Dobrý deň, dámy a páni, nerád vstupujem do tejto debaty, ale pokladám za vhodné v tejto chvíli vrátiť veci späť, aby sme tuná, s prepáčením, netárali o istých veciach, ktoré nie sú pravdou a ktoré sú z hľadiska § 26 ods. 2 rokovacieho poriadku úplne iné a úplne presne. Podotýkam, že prvý raz tento parlament odvoláva na základe zákona pána Krajcera, generálnu riaditeľku. Prvý raz. Tá procedúra je diskutovaná a je odobrená. Vy nespochybňujete...
Dobrý deň, dámy a páni, nerád vstupujem do tejto debaty, ale pokladám za vhodné v tejto chvíli vrátiť veci späť, aby sme tuná, s prepáčením, netárali o istých veciach, ktoré nie sú pravdou a ktoré sú z hľadiska § 26 ods. 2 rokovacieho poriadku úplne iné a úplne presne. Podotýkam, že prvý raz tento parlament odvoláva na základe zákona pána Krajcera, generálnu riaditeľku. Prvý raz. Tá procedúra je diskutovaná a je odobrená. Vy nespochybňujete zákon, ale to nebolo etické. Vy nespochybňujete procedúru, ale prečo ta generálna riaditeľka nevystúpila pri tom prvom bode, ale vystúpila, až keď sme sa stretli toho devätnásteho? Veď skutočne, keď nie dedko, tak babka?
O čom to hovoríte, pán poslanec Abrhan, o čom? Ešte raz, kde to chcete smerovať? (Ruch v sále.) Ale veď, predsa vy, veď, tak dajte, tak dajte si to prešetriť, celú procedúra a skutočne tuná ako nebalamuťte verejnosť.
Okrem toho museli byť dve stretnutia naše. Mne je to veľmi ľúto, že museli. Preto, lebo to prvé jednoducho konštatovalo istý stav z hľadiska toho dokumentu pána Lysého, a na základe toho potom bol samostatný bod odvolávanie riaditeľky, kde bola prizvaná aj pani generálna riaditeľka. Veď to prvé, bez toho druhého nemôže byť. A veď ako by ste vy urobili zdôvodnenie, ktoré sa robí na základe rozpravy, ktoré, samozrejme, ja v tejto chvíli predkladám výboru, aby ho výbor odobril. Ale veď tento problém sme už raz mali. Pán poslanec, vy sa na to nepamätáte? Alebo skrývate hlavu do piesku? Tento problém sme už raz mali pri tomto zákone pána Krajcera a ten problém bol vtedy, keď išlo o výzvu. Veď vy ste ma nútili všetci, aby som tu výzvu si nenechal odobriť výborom pre kultúru a médiá, ak si dobre spomínate. Dokonca kancelária vtedajšieho pána ministra Krajcera robila jeden hrubý nátlak na moju kanceláriu aj vašu kanceláriu, na kanceláriu výboru pre kultúru a médiá, kde nás nútila, aby sme išli mimo zákon. To robila kancelária pána ministra kultúry vtedy, exministra kultúry.
Nakoniec, čo sa muselo stať? No tak pán predseda Sulík zobral opraty do svojich rúk, dohodli ste sa s náhradníkom vašim do koalície, vtedy s pánom Rafajom, a zahlasoval za pani Vašáryovú, ktorá vtedy na tom výbore nebola, lebo bola kdesi, nie pani Vašáryová alebo pani, myslím, neviem. Jedna z kolegýň na výbore nebola, ktorá nám chýbala, aby som teda nikomu neublížil. Taká bola pravda. Nútili ste ma porušovať zákon. Nepodarilo sa vám to a v živote sa vám to nepodarí, pán Krajcer, ani v tomto prípade, preto, lebo všetko je odobrené, všetko je skonzultované, všetko je v zmysle zákona a dokonca ste vy za to dvíhali ruky ako opoziční poslanci. Taká je pravda. To, že nečítate materiály, ktoré vám chodia e-mailom, to je váš problém. Vy ste chceli mať pauzu pre rokovanie preto, aby ste si preštudovali materiály, ktoré ste päť dní mali odoslané. Päť dní ste ich mali odoslané z kancelárie tak ako všetci. To, že si ich vy nečítate? Koho je to chyba?
Prestaňte hovoriť o týchto veciach a vráťme sa k meritu veci, o čom tuná stále hovoríme, a to je odvolávanie generálnej riaditeľky. Dámy a páni, vrátim, dovolím si vrátiť celý tento problém späť, aby teda sme neutekali do etiky a neviem do čoho ešte všetkého, ale aby sme zostali pri faktoch. Teda ako predseda výboru pre kultúru a médiá som predložil na rokovanie pléna návrh na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska, pani doktorky Miloslavy Zemkovej. Dôvod, prečo náš výbor o takomto vážnom návrhu hlasoval, je prostý. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 532/2010 Z. z. ktorý 15. decembra 2010 prijala väčšinou hlasov vtedajšia vládna koalícia, teda nás to k tomu zaväzuje. Vystúpil som v roku 2010 opakovane proti návrhu vtedajšieho pána ministra kultúry Daniela Krajcera, teda člena nášho výboru, ktorý za predložený návrh na odvolanie generálnej riaditeľky RTVS nehlasoval a okrem iných legislatívnych, prepáčte za expresívny výraz, ale babráctiev, pán poslanec, som upozorňoval aj na to, že zákon o RTVS je krokom späť, pokiaľ ide o nezávislosť verejnoprávnych médií. Prax, keď bola voľba odvolávania riaditeľa STV a SRO delegovaná na príslušné rady a šesťročný mandát zabezpečoval istú rovnováhu ich zloženia, však pravicová koalícia bez akýchkoľvek rozpakov zlikvidovala vo videní príležitosti obsadiť scentralizované verejnoprávne médium svojimi nominantmi. Taká je pravda. Skutočne sa nestačím čudovať, páni zo súčasnej opozície, s akou bohorovnosťou viacerí, priam aktéri tejto likvidácie demokratického modelu voľby riaditeľa verejnoprávnej inštitúcie rečnia o akejsi politickej kultúre.
Vždy znova a znova si musím spomínať na odvolanie Štefana Nižňanského a môžeme si o riaditeľovaní myslieť, čo chceme, ale to odvolávanie riaditeľa bolo za cenu násilného zlúčenia dvoch nezávislých verejnoprávnych médií. Násilného zlúčenia len preto, aby ste sa dostali k vedeniu, aby ste sa dostali k radám, aby ste ovládli, politicky ovládli vašimi politickými nominantmi televíziu a radu. Je to tak. Ten kolotočový systém v rade, ktorý fungoval zrazu dostal úplne iné dimenzie. Úplne iné dimenzie. O tom veľmi dobre viete. O tom sa ešte budeme baviť, predpokladám, lebo toto rokovanie určite dnes ešte neskončíme a to si nechám na svoje druhé vystúpenie, ako to všetko prebiehalo aj u vás v kuloároch. A zase budem korektný, ale cez to všetko poviem.
Dámy a páni, keď sme vás upozorňovali na to, že prichádza k takémuto kroku, že prichádza k tomu, že Slovenská televízia, Slovenský rozhlas sa dostávajú pod kuratelu v podstate jednej strany, ktorá o týchto veciach začala rozhodovať, predseda, minister kultúry a tak ďalej a tak ďalej, čo ste povedali mnohí, s ktorými sme sa o tom bavili. Áno, máte pravdu, ale musíme zahlasovať za, preto lebo by sa nám rozbila koalícia. Taká je pravda a hovorili sme, samozrejme, nebudem konkretizovať ľudí, s ktorými sme sa bavili a s ktorými som sa ja bavil konkrétne. Vy ste ten zákon veľmi dobre vedeli, že ten zákon je zlý, vy ste veľmi dobre vedeli, že ten zákon prinesie takéto problémy, cez to všetko ste za tento zákon hlasovali len z toho dôvodu, aby ste zachovali svoju koalíciu, ktorá sa vám aj tak rozbila po pár mesiacov, po pár týždňoch, nekorektné, absolútne nekorektné. O to nekorektnejšie sú vaše vystúpenia, že viem veľmi dobre, s kým som o tomto zákone hovoril, viem veľmi dobre, akí tí ľudia tento postoj mali v rámci tohto zákona, a preto tie reakcie sú pre mňa jedným neuveriteľným sklamaním. Vy veľmi dobre viete, že tento návrh zákona, ktorý dnes platí, ktorý predložil pán Krajcer, tento zákon, dámy a páni, predsa je založený na nedohode. Je založený na politickej nedohode v tomto parlamente. Z toho dôvodu vždy tu bude nejaká koalícia, vždy tu bude nejaká opozícia, vždy tu bude nejaký riaditeľ. Tuná, ktorý bude zvolený na základe tohto zlého zákona, tou koaličnou väčšinou. Vždy to tak bude, vy ste to vedeli dopredu a vy vlastne ste vybudovali problém do budúcnosti. Veď predsa riaditeľ nemôže byť takýmto spôsobom politicky menovaný, ako ste si to vymysleli vy, veľmi zámerne a dokonca by som použil ešte tvrdší výraz - zákerne. Toto ste spravili, vedomí si toho, čo to spôsobí.
Vrátili ste voľbu riaditeľa do parlamentu. Ona tu už bola. Čo dalo námahy, čo dalo rôznych kompromisov, kým sa takýto návrh zákona dostal z parlamentu preč do rady. Môžeme sa baviť o tom, či rada je nezávislá, kto je volený, akým spôsobom, kto si tam koho dá, ale bavme sa o kritériách zdôveryhodnenia tých členov rady, ktorí budú rozmýšľať a ktorí budú zodpovední za chod televízie, ale nie, aby ste to takto šupli do parlamentu a dnes sme svedkami toho politického bahna, ktoré ste priniesli týmto zákonom do parlamentu vy. Bude sa tu hovoriť o všetkom možnom, o všetkom možnom, len nie o tom, ako televízia pracuje, len nie o tom, aký má televízia program, len nie to tom, či ten program je dobrý alebo zlý, či je vyhovujúci alebo nevyhovujúci. Vám sa totižto ešte jedna vec podarila priniesť do tohoto verejnoprávneho bytia vrámci televízie. Vám sa podarilo priniesť tému peniaze. Tému peniaze ako jediný nositeľ dobra a zla verejnoprávnosti. Pán Krajcer o tom hovoril niekoľkokrát.
Dámy a páni, to nie je o peniazoch. Prečo sa nebavíte ani na výboroch, ani na našom výbore, ani v rade, prečo sa nebavíme o kvalite programu? Prečo sa nebavíme o tom, čo za peniaze chceme daňových poplatníkov, akú kvalitu, prečo o týchto veciach nehovoríme. Zrazu jediné, či sa ušetrilo, alebo či sa niečo neušetrilo, a to pravda nie je. To je veľmi relatívne, o tom sa budeme baviť ešte ďalej. Zrušenie programu 3 a tak ďalej a tak ďalej, rôzne ako záležitosti, ktoré v tej televízii, vy viete dobre, že nefungujú z hľadiska programu, ale o tomto sa jednoducho baviť nechcete, hej. Demagogicky tuná rozprávate, o čomsi, čo nie je pravda, a demagogicky ovplyvňujete politiku v rámci verejnoprávnej inštitúcie. A tie čistky, ktoré sa tam taktiež konali, tie sme tu už zažili. 28. poschodie vám nebudem pripomínať. Tie sme tu zažili v istej forme. Tiež ste sa zachovali zo dňa na deň. No ale vtedy tu bol iný minister kultúry z vašej strany, z vašej koalície, ktorý, keď za 24 hodín vymenil vyše 40-tich riaditeľov inštitúcií, ktoré patrili pod ministerstvo kultúry, povedal jednu vetu čarovnú. Keby povedali: "pán minister, vymenili ste mnohých riaditeľov, vymenili ste veľa riaditeľov." "Nie nevymenil som mnohých, vymenil som všetkých," to bola jeho povestná veta. Takže takýmto spôsobom úradujete v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase. Čisto politicky, čisto absolútne bez zábran a vy budete niečo hovoriť o tom, keď tu na základe vašeho zákona, vašeho zákona sa tuná bavíme o generálnej riaditeľke, či spĺňa podmienky v tomto prípade § 15 a § 18. Veď to je absurdné. Vy ste totižto, páni, chytili do vlastnej pasce. To je ten najväčší problém.
Diskutoval som aj s kolegami aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o možných alternatívach ďalšieho postupu. Videlo sa nám logické, aby si rešpektovanie zákonných povinností zjednala rada RTVS. Tú predsa nik písomne neinformoval o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku. Predseda rady RTVS Miroslav Kollár v liste z 5. júna 2012 informoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, že rada sa o vyhlásení tejto súťaže dozvedela až ex post. To už som tu už raz prečítal. Rada potom prijala uznesenie č. 40/2012, ktorým berie na vedomie informáciu o vyhlásení obchodnej verejnej súťaže na prenájom budovy priestorov mediálneho komplexu a deleguje dvoch členov do výberovej komisie so štatútom pozorovateľa. Rada RTVS sa teda s dodatočnou informáciou uspokojila. Lenže zákon jasne deleguje práva a povinnosť kontrolovať funkčnosť vnútorného kontrolného mechanizmu parlamentného výboru a zákony platia napriek k tomu, že sa zavše nájdu skupiny občanov, ktorí sa zhodnú na tom, že by sa zaobišli aj bez nich a medzi 3. aprílom, teda dňom zverejnenia verejnej súťaže, a 19. aprílom, teda dňom, keď Rada RTVS dostala a akceptovala zámer vypísať ju, uplynuli viac ako dva týždne, ktoré jednoducho nemôžeme zrušiť tým, že vytrhneme dva listy z kalendára. Rada podľa zákona, zákona pána Krajcera, o zámere mala vedieť vopred a mala byť informovaná písomne predtým, ako generálny riaditeľ začal vo veciach, ktoré majú byť predmetom návrhov, podľa týchto ustanovení konať. Ale bola informovaná dodatočne ex post.
Bola tu tiež istá šanca odložiť podnet občana. Pred chvíľou hovoril pán poslanec Krajcer o tom, že
teda by sme mali reagovať na občanov. No ale veď my reagujeme. Vy ste to povedali v tej faktickej poznámke. Veď my reagujeme práve na občana. Občan je nositeľom aj tejto problematiky. Okrem iného vy ste toho občana spochybnili na výbore, že ten občan neexistuje, že by ste ho radi videli. O tom ste hovorili, pán poslanec Krajcer. Veľmi ironicky, až skutočne veľmi ironicky vy ste spochybnili doslova a dopísmena to všetko, čo na tom výbore sme prerokovávali. Dokonca tú podstatu toho samotného javu, prečo sme to prerokovávali. Áno, sťažnosť občana. Teda bola tu ešte istá šanca odložiť podnet občana ako neopodstatnený. Keďže zverejnená výzva na predloženie ponuky v obchodnej verejnej súťaži neobsahuje definíciu, na základe ktorej by bolo jasné, že plnenie zmluvy presiahne v zákone uvedený objem 100-tisíc eur. Čisto teoreticky by sa mohol najať mecén a filantrop, ktorý by potrebné priestory RTVS ponúkol do prenájmu za symbolické euro. Ale na zasadnutie Rady RTVS z 19. apríla pri dodatočnom prerokovávaní zámeru vyhlásiť už dva týždne zverejnenú výzvu zaznelo okrem iného aj konštatovanie, že v súčastnosti platí RTVS na náklady súvisiace s fungovaním v Bratislave na Mýtnej a v Mlynskej doline 6 300-tisíc eur ročne. Ak by sa stal zázrak a na nových priestoroch by RTVS ušetrila 90 % nákladov, pričom ich majiteľ by za samotné užívanie objektu, teda nájom naozaj pýtal iba to symbolické euro nájomného, že by platil aj energie a bežnú údržbu, to už je asi naozaj z ríše sci fi, ale stále to bude suma nad 600-tisíc eur, teda 6-násobne presahujúca zákonom stanovený objem.
Nie je možné ani bagatelizovať vypísanie výzvy na predloženie ponuky v obchodnej verejnej súťaži, ako by išlo len o nezáväzný prieskum trhu. Pretože podľa § 281 Obchodného zákonníka, citujem: "Kto vyhlási neurčitým osobám súťaž (ďalej len vyhlasovateľ) a najvhodnejší termín na uzavretie zmluvy (obchodná verejná súťaž) robí tým výzvu na podávanie návrhu na uzavretie zmluvy. Toto stanovisko som dostal od odboru legislatívy aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky a prítomní právnici s iným právnym názorom, nech mi láskavo odpustia, pre mňa ako predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá je to záväzné právne stanovisko. Totiž to iné, súkromné, keby bolo, to by ste mi teraz vyčítali a v tejto chvíli by ste hovorili aj o tom, že som si ho možno kúpil.
Dámy a páni, ale to isté môžem ja, teda v rámci vašich právnych stanovísk povedať ja vám. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
