Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

27.5.2014 o 11:03 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 16.10.2014 14:42 - 14:45 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, spoločnosť SIMA SH, s. r. o., odoberala od podniku Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, drevnú štiepku v objeme 9 024,03 tony v celkovej kúpnej cene 476 468,79 eur, z čoho uhradili 156 773,9 eur. Keď spoločnosť SIMA SH, s. r. o., prestala uhrádzať svoje záväzky vo výške 319 694,8 eur, dodávky jej boli okamžite zastavené, štátny podnik začal záväzky súdne vymáhať. Zo strany dlžníka bol uznaný záväzok podľa § 323 Obchodného zákonníka a bola uzavretá dohoda o splnení uznaného záväzku podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, a SIMA SH, s. r. o. Splátkový kalendár bol dohodnutý na trinásť mesačných splátok od 18. októbra 2013 do 15. októbra 2014, ktorý však spoločnosť SIMA SH, s. r. o., neplní, keďže v rámci splátkového kalendára uhradila 37 000 eur. Posledná úhrada bola realizovaná 18. 12. 2013. Čiže do konca minulého roku riadne platila. K dnešnému dňu 16. 10. 2014 dlhuje štátnemu podniku ešte 262 616,23 eur.
Z dôvodu, že zo strany spoločnosti SIMA SH, s. r. o., nebol plnený splátkový kalendár ani v náhradných termínoch, postúpil štátny podnik vymáhanie dlžnej sumy súdnemu exekútorovi. V súčasnosti nabehli platby od súdneho exekútora na účet štátneho podniku vo výške 20 078,57 eur. Celkovo bolo z dlhu uhradených štátnemu podniku 57 078,67 eur.
Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky daný obchodný prípad riešil nielen v civilnom konaní, ale podal aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, poškodzovania veriteľa a zvýhodňovania veriteľa. Uznesením zo dňa 12. 8. 2014 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Banská Bystrica odmietlo trestné stíhanie. Voči uvedenému uzneseniu štátny podnik podal sťažnosť, ktorú Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici zamietla. Štátny podnik vyhodnocuje uznesenie krajskej prokuratúry a zvažuje postup podľa § 363 – zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní – Trestného poriadku.
Pani predsedajúca, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 16.10.2014 14:31 - 14:32 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Petra Pellegriniho.
Ministerstvo má pripravený nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, novelu školského zákona, novelu zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, novelu zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a novelu zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Avšak s cieľom vyvarovať sa prípadných chýb spojených so spustením reformy financovania regionálneho školstva bude nový zákon o financovaní predložený až po úspešnom overení nového modelu financovania na základe dát, ktoré nám poskytne v požadovanom rozsahu a kvalite pripravovaný rezortný informačný systém.
Pripravené právne predpisy budú predstavené verejnosti na prelome mesiacov október a november 2014. O pripravených jednotlivých zmenách bude ministerstvo informovať zriaďovateľov škôl a školských zariadení a zástupcov asociácií a profesných združení, ktoré zastupujú jednotlivé druhy škôl a školských zariadení.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu pozornosť. Pani predsedajúca, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 16.10.2014 14:22 - 14:25 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Petra Pellegriniho.
Na rokovania o uložení racionalizačných opatrení bolo v roku 2013 pozvaných 129 zriaďovateľov základných škôl, z toho 78 zriaďovateľom boli uložené racionalizačné opatrenia.
Okresné úrady v sídle kraja preverili v septembri 2014, či zriaďovatelia splnili uložené racionalizačné opatrenia. Výsledky kontroly sú nasledovné:
16 zriaďovatelia splnili uložené racionalizačné opatrenia, a to nasledovne:
- 1 zriaďovateľ znížil počet nepedagogických zamestnancov,
- 6 škôl získalo dostatočný počet žiakov v triedach,
- 4 školy sú vyradené zo siete plus 1 ukončila činnosť, proces vyradenia zo siete v súčasnosti prebieha,
- 4 školy znížili počet tried na prvom stupni;
62 zriaďovateľov neuskutočnilo uložené racionalizačné opatrenia.
Tieto racionalizačné opatrenia sú stále v platnosti aj pre nasledujúci školský rok. To znamená, že títo zriaďovatelia sa môžu zapojiť do dohodovacieho konania, až keď zrealizujú uložené racionalizačné opatrenia. Ide o slobodné rozhodnutie zriaďovateľa a ministerstvo ho rešpektuje. Zriaďovatelia škôl, ktorí neuskutočnili uložené racionalizačné opatrenia, si budú musieť chýbajúce finančné prostriedky dofinancovať z vlastných zdrojov.
Pripomínam, že ministerstvo poslalo na každého žiaka základnej školy zriadenej zriaďovateľom, ktorý bol pozvaný na rokovanie o uloženie racionalizačného opatrenia, zvýšený normatív, ktorý v roku 2014 predstavuje sumu približne 2-tisíc eur.
Napríklad zriaďovatelia základných škôl s počtom žiakov základnej školy väčším ako 250 dostali na žiaka normatív len 1 500 eur a tieto finančné prostriedky sú pre nich postačujúce.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť. Pani predsedajúca, skončil som.
Skryt prepis
 

14.10.2014 15:11 - 15:28 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Asi by bolo dobré, aby som sa vyjadril k niektorým tým podnetom, ktoré tu padli počas rozpravy po prvom čítaní. Bolo toho dosť, vlastne až sedem prihlásených do rozpravy, z toho jedno vystúpenie bolo viac také teatrálne ako k samotnému zákonu, ale to už patrí vždy k povahe.
Mali ste rôzni diskutujúci rôzne pohľady na tento zákon a v mnohých veciach ste sa opakovali. A vlastne som rozmýšľal, že či je to len využitie toho opozičného trička, alebo je to nedostatok informácií, ktoré ste mali pri formovaní vášho vystúpenia. Vlastne asi tu je, tu je problém. Aby sme si povedali úplne na rovinu, tento zákon nie je koncepciou rozvoja malých a mladých poľnohospodárov. Tento zákon je vyústením a reaguje na vypracovanú koncepciu podpory mladých, začínajúcich malých a rodinných fariem. A len jedno z opatrení, ktoré je v rámci týchto koncepcií formulované, hovorí aj o tom, že je nutné urobiť úpravu zákona o pozemkovom fonde, lebo keď necháme v existujúcom stave zákon, mladí ani noví začínajúci poľnohospodári sa nikdy nemôžu zo zákona dostať k tejto pôde. Jedine so súhlasom existujúceho nájomcu, čo asi by sme nikdy nedosiahli. Čiže preto vznikol tento zákon.
Predpokladal som, že bude znalosť o tejto koncepcii, ale dobre, dávam do pozornosti, určite je to už na našej internetovej stránke. Ja som chodil osobne prednášať túto koncepciu a bola prednáška v Košiciach, Banskej Bystrici, Nitre a Dunajskej Strede. Pán Simon, veď vy ste to zriadili, tam agrárnu komoru, ale bol som tam a bolo to celkom úspešne tam prijaté. Na rozdiel od pána poslanca Simona tí ľudia z agrárnej komory prijali túto koncepciu a povedali, že konečne sa niekto objavil, kto hovorí aj v prospech malých, začínajúcich poľnohospodárov.
V tejto koncepcii my sme zadefinovali tri skupiny ľudí, a to sú aj začínajúci poľnohospodári. Povedali sme, kto je mladý poľnohospodár, ale ešte raz opakujem, nielen existujúci, ale aj začínajúci. Potom sme si povedali, nemôže byť predsa diskvalifikovaný len do, teda zvýhodnený len do štyridsať rokov a nad štyridsať rokov diskvalifikovaný, tak sme povedali, musíme k tomu pridať aj malého poľnohospodára. A potom je všeobecne používaný pojem rodinná farma, ktorú legislatíva Európskej únie nepozná. V Európskej únii nemáte v žiadnom štáte definované, čo je to rodinná farma, ale všetci používame a používate tento názov, pritom nie je žiadna definícia rodinnej farmy, ale my sme teda aj navrhli definíciu rodinnej farmy. Čiže je v tomto materiáli aj definícia rodinnej farmy.
A teraz len v krátkosti, čo tá koncepcia hovorí. Rieši tri základné veci pre začínajúcich, mladých, malých a rodinných farmárov.
Za prvé, ako sa dostať k výrobnému prostriedku, to je pôda a súčasťou tejto prvej tézy je aj novela tohto zákona.
Druhý aspekt, ktorý rieši táto koncepcia, je, čo s kapitálom? Ako sa dostať k štartovaciemu kapitálu, prevádzkovému kapitálu, ako sa dostať k investíciám. Tu boli mnohé otázky, či majú tí poľnohospodári, noví, začínajúci nárok. Áno, majú na všetko nárok, ako aj tí ostatní. Aj sa dostať k budovám, aj si vybudovať nové maštale, aj si vybudovať nové hnojiská a budú môcť byť financovaní minimálne 50 %, okrem toho, že im dávame nejaký benefit pri štartovacom kapitále.
A posledná vec je otázka ako realizovať svoju produkciu, kde tá koncepcia znovu hovorí, že asi ten malý, mladý by nemal ísť do hypermarketu predávať, ale musí realizovať tú svoju produkciu na regionálnom trhu, a vtedy má tam znovu podporné nástroje. Lebo, dámy, páni, nejak zabúdame, že sme zatiaľ jediná krajina v Európskej únii, ktorá má znotifikovanú národnú potravinu. My máme zadefinovanú slovenskú potravinu. Veľa razy ste ma tu mastili za to, že rozprávam, rozprávam a také nič nie je a že sa nám to nepodarí presadiť v Komisii. Tak môžem vám povedať, od augusta myslím, že máme jediní v Európskej únii aj znotifikovanú slovenskú potravinu a dneska môžme slovenskú potravinu používať, slovenský výrobok, ale čo sa týka malých, regionálnu a farmársku potravinu. Čiže to je takisto veľmi dôležité, a to je ten pomocný nástroj.
No a teraz k samotnému podnikaniu, prečo to nemôže dostať každý, ale prečo tam musí byť nejaký výrobok. Prosím vás, nemôže ani v poľnohospodárstve fungovať systém, keď som chodil prednášať, dostal som niekoľko takých otázok: som mladý, nemám peniaze, nemám vzdelanie, nemám kapitál a chcem byť mladý farmár, tak mi v tom pomôžte. No tak, takto to asi nepôjde, lebo zabudol aspoň jedno povedať, že mám aspoň myšlienku, v čom chcem podnikať a ako. Čiže na to, aby sa vôbec dostal niekto do sita tých poľnohospodárov, musí mať nejakú predstavu, ideu, ktorú musí naformulovať, a musí byť z toho jasné, že pôjde podnikať v poľnohospodárstve. A znovu vytvoriť malého alebo mladého poľnohospodára, ktorý bude pestovať hustosiate obilniny alebo energetické plodiny, nemá význam. Veď ten to predsa ekonomicky neutiahne, to je nezmysel. On môže robiť tam, kde si vlastne nie tak zakalkuluje vlastnú prácu. A preto my hovoríme, dostane podporu ten, kto bude robiť ovocie, tam, kde sa ovocie oplatí. Čiže je to do 500 metrov nadmorskej výšky, vyššie sa mu to neoplatí robiť. Kto bude chcieť pestovať zeleninu, znovu len do 300 metrov nadmorskej výšky, lebo inak je to nezmysel. A tí ostatní, čo sú vyššie, živočíšnu výrobu. Veď sú to väčšinou sťažené podmienky, väčšinou tá pôda je v elefáčkach, čiže tam hovoríme, poďme do rastlinnej výroby, do živočíšnej výroby. Čiže tu musí byť jeho predstava, kde pôjde a takýto mladý, začínajúci alebo existujúci môže teda požiadať o prostriedky. On okrem možnosti na pôdu dostane aj kešové peniaze. Podľa posledných negociácií vôbec nie je pravda, čo pán Simon povedal, že to nemáme odsúhlasené. Práve komisia nám navrhla, aby sme ten príspevok jednorazový pre tých začínajúcich zdvihli zo 40- na 50-tisíc euro. Čiže pán Simon je absolútne mimo, mimo tohto diania. Čiže už je to až 50 000 euro, čo je zaujímavé, myslím si, že na štartovací kapitál. A tá tranža mu môže byť vyplatená v dvoch krokoch – na začiatku, a potom, keď sa preukáže, že ten podnikateľský zámer plní.
Teraz ďalšia otázka tam bola, že prečo 28 hektárov? Môže to byť 25, 24, 320, to je údaj, na ktorom sa dohodneme. My sme zvolili 28 hektárov preto, že je to priemerná výmera plochy poľnohospodárskeho podniku na Slovensku. To znamená, keď zoberiete všetky fyzické a právnické osoby dokopy, podelíte celkovú výmeru poľnohospodárskej plochy počtom tých zhruba 17 000 subjektov, ktoré podnikajú, tak vám vyjde 28 hektárov. Preto sme dali 28 hektárov. Ale keď sa dohodneme na 25 alebo 4, nič. Čiže vysvetlenie: preto to je 28 hektárov, lebo je to priemerná veľkosť. Ale ešte raz, je to len polovica. A prečo, teda on dostane vždy len polovicu, to je maximálna hodnota, ktorú dostane. A tých bude veľmi málo, osobne si myslím. To budú 2-, 3-, 5-hektároví, ktorí dostanú podporu. Lebo viete si predstaviť, že niekto úplne nový začne podnikať na 56 hektároch? No to by som ľúbil vidieť, za prvé, tie investície, ktoré musí do toho dať, a za druhé, kde by urobil ten odbyt ako nový, začínajúci? Čiže on musí začať od mala. A preto aj ten výpočet, ktorý tu niekto predniesol, že je to 390 nových subjektov, no to je také jednoduché, matematické vydelenie, čo nezodpovedá vôbec pravde. My predpokladáme, že väčšinou to budú podstatne menšie plochy, ktoré budú podporované. Ale oni dostanú ten štart, oni dostanú napr. možnosť si odkupovať tú pôdu, lebo tak ako bol úspešný projekt "Moja pôda", ten bankový produkt, 20 mil. fuklo za pol roka bez problémov a máme sedemnásobne vyššie záujmy o nákup pôdy, ako sme mali v starých bankových ponukách alebo tých podporách v projektoch, ktoré banky dávali bez projektu "Moja pôda". A robíme projekt pre mladých "Moja pôda pre mladých", čiže tam budú znovu mäkké úvery, znovu zaťaženie len cez nakupovanú pôdu. Čiže toto všetko dostáva, to je všetko v tej koncepcii spomenuté.
Ďalšia vec je, že 1. januára spadne klec a kto tam nebude, nebude. Úplný nezmysel. Veď si uvedomte, nie je odsúhlasené PRV-éčko. My, nám síce končia zmluvy so starými a my nemôžme skôr podporovať mladých, pokiaľ nebudeme mať odsúhlasené PRV-éčko. My nevieme, či to bude v decembri, či to bude v januári alebo to bude v apríli budúceho roku. Čiže 1. januára sa nič nedeje, 1. januára sa maximálne môžu zoraďovať do nejakého poradia títo záujemci, a my predpokladáme na pozemkovom fonde, že na celých päť rokov bude otvorená kaucia na tieto pozemky. Čo znamená, my máme, keď odpočítame tie podmienky, že bude tam mať nejakú zaťaženosť na veľké dobytčie jednotky, že sa mu odpočíta tá plocha na rastlinnú výrobu plus 50 %, pán Radošovský, nie že 50 % musí mať zaťaženie rastlinnej výroby, ale on má napr. 10 hektárov rastlinnej výroby a my mu odpočítame 20 hektárov, lebo on musí rotovať tú plodinu. Čiže takto je tých 50 % myslené. A plus sú tam trvalé trávnaté porasty a trvalé porasty, ako sú ovocné sady, vinice, chmeľnice, a tak ďalej, čo sa všetko odrátava.
A teraz bude sa jednať zhruba o 500 subjektov, aby sme si otvorene povedali, kde to asi pôjde. My máme presne po okresoch, po katastroch máme zmapované, kde je to vôbec reálne. Tu treba povedať, že nie každý bude mať nárok na pridelenie pôdy z SPF-ka, lebo tam, v tom katastri, keď SPF-ko pôdu nemá, no tak nemáte čo vydať. A to je zas trošku demagógia od pána Simona, ktorý tu začal splietať, že sa musí urobiť nútený podnájom. To nikde ten zákon ani koncepcia nehovorí. Čiže nútený, nútený podnájom najatej pôdy. To je nezmysel, to tu vôbec nikde nie je spomínané ani to nie je pravda. Čiže, bohužiaľ, štát môže prenajímať pôdu len tam, kde tú pôdu bude mať. A môžem vám povedať, sú okresy, kde môžme urobiť štyridsať mladých poľnohospodárov, a máme okresy kde neurobíme žiadne alebo dvoch. Jednoducho tá pôda tam nebude. Ale to neznamená, že tam nemôže mladý poľnohospodár vzniknúť. Môže. On dostane všetky podpory okrem tej pôdy z SPF-ka, ale na všetko ostatné má nárok. Čiže môže teoreticky aj tam vzniknúť, ale len bez pôdy, ktorú my máme.
Čiže ešte raz, netreba sa vôbec nejak stresovať, päť rokov bude v zmluvách pre tých 500 subjektov klauzula, že v prípade, že sa objaví záujem, pre mladého poľnohospodára alebo malého poľnohospodára pozemkový fond má právo túto pôdu prenajať prednostne tomuto novému subjektu.
Otázka bola ako, ktoré parcely, švíky. Áno sú tam spoločné vlastníctva neznámych vlastníkov. To nám je úplne jasné. Ideálny stav je, pokiaľ by sa ten nový uchádzač s existujúcim nájomcom dohodol, a to bude aj prvý krok, že my budeme žiadať, aby došlo k dohode. Pokiaľ nedôjde k dohode, vytýči túto konkrétnu plochu SPF-ko na pozemkoch, ktoré má k dispozícii. Tam potom riskuje aj ten existujúci, že mu zoberieme napríklad pôdu, ktorá je vysoko lukratívna, lebo na hornom konci a na dolnom konci tá istá bonita pôdy nemusí byť. Čiže tam riskuje a musí si on zvážiť, či sa dokáže s tým novým, mladým dohodnúť alebo sa nedokáže, lebo potom mu SPF-ko môže zobrať najlukratívnejšiu pôdu, ktorú SPF-ko má k dispozícii. Takže preto veríme, že nebude to až také hrôzostrašné, ako sa to tu celé predstavuje.
Pozerám, že čo som ešte zabudol. Viete, to, že predať pôdu, lesy, vodu (rečník nesúhlasne kýva hlavou), ja s tým nesúhlasím. Tam mám úplne iný, iný názor a už tu niekto aj povedal, že my máme dosť veľké problémy so súkromným sektorom. A zoberte si, len čo nám robia obchodné reťazce, tak že: a čo tam chcete urobiť? Nič. Obchodné reťazce nám za chvíľu vymažú prvovýrobu, niektoré odbory prvovýroby, lebo tak teraz zneužili hospodársku, ruské sankcie, že napríklad chovatelia ošípaných sú na kolenách. Predajú zrejme chovy, ktoré majú dneska, ale nenasadia nové várky, lebo za euro pätnásť sa im to absolútne neoplatí. Jednoducho na čo to bude chovať, keď to má hlboko pod cenu predať? Takže súkromný sektor nie je vždy, vždy celkom fajn.
Začínajúci sa... Pani Mezenská tu niečo, zamestnanosť, daňové zaťaženie. No daňové zaťaženie bude také ako u každého iného podnikateľa. Každý si bude musieť svoje podnikateľské zámery plniť, ale my vybavujeme napríklad, za prvé, povedal som, on dostane 50 000 štartovací kapitál, on dostane mäkký prevádzkový úver. Veď my ideme prevádzkové úvery vybavovať, ale cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, cez štátnu, kde máme dosah. A boli by sme radi, pokiaľ bude realizovať nákup pôdy znovu cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku. Tam máme, tam máme garancie, to vieme ovplyvniť. Čiže myslím si, že ten mechanizmus sa snaží za prvé, zvýšiť zamestnanosť, za druhé, dať šancu absolventom stredných a vysokých škôl poľnohospodárskeho zamerania, samozrejme dáva šancu vytvoriť si vlastné podnikanie aj pre ľudí, ktorí nemajú síce takého zameranie, ale sú ochotní cez už, neviem, ročné alebo dvojročné, dvojročnú rekvalifikáciu si doplniť poľnohospodárske vzdelanie, aby mohli podnikať. Ale zas to nemôžu byť úplne dobrodruhovia z ulice, ktorí jednoducho zneužijú systém, ako sa napríklad teraz zneužíva, a musím to povedať, zneužíva systém pri nájme poľnohospodárskej pôdy, kde si malí, kvôli platbám, ktoré boli vynikajúce, doteraz z priamych platieb si jednoducho vyberali to, túto pôdu, zinkasovali peniaze a v podstate sa prestali starať o tú pôdu. Čiže toto nie náš záujem.
Dámy, páni, ja doporučujem skôr, keď budete robiť pozmeňovacie návrhy, skúste si tých zhruba 50 strán prečítať aj o tej koncepcii podpory malých, mladých a rodinných farmárov a možno tam mnohé odpovede dostanete na otázky, ktoré ste sa ma dneska spýtali.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.10.2014 13:29 - 13:34 hod.

Ľubomír Jahnátek
 

3.7.2014 14:41 - 14:43 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Ministerstvo pôdohospodárstva má za cieľ v rámci programu rozvoja vidieka na roky 2014 až '20 podporovať investície, ktoré prispejú k zvýšeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva. Medzi inými ministerstvo chce podporovať aj investície do závlahových systémov, ich modernizáciu, rekonštrukciu, dostavbu alebo obstarávanie závlahových koncoviek. Závlahy sú v našich podmienkach významným intenzifikačným faktorom v rastlinnej výrobe. Potreba podporiť investície do závlah vyplýva tiež aj z potreby reagovania na negatívne dôsledky klimatickej zmeny na poľnohospodárstvo. Je však dôležité zabezpečiť efektívne hospodárenie s prírodnými zdrojmi, podzemnú a povrchovú vodu nevynímajúc. Efektívne hospodárenie s prírodnými zdrojmi je, samozrejme, jednou z hlavných priorít Európskej únie. To potvrdzujú napríklad aj prísne podmienky pre poskytovanie podpory na investície do závlah stanovené samotnou legislatívou Európskej únie. Medzi tieto podmienky patrí aj zosúladenie národnej legislatívy s Rámcovou smernicou o vode, a to aj v súvislosti s úhradou nákladov na vodohospodárske služby.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 5.6.2014 14:59 - 15:01 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Dve veci k vašej dodatočnej otázke. Tak ako som povedal pri odpovedi, tieto clá sú odstránené na kvóty existujúce, čiže tie kvóty, ktoré dneska platia, sú zakontrahované, sú určené konečnému odberateľovi, čiže jednáme už, hovoríme o zakontrahovanom tovare. Samozrejme, môže byť otázka, čo po novej žatve, ale na druhej strane je tam obmedzenie, lebo tieto výhodné taxy colné platia len do konca októbra tohto roku.
Čo sa týka ohrozenia samotnej krajiny, lebo máte pravdu, my sme prví na rane. My sme vydali cez Štátnu veterinárnu a potravinovú správu usmernenie pre všetky styčné body, ktoré máme na Ukrajine, ktoré máme na hranici s Ukrajinou, kde sú konkrétne popísané opatrenia, ktoré majú z hľadiska ochrany bezpečnosti dovozných agrokomodít preverovať naši inšpektori, a tak isto sme požiadali o spoluprácu colnú správu vzhľadom na to, že aj my sme sa domnievali, že by mohlo prísť k nejakému zvýšenému náporu. Tieto opatrenia sú veľmi prísne definované a nie sú len pre tovary, ktoré sú smerované na územie Slovenskej republiky, ale aj na tie tovary, kde Slovenská republika slúži ako tranzitná krajina. Čiže pripravili sme sa s tým, že sme upravili a sprísnili ten kontrolný režim, aby takéto dovozné produkty, ktoré by mohli potenciálne narušiť slovenský trh, spĺňali všetky tieto kritériá bezpečnosti potravín, ktoré nebolo doteraz potrebné zabezpečovať. Nemáme zatiaľ signál, že by sa nejako zvýšenou mierou tieto potraviny dovážali na územie Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 5.6.2014 14:54 - 14:58 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Dňa 12. marca 2014 kolégium komisárov v nadväznosti na politické rozhodnutie Európskej rady zo dňa 6. marca 2014 schválilo návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o znížení a odstránení cien, respektíve zavedení colných kvót na produkty pôvodom z Ukrajiny, tzv. autonómne colné preferencie pre Ukrajinu. Ide o súčasť podporného balíka pre Ukrajinu s cieľom ekonomickej stabilizácie Ukrajiny. Tieto autonómne colné preferencie spočívajúce v znížení a odstránení cien v hodnote približne 500 mil. eur ročne na dovoz z Ukrajiny do Európskej únie budú poskytnuté na dobu určitú do 1. novembra 2014, kedy by sa mali tieto preferencie nahradiť štandardnou dohodou o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Ukrajinou.
Zoznam produktov a miera ponúkanej liberalizácie vychádza zo vzájomnej dohody. Ide o jednostranný krok Európskej únie politického charakteru, ktorý má podporiť ekonomiku Ukrajinu v tomto pre ňu ťažkom období. Pri poľnohospodárskych komoditách poskytne Európska únia preferencie pre 82,2 percenta ukrajinského vývozu, pre ostatné aj pre Slovenskú republiku citlivejšie produkty vrátane obilia je poskytnutá len čiastočná liberalizácia prostredníctvom colných kvót. Ich výška vychádza z tradičného importu z Ukrajiny do Európskej únie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že tieto colné kvóty platia pre celú Európsku úniu. V rámci colných kvót bude odstránené clo, na dovozy nad kvótu sa bude aplikovať zmluvné clo Európskej únie. Dovoz obilia v rámci tohto opatrenia však bude naďalej podliehať platným fytosanitárnym pravidlám Európskej únie.
Schválené colné kvóty a ostatné preferencie voči Ukrajine boli publikované v Úradnom vestníku Európskej únie č. 118 dňa 22. apríla 2014 pod č. 374/2014 a vstúpili do platnosti nasledujúci deň, 23. apríla 2014. Slovenská republika rovnako ako ostatné členské štáty Európskej únie nemôže poskytnúť domácim výrobcom opatrenia na čiastočnú kompenzáciu tohto politického opatrenia Európskej únie. Na druhej strane treba uviesť, že pri prijímaní opatrenia voči importom agrárnych komodít z Ukrajiny sme si vyhradili možnosť pozastavenia platnosti autonómnych colných opatrení voči Ukrajine v prípade nadnarušenia trhov Európskej únie a poškodenia domácich agrárnych výrobcov Európskej únie.
Priamo v tomto nariadení sa v čl. 5 rieši problematika ochrany vnútorného trhu Európskej únie. Podľa tohto článku ak dovoz určitého výrobku pôvodom z Ukrajiny, ktorý je predmetom týchto preferencií, spôsobuje alebo hrozí, že spôsobí vážne ťažkosti výrobcom podobným alebo priamo konkurenčných výrobkov v Európskej únii, môže Európska komisia na takýto dovoz opätovne zaviesť bežné clo Európskej únie.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 27.5.2014 11:03 - 11:03 hod.

Ľubomír Jahnátek
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som požiadal o otvorenie rozpravy k tomuto zákonu.
Ako dôvod tejto mojej požiadavky uvádzam, že v spoločnej správe zostali niektoré body, ktoré sú duplicitné alebo kontra v iných zákonoch, čiže by bolo dobré, aby pred samotným hlasovaním sa vyčistila spoločná správa tak, aby bola v súlade so všetkými ostatnými právnymi normami.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16.5.2014 12:42 - 12:47 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ja skutočne len pár slovami by som znovu sa chcel vyjadriť k tej diskusii, ktorá tu bola povedaná. Nebudem samozrejme sa dotýkať tých vystúpení, ktoré boli osobné, urážajúce, a myslím si, že nie celkom vhodné do tohto parlamentu, ale k návrhom, ktoré tu odzneli, a k tej racionálnej diskusii, ktorá nastala, a, chvalabohu, tých diskusných príspevkov bolo podstatne viac. A je veľmi dôležité to vyzdvihnúť a oceniť, že poslanci majú záujem o túto problematiku a hlavne tí poslanci, ktorí robia v tomto sektore. A ja by som nepodceňoval a automaticky nezahadzoval žiadny tento podnet, lebo tento podnet vychádza z nejakého osobného presvedčenia, z osobnej praxe, zo snahy vylepšiť ešte ten zákon o lesoch.
Možno prečo boli niektoré znenia také, aké boli a prečo neboli presne podľa predstavy či už lesákov alebo tých pracovníkov, ktorí majú skúsenosti z lesa alebo tie skúsenosti skôr z pohľadu toho životného prostredia.
Pán Mičovský, urobil takú analýzu, čo všetko sa udialo, dokiaľ sa zrodili dva zákony, zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody. Máte absolútnu pravdu, pán Mičovský. My sme sa snažili s kolegom Žigom priblížiť dva znepriatelené tábory, keď to môžem takto obrazne povedať. A nezakrývajme si oči, dneska vzťah medzi lesníkmi a medzi ochranármi je doslova antagonistický. Nehľadajú nejaké možnosti, prieniky, ale hľadajú, kde si jeden druhému skomplikovať život. A, bohužiaľ, netrpia tým ani ochranári, ani lesníci, ale trpí les, trpí táto spoločnosť. A spoločnosť je častokrát zbytočne frustrovaná rôznymi výrokmi, ktoré sú niekedy pravdivé, ale väčšinou sú polopravdivé, alebo sú len deklaratívne. My sme sa skutočne snažili s kolegom Žigom priblížiť tieto dva tábory. Preto sme urobili tú konferenciu a to bola vedecká konferencia vo Zvolene. Preto následne bola ďalšia konferencia, ktorá bola skôr zameraná k tomu environmentu, pri Banskej Bystrici zhruba o rok na to. A my sme skutočne dali dokopy dva pracovné tímy z jedného tábora, z druhého tábora, dokonca sme im vytvorili priestor, aby boli nerušení na ministerstve, a doslova sme ich zavreli v Palárikove na našom pracovisku alebo na pracovisku štátnych lesov, aby tam týždeň, dva týždne robili na spoločnom prieniku dvoch postojov lesákov a ochranárov. Nedarilo sa nám, x razy sme to celé, tú tortúru opakovali. Veľmi ťažký je prienik. V konečnom dôsledku sme prijali v oboch zákonoch, či v ochrane prírody, či v zákone o lesoch, nejaký kompromis. Kompromis, ktorý nevyhovoval ani rezortu životného prostredia a ochranárom, a kompromis, ktorý nevyhovuje vcelku ani ministerstvu pôdohospodárstva a lesákom. Ale bola to nejaká snaha už konečne urobiť nejaký prienik.
Preto bola aj dlhá diskusia už od prvého čítania k tomuto zákonu a doslova aj v tej spoločnej správe výboru sme sa museli znovu vrátiť, lebo sa tam niektoré veci nepostrehli a museli sa ešte vylepšiť, aby tie pozmeňováky mali nejaký zmysel. Bohužiaľ, mnoho diskusných príspevkov, pokiaľ by sme ich akceptovali, v konečnom znení by nám znovu oddialili tieto dva tábory a my sa snažíme s kolegom Žigom držať ten krehký mier a doslova sme si povedali, že poďme k novele zákona vo viacerých krokoch.
To znamená teraz máme nejakú novelu, kde sa nám darí ako-tak tie stanoviská zblížiť a zrejme budú ďalšie novely, kde budeme ďalej stláčať tento problém dokopy, aby raz bol tak definovaný zákon, ktorý vyhovie aj ochranárom, aj lesákom a hlavne bude prospešný pre les a pre spoločnosť, aby sme zbytočne netraumatizovali, kto má pri správe lesa väčšie právomoci, či lesáci alebo ochranári.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis