Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Hraško. Čo vám poviem? Chcel som povedať, že na to, aby platy rástli, najväčší tlak na to vytvára minimálna mzda a tlačenie minimálnej mzdy smerom hore, voči ktorej ste boli vždy. Voči ktorej ste boli vždy. Vždy ste kritizovali, keď sme ju zvyšovali, vždy ste hovorili o tom, že rast minimálnej mzdy znižuje počet pracovných miest, zvyšuje nezamestnanosť. Pozrite sa, teraz sme zvýšili minimálnu mzdu, jeden z najradikálnejších krát ako za posledné roky, a napriek tomu tá nezamestnanosť klesala. Čiže potom by mala byť pravda, čo vy tvrdíte, že zvyšovanie minimálnej mzdy – klesá nezamestnanosť. Lebo také sú čísla z toho pohľadu.
Čiže ak budete niekedy, pani poslankyňa, v budúcnosti ovplyvňovať aj výkonnú moc, ako v minulosti ste boli súčasťou výkonnej moci, tak potom musíte tak isto vytvárať veľký, veľmi veľký tlak na stúpanie minimálnej mzdy, tak ako to robí vláda Roberta Fica a potom určite aj tie zvyšné platy musia sa tlačiť hore, pretože to zvyšuje konkurenciu a tlak aj na súkromníkov, ktorým nemôže vláda určovať, koľko majú platiť, aby na tom trhu boli úspešní.
Ďakujem. (Potlesk.)

Áno, môžem. Pán poslanec, musím povedať, že naozaj, ak niekde existuje verejný dokument, verejne prístupný, v ktorom sa o korupcii hovorí a o tokoch peňazí, tak sú to, to je spis Gorila, v ktorom sa hovorí o peniazoch, ktoré tiekli do KDH. O desiatkach a stovkách miliónov, ktoré vaše hnutie prijímalo z privatizácie štátneho majetku. Čiže hovoriť z vašich úst o korupcii je skutočne naozaj veľmi smiešne a naozaj mimoriadne nedôveryhodné, pretože ste mali možnosť všetky tieto veci vyšetriť. Dokonca aj počas toho, keď ste zodpovedali za rezort vnútra, celkovo v posledných rokoch, šesť rokov bol rezort vnútra vo vašich rukách, tak ste žiadnu z týchto vecí nikdy nevyšetrili.
To znamená, určite toto poučovanie z vašej strany beriem naozaj ako  predvolebné. Máte naňho plné právo a ja mám tak isto plné právo naňho reagovať.
Máte niekoľko dôležitých informácií, ktoré máte chybné. Najmä napríklad tá, že zmluvu a dohodu, ktorú sme uzatvárali so Spojenými štátmi ako jeden zo spojencov, a verím, že ešte stále sa môžeme za týchto spojencov považovať, pretože sme pomáhali vo viacerých, len za ministerstvo vnútra môžem povedať, že tri presídľovacie programy a ďalšie tri bezpečnostné programy, ktoré neustále plnili sme a plníme a sú vzájomne naozaj mnohokrát veľmi prospešné, tak boli uzatvárané okolo roku 2009. A o fotke, o ktorej vy hovoríte, pochádza z roku 2014, ak sa nemýlim. Čiže medzitým naozaj nie je spojitosť a spájať, je to len vaše zbožné želanie. Ten rozdiel je naozaj všetkým zrejmý.
Takže naozaj sa zvolebnieva. Zjavne tomu prikladám aj úlohu otázky, ktorú ste položili, a myslím si, že za tie roky, ktoré si dovolím zodpovedať za rezort ministerstva vnútra, sme všetky tieto bezpečnostné riziká naozaj eliminovali. Myslím si, že máme mnoho úspechov, ktoré súvisia aj s bojom s korupciou a ku ktorým ste sa ani vy nielen v oblasti represie, aj v oblasti prevencie, ku ktorým ste sa nikdy nehlásili a ani ste za ne nakoniec nehlasovali. A myslím si, že dnes si vedú naozaj úspešne.
Myslím si, že absolútne bezkorupčným prostredím je dnes elektronické trhovisko, ktoré za svoju veľmi krátku životnosť iba od marca tohto roku už urobilo obchody za 200 miliónov eur s úsporou viac ako 35 miliónov eur bez absolútneho podozrenia na akúkoľvek korupciu a manipuláciu, čo je určite taká cesta, akým spôsobom korupciu z verejného života vymiesť a nedočkať sa ďalších pokračovaní kauzy Gorila.
Čo sa týka štandardných bezpečnostných opatrení, viete, že Slovensko v posledných rokoch intenzívne zabojovalo aj s násilnou kriminalitou. Patríme medzi TOP 5 bezpečných krajín v oblasti násilnej kriminality. V oblasti bežnej dennej kriminality, ktorá oslovuje občanov, sme zaznamenali asi najvyššie nárasty. Keď si spomeniete, v časoch, kedy vaša strana spravovala rezort ministerstva vnútra, objasnenosť trestných činov v Bratislave sa pohybovala na úrovni od 16 do 22 percent. Tento rok Bratislava prekročila 40-percentnú objasnenosť, čo je vlastne každý druhý trestný čin. Musíte do toho zarátať napríklad aj také trestné činy, ktoré sa objasniť, bohužiaľ, nikdy nedajú, keď Národná banka Slovenskej republiky každý rok nám dodáva niekoľko stoviek trestných činov falšovania, pozmeňovania mincí, ktoré objaví vo svojej skladoch, aj euromincí. Tie samozrejme nie je možné nikdy vypátrať, pretože z celého Slovenska sa zozbierajú také mince, ale vedie sa ten trestný čin, že vyšiel najavo v Bratislave. Takže z tohto pohľadu môžeme konštatovať, že tá bezpečnostná situácia sa naozaj dramaticky zlepšila. V časoch, kedy KDH malo svoje ministerstvo, bolo bežné, keď sa ukradlo viac ako šesťtisíc áut ročne na našom území, teraz sa ich kradne niečo málo cez dvetisíc. Myslím si, že ten posun je zásadný.
Ale na rozdiel od vás, nepoviem, že ste na tom mali vinu vy, pán poslanec, alebo že teda je to vašou nekompetentnosťou alebo čímkoľvek iným. Ale tvrdím, že taký je všeobecný vývoj Slovenskej republiky. K výraznému posilneniu bezpečnosti na Slovensku neprispieva len kvalitnejšia práca polície. Bezpochyby áno, kvalitnejšie informačné systémy, ale rozhodne k tomu patrí aj to, že ľudia sú omnoho rozhľadenejší, omnoho menej sa stanú predmetom podvodov, omnoho viacej vecí informujú, majú omnoho väčšiu dôveru v políciu a rôzne podozrivé osoby a podozrivé konania oznamujú a nám umožňujú, aby sme omnoho rýchlejšie zasiahli. To všetko znamená vývoj spoločnosti. Aj náš občan Slovenskej republiky sa stal omnoho zodpovednejším a prezieravejším a možno za bezpečnostnú situáciu určite v mnohých oblastiach môžeme poďakovať práve uvedomelosti našich občanov a, bohužiaľ, nie úplne politikom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, Guantánamo je kontroverzným zadržiavacím centrom na vojenskej námornej základni USA na Kube, v ktorom bez rozhodnutia súdov boli dlhodobo zadržiavané osoby označované za osoby patriace k teroristickým organizáciám.
Vzhľadom na skutočnosť, že týmto väzňom nebolo preukázané, že sú alebo boli osobami s teroristickou minulosťou a neboli žiadne dôkazy, ktoré by ich oprávňovali čo i len na začatie trestného konania, nieto ešte na jeho skončenie, rozhodol sa prezident Obama zatvoriť zariadenie na vojenskej základni Guantánamo. Na základe požiadavky americkej strany a na základe skutočnosti porušovania ľudských práv v zariadení sa slovenská strana rozhodla pomôcť spojencovi, Spojeným štátom, a uskutočňovať tak postupne zámer uzatvorenia tohto väzenia.
Od roku 2010 do súčasnosti Slovenská republika po dohode s americkou stranou prijala v troch etapách osem osôb rôznych národností. Ako som už viackrát opakoval, tieto osoby neznamenajú žiadnu hrozbu pre bezpečnosť našej krajiny a bezpečnostné riziká sme niekoľkokrát pred ich príchodom na Slovensko podrobne preverovali. Sú už v procese integrácie, každodenne sú v kontakte so štátnymi orgánmi, sú monitorované. A ako viete, proces integrácie je procesom, v rámci ktorého sa zabezpečuje najmä výučba slovenského jazyka, rekvalifikácia, rozvíja sa schopnosť žiť samostatne a postupne sa zaradiť do spoločnosti.
V súčasnej dobe, nakoniec tak ako sme to takisto dopredu avizovali, postupne tieto osoby Slovenskú republiku opúšťajú, poväčšine do svojich domovských krajín. Aj preto môžeme konštatovať, že z celkového počtu osem osôb je v tejto chvíli na území Slovenskej republiky päť.
Vážený pán poslanec, za šesť rokov títo ľudia nepredstavovali pre nás žiadnu bezpečnostnú hrozbu, na rozdiel od státisícov ľudí, ktorí sa tento rok prehnali Európou bez registrácie, bez akýchkoľvek informácií o ich histórii a pôvode. Európa nevie, kto sú a vo väčšine prípadov ani nevie, kde sa v tejto chvíli nachádzajú. O bývalých väzňoch z Guantánama vieme naozaj úplne všetko, čo robili, kto boli, kto sú a adekvátne k týmto informáciám aj počas ich pobytu pristupujeme.
Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som vám pripomenul aj slová vášho predsedu, keď na Slovensko prišli prví traja z väzňov z Guantánama, kedy apeloval na veľmi dôležitú spoluprácu Slovenska a Spojených štátov. Alebo teda by som pripomenul aj slová vášho ministra vnútra, ktorý v roku 2011, po tom, čo KDH prevzalo rezort ministerstva vnútra, povedal: "Minister vnútra ubezpečuje všetkých občanov, že tieto" – minister vnútra Daniel Lipšic ubezpečuje všetkých občanov – "že tieto osoby nepredstavujú hrozbu pre Slovensko." To znamená, ak ste chceli nejaké podrobnosti, mohli ste sa kedykoľvek aj počas toho, keď ste boli vládny poslanec, o túto otázku zaujímať.
Na záver si dovolím poznamenať, že sa pravdepodobne spredvolebnieva a vyťahujú sa témy, ktoré boli veľakrát komunikované a ktoré sú na Slovensku známe už niekoľko rokov. Majú zrejme poukázať na skutočnosti, ktoré v čase, keď sa udiali, neboli predmetom politického boja a teraz sa môžu živiť.
Zároveň vás ale rád chcem upozorniť na to, že nie sme spojencami len do dobrého počasia, ale aj do zlého počasia. Od toho sa odvíja priateľstvo, pán poslanec. A zároveň si dovolím upozorniť, že podobne ako my, tak aj Veľká Británia, Francúzsko, Portugalsko, Taliansko, Írsko, Maďarsko, Belgicko, Španielsko, Dánsko a ďalšie krajiny ponúkli túto pomoc aj v rámci celkovej dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, ktorá vytvárala tlak na Spojené štáty, aby toto väzenie uzatvorilo. Vždy je otázka, s akými informáciami pracujete a že na určité veci ste podrobne pripravený a podrobne informovaný. Najväčším problém dnes, nielen pre Slovensko, ale aj Európsku úniu, sú ľudia, ktorí bez akéhokoľvek povolenia, registrácie, vedomosti ktorejkoľvek bezpečnostnej štruktúry ktoréhokoľvek štátu voľne, bez kontroly sa pohybujú tisícky kilometrov po území Európskej únie. To je konkrétne nebezpečenstvo nielen preto, že ho nepoznáme, ale preto, že máme za sebou aj jeho konkrétne výsledky. Prípad uzavretia dohody Spojených štátov nielen v otázke tej, na ktorú ste sa vy opýtali, ale viacerých presídľovacích programov, ktoré so Spojenými štátmi máme, sú celkovo tri, sa za obdobie platnosti týchto zmlúv od roku 2008 nestali predmetom žiadnej ďalšej otázky, pokiaľ práve nie je niekoľko dní pred voľbami.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, trošku ste pozmenili tú otázku, ktorá bola kladená aj pánovi predsedovi vlády, a trochu ste pozmenili teraz aj obsah tej otázky, ktorú ste sám položili ako prvú.
To, či žijeme alebo nežijeme v parlamentnej demokracii alebo v parlamentnej republike, je naozaj závislé od konštrukcie jednotlivých ústavných inštitúcií a vy ako absolvent právnickej fakulty viete najlepšie a zbytočne je vás poučovať. Ako sa hovorí, na súde sa nemajú prednášať veci, ktoré sú súdu všeobecne známe.
Napriek tomu považujem za dôležité povedať, že samozrejme aj vývoj v Slovenskej republike, za tých 20 rokov ešte veľmi krátky v porovnaní s vývojmi, dajme tomu, Švajčiarskej federácie alebo konfederácie, ktorá vznikla niekedy v roku 1291, čiže má už viac ako 720 rokov, tak samozrejme aj inštitucionálny vývoj, aj ústava nakoniec prešla dramatickými zmenami a dnes je to asi pravdepodobne iné Švajčiarsko, ako to bolo pred 700 rokmi. A to isté platí aj v Slovenskej republike, že určite je v tejto chvíli inou parlamentnou demokraciou, ako bola v roku ´93, keď vznikala. V každom prípade však je stále parlamentnou demokraciou.
Ten základ, ktorý sa v parlamentnej demokracii vyvíja, je zložený z dvoch častí, a po prvé, zo systému volieb do parlamentu ako takého a, samozrejme, aj do určenia jednotlivých kompetencií. A v tom je asi ten hlavný rozdiel, že síce môžeme Francúzsko považovať za polorepublikový alebo poloprezidentský systém, v každom prípade však systém kreácie vlády vo Francúzku a tu je dramaticky odlišný. A práve tá kreácia je daná k tomu, akým spôsobom fungujeme dnes, a potvrdilo sa to vo viacerých prípadoch a historicky si ich môžme odvinúť, či sa píše rok ´94 alebo budeme spomínať poslednú situáciu v roku 2011. V obidvoch prípadoch bola vyslovená nedôvera vláde parlamentom a vláda automaticky skončila. Nijakým spôsobom nepokračovala, nijakým spôsobom násilne nebolo možné na seba prevziať viac zodpovednosti, ako vlastne predpisoval zákon, čo treba oceniť aj v časoch, pretože v roku 2011 by sme to považovali už za povážlivé, keby týmto spôsobom sa to menilo. Naopak, v roku 1994 som to považoval vcelku za prekvapivé, že sa podarilo nakoniec naplniť slová ústavy, napriek tomu, že pri moci v tom čase bol samozrejme Vladimír Mečiar. Ale napriek tomu všetci sa podriadili tomuto rozhodnutiu parlamentu. A to sú dva, by som povedal, asi najsilnejšie dôkazy o tom, že keď parlament sa rozhodne svojou väčšinou hlasov zbaviť vládu Slovenskej republiky dôvery, či už cestou jej predsedu alebo ako celku, tak samozrejme všetky mechanizmy zakotvené v ústave ako parlamentnej republiky zafungujú presne tak, ako zafungovať majú. A v tomto prípade sa to stalo.
To znamená, tu dochádza vo vašom prípade a v prípade mnohých poslancov tejto snemovne k zámene dvoch pojmov: medzi parlamentnou väčšinou a právami a určitými, by som povedal, nárokmi opozície. Na jednej strane musí opozícia rešpektovať, že je proste väčšina a väčšina parlamentu, a nijak inak to nikde inde na svete nie je, pokiaľ ide o parlamentnú republiku, rozhoduje o zotrvaní vlády.
Dokonca máme tú pridanú hodnotu, čo tiež nie vždy býva obvyklé, že predseda vlády a, dajme tomu, väčšina členov vlády sú všetko ľudia, ktorí prešli voľbami. To znamená, každý člen alebo väčšina členov vlády sú takisto poslanci so splývajúcim mandátom. Tu je ten napríklad hlavný rozdiel medzi nami a Českou republikou, kde v Českej republike splývajúci mandát poslanci nemajú, a preto všetci členovia vlády sú zároveň aj poslancami českého parlamentu. A tu je to trošku odlišná situácia, kde vlastne sú rovnako tak v čase prerokovania zákonov a hlasovania de facto nepretržite v parlamente. Ale to vyplýva z toho, ani nie tak z toho, že sú členmi vlády, ako z toho, že zároveň ako členovia vlády sú aj členmi parlamentu. To je jeden základný rozdiel, ktorý u nás nie je tak vidieť.
A samozrejme, pokiaľ väčšina parlamentu naďalej prejavuje dôveru vláde, tak vláda samozrejme bez problémov funguje, čo samozrejme menšina, prevažne opozičná, v tomto prípade určite, môže vnímať, že teda, no ale máme my nejaké svoje želania, máme nejaké svoje predstavy a tie tomu nezodpovedajú. Nie je rozdiel medzi právomocami medzi opozičným a vládnym poslancom, to jednoznačne nie je, ale to vyjadrenie vzťahu medzi parlamentom a vládou je všade na svete dávané väčšinou v tom danom parlamente. Samozrejme sú krajiny, ako je Dánsko, kde je dlhodobá tradícia menšinových vlád, a samozrejme zjavne nároky poslancov, či na účasti alebo na nejaké principiálne veci a otázky súvisiace s komunikáciou s členmi vlády je omnoho senzitívnejšia, ako v parlamentoch, kde je pohodlná väčšina, vládna.
Ale samozrejme treba povedať, že aj predseda vlády, nakoniec mal napríklad, keď sa bavíme o hlasoch, napríklad preferenčných, čo je obľúbená téma v opozícii, mal viac hlasov ako všetci opoziční lídri dokopy. Čiže dokonca uspel by nielen v pomernom, ale aj vo väčšinovom systéme.
To znamená, hovoriť o tom, že na jednej strane sme zodpovední tejto časti a niekedy sa nepáčia odpovede, ktoré idú od predsedu vlády opozícii, čo je prirodzené. Keby sa páčili, boli by ste všetci členovia SMER-u. Vďaka tomu, že nie vždy súhlasíte s naším názorom, je tu viacero strán v tomto parlamente a ešte stále si zachovávame pluralitnú demokraciu. Čiže to je aj dôležité. Dôležité je, aby v parlamente bolo viacej ako jedna strana.
A teraz k tomu presne, čo vy hovoríte, že tu sa zamieňajú naozaj dva pojmy s kontrolnou funkciou a s pocitom, že člen vlády je zároveň akýmsi podriadeným alebo zamestnancom. Nie je.
Ten vzťah váš a môj je kontrolný. To znamená, vy môžete kedykoľvek a viete veľmi dobre, že napríklad dvere môjho ministerstva a som nepochybne presvedčený, že dvere všetkých ministerstiev sú vám kedykoľvek k dispozícii. Preto napríklad vždy hovorím, že ide o vytĺkanie politického kapitálu, keď otázku, ktorú bez problémov mohol prísť ktorýkoľvek poslanec, aj výboru pre obranu a bezpečnosť, nakoniec ktoréhokoľvek výboru, za mnou, mohli sme na pôde ministerstva, kde je omnoho tých dát viac, vysvetliť všetky otázky, ktoré ho zaujímajú. Keď nemá chuť sa s nami stretávať, môže nám napísať a my mu odpovieme. Preto napríklad naše odpovede na interpelácie rozhodne nie sú bezobsažné. A musím povedať, že vždy ja odpovedám na všetky otázky podľa svojho najlepšieho svedomie a vedomia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ospravedlňujem sa, pán podpredseda, vypršal čas.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Áno, dokončím tú vetu. To znamená, z pohľadu systému to bezpochyby, bezpochyby parlamentná republika je a naozaj nie vždy zákonné oprávnenia kontroly a želania opozičných poslancov sú jedno a to isté.
Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, na vašu otázku by sa dalo odpovedať aj veľmi stručne: áno. Slovenskú republiku je možné aj naďalej považovať jednoznačne za parlamentnú republiku alebo republiku s parlamentnou demokraciou. V krátkosti uvediem dôvody, prečo je Slovenská republika parlamentnou republikou.
Asi nie je potrebné, aby som sa podrobne a bližšie venoval teórii práva a uvádzal bližší právny výklad a rozbor parlamentnej republiky ako formy vlády. Princíp deľby moci spojený so systémom vzájomných bŕzd a protiváh tvorí nepochybne integrálnu súčasť moderného, demokratického a právneho štátu. Možno ho považovať za kľúčový organizačný princíp ústavnej konštrukcie organizácie verejnej moci. V tomto parlament plní funkciu voleného zastupiteľského zboru, vykonáva zákonodarnú úlohu a kontroluje výkonnú moc, t. j. vládu.
Medzi základné znaky parlamentarizmu sa radí kreačná závislosť, politická zodpovednosť vlády vo vzťahu k parlamentu a špecifické postavenie hlavy štátu. Vláda je závislá na parlamente, jej existencia je ohraničená dôverou, ktorú jej parlamentná väčšina musí vysloviť. Všetky vyššie spomenuté atribúty a predpoklady parlamentnej republiky Slovenská republika spĺňa nielen samotným zakotvením v Ústave Slovenskej republiky, v jednotlivých článkoch, ale aj reálnym fungovaním jednotlivých ústavných a vrcholných orgánov zákonnej a zákonodarnej a výkonnej moci.
Je pravdou, že sa v posledných desaťročiach klasický parlamentný model vlády v mnohých štátoch modifikoval, pričom jednou zo základných línií jeho vnútorných premien sa stalo preberanie konštrukčných prvkov typických pre ústavný model prezidentskej formy vlády. Ide predovšetkým o posilňovanie samostatnej úlohy prezidenta v systéme deľby moci. Prezident sa tak aj v ústavných modeloch, primárne vychádzajúcich z parlamentnej formy vlády, dostáva v rámci systému deľby moci do pozície relatívne samostatného mocenského centra. Napriek tomu je Slovenská republika z hľadiska formy vlády naďalej parlamentnou republikou a nič na tom nemení ani judikatúra Ústavného súdu, teda nálezy, v ktorých sa uvádzaný ústavný výklad právomocí prezidenta Slovenskej republiky či priama voľba prezidenta zakotvená v ústave republiky nachádza, avšak nijako neovplyvňuje náš režim.
V ostatnom čase Ústavný súd neprijal zásadné rozhodnutia týkajúce sa vzťahu výkonnej a zákonodarnej moci. Právomoci prezidenta sa v ostatnom čase zásadne nemenili. Už pred niekoľkými rokmi prijatý čl. 115 ods. 3 ústavy predstavuje dočasné, krátkodobé riešenie v situácii, kedy sa nedarí vytvoriť novú vládu s podporou parlamentnej väčšiny. Priama voľba prezidenta republiky nezasiahla do ústavoprávnych vzťahov hlavy štátu s vládou a už vôbec nie, nezmenila vzťahy vlády s parlamentom.
Pokiaľ ide o vami uvádzaný údajný postup členov vlády v položenej otázke, zrejme smerujete k tomu, že pri prerokovaní zmeny ústavy a návrhoch zákonov tzv. protiteroristického balíčka neboli v rámci prebiehajúcej schôdze Národnej rady prítomní všetci členovia vlády, ako si predstavujete, respektíve ako si želáte. Odmietam tvrdenie, že členovia vlády a členovia tejto vlády sa odmietajú zodpovedať parlamentu, respektíve zúčastňovať sa na zasadnutí parlamentu vo veciach, ktoré sa ich priamo týkajú.
V zmysle § 20 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa na požiadanie Národnej rady člen vlády alebo vedúci iného orgánu štátnej správy zúčastní na jej schôdzi. Na schôdzi Národnej rady môže člena vlády zastupovať len iný člen vlády.
V zmysle § 53 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady majú výbory rovnako tak právo pozývať na svoje schôdze členov vlády, vedúcich iných orgánov štátnej správy a generálneho prokurátora a vyžadovať od nich vysvetlenia, správy a potrebné podklady. Tí sú povinní prísť na schôdzu výboru, pokiaľ požadované vysvetlenia, správy, podať požadované vysvetlenia a správy a predložiť podklady. Môžu sa dať zastúpiť poverenými zástupcami, ak s tým výbor súhlasí.
Ja osobne som s úctou voleným zástupcom, členom v branno-bezpečnostnom výbore vysvetľoval témy desiatkykrát.
Tieto ustanovenia rokovacieho poriadku sa v Národnej rade Slovenskej republiky dodržiavajú a členovia vlády tie ustanovenia rokovacieho poriadku dodržiavajú a rešpektujú. Členovia vlády Slovenskej republiky sa v žiadnom prípade neodmietajú zodpovedať Národnej rade a v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady sa členovia vlády zúčastňujú rokovaní Národnej rady, odpovedajú na interpelácie poslancov Národnej rady, ako aj na otázky na hodine otázok. Členovia vlády nie sú však povinní byť v zmysle rokovacieho poriadku prítomní v pléne Národnej rady pri prerokovaní všetkých návrhov predložených na jej rokovanie, respektíve byť prítomní na rokovaniach výborov pri prerokovaní všetkých návrhov vo výboroch Národnej rady. V tejto súvislosti nie je možné si zamieňať požiadavku Národnej rady Slovenskej republiky na prítomnosť člena vlády na jej rokovaní so želaním jednotlivých poslancov.
Vážený pán poslanec, pracovná zaneprázdnenosť Národnej rady Slovenskej republiky i vlády Slovenskej republiky v ostatnom období, teda koniec koncov pracovná zaneprázdnenosť jednotlivých poslancov a ministrov v podstate sťažuje koordináciu ich pracovných programov. Uvediem príklad. Do programu práve prebiehajúcej 58. schôdze parlamentu je zaradených 150 bodov. Takýto rozsah prerokovávanej matérie má veľký vplyv na program nielen Národnej rady a jej poslancov, ale aj na činnosť vlády, štátnych tajomníkov a aparáty rezortov. Preto sa, žiaľ, stáva, že na zasadnutí parlamentu nie je prítomný člen vlády, ktorého prerokovaný bod sa týka. V zmysle rokovacieho poriadku ho však v plnej miere môže zastúpiť ktorýkoľvek iný poverený člen vlády a legitímne zastupovanie členov vlády na rokovaní Národnej rady na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky k návrhu na poverenie alternátov na uvedenie alebo odôvodnenie materiálov vlády Národnej rade Slovenskej republiky si nemožno zamietať s odmietaním zodpovednosti.
Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, zastupujem ho ja, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, nie sú na neho otázky, minister zdravotníctva Viliam Čislák, nie sú na neho otázky a pán minister hospodárstva Vazil Hudák, tiež naňho nie sú otázky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Myslím si, že zodpovedali tie, by som povedal, niektoré trochu také nejaké moc emotívne alebo až hysterické reakcie z toho, že sme usvedčili pánov poslancov z toho, čo sme povedali, a môžte kričať a to, že ste začali kričať, vlastne len to tak nejako naznačuje, že teda aké slabé sú tie vaše argumenty.
A ja naozaj sa chcem riadiť tým, čo ste povedal, pán Kadúc (povedané s úsmevom), aby som vám neďakoval, ale tu s pánom poslancom Hraškom ste jediní dvaja, čo ste sa na niečo aj naozaj opýtali ako v doplňujúcej otázke.
Takže, pán Hraško, ja som o tom povedal, preto na to, pán poslanec Kadúc reagoval na to, čo som hovoril o tých veciach, ale rád to zopakujem, že v našich prípadoch policajných vecí, ktoré sa ma dotýkajú, rozširujeme už kompetencie, ktoré už dnes máme, o to, aby sme mali ešte aj k tomu, že drogy, organizovaný zločin, aj teda súbeh s trestným činom terorizmu. A, samozrejme, takisto v Trestnom zákone, od toho sa vždy odvádza, od toho sa odvádzajú, aj politický extrémizmus, to znamená všetko hnutia, ktoré smerujú k obmedzeniu osobných slobôd, práva slobôd, ktoré máte garantované ústavou. Vtedy to prekračuje tú hranicu, pretože Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo sú spravodajské organizácie, ktoré majú predovšetkým pozerať na dohliadanie nad právami, ktoré sú v ústave dané a porušovanie ústavy. Toto sú veci, ktoré z toho vyplývajú.
To znamená, v Trestnom zákone máte ústavou chránené pravidlá a práva a v Trestnom zákone to máte premietnuté zrkadlovo. To znamená, napríklad všade tam, kde je politickým, náboženským alebo akýmkoľvek iným extrémizmom dochádza k obmedzeniu práv, ktoré vám prináležia z ústavy, či už napríklad slobody vyznania, čohokoľvek, až po obmedzenie osobnej slobody, tak, samozrejme, tam všetko môže ísť o politický extrémizmus. To predsa nám musí byť jasné. Ak si aj toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, milí dvanásti členovia opozície, zjavne tu nereprezentujete ani seba samých, páni poslanci, neviem, aké veľké, kvetnaté, obrovské reči ste tu teraz hovorili, ale nereprezentujete ani seba samých.
Pán poslanec Viskupič, dvaja poslanci OĽaNO hlasovali za, ja tú ich odvahu veľmi akceptujem, a to, že si vy vybavujete svoje vnútorné spory vo svojej strane, to je váš problém. Faktom je, že mandát získali vo voľbách za OĽaNO, a preto sú to poslanci OĽaNO. A z môjho pohľadu sa snažíte z toho vykľučkovať ako taký, by som povedal, malý nešťastný zväzáčik. Hlavne vám poviem, pán poslanec, viete, že vy chcete kritizovať, že tu sedel pán minister pôdohospodárstva. Ja si myslím, že tu bol aktuálne. Kto iný tu má sedieť, keď hlavným rečníkom bol podpredseda kultúrneho výboru, ktorý je najväčší odborník na otázku terorizmu? (Potlesk.)
Samozrejme, hneď za ním druhý kolega, ktorý sa veci nerozumel, všetko objavil teraz, včera zistil, že sú hasiči, takže to je pre mňa také naozaj obdivuhodné, nikdy ste sa tej téme nevenovali, v živote ste živého hasiča, pán Hlina, nevideli, žiadne aktivity vlády ste si nepostrehli za tie štyri roky, ktoré sme robili vo vzťahu k hasičom, takže mi tieto vyjadrenia prídu naozaj veľmi zábavné. Ani nemá význam na ne reagovať, proste na pána Hlinu fakt reagovať netreba, lebo ten ešte nič zmysluplné nepovedal a jeho frustrácia z toho, že nedokáže na seba upozorniť iným spôsobom ako vulgárnym slovníkom, je proste ako v poriadku. Ako my to všetci akceptujeme a ja si myslím, že s týmto nešťastím sa treba ísť vyplakať do vankúša, pán poslanec Hlina.
Poďme ale k faktom. Aké sú faktické reakcie tejto kritizujúcej opozície v čase, kedy sa nejaký závažný čin stal?
Čo sa stalo v lete roku 2012 v Devínskej Novej Vsi? Osamelý strelec... (Reakcia z pléna: "2010.") 2010, pardon. Osamelý strelec zbavil života niekoľko nevinných obyvateľov. A aká bola reakcia vtedajšej exekutívy? Dopravní policajti nosili vojenskú pušku vzor 58 cez plece, strácali ich v baroch, v reštauráciách, my sme to nekritizovali, sme povedali, je to rozhodnutie ministra vnútra, ak si myslí, že je správne, tak je v poriadku. Prišlo mi to zvláštne, ale v každom prípade myslím si, že mojou hlavnou povinnosťou je, aby som podporoval všetky bezpečnostné opatrenia. Raz ste odo mňa kritické slovo k tomu nepočuli. Napriek tomu, že o efektivite tohto opatrenia nosenia samopalov, nabitých, na križovatke, kde riadim dopravu, je naozaj veľmi otázne. Ale nepočuli ste, lebo ja sa na rozdiel od vás k takýmto veciam neznížim.
Jedným zo skvelých opatrení po tomto útoku, pán poslanec Viskupič, bolo, že ste podpísali a zahlasovali v parlamente za predaj týchto samopalov cez internet. Všetci ste tam podpísaní. Takisto som to doteraz nespomínal, lebo som to nepovažoval za potrebné. Hovorím si, načo by som sa ja znižoval na vašu úroveň. Ale faktom je, že vaším jediným protiteroristickým a protistreleckým opatrením, ktoré ste spravili počas bývalej vlády, keď ste boli pri moci, je to, že ste umožnili predaj samopalov a pištolí cez internet a tieto zbrane po tom, čo ste to umožnili predávať cez internet, skončili vo Francúzsku pri teroristických útokoch v Charlie Hebdo!
O čom chcete vy v boji proti terorizmu rozprávať?! O čom chcete vy hovoriť?! (Potlesk.) Aké morálne právo by ste chceli mať k tomu, aby ste upozornili? Váš hlas, váš podpis je na tom, že ľudia teroristi v Paríži mali tie zbrane zo Slovenska! Rozumieme sa?! Aby sme tu hovorili o konkrétnych dopadoch vašich rozhodnutí. Tak ako tu sedíte, ste pod tým návrhom podpísaní. Môžete si ho vybrať z archívu Národnej rady Slovenskej republiky.
Takže naozaj sa pri vašich vyjadreniach veľmi zabávam a pri tej úrovni, ktorú vy prezentujete, je skutočne pán minister pôdohospodárstva až príliš veľa na to, aby na vás vôbec reagoval, pán podpredseda kultúrneho výboru.
Čo ešte ďalej sa odohralo? Tento štát začal odpočúvať kamionistov, sekretárky, čokoľvek iné. To tiež bolo v poriadku? Tiež to všetkým nevadí? Vtedy ste nevykrikovali ani vy, pán Hlina, ani vy, ani pán Viskupič, o tom, že sú porušované ľudské práva?! Vtedy nič nebolo? Žiadny problém takýto nenastal? Nikomu to nevadilo?! Všetci ste boli ticho v rohu a nikoho ste nekritizovali! Vtedy vám to, pán Hlina, nevadilo? (Reakcia z pléna.)
A čo? Boli ste v inom štáte alebo boli ste občanom vtedy Rakúska? Vy ste, váš hlas bolo počuť vždy, aj keď ste neboli v parlamente.
Takže aby som bol úplne presný, tí, ktorí tu dnes chcú hovoriť o zbytočnosti protiteroristických opatrení, tí, ktorí chcú kritizovať MOST - HÍD a dvoch poslancov, bývalých poslancov klubu, naozaj mi prídu akože dosť vtipne a hlavne o to, že nejde o to, že hlasoval niekto za ústavu, hlavný problém je, že hlasoval so SMER-om. Pretože vy v skutočnosti Slovensku nechcete nič iné ponúknuť, iba vlastne likvidáciu SMER-u, veď ale to robíte 16 rokov. Už sme za 16 rokov naozaj na to zvyknutí a 16 rokov sa s touto vecou stretávame, to je jasné, to je v poriadku. Ale vtipné je, že to nerobíte kvôli vecnému problému, ale kvôli hlasovaniu so SMER-om vám vôbec nejde o bezpečnosť občanov Slovenskej republiky, ani ochranu práv, ani ochranu ničoho iného, to je problém SMER, nie terorizmus. A v tom ste sa demaskovali pred niekoľkými minútami. A v to je tá vaša úbohosť najzaujímavejšia a vaša frustrácia.
My podliezame latky, my tu dávame verejné vyhlásenia o väčšinách, o percentách, o všetkom možnom a potom hľadám len jedinú výhovorku, ako môžem obísť zákon o koalíciách? Pán Viskupič, naozaj zábavný je tu niekto úplne iný.
No ale poďme k tým konkrétnym veciam. Čo sa týka samotných zákonov, prakticky žiadna z tých právomocí, ktoré vlastne prichádzajú na stôl, nie je originál. Všetky z nich v nejakej podobe už na stole boli, a preto to nie je ani zásadná zmena zákonov, je to čistenie zákonov a je to efektivizácia konania polície a bezpečnostných služieb. Rovnako tak si pamätám veľmi dobre za moje už relatívne dlhé pôsobenie v politike, že zákony o tajných službách, o odpočúvaní, o prenasledovaní neboli nikdy zneužité vládou sociálnej demokracie, ale boli vždy zneužité pravicovými koalíciami. Spomeňte si odpočúvanie Pavla Ruska, denníka SME, odpočúvanie opozičných poslancov plus odpočúvanie novinárov, toto všetko sa dialo za vlád Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej. To znamená, vy sa obávate sami seba, pravdepodobne.
K zneužitiu týchto právomocí zo strany vlády Roberta Fica, lebo v obidvoch prípadoch išlo o vládu Roberta Fica, nikdy nedošlo. Nikto ste sa nikdy na to sťažovať nemohli, tak neviem prečo práve tieto odvážne reči zo strany ľudí, ktorí tieto zákony zneužívali. A ste sa k tomu hlásili, keďže nikto ste v tom čase neprotestovali.
Čiže z môjho pohľadu je to naozaj prekvapivé. Hlavná úloha, samozrejme, týchto zákonov je to, aby nie tak ako v rokoch 2002 - 2006, aby mohli policajti prehľadať niektoré podniky organizovaného zločinu, museli volať colníkov, lebo tí tú právomoc mali. Ale ak má dneska polícia právomoc prehľadať vozidlo kvôli zbraniam alebo drogám, mala by mať právomoc prehľadať vozidlo aj kvôli rádioaktívnemu materiálu alebo ďalším veciam súvisiacim s terorizmom. Iste, mohli by sme to urobiť obchádzkou, ale my chcem konať transparentne, tak ako je to napísané, je to jednoduché, tá právomoc tu dneska je. Viem, že niektorí poslanci tvrdili, že nebola, ale to len preto, že si neprečítali zákon, nakoniec v opozícii som zvyknutý na to, že opozícia väčšinou kritizuje bez toho, že by čítala predmetný materiál.
Takže nič z toho nepovažujem za vec, ktorá by ani len zásadným spôsobom prekračovala veci, pretože ak pán Viskupič si myslí, že doteraz sa internet nemonitoroval, tak je teda na hlbokom omyle. A všetky ostatné veci chápem, že nemôžete úplne pochopiť, lebo veď odborne ste vedený inde. Ja by som si nedovolil k Berniniho buste povedať ani slovo, lebo sa tomu proste nerozumiem, proste sa tomu nerozumiem a uznávam ľudí, ktorí sa kultúre rozumejú. Ale nebudem sa hrať na to, že som na jednej strane perfektný znalec umenia a na druhej strane sa rozumiem polícií, pán Viskupič, to mi proste príde vtipné. Tu tento talent ste zrejme v sebe objavili po štyroch rokoch, teraz, keď je pred voľbami a keď teda máte šancu vo volebných výsledkoch niečo zabojovať. Ale naozaj, prepáčte, sú vaši poslanci, ktorí to objavili možno už dávno a vedeli by možno viac povedať. (Reakcia z pléna.)
A čo sa týka väčšieho počtu policajtov, áno, túto diskusiu ohľadne počtu policajtov a výdavkov vydávaných na bezpečnosť štátu, tá diskusia je siahodlhá, roky dlhá, vysvetľovať niekomu, že proste Gendarmerie, Garde de Civil alebo Carabinieri sú proste vojaci, ktorí sú na tabuľkách ministerstva obrany, a tak tieto štáty majú šancu vykazovať väčšie percentá na obranu z HDP, ale zároveň sa nezapočítavajú do polície, to nemá význam, to je vlastne jedno v konečnom dôsledku, ani to nie je veľmi podstatné. Pre nás je na rozdiel od štatistík v tomto prípade podstatnejšie, aký je pocit bezpečia a čo policajti vo svojej práci robia.
Áno, myslím si, pán Hlina, že je nevyhnutné, aby ste išli do Šarišských Michalian, aby ste išli do Chminianskych Jakubovian, aby ste išli do ďalších obcí, do Trebišova, do Sečoviec, postavili sa na námestie a vysvetlili ľuďom, že je tu príliš veľa policajtov a že teda by ich malo byť menej.
Ja si myslím, že má to niekoľko efektov, a od začiatku ich hovorím. Prvý efekt, ktorý je pre mňa dôležitý, je schopnosť rýchlej reakcie. To sa potvrdilo po tom, čo sme zvýšili počet hliadok trojnásobne, a že to má veľký význam aj ako prevencia, pretože príležitosť robí zlodeja a vlastne ide úplne do úzadia, pretože nemajú na to úplne dostatočný priestor pri tej početnosti. A druhá vec je rýchla reakcia na telefonát od občana, to je takisto veľmi dôležité. Preto sme sa rozhodli, že pokiaľ tých, v dnešnej dobe ich je zhruba 1 200, tak ten počet zhruba 800 hliadok na Slovensku je naozaj adekvátny a tak sme ten návrh aj riešili. Sú to policajti, ktorí idú vyslovene len do ulíc. Druhá časť je pohotovostná motorizovaná jednotka a pohotovostný policajný útvar, to znamená všetko útvary výkonné, ktoré sú v uliciach a ktoré majú šancu okamžite reagovať, keď sa čokoľvek stane.
Samozrejme, dávam to do toho porovnania, že čo sa urobilo po Devínskej Novej Vsi, a ja si myslím, že tie opatrenia, ktoré urobilo vtedy ministerstvo vnútra, aj posilnenia hliadok, aj nakoniec vyzbrojenie 58-ičkami, to všetko smerovalo, že, áno, bolo síce po útoku - ale mohol prísť nejaký ten, ktorý sa nanovo inšpiruje takýmto niečím, alebo nejaký ďalší efekt by mohol prísť, ktorý by sa dal ako na ďalší diel? Áno, mohol. Áno, mohol, bolo to jedno z opatrení. Ale v mene politického boja sme sa nikto k tomu neznížili, aby sme to tu otvárali a riešili, či je to problém-neproblém. Zodpovednosť za bezpečnosť mal v tom prípade minister vnútra, ako ju rieši, tak ju rieši, musí sa podebatovať aj so svojimi kolegami akým spôsobom, je to v poriadku.
Ale nie za každú cenu len preto, aby som vytĺkol nejaký politický kapitál pre svojich niekoľko hlasov, ktoré ešte potrebujem, aby som neostal 154., či koľký ste, to proste k tomu sa človek nezníži, ak ide o vážne veci, ako je napríklad bezpečnosť. Nikdy!
A takisto, ako som už viackrát povedal, ak chcete hovoriť o bezpečnosti, musíte nejako vymazať svoje podpisy z toho, keď ste nechávali predávať samopaly cez internet. A tým je povedané z môjho pohľadu všetko. Tou novelou, ktorú ste vtedy podpísali, vy ste stratili akýkoľvek právo o bezpečnosti Slovenska hovoriť. Pretože ak niekto na Západe teraz hovorí, že sme zásobovačmi zbraní pre teroristov, tak to hovorí vďaka vám! Čo k tomu dodať?
Čo je dôležité ešte k tým hasičom a k hranici, v politike som si zvykol, samozrejme, že opoziční poslanci útočia na ministra, to je normálne, a myslím, že to musíme adekvátne zniesť, je to naša úloha, je to naša práca, máme právo reagovať, tak ako vy máte právo reagovať, ale je to súboj medzi mužmi, niekedy medzi ženami a mužmi, ale hlavne medzi mužmi. Ale urážať prácu radových policajtov na hranici, to je úbohosť non plus ultra! Non plus ultra. Títo ľudia chodia prednášať o ochrane hraníc do rôznych zahraničných štátov vrátane Spojených štátov. Chodia prezentovať prácu, ktorú dosiahli svojou tvrdou robotou, nie mojím rozhodnutím, nie mojím plánom, svojou tvrdou prácou, pretože ich výkon na hranici je ten rozhodujúci, ktorý Slovensko chráni.
Ak sa do nich chcete obuť, pán Hlina, len preto, aby ste získali o 3 hlasy navyše, aby ste boli čarovnejší a krajší, väčšiu úbohosť som nezažil. Neviem, či ste tam vôbec niekedy boli. A ak, tak ste tam boli raz. Nikdy ste tam nestrávili 24 alebo 48 hodín v službe s tými ľuďmi, aby ste vedeli, o čom to je. Ani ste si len zákon neprečítali! Viete o tom, že prečo sa volá ochrana hraničných priechodov alebo ochrana pozemnej hranice?! Lebo to je ochrana pozemnej hranice! Viete, kto chráni vzdušnú hranicu?
Pán Hlina, tak koho blbosť tu demonštrujete? Jednoducho, ak vy sa chcete správať ako komunista, môžte, raz, keď budete vo výkone, môžte, ale ja si nezoberiem na zodpovednosť, že určím trest smrti pre človeka, ktorý vezie desať kartónov cigariet. Rozumieme sa?! Nebudeme tie lietadlá zostreľovať len preto, aby vy ste boli spokojný, a my budeme ľudí oberať o ich životy len preto, lebo väzu desať kartónov cigariet! To je celý problém. Rozumieme sa?! Zostreľujú sa vojenské ohrozenia Slovenskej republiky, nie pašeráci! Ak máte chuť strieľať po pašerákoch, nech sa vám páči. Ako inak by ste chceli lietajúce predmety zachytiť ako tým, že prerušíte ich let? Povedzte mi, ako inak by ste ich chceli zostreliť?!
A ste teraz v KDH, viete, prečo nás chceli vylúčiť zo Schengenu? Pretože KDH ako vždy iba rozprávalo a nikdy nepracovalo. Po štyroch rokoch ministra KDH sme dostali vizitku, že sme na vylúčenie zo Schengenu. Tak sa opýtajte svojich kolegov, že prečo sme vtedy boli na vylúčenie Schengenu, keď vy máte odvahu dnes kritizovať mužov a ženy, ktoré strážia slovenskú východnú hranicu. Naozaj mimoriadne úbohé!
A okrem iného, viac tých úspešných prípadov máme za sebou ako len tie dva, o ktorých viete vy. Ale to nie je potrebné, ja vám tu robiť výpočet úspechov východnej hranice nemusím, to už za nás urobia zahraničné médiá. Ale v tomto prípade ste zaútočili na ľudí, ktorí každý deň sa v tom blate musia brodiť, každý deň musia hľadať všetky stopy po ľuďoch, ktorí by mohli bezpečnosť Slovenska ohroziť, a tých ľudí napádate a to je smiešne, to je skutočne úbohé, lebo sa nemôžu brániť. V tom ste naozaj úbožiak.
Výtka hasičov - dobré ráno, pán Hlina, dobré ráno! Pán poslanec, keď som prišiel po štyroch rokoch vládnutia KDH v tomto rezorte na hasičské stanice, tak vám presne poviem, čo tam bolo: pleseň, 40-ročné postele, prvovýjazdové autá boli Škoda RTO 706, stará asi ako ja, Tatra 148 bez opravy, tí šťastnejší mali 815 z 1985 a najšťastnejší mali Carosu z 1985. To znamená, mladšie auto, pardon, aby som nekrivdil, bolo 20 konkrétne, 20 áut bolo zakúpených v roku 2005 po tom obrovskom škandále. Len tak pre porovnanie, len tak pre porovnanie, tieto autá nakúpilo KDH, pán poslanec, ktorého ste členom. (Reakcia poslanca Hlinu.)
Ste na kandidátke? Ste na kandidátke KDH. Čiže ak sa chcete od nich oddeliť, vystúpte z kandidátky, ak sa za nich hanbíte, kľudne, ak sa hanbíte za KDH, kľudne vystúpte z kandidátky. (Reakcia poslanca Hlinu.) No. Takže ste na kandidátke KDH.
Takže ste vedeli, tieto autá presne KDH nakúpilo za 20 mil. korún kus, to je 700-tisíc euro. Dnes ich kupujeme za 350, za polovičnú cenu. Vtedy nikto tu nekričal o kradnutí, ani OĽaNO, ani ostatní, čo tu zvyknete hovoriť o zlodejinách, o všeličom, ani tí, čo boli ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) vo vláde, ale to bol vtedy fakt, to bol veľký škandál v novinách, pamätáte si? Pamätáte si? Bol obrovský.
A tých áut bolo konkrétne 20 kusov na celom Slovensku. Všetky ostatné autá mali v 2006 minimálne 20 rokov, minimálne, väčšina z nich mala 30 rokov a viac. Všetky stanice hasičského zboru s výnimkou asi šiestich, to znamená, zo 126 asi 120 je dneska nových zrekonštruovaných a spravených. Pre úplnosť, časť tých staníc sa dialo aj za ministrovania Daniela Lipšica, aby som neklamal, aby som bol presný.
Všetka technika je v zásade vymenená, už sú všade iba nové stroje, čo umožnilo, že sme znížili čas potrebný na záchranu našich občanov z dopravných nehôd o 17 až 22 minút. Čo sú rozhodujúce minúty pre život ľudí.
Profesionálnych hasičov sme zaradili do sociálneho systému polície, to znamená, zásadným spôsobom sme im zlepšili ich podmienky, aj služobné, aj výsluhové, aj všetky. Zásadným spôsobom im stúpol plat počas platovky, ktorú sme robili v roku 2008. Ich hodnotenie zásadným spôsobom stúplo, majú 6 týždňov dovolenky, 2 týždne pracovnej rehabilitácie a tak ďalej a tak ďalej, nechcem to tu vymenúvať, aj tak máme viac ako 20 žiadostí na jedno hasičské miesto.
To znamená, za čas, odkedy som nastúpil, sa zdvojnásobil plat hasiča, pán Hlina. Myslím si, že to je naozaj úctivá a tvrdá práca, ktorá si zasluhuje odmenu, a myslím si, že na rozdiel od vašich kolegov z KDH, ktorí štyri roky v tej veci naozaj urobili minimum, a videl som, a tie fotky máme, keď sme v 2006 preberali tie hasičské stanice, ako vyzerali. Naozaj by som vám doporučil vtedy si tam niekde ísť pozrieť, tak by ste až tak sa nehlásili k tej kandidátke, ako teraz hovoríte.
A rovnako tak vám chcem povedať, že ak sa hovorí o tom, že by balík protiteroristický, celý kompletný, mohol stáť 100 mil., tak za posledné štyri roky sme do hasičov vrazili určite cez 250 mil. - na opravy, na zlepšenie pracovných podmienok, na výstroj, na novú techniku, ktorá slúži hlavne občanom. Určite viete, že sme rozbehli obrovský projekt, za ktorý ma často kritizujete, dobrovoľných hasičov. A teda rozsah 3 300 mokrých hasičov, ako sa im hovorí, zrazu narástol o ďalších 100-tisíc, ktorí sú pripravení kedykoľvek zasiahnuť a nasadiť. Na každom väčšom zásahu máte od 50 do 100 až do 500 dobrovoľných hasičov, ako boli pri veľkej povodni pri Komárne. Toto sú všetko veci, ktoré sme urobili.
Urobili sme obrovský projekt obnovy techniky. Obnovujem techniku, ktorá naozaj je zo 70. rokov, pri každej jednej obci. Čiže ak chcete porovnať, kto sa kedy staral o hasičov viac alebo menej, narazili ste naozaj na veľmi zlú tému, pán Hlina. Všetko najlepšie. A neberte si, neberte si za rukojemníkov bezbranných ľudí! (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec Zajac, vy iste nechodíte do práce, tak to nemôžete vedieť, prečo sa o tom bavíme. (Smiech v sále.) No lebo ste tu neboli, keď to hovoril pán Hlina. (Reakcia poslanca Zajaca.) To ja netuším, pán.... Ako keď budete chodiť do práce, budete... (Reakcia poslanca Zajaca.) Pán Zajac, keď budete chodiť do práce, budete vedieť. Stačí chodiť do práce, pán poslanec Zajac. (Reakcie z pléna.) Stačí, keď budete chodiť do práce. To úplne stačí. Ďakujem vám pekne. (Ruch v sále.)
Čiže už len poslednú vec vám poviem, pán Hlina. Naozaj neberte si bezbranných ľudí, ktorí každý deň nasadzujú svoj život, aby chránili ľudí, či hasičov, či policajtov, či tých, čo chránia východnú hranicu, za rukojemníkov. Môže vám narásť o pár hlasov vaša popularita, ale budú to naozaj veľmi úbohé hlasy. A čudujem sa, že sa sám pred sebou nehanbíte. (Potlesk.)

Pán poslanec, vy kladiete otázku a ja odpovedám. A ešte stále sme v demokratickej krajine, kedy odpoveď by som si dovolil zvoliť. A ja som vám povedal pravdu a vy viete, že hovorím pravdu, preto tá vaša emotívna reakcia. Pretože vy viete veľmi dobre, že čo ste tam robili, a viete veľmi dobre, že máte zlé svedomie a nespí sa vám dobre. Ale sú určité veci, z ktorých sa vyspovedať, pán poslanec, nedá. A to je priama ľudská zodpovednosť, ktorú musíte cítiť, že ste to v tejto chvíli proste prehnali. Môžete sa snažiť vyhovárať na kohokoľvek, na kohokoľvek hodiť vinu. Ja sa vás nesnažím obviniť. Ako iste viete, ani sa vás nesnažím do toho nejako vsunúť. Len hovorím, že tá politická zodpovednosť tu je. A ako politik ju musíte byť schopný niesť.
Tí budú obvinení, ktorí sú zodpovední za bezprostrednú príčinu pádu mosta. A tá bola stanovená znaleckým posudkom, čo bolo vinou. A tou vinou bolo, že konštrukcia neudržala betónovanie. Ani nieže ho neudržala v nejakej miere, že už to bolo, naliaty betón, ale ona sa zrútila po jednej tretine betónovania. To znamená, nemala o 2 percentá slabšiu únosnosť alebo o 5 percent slabšiu únosnosť, ale už po tretine betónu, ktorý tam mal byť, to znamená, tretine váhy sa tento most zrútil. To znamená, išlo sa jednoznačne po najlacnejšej verzii, ktoré sa používajú na tomto moste, a práve šetrenie na tomto priestore bolo práve tou príčinou politickou. Bezprostrednou príčinou bola samotná skruž, ktorá nevydržala a mohla, keby bola možno lepšie napočítaná. Ale keby bola viacej napočítaná, možno by viacej stála. Keby viacej stála, zase by hľadali nejaké lacnejšie riešenie.
Čiže z tohto pohľadu sa treba zamyslieť nad dvoma vecami, politickou zodpovednosťou a nezmyselného šetrenia, ktoré stálo niekoľko ľudí život, a takisto druhá vec, ktorá už bola bezprostredná. Aj preto do budúcna verím, že budete poučený a že budete sa snažiť o to, aby všetky veci, ktorá sa u nás budú budovať, boli čo najbezpečnejšie a potom čo najlepšie fungovali aj pre občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci. Nuž, pán poslanec, dlhodobo sa pýtate, že kto sú vinníci. Nuž jeden z vinníkov ste aj vy. Jeden z vinníkov ste aj vy, aj tu pán Matovič je jeden z vinníkov. Jednoducho schopnosť vyvolať hystériu v súvislosti s výstavbou diaľnice sa vám poradilo naozaj dobre a dokonca ste naozaj veľmi intenzívne išli po tom, aby ste preukázali novinársky, lebo to bolo pre vás dôležité, jedna tlačová konferencia bola dôležitá, aby ste začali všetkých tlačiť do cien, ktoré sa odzrkadlili na kvalite zabezpečovacích vecí na diaľnici. Ušetrilo sa, nejaké tisíce eur, možno desaťtisíce, možno stotisíce, ale na konci dňa už prvé dni bolo jasné, že táto diaľnica bola podporovaná najlacnejšou, alebo podpieraná, aby som bol úplne presný, podpieraná najlacnejšou verziou podpôr, ktoré mohli byť vybraté. Ušetrilo sa niekoľko tisíc eur, ale od začiatku bolo jasné, že predovšetkým z dôvodu finančných nákladov nebolo použité klasická a z môjho pohľadu aj najbezpečnejšia verzia tzv. skratky PIŽMO, teda piliera železničného mosta.
Boli ste v dozornej rade diaľničnej spoločnosti, pán poslanec, a ste teda aj priamo zúčastnený na týchto veciach, a tak sa zrejme aj touto otázkou pýtate predovšetkým na výsledky vašej práce. A tak vám môžem povedať, že vyšetrovanie naozaj aj preukázalo, že problém bol predovšetkým v podpore samotnej stavby, teda v skružiach, ktoré boli použité. A keďže viete, že trestné konanie nevyvádza politickú zodpovednosť, nevyvádza všeobecnú zodpovednosť, ale vyvádza čisto fyzickú, priamo bezprostredne zodpovedného človeka, tak bolo treba vykonať obrovské množstvo znaleckých posudkov, znaleckých posudzovaní.
Znalecké posudky majú v tomto prípade 600 strán a ich vyhotovenie trvalo viac ako jeden a, no niečo viac ako jeden rok. Potom nastupujú všetky práva, ktoré majú jednotlivé strany, ktorých sa tieto znalecké posudky dotýkajú, o vypracovanie vlastných posudkov, o odporovanie týchto výsledkov a samozrejme aj navrhovanie ďalších riešení, pretože všetko už v tom čase smerovalo k samotným skružiam a podporám, ktoré tento most mali pôvodne držať. Nakoniec sa dopracovali jednotlivé doplnky, č. 1, č. 2, ktoré odpovedali na všetky otázky zainteresovaných strán, najmä obhajoby a tých, ktorí vlastne spochybňovali pôvodné znalecké posudky, ale všetky odpovede boli dobre zodpovedané a na základe týchto výsledkov a záverov znaleckého dokazovania 20. novembra 2015, teda približne tri roky po tomto nešťastí a tragédii, vzniesol vyšetrovateľ Policajného zboru obvinenie pre prečin všeobecného ohrozenia statičke nemeckej obchodnej spoločnosti, ktorá dodávala práve skruže a podpornú mostnú konštrukciu na stavbe diaľnice D1 Jánovce - Jablonov.
Čiže ešte raz sa k tomu vrátim, pán poslanec. Myslím si, že veľmi nezodpovedným prístupom a snahou o politikárčenie tam, kde nemá miesto, to znamená, pri bezpečnosti, v tomto prípade bezpečnosti stavby, ste nútili všetkých zainteresovaných k tomu, čo nakoniec viacerí potvrdili, pretože tie prostriedky, ktoré boli použité, boli naozaj minimálne. Namiesto toho, aby sme urobili všetko pre to, aby bezpečnosť na našich stavbách bola vysoká, zobrali ste si na svoje ruky a na svoju zodpovednosť aj to, že štyria ľudia dnes mohli byť medzi nami, a nie sú. A nie sú práve preto, že sa šetrilo na nesprávnom mieste. Naučte sa raz robiť politiku menej pre seba a viacej pre ľudí a možno bude tej bezpečnosti viacej, nielen všeobecnej, ale aj takej, napríklad stavebnej.
Takže ak ste sa dnes pýtali, pýtali ste sa predovšetkým na výsledky svojej práce. A toto sú aj vaše výsledky, ako bývalého člena dozornej rady, ktorý má dohliadať na to, aby práve výstavba na tomto moste bola v poriadku.
Môžem vám položiť otázku a vy mi na ňu aj odpoviete. Koľkokrát ste boli pri tomto pilieri po tom, čo sa to zrútilo? Boli ste sa pozrieť na mieste tragédie? Boli ste hovoriť s obeťami tejto tragédie, pán Zajac? Nie. Pretože vtedy tam nie sú kamery, vtedy tam nie je niečo, čo by mohlo sa ocitnúť v novinách a uspokojiť vašu žiadostivosť po tom byť v médiách.
Skúste niekedy urobiť niečo úprimné. Ísť za ľuďmi, popýtať sa, či niečo netreba pomôcť a zhodnotiť, že viete aj ja som v tom čase bol v NDS-ke, aj ja som žiadal, aby náklady sa znižovali. Aj toto je vec, ktorá, v ktorej ja mám svoju mieru zodpovednosti. Nie ste priamy vinník, to určite nie. Ale z tej politiky a z toho, čo sa snažíte pýtať, a tak, ako je tá otázka položená, je to dosť jasné. A myslím si, že keby ste niekedy prišli na takéto miesto nešťastia, možno do budúcna by ste sám sa poučili, aby ste namiesto zbytočného politikárčenia urobili aj kus dobrej práce, čo sa vám zatiaľ nepodarilo.
Ďakujem. (Potlesk.)