Videokanál poslanca

Ja budem len veľmi stručný. Jedna vec je, samozrejme, trvalý pobyt, druhá vec je register obyvateľov, to sú dve veci.
A ja len tak v stručnosti som chcel reagovať. A pre istotu som získaval nejaké informácie. Pán poslanec, ja by som bol tomu hrozne rád. A vy to aj dobre myslíte v mnohých oblastiach. Len podľa toho súčasného stavu, tak ako je to navrhované, má každý trvalý pobyt, ak si uzavrie novú nájomnú zmluvu. Problém je v tom, že tento pobyt síce trvale nezaťažuje prenajímateľa novou povinnosťou, ale, to je podstatné, chráni ho pred nájomcom, ktorý nechce zmeniť trvalý pobyt. A vy neviete mať niekoho zároveň na Slovensku s tým, že mu úrady nemajú komu doručovať. A na to vlastne nadväzuje to, čo vy hovoríte, že no tak ide na 90 dní, že no tak sa nič nestane, alebo pôjde na semester. Problém je ale v tom, že register obyvateľov existuje práve preto, aby mal aktuálne údaje. Ak sa rozhodneme, že ho nechceme mať a že budeme fungovať možno tak ako v Amerike, tak, áno, len faktom je, že snažíme sa, aby aj cez tieto veci bola aktuálna doručovacia adresa, aby boli veci, kde sa doručujú dávky, konania pred súdom, pred políciou, čokoľvek. To má takýto súvis. Vy to beriete zo svojho ľudského pohľadu: „Veď však teda idem na 90 dní, veď to niekedy býva taká dlhá aj dovolenka, prečo by som mal v zásade proste to niekomu hlásiť?“ Ale tie lehoty, ktoré rešpektujeme my, rešpektuje aj zahraničie. Všimnite si, že bezvízové pobyty cudzincov sú väčšinou práve limitované 90 dňami, a to práve z dôvodu, aby vlastne aj v tom štáte, do ktorého sa hlásite, už ste boli zaťažený vízovou povinnosťou a mali o vás predstavu, čo tam robíte, že tolerujeme, že ten voľný pohyb je tak na úrovni 90 dní. Čiže síce ja sa tomu nebránim a chápem váš návrh, ale z pohľadu účelu, prečo vlastne existuje register obyvateľov a že máme mať nejaké aktuálne údaje, je toto, samozrejme, nevyhnutné.
K tomu poslednému návrhu to ste skonštatovali správne. Podľa mňa to vypustenie tých bodov nemá nič s tým návrhom na Ústavnom súde, ale chápem, čo hovoríte.
Z môjho pohľadu, áno, ten zaručený elektronický podpis je ešte taká trauma zatiaľ, lebo je ho málo, nemá ho každý a tak ďalej. Ale vlastne už pracujeme na tom, že ten nový občiansky preukaz má byť s čipom a má to reprezentovať. Ja napríklad mám veľký problém aj s doručovaním e-mailom, ak sa bavíme o veciach, ktoré majú byť doručené do vlastných rúk, jednoducho chápem, že tá komunikácia je výrazne pokročilá a všetci s ňou pracujeme. Len aké veci môžu prísť, keď vie či už počítač sám, softvér alebo hacker nahradiť moje vlastné doručovacie možnosti? Tá záruka toho, že som to ja, je práve ten elektronický podpis. Čiže akonáhle by sme chceli ešte niečo navyše, tak je to síce jednak aj administratívna záťaž navyše, skôr prijmite tú snahu, ktorú nemám len ja, ale aj môj predchodca, aj moji kolegovia, ktorí tu boli dávno predo mnou, aby sme vlastne prešli ku tomu najpoužívanejšiemu spôsobu, čo je vlastne štandardný občiansky, že tak ako dostanú občania občiansky, majú na výber, že môže byť bez čipu, keď majú pocit, že už sú príliš zelektrizovaní, že naďalej môžu vylúčiť tú možnosť. Ale už sa dáva možnosť, že môžete získať občiansky preukaz, ktorý zároveň už bude aj vaším vlastným osobným identifikátorom, čo je najpodstatnejšie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcem sa ešte ospravedlniť pánovi ministrovi kultúry, lebo všetci netrpezlivo čakáte na dôležitý autorský zákon. Takže budem veľmi stručný.
Toto je štandardná vec, ktorú sme už uvádzali v tomto parlamente. A má to do určitej miery aj trošku súvis s ESO-om a je to predovšetkým vytvorenie informačného systému registra fyzických osôb. Viete, že je to jednou z chrbtíc, na ktorej stoja vlastne jednotlivé informácie. A aby sme ich mohli zdieľať na žiadosť občanov, je nevyhnutné, aby mali vlastne aj svoju elektronickú podobu. Myslím si, že toto vlastne bude slúžiť aj na prácu iných inštitúcií, ktoré budú pracovať s občanom práve s tým, aby nemuseli vyžadovať ďalšie informácie, ktoré je potrebné predložiť, a mohlo stačiť, aby vlastne dožiadali o to samotné ministerstvo vnútra, ktoré tento register bude mať.
Čiže cieľom tej legislatívnej úpravy je práve zriadenie informačného systému registra fyzických osôb a jeho zavedenie do rutinnej prevádzky, samozrejme, vrátane možností elektronického ohlasovania pobytov. Čiže opätovne chceme zjednodušiť neustále behanie po obvodných úradoch alebo teda po miestnych úradoch v súvislosti s ohlásením pobytu. A celé by to malo umožniť práve zvládnuť on line pripojenie všetkých orgánov verejnej moci na tento systém. Čiže toto je aj legislatívny rámec na to, aby aj v budúcnosti sme mohli tieto systémy postupne stavať na chrbtici, alebo na backbone, ako hovoria IT-čkari, na ktorej stoja jednotlivé informácie, a zvládli tú situáciu pri elektronizácii štátu dokopy. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, neviem, či to je príznačné, ale pán poslanec Beblavý väčšinou nám naloží a potom odíde, aby nepočúval odpovede na svoje otázky. Oceňujem, že pán poslanec Hlina tu sedí. A aj pán poslanec Zajac je tu. To je naozaj super. A Igor sa o chvíľu vráti určite tiež.
No niektoré vystúpenia boli vecnejšie, niektoré vystúpenia boli čisto populistické. A treba povedať, že ten populizmus bol asi spôsobený predovšetkým tým, že si neprečítali zákon. A tiež nikomu nechcem vstupovať do vzdelania, ale právnu prednášku od inžiniera ekonómie väčšinou neočakávam, hlavne ak je úplne mimo základov, ktoré fungujú. Čiže to je len tak na bod, aby sme vedeli, v akom duchu sa nesie to, čo tu napríklad pán poslanec Beblavý hovoril.
Ak raz inštitúcia, napríklad okresný úrad, nie je rozpočtovou organizáciou, tak nemá právnu subjektivitu. Ak raz nemám právnu subjektivitu, nie som správcom a nemôžem manipulovať s majetkom a rôznymi inými vecami, o ktorých tu pán Beblavý rozprával. Čiže okresné úrady nebudú správcami majetku. A na tom bola postavená polka jeho vystúpenia. Tá odpoveď je veľmi krátka. Čiže keby si prečítal zákon a zistil a trošku sa zaujímal o to, čo je preddavková organizácia v skutočnosti, že tie preddavky spočívajú vo vyplácaní miezd a nákladov, ktoré majú spojené, ktoré sú presne vypočítané, vedel by, že žiadny prednosta okresného úradu nám tu nebude spravovať majetok, lebo to nie je jeho úloha, na to existujú iné organizácie, ktoré medziiným sa volajú či už ministerstvá alebo samotné centrá podpory. Takže k čomu sa mám ďalej vyjadriť, keď celé jeho vystúpenie bolo postavené na tom, že si neprečítal zákon? A tak je to tu väčšinou so všetkým. To je naozaj zmena politika na audiotextové číslo, na ktoré, keď zavoláte, tak vám vždy povedia zlé, otrasné, hrozné, koncentrácia, katastrofa. A toto počúvam každý raz. Samozrejme, je to úloha opozície. Čiže ja to aj tak beriem, že je to proste povinná jazda, že treba kritizovať, tak kritizujem. Len je rozdiel medzi vystúpením pána poslanca, či už pána poslanca Zajaca, pána poslanca Hlinu, i keď ten si ten čas zobral aj na svoju politickú agendu, alebo, samozrejme, pána poslanca Hraška, alebo aj toho, čo hovoril pán poslanec Fecko v rámci faktických poznámok. Čiže ťažko sa reaguje na niečo, čo už od začiatku je položené na nesprávnom úsudku aj právnom. A nechcem nikoho poučovať, každý z nás má svoj názor na to, no ale aj k niektorým takým drobnostiam.
No, samozrejme, druhé, na čom to bolo postavené. No tak si urobil interný prieskum pán poslanec Beblavý, hovoril, že teda štátne úrady, na ktoré najčastejšie chodia ľudia, sú úrady práce, kde treba rozdeliť veci na pracovné a rodinné, to je veľmi dôležité, Sociálna poisťovňa a, samozrejme, zdravotná poisťovňa. No tak jednak, samozrejme, či je to Sociálna poisťovňa alebo zdravotná poisťovňa, vie väčšina z nás, ktorí v tejto snemovni sedíme, nie je štátny orgán, to sú verejnoprávne inštitúcie. To znamená, nevykonávajú a zákon hovorí o výkone štátnej správy. Štátnu správu v tejto podobe, ako poznáme štátne orgány, nevykonávajú. Čiže je to opätovne kritika s tým, že by bolo treba mať základné vedomosti o tom, čo je orgán štátnej správy a čo je verejnoprávna inštitúcia vykonávajúca služby pre občanov. Napriek tomu opätovne, aj keď som to hovoril stokrát už, ešte raz sa k tomu vrátim, aby nebola mýlka, pôjdem od začiatku, reforma ESO má niekoľko etáp. A potom v rámci optimalizácie bude mať niekoľko verzií, sme v druhej etape, v lete budeme hovoriť o tretej etape, celkovo by ich malo byť 5. To znamená, iste ste si všimli, mnohí pozorní poslanci, že nie sú tam všetky úrady, že tam niektoré úrady chýbajú a že tá integrácia najmä tých komplikovanejších a príprava prebieha dlhšie, lebo nechceme byť svedkami toho, ako SDKÚ, ktorej súčasťou je aj pán poslanec Beblavý, vykonala prechod na nový informačný systém, a nie integráciu, ale nový informačný systém na daňovej správe a koľko stoviek miliónov to stálo O tom som proste reči dnes nepočul. A všetci vieme, že to bola jedna katastrofa, že sa z nej dodnes spamätávame, rozpočet a aj vaše dane. A čo hovoril pán poslanec Hlina, keď sme sa bavili o tom, kto vybral peniaze na tento rok z vreciek občanov, tak to bola presne SDKÚ, ktorá proste pokazila na daňovom úrade všetko, čo sa dalo. Ešte aj kúpili chorú budovu, ktoré je teda hygienicky či ako závadná.
Čiže vrátim sa k tomu napríklad úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. A budem ho rozdeľovať, v rámci III. etapy ESO budeme diskutovať o tom, ako mať prácu trošku osobitnejšie, predsa len je tam v zásade rozdielny prístup a rozdielna povinnosť starostlivosti o jednotlivých klientov, keď to tak nazvem, a, samozrejme, štandardné veci, ktoré sa robia v rámci sociálnych vecí a rodiny. To znamená veci, ktoré súvisia s dôchodkovým zabezpečením, sociálnym, a rodinnými prídavkami a podobne. To sú odlišné agendy, ktoré sú momentálne zlúčené na úrade práce a sociálnych vecí a rodiny, a, ja si myslím, dôvod na to, aby existovali trošku vedľa seba. To isté platí, že napriek tomu, čo som povedal, že Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa sú verejné inštitúcie fungujúce na svojom vlastnom zákone a vo svojich vlastných pravidlách, máme elementárny záujem na tom, aby občan vybavil agendu, ktorá je spájaná s týmito organizáciami v rámci klientskych centier. Čiže ak aj povedal pán Beblavý, zase len pre to, že ma nepočúval na úvod, ak sa bavíme, že Sociálna poisťovňa, sociálny úrad, daňový úrad, Policajný zbor, sú úrady, na ktorých bude môcť občan veci vybavovať, to je naším cieľom vrátane daňového úradu.
Tretí pilier tej samotnej reformy ESO spočíva predovšetkým v tom, že chceme urobiť zásadné protikorupčné opatrenie, ktoré spočíva v rozdelení komunikácie a kontaktu a rozhodovania a rozhodovacieho procesu. To znamená, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu úradníkov, ktorí rozhodujú, občan bude mať vlastne možnosť sa stretávať iba s akýmisi agentmi, ktorí pracujú, povedzme, v bankovom sektore. Ten bankový príklad je veľmi dobrý a zrozumiteľný. Keď si žiadate úver, prídete klasicky na tú istú priehradku v podstate, kam chodíte, za tou dámou, ktorá sa vám stará o nejaký účet. A keď požiadate o úver, ona vám spracuje žiadosti, ale už bankový back office alebo v našom prípade výrobca rozhodnutí v štátnej správe bude rozhodovať o tomto úvere v podobe nejakej štátnej veci, ktorú pre toho občana vykoná. Čiže ten úradník, ktorý rozhoduje, to je továreň na rozhodnutia, bude oddelená od občanov kontaktu. A to je vlastne veľmi dôležite, pretože nebude dochádzať k tej, by som povedal, najčastejšej a pravidelnej napr. korupcii na dennom poriadku. A máme šancu zabrániť vlastne týmto stretom. Ak k takému stretu príde, tá evidencia v zásade v rámci týchto kontaktov môže byť tým pádom omnoho ľahšie vystopovateľná, lebo čo robí občan, ktorý má zhodou okolností v tej chvíli vybavované svoje žiadosti na úrade, kde nemá čo robiť, pretože kontaktné miesto je to, kde sa vybavuje agenda? Čiže aj práca a vyšetrovanie spätne prípadnej korupcie bude omnoho jednoduchšie, pretože práve tá evidencia tam bude musieť byť. Čiže ak máme záujem, a to hovorím že po etapách prídu verzie, tie už závisia od toho, ako sa rýchlo budú vlastne napájať jednotlivé informačné systémy na systémy štátu, tak budú postupovať jednotlivé verzie, ktoré budú otvárať nové a nové možnosti vlastne čerpania tých informácií.
Čiže ak to poviem tak, tak pán poslanec Beblavý sa predovšetkým mýlil v tom, čo budú robiť okresné úrady. Práve preto sme im zobrali možnosť rozhodovať o majetkoch a všetkých veciach, o ktorých tu proste rozprával polhodinu, aby sa venovali len tej činnosti, ktorú majú na starosti. A to je rozhodovanie o právach a povinnostiach občanov a právom chránených záujmoch. To je to, čo majú robiť. Nemajú sa starať o kšefty, o nakupovanie, o laptopy, o nehnuteľnosti a podobne. To nie je ich starostlivosť. Majú rozhodovať najmä o záležitostiach občanov. A to táto reforma prináša. Čiže mal som pocit, že to je taká, by som povedal, kritika za každú cenu, ako sa hovorí. A snažím sa nájsť veci, aj keď som si nie istý, či má vlastne pravdu. A v tomto prípade, sami viete, sa ukázalo jednoznačne, že pravdu nemá, aj keď som to osemstokrát zdôraznil, že nie každé zákonné opatrenie prináša úsporu.
Tu trošku preskočím kolegu Zajaca aj Doda Hlinu a preskočím k pánovi poslancovi Hraškovi.
Úspory. Štátny rozpočet nie je fiktívne číslo. Vy nemôžete napísať, že napíšem si miliardu, hoci viem, že miniem 300 mil. a potom poviem, že som ušetril 70 %, pretože som ušetril 700 mil., pretože akonáhle ju tam máte, tak vám vyskočí deficit, ktorý v rozpočte predsa musíte mať ustabilizovaný, takže žiadne fiktívne číslo si napísať nemôžete. Je otázka, že musíte ho mať nakonštruovaný, tak aby ste sedeli k deficitu, k dlhu, ku všetkým veciam. Akonáhle urobíte takéto fiktívne číslo, prídete tak o takzvané veci, keď si požičiavate na prevádzku štátu klasické úroky, ktoré Slovensko dnes má, mimochodom, najlacnejšie vo svojej histórii. Aj tým pádom sa darí konsolidovať verejné financie nie z vreciek občanov, ako hovoril pán poslanec Hlina, ale priamo na lepšom chode štátu. Čiže vy si nemôžete písať imaginárne čísla do rozpočtu. To je exaktný dokument, kde každé číslo sedí.
A to, čo som povedal, to platí. A pán poslanec tú svoju plachtu, o ktorej hovoril, bude mať, pretože pri tvorbe rozpočtu na rok 2014 bude jasne stanovené, ktoré položky, koľko peňazí ktoré ministerstvá museli seknúť na základe práve reformy ESO. Práve preto ministerstvo vnútra prvýkrát vlastne participuje na príprave rozpočtu na rok 2014.
A tá nedôvera k tomu, že to číslo urobíme veľké. Ja som povedal pánovi poslancovi Hlinovi, že my ho prekonáme. Už dneska je jasné, že číslo 700 mil. prekonáme, lebo si to aj ekonomika vyžaduje. Ak by sme išli len tempom, ktoré sme teraz nastavili, a to znamená pre tento rok 97 mil., pre rok 2014 to bude až do čísla 176 mil., tak si to stačí vynásobiť, tak keby sme udržali to tempo na každý rok, už sme na nejakom čísle na 625 mil., za čo by ste ma nekarhali, lebo 70 mil. je hore-dole. Áno? Faktom zostáva, že už dneska vieme, že bude toho určite viacej, ako sme sľúbili, práve preto, lebo tá ekonomická situácia si vyžaduje omnoho radikálnejšie prístupy. A my máme jasne rozpoložkované veci, či sú to proste oleje, mazivá, PHM, energie, telekomunikačné služby, vreckové a tak ďalej, z ktorých pre jednotlivé rezorty, rozpočty a pre jednotlivé inštitúcie budeme, samozrejme, zrážať tieto sumy.
Len taký jednoduchý príklad, spôsobený ESO-om, etapou I, keď vlastne na jeden úrad, ten integrovaný, si zasadlo 7 úradníkov, každý z iného obvodného úradu predtým. A ukázalo sa, že jeden má trojeurový stravný lístok, jeden ho má za 3,15, jeden ho má za 3,50, jeden ho má za 3,85. Čiže rozdiel medzi úradníkmi, ktorí sú obidvaja rovnakí úradníci, bol 85 centov, čo teda, pri všetkej úcte, je nejaký 25-korunový po starom na jeden pracovný deň. To je pomerne dosť veľké číslo. Úspora bola jednoznačná. Prispôsobili sme sa tomu, kto je najskromnejší. Keď sa bavíme o tej úspore, kde sa konkrétne vykonáva, chceli ste mať nejakú hmatateľnú vec, tak to je, samozrejme, na tejto podobe, že teda všetci nešli na tú najvrchnejšiu sumu, ale na tú sumu, ktorá je najnižšia, myslím, 3,15 eura. Čiže to je len jeden príklad.
To isté platí napríklad o mnohých veciach, ako sú vreckové, cestovné náhrady a podobne. Iné je platiť, samozrejme, vojakov a policajtov, ktorí sú na misiách, iné je platiť úradníkov, ešte 100 % vreckového na služobnú cestu, za ktorú majú diéty. Myslím si, že v dnešnej hospodárskej situácii na to takisto nie je priestor. A to sú sumy, ktoré sú v miliónových položkách v rámci rozpočtu, napríklad len vreckového okolo 4 mil. eur. Čiže to sú čísla, ktoré nie sú malé. Len na to nepotrebujem zmeniť zákon o štátnej správe. Tak je? Čiže toto ja hovorím, že rozdiel medzi tými úsporami, ktoré vykonávame a ktoré jasne odpreukazujeme v tabuľkách, koľko to bude na rok 2014, aby v tom bolo úplne jasno, je iný ako to, čo je doložka vplyvov. To je priamo viazané k tomuto zákonu, čo tento zákon spôsobí. Ale tento zákon nie je reforma ESO. Tento zákon je nástroj, vďaka ktorému získavame možnosť hospodáriť aj u tých, ktorí dovtedy neboli pod kontrolou. A to je to, čo vadí.
Ja poviem, čo vadí pravdepodobne aj pánovi poslancovi Beblavému, aj pánovi poslancovi Zajacovi. Totižto aký odborný výber že to bol? V uplynulom období? Myslím, že Igor Matovič zverejnil nejaký zoznam, kde koaličné rady, nie len všeobecné, ale aj iné, rozhodovali, kto bude kde sedieť. Tak, pán poslanec Zajac? Sú tie dokumenty verejne prístupné. Dokonca Koaličná rada písala parlamentu, čo má robiť. To som bol prekvapený, pán poslanec Hlina, keď ste ich kritizovali, keď vláda a predseda strany, ktorá má väčšinu v tomto parlamente, sa zaviaže, že bude iniciovať nejaký zákon, že sa vám to nepáči. V minulom období, si to možno nepamätáte, akási inštitúcia, ktorá nikde nie je zadefinovaná, písala listy parlamentu, že toto sa bude robiť, nejaká koaličná rada, ktorá ani nie je zakotvená v ústave. Písala, čo má parlament prijímať a ako to bude robiť, čo sa bude robiť a aký bude postup. Veď s tým sme tu boli všetci konfrontovaní. Takže ak hovorí niekto o politizácii, tak potom ten zoznam, ktorý zverejnil pán Matovič, bol výmysel? Nikto z vás ho nepoprel. Čiže o akých odborníkoch hovoríme, pán poslanec Zajac? Čiže aký je v tom rozdiel, keď sa Koaličná rada siedmich alebo ôsmich strán dohodne? De facto, áno, likvidujem tie miesta, ktoré si predtým delila Koaličná rada na okrese a na kraji, to je pravda. Z toho môžete byť nervózni. A to je, priznávam, vec, ktorá sa nemusí páčiť vám a mne tiež nie. A práve preto jednou z etáp, tou záverečnou etapou v rámci ESO bude zákon o štátnej službe, ktorá bude hovoriť o tom, že na týchto funkciách, ktoré sú odborne riadené, budú výberové konania a bude štátna definitíva, aby proste politici nevymieňali tieto miesta. To je vec, si myslím, po ktorej volajú všetci. Ja si myslím, že pán Plai ešte má dostatok energie na to, aby teoreticky sa mohol na týchto veciach rovnako podieľať. Zatiaľ som počul iba pozitívne ohlasy na jeho prácu, tak sa k tomu vráťme, lebo spomeňme si, ktorá vláda zrušila 22 zákonov o službe v štátnej správe, keď predtým sľúbila úradníkom nejakú definitívu a potom im to všetko zrušila. No SMER to nebol. Čiže to je k tomu.
No zareagujem trošku aj na pána poslanca Fecka. Pán poslanec, väčšinou máte, samozrejme, aj odborné pripomienky. Teraz musím povedať trošku výčitku, že trošku ste si protirečili v tom vyjadrení. Ak ste povedali že je absolútne absurdné, to hovoril aj pán poslanec Zajac, aby šéf úradu v sídle kraja rozhodoval, alebo ak tá jeho komisia rozhodne inak, ako rozhodnú jeho podriadení, no tak ako to bolo doteraz? No veď predsa vy ste síce pracovali na úrade, ktorý bol v sídle kraja, v prešovskom pozemkovom úrade, ak sa ja dobre pamätám. Tak si zoberme sninský. Sninský predsa nebol samostatný. On v podstate bol rozpočtovo a všetkými vecami napojený. Čiže krajský úrad aj v lesnom prípade, aj v pozemkovom prípade čiže aj lesný úrad, aj pozemkový úrad boli len pobočkami. Volali sa úrady, ale nemali samostatnosť. Boli tam štyria ľudia, možno piati. To je asi veľkosť úradu pozemkového, lesného zhruba 5 ľudí na takéto malé okresy, ako je napríklad Snina. Čiže šéf Sniny a jeho zamestnanci mali predsa šéfa v Prešove. Oni neboli samostatní. Výplaty im platil, preplácal im jazdy, podpisoval im dovolenky. Oni nemali právnu subjektivitu. Na tom sa nič nemení. Takže čo kritizujete? Váš vlastný návrh? To práve hovorím, že ten systém je vlastne rovnaký. Ja chápem, že treba niečo nájsť na kritiku, ale toto nebolo presne to miesto, osobne si myslím.
Keď sa vrátim k tomu, čo hovoril pán poslanec Zajac, no, dobre, ja si osobne myslím, že je to nesprávne, ale toto je vec, ktorá môže byť, aj pán poslanec Fecko, rozdielnosť našich názorov. Tak to možno aj v politike má byť. Ak ministerstvo pôdohospodárstva má v jednom okrese po samostatnej logistickej línii lesný úrad, pozemkový úrad, poľnohospodársku platobnú agentúru, Slovenský pozemkový fond, ktorý je tak trošku akože mimo, ale stále patrí do toho rezortu, krízový manažment v každom okrese, agentúru pre regionálny rozvoj, Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem som si ich narátal a určite som ešte niečo obišiel... (Reakcia z pléna.) Ako? Kataster nie je pôdohospodársky, ale, dobre, okej, ôsmy. Ale on je samostatný, to len pôdohospodári navrhujú za nich zákony, lebo to súvisí so zemou. Čiže to je osem inštitúcií, ktoré majú vlastnú logistiku direkt riadenú z Bratislavy pravidelne. Pritom každý má vlastné pravidlá. No tak pre mňa je normálne, že sa rozhodneme, že, nie, budete mať rovnakú logistiku, nebude si každý z vás kupovať osobitne nejaké veci po málo kusoch, bez zľavy, bez všetkého len pre to, že vás je málo. To je nepredstaviteľné. To ako keby my sme mali samostatné úrady, že živnostenský úrad bude samostatný, civilná ochrana bude samostatnou.
Na to tu dneska každý útočil (na civilnú ochranu a krízový manažment). No tak, páni, je to jedna z mála inštitúcií. A to, že si to neuvedomujete, je smutné z pohľadu poslancov. Pravidelne každé záplavy, lesné požiare, všetky ohrozenia občanov sú predsa v akcii. Kam sa obracajú občania na pomoc vtedy, keď potrebujú pomoc v najväčšej núdzi? Veď tí sú v nasadení ďaleko častejšie, ako máte predstavu. Ste to dneska spomínali akože smiešne, že kto kedy sa stretol s civilnou ochranou. A my nemáme povodne? My sme nemali zasypané Kolárovo snehom a 400 ľudí uviaznutých v autách pod snehom? A vtedy sa s kým stretávali konkrétne občania? Vtedy sa stretávali s civilnou ochranou. Keď je niekde zamorené územie a vidíte tých mužov behať v tých oranžových vestách s modrým logom, keď sa merajú jednotlivé veci pri ohrození, to je kto? To je civilná ochrana. Z môjho pohľadu, samozrejme, evidujete hasičov, evidujete policajtov, sú veci, keď si robiť z tohto srandu, že kto už by to... No nič, však už som povedal, že pán poslanec Beblavý nevidí rozdiel ani v právnej subjektivite, takže sa nad týmto nemám pozastavovať. Faktom zostáva, že aj toto je posun, aby krízový manažment pre situácie, keďže sa vyskytujú častejšie a častejšie a keďže vláda má záujem zásadnejším spôsobom vtiahnuť napríklad aj dobrovoľníkov do fungovania ochrany majetku a zdravia občanov, lebo však to je to najhodnotnejšie, tak, samozrejme, mám záujem aj o krízový manažment síl na ochranu vecí, ktoré s tým súvisia. Hospodárska mobilizácia nie je vojenská mobilizácia. To nie je vojenská mobilizácia. To sú veci, ktoré máme k dispozícii na to, aby napríklad cez Štátne hmotné rezervy sme mohli ochrániť niektoré toky. Veď bez štátnych hmotných rezerv v CO a v hospodárskej mobilizácii by sme v Bardejovskom okrese, keď boli v Čirči a v ostatných tie obrovské záplavy, nemali šancu, keby nezaúradovali tieto mechanizmy, ktoré fungujú. Čiže naozaj som nerozumel tomu útoku na nich. A priznám sa teda, že mi len vychádza z toho, že jedine je to dané svojím spôsobom nevedomosťou.
K tomu ešte, čo povedal pán poslanec Hraško. Kúpi sa softvér za 700 miliónov eur, bezpochyby 20-miliardový softvér, to by bol teda fakt softvér, faktom však je, že je OPIS ako operačný program informatizácie spoločnosti predsa na Slovensku bez ohľadu na to, aká vláda tu je, čiže tá integrácia jednotlivých informačných základní, ktoré ministerstvá majú, ich prepojenie predsa plánom bez ohľadu na čo, či ESO existuje alebo neexistuje. V konečnom dôsledku je pre nás nevyhnutné, aby občan tie informácie mal rýchlo. Čiže nechceme to? Ak je tá šanca, že môžeme toto financovať z európskych fondov, robiť to musíme. Táto čiastka to zjavne nebude. Ale bavíme sa o tom, že to je nevyhnutné na to, aby tá služba občanom bola kvalitná. A teraz sa vás opýtam: Máte pocit, že vybavovanie občianskych preukazov, vodičských preukazov, pasov, technických preukazov sa vylepšilo za posledné roky? Je to dneska jednoduché, že bez ničoho môžem vkráčať na príslušné pracovisko, tam ma odfotia, zaplatím iba poplatok do kolkomatu, ktorý tam je pristavený, a odchádzam s dokladom, kde mi ešte aj napíšu, že už ho mám hotový, prídem si ho vyzdvihnúť, alebo keď nechcem, pošlú mi ho domov na adresu? Ja si myslím, že je to kvalitná služba. A práve na týchto skúsenostiach, ktoré sme zavádzali v rokoch 2007 a 2008, staviame práve ESO. Rovnako paralelne sme vtedy robili tzv. jednotné kontaktné pracoviská pre živnostenské úrady, to je vlastne doing biznis a vylepšovanie hospodárskeho prostredia, prišiel živnostník, že chce si otvoriť živnosť, samozrejme, register trestov už si nemusí nosiť, lebo si ho vytiahnu za vás, do sociálnej a zdravotnej ho prihlásia už oni, už nemusí chodiť tam. My sme si to už odskúšali. My nič nerobíme, nevyskúšame. Nechceme dopadnúť ako Daňové riaditeľstvo pred dvoma rokmi. To znamená, všetko staviame na základoch, ktoré sú overené a ktoré sa osvedčili a mali úspech u občanov. Pamätáte si v minulosti, keď niekomu ukradli alebo niekto stratil peňaženku, povedal: „Zoberte si všetky peniaze, len mi vráťte doklady.“ Povedal to preto, lebo vybaviť si všetky doklady ešte raz bola tortúra na tri dni, na tri dni. Dneska to vybavíte za 15 minút. A toto je moja predstava, toto sú príklady, ktoré sme už spravili, tie už za nami jednoducho sú, prepojenia jednotlivých elektronických systémov už sa udiali. My ich chceme vlastne len rozširovať, nevymýšľame novú revolúciu. Rozširujeme tie podmienky, ktoré sme už poskytovali predtým. Čiže to je z môjho pohľadu jasne dopredu.
Pozerám ešte, či tu mám nejakú poznámku, na ktorú treba odpovedať. Ale vlastne už poviem iba záverečnú reč, aby som vás veľmi nezdržiaval, máte ďalšie zákony na pláne.
Tu bola ešte otázka na audit od pána poslanca Zajaca. Audit bude, tak ako je plánovaný, má byť predstavený jednotlivými ministerstvami a orgánmi štátnej správy naozaj v júni, ako hovoríte, v júli sa zapracuje, predpokladám, že v októbri bude v parlamente na prerokovaní. Ale ten súvisí s kompetenciou a so vzťahom medzi samosprávou a štátnou správou. Čiže to je trošku komplikované.
Áno, keď chcete počuť môj názor, myslím si, že zrušenie vyšších územných celkov je jedna z veľmi slušných ambícií, ktorú by sme mali mať. Ale tomu dnes asi ani ZMOS ani tak nepraje. Čiže myslím si, že toto je vec, ku ktorej sa musíme prepracovať dôkazmi o tom, že vie fungovať štát efektívnejšie bez niektorých zbytočných administratívnych inštitúcií. Ale to už zachádzam do ďalšej budúcnosti.
Práve na základe vyhodnotenia výsledkov ESO, optimalizácie ESO budeme predstavovať jednotlivým samosprávam, ako sú mestá, obce slovami: „Pozrite sa, tuto je toľko a toľko úradníkov, toľko a toľko rozhodnutí robíme za toľko a toľko peňazí. Pridajte si logistiku, aby sme sa vám o ňu starali my, rozhodnutia robte vy a uvidíte, že ich budete robiť o 20 % lacnejšie, a usporené peniaze môžete dať napríklad na výtlky.“ To je cesta.
To znamená, to isté platí aj o VÚC-kach, o vysokých školách. Na vysokých školách sú obrovské rezervy. Sťažujú sa, že nemajú peniaze. A pritom keď urobíme klasický pomer v bežných firmách v štáte v súkromnom sektore, kto mal firmy, podnikal, ten vie, obslužného personálu (údržbári, personalisti, mzdári a tak ďalej) nemá byť viacej ako 10 %... (Reakcia z pléna.) Tých 90 % je tých, ktorí robia výkon tej firmy a zarábajú peniaze. V štáte, keďže je to trošku odlišné a máte ešte aj ďalšie činnosti, ktoré máte poskytovať, je povolená hranica, dobre, 15 % je reál. Viete, koľko majú vysoké školy obslužného personálu? 40 %. Tieto školy samy sebe zoberú peniaze, keď sa nedostanú do nového systému, ktoré ESO zavádza, ktorý chcú mať na výskum, na vývoj a pre svojich vlastných vysokoškolských učiteľov. Toto je presne to, čo nemôžeme robiť rozhodnutiami, lebo inak bude tisíc protestov.
Vy veľmi rýchlo zistíte, ktoré jednotlivé inštitúcie budeme rušiť, lebo budete o tom počuť i v rádiu, i v novinách. Samých mnohých z nich budete brániť, aby nerušili tú organizáciu, že je dôležité, aby existovala. Ale keby som vám prečítal zoznam tých organizácií, pretože tá analýza, samozrejme, naša existuje, my ju nepredstavujeme úmyselne, pretože bojovať proti celému frontu je naozaj veľmi náročné, takže tu ideme tzv. salámovou metódou postupne, sa jednoduchšie bojuje, tak naozaj tých inštitúcií, ktoré sú podľa mňa zbytočné a naozaj majú zaniknúť bez náhrady je pomerne veľa, myslím, okolo nejakých 24 tých základných, potom ďalšie, ktoré sčasti zaniknú, a veľmi drobná časť ľudí a možnože ich kompetencií prejde niekde inde. Toto bude veľmi ťažká práca. To bude asi najkrvavejší boj. Tam je tá časť, to už bude tá bonusová, ktorá bude prevyšovať tú hodnotu, o ktorej sme hovoril v rámci 700 miliónov, pretože tam už pôjdeme, samozrejme, aj do jednotlivých personálnych opatrení, ktoré sa ale budú väčšinou vzťahovať na Bratislavu ako takú, ktorá má, samozrejme, najmenšiu nezamestnanosť. A tu je to aj, samozrejme, vhodné, pretože títo odborníci si určite ďalšie miesto nájdu. Ale myslím, že niektoré čísla a náklady na tieto inštitúcie sú obrovské. A ja si myslím, že keď vidím pána poslanca Simona, by určite vedel porozprávať v jeho rezorte bývalom, koľko zbytočných inštitúcií existuje a ako sa vzájomne prekrývajú a zastupujú a prečo vlastne by nemuseli do budúcna existovať. (Reakcia poslanca.) To som v dobrom povedal, pán poslanec, v dobrom som hovoril.
Čiže z môjho pohľadu chápem kritiku. Tá vecná je v poriadku, to je okej. Keď treba pripomienkovať, nerozumel som tomu, pretože neodôvodnil ten návrh pán poslanec Hraško, prečo to chce dopracovať, lebo nepovedal, v čom je nedopracovaný ten zákon. Len spomínal politické obavy, ktoré má z toho, že budú prednostovia.
A, samozrejme, tá otázka, ktorá tu ešte zaznela z pohľadu odvolávania, rozhodovania v odvolacom konaní, tak to je vec, ktorá je štandardná aj na Protimonopolnom úrade, na mnohých inštitúciách, kde vlastne jedna inštitúcia rozhoduje aj o svojich vlastných rozhodnutiach. A nie vždy sú rovnaké. A je to úplný štandard. A ak sme nechceli zriaďovať ďalšiu inštanciu, ktorá by rozhodovala ako krajský úrad alebo niečo nadriadené, lebo šetríme práve a znižujeme počet úradov, tak toto bolo jediné riešenie, ktoré sme si takisto od roku 2007 vyskúšali a od roku 2007 funguje. Žiadne sťažnosti naň nie sú. Vy ste si ani nevšimli, že to tak vlastne funguje už aj na našich krajských úradoch v sídle kraja, ktoré donedávna existovali, keď sme rušili vlastne ešte všeobecnú verejnú správu. A funguje to. Čiže fungujú jednotné kontaktné centrá, fungujú napríklad aj doklady pre občanov, tie, ktoré budú takisto súčasťou jednotlivých kontaktných centier v jednotlivých mestách. A chceme , aby vlastne na to boli napojení všetci, aj služby, ktoré nie sú priamo výkonom štátnej správy, ako je Sociálna poisťovňa, zdravotná. Ale to sú práve tie jednotlivé etapy, aby sme nerobili všetko naraz, lebo vždy tým rozhodujúcim dňom sa môže stať mierna alebo menšia, alebo väčšia katastrofa. Chceme byť pripravení, chceme potom dokonale v roku 2014 vyladiť, v roku 2014 zriadiť čo najväčší počet klientských centier pre občanov, budeme štartovať asi s číslom 20, ale ukazuje sa, že niektorí primátori sú už aktívnejší, možno to číslo bude aj väčšie, a v každom prípade už v roku 2015 fungovať v novom systéme. A pravidelne každý štvrťrok, ako sa hovorí, budú robiť novú verziu ESO, ktorá bude zvyšovať počet tých funkcionalít, ktoré to samotné klientske centrum bude mať takzvane na počkanie.
Ďakujem pekne. A verím, že hlavne občania z toho budú mať úspech, a držme si spolu palce. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, návrh, ktorý máte momentálne pred sebou, je druhým zo série zákonov, ktoré sa viažu na reformu, ktorú už familiárne nazývame ESO a ktorá sa snaží zásadným spôsobom vykročiť dvoma smermi a na jednej strane vykonať úspory v oblasti fungovania štátu, v oblasti fungovania štátnej správy. A tieto zákony vytvárajú predpoklady na to, aby sme tieto úspory mohli nájsť, uskutočniť a zrealizovať. Toto však občania, ako sa hovorí, si ohmatajú iba veľmi obmedzene, predovšetkým na lepšom rozpočte, ale to, čo fakticky budú mať možnosť cítiť v priebehu roku 2014, je predovšetkým zmena poskytovania služieb.
Tento zákon predovšetkým zavádza na Slovensku okresné úrady podľa územnosprávneho členenia, ktoré na Slovensku máme, a snaží sa tú štátnu správu na jednej strane dostať do všetkých tých podstatných bodov, ktoré Slovensko má, teda okresných miest, aby to neboli iba formálne, značkové okresy, ako sa hovorí, ale predovšetkým aby občania po 1. januári 2014 a po zriadení jednotlivých kontaktných miest mali možnosť vybavovať všetky svoje agendy súvisiace so štátom predovšetkým na jednom mieste.
Z takých základných čísiel môžem povedať, že v zmysle návrhu zákona sa zrušuje spolu 248 miestnych orgánov štátnej správy, z toho 40 s postavením rozpočtovej organizácie štátu.
Zrušením vymedzených atomizovaných úradov a presunom ich pôsobnosti do nového integrovaného miestneho úradu štátnej správy nie je dotknutá odvetvová, riadiaca a kontrolná právomoc výkonu štátnej správy príslušnými ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy v súlade s kompetenčným zákonom a ďalšími zákonmi upravujúcimi výkon štátnej správy na jednotlivých úsekoch.
Rád by som, keďže ide o prvé čítanie, a diskusiu predovšetkým očakávam v čítaní druhom, ešte v skratke uviedol, aby nedochádzalo k mýlke, dve veci.
Predovšetkým tieto zákony vytvárajú priestor pre to, aby mohlo nastať šetrenie vo fungovaní štátu. Pamätám si, keď sme mali prvý zo série týchto zákonov na konci minulého roku, ako sa neustále hovorilo, že tento zákon prináša iba 1 mil. alebo 1,3 mil. My sme jasne na začiatku pri štarte tejto obrovskej reformy avizovali, že v prvom roku tejto reformy, v roku 2013, štát usporí na opatreniach, ktoré sa vykonávajú v zmysle tejto reformy, 50 mil. eur. A vzhľadom na nepriaznivý vývoj ekonomickej situácie sme boli donútení, ale aj sme našli rezervy, aby sme akcelerovali toto šetrenie. A môžeme skonštatovať, že tento rok prinesie táto reforma v až 97 mil., to znamená, zvýšili sme ten plán oproti tomu, čo sme mali ešte na konci minulého roka. Aj preto je rozpor z toho, by som povedal, laického pohľadu, čo hovorí zákon, ktorý vyčísľuje predovšetkým priame úspory súvisiace so zákonom, ale jednotné hospodárenie jednotlivých úradov je to, čo nám prináša vlastne tie úspory a umožňuje, aby budúci rok sme oproti plánu nešli na 100 mil. eur, ale dostali sme sa až k 170 mil. eur, čo nám vyslovene posúva sľuby do tých pozitívnych čísiel. Teda nie na všetky úspory, ktoré vykonávame, je nevyhnutná zmena zákona. Ale práve tým, že dostávame fungovanie jednotlivých úradov pod jednu strechu a kompetenčne sa ich nedotýkame, ale dotýkame sa len ich logistiky, tak máme šancu upraviť ich financovanie a ich hospodárenie. Pamätáte si na z môjho pohľadu ešte stále nevysvetliteľne nakúpené laptopy tesne pred koncom fungovania školského úradu v Nitre a podobné veci. Už aj tento zákon zabraňuje práve niektorými opatreniami, aby sme mohli tie nákupy vykonávať efektívne.
Po druhé. Treba povedať, že často tu boli vyslovené obavy zo strany opozície, čo je v poriadku, to je aj úloha opozície, o tom, akým spôsobom prestanú fungovať napr. školské úrady, ktoré sme zlučovali ešte v januári, spolu s ďalšími troma úradmi. A realita, našťastie, ukázala, že tie prvé mesiace funkcie školského úradu v gescii obvodného úradu, slovami opozície, teda v rukách ministerstva vnútra, si naďalej plnia svoje úlohy, školy nemajú v rámci financovania zhoršené financovanie a, naopak, všetky tie dotácie, všetky tie platby, ktoré majú ísť, idú, tak ako majú. A zatiaľ som nezaregistroval medzi tými, kde školstvo má problémy so svojím financovaním, to je pravda, ale nezaregistroval som, že príčinou by bol práve prechod školských úradov, pretože tú kompetenciu, to riadenie tých odborných odvetví nechávame na pôvodných ministerstvách počnúc výberom. To znamená, ministerstvo pôdohospodárstva bude vyberať prednostov, dajme tomu, pre lesný alebo pozemkový úrad. Naďalej ich bude riadiť, nie len metodicky usmerňovať, ale priamo riadiť. Takisto finančné toky, ktoré majú k jednotlivým programom podpory, ktoré ministerstvo má, budú vykonávať priamo bez zásahu ministerstva. Ministerstvo sa stará, ako som už viackrát povedal, predovšetkým o personálne otázky, mzdové otázky, z pohľadu, myslím, personalistiky ako Zákonníka práce, mzdové otázky, logistiku, autoparky, nehnuteľnosti, veci, ktoré jednoducho vykazovali mimoriadne z nášho pohľadu vyššie náklady, ako bolo nevyhnutné.
Prvý zákon ukázal, že má svoje opodstatnenie, pretože prináša už priestor pre určitú optimalizáciu, hlavná časť optimalizácie by mala prebiehať v rokoch 2014 a 2015. V mnohých prípadoch dôjde k zlučovaniu týchto úradov do jedného miesta, teoreticky aj do budov, ktoré by mohli získať podporu zo strany fondov Európskej únie, a tým pádom byť nielen zelené, ale, samozrejme, aj ekologicky málo nákladné. A to sú všetko tie úspory, ktoré naďalej sa budú agregovať k rokom 2014, 2015.
Verím, že tento zákon si nájde širokú podporu, pretože zatiaľ prvé kroky ukazujú, že je to naozaj dobrá cesta, na ktorú sme sa vydali, a rovnako tak si myslím, že to, z čoho budú mať prospech predovšetkým občania, je vlastne jednotný kontaktný bod, na ktorom si budú môcť vybaviť celú svoju agendu počnúc dokladmi, matrikami, životným prostredím, školskými vecami a tým, čo s tým súvisí, dokonca aj tie agendy, ktoré budú vlastne naďalej vybavované okresnými úradmi v sídle kraja, budú môcť vybavovať občania priamo vo svojich mestách, to znamená v mestách, ktoré sú často 50 – 60 kilometrov vzdialené od mesta krajského. To znamená, napríklad v prípade veľkého mesta, akým je Poprad, práve to cestovanie smerom do Prešova bude minulosťou.
Veľmi pekne ďakujem. A, samozrejme, i keď v tomto prípade v prvom čítaní sú tu len nejaké systémové otázky, v druhom čítaní, sme každý vylepšujúci návrh pripravení prediskutovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, budem sa snažiť byť veľmi stručný. Nakoniec, podobne ako som to včera hovoril po prerokovaní zákona o zmene dôchodkového systému v ozbrojených zložkách, aj v tomto prípade až na drobné výnimky išlo predovšetkým o vecnú diskusiu, čo k tomu prispelo.
Na úvod by som chcel povedať, že viackrát zaznelo v tejto snemovni, že zákon je v tejto chvíli komplikovaný, má mnoho pozmeňujúcich návrhov, je to vlastne určitá pre mnohých ako keby neprehľadná džungľa právnych predpisov. To sa ale stáva väčšinou v prípade, keď aj navrhovateľ je ochotný počúvať.
Najväčší pozmeňujúci návrh, a tu chcem trošku na rozdiel od pána poslanca Gábora Gála povedať, ten, ktorý sme spracovali aj s pánom poslancom Bagačkom, bol naozaj spoločným dielom, ale keby sme išli podľa vašej dikcie, tak ten zákon, samozrejme, nie je možné označovať ako môj, ale by sme ho museli označovať ako zákon pána doktora Kaľavského a pani inžinierky Behrovej. Čiže z tohto uhla pohľadu si myslím, že vždy je dôležité aj určité autorstvo, aj určitá forma integrácie jednotlivých pozmeňujúcich návrhov. A tu sa chcem určite poďakovať popri kolegoch, ktorí spolu tvorili tento zákon, ktorých som tu spomínal, aj pánovi poslancovi Bagačkovi, pretože sa tej úlohy zhostil veľmi dobre. A ja osobne si takto predstavujem aj úlohu spravodajcu. Treba teda povedať, že mali sme na výber. A tu som tak trošku pri takej drobnosti, ktorá mi príde minimálne ako dilematická, že, áno, mohli sme predložiť zákon, ktorý by prišiel ako jasný dokument, prešiel by dvoma čítaniami, a dnes by sme schválili dokument, ktorý by bol pre vás čistý, jasný a nemenný. Vtedy by ste ale hovorili o valci, o nedemokratickom prístupe, o tom, že vás nepočúvame, o tom, že nechceme načúvať vašim návrhom, ktoré proste boli v najväčšej miere v týchto návrhoch zapracované. Ten pozmeňujúci návrh, napríklad ktorý predložil pán poslanec Bagačka, reflektoval vaše pripomienky z prvého čítania. To málokedy býva. Ja si myslím, že toto je trošku aj prelomová vec, tak ako pán poslanec Gál povedal, že našiel akceptované všetky svoje pripomienky bez toho, aby predložil pozmeňujúci návrh. Čiže my sme jednoducho počúvali, čo hovoríte, a snažili sme sa na to reagovať. To sme robili počas celého trištvrte roka. Čiže vaša kritika, komu že je to vlastne v tejto chvíli komplikovaná novela, mi príde ako pochvala v tom, že sme načúvali vašim návrhom a zmenám, ktoré ste predkladali, lebo sú tam zapracované, ale za to vám, samozrejme, ďakujem. Je to špecifická forma, ale rozhodne si myslím, že bola určite myslená takto.
Pani poslankyňa Žitňanská vystúpila ako prvá, vystúpila dvakrát. Tam by som rád iba poupravil tú otázku, keď hovorila o tom, že sme predkladali zrýchlenú novelu v čase, keď sme vedeli, že pán predseda vlády Robert Fico vyjednal určité zjednodušenie situácie v oblasti čerpania eurofondov na samite Európskej únie v Bruseli. Problém tohto bezpochyby veľkého víťazstva je v tom, že Únia bola ochotná zapracovať dodatok k memorandu o tom, že bude so Slovenskom niečo robiť. Ale nepovedala ako a kedy. To znamená, to neplatí totižto len pre rok 2013, ale aj pre roky 2014 a 2015. Čiže my sa kľudne môžeme dozvedieť o tom, akým spôsobom sa to bude riešiť až na konci roka a možno to bude platiť iba pre roky 2014 a 2015. To znamená, z tohto uhla pohľadu bola tá novela, samozrejme, nevyhnutná.
Keď sa vrátim k tým, samozrejme, aukciám, ony ostali povinné. To, na čo boli aukcie vymyslené, znamená tovary, služby bežného charakteru. Ale viackrát sa vyskytlo, že na jednej strane sa aukciovali veci, ktoré aukciovať ani nie je veľmi dobre možné práve pre komplikovanosť systému, čoho dôkazom boli niektoré aukcie, kde sa odhadovaná cena dostala práve preto, že nevedel dobre obstarávateľ to vyhodnotiť, samotná obstarávacia cena bola o polovičku nižšia, no a, samozrejme, aukčná firma si vypýtala skoro celý ten rozdiel, lebo boli bežné sumy, keď sa v státisícoch eur platili odmeny za to, že sa vykonala aukcia. Tam to vidíme ako naozaj zbytočné, pretože samotný súťažný princíp donúti podávať ceny, ktoré sú adekvátne.
K tej téme vlastne, ktorá sa týkala centrálneho obstarávania a nižšej ceny, ja som len hovoril, že akonáhle niekto bude musieť zisťovať, či vie mať nižšiu cenu, musel by fakticky súťažiť. Akonáhle by súťažil, vystavoval by sa riziku, že vysúťaží aj vyššiu cenu, nie vždy nižšiu. A musel by potom kupovať za vyššiu cenu, napriek tomu, že centrálne obstaraná zmluva obsahuje, samozrejme, cenu lepšiu. A čo je najväčší problém? Že tým pádom by centrálne obstarávanie stratilo význam, pretože akonáhle by mal súťažiť, tak stráca čas na to, aby zistil, či nevie náhodou získať lacnejšiu cenu. Preto ten pozmeňujúci návrh, ktorý následne predložila pani poslankyňa Žitňanská, si myslím, je už tou cestou, ktorá asi spĺňa tú predstavu, ktorú mala. A zároveň si myslím, že je pre samotný zákon prínosom. Preto chcem oceniť de facto obidva návrhy, ktoré pani poslankyňa predložila aj v oblasti centrálneho obstarávania a garancie nákupu pri prípadnej nižšej cene. A to isté platí aj pri referencii ohľadne realizácie zákazky trojnásobku hodnoty tejto zákazky, kde pri podlimitných zákazkách to má stále význam, v nadlimite, samozrejme, kde už je suma omnoho vyššia, tam stačí stopercentná hodnota tejto referencie.
Pán poslanec Hrnčiar v tej prvej časti, ktorú prezentoval, takisto si myslím, ten pozmeňujúci návrh prispieva k tomu, aby ten návrh zákona bol, samozrejme, lepší. V tých zvyšných častiach v podstate poskytuje iný pohľad na tú istú vec. Myslím si, že tá cesta, ktorú sme zvolili, je stále kompromisom. Pri tom prvom pozmeňujúcom návrhu ho považujem za návrh vylepšujúci. A myslím si, že si zaslúži aj podporu.
Vystúpenie pána poslanca Hudackého skôr by som videl ako politické. Jeho pozmeňujúci návrh je v rozpore s úplne všetkými pravidlami, ktoré fungujú. Nie je možné vylučovať zo súťaže, samozrejme, podnikateľov z Košíc, ak sa súťaží v Banskobystrickom kraji, pretože v tom prípade by ľahko mohlo dochádzať k tomu, že sa rozhodnem, že chcem podnikateľov iba z obce, kde všetkých podnikateľov poznám. A to je presný priestor na to, aby som si mohol vyberať súťažiteľov podľa toho, kde sa mi to hodí, podľa toho usporiadam súťaž a podľa toho si viem vyberať región, ktorý mne najviac vyhovuje, čo je niečo, diskriminácia, čo je nielen v našej ústave, samozrejme, popierané. Ale s tým by nás Európska únia vyhnala ešte skôr, ako by zákon stihol byť vytlačený.
Podobne je to v prípade vystúpenia pána poslanca Galka, kde podľa mňa v jednej veci nedošlo k pochopeniu situácie. A to je v prípade, že je sankcia podnikateľovi, ktorý má uzatvoriť zmluvu. Nuž tak ak raz sa prihlási do súťaže a aj ju vyhrá, tak nemôže svojím postojom, nechcením uzavrieť zmluvu, vydierať, vydierať jednak obstarávateľa, aby možno dal lepšie podmienky, lepšiu cenu, a hlavne tak likvidovať napríklad obce, ktoré na túto súťaž majú časovo limitované prostriedky. Preto tam tá sankcia, samozrejme, je.
A v priamom rozpore je jeho tvrdenie, ktoré dal napríklad v pozmeňujúcom návrhu následne pán poslanec Matovič. Naopak, pán poslanec Galko chcel chrániť neserióznych subdodávateľov, pretože chránil práve tie firmy, ktoré boli špekulatívne, chránil firmy agentúrne, ktoré nemajú ani jedného zamestnanca, dvadsať právnikov a dvadsať odborníkov na verejné obstarávanie a zadávajú potom zákazky malým a stredným podnikateľom, ktorých máme podporovať, živnostníkom, ale potom im neplatia po vykonanej práci a nechávajú veľké pomníky malých skrachovaných firiem, ktoré majú 5, 7, 10 zamestnávateľov, čo vlastne má byť tým hnacím motorom ekonomiky. Čiže skôr si myslím, že tam nebol zlý úmysel, len nepochopenie možno presne tej dikcie zákona.
Čiže tieto dve vystúpenia hodnotím viac politicky.
Určitým prekvapením bolo vystúpenie pána poslanca Beblavého, ktorý sa v tomto prípade naozaj obmedzil na vecné pripomienky. A v dvoch prípadoch, si myslím, naozaj aj vedia veci posunúť dopredu, budem ale postupne reagovať.
V jednej časti vystúpenia si trochu protirečil, pretože na jednej strane on rád udáva, že bolo dosiahnuté číslo 4,9 súťažiaceho na súťaž, na druhej strane hovorí, že no ale v prípade užšej súťaže si ktokoľvek kedykoľvek zoženie 5 svojich kolegov a budú s ním súťažiť. Tak teraz ktoré číslo je pravdivé? S čím sa vlastne dá nejakým spôsobom manipulovať, že mám 5 spolusúťažiacich a tým pádom vytváram dojem, že v súťaži bolo 5 ľudí čiže ešte viacej ako ten priemer? Alebo teda sám pripúšťa, že číslo 3,9 je číslo nepočítateľné, pretože nerešpektuje reálnu situáciu v niektorých súťažiach, pretože niekde tých súťažiacich proste viacej nie je.
Čo sa týka predĺženia tej krátkej úpravy novely, ktorú sme predložili, a zdržania, áno, zdržanie nastáva práve v tých situáciách, kde je iba jeden súťažiaci a nikto nič nenamieta, tak musí sa tá súťaž ešte raz skontrolovať. To je ale zdržanie 15 dní. A my hovoríme o ušetrení troch-štyroch mesiacov. Takže to je neporovnateľné.
Potom jeho pripomienka k centrálnemu obstarávaniu, s ktorou súhlasím, ktorá sa nakoniec odzrkadlila aj v prípade pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Žitňanskej, to bola dobrá pripomienka. Myslím, že išla správnou cestou. V prípade právnikov sme sa aj dokonca rozprávali, toto bol návrh, ktorý bol asi najlepší z tých, ktoré sme mali k dispozícii, i keď ja osobne preferujem možnosť univerzálnej dohody zo Slovenskou advokátskou komorou, ktorej advokáti sú jediní, ktorí môžu poskytovať právnické služby. Ak by tam mohlo dôjsť k dohode medzi štátom a advokátskou komorou, otázka súťaženia právnikov by bola naozaj veľmi, veľmi jednoduchá a z môjho pohľadu aj omnoho transparentnejšia.
Otázku trojnásobku obratu, ktorú tu pán poslanec Beblavý naznačil, sme vyriešili alebo vyriešila pani poslankyňa Žitňanská vo svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý, si myslím, je takisto, ako som už spomenul v úvode, hodný podpory. V oblasti kaucií vychádza zrejme pán poslanec Beblavý zo starého textu a iba som ho upozornil na to, že sme znížili hodnotu kaucií o 50 %.
Pán poslanec Chren, ktorý vystúpil, vystúpil s návrhom, ktorý môže pomôcť práve tým obciam, ktoré nemajú ešte dostatočné technické vybavenie na realizáciu trhoviska, alebo ďalším spoločnostiam, pretože benchmarking cien je vec, ktorou sme viackrát chceli ísť. A bude to prirodzená cesta, ktorá môže napríklad slúžiť aj ako prepojenie prieskumu trhu, o ktorom hovorí pozmeňujúci návrh pani poslankyne Žitňanskej, a teda stanovenie, či cena napríklad v rámcovej zmluve je lepšia na trhu momentálne, na čo, ináč, reaguje aj staré ustanovenie zákona, ktoré sa volá negatívny floating, ktorý núti dodávateľa v rámci zmluvy k tomu, aby znižoval cenu aj počas platnosti zmluvy v závislosti od vývoja cien jednotlivých komodít na trhu. Čiže myslím si, že návrh pána poslanca Chrena je rovnako akceptovateľný.
Pán poslanec Matovič doniesol návrh, ktorý súvisí s ochranou subdodávateľov. Pôvodný návrh rátal iba s určitou formou sankcie, tento návrh to rozširuje. Myslím si, že to má základnú logiku v tom, že posilňujeme práve tých drobných živnostníkov a remeselníkov, ktorí často sa stávali obeťami špekulantov, práve ktorým neplatili, pretože cez to sa vykonávali tie najnižšie ceny. Nakoniec, most v Kurimanoch to tak dosť zvýraznil, keď na rozdiel od hlavného dodávateľa, nemeckej firmy, na ktorej meno si už nespomeniem, ten posledný, kde jeden z pracovníkov bol poškodený na zdraví, bol až 5. alebo 6. firmou v poradí, na rozdiel od toho, kto garantoval stavbu. U mnohých z nich nedochádzalo k včasnému plateniu faktúr, čo je veľmi dobré ustanovenie.
Smerom k zamestnancom je ustanovenie zaujímavé. Uvidíme, ako to bude fungovať v praxi. Tu tak rozmýšľam o miernom probléme so zneužívaním. Ale verím, že bude pochopené správne, a preto si myslím, že tento návrh v obidvoch prípadoch si rovnako tak zaslúži svoju podporu.
V prípade pani poslankyne Vášáryovej by som chcel poďakovať za návrh, ktorý v prípade nášho technokratického prístupu, samozrejme, mohol uniknúť. Kultúrna obec zjavne má dôvody na to, aby to takto fungovalo. Rozumiem, zakúpenie majstrovského nástroja, ktorý býva často jedinečný, asi nemôže byť predmetom súťaže. Trošku nadľahčene by som sa posťažoval, že ma mrzí, že pani poslankyňa nezaradila orchester ministerstva vnútra do týchto výnimiek. Ale v každom prípade my sa skúsime o to adekvátne postarať. V každom prípade hovoríme o vzorových telesách kultúrnych, ktoré v Slovenskej republike fungujú. A preto je na toto, samozrejme, určite priestor. A myslím si, že tento pozmeňujúci návrh zákon rovnako tak vylepšuje a zaslúži si podporu.
Takže na záver by som to rád zhrnul. Okrem návrhov, ktoré sme zapracovali do toho rozsiahleho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol často kritizovaný, ktorý ale vychádzal z pripomienok, ktoré boli prednesené ešte v prvom čítaní tak, ako napríklad pán poslanec Gál našiel všetky svoje pripomienky upravené v tomto veľkom pozmeňujúcom návrhu, si myslím, za pozornosť a za určitú podporu stoja dva návrhy pani poslankyne Žitňanskej, ako ich predniesla v ústnej rozprave, prvý návrh pána poslanca Hrnčiara, pána poslanca Beblavého vlastne návrhy boli zapracované v návrhu pani poslankyne Žitňanskej, návrh pána poslanca Chrena, pána poslanca Matoviča a pani poslankyne Vášáryovej. Veľmi pekne ďakujem vzhľadom na to, že tých návrhov bolo naozaj veľa.
A ešte taká drobná štatistika. Počet bodov, ktoré boli prednesené v rozprave, je veľmi príbuzný tomu veľkému pozmeňujúcemu návrhu. Čiže ak sa jednotliví opoziční poslanci sťažovali, že tých návrhov bolo veľa, a nemali čas na veľmi preštudovanie, keby sme hlasovali dnes o tomto zákone, tak toho času na preštudovanie tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložili jednotliví opoziční poslanci, by bolo tiež určite málo. Preto by som si dovolil pána poslanca Bagačku ako spravodajcu poprosiť, že možno by bolo ideálne, keby sme mohli o tomto návrhu hlasovať budúci týždeň v utorok. A tak by sme vyčistili všetky veci za tieto štyri dni a prešli si vlastne jednotlivé veci. Veľmi pekne ďakujem za pochopenie.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som odpovedal na položenú otázku.
Ak by som mal v skratke vyjadriť ročnú bilanciu vlády, povedal by som, že plníme, čo sme sľúbili voličom, a po roku máme za sebou konkrétne výsledky v oblastiach, ktoré sú pre úspešné zvládnutie dnešnej neľahkej situácie kľúčové.
Keď sme vytvárali vládu, nemali sme žiadne ilúzie o tom, aké obdobie našu krajinu a budúcu vládu čaká. Vedeli sme, že ekonomický vývoj v Európe bude nepriaznivý, čo sa odrazí na našom hrubom domácom produkte a pracovnom trhu. Očakávania sa po roku vo veľkej miere naplnili. Eurozóna sa v treťom štvrťroku 2012 prepadla do recesie a navyše zúri aj dlhová kríza. V tomto roku sa podľa dostupných prognóz očakáva v krajinách eurozóny naďalej recesia a len pomalé zotavovanie z hlbokej krízy.
Pozícia a úloha vlády nie je jednoduchá. Je objektívne determinovaná viacerými faktormi. Na jednej strane je to situácia v ekonomike, ktorá si bezpochyby vyžaduje v dôsledku pretrvávajúceho negatívneho vývoja globálnej, finančnej a hospodárskej krízy potrebu stimulácie hospodárskeho rastu a podporu vytvárania pracovných miest. Na druhej strane sa od našej vlády požaduje udržanie makroekonomickej stability a zabezpečenie konsolidácie verejných financií.
Stotožnili sme sa s dlhodobými cieľmi hospodárskej a spoločenskej politiky Slovenskej republiky. Na ich dosiahnutie však ponúkame odlišné nástroje ako predchádzajúca vláda. Začali sme preto realizovať program založený na spoločenskej stabilite, istotách pre ľudí a proeurópskej orientácii.
Základným východiskom činnosti vlády je v podmienkach trvalého sociálneho dialógu eliminovať vplyvy krízy a zabezpečiť jednotu ekonomického, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja Slovenska.
Ak chceme hodnotiť výsledky prvého roku vládnutia, musíme brať do úvahy v prvom rade celoeurópsky kontext, v ktorom je pre nás ekonomický a sociálny vývoj, samozrejme, rozhodujúci. Faktom je, že Európska únia je dnes v druhej recesii po kríze z roku 2009. V minulom roku zaznamenala eurozóna takmer jednopercentný pokles ekonomiky, pre rok 2013 predpovedá Európska komisia pokles o 0,3 %. A nezamestnanosť je na historicky rekordných úrovniach a má dosiahnuť úroveň nad 12 % aj v krajinách s tradične nižšou mierou nezamestnanosti ako napríklad v Českej republike. V Českej republike dosahuje takisto nezamestnanosť historicky najvyššie miery. Európa teda pokračuje v boji s dlhovou krízou. Predpísala si bolestivý recept, ku ktorému máme aj kritické výhrady. Ale sme pripravení hovoriť o jeho úpravách, zatiaľ však tento koncept platí a my sme pripravení ho dodržať.
Skôr ako prejdem k zásadným krokom a výsledkom vlády, treba v kontexte (ekonomicky aj politicky ťažko zvládateľné situácie v Európe) spomenúť výhodu Slovenska, ktorú predstavuje jednofarebná vláda. To prináša so sebou potrebnú stabilitu a schopnosť rýchlo prijímať zásadné rozhodnutia. V maximálnej miere sú tak eliminované hrozby vnútorných sporov a neschopnosti presadiť plány vlády.
Podarilo sa nám dosiahnuť pozíciu spoľahlivého, zodpovedného a akcieschopného člena európskeho klubu. S tým súvisí aj vysoká dôvera v Slovensko, v jeho schopnosť zvládať úlohy, čo je dnes v európskom kontexte vzácnou komoditou. Uvedené má aj finančné vyjadrenie v miere úrokových sadzieb pri predaji štátnych dlhopisov, teda má cenu usporených peňazí pre štát. Všetci veľmi dobre viete, že Slovensko si požičiava za historicky najnižšie úroky, aké kedy malo k dispozícii. Má to, samozrejme, svoj význam aj pre konsolidáciu verejných financií, pretože dlhová služba sa stáva zásadne, zásadne lacnejšou. Sú to násobky, sú to násobky percent, za aké si slovenská vláda požičiavala na začiatku tohto desaťročia.
Konsolidácia verejných financií bola prvou a najnevyhnutnejšou úlohou vlády, keďže je kľúčová z hľadiska dôveryhodnosti krajiny u rozhodujúcich európskych partnerov a medzinárodných finančných inštitúcií. O úspešnosti splnenia tejto úlohy asi viac vypovedá fakt, že vďaka plneniu deficitného záväzku Slovensku veria finančné trhy natoľko, že sa nám podarilo, ako som už povedal, historicky najvýhodnejšie predať štátne dlhopisy, inak povedané, vďaka zodpovednému prístupu k ozdravovaniu verejných financií sa nám darí lacnejšie financovať potreby štátu, čo nám prináša výrazné úspory, konkrétne môžeme hovoriť v tomto prípade o úspore v objeme 120 miliónov eur, 3,6 miliardy v starých slovenských korunách.
Rovnako podstatný je aj postup, ktorý sme si pri ozdravovaní verejných financií zvolili. Jasne sme povedali, že konsolidáciu nebudú na svojich pleciach niesť tí, ktorí krízu nespôsobili. Súčasne sme pristúpili k úsporám na strane štátu cez viazanie výdavkov, znižovanie prevádzkových aj mzdových nákladov vládnych rezortov. Konsolidácia v celkovom objeme 3,5 miliardy eur je náročná úloha, vyžaduje nespočetné množstvo rokovaní, najmä ak sme sa rozhodli plošne nezvyšovať daň z pridanej hodnoty, čo by bolo, mimochodom, najjednoduchšie, ale súčasne sociálne najnespravodlivejšie riešenie, pretože cez zdraženie tovarov by sa dotklo najmä ľudí s nižšími príjmami.
K téme „o trestaní úspešných" zvyšovaním daní chcem uviesť, že aj po zvýšení dane z príjmu fyzických osôb je na Slovensku miera progresivity nižšia ako vo väčšine európskych krajín a aj miera zdanenia firiem je nižšia ako priemer Európskej únie.
K daňovej problematike je potrebné uviesť, že po rozvrate, ktorý nám súčasná opozícia zanechala v daňovej správe a ktorý výraznou mierou prispel k zníženiu daňových príjmov, a tým k zvyšovaniu objemu konsolidačného balíka, sa nám v poslednom období darí zvyšovať razanciu aj úspešnosť v boji proti daňovým únikom. K uvedenému prispeli legislatívne opatrenia v oblasti dane z pridanej hodnoty, limitu na hotovostné platby, ale aj konkrétne kroky špecializovaných policajných zložiek.
S konsolidáciou verejných financií súvisí aj úspešne rozbehnutá realizácia programu ESO. Efektívna, spoľahlivá, otvorená štátna správa môže celkom otvorene naznačiť, že program má zámer uskutočniť zásadné zmeny v systéme štátnej správy. Jeho cieľom je zjednodušiť kontakt občana so štátnou správou a zároveň zvýšiť transparentnosť a efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov, ako aj ich účinnú kontrolu. Na základe schválených zmien v legislatívnom rámci štátnej správy sa k 1. januáru 2013 vykonali prvé organizačné zmeny, predovšetkým integrácia časti špecializovanej štátnej správy na krajskej úrovni. Ďalej sme vykonali zmeny v princípoch ekonomického a personálneho riadenia miestnej štátnej správy. Tieto činnosti boli výrazne centralizované. A od komplexnej reformy štátnej správy ESO očakávame lepšie vynakladanie prostriedkov z verejných zdrojov.
Dnes môžeme konštatovať, že konsolidácia verejných financií prebieha úspešne. Dokazuje to aj vývoj verejných financií v prvých mesiacoch tohto roka. Súčasne platí, že ak by nastal vývoj, ktorý by ohrozil plnenie cieľa trojpercentného deficitu verejných financií, sme pripravení na ďalšie opatrenia, pri ktorých ale garantujeme, že nebudú na strane príjmov, teda charakteru zvyšovania daní, ale výlučne na strane úspor v štátnej spotrebe.
S konsolidačným úsilím priamo súvisí prorastová hospodárska politika, pretože rast je nevyhnutným predpokladom daňových príjmov a s politikou rastu v čase utlmenia verejných investícií zase priamo súvisí oblasť čerpania fondov Európskej únie. Žiaľ, musím konštatovať, že v kľúčovej oblasti efektivity čerpania fondov Európskej únie nám predchádzajúca vláda zanechala veľmi zlú východiskovú pozíciu, z prostriedkov pre rok 2011 v objeme 1,7 miliardy eur, ktorých čerpanie je obmedzené do konca roku 2013, prevzali sme pripravenosť prakticky na úrovni nula, čo by znamenalo škody pre Slovensko nielen v podobe prepadnutia zdrojov, ale aj nevyužitia ich prínosu pre investície do rastu domácej ekonomiky. Preto sme vyvinuli maximálne úsilie na urýchlenie čerpania vrátane čiastkových zmien v oblasti verejného obstarávania. A dnes môžeme konštatovať postupné zlepšovanie miery čerpania eurofondov. Zvýšenie efektivity čerpania eurofondov z aktuálneho programovacieho obdobia kontrolujeme na každotýždennej báze.
Veľké úsilie sme v ostatných mesiacoch venovali aj budúcemu programovaciemu obdobiu. Veríme, že výsledok rozpočtového samitu Európskej rady sa nebude pre Slovensko zásadne meniť, pretože sme v tejto oblasti dosiahli veľké úspechy, keď sa nám podarilo zvýšiť objem peňazí na viac než 13 miliárd eur v rokoch 2014 až 2020. Aby sme uvedené zdroje vedeli čo najviac využiť pre hospodársky rozvoj, zriadili sme Radu pre partnerskú dohodu pre čerpanie fondov Európskej únie pre budúce rozpočtové obdobie. V rade sú zastúpení všetci relevantní aktéri. Súčasne ideme do zníženia počtu operačných programov a do väčšej centralizácie koordinácie na pôde Úradu vlády a nového postu podpredsedu vlády pre investície, ktorý gestoruje aj agendu eurofondov.
Vláda vytvára predpoklady, aby bolo maximum zdrojov z Únie využitých pre prorastové investície. Príkladom je naplánovaná suma 8 miliárd eur do projektov infraštruktúry, ktoré majú potenciál zvýšiť ročne rast HDP o 0,4 % a vytvoriť tisícky pracovných miest v stavebníctve. Slovensko je dnes jednou z mála krajín Únie s ekonomickým rastom, za štvrtý štvrťrok 2012 sme spolu s Poľskom a Rumunskom obsadili štvrtý najrýchlejší rast, pričom v roku 2014 by mal náš rast dosahovať bezmála 3 %. Preto sme v rámci kontrolných dní na ekonomických rezortoch dospeli k dohode a do vlády už bol predložený program deviatich podporných prorastových opatrení z dielne rezortu hospodárstva, ktoré sa sústredia na podporu podnikateľského prostredia, exportu a investovania do zmien v odbornom školstve, do oblasti výstavby infraštruktúry či energetickej efektívnosti.
Dôraz na prorastové opatrenia je kľúčový z hľadiska boja proti najväčšiemu sociálnemu problému krajiny, vysokej nezamestnanosti. Aby sme dali obraz živený rozdrobenou opozíciou bez iniciatív a bez tém do reálneho kontextu, treba pripomenúť, že vysoká nezamestnanosť je chronický problém Slovenska. V podstate počas celého obdobia posledných desiatich rokov sme patrili k štyrom krajinám s najvyššou mierou nezamestnanosti v Európskej únii. Čiže nejde o nový fenomén. Rovnako je faktom, že nezamestnanosť rástla počas minulého roka v devätnástich krajinách Únie, teda vo väčšine členských štátov. Na Slovensku rástla rovnako rýchlo ako v eurozóne, kde dosahuje historické rekordy. Nárast nezamestnanosti je pripisovaný návratu krízy, konkrétne dlhovou krízou a striktnou politikou úspor, ktorou na krízu Európa reaguje a ktorá, samozrejme, brzdí rast.
Slovensku komplikuje situáciu aj jeho pozícia malej, šiestej najotvorenejšej ekonomiky na svete priamo naviazanej na odbytové trhy v rámci Únie, z ktorých väčšina zažíva výrazný ekonomický prepad. Úloha domáceho trhu je prakticky zanedbateľná, keď si uvedomíme, že vývoz zo Slovenska slovenských produktov predstavoval až 95 % našej produkcie.
Zároveň musím dodať, že na základe doteraz známych údajov žiadne z opatrení vlády neprispeli k zvýšeniu miery nezamestnanosti. Vychádzam z porovnania vývoja miery nezamestnanosti na konci minulého a na začiatku tohto roka, keď sa podľa opozície mali negatívne prejaviť viaceré legislatívne kroky vlády. V skutočnosti to však podľa oficiálnych údajov vyzerá práve naopak. Ak napríklad porovnáme počet ľudí, ktorí pribudli do evidencie nezamestnaných na úradoch práce v mesiacoch október až december 2012, tak každý z týchto mesiacov pribudlo o sedemtisíc až deväťtisíc nových nezamestnaných menej ako rok predtým. Ak sa dozvuky našich opatrení mali prejaviť až začiatkom tohto roka, tak v januári pribudlo nových nezamestnaných menej ako v tom istom mesiaci za posledné štyri roky. Napríklad vlani ich bolo o päťtisícpäťsto viac...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán podpredseda vlády, chcem vás upozorniť, že uplynul stanovený 15 minútový limit. Takže...

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ďakujem. Ja teda poviem iba jednu vetu, pani podpredsedníčka.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Tých úloh, ktoré sme splnili za ten rok, je zjavne tak veľa, že ich ani za 15 minút nestihneme popísať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny (pracovná cesta mimo Bratislavy), zastúpi ho minister životného prostredia Peter Žiga. Podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír má plánované prijatie, zastúpi ho minister dopravy a výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, máme za sebou dlhú cestu, komplikovanú, ale myslím si, že stála za to. Je to zákon, ktorý pravdepodobne prekonal mnoho štandardov, ktoré máme zavedené v rámci aj našej legislatívy, a to najmä tým, že v pripomienkovom konaní bol takmer trištvrte roka, že aj predkladateľ zákona už počas jednotlivých čítaní akceptoval niektoré návrhy z pléna počas prvého čítania. Aj z toho dôvodu sme pripravili do výborových čítaní niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré reflektovali napríklad na vystúpenia poslancov, ktoré zazneli v tejto sále už počas prvého čítania.
Rád by som teda predovšetkým zdôraznil, že v rámci nového zákona o verejnom obstarávaní hovoríme predovšetkým o zásadnej zmene v oblasti zverejňovania, v oblasti transparentnosti a nadväzujeme na doterajšiu prax, ktorá sa osvedčila. A to je zverejňovanie zmlúv. K tomu z obidvoch strán tohto procesu pridávame zverejňovanie tak celého procesu obstarávania, ako aj celého procesu plnenia samotnej zmluvy až do posledného dňa, pretože sa často stávalo, že jedna vec sa obstarala a niečo úplne iné sa v konečnom dôsledku dodalo často v inej cene, v inej kvalite a v inom počte.
Často sa tu hovorí o počte súťažiacich a o tom, aby sme zvýšili dôveryhodnosť slovenského verejného obstarávania a dostali sme do verejného obstarávania čo najväčší počet uchádzačov a tým pádom vytvárali podmienky pre kvalitnú súťaž, dobré ceny a vysokú kvalitu. Preto napríklad už nebude musieť podnikateľ navštevovať jednotlivé webové stránky obstarávateľov, Úradu pre verejné obstarávanie a podobne, ale bude vždy môcť nájsť u každého obstarávateľa jednak jeho kompletný zoznam obstarávaní, ale, čo je podstatné, po tom, čo sa prihlási do zoznamu podnikateľov, bude pravidelne informovaný aktívne zo strany obstarávateľa či Úradu pre verejné obstarávanie o jednotlivých obstarávaniach, ktoré sa týkajú komodít, ktoré vyrába, dodáva alebo poskytuje služby. To znamená, že štát bude aktívne oslovovať všetkých podnikateľov, ktorí sa nachádzajú na trhu, a bude ich žiadať o to, aby prišli do súťaže so štátom a urobili svoju ponuku. Toto, si myslím, jednak spôsobí zvýšený počet uchádzačov, pretože nebude žiadna súťaž, ktorá by zostala utajená, schovaná alebo akýmkoľvek iným spôsobom nepovšimnutá, a bude možné, aby sme vedeli vždy porovnávať jednotlivé kvality a ceny všetkých obstarávateľov v regulárnych súťažiach.
Zavádzame niekoľko úplne nových titulov, ako je napríklad ex ante kontrola, čo veľmi pomôže potom, či sa tento model plne uplatní, pretože bude prechádzať ešte v nasledujúcom období niekoľkými ďalšími zmenami. Zavádzame len jeho úvodnú podobu, kde najmä obce a menší obstarávatelia, ktorí nemajú vytvorené vlastné odborné pracoviská len pre obstarávanie, budú môcť si nechať skontrolovať svoje podklady, aby už pri vyhlásení súťaže sme hovorili o kvalitných súťažných podkladoch.
Rovnako tak posilňujeme princíp najvýhodnejšej ponuky, pretože často sa otázka iba samotnej ceny stávala predmetom špekulácie. A zavádzacia cena síce bola nízka, ale všetky následné náklady na údržbu, na dodanie určitých častí spotrebného materiálu, najmä hovoríme teraz o hardvéri, či už sú to tlačiarne alebo kopírky alebo ďalšie veci, ktoré sú mimoriadne rozšírené na našich úradoch. Tak samotná zavádzacia úvodná cena napríklad tlačiarne bola veľmi lacná, ale už tonery do tejto tlačiarne štát nakupoval niekoľkonásobne drahšie, ako je to bežné na trhu. To isté platí o mnohých službách, ako sú servis áut a podobne.
Rovnako tak sa zavádza podľa mňa jedna z tých revolučnejších častí tejto novely a to je otázka elektronického trhoviska, ktoré bolo často predmetom diskusií. Ale skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že to je jednoznačne prínosom, elektronické trhovisko, ktoré má pracovať na mierne obrátenom systéme, ako sú bežné súťaže, to znamená, registruje ponuky podnikateľov. Obstarávateľ si z týchto ponúk vyberá. A následne v nasledujúcich 72 hodinách dochádza k elektronickej aukcii o najlepšiu cenu. Zavádzame možnosť v podlimitných zákazkách nakupovať veľmi rýchlo a veľmi efektívne v priebehu 72 hodín.
Takisto hovoríme o zákaze dodatkov.
Hovoríme v tomto zákone o zrušení známeho rokovacieho konania bez zverejnenia, keď nešlo ani tak o zneužívanie tohto inštitútu ako predovšetkým o obstarávanie, o ktorom málokedy niekto vedel. Preto zavádzame povinnosť, aby obstarávanie, ktoré spĺňa tieto kritériá, a sú uvedené dôvody, pre ktoré je možné obstarávať týmto spôsobom, boli, ale vždy vopred zverejňované, aby sa mohli napríklad ozvať aj podnikatelia, ktorí dokážu túto službu splniť napriek komplikovanej situácii, ktorú obstarávateľ môže mať, pre ktorú má právo využívať takýto spôsob konania.
Takisto hovoríme o zrýchlení celého procesu, ktorý bude znamenať námietkové konania v dvoch častiach a predovšetkým v zlúčení jednotlivých námietkových konaní a rozhodnutí do dvoch častí, čo zásadným spôsobom má možnosť zrýchliť obstarávanie.
Zavádzame aj systém referencií kvality, ktorý predovšetkým má odstrániť problémy so špekulatívnymi firmami, s nekvalitnými dodávkami a predovšetkým s firmami, ktoré podvádzajú a správajú sa nečestne. Často poškodzujú tak svojich subdodávateľov ako aj samotné obstarávania, obstarávateľa tým, že vedia, že je v časovej tiesni. A snažia sa za tých okolností vyjednať neprimerané podmienky výhodné pre dodávateľa. Všetky takéto porušenia budú, samozrejme, „odmenené“ určitými sankciami, či už to budú zákazy činnosti alebo podobne.
Je tu množstvo ďalších opatrení, ale preberali sme ich viackrát v tomto zákone.
A myslím si, že to, čo chcem na záver úvodného slova predovšetkým povedať, je, že sme počas celého priebehu akceptovali naozaj množstvo pozmeňujúcich návrhov, aj medzi prvým a druhým čítaním, keď sme pripravili veľký pozmeňujúci návrh, ktorý jednak súvisel so zrýchleným konaním, kde sme prednedávnom prijali niekoľko ustanovení, ale predovšetkým rešpektoval niekoľko námietok, ktoré tu zazneli z úst predovšetkým opozičných poslancov, sme akceptovali a zapracovali už do samotného návrhu zákona. Spomeniem iba tie, ktoré sa dotýkajú napríklad samotnej komisie, ktorá bude rozhodovať na druhom stupni, kde sme vypustili z účasti v tejto komisii šéfa služobného úradu, Úradu pre verejné obstarávanie. A zaviedli sme pravidlá výberového konania a určitej rotácie jednotlivých členov tejto rady Úradu pre verejné obstarávanie, rovnako tak v prípade podlimitnej výnimky, ktorá bola zavedená na tie prípady, keď naozaj obstarávanie buď nie je vôbec žiadúce, alebo ani nie je možné realizovať, kde sme pri námietke, ktorá hovorila o tom, že zavedenie 5-miliónového stropu je, samozrejme, vysoké, tak sme v prípade napríklad stavebných prác išli na limit, ktorý platí aj pre samotné služby. Sú to prípady, o ktorých aj v samotnom zákone hovoríme, či už sú to detské domovy alebo napríklad Slovenská pošta, ktorá všetky svoje ceny musí zverejňovať a musí ich mať pevné. A nedokáže v niektorých prípadoch, samozrejme, byť adekvátny súťažiteľ. A mnoho ďalších prípadov, ktoré sa vyskytnú, schvaľovať bude vláda. Bude to teda naozaj transparentné. A bude jasné, o čom v tomto prípade hovoríme.
Myslím si teda, že návrh bol viackrát prerokovaný s jednotlivými aj mimovládnymi organizáciami, bol prerokovaný aj s opozičnými poslancami. Samozrejme, chcem sa predovšetkým poďakovať poslancom strany SMER, kde ešte počas samotného pripomienkového konania prišli všetky návrhy. A mohli sme ho zapracovať vlastne už do samotného prvého textu tohto zákona. A príležitosť mali všetci tí, ktorí sa rozhodujú, aby to ešte urobili. V tejto chvíli, samozrejme, majú priestor. A argumenty a návrhy, ktoré budú zlepšovať tento návrh, sme pripravení akceptovať.
Verím, že po prijatí tohto zákona sa situácia na Slovensku zlepší a stane sa predovšetkým to, že peniaze, ktoré zo štátu majú prúdiť do jednotlivých zákaziek, majú za úlohu posilniť vnútornú spotrebu štátu, teda aj zvýšiť hospodársky rast, a teda aj vytvoriť primeraný počet pracovných miest v rámci samotného slovenského trhu, pretože v čase krízy sa stávajú štátne zákazky často jediným motorom, ktorý ekonomika v niektorých regiónoch vôbec má. Preto verím, že aj rýchle prijatie tohto zákona umožní, aby na Slovensku nepriaznivá situácia v oblasti zamestnanosti sa mala možnosť otočiť, a tento zákon tomu jednoznačne prispieť. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a ďakujem aj za podporu tohto zákona.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, som veľmi prekvapený, poviem na rovinu, som veľmi prekvapený, osobitne u niektorých poslancov, ktorých tu spomeniem osobitne, keby som to mohol nafotiť, ja to aj zaznamenám do nejakej kamery a potom by som to niekde púšťal, že takto vyzerá vecná diskusia k problému. Od prvého po posledného poslanca, no, som z tohto príbehu, ktorý sme tu dneska mali, týchto pár hodín, som naozaj úprimne, bez akejkoľvek irónie nadšený, takto si to predstavujem.
Čiže chcem sa vám poďakovať za to, že ste pristúpili k tomuto dôležitému zákonu z pohľadu, každý zo svojho, samozrejme, niekde súhlasíme, niekde nesúhlasíme, ale vec je tá, že každý to pojal vecne.
Ja by som sa teda pokúsil ku každému poslancovi, ktorý vystúpil k hlavnej myšlienke, ktorú hovoril, zareagovať z pozície našej.
Čo sa týka pána poslanca Galka, ktorý vystúpil a podal pozmeňovací návrh, ktorý znamená, že by sa to malo týkať iba pre nových. Ja som mu chcel pripomenúť, že bol vo funkcii takmer 19 mesiacov a tento problém existuje dlhodobo a mohol k nemu, samozrejme, adekvátne aktívne aj pristúpiť. A viem, že začala debata na túto tému, dokonca aj boli nejaké zásady už spracované, ale sa, samozrejme, nedotiahli, preto musím povedať, že tá snaha nejaká bola, ale už tej odvahy možno bolo o niečo menej.
V každom prípade platí, že jeho pozmeňovací návrh by znamenal, že by sme o takýchto číslach nemohli vôbec hovoriť a ten prepad toho deficitu by bol dramatickejší. Ešte raz, ja som to v úvode povedal, keby som bol naozaj ten, taký ten čistý definovaný populista, tak poviem, že bez problémov štyri roky ustojím deficit, ktorý sa padá, pretože zhoda okolností, ministerstvo vnútra ten deficit nemalo taký dramatický, ako ho má obrana. Pretože pre porovnanie, obrana tento rok na úrovni 118 mil., ministerstvo vnútra malo plánovaných 42, polovičku, hoci má podstatne viacej aktívnych policajtov, a už aj viacej dôchodcov, ale vnútornými opatreniami režimovými, ktoré sme urobili aj v rámci vnútra, sme skresali tento deficit zo 42 na 24. To znamená, to sú už úspory, ktoré sa udiali.
Čiže my by sme vedeli ísť v takejto podobe tých úspor zhruba, čiže by sme zmiernili ten nárast, tých 523 by to nebolo, bolo by to možno 470 a podobne. Ale buď egoista, minister, a teda však povedz si, že tie 24 alebo 30 mil. ročne vieš zatiahnuť, pri 700-miliónovom rozpočte by sa to niekde proste schovalo. Čiže mohol som naozaj sa k tomu postaviť alibisticky a povedať si, veď mňa sa to až tak netýka, toto je suma, ktorá sa dá zvládnuť, a nebolo treba tú zmenu pripraviť.
Prečo sme ju teda ale pripravili? Predovšetkým preto, a niektoré odpovede budú aj neskôr, to je napríklad odpoveď pánovi poslancovi Vašečkovi a pani poslankyni Jurinovej, pani podpredsedníčke Jurinovej, že my nemáme záujem na tom, aby fungoval tento systém len tieto tri-štyri roky, alebo možno by ešte prežil čas novej vlády, ktorá príde v roku 2016. Len tam by sa už tak naddimenzovával ten rozpočet, že ten civilný sektor, a to napríklad hovoril pán poslanec Brocka, ktorý porovnával civilných dôchodcov a ozbrojených, by už naozaj ten nepomer pri nich predstavoval neakceptovateľnú sumu. Neakceptovateľnú sumu a nastalo by nejaké opatrenie, ktoré nastalo napríklad v Maďarsku alebo v Litve, alebo v Lotyšsku, alebo v niektorých iných krajinách, kde prišlo k nekompromisnému 50-percentnému, napríklad, zosekaniu celého systému a vrátane zníženia dôchodkov. Čo je u nás nepredstaviteľná situácia nielen z pohľadu destabilizácie zboru, ale aj z pohľadu všetkých tých, ktorí už si tých svojich ix rokov v tých zboroch odpracovali.
Preto som sa rozhodol, že teda nie je dobré byť alibista, pretože o 10 rokov by som nevedel odpovedať na otázku, čo ste urobili pre to, aby ste ten systém stabilizovali?
Ja som sa o prvú stabilizáciu pokúsil ešte v roku 2008, to tu ináč spomenul aj pán poslanec Lipšic, kedy sme vytvorili na ministerstve vnútra pri zmenách, ktoré súviseli s platovkou, ako sa to civilne volalo, určitý bezpečnostný ochranný vankúš, ktorý v roku 2010 predstavoval zhruba 1,2 mld. korún, kedy osobitný účet ministerstva vnútra bol v pluse 1,2 mld. korún. A za dva roky sa prepadlo tých 1,2 do mínus ďalších asi 524, no to je nejak viac, okolo 24 mil. teda bol deficit tohto roku, dobre, proste veľa peňazí. Tých dôvodov, prečo sa to stalo, je veľa, ale faktom zostáva, že napríklad obrana neustála ten vývoj deficitu a prepadla sa hlbšie. Súviselo to najmä, nie je tu pán poslanec Mikloš, s neochotou ministerstva financií proste obsadzovať niektoré tabuľky, ono sa to ukázalo aj u učiteľov v takej inej podobe, ale jednoducho si povedal, že 2-tisíc ľudí robiť v týchto rezortoch nebude, a tým pádom ubudlo tých, ktorí prispievajú do toho systému. Čiže ako keby ste na trhu práce zrušili bez náhrady proste 200-tisíc pracovných miest a hotovo. To by určite pocítila Sociálna poisťovňa dosť intenzívne, že proste prestalo 200-tisíc ľudí platiť do systému.
A to boli hlavné dôvody, o ktorých môžme diskutovať. A hovorím to vecne, nie politicky, a preto ten systém začal mať naozaj prudký pád a ten pád bolo treba zastaviť. Súhlasím, že 193 mil. nie je úspora celých 523, ale tu treba vidieť dva horizonty. Treba vidieť bezpečnostné zbory, ktorým je vnútro, ZVJS - Zbor väzenskej a justičnej stráže, colníci a potom vojaci. Tieto systémy sa dostanú v priebehu tohto roka do plusu a budú vlastne svoje krivky, ktoré sa postupne zmenšujú, tie sínusoidy, až do rovnej čiary okolo nuly v priebehu asi 20 rokov, vykrývať ten cyklus celoživotný, lebo od ´98. len 15 rokov. Priemerná práca, sám ste to povedali, pán poslanec, je okolo 22 až 25, to znamená, ešte 10 rokov na tú absolútnu stabilizáciu proste potrebujeme.
Kdežto u vojakov je situácia iná. U vojakov sme sa v ´93., ak sa ja nemýlim, sme zdedili 46- alebo 47-tisíc, také nejaké číslo, profesionálnych vojakov. Dnes má armáda 13-tisíc profesionálnych vojakov. To znamená, my sme zásadným spôsobom znížili početnosť našej armády, a preto sme vlastne rozhodnutiami o racionalizácii armády vytlačili dlhoročne slúžiacich vojakov do dôchodku. Preto vlastne oni pomer medzi sebou a dôchodcom mali dlhodobo nepriaznivý a ten systém sa odvíjal, tá krivka ide proste iným číslom, ako to ide v bezpečnostných zboroch, ktoré v tom cykle sú stále a dokonca, naopak, policajtov o niečo viacej pribudlo, o nejakých pár stovák. Čiže ten odlišný vývoj je tu a ten obrovský deficit vo väčšej miere spôsobili, samozrejme, vždy vojaci.
Čo treba do toho ale tiež započítať, je napríklad, že sociálny systém v rokoch ´98 až 2002 produkoval veľké plusy, pretože málokto odchádza do dôchodku, každý si to chcel odrobiť a tie prebytky, tuším niekto vypočítal, to bolo niekde na úrovni okolo 3-3,5 mld. vtedajších korún. Aj tie prebytky sa všetky odvádzali do Sociálnej poisťovne. Čiže ony neostali na osobitných účtoch. Čiže keby dnes sme mali tieto prebytky v tejto hodnote zhruba na tých účtoch, samozrejme, číslo je iné, lebo to bol práve ten vankúš, ktorý sa vytváral v počiatočných rokoch, ktorý potom mal vyklesať a v stabilizovanom 25. roku mal vykazovať nejaké normálne čísla.
Čiže neviem, či by som úplne povedal, že bol zle nastavený ten systém, možno bol trošku optimistický, to beriem, ale nejaké úpravy sa vykonali ešte za ministra Pittnera, myslím, ktoré práve napríklad pracovali veľmi s otázkou motivácie, ostať čo najdlhšie v službe, aby presunuli ten rast percent do neskoršieho veku služby v rámci polície. Čiže keby sme napríklad tieto peniaze, ktoré odvádzali bezpečnostné zbory do Sociálnej poisťovne ako prebytky svojho osobitného účtu, vrátili naspäť, dnes tá situácia a tie čísla by boli úplne iné, úplne iné z pohľadu deficitu a podobne.
Čiže tiež nie je úplne objektívne hovoriť, že toto sú iba výsledky ich, pretože pôvodné peniaze sa minuli v civilnom sociálnom systéme. Čiže toto bola aj odpoveď na pána poslanca Galka.
Teraz odpoveď na pána poslanca Brocku. Hovoril predovšetkým o súbehu. My sme nad ním pomerne uvažovali, bola to jedna z alternatív, keď ministerstvo financií na vnútro, ale teda hlavne na obranu a na vnútro zatlačilo z pohľadu toho, že chce mať výsledky, ktoré budú reprezentovať stabilitu a nejakú stabilizáciu toho systému. My sme chceli urobiť nejaký kompromis medzi požiadavkami financií a tým, čo chceme chrániť svojich vlastne akože zamestnancov, resp. dôchodcov, a vyšlo nám, že týmito opatreniami dosahujeme výsledky podobné. Neviem povedať presné percento, ale možno ho skúsim nájsť, aby som vám ho vedel povedať úplne presne, ale nie je nejaké zásadné, ktoré pracuje priamo v štátnej správe v podobe, ako si my predstavujeme, že sú to nejakí klasickí úradníci.
Keď zistíme napríklad v polepšovniach (povedané s úsmevom), tak veľké množstvo vychovávateľov, ktorí poberajú 400 euro, sú práve bývalí policajti, ktorí to za tých 400 euro pôjdu robiť, lebo majú ďalších 400 euro na dôchodku, alebo 350. Čiže dokopy majú sumu, ktorá predstavuje zhruba nejakú priemernú mzdu, a ťažko povedať, či by ste našli aj ľudí kvalifikovaných a mnohokrát s vysokoškolským vzdelaním na robotu tohto typu.
Keď som bol na tých debatách s výsluhovými dôchodcami po celom Slovensku, tak práve tieto prípady, že oni sú mnohokrát pedagogickí pracovníci, tak, a nie teda nejakí úradníci, tak sa ozývali práve preto, že na tú pozíciu, bola vždy voľná, lebo nikoho nevedeli za tie peniaze zamestnať.
Ja poznám jeden prípad, a je to podľa mňa objektívny príklad, pretože to bol jeden z kritizujúcich policajtov túto novelu. On popri dôchodku pracuje ako právnik na priestupkovom oddelení. A právnik, absolvent univerzity, za 600 hrubého. Tak na rovinu, právnika s x-ročnou skúsenosťou za 600 euro hrubého, teda vysokoškolsky vzdelaný, univerzitného typu, asi na trhu proste, a hlavne v Bratislave, nenájdete. To proste ľubovoľný koncipient má viacej a to ešte nie je teda profesionál.
Čiže väčšinou idú na pozície, ktoré sú platovo nižšie zaradené, a toho, kto nemá tento príspevok, ako keby z toho, z toho osobitného sociálneho zabezpečenia by vlastne si nelákal pri kvalifikácii, ktorá sa vyžaduje k tomu miestu.
Čiže aj keby sme im všetkým zakázali súbeh, nemyslím si, že vlastne uvoľníme pracovný trh pre tých, ktorých hlavne chceme zamestnať, a to sú buď nízko kvalifikovaní, alebo dlhodobo nezamestnaní. Lebo ide väčšinou o kvalifikované miesta minimálne s vysokoškolským vzdelaním. A aj keby som rád takéto miesto ponúkol a určite by ho zobrala absolventka Pedagogickej fakulty za 600 hrubého, to by mohol byť nejaký relatívny vkus, nemohla by tú prácu robiť, lebo nemá vzdelanie tohto typu, napríklad právnické, čo väčšina policajtov v konečnom dôsledku má. Niekedy teda, samozrejme, nie je to vždy univerzitné, niekedy je to aj Policajná akadémia.
Čiže vyhodnotiť, aký prospech by bol z takéhoto opatrenia, je veľmi ťažké, lebo keby sme zobrali ministerských úradníkov, hovoril to tu pán poslanec Zajac, myslím v minulosti, tak som zistil, že má veľmi zlé čísla. Lebo on povedal, že len u vás v budove ministerstva pracuje 200 policajných dôchodcov, dvesto-, tuším, -štyridsať povedal, no to je ale celý počet úradníkov, ktorí v budove ministerstva pracujú a tí teda nie sú všetci. Čiže tam k nejakému omylu došlo, on mi aj ukazoval papier, čiže on neklamal, on len vychádzal z informácií, ktoré mu boli dodané. My sme si ich preverili. Skúsili sme spočítať ten počet. Nebolo to 228, ale asi iba nejakých 28, alebo nejakých 30, pričom, áno, to by sme mohli riešiť. Ale opätovne sa bavíme, že či to miesto by sme vedeli, na to miesto vedeli nájsť adekvátnu náhradu z pohľadu vzdelania, praxe a činnosti, ktoré naozaj robia.
Čiže neviem vyhodnotiť, určite by sme to nevedeli urobiť 1 : 1, že je to 100-percentný výnos, že tie miesta, ktoré sa uvoľnia, budú okamžite zaplnené, skôr by mohlo v niektorých prípadoch dôjsť, nehovorím, že ku kolapsu, ale k obmedzeniu výkonu štátnej správy, lebo by sme na to adekvátneho úradníka so vzdelaním a skúsenosťami možno nedostali.
Druhou alternatívou, ktorá sa aj podobala, bola v podstate odvod, ktorý napríklad som aj ja vlastne v úvode spomínal, to bolo 10 % v produktívnom veku. To znamená, aby sme im nezakazovali súbeh, pretože veľké množstvo policajtov, áno, pracuje, tak ako ste povedali, v súkromnej sfére, ale väčšinou v civilných bezpečnostných službách. To znamená, robia vrátnikov, povedané jednoducho. A tým, že majú nejaký dôchodok, tak, samozrejme, tam sú tie platy naozaj veľmi nízke, na úrovni 2, 2,50 eur, 3 eurá proste na tú hodinu. Čo vlastne, akonáhle by nemal tú druhú polovičku, zase bavíme sa väčšinou o nejakých 300-400 eurách, tak by to asi ťažko našli kvalifikovanú osobu na to.
A treba povedať, že tá priemerka, o ktorej hovoríte, tých 619 alebo 800 euro, je trochu deformovaná, pretože museli by ste rozdeliť podľa počtu odrobených rokov. To keď poviete, že priemerný dôchodok, tak všetci vedia, že je to po 42, tuším, rokoch, je to dôchodok, že všetci majú 42. Ale tu by sme museli, že koľko majú 15-roční policajti, koľko majú 17-, koľko 20-, koľko 25-, koľko 30-. Keby sme hovorili o 30-ročných policajtoch, tak hovoríme, samozrejme, o dôchodku, ktorý je vyšší ako 619 v priemere. Ale keby sme hovorili o tých 15-ročných, ktorí ešte majú šancu, majú šancu sa uplatniť na pracovnom trhu a dokonca majú šancu na druhý dôchodok, podľa toho pravidla, čo bol doteraz 15 rokov, tak u nich sme na priemere, aký je aj v civile, to znamená okolo tých 350. Máme aj 124-eurové dôchodky, sú aj, sú aj 200-, 250-, 300-eurové dôchodky ako úplným štandardom, ale do tej priemerky to zvyšujú vlastne tí starí policajti, ktorí majú odrobených 30-35 rokov, kde ten dôchodok je naozaj už teda vyšší, lebo tá výsluha a ich plat je určite vyšší ako v civile.
Čiže nebol som si istý, že to opatrenie by bolo také efektívne, že by sme dosiahli, že ak poviem, že máme 3 000 ľudí v štátnej správe z dôchodcov, takže by to 3 000 miest uvoľnených pracovných znamenalo pre pracovný trh.
Ten odvod potom vlastne sa zmenil po konzultácii najmä s dôchodcami, ktorí prakticky vo všetkých mailoch, ktoré mi kedy prišli a ktoré teraz komunikoval aj pán poslanec Vašečka, písali, že teda podľa nich je neférové nemať vôbec valorizáciu, oni chcú civilnú valorizáciu. A my sme teraz vyšli v ústrety, len teraz nie sú úplne spokojní, to vysvetlím, keď budem reagovať na poslanca Vašečku a pani poslankyňu Jurinovú.
Čiže z pohľadu ekonomického a toho modelu výpočtu udržateľnosti toho systému sa tieto opatrenia nakoniec vyvážili, vyvážili opatrenia, keby sme robili zákaz súbehu alebo 10-percentný odvod na zhruba rovnaké peniaze. Vy poznáte inštitút finančnej politiky, ktorý sa nemazná so žiadnou vládou a v podstate, tak ako častokrát kritizujú zdravotníctvo alebo nás, tak v tomto prípade, ako keby ja hovorím, že dali nám ten certifikát, že tých 45 rokov je teda udržateľná báza a že ten systém prestane byť, produkovať straty úplne. Čiže on sa vlastne dostane na nulu. Vojaci najneskôr, my prakticky už po niekoľkých mesiacoch. Ministerstvo vnútra bude v pluse už tento rok, resp. bude na nule, ale podstatné je, že ono má vlny. Čiže my sa ešte v niektorých rokoch na chvíľu dostaneme do ľahkého mínusu a potom zase plusu, ale tie mínusy budú vykrývané z toho, čo sa vytvorí v tom pluse, až sa tá situácia úplne stabilizuje do štandardu.
Preto bolo nevyhnutné ísť aj na diskusiu so súčasnými policajtmi, čo si myslím, že všetci prijali v podstate zhodne, najmä preto, že to podporí aj odborová organizácia, kde tí, ktorí sú v službe nad 15 rokov, majú nárok, to spomínal poslanec Lipšic, že tak tí by asi mali rýchly únik, tak tí platia dneska prakticky dvakrát toľko zo svojho platu, lebo však, samozrejme, aj zamestnávateľ veľa prispieva, to je pravda, ale toto z čistého platu. Svojho čistého. Čiže o to nižší čistý plat majú, tým, že si prispievajú o ďalšie 3 % navyše oproti 4 %, ktoré si platí civilný sektor. Je otázka, ako by sme vypočítali výšku dôchodku, keby si každý zamestnanec v civilnom sektore platil dobrovoľne každý mesiac 3 % napríklad do tretieho pilieru, že čo by mu to urobilo s dôchodkom a jeho výškou.
Čiže to je k tomu, čo hovoril pán poslanec Brocka. Ešte raz sa k tomu vrátim, oceňujem, ďakujem. Sú to návrhy, ktoré možnože po tom, čo urobíme ten návrh ohľadne porovnávania s inými, teda som už prešiel k poslancovi Lipšicovi, takže možno túto tému ešte niekedy budem diskutovať. A veľmi oceňujem, áno, my by sme boli radi, keby sa tento zákon o ústavnom garantovaní sociálneho systému, my by sme radi do neho určite tiež nejakým spôsobom prispeli a budeme pripravení na diskusiu. Ten nápad vítam a ďakujem zaňho.
Samozrejme, systém sme porovnávali aj s inými, dokonca sme mali relatívne slušný prehľad, čiže by nemuselo ani tak dlho trvať, aby sme poskytli to porovnanie, tú komparáciu s ostatnými štátmi, ale treba vychádzať, že každý je z inej bázy. A preto, síce teoreticky môžme hovoriť o percentách, môžme hovoriť o rokoch, ale v absolútnom čísle zaujíma každého, kto koľko dostane. Čiže pokiaľ nemecký policajt je dajme tomu v 4- alebo v 5-násobnej sume, ktorú proste dostáva, tak on má posunutý nárok, ale výpočet má pomerne vysoký, čiže tie dôchodky sú, tak ako aj mzda, trikrát také vyššie. Čiže pri tomto pomere by sme mohli povedať, že tie systémy sú veľmi podobné, len u každého dochádza k tomu výpočtu niekedy inokedy. Sú krajiny, ako je Švédsko napríklad, kde sa slúži až do 65-ky, ale teda od 55-ky už je zo zákona zakázané veliť takýchto policajtov do nočnej služby, je ich zakázané veliť do pohotovosti a podobne, čiže sa de facto stávajú úradníkmi v policajnej uniforme a týchto 10 rokov zarátavajú za štandardnú policajnú službu.
Čiže to je smerom k tomu porovnaniu. Áno, určite to pripravíme, možno z toho odvodíme nejaké nové poučenie, z ktorého v nejakom ďalšom období budeme opäť konzultovať, čo ďalej urobíme. I keď ja som presvedčený, že po tom, čo túto novelu pripravíme, aj nová vláda nebude musieť túto senzitívnu otázku otvárať, ibaže by sa stala nejaká ekonomická katastrofa, ktorá vždy môže prísť, a štát by sa rozhodol dramaticky znížiť počet policajtov alebo vojakov, vtedy by sa tá otázka musela otvoriť znovu, pretože by ubudol počet tých, čo platia, platia na dôchodky.
Pán poslanec Fronc a nakoniec aj poslanec Fecko: mestská polícia. Zásadný problém mestskej polície. Prepáčte, ja sa iba napijem. (Rečník si zobral pohár s vodou.) Zásadný problém mestskej polície je v tom, že zamestnanci mestskej polície nie sú zamestnancami štátu. To znamená, že financovanie mestskej polície má na starosti mesto a aj ich platí. To znamená, oni sú civilnými zamestnancami mesta. Ľubovoľný pozmeňovací návrh, ktorý podal tak poslanec Fronc, aj poslanec Fecko, by sme kľudne mohli prijať, ale on by nebol platný, lebo sa bavíme, že tento osobitný systém platí iba na príslušníkov v služobnom pomere, čo mestská polícia nie je. Čiže zaradenie názvu, len to, že teda vzťahuje sa osobitný systém aj na mestskú políciu, by v praxi znamenal, že by sme mestá, de facto rovno poslali smerom ku krachu, pretože mesto by muselo začať vyplácať dôchodky z fondov, ktoré vlastne vôbec nemá. Ono ich nemá vytvorené.
Čiže ak sa chceme baviť o mestskej polícii, a ja akceptujem absolútne všetky veci, čo povedal aj pán poslanec Fecko, aj pán poslanec Fronc, že oni vykonávajú veľmi náročnú prácu, áno, v oblasti priestupkov, na rozdiel o poriadkovej polície, ktorá má na starosti aj trestné činy, a tak je vlastne aj rozdelenie, že v oblasti verejného poriadku statické dopravy fungujú mestskí policajti, na to nadväzujú štátni policajti, ktorí sú v priestupkoch aj napríklad už v domácom násilí a v rôznych iných proti verejnému poriadku, ale zároveň idú do trestných činov. To znamená, ten rozdiel tam je. Ja si viem predstaviť, že by sa im zriadil systém, ale de facto každá, každé mesto, obec by mali mať osobitný účet, z ktorého financujú takéto typy dôchodku mestskej polície.
Kedy by sme mohli zaradiť mestskú políciu, to je napríklad prípad hasičov, že hasiči tiež nemávali osobitný systém a až vtedy, keď prešli hasiči z pôsobnosti obvodných úradov a stali sa súčasťou ministerstva vnútra v pravom slova zmysle, vstúpili do služobného pomeru, mohlo sa začať uvažovať nad tým, aby boli, aby mali nejakým spôsobom aj dôchodky, čo je veľmi dôležité, aj tam to trvalo nejakých 5 rokov. Čiže ja sa nebránim tomu, aby mestská polícia mala osobitný systém dôchodkového zabezpečenia, ale to by museli chcieť predovšetkým mestá a obce a na tieto je správne orientovaná požiadavka.
Keďže mestskí policajti nie sú zamestnancami štátu, nemôže im štát ani poskytovať nadštandardný dôchodok, tak ako im to poskytuje, ostatným ozbrojeným zložkám. Preto je tento pozmeňovací návrh, ktorí podali obidvaja páni poslanci, ne-vy-ko-na-teľ-ný. Samozrejme, tým, že sú v služobnom pomere a nie sú v služobnom pomere a sú zamestnancami mesta, nemáme k nim žiadne riadiace možnosti a schopnosti, nevieme im veliť a nevieme ich zaraďovať ani do nášho výkonu. Som rád, ak niekde majú spoločný výkon, napriek tomu ale nie sú nám podriadení z pohľadu veliacej štruktúry.
Pán poslanec Hlina. Hlavná poznámka vystúpenia je kancelária verzus výkon, to tu spomínali viacerí, aj pán poslanec Brocka, aj pán poslanec Lipšic. To sa strašne ľahko hovorí, aj je to také ľahučké, povedať, že proste ten si nezaslúži, čo je v kancelárii. Pán poslanec Galko to často spomína, ten príklad nejakého právnika, ktorý robí na ministerstve, ale to sú prípady, ktoré spočítate proste na rukách. Ja keď si zoberiem ľubovoľného policajta, zoberiem si napríklad takého klasického, mám jedného, možno ho aj poznáte, bol to bývalý viceprezident Policajného zboru, volá sa pán plukovník Nociar, bol to viceprezident Policajného zboru ešte za pána ministra Palka a neviem, či aj náhodou nie za pána ministra Šimka. Po tom, čo plukovník Nociar, 20, tuším, 5, alebo nejakých 20 rokov pracoval v polícii na všetkých stupňoch, to znamená, obšliapal si chodník, robil na obvodnom oddelení, na okresnom riaditeľstve, prešiel všetky typy služby, skončil dnes ako jeden z riaditeľov odborov v rámci sociálneho a personálneho zabezpečenia. Robí to posledné 3 roky. Čiže čo mu teraz poviem, keď z posledných 25 rokov bol 20 rokov vo výkone a posledné 4 roky v rámci kariérneho postupu a už aj tým, že vekom vlastne sa dostáva do veku blízkeho 55 rokov, ja si myslím, že pre tú políciu odviedol veľa, a to povedal správne aj pán poslanec Lipšic, nikto nečaká, že kukláč bude mať 50 rokov. To je aj nezmysel, nesplnil by limity. Každá služba v polícii má iné limity, fyzické napríklad. Akonáhle ich prestane policajt spĺňať, buď musí klesnúť o rang nižšie, to znamená do iného odboru, alebo úplne prestane spĺňať nároky na výkon služby a ide z polície úplne preč. Čo, samozrejme, napríklad nemôžeme chcieť ani od 60-ročného hasiča, aby behal s plnými hadicami vody, ktoré viete, aké sú ťažké, na ôsme poschodie hasiť byt. To tiež nie je dostatočne dobré možné.
To znamená, ten vývoj je klasický. Čiže ak na ministerstvách nachádzate vojakov, ktorí sú stále v službe, sú to väčšinou vojaci, ktorí už majú niečo odkrútené vo svojej praxi v priamom výkone. Čiže toto platí a toto máme vlastne zohľadnené práve tým, že existuje niečo ako kariérny postup, ktorý núti každého policajta, ktorý vstúpi, minimálne v polícii to tak je, nie je možné, aby bol zaradený do výkonu bez toho, aby si neobšliapal chodník minimálne dva roky priamo na ulici na obvodnom oddelení. Potom môže ísť robiť skrátené vyšetrovanie na obvodné oddelenie, potom môže ísť robiť vyšetrovateľa. Vo výnimočných prípadoch sa robili výnimky asi pred 4 rokmi, kedy ešte bol problém s atraktivitou tohto povolania, ale dnes už proste nerobíme výnimky ani v prípade vyšetrovateľov. Musia si tú svoju povinnú časť odkrútiť na chodníku. Čiže v rámci kariérneho postupu prakticky, poviem, o 97 % prípadov policajtov nájdete aj tých, čo sedia pri vydávaní zbraní a registrácii zbraní, že majú za sebou proste odrobenú časť na chodníku, v dopravnej polícii, dopraváci na križovatke, kdekoľvek, kde to budeme chcieť. Čiže toto je zohľadnené.
Potom o tom hovoril pán poslanec Kuffa, o tom, že by chcel oceniť tých, čo sú v prvej línii. Ale to už je v zákone upravené. U tých, ktorí sú v prvej línii, ktorí robia najnebezpečnejšie povolania, čiže u vojakov, ktorí sú v Afganistane, u našich tajných agentov, keď to takto poviem, alebo teda spravodajských dôstojníkoch, ktorí sú priamo v teréne nasadení v štruktúrach organizovaného zločinu ako súčasť vlastne tímu, ktorí ich rozkladajú znútra, tých, čo robia proste naozaj veľmi náročné operácie, vrátane Policajného zboru, tí napríklad majú možnosť, aby im bola zarátaná doba služby jeden a pol až dvakrát.
To znamená napríklad, poviem to na príklade človeka, ktorého asi meno budete dobre poznať, to je napríklad Oskar Fegyveres. Oskar Fegyveres bezpochyby vykonával aj tým, akým spôsobom sa postavil napríklad k demokracii, veľmi nebezpečné povolanie a tak ďalej. Uňho som podpisoval práve výnimku na vyšší zápočet rokov, ako pôvodne vlastne mal. Čiže aj v tomto došlo k oceneniu, že teda, ako sa hovorí, že za jeden rok, "by one get one free", za jeden rok dostal vlastne dva roky ako keby služby.
Čiže tam pri tých veľmi náročných povolaniach, tam vlastne máte možnosť získať vlastne túto výhodu, u tých, čo priamo nasadzujú život v línii, ale len za ten čas, ktorý tu v tej línii boli nasadení. Čiže ak vojak dajme tomu slúži ako spravodajský dôstojník niekde v zahraničnej misii, je tam rok, tak vlastne ako keby mal dva. Čiže to je tá výhoda, ktorú získava prvolíniový, čo nikdy kancelársky, samozrejme, nedostane, ani nemá šancu. Čiže pripomienku pána Kuffu sme takýmto spôsobom vyriešili.
A posledná vec, pán poslanec Vašečka, pani poslankyňa Jurinová, pani podpredsedníčka Jurinová, otázka s valorizáciou. Prišlo vám mnoho mailov, predpokladám, aké je to nespravodlivé. Treba vedieť, že tú úpravu, ktorú sme zapracovali, je priamy návrh výsluhových dôchodcov. Ak si to nie úplne správne spočítali, ja s tým málo urobím. Je to ich návrh, ktorý dávali ako protinávrh k desiatim percentám odvodu, ktorý ekonomicky vychádza plus-mínus rovnako. Ja som povedal v úvode, nepovažujem za spravodlivé valorizovať policajné dôchodky, pokiaľ ich kolegovia nemajú valorizované platy. Pretože tí im na tie dôchodky prispievajú. To nie je zásluhový, to je vyslovene priebežný systém.
Čiže z tohto pohľadu sme sa potom ale rozhodli, že keďže o to žiadali, naozaj všetci žiadali, povedali sme fajn. Poďme teda do systému, že skopírujeme presne civilný systém a bude presne civilná valorizácia, aj so sumou, so všetkým. No len v civilnom sektore je to 11 euro, či koľko to tuším je, za 42 rokov. Čiže u nás za 30 rokov je to 11,2. Za kratšiu dobu. No, ale ak má niekto 15 rokov, tak musí byť adekvátne odstupňované, počet odrobených rokov. Nemôže mať tú istú valorizáciu pevnou sumou 15-ročný a takisto 30-ročný policajt. Pretože 15-ročný policajt má jednoznačne šancu odrobiť v produktívnom veku ďalších 15 alebo 20 rokov a získať civilný dôchodok. Čo 30-ročný policajt jednoznačne nemá.
Čiže všetci tí, a to som zabudol povedať, ktorí robia, ešte k pánovi poslancovi Brockovi, ktorí robia aj v štátnej správe, platia odvody do Sociálnej poisťovne dokonca najvyššie, pretože nemajú žiadne odpočítateľné položky, keďže sú dôchodcovia, ale nikdy z nich čerpať už nebudú, pretože nezískajú ten nárok 15 alebo 20 rokov na dôchodok. Čiže tak trošku saturujú tú výhodu, ktorú získavajú, že tam nie je ten súbeh, lebo platia odvody a nikdy ich čerpať nebudú. Čiže ako keby nejaká marža alebo nejaký poplatok za to, že to môžu robiť, tam naozaj je.
Čiže preto je ten problém. Ja rozumiem, čo tam oni píšu, že aké je to voči nim nespravodlivé, ale nie je to pravda. Pretože systém pevnej sumy práve znižuje tie nožnice. Pretože ak by som dal 3 % všetkým, tak ten, čo má 1 000-eurový dôchodok, tak dostane, samozrejme, 3 %. To je koľko? 30 euro? 30 euro. A ten, čo má 300-eurový dôchodok, tak, samozrejme, dostane 9 eur. Takto dostanú obidvaja 11. Ja si myslím, že tie nožnice sme rozhodne zastavili. Na to ten systém je. Preto som ja s ním súhlasil, lebo sa mi zdá spravodlivý.
Ale už sa mi nezdá spravodlivé, že rovnakú valorizáciu má dostať ten, čo 15 rokov odrobil pre políciu, ako ten, čo 30, hoci ten 15-ročný, ak odrobí ďalších 15 v civile, má aj druhý dôchodok. Čo tento nie. Čiže to je ten dôvod.
Ale musím povedať, že nie som toho autorom. Autorom boli samotní výsluhoví dôchodcovia. A teraz nerozumiem tým sťažnostiam, lebo potom si musia urobiť poriadok viac-menej doma.
Faktom zostáva, že, ešte raz, posledná veta, táto novela je urobená preto, aby aj tí, čo dnes sú jeden rok v polícii, mali istotu o 40 rokov, že 20 rokov po skončení svojej služby alebo 15 rokov po skončení svojej služby ten dôchodok dostávať budú. Lebo keby tá krivka išla tak, ako povedal pán poslanec Brocka, došlo by k rozhodnutiu, že ten systém je už naozaj neudržateľný a niekto by ho skrečol. Pretože to sú už peniaze, ktoré nikto nie je ochotný na to prispievať.
Čiže veľmi pekne ďakujem za príspevky, ktoré ste dali v tejto diskusii. Ešte raz sa k tomu vrátim, bola to vecná diskusia, akú som na pôde tohto parlamentu dávno nezažil, a veľmi som sa z nej tešil. Ešte raz sa chcem osobitne poďakovať aj poslancovi Brockovi, čo som si podrobne zapísal, aj ostatným, pretože to boli veľmi dobré príspevky. A k tej jednej veci sa hlásim priamo, čo vo svojom vystúpení uviedol.
Veľmi pekne vám všetkým ďakujem a ďakujem, že to bolo takto naprieč celým spektrom. (Potlesk.)

Ja mám ešte jeden pozmeňovací návrh k tomuto návrhu, že či teda by sme nezačali zajtra rozpravou. (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale môžme.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
To uvedenie zákona je také, že sme to už robili asi tri-, štyrikrát, čiže by sme... (Reakcie z pléna.)
Ako chcete, no tak ja som vám chcel ušetriť čas, aby ste, aby ste... (Zasmiatie sa rečníka.) No však aby ste o deviatej mohli začať. (Reakcia z pléna.) No však tu sú všetci dôležitejší ako ja. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Viete čo, nebudeme sa, myslím si, že nebudeme sa takto handrkovať. (Reakcie z pléna.) Ale teraz ma ešte upozornili, že máme termínovaný bod zajtra ráno. Prvý bod sú vojaci, áno, takže potom budeme ďalej pokračovať. Dobre?
Takže nech sa páči, pán poslanec Fedor, máte slovo. (Striedanie predsedajúcich.)