ale aj veľkosti poľnohospodárskych podnikov, sme sa snažili vytiahnuť tie prvky z jednotlivých modelov, aby boli použiteľné vzhľadom na našu veľkostnú štruktúru, ale aj na veľkú rozdrobenosť pôdy a veľký stupeň prenájmu poľnohospodárskej pôdy.
Čiže my tvrdíme, keď už teda máme tú možnosť a ideme hovoriť, či má niekto právo alebo neprávo kúpiť túto pôdu, zároveň využime tento krok aj na to, aby túto pôdu si mohli kupovať tí podnikatelia, ktorí skutočne na pôde chcú podnikať, a to je ten základný rozdiel v ponímaní našom s názormi, ktoré tu boli odprezentované niektorými diskutujúcimi. To, čo ma ale najviac zarazilo, bolo porovnanie poľnohospodárskej pôdy s bežným tovarom, dokonca s autami, spotrebným priemyslom, to, čo tu niektorí kolegovia zo SaS-ky a z KDH prezentovali, toto je doslova už urážka poľnohospodárstva a absolútne nepochopenie, čo znamená poľnohospodárska pôda pre budúcnosť a výživu tohto obyvateľstva. Jednoducho sa mi zdalo, ako by mnohí si ten zákon ani neprečítali, ale sú dopredu nabrífovaní a jednoducho len negativisticky vystupovať proti tomuto zákonu.
Samozrejme, pokiaľ sa zdá, že niektoré technické veci nie sú dotiahnuté dostatočne v tomto zákone, je tu priestor na to, aby sme to v druhom čítaní, budú výbory zasadať, aby sme tam niektoré veci opravili, upravili, ale nemôžme súhlasiť, aby sa zmenila základná línia tohto zákona, a tá je, ak nastáva trh s pôdou, využime tento krok, aby tú pôdu dostali reálni poľnohospodári, samostatne hospodáriaci roľníci, začínajúci mladí poľnohospodári, a zároveň urobme také kroky, aby sme čo najmenej túto pôdu odovzdávali do rúk iných špekulatívnych skupín - a už bez rozdielu na tom, či sú to domáceho alebo zahraničného pôvodu. Čiže toto je základná línia tohto zákona a skutočne tá diskusia bola tak rozmanitá, že ísť dneska bod po bode v záverečnom slove a vyjadrovať sa k týmto jednotlivým pohľadom je úplne zbytočné. Držme si líniu, nech pôda zostáva u majiteľov, ktorí pôsobia a sú občanmi Slovenskej republiky, a nech ju dostanú do rúk tí, ktorí na nej aj budú reálne pracovať, budú o piatej ráno, ako to pán poslanec hovoril, ktorí o piatej ráno skutočne vstanú a idú ten dobytok nakŕmiť, podojiť, nech to robia skutočne tí ľudia, a nedávajme ďalší priestor na finančné skupiny, ktoré jednoducho v tom vidia len kapitál a vhodnú príležitosť na ďalšie obohatenie.
Boli tu ešte pripomienky z hľadiska platieb. Viete, práve pôda a nákup pôdy je veľmi dobrým tunelom, kade sa dajú oprať peniaze. Lebo väčšinou tí malí vlastníci pôdy preferujú platbu cash, to znamená, dajte mi na ruku peniaze a ja vám podpíšem tú zmluvu. My už máme určité obmedzenia z hľadiska výšky platieb, kde nad 15-tisíc vlastne všetky platby by mali ísť len bankovým prevodom a nad 20-tisíc každú transakciu už sleduje banka a hlási každú túto transakciu na finančnú políciu, čiže myslím si, že ten mechanizmus už tu je nastavený, a preto sa snažme, aby aj tá pôda sa v prvom rade robila cez legálne príjmy a legálne prevody. Tým, že zamedzíme rôznym špekulantom, finančným skupinám, aby nemohli sa takto ľahko dostávať k pôde, zamedzíme aj praniu týchto nelegálnych prostriedkov a myslím si, že to bude taký dodatočný double effect pri prijímaní tohto zákona.
Ja som, samozrejme, pripravený na vecnú konštrukciu, vecnú diskusiu v druhom čítaní, veľmi pozorne si vypočujem všetky názory, ktoré budú prednesené cez výbory ako pozmeňovacie návrhy k tomuto zákonu. Tam, kde bude racionalita, logika, nebránim sa, aby tu došlo k určitým úpravám, ale určite nebudem súhlasiť, aby sa tá základná konštrukcia tohto zákona zmenila. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky sa už na jar minulého roku začali zaoberať prípravou právnej úpravy podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, a to nielen v súvislosti s vtedy sa blížiacim ukončením prechodného obdobia, počas ktorého mali cudzinci zakázané vlastníctvo nadobúdať. Ako podklady pre túto prípravu slúžili výsledky výskumnej úlohy, v rámci ktorej rezortné výskumné pracovisko od roku 2008 sleduje vývoj v tejto oblasti v 12 vybraných okresoch Slovenskej republiky. Pri príprave predkladaného návrhu sa okrem iného vychádzalo zo skutočností, že najväčší podiel nákupu poľnohospodárskej pôdy realizujú realitné a advokátske kancelárie a že u takmer 40 % nakúpených pozemkov nebolo možné určiť, kto pôdu skutočne kúpil a najmä, na aké účely ju v skutočnosti využil. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán minister, chvíľočku. Dámy a páni, začali sme prerokovávať návrh vládneho zákona. Poprosím vás o pozornosť alebo tých, ktorí nemáte záujem, radšej odíďte z rokovacej sály.
Nech sa páči, pán minister.

Jahnátek, Ľubomír, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Ďakujem. Preto bol vypracovaný a následne vládou Slovenskej republiky schválený legislatívny zámer predkladaného zákona, ktorý bol predmetom rozsiahlej diskusie, v rámci ktorej bolo konštatované, že návrh zákona musí spĺňať podmienky bariéry špekulatívnych nákupov poľnohospodárskej pôdy a nástroj na jej prednostný nákup výkonnými poľnohospodármi. Predložený návrh zákona kontinuálne nadväzuje na legislatívny zámer s tým, že v priebehu rozsiahlej diskusie, odbornej i laickej diskusie, čo je aj dôvodom jeho predloženia s určitým oneskorením, bol modifikovaný najmä z hľadiska sprísnenia podmienok, ktoré musí nadobúdateľ vlastníctva poľnohospodárskej pôdy spĺňať.
Cieľom predloženého návrhu zákona je najmä zabrániť znehodnocovaniu a degradácii poľnohospodárskej pôdy jej neodborným obhospodarovaním. Poľnohospodárska pôda je spoločným bohatstvom občanov nášho štátu a dedičstvom budúcich generácií, preto si zaslúži, aby sme sa postarali o udržanie jej produkčných schopností v čo najväčšom rozsahu. Preto je celospoločenským záujmom taká právna úprava, ktorá zabezpečí, aby poľnohospodársku pôdu, resp. takú jej časť, ktorá má aj v budúcnosti slúžiť k realizácii poľnohospodárskej výroby, mohli do vlastníctva prednostne nadobúdať osoby, ktoré už svojím pôsobením v konkrétnych klimatických a pedologických podmienkach obce, resp. regiónu preukázali schopnosť agrotechnicky efektívneho a pritom environmentálne šetrného obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy. Navrhovaný zákon preto vytvára predpoklady, aby sa pôda dostala len do vlastníctva osôb, ktoré na nej dokážu hospodáriť a zveľaďovať tak jej hodnotu. Vytvára sa mechanizmus, ktorý síce obmedzí vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov pri predaji takejto pôdy, ale v súlade s Ústavou Slovenskej republiky sú tieto obmedzenia priamo uvedené v zákone a rešpektujú predstavu doterajšieho vlastníka o primeranej kúpnej cene. Tak ako je uvedené v dôvodovej správe, ochranu poľnohospodárskej pôdy vykonávajú v menšom alebo vo väčšom rozsahu takmer všetky štáty Európskej únie. V návrhu zákona sa súčasne rieši aj zosúladenie devízového zákona so záväzkami, ktoré prijala Slovenská republika v prístupovej zmluve.
Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani sociálne vplyvy, ani na životné prostredie. Naopak, navrhovaný zákon bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti vzhľadom na riešenie ponuky prevodu poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom registra vedeného a prístupného cez internet. Považujem za vhodné predísť prípadným otázkam, pretože predkladaný návrh nereaguje aj na nadobúdanie vlastníctva lesnej pôdy. Je tomu tak preto, lebo ako iste viete, predĺženie moratória sa netýkalo nákupu lesnej pôdy, v dôsledku čoho môžu cudzinci takúto pôdu nakupovať od 1. mája 2011, pričom však neboli zaznamenané žiadne masívne nákupy tejto pôdy a vo všeobecnosti je mobilita vlastníctva lesnej pôdy v Slovenskej republike pomerne nízka. Vo vzťahu k lesnej pôde nie je ani potrebné legislatívne posilňovať odbornú stránku jej obhospodarovania, pretože v zmysle už platnej legislatívy je každý vlastník lesa povinný odbornosť hospodárenia zabezpečovať prostredníctvom kvalifikovaného odborného lesného hospodárstva, hospodára.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nakoľko predložený návrh je potrebné zaviesť do praxe, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a posunutie do ďalšieho čítania. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zabrániť znehodnocovaniu a degradácii poľnohospodárskej pôdy jej neodborným obhospodarovaním. Poľnohospodárska pôda je spoločným bohatstvom občanov nášho štátu a dedičstvom budúcich generácií, a preto si zaslúži, aby sme sa postarali o udržanie jej produkčných schopností v čo najväčšom rozsahu. Preto je celospoločenským záujmom taká právna úprava, ktorá zabezpečí, aby poľnohospodársku pôdu... (Ruch v sále, zmĺknutie ministra.) Preto je celospoločenským záujmom taká právna úprava, ktorá zabezpečí, aby poľnohospodársku pôdu, ktorá má aj v budúcnosti slúžiť realizácii poľnohospodárskej výroby, mohli do vlastníctva prednostne nadobúdať osoby, ktoré už svojím pôsobením v konkrétnych klimatických a pedologických podmienkach obce alebo regiónu preukázali schopnosť agrotechnicky efektívneho a pritom environmentálne šetrného obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy.
Navrhovaný zákon vytvára predpoklady, aby sa pôda dostala len do vlastníctva osôb, ktoré na nej dokážu hospodáriť a zveľaďovať tak jej hodnotu. Vytvára sa mechanizmus, ktorý síce obmedzí vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov pri predaji takejto pôdy, ale v súlade s Ústavou Slovenskej republiky sú tieto obmedzenia priamo uvedené v zákone a rešpektujú predstavu doterajšieho vlastníka o primeranej kúpnej cene.
Tak ako je uvedené v dôvodovej správe, ochranu poľnohospodárskej pôdy vykonávajú v menšom alebo väčšom rozsahu takmer všetky členské štáty Európskej únie. Iste každý z vás chápe, aká je dôležitá potravinová bezpečnosť štátu a že jej oslabením môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti občanov Slovenskej republiky. Taktiež je zjavné, že neprijatím tohto návrhu zákona môžu štátu vzniknúť značné hospodárske škody nie priamo z predaja takejto pôdy, ale následne z rekultivácie inej pôdy na poľnohospodárske účely, kde sa odhadujú náklady až 50-tisíc euro v tej najzákladnejšej bonitnej triede.
Vzhľadom na závažnosť problematiky, ktorú uvedený vládny návrh zákona, novely zákona upravuje, dovoľujem si vás zároveň požiadať o odsúhlasenie, aby návrh predmetného zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani sociálne vplyvy, ani na životné prostredie. Naopak, navrhovaný zákon bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti vzhľadom na riešenie ponuky prevodu poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom registra uvedeného a bezodplatne prístupného cez internet.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nakoľko predložený návrh zákona je potrebné zaviesť do praxe čo najskôr, dovoľujem si vás požiadať o schválenie jeho prerokovania v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Ja nechcem ísť do odbornej diskusie, sám pôsobím vo vysokoškolskom prostredí, viem zhruba, aká je situácia na fakultách, vysokých školách. Myslím si, že na to, aby sme vedeli viac uspokojiť potreby trhu, musíme prejsť zásadnou reorganizáciou hlavne vysokého školstva, ale aj stredného odborného školstva, lebo my len predlžujeme, predlžujeme ten cyklus a prax čaká na kvalitných absolventov.
Ďakujem. Skončil som.

Vážený pán poslanec, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku a dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Dušana Čaploviča.
Vážený, citujem, vážený pán poslanec. Dovoľujem si vám naraz odpovedať na obe vaše otázky pod číslom 2 a 4, keďže vecne spolu úzko súvisia. Čo sa týka mojej podpory vzniku súkromnej vysokej školy Goethe Uni Bratislava, uvádzam, že podpora moja ako ministra školstva, ako aj podpora vlády Slovenskej republiky bola projektu poskytnutá z dôvodu, že vysoká škola Goethe Uni Bratislava prináša do slovenského univerzitného priestoru, ktorý je v súlade s bolonskou iniciatívou súčasťou celoeurópskeho univerzitného priestoru, významný počet nemecky hovoriacich pedagógov z Nemecka a Rakúska, ako aj potenciál významného počtu študentov z týchto krajín. Výučba sa uskutočňuje prevažne v nemeckom jazyku. Ako iste sám uznáte, na Slovensku pôsobí množstvo spoločností, ktoré majú nemecký a rakúsky kapitál. Previazanosť slovenskej ekonomiky na nemeckú a rakúsku je veľmi významná. Uvedené kladie požiadavky aj na kvalitnú prípravu budúcej pracovnej sily a na užšie prepojenie vzdelávacích systémov Slovenska a oboch štátov.
Vážený pán poslanec, pokiaľ ide o školu Hochschule Fresenius, dovoľujem si uviesť veci na pravú mieru. Vzhľadom na to, že na Slovensku zamestnávatelia vyjadrujú nespokojnosť s absolventmi vysokých škôl, najmä s nedostatkom absolventov technicky a prírodovedne orientovaných študijných odborov bakalárskeho štúdia, mám záujem podporovať práve technicky, prírodovedne či informaticky zamerané štúdium. V tomto volebnom období za prioritu v oblasti vysokých škôl považujeme profesijne orientované vysokoškolské vzdelávanie a prepájanie vysokoškolského vzdelávania s praxou. Zároveň poukazujem na skutočnosť, že vysoké školy zo zahraničia majú možnosť pôsobiť v Slovenskej republike nielen cestou zakladania nových súkromných vysokých škôl. Zákon o vysokých školách upravuje možnosť, aby sa vysoká škola so sídlom na území členského štátu uchádzala o udelenie oprávnenia na pôsobenie na našom území podľa právnych predpisov členského štátu jej sídla. Zatiaľ prebehli výlučne prvotné informatívne rokovania o možnosti zriadenia vyššej odbornej školy, to jest strednej školy, a možnostiach pôsobenia pobočky vysokej školy Fresenius v Banskej Bystrici. V prípade vysokej školy by išlo výlučne o bakalársky študijný program pre praktické, technické vzdelávanie a pre prax. Upozorňujem, že projekt je zatiaľ v rovine všeobecných úvah, oficiálny návrh zatiaľ nebol na ministerstvo školstva predložený. Celý proces zriadenia novej školy je pritom minimálne dvojročný s väzbou na stanovisko akreditačnej komisie a vlády Slovenskej republiky.
Vážený pán poslanec, ďakujem vám za vašu pozornosť. Koniec citátu.
Vážená pani predsedajúca, skončil som.

Skončil som.

Pani poslankyňa, my máme na Slovensku len dve organizácie, my ich ani viac nemáme. Jedna organizácia je Spolok včelárov Slovenska, tá vás zrejme kontaktovala a tá si sťažuje na tieto podmienky, a potom je to Slovenská včela.
Čo sa týka Spolku včelárov Slovenska, ja hneď po nástupe som mal s nimi diskusiu, lebo v pôvodnom nariadení vlády bolo 10 %, ktoré sa dali na základe požiadavky Spolku včelárov Slovenska. Len Spolok včelárov Slovenska ani v minulom období nemal 10 percent. Ja mám výpis zo včerajšieho dňa, z 2. 4., z centrálneho registra včelstiev, ktorý sa vedie na Slovensku, a Spolok včelárov Slovenska má 1 673 včelárov, čo z celkového počtu registrovaných včelárov na Slovensku, lebo len tí sú oprávnení, 17 149 predstavuje 9,76 %, presne je to 9,7556 %, a Spolok včelárov nespĺňal ani v predchádzajúcom období, ani v tomto období 10-percentné kvórum. Pokiaľ ste, pokiaľ sa zaujímate o túto problematiku, tak Spolok včelárov Slovenska vznikol tak, že súčasného pána predsedu tohto spolku, on bol predtým predsedom spolku Slovenská včela, jeho nezvolili na valnej hromade, tak sa utrhol s časťou základne, dal si do kritéria 10 %, ale ich nevedel naplniť, lebo tá členská základňa za ním neprešla. Čiže my sme mali tie diskusie, žiadali nás vtedy zmeniť kvórum. Len to kvórum ešte ani nenadobudlo právoplatnosť a už žiadali zmenu, čiže v tom čase to nebolo, nebolo možné, ale ja som vám prečítal príklady z okolitých štátov a tam vidíte, že najnižšie kvórum je v Českej republike, 50, a všetky ostatné okolité štáty majú 100 percent.
Čo sa týka čerpania prostriedkov, my to stále vysvetľujeme, tam nie je žiadny problém, cez aký kanál to ide. Lebo tí žiadatelia si žiadajú svoje príspevky, tie sa potom cez tú jednu strechu centralizujú a posielajú na ministerstvo pôdohospodárstva, to posiela prostriedky naspäť a znovu tým istým kanálom sa rozdeľujú naspäť. Čiže tam by nemalo dojsť k žiadnej ujme ani diskvalifikácii, a to sme práve doporučovali aj Spolku včelárov Slovenska, že aby využili tú príležitosť, nech si to nekomplikujú pre svoju členskú základňu, nech využijú ten jednotný kanál v minulom období. Nevyužili to. Bohužiaľ to nevyužili. Takže asi toľko.