Videokanál poslanca

Loading the player...

14.5.2015 o 10:09 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

Späť na zoznam

Videokanál poslanca

14.5.2015 10:09 - 10:09 hod.

Robert Kaliňák

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Veľmi stručný budem iba v tomto prípade. Ide vlastne iba o urobenie poriadku v adresách, povedané jednoducho, a aj možnosť, aby všetky záchranné zložky, ale aj ďalšie inštitúcie mali jasné, že sa jedná o ulicu v danom meste. Lebo už sa stalo viackrát, že sanitka poslaná na, dajme tomu, Piešťanskú ulicu nešla do Hlohovca, ale išla do Trnavy. A toto je tá základná vec, ktorú vlastne elektronický...

Zobrazit prepis

14.5.2015 10:05 - 10:17 hod.

Robert Kaliňák

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Hlina radšej odišiel (vyslovené s pobavením). Počúval som vašu rozpravu, samozrejme, a som rád, že pán Hlina zareagoval, pretože aspoň tým vie dokázať, ako ťažko prežíva vlastnú kritiku, ktorá je objektívna.
Toto je naozaj veľmi citlivá téma. Pán Vašečka jasne povedal, že nemajú byť veci extrémami, ani nula, ani všetkých. A takisto ako pán poslanec Mikloško povedal, že máme sa venovať naozaj prenasledovaným. A tuto je ten hlavný problém, kde mnohé štáty zlyhali.
Čiže dovoľte, keď teda, aj keď toto nie je k zákonu, lebo k zákonu ste nikto nevystúpili, k samotnému pozmeňováku, ale otvorili sme v rámci rozpravy o tomto zákone otázku kvót.
Pán poslanec Fronc, a teraz mi odpustite, ale naozaj ste mi nahodili a nedá sa tá loptička netrafiť. Viete, áno, ja si myslím, že hlasovali nesprávne tí poslanci. Myslím si, že hlasovali nesprávne, a mám pocit, že viacerí aj tak hovorili, že vlastne oni hlasovali pôvodne za iné časti bodu, a toto tam vlastne tiež bolo, ale to ich nijako neospravedlňuje. Hlasovali nesprávne. Ale na rozdiel od KDH, keď je u nás iný názor, tak poslancov z klubu nevylučujeme (vyslovené s pobavením), lebo my to považujeme za demokraciu, že môže byť aj v jednej strane rozdielny názor. U vás, keď je iný názor, tak som počul, že proste poslanci sú vyhadzovaní. Čiže preto hovorím, že v tom je ten rozdiel a iné vnímanie demokracie.
Ja si myslím, že váš názor nie je nesprávny ako môj, je len iný, a to je vlastne čaro demokracie. Za to sa predsa pred 25 rokmi, sme tu bojovali. A myslím, že by sme si mali tú tradíciu aj udržať.
Ale inak s vami súhlasím. Treba povedať, že súhlasím aj s vami, aj s pánom poslancom Mikloškom. Je niekoľko bodov, ktoré musíme donútiť Európsku úniu urobiť. Predovšetkým Európska únia zlyhala vo viacerých veciach. Nové členské štáty, ktoré majú vonkajšiu hranicu Európskej únie, podrobila takej prísnej kontrole, že sme investovali desiatky miliónov na to, aby sme mali kvalitnú hranicu. Dneska naša hranica patrí medzi najlepšie. Nie je to ani moja, ani nikoho zásluha, ale ľudí, ktorí tam pracujú. A preto máme tie čísla. Keď sa porovnáme s našimi susedmi, kde sú porovnateľné dĺžky hraníc, alebo porovnateľné tlaky, tak máme niekoľkonásobne nižšie migračné, nelegálnych migrantov. Dokonca veľmi ľahko sa to meria totižto s Rakúskom, pretože oni väčšinou prechádzali do Rakúska. V roku 2006 pred spustením, rok pred spustením schengenského priestoru, prišlo zo Slovenska do Rakúska v priemere okolo 1 500 nelegálnych migrantov ročne. Po spustení Schengenu to bolo 70. To je rapídny rozdiel. Dokonca v jednom roku sme mali väčšiu nelegálnu migráciu z Rakúska na Slovensko ako zo Slovenska do Rakúska, pretože ich žiadatelia o azyl, nevediac, že nemajú opúšťať krajinu, proste prišli na naše územie, možno za nákupmi (vyslovené s pobavením), ale faktom zostáva, že proste to bolo nelegálne prekročenie hranice, síce administratívne, ale ako uvádzam to skôr ako vtipnú historku, ako nejaký reálny problém.
A preto sa snažíme, pretože naša hranica, ochrana našej hranice je naša zodpovednosť voči ostatným členským štátom. Keď bol na našej hranici luxemburský minister, vtedajší Luc Frieden, povedal jasne: "Toto je aj luxembursko-ukrajinská hranica. A Slovensko aj cez peniaze z Európskej únie, ktoré im dávame všetci a všetci daňoví poplatníci, chráni naše územie." Čiže my ochranou našej hranice chránime aj územie Luxemburska, aj Francúzska, aj Nemecka, aj Rakúska.
Ale tú istú úlohu má pred sebou aj Grécko, aj Taliansko. Bezpochyby majú omnoho dlhšiu hranicu vonkajšiu, ešte k tomu námornú, to všetko sedí. Ale ako som už viackrát povedal, niekedy je to výhoda mať skvelý turistický ruch a niekedy je to nevýhoda, lebo s tým prichádza aj zodpovednosť.
Ale prečo v posledných troch rokoch klesla operácia v Stredozemí desaťnásobne aj čo do počtu ľudí, pre mňa nemá žiadne vysvetlenie. Chceme byť solidárni? Podporiť aj z našich rozpočtov, aby tá ochrana hranice južnej bola ešte silnejšia? Sme, tuším, všetci za. Všetci sme za. Tak ako oni prispievajú na našu hranicu, my sme ochotní prispieť aj na južnú.
Nakoniec, Slovensko prispieva na ochranu morskej hranice. Ja neviem, či viete (rečník si odkašľal), ale existuje (rečník si odkašľal), prepáčte, existuje agentúra Frontex, ktorá je určená ako európska agentúra pre ochranu vonkajšej hranice Európskej únie a štátov Európskej únie. Slovensko od roku 2008 poskytuje do tzv. tool boxu, teda do šuflíku nástrojov Frontexu, každý štát má niečím prispieť – niekto ľuďmi, niekto autom, my sme prispeli lietadlom aj s celou logistikou. A tak pravidelne každý rok minimálne na pol roka naše lietadlo aj s ôsmimi policajtmi, aj s tou logistikou odíde strážiť niektorú časť morskej hranice. Najčastejšie strážievame Gibraltarskú úžinu, kde naše lietadlo identifikuje pašerácke lode, odovzdáva ich vlastne pobrežnej stráži a pravidelne lieta vlastne nad morským územím. Slovensko, vnútrozemská krajina, prispieva, lebo to je na naše náklady. To znamená, každý sme ochotný prispieť k tomu, aby to bolo kvalitnejšie. Ale ak máme urobiť nejakú zmenu a má to mať nejaký význam, nemôžme vypísať bianko šek, pozvánku, prosím, príďte všetci.
Ak dneska nám navrhujú 319 migrantov, my to predsa každý rok robíme, my každý rok presídlime 300 ľudí. Prijmeme ich na Slovensko, ošatíme, vyliečime, dáme im základné vzdelanie, na to, aby sa mohli pohybovať, a odovzdáme ich do cieľovej krajiny. Každý rok Slovensko tieto náklady znáša. A vždy to berieme, vždy z tej rizikovej časti.
Keď sme začínali s týmto programom, to bolo proste, boli to Palestínci z územia Iraku, teraz sú to aj Sýrčania. A vždy ich presúvame do krajín, kde nakoniec ostanú, kde budú presídlení, a na naše náklady celý tento program realizujeme. Za to sme dostali aj niekoľko, samozrejme, ocenení. Ale ak dneska z tých 20-tisíc vychádza tu 1,6 % tých 319, čo to bude z 20-ch miliónov? Tristodevätnásťtisíc? Sa rozhodneme, že dáme pozvánku, tak sa nám neutopí 1700 ľudí, ale možno 17, možno 170-tisíc, lebo dáme bianko šek pašerákom, že nech sa páči, čím viac ich budete dopravovať do Únie, tým viac ich budú prijímať.
To predsa nebolo naše zlé rozhodnutie v minulosti, že sme prestali strážiť hranicu a prestali sme sa zaoberať tým. My sme tvrdo bojovali, aby sme mali kvalitnú readmisnú zmluvu s Ukrajinou. Stálo nás to veľa síl, veľa energie a veľa peňazí, ale dneska je jasné, že každého nelegálneho migranta vieme vrátiť na Ukrajinu bez väčších problémov. Sú ľudia, ktorých odvezieme aj lietadlom domov. A to isté platí teraz, nechcem kritizovať jedného z našich susedov, ktorému desiatky tisíc migrantov prúdia cez hranicu rovnako dlhú ako našu.
Proste to je otázka, že si každá krajina má splniť svoju domácu úlohu. Máme sprísniť azylový režim. Nie v tom, že či teda, tak ako povedal správne pán poslanec Mikloško, že či nepustíme prenasledovaného kresťana. Jasné. Veď my sme medzi Sýrčanmi prvé čo hľadali, boli kopskí kresťania. To je prvé, čo sme hľadali, aby sme ich mohli vlastne prijať.
Ale čo je najzákladnejšie? Sú krajiny, ktoré považujeme za bezpečné. Sú to krajiny, ktoré pristupujú, sú v prístupovom procese do Európskej únie, tak musíme jasne povedať, títo občania nemôžu žiadať o azyl. Tak ako ani my nemôžeme žiadať o azyl v Belgicku, pretože sme členmi Európskej únie. To je smiešne. A to sa dnes bavíme o 150-tisíc migrantoch ročne, z krajiny, ktorá pristupuje do Európskej únie. To je vec, ktorú musíme jasne obmedziť a povedať: nie, ľudia z krajiny, ktorú považujeme za bezpečnú, jasnú a demokratickú, nemajú právo požiadať o azyl, lebo to je jasná špekulácia. A tým dáme jasný signál, že nemá význam cestovať. Môžu existovať osobitné prípady, ktoré budú riešiť veľvyslanectvá priamo v tom mieste a ktoré nám dajú jasné echo, že tu treba zakročiť. A to budú výnimky, to bude jeden zo 100-tisíc.
A potom musíme urobiť naše vysunuté pracoviská v krajinách, odkiaľ najčastejšie cestujú. Musíme investovať peniaze do tých krajín, aby sa stabilizovali. To je pre Európu určite lacnejšie ako prijímať migrantov, ktorí sú čisto ekonomickí, a my musíme, áno, jasné, pod falošnou solidaritou urobiť, že: viete čo, všetci si to musíte prerozdeliť. Ale oni nakoniec na Slovensku nemajú chuť zostať. Nie preto, že by tu bolo horšie ako v ich krajine, ale preto, že tu nikoho nemajú.
Tá migrácia aj Slovenska, ak si spomínate, prvé vlny po prvej vojne smerovali do miest, kde Slováci boli. Presne keď si spomeniete jedného z najznámejších Slovákov Andyho Warhola, ktorý sa už narodil síce v Amerike po dvoch mesiacoch od príchodu rodičov, ale rodičia išli za svojimi blízkymi. Keď si pozriete krstný list Andyho Warhola, tak sú tam susedia, ktorí pôvodom boli z dedín, odkiaľ pochádzali ich rodičia. Čiže išli za známymi, ktorí im pomohli, ukázali im miesto, tu musíte robiť, tu vám vybavíme prácu. Takýmto spôsobom toto funguje. Lebo bez jazyku, bez ničoho, tiež sa nevedeli v tej krajine orientovať. My dokonca nemáme ani mešitu. To znamená, sú veci, ktoré základne chýbajú v základnej výbave infraštruktúry človeka, ktorý chce realizovať svoj život podľa svojich predstáv. Preto ak existuje desiatky rokov nejaká menšina alebo nejaká kultúra, tak sa na ňu budú naväzovať. To je snehová guľa, to fakticky aj platí.
Preto veľmi obozretne musíme pristupovať k tomuto návrhu. Súhlasím s tým, že nebolo to správne hlasovanie, myslím si, že si to dneska uvedomujú, a myslím, že ešte budeme vyvíjať jasne aj iniciatívy k tomu, že takáto iniciatíva nemôže prejsť, pretože po prvé, viacej ľudí by zomrelo na mori, evidentne, pretože pašeráci sa nebudú pozerať na to, čo my prijímame. Oni všetkým povedia: Európa dala zelenú, poďte všetci na lode.
Po druhé, nemôžete nútiť niekoho byť v krajine, v ktorej byť nechce. To je proti pravidlám voľného pohybu, to sa ani nedá urobiť. To rozbije Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu na tri doby. Tak načo robíme opatrenie, o ktorom vieme dopredu, že bude neúspešné? Je to proste politický populizmus.
A po tretie, ak chceme, aby vo všetkých európskych krajinách vyhrali extrémisti, tak treba ten návrh podporiť, lebo to by sa určite stalo. My trpíme za predchádzajúce rozhodnutia. V Líbyi je nestabilná situácia? A kto k nej prispel? Kto k nej prispel? (Reakcie z pléna.) No však, iste, že Slovensko nie. Ale ak potreboval vtedajší prezident nemenovanej krajiny proste si odmerať, že kto je väčší? A bolo vybavené. Je tam teraz viacej demokracie? Majú tí ľudia viacej ľudských práv? Sú bezpečnejší? To sú presne tie veci.
A my nemáme tú povinnosť solidarity k tomu, negatívnym rozhodnutiam z minulosti. Musíme o nich hovoriť. Musíme o nich hovoriť, aby sme neurobili ďalšie zlé rozhodnutie, ktoré o 10 rokov bude nezvratné. A tam je veľmi dôležité proste prehovoriť a mať spoločné stanovisko. Nakoniec parlamentná diplomacia dokáže urobiť práve teraz veľmi veľa. Pretože európske parlamenty dokážu zasiahnuť do tohto procesu. Samotné parlamenty národných štátov. Čiže myslím si, že aj tu bude priestor na to, aby vyslal sa jasný signál, že toto je iniciatíva, ktorá je nepremyslená, nedokončená a nemá pozitívny výsledok garantovaný. Naopak, musíme o tom ešte veľmi intenzívne hovoriť, aby vôbec, keď chceme niekomu pomôcť, tak to musíme mať omnoho lepšie pripravené. Omnoho lepšie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod 14.5.2015 9:32 - 9:36 hod.

Robert Kaliňák

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dnes prerokúvame zákon o azyle a jeho zmenách. V zásade je to jednoduchá novela zákona, ktorá predovšetkým hovorí o úpravách a vylepšeniach našej azylovej procedúry vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré sú bez sprievodu, a akým spôsobom budeme im poskytovať sociálnoprávnu ochranu.
V tejto súvislosti mi ale nedá vyjadriť sa aj k ďalším okolnostiam, ktoré v poslednej dobe sú veľmi aktuálne, a to je vlastne téma migrácie a téma zavádzania určitých povolených kvót pre jednotlivé štáty. Len aby sme si toto sami uvedomili. Za posledné roky v tejto oblasti nebol predložený nebezpečnejší návrh ako ten, ktorý vznikol prednedávnom na pôde Európskeho parlamentu a teraz na pôde Komisie. To so solidaritou nemá nič spoločné. Nemá to nič spoločné s ochranou obetí, ktoré zahynuli na mori. Je to jedna gigantická chyba, ktorú v horizonte desiatich rokov ťažkým spôsobom oľutujeme, pretože práveže ak doteraz sa utopilo 1 700 ľudí na mori, po vyhlásení, že prijmeme migrantov, sa ich utopí desaťkrát viac.
Proste toto sú neuvážené kroky veľmi pokryteckej snahy o nejakú formu solidarity, pretože keby to tak bolo, že predsa nemôžeme robiť rozdiely ani v národnosti, ani v etniku, ani v ničom, tak by sme potom nechápali rozhodnutie Nemecka nevpustiť, politické rozhodnutie Nemecka, Holandska a ďalších krajín, nevpustiť Bulharsko a Rumunsko do schengenského priestoru, pretože sa obávali bulharských a rumunských Rómov. Potom by som nechápal, prečo niektoré krajiny zavádzajú pracovné obmedzenia pre Slovákov a na druhej strane chcú mať 40-tisíc migrantov. To sú všetko veci, ktoré sa dejú pod veľmi divným rúškom politickej solidarity s obeťami na mori. Každému z nás musí byť tejto tragédie ľúto, ale my musíme urobiť, aby sa tá tragédia nestávala, a nie naopak, že naším rozhodnutím pozveme všetkých, aby pricestovali do Európy, a tým pádom dáme opätovne dôvod všetkým prevádzačom, aby ešte horšie člny používali na prevoz týchto utečencov a ešte viac ľudí vystavovali riziku smrti na mori. To je presne opačný, opačný efekt bude mať táto úprava. A musíme si to uvedomiť a určite náš parlament o tom bude bližšie rokovať, predpokladám v nejakom osobitnom bode v najbližšom období. Len aby sme vedeli, o akej téme hovoríme a aká nebezpečná je.
Základom je, aby si všetky štáty plnili domácu úlohu v oblasti ochrany vlastných hraníc, tak ako si ju plní Slovensko, pretože zlyhávajú aj niektorí naši susedia. Tie čísla nechcem porovnávať. A mali by sme proste urobiť riadnu readmisiu a mali by sme mať presne stanovené pravidlá, aby sme dokázali rýchlo a jasne identifikovať tých, ktorí sú prenasledovaní a ktorým musíme poskytnúť pomoc, tak ako kedysi nám poskytovali pomoc, keď naši spoluobčania odchádzali z Československa do západnej Európy, keď utekali pred komunizmom. Ale ekonomická migrácia nebola povolená nikdy. A my tých ľudí vystavíme ešte omnoho väčšiemu nebezpečenstvu smrti. No ale to len tak na okraj.
V tejto časti tejto tlače parlamentnej vlastne len aplikujeme európsku smernicu a mierne vylepšujeme jednotlivé podmienky pre tých, ktorí sú v ohrozených skupinách.
Ďakujem pekne za podporu.

Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod 14.5.2015 9:27 - 9:31 hod.

Robert Kaliňák

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ono nemá veľký význam reagovať veľmi na pána poslanca Hlinu, lebo on v zásade od usporiadania knižníc až po montáž jadrovej elektrárne vie všetko najlepšie. Pán poslanec, ja vás upozorním, vlastniť zbrane nie je ľudské právo ani základné, dokonca ani rozšírené. To nič s ľudskými právami a vaším narušovaním súkromia, ktoré hovoríte, odpočúvaním nemá nič spoločné. A vysvetľovať to asi nemá veľký význam.
Zbraň je nebezpečná vec, ktorú za určitých podmienok štát umožní, niekomu zbraň držať. A keď tie podmienky má šancu porušiť, tak mu ich proste odoberie. To isté platí, aké sú prísne tresty, keď stratíte zbraň. Keď stratíte zbraň, stane sa, stane sa, ale podľa zákona už ste nespôsobilý ďalej. Minimálne dva roky tú zbraň vlastne nebudete môcť mať. To je jeden z najprísnejších režimov, ktorý vlastne môžete riešiť vo vzťahu k zbraní. Však sú to nebezpečné veci.
A predstava, že ste proti tomu, aby sme odoberali domácim násilníkom zbraň, je pre mňa chorá. To ani nedokážem pochopiť. Že ono toto je takým dobrým dôkazom, že vy ste principiálne proti všetkému. Čiže vy ste taký deštruktér. A raz by som, aj keď neprajem to slovenskému národu, aby ste raz boli konštruktér, ale teda v podstate môžete si to raz vyskúšať. A ja som zvedavý, či raz budete schopný v živote niečo vyprodukovať. Prevziať zodpovednosť za rozhodnutie, aby sa to Slovensko posunulo dopredu, či už bolo bezpečnejšie, keďže sa nachádzate vo výbore pre obranu a bezpečnosť, aby bolo bezpečnejšie.
Ja poznám všetky tie vaše vyhlásenia, že proste nie je možné v mene bezpečnosti obetovať slobodu, pretože stratíte obidve veci. Potom tá teória, ktorú ste tu prezentovali, znamená, však v Európe posledných desať rokov zomrelo rukou teroristov, ospravedlňte ma, "iba päťdesiat ľudí". To keď porovnáme s dopravnou nehodovosťou, tak je to zanedbateľné číslo. Tak prečo sa vôbec venujeme terorizmu? To je tak v podstate niekedy vo svete, aj možno pády kokosových orechov zabijú viacej ľudí ako teroristi v Európe.
To sú také absurdné myšlienky, pán poslanec, čo tu dávate, že sú až nebezpečné. Čiže fakt vás poprosím, že v tej vašej nenávisti k všetkým vašim kolegom od vašej pravice doprava smerom k SMER-u skúste aspoň konštruktívne prísť k nejakej veci, že toto je naozaj problém, a myslím si, že je problém. Lebo vyznáte sa vo všetkom. To sme tu už všetci zistili. Za tie roky neexistovala oblasť, v ktorej by ste neboli, a neexistuje minister, ktorého by ste nekritizovali, lebo všetko viete lepšie. V podstate som zistil, že kľudne je možné, že by ste vlastne, vy by ste nás prekonali. Nie že by bolo jedna vláda, jedna strana vo vláde, ale v podstate by stačil jeden človek na celú vládu. On by bol premiér aj minister všetkého. Podľa mňa toto by ste vcelku zvládli. Takto vlastne to všetko prezentujete. (Reakcia z pléna.) Ja som vás ešte neurazil. Ja som len povedal, prečo to, čo ste kritizovali, pán poslanec, je absurdné. Nechápem, že vy ste zrazu citlivý, pretože vy tu urážate nepretržite všetkých. Ja som len povedal, že váš príspevok k tomu nevychádzal z ničoho racionálneho.
Ešte raz sa k tomu vrátim. Držanie zbrane nie je ľudské právo. Je to zmluva medzi štátom a držiteľom zbrane, kedy musí dodržovať veľmi prísne podmienky. Veľmi prísne podmienky. To znamená, raz, vás poprosím, prídite s niečím, čo má hlavu a pätu. A predtým si to treba aj pozrieť.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod 14.5.2015 9:03 - 9:05 hod.

Robert Kaliňák

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dve dámy poslankyne, osem pánov poslancov, trinásť, pekné dobré ráno vám všetkým prajem.
Hlavným dôvodom na predloženie tohto zákona sú predovšetkým dve také hlavné časti. Prvá časť sa zameriava na sprísnenie režimu predaja expanzných zbraní, kde máme dve hlavné úpravy. Po prvé, že expanzná zbraň, by mali mať po prijatí tohto zákona preukaz zbrane, to znamená, mali by sme mať registrovanú každú expanznú zbraň na Slovensku tak, aby sme vedeli, akým spôsobom sa bude pohybovať. To ale neznamená, že majiteľ zbrane by potreboval zbrojný preukaz. To znamená, ide o také sprísnenie kvôli registrácii, ale nie kvôli tomu, aby majitelia boli podrobovaní zvýšenej byrokracii. A druhá vec je, že vlastne zakazujeme alebo rušíme predaj expanznej zbrane na diaľku, alebo teda tak ľudovo, cez internet.
Ďalšou časťou je rozšírenie dôvodov na predbežné zaistenie zbrane z dôvodu ochrany pred jej zneužitím. Tu sme upozorňovali na viacero prípadov aj v minulosti, keď sa vyskytnú dôvody, ktoré budú naznačovať prípadné zneužitie zbrane alebo hrozbu zneužitia zbraní, aby sme preventívne dokázali zabrániť trestnému činu so zbraňou. Bude mať polícia jednoduchšiu cestu na zaistenie tejto zbrane do vyšetrenia tohto prípadu.
Samozrejme, uvádzal som už v minulosti, Slovensko patrí medzi tie krajiny s najmenším, ak nie najmenším počtom zbraní na tisíc obyvateľov. A rovnako tak po dvoch zbraňových, alebo dva a pol, pretože zanedlho bude končiť tretie kolo zbraňovej amnestie, kde sme celkovo vyzbierali desaťtisíc, zhruba desaťtisíc zbraní, čo si myslím, že je gigantické číslo. A za posledných osem rokov klesli trestné činy so zbraňou o 50 percent. Každá aktivita, ktorá umožní znížiť tieto čísla, je pozitívna, aj keby naozaj došlo čo i len k jednému jedinému takémuto prípadu, ktorému takouto úpravou zabránime.
Verím, že to bude mať vašu podporu, a teším sa na ďalšie pripomienky.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis

7.5.2015 14:34 - 14:37 hod.

Robert Kaliňák

Zobrazit prepis

To by bola asi polovička, pani poslankyňa, všetkých dokumentov, ktoré oni majú, ale nemyslím len Archív mesta Bratislavy, vôbec archívy k dispozícii, niekedy dokonca, teraz akurát som sa dozvedel, dnes, že aj niektoré iné historické archívne dokumenty, napríklad zo Spišskej Soboty, prešli do rúk cirkvi napríklad a už nemajú bádatelia k tomu prístup, lebo ich k tomu nechcú púšťať, čo je veľká škoda. Lebo potom pre koho tie historické hodnoty uchovávame, keď nie pre historikov, ktorí by mohli vlastne vydať svedectvo o vlastne našej histórii? Ale to je vedľajšie.
Ale čo je podstatnejšie, je, že ja som úmyselne nevstupoval do tohto zákona, pretože som ho nechal spracovať archivárom pre archivárov. No a ako to už na Slovensku býva zvykom, žiadna komunita nie je jednotná. A v podstate v pôvodnom návrhu, ktorý odchádzal z ministerstva na medzirezortné pripomienkové konanie, bolo toto, že tam aj Archív hlavného mesta Bratislava je. A len potom vlastne, po tom, ako si tam oni sadli, predebatovali, upravili zákon, ktorý ja som už predkladal vo vláde ako výsledok ich práce a povedal som, nebudem sa hrať ani na odborníka, ani nebudem teraz proste chrobák Truhlík, ktorý sa vyzná vo všetkom, ako ste si to vy pripravili, tak ja to proste predstavím. A tak to vlastne prišlo aj do parlamentu.
A ten pozmeňovák, ktorý poznáte, to je vlastne len navrátenie sa k pôvodnému textu, ktorý vlastne ministerstvo predstavilo.
Napriek tomu si myslím, a tu je odpoveď na vašu otázku, že je prioritou a tak by to malo byť, nielen preto, že sa to sluší a patrí v Európskej únii, čo je dôležitý argument, lebo je to trochu zahanbujúce, ale preto, že je to najvhodnejšie pre osud tých dokumentov do budúcnosti, aby to spravovalo hlavné mesto Bratislavy ako svoju perlu, ako svoju hrdosť, ktoré je súčasťou kultúrneho dedičstva mesta Bratislavy.
A preto sme pripravení a nebudeme čakať na odpoveď Bratislavy, ale budeme aktívni, pretože nie ja, ale aj moji predchodcovia, minimálne štyria, neustále žiadali Bratislavu, aby na to reagovala. Ak teraz je tu nové vedenie mesta a viem, že sa už kontaktovala pani námestníčka primátora, tak budeme veľmi aktívne pôsobiť k tomu, aby sa to stalo a archív vlastne prešiel, ale teda vlastne jeho obsah. Pretože to, ako vyzerá škrupinka, je v podstate jedno, pre nás má byť podstatnejší ten obsah. Ten obsah sa vlastne odovzdá, oni naďalej budú robiť aj novú registratúru určite, lebo sú tam rôzne povinnosti aj nových subjektov, čiže to bude naozaj živý organizmus, nebude to len vlastne sklad archívnych dokumentov. A to by bolo najideálnejšie riešenie, preto som povedal, že ak teda nás neohrozuje tá smernica, ktorá má byť prijatá do konca roka, tak do septembra máme určite čas, aby to rokovanie prešlo a v septembri urobili také zmeny, ktoré by umožnili vlastne prechodu toho archívu pod mesto Bratislava.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis

7.5.2015 14:22 - 14:32 hod.

Robert Kaliňák

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa. Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, no, pravdou je, vážená pani poslankyňa, že, áno, Bratislava je jediné európske mesto, ktoré nemá archív hlavného mesta. Proste ho nemá. Tento archív sa tak iba volá, ale faktom je, lebo porozumel som aj znenie tej otázky, v ktorej ste vlastne uviedli, bolo, by som povedal, takou citáciou odborníkov, ktorí vám túto otázku dali, čo je dobré, lebo to ako je v poriadku, len tam je trochu inakší problém ako ten, ktorý vlastne v tejto chvíli pomenúvame.
Problémom archívu, vôbec archívov je už to, že ich máme a vedieme ich v rámci ministerstva vnútra. To je, pri.................. (pozn. red.: rýchlo vyslovené) sme viackrát, sme hovorili o tom, že môžme začať diskutovať o tom, aby toto bola právomoc ministerstva kultúry, je to prirodzenejšie, lenže tam potom opätovne vstupuje odborná časť, že my laici vnímame archívy skôr ako určité uchovávanie historických hodnôt listinného charakteru. No, ale to je len jedna polovička z činnosti, ktoré archívy robia, pretože tá história je už teraz, keď som začal hovoriť, už bola história, preto archívy nepretržite vlastne robia registratúry a archivovanie všetkých dokumentov, aj súčasných, aj tých, ktoré vznikli včera, aj posledného rozhodnutia mestských podnikov o tom, že budú meniť dajme tomu dopravný grafikon, je súčasťou slovenského archívnictva. A stávajú sa archívnymi dokumentmi v tom našom laickom ponímaní o 100 rokov a o 150, lebo vtedy máme pocit, že sú už staré.
Archívy prešli, tuším, pod ministerstvo vnútra niekedy okolo roku 2002, ak sa ja nemýlim, ale možno to bolo aj v inom roku, ale to nie je podstatné, v ktorom to bolo. Podstatné je, že v tejto chvíli je správcom štátnych archívov ministerstvo vnútra a celkom ich je 48. Archívy nekopírovali územnosprávne členenie Slovenska, z toho dôvodu vlastne tá úprava smerovala k tomu, aby Bratislava, Trnava, Trenčín a všetky krajské mestá mali štátny archív, ktorý bude riešiť vlastne veci archívnictva v danom územnom celku, a pre niektoré mestá tak vyvstala situácia, ako je Bratislava, že vlastne formálne existujú dve inštitúcie, resp. v Bratislave až tri, teda my máme predovšetkým Slovenský národný archív, ktorý sídli v Bratislave, pochopiteľne, a máme Štátny archív Bratislava a Archív hlavného mesta Bratislavy.
Ten základný rozdiel medzi nimi je v tom, že jeden sa venuje proste činnosti regiónu bratislavského, dokonca aj trnavského a trenčianskeho, a druhý sa venuje, alebo mal by sa venovať, výsostne Bratislave. A štát supluje úlohu mesta už dlhé roky. Čo je najhoršie, že sa mesto k tomu správa neuveriteľne macošsky dlhé roky, bez akejkoľvek, po prvé ich vyhodili z Primaciálneho paláca, ja ako dieťa som v archíve strávil obrovské množstvo času, nie každý, ja som tú šancu mal vtedy, že som si podrobne mohol preštudovať originálne listiny, či už listinu, ktorá vlastne v roku 1291 urobila z Bratislavy kráľovské mesto, slobodné, a tak ďalej a tak ďalej, všetky tie ďalšie dôležité listy a vždy to bolo v Primaciálnom paláci a v Radnici. Z nejakých dôvodov to niekomu tam vlastne vadilo z mestských predstaviteľov a prehodil to na vtedajšiu Gorkého - dnes je to stále Gorkého? - je to stále Gorkého, do paláca, ktorý aj sčasti poškodil niektoré pamiatky, pretože vlastne zatiekol. Ale potom boli vyhodení aj odtiaľ a dneska sídli to, čo podľa toho názvu sa dohodnime, ako hovoríte, pani poslankyňa, v škôlke v Petržalke.
Jedna z najunikátnejších vecí, ktoré archív má, je knižnica, ktorá je veľmi osobitá, a vlastne ten archív naozaj sa buduje alebo zbierajú sa tie listiny stovky rokov vlastne od času, kedy nás Přemyslovci vypálili a spálili všetky historické dokumenty Bratislavy, čo je teda, bohužiaľ, škoda, ktorú ale nevrátime naspäť, ktorá vlastne hovorila o tej staršej histórii pred 11. storočím.
A mesto, my sme viackrát a nielen teda, teraz nemyslím seba, ale pamätám si, že to začalo ešte za ministra Ivana Šimka, potom minister Vladimír Palko, minister Martin Pado, ktorí sa snažili, že proste toto je mestská vec. Košice sa k tomu aj tak postavili, Košice si vybudovali svoj vlastný mestský archív, my sme dodali všetky dokumenty, ktoré patria mestu a sú späté s históriou mesta, sú tie vzácne, o ktorých pani poslankyňa napríklad hovorí, to všetko dneska už obhospodaruje mesto a je to proste mestský archív mesta Košice. A teda nepatrí do sústavy štátnych archívov.
My sme v tomto zákone upravovali sústavu štátnych archívov. Niektorí odborníci usúdili, preto sa medzičasom tá zmena stala, čiže tá otázka je skôr staršieho dáta, lebo medzičasom vlastne ten názov ponechali, aby to teda existovalo ako archív, ale nikdy nebol plánovaný, zrušený, alebo byť zrušený bez náhrady. Lebo však nezrušíte ako vedenie, ako vedenie, pani poslankyňa, archívnych fondov, by ich nikto nelikvidoval, tie by boli naďalej proste vedené dokonca, bohužiaľ, aj v tých istých priestoroch, časť sme zachránili a presunuli do sídla Slovenského národného archívu. Ale najväčší problém je, že teraz po takých viacerých urgenciách sa mesto ozvalo, verím, že nové vedenie k tomu bude mať iný vzťah, a teda že vlastne vznikne to, čo je naozaj dôležité a čo by malo byť, že bude existovať teda naozaj mestský archív Bratislavy pod kuratelou mesta so všetkými fondami, ktoré tam vlastne ministerstvo vnútra presunie, ktoré sa viažu výhradne k mestu Bratislava aj s celými historickými dokumentami a že dostane aj adekvátne sídlo alebo priestory k tomu vhodné, aby bádatelia mali prístup k tým dokumentom, lebo dnes k nim prístup nemajú.
To, čo sa dialo podľa zákona, no, ku knižnici, bohužiaľ, povedali, že vzhľadom na priestory nie je možné im to sprístupniť, čo je veľká škoda, lebo to je naozaj obrovská hodnota a dokonca zahraniční bádatelia majú o to veľký záujem, pretože nielen história Bratislavy je tam uvedená, ale tým, aké dejinné udalosti sa tam dejú, vlastne môžu tam nájsť aj svojich dejateľov, ktorí na návštevu Bratislavy prišli, čo je častokrát pre mnohých bádateľov veľmi dôležité.
Čiže zopakujem. Zákon riešil administratívne členenie a riešil vlastne infraštruktúru, ale čisto administratívnu, pretože ani priestory, ani presun ich, ani zrušenie, ani vyhodenie ľudí nebolo tohto súčasťou, len jednoducho v rámci štruktúry štátnych archívov v Bratislave má byť jeden, ktorý je pre tento región, a má byť teda bratislavský archív a má byť Slovenský národný archív, ktorý by mal byť ako tým stropom, dokonca uvažujeme nad tým, že vlastne by mal byť aj Slovenský národný archív hlavný zodpovedajúci za všetko archívnictvo na Slovensku, lebo zbytočne to aj na ministerstve v rámci odborov nejakým spôsobom riadime.
Čiže Archív hlavného mesta Bratislavy, alebo mestský archív, ako sa dlhé roky volával, tak to je vec, ktorú sa budeme snažiť, a ja som pripravený odložiť aj hlasovanie o tomto zákone, aby sme mohli urobiť nejaké zmeny, na september, kedy mesto prijalo predstavu, tak aby sme už ju mohli v tomto zákone zapracovať, delimitáciu. Zatiaľ tam je tá zmena, ktorú aj vy ste požadovali, aby naďalej existovali dve pracoviská, to znamená samostatný Štátny archív Bratislava a samostatné pracovisko Archívu hlavného mesta Bratislavy. To zatiaľ ostalo zachovávané, aj tá zmena vo výboroch prešla, ale dáme ešte čas do septembra, že ak mesto proste prejaví reálny, úprimný záujem, tak rovno do zákona zapracujeme, že sa delimituje tak, ako sa delimitoval v Košiciach, tak sa delimituje vlastne tento archív do rúk Bratislavy, aby všetky historické dokumenty, ktoré sú teraz "k mání", povedané hantýrkou, tak ich odovzdáme do rúk vlastne mestského archívu v Bratislave a my budeme naďalej vykonávať tú štandardnú štátnu archiváciu tak, ako máme. A je len otázka, či v budúcnosti dôjde k nejakej dohode s tým, že táto časť dedičstva a archivácie príde pod kultúru.
My sme ešte zmenili v tom zákone predovšetkým prístup k podnikateľom, lebo tí majú svoje archivačné povinnosti, akciové spoločnosti, eseročky, a tam vznikali rôzne nezmysly, akože keď ste boli akciovka, tak ste museli, keď ste boli v Trenčíne, museli ste dať svoje dokumenty Archívu mesta Bratislavy, keď ste boli eseročka, stačilo to dávať mestu. To je proste také zvláštne, čiže tam sa robí ako taký ústretový krok k tomu, aby jednoduchú činnosť mali predovšetkým podnikatelia, lebo tie dokumenty sa stávajú archívnymi, ale to je v poriadku, to je vlastne účelom toho zákona, a táto sústava je vec, ktorá môže podľa mňa počkať, v septembri, my potrebujeme iba účinný ten zákon dokonca kvôli transpozícii smernice, ale ak za tieto tri alebo štyri mesiace sa urobí dohoda s mestom, sme pripravení, aby teda tak to bolo, ako aj vy ste si v otázke želali, že hlavné mesto bude mať svoj archív, lebo v tejto chvíli ho nemá, a je to jediné hlavné mesto, ktoré vlastný archív jednoducho nemá. A supluje túto úlohu štát, čo teda v každom prípade nikde inde nie je tradíciou.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod 5.5.2015 14:28 - 14:34 hod.

Robert Kaliňák

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, dozvedeli sme sa, kto vás oblieka (povedané so smiechom, smiech v sále a reakcie z pléna), aj že sa obliekate rovnako ako americkí prezidenti, ale chcem vám povedať, že aj keď budete oblečený v tom istom obleku ako americký prezident, ani jeho správanie, ani rozum, ani myšlienky si tým nekúpite, čo zjavne dokazujete každým svojím vystúpením.
Čo je dôležité, pán poslanec Hrušovský, je to veľmi dobrá pripomienka, je to, bola to úvaha, ktorá už bola hraničná. Ten preukaz zbrane je už určitá byrokratická bariéra a núti všetkých vlastníkov expanzných zbraní, teda poplašných, keď ich tak nazvem, k tomu, aby ju registrovali, a my sme mali predstavu o jej pohybe.
Medzi expanzné zbrane ale patria aj zbrane, ktoré sú vyrobené ako expanzné, to znamená štartové pištole, zbrane, ktoré vlastne len naozaj imitujú zvuk, a potom zbrane, ktoré používajú nielen naši muži a ženy, nakoniec ktorí sú v historických kluboch a ukazujú vlastne ukážky vojenských... hľadám, hľadám to správne slovo... vojenských situácií alebo vojenských operácií, ktoré sa odohrali či už v druhej, alebo v prvej svetovej vojne, ale v prvej svetovej vojne, samozrejme, väčšinou boli aj tak zbrane, ktoré nie sú automatické, takže z tohto pohľadu títo všetci ľudia budú trošku donútení tú byrokratickú prekážku prekonať a budú si musieť tie zbrane registrovať. Čiže dávame im určitú povinnosť navyše v mene zvýšenej bezpečnosti. Zbrojný preukaz k expanznej zbrani je krok, ktorý, aj ja som nad ním chvíľu uvažoval a nie je to zlý nápad, ale oni by vlastne, nevieme urobiť tzv. ľahší zbrojný preukaz, lebo tá zbraň sama osebe naozaj bez úpravy nie je nebezpečná, hej, nie viac ako horúca piecka, pretože vie byť horúca po niekoľkých výstreloch, a preto by sme ich nútili na psychologické testy a na všetky tieto veci, ktoré treba, to už je možno trošku za tou, za tou hranou. Primárne sa tomu úplne nebránim, je to vec, ale tu asi naozaj tú reakciu si ešte môžeme vypočuť a ja kľudne nemám problém, aby, aby sme schvaľovali druhé čítanie až budúci týždeň, než k tomu môžeme zozbierať kopec podnetov.
V každom prípade tá, ten preukaz zbrane znamená, že vieme, kto ju má, a musí rešpektovať zákon a obchodovanie s tou zbraňou a ďalší predaj už podľa zákona a akékoľvek zásahy do tejto zbrane sú, samozrejme, trestným činom a akékoľvek odmietnutie registrácie klasickým deliktom podľa zákona a už sa naňho ustanovenia zákona o zbraniach a strelive vzťahujú.
Čo sa týka pána poslanca Gábora Gála, otázka športových klubov, sú určité veci, ktoré, ktoré tu možno treba otvoriť, a privítam iniciatívu, pán poslanec, z vašej strany. Treba povedať objektívne, že my sme tu mali ešte otázku niektorých povolaní, ktoré vykonávajú svoje psychologické testy, a zákon im ukladá robiť psychologické testy ešte raz. To znamená aj ich zaťažujeme finančne a je to vlastne zdvojenie, pretože v tom istom roku musia absolvovať dvakrát psychologický test. Nedali sme to do toho zákona, lebo sme nechceli úplne odvádzať pozornosť od aktuálneho problému, ale nevylučujem, že sa to tam môže vyskytnúť kľudne, a môžeme tiež o tom podebatovať, lebo tých povolaní je viacej, samozrejme, medzi to patria aj policajti, ale všetky ostatné povolania, ktoré vyžadujú psychologické vyšetrenie, a tam by som bol za to, aby sme ho používali nielen pre to zamestnanie, ale je ho možné aplikovať, samozrejme, aj na zbraň. Tým ušetríme aj peniaze tých ľudí a na druhej strane vlastne aj zmenšíme šikanu.
Čiže sme otvorení týmto návrhom, neviem si úplne predstaviť, ako teda nie preto, že by som s tým nesúhlasil, len nemám úplnú ideu v tejto chvíli v hlave, že čo by bolo dobré v tých športových kluboch, že čo je ten účinný liek, o ktorom hovoríte, nejak som sa nad tým nezamýšľal hlbšie, čiže ak máte tú iniciatívu, rád ju privítam a môžeme sa na nej kľudne zhodnúť, ja nemám s tým nejaký zásadnejší problém.
A tá rýchlosť, ja naozaj si myslím, že je to, tieto ustanovenia nijakým spôsobom nenarúšajú klasický chod tohto systému registrácie zbraní, trochu ho sprísňujú. A tá reakcia je dôvodom, ktorý som vám vysvetlil, myslím si, že máme časový priestor na to, upraviť a vôbec sa nebránime, aby sme mali do konca roka ešte novelu, keď budú ďalšie nápady súvisiace so zákonom o zbraniach a strelive, toto je priamo reakcia alebo symptomatická liečba na to, čo sa stalo, a aby sme v budúcnosti tomu predišli. Nehráme sa na to, že tento zákon je systémovým riešením, je vlastne riešením toho konkrétneho problému ad hoc a v tejto chvíli ho riešime, čiže so všetkými tými poznámkami aj kritickými, ktoré k nemu máme, ktoré, samozrejme, rešpektujem.
A ešte, pán poslanec Hlina, sa k vám vrátim, ten zákon, ktorý vy hovoríte, sa týka predovšetkým mestských policajtov, mestských policajtov, to znamená, to sú tí, ktorí vlastne ten priamo verejný poriadok na mieste s opilcami častokrát riešia, a pre nich je to určite otázka, len zatiaľ sa nepreukázalo, že by to bolo riešením, a myslím si, že viaceré aj tie organizácie, nehovorím, že je to pre nich výhodné, že to proste nebolo úplné ideálne, ešte na tom možno treba popracovať.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis

5.5.2015 13:54 - 14:04 hod.

Robert Kaliňák

Zobrazit prepis

Ďakujem, vážený pán predseda. Dámy, poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Hlina, aby sa vás niekto bál, musíte prestať nosiť vypchávky vo svojom saku (Smiech v sále a potlesk.)
Čo je dôležité... (Reakcia z pléna.) Menej paranoje, pán poslanec, a menej urážok pracovitých policajtov, ktorí dlhé roky vykonávajú svoju robotu veľmi poctivo. A teraz nehovorím za seba, lebo to začalo ešte za pána ministra Šimka, pokračovalo to pánom ministrom Palkom, kedy ako prvé sa brali zbrane organizovanému zločinu a tzv. mafiánom. Ak ste si nevšimli, vy síce žijete ešte stále v období mečiarizmu, čo je pred 15 rokmi, tak s touto skupinou ľudí sme sa na Slovensku vo väčšine vysporiadali. Všetci veľkí mafiáni sú buď v nápravnovýchovnom zariadení, alebo sú mŕtvi. Tieto veci sa odohrávali v rokoch ’98 až 2004, kedy prebiehal ten, ten štart tých súbojov a doznievanie a posledné, posledné veľké ryby, boli zatváraní ešte okolo v roku 2011 a ’12. Väčšina tých, ktorých sa nám podarilo zavrieť, dostali aj seriózne tresty, 16 a viac, 20, 25, doživotia mnohí z nich.
Čiže vaša urážka smerom k policajtom, samozrejme, je takým, by som povedal, symbolom vášho uvažovania, že všetko sa robí len cez marketing a všetko sa robí len cez noviny. Tak robíte svoju politiku. Odvážne ste načrtli svoju stranu, po chvíľke ste zistili, že nemá asi nejakú odozvu, a tak ste sa, tak ste sa radšej prikryli klubom KDH, lebo to asi nemalo význam. Čiže my nie sme z toho ani nervózni, a keby ste aspoň trošku si študovali materiály a pozreli si dátumy, tak by ste zistili, kedy sme tento zákon začali pripravovať, a že skutočne s vašimi vystúpeniami tu v parlamente to nemá nič spoločné a robíte mu reklamu len svojím vystúpením, pretože keby ste nereagovali, tak si ten zákon nikto ani nevšimne a ani novinári nie. Obyčajne si tieto zmeny v zákone veľmi málokedy všimnú. Ani sme k tomu nerobili žiadnu tlačovú konferenciu, keď ste si všimli, ani sme to nejako veľmi nenanucovali, ani sme nerobili veľké veci okolo toho, že by sme chceli na niečo upozorniť, na najvážnejšie ohrozenie, ani nesedela Bezpečnostná rada k tomuto prípadu. Jednoducho nič z toho, čo tu vy uvádzate. Ale na to sme si už zvykli, že vy jednoducho nemáte rád pravdu ani normálnu skutočnosť.
A ja si myslím, že jasne, že máme nedostatky, ale Slovensko je slušná krajina. Slovensko je slušná krajina a žijú v nej slušní ľudia, a keď máte neustálu tendenciu týchto ľudí urážať, je to váš spôsob politického súboja a každý si môže, samozrejme, vybrať. O tom, že to tak je, naozaj svedčí aj fakt, že sme krajina, ktorá má najmenšiu, jeden z najmenších pomerov zbraní na tisíc obyvateľov. Pokiaľ v krajinách, ako je Švajčiarsko, kde je to, samozrejme, tradíciou, pretože tam má zbraň úplne každý z mužov, lebo vlastne armáda sa skladá zo všetkých občanov Švajčiarska, tak, samozrejme, krajiny severské, kde by ste predpokladali naozaj veľkú mieru pacifizmu, sú tie čísla na úrovni 50-60 zbraní na tisíc obyvateľov. V Českej republike je to, myslím, 15 alebo 20, v Nemecku okolo 35, v Rakúsku podobne. A na Slovensku je to 8. Napriek tomu, že poľovný zákon býva v tejto snemovni zákonom roka, ešte väčším ako štátny rozpočet, nie som poľovník, ale napriek tomu ma prekvapuje, že ten počet zbraní nie je až taký vysoký.
Urobili sme tri zbraňové amnestie a vyzbierali sme takmer 10-tisíc nelegálnych zbraní. Opakujem, 10-tisíc nelegálnych zbraní. Od prvej iniciatívy, prvej zbraňovej amnestie, ktorú som predložil ešte v roku 2004, sa znížil počet trestných činov so zbraňou o 50 %. Ale mali sme tu aj historické výstrahy. Tragédia v Tušiciach, tragédie mnohé ďalšie, kde sa možno mohlo konať rýchlejšie. Bavíme sa o tragédii v Devínskej Novej Vsi, kde možno sme tie niektoré informácie mohli zbierať skôr. Nedávam to nikomu za vinu, lebo nie som vy. Netvrdím, že za to mohol konkrétny policajt alebo konkrétny minister, alebo konkrétna politická strana. Ja len tvrdím, že keď máme možnosť bez žiadnych zvýšených nákladov urobiť situáciu lepšou, tak som rád, ak to urobíme rýchlo. Keby sme pokračovali ďalej v štandardnom konaní, tak by sme mali druhé čítanie až v septembri, nie o mesiac. To znamená, z môjho pohľadu sme to konanie urýchlili, aby sme stihli túto schôdzu, ale po riadnom pripomienkovom konaní. To znamená, chceli sme, aby tie pripomienky tam boli, a v návale rýchlosti a v snahe vlastne urobiť lepší zákon sme sa nedopustili nijakých chýb. Ale z môjho pohľadu sú tie riešenia ponúkané v zákone jednoduché a zároveň vážne a jasné, a preto budete mať určite niekoľko dní na to, aby ste v druhom čítaní mu už aj niečo vytkli, ale z môjho pohľadu takýto útok na slovenských občanov a aj slovenských policajtov, čo ste teraz urobili, je pre mňa proste smiešny a nepochopiteľný. V snahe upútať na seba pozornosť, to ale robíte od začiatku, ja vám to vyčítať nebudem, je to vaša forma ľudí, pretože žiadny policajt len preto, že niekto chodí s jeho manželkou, nebude zneužívať zákon len kvôli tomu, lebo by ho chcel nejakým spôsobom potrestať, lebo to sa nedá ani, pán poslanec.
História odobratých zbraní. Tu ste mali vystúpenie, kde ste nás nakopli z toho, že určite ste nič neurobili, určite ste žiadnym ľuďom požívajúcim alkoholické nápoje zbraň neodobrali. Už ste nás všetkých obvinili, všetkých ste nás obvinili a dneska ste skonštatovali, že teda ste rád, že sa to deje. Beriem to ako formu ospravedlnenia, ale to je už neskoro, pretože vy tých ľudí najprv oblejete. Keď chcete, povedzte to na moju adresu, ja som politik, ja mám, mojou úlohou je znášať všetky vaše útoky, ale nie proste tí radoví policajti, ktorí proste - jedno, v akom počasí - sa snažia predovšetkým pomôcť. Samozrejme, kto robí, robí aj chyby, vždy sa vyskytnú a v každom stáde máte nejakú čiernu ovcu a my s tým aktívne bojujeme. Každý rok o svoje zamestnanie príde proste viac ako 250 policajtov, ktorí proste nekonali tú prácu tak, ako mali, či už preto, že etický porušili kódex, a sú iba vyhodení z Policajného zboru, alebo porušili vážne a sú trestne stíhaní. My si s tým, vždy sme si s tým robili rady. Potom tu niekto rozpráva o nezávislej kontrole, ale v roku 2011 tú nezávislú kontrolu zrušili. Ja tomu potom nerozumiem, že kedy to myslíte vážne, kedy si robíte srandu a kedy nás proste sa snažíte iba dať do nejakej zvlášnej polohy. A druhá vec, menej paranoje. Menej Paranoje. To by naozaj veľmi zabralo, pretože Slovensko je naozaj normálna, normálna krajina.
Tri veľmi dôležité veci tohto zákona, ktoré zopakujem. Predovšetkým je to zrušenie internetového predaja expanzných zbraní. To sme považovali za kľúčový problém. Bol to tzv. predaj na diaľku, volá sa to v zákone. Toto je najpodstatnejšie. Ukázalo sa, že túto legislatívu sme mali voľnejšiu ako v ďalších krajinách a Slovensko sa stalo určitým spôsobom dodávateľom expanzných zbraní do širokého okolia krajín v rámci Slovenskej republiky. Dokonca viete, že tu bolo aj podozrenie, že niektoré z tých zbraní, ktoré pôvodne boli expanzné, boli použité páchateľmi teroristického útoku v Charlie Hebdo. Toto je reakcia aj na túto situáciu. Tie podozrenia sú zatiaľ nepotvrdené, ale to na veci nič nemení, že jednoducho stovky, tisícky zbraní opustili Slovenskú republiku v obyčajných poštových balíčkoch v rámci predaja cez internet. Cez internet si máme nakupovať drobnosti, ale určite nie zbrane, aj keď expanzné.
Pre porozumenie, čo je expanzná zbraň, de facto sme tak označovali bežné zbrane na poplašné náboje. To znamená strieľajúce, len, len zvukový efekt vytvárajúce. Keď však také zbrane upravíte spätne, čo samo osebe je trestným činom, pretože to automaticky je okamžite nedovolené ozbrojovanie. Tá zbraň síce stratí svoju životnosť, pretože nedokáže tá kvalita hlavne už znášať ten nápor, či teplotný, alebo dynamický, ale napriek tomu je schopná vypáliť niekoľko, ak nie desiatok, smrtiacich striel a voči tomu chceme zakročiť dvoma spôsobmi.
Po prvé zákazom predaja cez internet, to je prvá vec a druhá vec je registráciou týchto zbraní. Najčastejšie sa na Slovensku stretávame s týmito zbraňami v kluboch vojenskej histórie, ktoré predvádzajú častokrát boje, a teraz v rámci 70. výročia skončenia druhej svetovej vojny to mnohí uvidíme. A určite ma mrzí, že vlastne zvyšujeme byrokraciu tým ľuďom, ktorí sa snažia ukázať históriu, ale nezavádzame zbrojný preukaz, zavádzame len registráciu zbrane a preukaz zbrane samotnej, aby sme teda vedeli, kto ju má, a keď ju predá, aby sme vedeli, kam ju predá. Ale aby sme mohli monitorovať zvýšený počet zbraní, ktoré by mali ísť do zahraničia, prípadne informovať našich kolegov, že takéto zbrane sa hýbu aj mimo nášho územia, a je dobré o tom vedieť. Lebo je veľmi dôležité, že niektoré stopy po zbraniach by mohli predísť aj niektorým trestným činom.
A ďalšou vecou - tu už spomínaný návrh, ktorý hovorí o tom, že by sme mali možnosť aj preventívne odoberať zbraň, nielen po priestupku, ale aj v prípade, že psychicky, zdravotne alebo akýmkoľvek iným spôsobom nespĺňa jednotlivé kritériá, ktoré vyžaduje zákon. To znamená, nie je to len podaním samotného oznámenia, ale polícia sa tým oznámením bude zaoberať a bude povinná prelustrovať, či v prípade takéhoto napríklad domáceho násilníka má aj vedenú zbraň. To je podobný prípad, aký sa odohral v Českej republike v Uherskom Brode. Tie informácie o jeho psychických problémoch mohli dôjsť skôr a teoreticky mohli by sme zabrániť tým, že odoberieme túto zbraň. Áno, nikdy mu nezabránime v útoku nožom a inou chladnou zbraňou, ktorú si môže zobrať kdekoľvek, ale je nevyhnutné, aby sme minimalizovali riziká, a to je naša povinnosť. Aj poslancov, aj vlády. A to isté platí aj v prípade napríklad už spomínaného prípadu v Devínskej Novej Vsi. Teoreticky, keby od susedov, od kohokoľvek prišli nejaké náznaky o niektorých pochybnostiach, teoreticky v niektorom prípade by bolo možné v niektorých z tých tuším šiestich alebo siedmich životov ešte zabrániť tejto katastrofe.
To znamená, tento zákon vytvára podmienky, vytvára priestor aj pre účinnú kontrolu, pretože my máme kontrolné mechanizmy, ktoré to vždy vyšetrujú, a tí, ktorí pochybia, pán poslanec, sú potrestaní. Tí, ktorí nepoužijú svoju, a už veľakrát sme tu v parlamente o tom rozprávali a čudujem sa, že to neviete ako člen branno-bezpečnostného výboru. Pretože veľakrát už boli policajti, ktorí nekonali napriek tomu, že mali, a mohli tak predísť niektorým trestným činom, boli potrestaní. Napriek tomu budem tvrdiť, že drvivá väčšina z nich si tú svoju prácu robí poctivo a naozaj nepripustím, aby ste len preto, že chcete mať svoju zvýšenú popularitu, útočili na Policajný zbor. To je podľa mňa nevhodné. (Potlesk.)
A tým by som vlastne mohol aj skončiť, lebo sú tri hlavné časti tohto zákona. To znamená, ešte raz, zrušenie predaja expanzných zbraní cez internet, zavedenie preukazu zbrane pre expanzné zbrane a zvýšenie možnosti aj preventívne odobrať zbraň tým, ktorí by mohli svoje okolie touto zbraňou ohroziť.
Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

Skryt prepis

5.5.2015 13:24 - 13:31 hod.

Robert Kaliňák

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, tento zákon schvaľujeme v skrátenom legislatívnom konaní predovšetkým z dôvodu, že má zvýšiť bezpečnosť v rámci Slovenskej republiky, má znížiť riziko expanzných zbraní, ktoré boli prerobené späť, by mohli byť prerobené späť na zbrane streľby schopné, zamedziť s okamžitou účinnosťou predaju týchto zbraní cez internet a zaviesť ďalšie opatrenia súvisiace s predbežným...

Zobrazit prepis