Videokanál poslanca

156.
Priznám sa, že pôvodne som nechcel vystupovať, ale vystúpenie pána poslanca Simona ma donútilo k tomu, že musím sa predsa k tomu vyjadriť.
Pán poslanec, ja neverím vlastným ušiam, čo ste vôbec teraz povedal, a asi nie ste poľnohospodár, ale pritom viem, že ste, lebo máte 190 listov vlastníctva a ja neviem čoho, všelijakej ornej a poľnohospodárskej pôdy, čiže vás by malo minimálne takisto zaujímať, čo s hydromelioračnými sústavami a čo budeme vôbec robiť s odvodňovaním tam, kde máme problém s prebytkom vody, a čo budeme robiť so závlahami tam, kde máme nedostatok vody. Klimatické zmeny, ktoré máme v poslednej dobe, sú tak neuveriteľné a tento rok je klasickým príkladom toho, že keby sme mali takúto koncepciu vypracovanú v roku 2011, už mohla byť zrealizovaná a dneska straty poľnohospodárov z rastlinnej výroby mohli byť podstatne menšie.
Dámy, páni, hydromelioračné sústavy sa do roku ’89. vybudovali za obrovské prostriedky, bolo tam viac ako 70 mld. naakumulovaných prostriedkov, po roku ’89 tento majetok jednoducho pustol, odvodňovacie kanály sú dneska tak zarastené, že už ani niekde nevieme identifikovať, kde sú tie kanály, sú tam obrovské, obrovské náletové buriny, stromy, obrovské kmene, kde, kde treba súhlas pri čistení aj orgánov spravujúcich životné prostredie.
Ale čo chcem povedať? Ja sa čudujem všetkým, lebo moji predchodcovia boli všetci poľnohospodári. Nikoho nezajímalo zavlažovanie, nikoho nezaujímalo na východe odvodňovanie. Nikto neriešil vodný režim pôdy. Musel prísť nepoľnohospodár, ktorý pochopil, že pokiaľ chceme intenzifikovať a byť konkurenční v poľnohospodárskej rastlinnej prvovýrobe, musíme sa vrátiť aj k fenoménu hydromelioračných sústav. Preto sme vypracovali postupne jeden koncepčný, druhý, tretí, štvrtý a celé nám to zaklapáva do jednej ucelenej mozaiky, ako dostať poľnohospodárstvo do konkurenčneschopnej polohy v rámci európskeho priestoru, lebo my dneska v Európskej únii jednoducho produkujeme, predávame a navzájom si konkurujeme. Bez vhodnej úpravy vodného režimu jednoducho rastlinná výroba bude stále viac a viac stratová.
A teraz poďme k tomu, čo povedal pán Simon. Pán Simon, vy musíte, musíte vedieť veľmi dobre, že keby sme išli tým, čo navrhujete, vašou cestou, tak to je cesta do pekla. Tá cesta nemá koniec. Tá cesta nemá úspech. Desaťročia sa pokúšali rôzni ministri, rôzne inštitúcie o zosúladenie existujúceho stavu, to znamená, realizovaných stavieb s vlastníckymi vzťahmi. Ten proces bol periodicky začatý, periodicky ukončený a dneska je v polohe..., v nedohľadne, kedy sa to celé dorieši. Jednoducho na tieto stavby sú uvalené ťarchy a tieto pozemky nemôžu na nič iné slúžiť, len na to, aby slúžili na odvodňovanie alebo zavodňovanie jednotlivých území. Keď sme my pripravili koncepciu a využili sme ten moment, že ide nové programovacie obdobie, preto sme vyčlenili z verejných zdrojov 70 mil. na odvodňovacie kanály a 35 plus 35 na závlahy, aby sme aj túto pozíciu uľahčili poľnohospodárom, lebo poľnohospodári to nikdy zo svojich prostriedkov si nedokážu urobiť. Ale, samozrejme, ja by som bol najšťastnejší, keby sme to mali majetkovo vysporiadané, ale to majetkovo vysporiadať nevieme a ďalšie desaťročia to ani vysporiadané nebude. Čiže dochádzala do úvahy len jedna možnosť, tak ako sa riešili napríklad miestne komunikácie v obciach počas prvej vlády Roberta Fica. No jednoducho sme povedali, keď chcete čerpať prostriedky na opravu týchto ciest, nemáte šancu v priebehu dvoch-troch rokoch vysporiadať tieto pozemky, to sa nedá zrealizovať. No tak sa urobila novela zákona, povedalo sa, môže sa to, pokiaľ je tam preukázaný ten vzťah, že ten pozemok slúži na verejnú komunikáciu. Podobne sa to riešilo v oblasti energetických líniových stavieb. Veď ja si na to veľmi dobre pamätám, keď som bol minister hospodárstva, ako sme riešili líniové stavby. Veď tam keby sme išli touto cestou do pekla, ktorú vy navrhujete momentálne, takisto by sme nezrealizovali ani meter kábla, neurobili by sme energetické prepojenie z Poľska smerom na Balkán, prišli by sme o veľké prostriedky z predaja elektriny, ktorá dneska tečie cez našu prenosovú sústavu, nevedeli by sme opraviť, preboha, jednu poruchu na plynovode, keby sme išli presne tou cestou, ktorú vy navrhujete. Veď to takto nejde, veď buďme trošku reálni. Preto sme sa prichýlili k tej variante.
Je to líniová stavba? Áno. Je to líniová stavba. Je to existujúca stavba? Áno, je to existujúca stavba, tak použijeme podobný algoritmus, aký bol použitý a konsenzuálne schválený, a dneska si to obce a energetici chvália, jednoducho sme uživili, sfunkčnili a udržiavame ten systém, aby bol pojazdný, aby bol funkčný.
Táto novela hovorí len o tých hmotných prácach, ktoré je potrebné urobiť z hľadiska rekonštrukcie a potom prípadnej údržby. O ničom inom. To nebude žiadny Hyde Park, kedy si tam budú Hydromeliorácie chodiť a robiť, čo chcú, na tých ochranných pásmach. Je to presne stanovené k tomuto. A celú tú novelu zákona treba vidieť aj v kontexte koncepcie renovácie hydromelioračných sústav.
Pán poslanec, čo sa týka odvodňovacích kanálov celkovo existuje momentálne 3 600 kilometrov odvodňovacích sústav. My sme vyčlenili jednu šestinu z toho, necelých 600 kilometrov a boli na to prísne kritériá. Nejde o žiadnu výstavbu nových kanálov. Ide len o rekonštrukciu existujúcich kanálov. O rekonštrukciu. Ide o rekonštrukciu v tých územiach, ktoré sú definované ako územia s veľkým suchom alebo územia s veľkým zamokrením. Sú presne stanovené úseky, kde to najviac potrebujeme. To technické riešenie, lebo to nemôžte, oddeliť hydromelioračné sústavy, len zákon, a zvlášť to riešenie je navrhnuté tak, aby tam bola aj zádrž vody. Dneska keby sme mali tie systémy urobené tak, ako by mali byť po rekonštrukcii nami pripravovaného projektu, dneska by poľnohospodári tak netrpeli suchom, ako trpeli tento rok. Čiže tá vaša fikcia, že ideme niekomu, súkromníkovi šliapať na jeho podstatu, je neopodstatnená. Využívame rovnaký mechanizmus, aký bol použitý v predchádzajúcich rokoch pre iné líniové stavby. Pokiaľ sa týka výstavby nových kanálov, žiadne nové kanály sa tam neplánujú. Takže toto je len zbytočné strašenie.
A máme tu potom ešte otázky závlah. Tam bude podobný problém, lebo to sú znovu líniové stavby, a k tým líniovým stavbám je takisto sa nejakým spôsobom treba dostať a na druhej strane máme pripravený aj mechanizmus, ako si to budú sami poľnohospodári riešiť cez závlahové družstvá a podobne.
Takže prosím vás, ja chápem, že opozičná rétorika musí nejakým spôsobom ísť proti vládnej politike, sme v politike, je to normálne, ale nepoužívajme aspoň nefér argumenty, že tu naháňame niekomu kšeft a už že nejaký nový Váhostav pripravený. Mňa to jednoducho uráža, lebo my sme boli skutočne s čistým presvedčením uzrozumení s tým, že ideme pomôcť poľnohospodárom, ideme vážne pomôcť poľnohospodárom.
A čo sa týka vysúťaženia, až sa zaujímate o projekt rekonštrukcie hydromelioračných sústav, tak by ste videli, aký čistý a transparentný ten proces je nastavený. Tam nemôže nikto spochybniť ani jeden krok, robia to externé firmy, ide sa podľa žltého FIDIC-u, robí nám to prezident asociácie práve, ktoré majú na starosť tieto žlté, biele FIDIC-y, čiže je to tak transparentné, že takéto narážky, ktoré ste urobili, sú skutočne minimálne nemiestne.
Takže, dámy, páni, ja vás prosím o zdravé posúdenie, o nebratie do úvahy nejakých strašiakov, ktoré sú úmyselne nastavené pri tejto novele, ale na druhej strane musím aj uznať, áno, museli sme to účelovo strčiť do tohto zákonu, lebo pôvodne to malo ísť do vodného zákona, pán minister, bohužiaľ, stiahol vodný zákon z legislatívneho procesu, ale my keď chceme pustiť tieto prostriedky, lebo to je viac ako 135 mil. z verejných zdrojov, a chceme, aby sa v krátkej dobe hydromelioračné sústavy obnovili, jednoducho by sme stratili túto možnosť. A bez toho, aby táto klauzula bola v zákone ustanovená, to je podmienka Európskej komisie, aby sme vôbec tieto prostriedky na hydromelioračné sústavy mohli použiť.
To je celá pravda, nič viac a všetko ostatné, ktoré ste k tomu pridali, sa zakladajú len na výmysloch a špekuláciách.
Ďakujem pekne.

88.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, novela zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia bola pripravená po vyhodnotení skúseností s aplikáciou zákona č. 39/2013 Z. z.
Do návrhu zákona sú prevzaté aj ustanovenia z usmernenia Európskej komisie k východiskovej správe. Táto správa by mala tvoriť podklad pre uvedenie lokality, kde sa nachádza prevádzka, do pôvodného stavu alebo do stavu minimalizujúceho znečistenie územia. Názvoslovia povolení, ktoré sú časťou integrovaného povolenia, sa zosúlaďujú s aktuálnym stavom zákonov, ktoré tieto časti integrovaného povolenia upravujú. Navrhuje sa vypustiť procesný inštitút predbežného prerokovania, v praxi sa nevyužíval. Proces integrovaného povoľovania sa zjednodušuje. Vypúšťa sa platenie správneho poplatku v prípade zmien, ktoré nie sú podstatnými zmenami. Na tieto prevádzkovateľovi postačuje ohlásenie. Novelou sa sprehľadňujú správne delikty.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.

84.
Znovu ďakujem, pani predsedajúca, za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie, sa predkladá z dôvodu pilotného konania Európskej komisie týkajúceho sa transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE).
Druhým dôvodom prípravy návrhu zákona je vytvorenie legislatívneho rámca pre zriadenie a fungovanie registra priestorových informácií. Vo vzťahu k smernici INSPIRE návrh zákona zohľadňuje najmenej požiadavky na sprístupňovanie súborov priestorových údajov a služieb priestorových údajov. Vo vzťahu k registru priestorových údajov návrh zákona definuje register a vymedzuje jeho charakter ako informačný systém verejnej správy.
Predkladaný materiál schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 26. augusta 2015. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že navrhovaný vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem.

80.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom vládneho návrhu zákona je úprava niektorých ustanovení tak, aby plnili požiadavky Európskej komisie ohľadom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe.
Medzi najdôležitejšie zmeny patrí plnenie požiadaviek smernice v oblasti spolupráce so susednými krajinami pri vypracovaní programov pre zlepšenie kvality ovzdušia a pri informovaní verejnosti, najmä ak dôjde k prekročeniu informačného prahu alebo výstražného prahu v aglomeráciách alebo zónach v blízkosti štátnych hraníc.
Okrem plnenia požiadaviek Európskej komisie návrh zákona poskytuje obciam možnosť všeobecne záväznými nariadeniami vymedziť na svojom území alebo jeho časti nízkoemisné zóny s obmedzením prevádzky motorových vozidiel s nízkoemisnou triedou. Vymedzenie takýchto zón je jedným z možných opatrení pre zlepšenie kvality ovzdušia, najmä v mestách s hustou automobilovou prevádzkou.
Predkladaný vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite a postúpite do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

76.
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona vychádza z cieľov nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 517/2014 o flórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie ES č. 842/2006 a ktoré sa začalo uplatňovať od 1. januára 2015, zosúlaďuje ho s ustanoveniami citovaného nariadenia, dopĺňa požiadavky a podmienky, ktoré vyplynuli pre členské štáty z uvedeného nariadenia a ktoré je potrebné stanoviť na jeho realizáciu.
Vládnym návrhom zákona sa súčasne upravujú ustanovenia, ktorých zmena vyplynula z aplikácie zákona v praxi. V príslušných ustanoveniach sú upravené a doplnené povinnosti osôb, ktoré nakladajú s flórovanými skleníkovými plynmi, a upravené požiadavky na výrobky a zariadenia, ktoré vzišli z aplikačnej praxe zákona, požiadavky týkajúce sa evidencie a oznamovania údajov o týchto plynoch a výrobkoch a zariadeniach, ktoré tieto plyny obsahujú, vymedzuje a spresňuje niektoré pojmy. Boli doplnené niektoré správne delikty a nadväzne naň aj sankcie za porušenie tohto zákona, ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 517/2014.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite a postúpite do druhého čítania.
Ďakujem.

176.
Len dve vety, pán Radošovský. Vy viete, že Slovensko bolo proti kvótam, proti jednopercentnému zvyšovaniu výsadbových práv. Jednoducho si to presadili silnejšie a vplyvnejšie štáty v Európskej únii. Bohužiaľ, my musíme akceptovať len nie to, čo sa nám páči, ale to, čo je aj spoločne prijaté, čiže hovoríme o zhruba 1 800 hektárov ročne, o ktoré sa môžu rozšíriť vinice na Slovensku, a myslím si, že zatiaľ taká požiadavka ani nie je. Môžu sa dokončiť ešte rezervy, ktoré sme mali, takže je tu stav taký, aký je. My musíme zo zákona upraviť mechanizmus, čiže celá hra je už teraz o tom, nie, či budú, alebo nebudú navýšené výsadbové práva, ale aby sme upravili mechanizmus, podľa ktorého sa budú prideľovať tieto navýšenia.
Takže berte to ako pragmatický krok, jednoducho len dávame do zákona, aby sme mali postup, ako budeme jednotlivým žiadateľom postupovať tieto práva na výsadbu nového vinohradu.
Ďakujem.

170.
Vážený pán predseda, ďakujem znovu za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh bol vypracovaný v súvislosti s implementáciou nových pravidiel režimu výsadby viniča formou poskytovania povolení.
Návrh zákona predstavuje právnu úpravu na vykonanie nových pravidiel režimu výsadby viniča, v rámci ktorej sa ustanovujú nové pravidlá, ktoré sa týkajú povolení na výsadbu na základe vyklčovania, a poskytovanie povolení na novú výsadbu na ploche, ktorá sa rovná 1 % celkovej plochy vysadenej viničom v Slovenskej republike. Nový režim výsadby viniča je platný od 1. januára 2016.
Rovnako sa ustanovujú nové prechodné ustanovenia, ktoré predlžujú platnosť rozhodnutí o udelení práva na výsadbu z rezervy a rozhodnutí o udelení práva na novú výsadbu. Ustanovujú sa konkrétne kompetencie pre ministerstvo a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, ktorý je správcom vinohradníckeho registra, ako aj povinnosti žiadateľov a termíny podávania žiadostí a termíny platnosti jednotlivých výsadbových práv.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a posunutie do ďalšieho legislatívneho procesu.
Ďakujem.

160.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predmetný návrh zákona sa na dnešné rokovanie predkladá na základe požiadaviek Európskej komisie vyžadujúcich dodržanie porušenia podmienok implementácie dusičnanovej smernice, ako aj z dôvodu úpravy správnych aplikačných postupov tak, aby nedošlo k bodovému znečisteniu pôdy a aby sa predišlo možnej kontaminácii podzemných vôd s následným vstupom nežiaducich látok do potravinového reťazca a s tým súvisiacej úpravy ustanovení legislatívneho postupu pri povoľovaní aplikácie a skladovaní sekundárnych zdrojov živín a kompostov.
Návrh zákona upravuje aj podmienky hospodárenia v zraniteľných oblastiach, nakoľko navrhované podmienky, navrhnuté podmienky sú paralelné so štandardnými podmienkami hospodárenia na celom území Slovenskej republiky, avšak pre zraniteľné oblasti sú prísnejšie a v niektorých prípadoch špecifické v súlade so smernicou Rady 91/676/EHS.
Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia nového vládneho zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a posunutie do ďalšieho legislatívneho procesu.
Ďakujem za pozornosť.

Samozrejme, vaša otázka bude tlmočená pánu ministrovi životného prostredia.
Ale jedna moja osobná poznámka na plazmové spaľovanie. Teraz akoby sa začala druhá vlna tých projektov a na každom kroku sa stretávame s požiadavkou postaviť spaľovňu na vysokotepelné spaľovanie na takzvané plazmové spaľovanie. Toto je taká druhá vlna. Prvá vlna bola ešte v období, keď som bol na ministerstve hospodárstva, keď vtedy takisto sa rozbehli tieto projekty, ale my keď sme ich vyhodnotili na ministerstve hospodárstva, jednoducho tieto projekty neboli technologicky zvládnuté. Čiže je tu dosť veľké riziko pre každú tú oblasť, pokiaľ sa takáto technológia tam spustí. Vzhľadom a to, že mám technické vzdelanie veľmi blízke k tejto problematike, môžem povedať, že neverím v perpetuum mobile. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, mám tú česť odpovedať vám na vašu otázku v mene pána ministra Žigu, za vecnú a obsahovú stránku nezodpovedám.
Takže k vašej odpovedi na vašu otázku.
Vážený pán poslanec, dovoľte mi odpovedať na vaše otázky postupne.
Prvá otázka. Vážený pán minister, v súvislosti s medializovanými informáciami ohľadne vybudovania spaľovne odpadu na Žitnom ostrove v lokalite Šamorín – v časti Šámot, proti výstavbe bola odovzdaná aj petícia od občanov z tejto lokality, sa chcem spýtať, v akom štádiu sa nachádza uvedený projekt?
Odpoveď. Navrhovateľ spoločnosti SPV DÁLOVCE, s. r. o., Agátový rad 100/1, 931 01 Šamorín 18. 7. 2014 predložil ministerstvu zámer na činnosť zariadenia na vysokotepelné zhodnotenie komunálneho odpadu plazmovou technológiou, ktorú plánuje realizovať v lokalite Šamorín – časti Šámot. Zámer je zverejnený na webovej stránke rezortu životného prostredia pod označením http //enviroportal.sk/sk/eia/detail/zariadenie-na-vysokoteplotne-zhodnotenie-odpadu-plazmovou-technologiou. Navrhovaná činnosť ako zariadenie na zhodnocovanie odpadu tepelnými postupmi podlieha podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie povinnému hodnoteniu, a preto aj na základe doručených odborných stanovísk, stanovísk dotknutých obcí a dotknutej verejnosti, ktorá vyjadrila nesúhlas a obavy, bol určený 8. 9. 2014 rozsah hodnotenia, v ktorom ministerstvo určilo navrhovateľovi podrobnejšie rozpracovať niektoré špecifické okruhy otázok. Rozsah hodnotenia je tiež zverejnený na enviroportáli. Správa o hodnotení bola po ukončení navrhovateľom zverejnená dňa 25. 8. 2015 a zaslaná dotknutým obciam, ktoré mali povinnosť informáciu zverejniť a v spolupráci s navrhovateľom zorganizovať verejné prerokovanie. Verejné prerokovanie môže byť v dotknutých obciach samostatne alebo môžu urobiť spoločné verejné prerokovanie. Správu o hodnotení je možné pripomienkovať po dobu 30 dní od zverejnenia, to jest minimálne do 25. 9. 2015. Po ukončení pripomienkovania správy o hodnotení určí ministerstvo životného prostredia spracovateľa odborného posudku, ktorý vyhodnotí kvalitu správy o hodnotení, pripomienky k nej a navrhne, či alebo za akých podmienok bude uvedená činnosť environmentálne prijateľná.
Druhá otázka. Povolí ministerstvo životného prostredia vznik spaľovne odpadu na Žitnom ostrove?
Odpoveď. Záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia bude vydané podľa zákona o posudzovaní platného pred 1. 1. 2015, teda MŽP môže odporúčať alebo neodporúčať navrhovanú činnosť za dodržania určitých podmienok, ktoré vyplynú práve z procesu posudzovania, v ktorom sa zohľadňujú aj názory verejnosti. Hrubý odhad vydania záverečného stanoviska je koniec roka 2015. Ministerstvo preto zatiaľ nebude prejudikovať.
Tretia otázka. Je pravdou, že práve uvedenou spaľovňou odpadu chce ministerstvo povoliť likvidáciu čiernych skládok vrátane nebezpečných odpadov na celom hornom Žitnom ostrove?
Odpoveď. Uvedená technológia je vhodná aj na zneškodňovanie nebezpečných odpadov, ale vybudovanie zariadenia na nebezpečné odpady sa úplne vylučuje v chránenej vodárenskej oblasti Žitný ostrov. Ide o súkromný projekt, ktorý nie je nijako podporovaný ministerstvom. Skončil som.