Ďakujem veľmi pekne. Veľa sme si tu dneska povedali a naozaj to najdôležitejšie je, že poďme riešiť tento problém. Naozaj poďme uvoľniť aj to napätie a tú natlakovanú nádobu, ako tu bolo povedané, pretože ten tlak stúpa a potom môže byť neskoro.
Sú tu návrhy zákonov, ktoré nevznikli preto, že dnes je to také. Tieto návrhy zákonov, veľmi dobre viete, ktorí tu sedíte, vznikli už dávno, a preto zaujímavým poznatkom pre mňa bolo, že pre niekoho je najväčší problém nie to čo, ale kto to predložil. No, povedal by som historicky tak, poznal som už viacej politikov, ktorí si mysleli, že na vybíjaní sa voči Kaníkovi si vybrúsia politické ostrohy a že niečo získajú, ale väčšinou nedopadli dobre z hľadiska politického. Takže ja neradím ísť touto cestou. Pozerajme sa na to, čo je podstatou veci, a ja k tomu naozaj ponúkam vždy otvorené ruky, dlane a dobrú myseľ k spolupráci.
Pár poznámok konkrétne k tomu, čo tu bolo povedané. Často sa tu opakuje, že nekomplexný návrh, nekompletný, málo ambiciózny, bezzubý dokonca tu zaznelo z úst kolegyne Nicholsonovej. No, ťažko môže byť čokoľvek bezzubé, keď to posúva riešenie ďalej. Keď napríklad pri aktivačných prácach, o ktorých sa teraz bavíme, sa zmení systém, a že musí minimálne 20 hodín pracovať, to znamená, odvedie nejakú prácu, oproti formálnemu podpisu prezenčky, za ktorú zoberie 63 euro. No, nič to, ja by som žiaden návrh, ktorý naozaj posunie, aj keď o meter dopredu riešenie, neoznačil za bezzubý. Určite nie je dokonalý a určite nie je komplexný. Pretože naozaj z opozičnej lavice nie je možné ani realistické podávať komplexné návrhy s ambíciou, aby boli aj prijaté, aby boli akceptované. Veď naozaj to je úloha vlády v tom dobrom slova zmysle. My ju nijako nevieme nahradiť ani nemôžme nahradiť. To je zodpovednosť rezortných ministerstiev. A každý, kto si zamieňa alebo zabudol, alebo si nevšimol, že SDKÚ - DS momentálne nie je vládnou stranou, ale opozičnou stranou, a preto nemôže podávať komplexné riešenia, tak buď nerozumie celkom parlamentnej politike a vôbec mocenskej politike, alebo nechce úprimne tieto veci riešiť.
Týmto návrhom zákona, ktorý tu prejednávame, škoda, že tu pána Mikloška nevidím, znova poviem a chcem to veľmi zdôrazniť, nie je cieľ zrušiť príspevok za školskú dochádzku bez náhrady. Cieľom je napraviť zjavne protiústavný stav, ktorý tu už bol popísaný, a nahradiť túto dávku dávkou, ktorá bude viazaná na konkrétne činnosti na dosahovanie dobrých výsledkov, aby sme pomohli ďalšou tehličkou, ďalším krokom sa dostať preč od toho stavu, ktorý bol dobre zachytený a na základe reálnych skúseností popísaný v liste učiteliek z Dobšinej, ktorý sme tu mali možnosť vypočuť.
Nemôžem súhlasiť s kolegyňou Tomanovou, keď hovorí, že to je nejak zle napísané. Zjavne si nerozumieme (povedané so smiechom), ale to v našom prípade asi nie je nič výnimočné, ale tak budem konkrétny. V tomto návrhu zákona sa jedná o to, že veta, ktorá v ňom je a ktorá hovorí, že človek, ktorý je zaradený na aktivačné práce, môže v rozsahu šesť mesiacov pracovať najviac - najviac - 20 hodín týždenne, nahrádzame tým, že minimálne 20 hodín. To je návrat k pôvodnému stavu. Takto aktivačné práce vznikli. Mne netreba vysvetľovať, čo sú aktivačné práce, veď ja som ich priviedol na svet a do života a celý tento systém rozbiehal. Viem veľmi dobre, na čo slúžia, viem veľmi dobre, že to nie je práca, ani nemá byť, ani nikdy nemala byť prácou a zamestnaním. Je to aktivita, ktorou si človek zvyšuje sociálnu dávku. Je to odpracovanie sociálnej dávky. Veď o tom stále hovoríme, že nemá byť zadarmo nič, ani sociálna dávka nemá byť zadarmo. Aj tá má byť podmienená aktivitou a činnosťou.
Tu sme sa dostali k tomu, že významná časť sociálneho príjmu je viazaná na aktivitu, ktorú človek môže, ale nemusí získať podľa toho, či je aktívny, alebo nie je aktívny. Ale zároveň nemôže byť, že príde, podpíše sa a s cestou to má za hodinu a je to vybavené, ale naozaj musí odviesť v prospech obce kus dobrej roboty, tak ako sa to deje na mnohých miestach a tak ako sa to v omnoho väčšom rozsahu dialo, keď tento systém bol bez obmedzení. Preto rušíme aj to obmedzenie, že len pol roka, dvakrát pol roka ten človek môže pracovať a potom nesmie. Prečo máme zakazovať ľuďom pracovať, keď chcú a inú možnosť nemajú v danej lokalite? Toto je zmyslom zákona.
Riešenia takéhoto zložitého problému naozaj musia byť, musia pozostávať z mnohých súčastí, z mnohých čiastok, tak ako zložitý stroj. Aj dnes je sociálny systém zložitý mechanizmus, ale funguje nesprávne, zle a niekedy úplne kontraproduktívne. Teraz ide o to, aby sme tie súčiastky, ktoré sú chybné, nahradili dobrými, ale zasa bude tých súčiastok veľmi veľa. Nebude mať jedno riešenie, jedno rozhodnutie, ale je potrebné zmeniť veľké množstvo zákonov, tak ako tu už bolo popísané, a v tom súhlasím s pánom kolegom Hlinom.
To, že treba zaviesť povinné materské škôlky, je absolútne pravda, preto sme to mali v programovom vyhlásení predchádzajúcej vlády, pretože to dávno vieme. Ale tiež je pravda, ako kolega Novotný hovoril, že to znamená významné vyriešenie financovania celej tejto záležitosti. Treba k tomu pristúpiť. A to, že sme sa tým zaoberali aj v minulosti, dosvedčuje to, že sme zaviedli prospechové štipendiá, že sme zaviedli zadarmo školské pomôcky a školské obedy. Dnes aj toto sa ukazuje, že treba sa zamyslieť nad tým, ako to zlepšiť a zušľachtiť, aby to nebolo opäť zneužívané, aby to nebolo nefunkčné. A tak je so všetkým v sociálnom systéme. My neustále, my keď niečo spravíme, zmeníme, to neznamená, že sme vymysleli zázrak a ten bude fungovať naveky. My sa k tomu musíme neustále vracať a v zmysle toho úmyslu, aby sme tých ľudí viedli k aktivite, k zodpovednému správaniu, k výchove detí, k starostlivosti o deti, stále vylepšovať ten systém. Nie odmietať jedno riešenie, odmietať druhé riešenie, stále niečo búrať a stále všetko robiť odznova. Tak sa to naozaj nikam nedostane.
A preto aj my hovoríme, áno, poďme, hľadajme, budujme, diskutujme, zapojme sa do toho všetci, ale nie je cestou sa teraz navzájom vymedzovať, monopolizovať si túto tému, hovoriť, kto je dobrý, kto je zlý, kto mal a kto nemal tento návrh zákona predložiť.
Myslím si, že by bolo dobré naozaj zvážiť, dobre sa zamyslieť nad tým, ako pristúpiť k hlasovaniu. Sme len v prvom čítaní, ale teraz práve môžme ukázať celému národu, že táto téma stojí za to, zamyslieť sa nad ňou. A pretože viem, že politické rozhodovanie je niekedy komplikované, a je nás veľa dohromady, aby sme dospeli k nejakému jednoznačnejšiemu záveru, a keďže naozaj to je zodpovednosť veľmi vo veľkej alebo v rozhodujúcej miere na vláde a ministrovi vnútra, pozdáva sa mi ten návrh, ktorý predniesol pán Hlina, aby sme procedurálnym návrhom odhlasovali, že si dáme ešte, že sa na to vyspíme jednoducho, že sa porozprávame s ministrom vnútra, ktorý naozaj tu, z tejto tribúny, v tomto volebnom období povedal, že on takéto riešenia podporí. A keď ich máme na stole, tak keď sa máme držať ľudskej logiky, tak prečo ich nepodporiť a nevytvoriť priestor nato, aby sa o nich mohlo vecne diskutovať.
Takže ja hovorím, podporme tento návrh. Vo štvrtok môžme odhlasovať tieto dva zákony. A uvidíme, aké nakoniec padne rozhodnutie, nikto z nás ho dnes nevie odhadnúť, ale dajme tomu šancu.
Ďakujem za pozornosť.
