Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som v krátkosti vyjadril svoj názor k návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý tu dnes máme na stole, zároveň podal pozmeňujúci návrh k danému návrhu zákona.
Chcem vyjadriť podporu iniciatíve pomôcť okresom s vysokou mierou nezamestnanosti, ale vidím niekoľko nedostatkov pri tvorbe tohto zákona.
Podľa návrhu zákona najmenej rozvinuté okresy sú tie, v ktorých miera evidovanej nezamestnanosti v období za najmenej deväť štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich štvrťrokov bola vyššia ako 1,9-násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie. Podľa štatistiky miery evidovanej nezamestnanosti vykazovanej na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny tieto okresy sú: Revúca, Rimavská Sobota, Kežmarok a Rožňava. Pritom vo svojom vyjadrení pán premiér uviedol, že tento zákon sa má dotýkať minimálne okresov Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava a Sobrance a že je vysoký predpoklad, že sa bude vzťahovať na okresy Poltár, Sabinov, Vranov nad Topľou, Trebišov, Veľký Krtíš a Gelnica. Podľa štatistiky ale okresy Sobrance, Vranov nad Topľou, Trebišov, Veľký Krtíš a Gelnica nemajú šancu naplniť zákonné kritérium najmenej rozvinutého okresu, pretože miera evidovanej nezamestnanosti tam nedosiahla hranicu 1,9-násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti.
Neviem, ako sa pri tvorbe tohto zákona dopracovalo k tomu 1,9-násobku alebo teraz 1,6-násobku, lebo minister práce alebo aj pán riaditeľ ústredia práce by mali vedieť, aká je situácia na Slovensku, ako sú na tom okresy, koľkých okresov sa bude tento zákon dotýkať.
Určite by som navrhoval znížiť hranicu priemernej miery evidovanej nezamestnanosti, aby tento zákon pomáhal okresom, ktoré to naozaj potrebujú, a preto v mojom pozmeňujúcom návrhu je zmena definície najmenej rozvinutého okresu zadefinovaná tak, aby sa za takýto okres považoval aj okres, v ktorom je miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie 15 % a viac. V dôsledku takto navrhovanej zmeny dôjde k rozšíreniu pôsobnosti návrhu zákona, keďže na základe zmienenej definície pojmu najmenej rozvinutý okres bude môcť byť na základe predloženého návrhu zákona poskytnutá podpora väčšiemu počtu okresov, ktoré takúto podporu skutočne potrebujú. Namiesto štyroch okresov tak dostáva možnosť na podporu až dvadsaťdva okresov: Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava, Poltár, Sabinov, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Trebišov, Sobrance, Gelnica, Košice-okolie, Svidník, Lučenec, Snina, Bardejov, Medzilaborce, Humenné, Stropkov, Michalovce, Levoča, Spišská Nová Ves.
V rámci jednotlivých okresov sú, pokiaľ ide o niektoré mestá, veľké regionálne rozdiely, čo sa týka nezamestnanosti. Napríklad miera evidovanej nezamestnanosti kým je v okrese Trebišov 20 %, v regióne Medzibodrožia to bude určite okolo 30 % alebo viac, alebo v okrese Michalovce keď je 15 %, v regióne Použia to bude 25 %.
Vidiek je oproti okresným a krajským mestám zaostalý. Určite by bolo potrebné túto problematiku riešiť na regionálnej, ako aj na okresnej úrovni, ale schválením pozmeňujúceho návrhu by sme dávali túto možnosť viacerým okresom.
Zároveň navrhovaná zmena prispeje k prehľadnosti a zrozumiteľnosti návrhu zákona, keďže pôvodná hodnota 1,9-násobku priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike je u adresátov právneho predpisu len ťažko zistiteľná a z návrhu zákona nevyplýva, prečo práve takáto určená miera evidovanej nezamestnanosti odôvodňuje poskytnutie podpory.
Navrhuje sa tiež zníženie požiadaviek vyžadovaných zákonom č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci pre realizáciu investičných zámerov v najmenej rozvinutých okresoch tak, že na poskytnutie investičnej pomoci v priemyselnej výrobe a v cestovnom ruchu v najmenej rozvinutých okresoch bude postačovať, ak investičný zámer povedie k vytvoreniu najmenej dvoch nových pracovných miest namiesto pôvodných desiatich v priemyselnej výrobe alebo piatich v cestovnom ruchu nových pracovných miest.
Snaha o zmenu tohto zákona bola v roku 2014 od môjho kolegu Ivana Švejnu, keď navrhoval zaviesť mechanizmus, ktorý umožní žiadať o poskytnutie investičnej pomoci zamestnávateľovi, ktorý vytvorí aspoň desať nových pracovných miest a udrží ich aspoň rok aj po udelení príslušnej úľavy.
Vzhľadom na vysokú mieru evidovanej nezamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch by malo navrhované zníženie požiadaviek na počet nových pracovných miest viesť k zníženiu nezamestnanosti a zároveň k zvýšeniu počtu zamestnávateľov v takýchto okresoch.
A teraz mi dovoľte, aby som vám prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eleméra Jakaba k vládnemu návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1734). K vládnemu návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007.
K vládnemu návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je tento pozmeňujúci návrh.
Po prvé. V čl. I § 2 odsek 1 znie: „Najmenej rozvinutým okresom je okres, v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, bola v období aspoň za deväť štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich štvrťrokov najmenej 15 %.“
Po druhé. V čl. II bode 1 § 4 ods. 4 písm. c) sa slovo „desiatich“ nahrádza slovom „dvoch“.
Po tretie. V čl. II bode 4 § 7 ods. 4 písm. b) sa slovo „piatich“ nahrádza slovom „dvoch“.
Odôvodnenie.
Hlavným účelom navrhovaného pozmeňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zmena definície najmenej rozvinutého okresu tak, aby sa za takýto okres považoval aj okres, v ktorom je miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie 15 % a viac. V dôsledku navrhovanej zmeny dôjde k rozšíreniu pôsobnosti návrhu zákona, keďže na základe zmenenej definície pojmu najmenej rozvinutý okres bude môcť byt' na základe návrhu zákona poskytnutá podpora väčšiemu počtu okresov, ktoré takúto podporu naozaj potrebujú. Podpora okresov s navrhovanou mierou evidovanej nezamestnanosti nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky novinkou a rovnaká miera evidovanej nezamestnanosti je ustanovená napríklad v § 1 ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako podmienka pre rozšírenie použitia opatrení týkajúcich sa prípravy významných investícií. Zároveň navrhovaná zmena prispeje k prehľadnosti a zrozumiteľnosti návrhu zákona, keďže pôvodná hodnota 1,9-násobku priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike je pre adresátov právneho predpisu len ťažko zistiteľná a z návrhu zákona nevyplýva, prečo práve takto určená miera evidovanej nezamestnanosti odôvodňuje poskytnutie podpory.
Navrhuje sa tiež zníženie požiadaviek vyžadovaných zákonom č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre realizáciu investičných zámerov v najmenej rozvinutých okresoch tak, že na poskytnutie investičnej pomoci v priemyselnej výrobe a cestovnom ruchu v najmenej rozvinutých okresoch bude postačovať, ak investičný zámer povedie k vytvoreniu najmenej dvoch nových pracovných miest namiesto pôvodných desiatich v priemyselnej výrobe alebo piatich v cestovnom ruchu nových pracovných miest. Vzhľadom na vysokú mieru evidovanej nezamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch by malo navrhované zníženie požiadaviek na počet nových pracovných miest viesť k zníženiu nezamestnanosti a zároveň k zvýšeniu počtu zamestnávateľov v takýchto okresoch. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona, tlač 1766. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona (tlač 1658). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Prosím, pani podpredsedníčka, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Len by som chcel poďakovať pánovi ministrovi za odpoveď a ďalšiu otázku nemám.
Ďakujem pekne, pán minister.

Nechcem, len chcem poďakovať pánovi ministrovi za odpoveď. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som týmto predkladal návrh novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. S mojím kolegom, s pánom poslancom Józsefom Nagyom, odchádzajúcim do Európskeho parlamentu, sme sa rozhodli predložiť tento návrh zákona preto, lebo sa domnievame, že pred rokom prijatý zákon nepriniesol žiaden pokrok v odstraňovaní inváznych rastlín, najmä alergénnej rastliny ambrózie palinolistej, ktorá sa ďalej rozširuje. Nakoľko orgánom, ktorý je oprávnený konať podľa prijatej novelizácie z roku 2013, je orgán ochrany prírody, to znamená, Štátna ochrana prírody alebo ním poverená osoba, zákon v praxi nemá žiaden účinok.
Štátna ochrana prírody je totiž finančne a personálne mnohonásobne poddimenzovaná rozpočtová organizácia ministerstva životného prostredia a nemá dostatok personálnych kapacít na kontrolu zamorenia inváznymi rastlinami a neexistuje žiaden predpoklad, že tieto kapacity sa navýšia. Dokonca orgán ochrany prírody nestíha ani jeho základnú funkciu, dohľad nad chránenými územiami.
Štátna ochrana prírody takisto nemá dostatok finančných prostriedkov na odstraňovanie inváznych rastlín vlastnými silami alebo cez poverené osoby, ktoré by mohli potom následne vymáhať od vlastníkov pozemkov. Štátna ochrana prírody zápasí o prežitie a zabezpečuje väčšinou len základné funkcie administratívneho charakteru. Tento stav sa v dohľadnej budúcnosti takisto nebude meniť.
Naviac, Štátna ochrana prírody je rozpočtová organizácia. Jej jednotlivé regionálne zložky nemajú právnu subjektivitu a finančné prostriedky môžu využívať len na základe vopred schváleného rozpočtu podľa rozhodnutia riaditeľ ŠOP, čo je vzhľadom na požiadavku operatívnosti zásahu pre zastavenie zamorenia nemysliteľné, a zatiaľ nie je predvídateľné, koľko odstraňovaných prác treba ročne vopred naplánovať a v ktorých oblastiach.
Preto navrhujeme, aby do monitoringu a odstraňovania inváznych rastlín boli zapojené aj iné orgány ochrany prírody, samosprávy obcí a miest, pre ktoré táto činnosť nevytvorí navyše náklady, a aby obce a mestá dostali právomoc odstrániť invázne druhy rastlín na náklady vlastníka pozemkov.
Ako starosta môžem z vlastných osobných skúseností potvrdiť, že obce a mestá majú prirodzený prehľad o situácii v ich katastri. Dostávajú medzi prvými informácie a sťažnosti od občanov, disponujú väčšou finančnou flexibilitou a vedia na princípe subsidiarity lepšie posúdiť spoločenskú závažnosť a potrebu vykonať odstraňovanie inváznych, najmä alergénnych rastlín vo svojom katastri. Takisto obce a mestá majú fungujúce páky a nástroje na prinútenie vlastníkov parciel, ako aj na vymáhanie peňazí na odstraňovanie ako štátny orgán ochrany prírody. Naviac, v pochybnostiach sa vždy môžu obrátiť na regionálne pracoviská Štátnej ochrany prírody o odborný posudok, čo sa týka závažnosti zamorenia.
Treba naviac principiálne vyzdvihnúť, že táto zmena je len spresnením zákona, lebo aj obce a mestá sú orgánmi ochrany prírody. Teda v zásade by všetky tieto práva a povinnosti mali aj pre nich platiť. A práve preto považujeme za potrebné zmeniť zákon tak, že táto novelizácia neukladá obciam a mestám novú povinnosť, ale práveže ich existujúcej, ale nejasnej povinnosti zbavuje, pričom ponecháva im právomoc zasiahnuť, ak získajú presvedčenie, že treba neodkladne konať v prospech ochrany prírody a verejného zdravia.
Navrhovaná novela má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, lebo existujúci zákon sa stane vykonateľnejším, keďže plošná ochrana znižuje náklady poľnohospodárom na intenzívnu ochranu na obhospodarovaných pôdach. Všeobecne všetky invazívne rastliny spôsobujú v poľnohospodárstve viacmiliónové škody na úrode a na nákladoch na ich ničenie v obrábanej pôde. Preto plošné zabezpečenie ich likvidácie aj na nevyužívaných plochách bude mať vysoký hospodársky prínos aj pre poľnohospodárstvo a lesníctvo. Na druhej strane povinnosť odstraňovania nežiaducich rastlín nie je novou povinnosťou, lebo sa novelizácia povinností vlastníkov rieši len z pohľadu určenia pevného termínu jedinej inváznej rastliny, a to do 1. júla bežného roka, čo nevytvára naviac náklady žiadnej strane.
Vplyv návrhu na rozpočet verejnej správy je vyrovnaný, keďže pokiaľ sa samospráva rozhodne na vlastný účet, ale vždy na náklady vlastníka pozemku invázne rastliny dať odstrániť, tak bude mať nárok na náhradu týchto nákladov od vlastníka, ktorý je možné uplatniť aj formou súdnej exekúcie. Naviac poskytnutá kompetencia vytvára obciam a orgánom ochrany prírody príležitosť čerpať prostriedky rôznych účelových fondov a zo štrukturálnych fondov pre osvetovú činnosť v oblasti prevencie a odstraňovania inváznych druhov rastlín.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s európskou stratégiou pre invázne nepôvodné druhy, ktorá bola schválená Stálym výborom Bernského dohovoru 5. decembra 2003 v Štrasburgu, a takisto je v súlade s návrhom Národnej stratégie pre invázne nepôvodné druhy, pripraveným Ministerstvom životného prostredia SR. Ako predkladateľ zákona som rád, že návrh dostal podporu v prvom čítaní, a dúfam, že kolegovia rozhodnú poskytnúť túto podporu aj naďalej.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predseda, takisto chcel by som oznámiť, že tlač 680 som hlasoval za, a vykazuje, že som bol proti.

Pán predseda, v rozprave vystúpil poslanec Alojz Hlina. Neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predlžený návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, tlač 344.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. januára 2013 č. 325 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci. Zákon o štátnom rozpočte je kľúčovým zákonom roka. Hlavne v tomto veľmi ťažkom období, keď nás zavalila hospodárska kríza, z ktorej sa veľmi ťažko hľadá východisko. Opoziční kolegovia, ktorí predo mnou vystúpili v rozprave, hovorili o dopadoch takzvaných konsolidačných opatrení, ktoré zavedie vláda Roberta Fica. Hovorili o tom že tieto dopady ohrozujú rôzne vrstvy spoločnosti, od živnostníkov po jednoduchých pracujúcich ľudí, od obchodných firiem až po jednoduchého krajčíra, ktorý šije obleky pre moju, by som povedal, netradičnú postavu. Dopady týchto opatrení sa priamo alebo nepriamo dotýkajú každého jedného občana tejto republiky, od novorodencov až po dôchodcov.
Dovoľte mi, aby som bol teraz trošku sociálny. Pochádzam z východu krajiny, som starostom malej obce neďaleko ukrajinských hraníc. Vďaka tomu, že túto funkciu zastávam už vo štvrtom volebnom období, dovolím si povedať, dobre poznám, ako sa u nás ľuďom žije. Dennodenne sa s nimi stretávam, poznám ich problémy, ktoré neboli malicherné ani v predchádzajúcich rokoch. Ale ľudia stále verili v to, že raz sa im bude žiť lepšie. Že príde obdobie, kde si slušne vyžijú zo svojej výplaty. Ľudia v mojom okolí vrátane mňa osobne boli vychovaní v duchu bez práce nie sú koláče. Možno to znie naivne, ale ja naďalej verím v to, že táto idea by mala byť základom nášho života.
Opatrenia, ktoré sa v budúcom roku zavedú nás neposilňujú v tomto našom presvedčení. Ťarchy, ktoré hodíte na plecia ľudí, ich nebudú motivovať k tomu, aby poctivo pracovali, poctivo platili dane a odvody, ale budú ich podnecovať k špekulácii, k vyhýbaniu sa daňovej a odvodovej povinnosti a podporujú šírenie čiernej ekonomiky.
Vážení kolegovia zo SMER-u, nepochybujem o tom, že opatrenia, ktoré plánujete teraz zaviesť, boli vypracované odborným týmom. Ale človek, ktorý celú filozofiu tohtoročného štátneho rozpočtu vymyslel, nemá ani najmenšie tušenie o tom, ako a z čoho ľudia žijú. Títo odborníci, a obávam sa, že aj väčšina politikov, ktorí sedia v tejto sále, nemajú predstavu o tom, ako sa žije zo 400-eurovej výplaty alebo z 300-eurového alebo z horšieho dôchodku. Nepočítajú s tým, že dopady týchto opatrení môžu byť oveľa rozsiahlejšie, ako sa na to, na prvý pohľad zdá. Nerátajú s prahom citlivosti spoločnosti, ku ktorému sme už veľmi blízko. Ľudia strácajú pocit bezpečia a istoty, žijú v totálnej neistote.
Možno som nakreslil apokalyptický obraz, ale skutočne som presvedčený, že podceňujete reakciu ľudí. Ako starosta viem aj to, že ľudia si vytvárajú obraz o štáte, o fungovaní verejnej správy predovšetkým na základe osobných skúseností s úradmi, ktoré sú im najbližšie. A to sú miestne samosprávy. Obecný úrad je zrkadlom fungovania štátu. Ak sa na návrh štátneho rozpočtu dívame z tohoto pohľadu, obraz bude veľmi smutný. Samosprávy musia zápasiť s obrovským množstvom originálnych a prenesených kompetencií, na ktoré nemajú zabezpečené financie.
Predstavte si, vážené dámy a páni, že týchto kompetencií je vyše 4 tisíc a finančné krytá je z nich len desatina. Aj ZMOS vo svojom stanovisku o návrhu štátneho rozpočtu upozornil na tento problém a vyzval vládu na vykonanie dôsledného auditu miest a obcí z hľadiska kompetencie a zdrojov. Tento audit však nebol zatiaľ vykonaný. Hoci sa k tomu vláda zaviazala.
V návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu je oblasť samospráv výrazne oškrtaná. Vieme, že väčšina miestnych samospráv je zadlžená. Dlh predstavuje v roku 2012 95 mil. eur. Návrh štátneho rozpočtu nielenže neponúka riešenie, ako oddlžiť samosprávy, ale práve naopak, počíta s pozitívnym saldom v hodnote 151 mil. eur, to znamená, že samosprávy musia usporiť, alebo zvýšiť svoje príjmy v hodnote 247 mil. eur. Máte vôbec predstavu, ako sa to dá dosiahnuť?! Podľa môjho názoru nijak. Nepochybne budeme musieť zvyšovať miestne dane a poplatky, ktoré budú znamenať ďalšie zaťaženie obyvateľov. Je veľmi otázna efektivita takéhoto zvyšovania, keďže nevieme, ako zabezpečiť vymáhanie týchto pohľadávok. A ešte som nehovoril o tom, že vláda chce pokryteckým spôsobom zvaliť časť problémov zvýšenia platov učiteľov na samosprávy.
Vážené dámy a páni, skutočne si myslíte, že takýmto štátnym rozpočtom, takýmito opatreniami dosiahnete svoj cieľ? Naozaj si myslíte, že zapletiete diery v štátnom rozpočte a podarí sa vám držať deficit verejných financií pod 2,9 percenta? Naozaj si myslíte, že vám to ľudia, prepáčte za výraz, že zožerú?
Ak si to naozaj myslíte, tak ste buď nesmierne naivní, alebo nesmierne cynickí. A ani jedna z týchto možností nebude pre vás pozitívna. Je jednoznačné, že si zahlasujete za taký štátny rozpočet, za aký sa vám len zachce, ale nezabudnite ani na to, že aj zodpovednosť za tieto kroky a opatrenia je len a len na vašich pleciach. Nemôžete z nich obviniť nikoho a nemôžete sa ani vyhnúť zodpovednosti.
Ďakujem za pozornosť.