Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy, páni, začnem netradične krátkou reakciou na predrečníka, lebo nech to vybavíme rýchlo.
Pán poslanec Blanár, no presne si to potvrdil. Znova zopakujem tvoje slová, že parlament vzišiel z vôle Majdanu. Jak mohol vzísť parlament z vôle Majdanu, keď bol zvolený dva roky pred tým, ako Majdan vôbec začal? Jak môže vzísť z vôle Majdanu? To nemá základnú logickú akože väzbu. Potvrdzuje to, že...
Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy, páni, začnem netradične krátkou reakciou na predrečníka, lebo nech to vybavíme rýchlo.
Pán poslanec Blanár, no presne si to potvrdil. Znova zopakujem tvoje slová, že parlament vzišiel z vôle Majdanu. Jak mohol vzísť parlament z vôle Majdanu, keď bol zvolený dva roky pred tým, ako Majdan vôbec začal? Jak môže vzísť z vôle Majdanu? To nemá základnú logickú akože väzbu. Potvrdzuje to, že klamete. No, súčasný parlament je ten, ktorý bol zvolený dávno pred tým, ako Majdan vôbec, to, čo pod pojmom Majdanu vnímame, to znamená, tie demonštrácie, ako sa stali. Takže o čom to tu bavíme sa? Ako stihomam, konštrukcie, prekrúcanie faktov, prekrúcanie reality.
Takže poďme teda od toho Majdanu, lebo treba si tú situáciu popísať a prejsť ňou, aby sme to poznali v nejakých súvislostiach.
Celá kríza, korene krízy začali vlastne tým, že Janukovyč neočakávane, nepredpokladane po dlhých rokovaniach, ktoré tomu predchádzali a speli k niečomu inému, odmietol podpísať asociačnú dohodu. A nato vznikli demonštrácie, ktoré viedli, teda Majdan, ktorý viedol až k tomu, že Janukovyč ušiel z krajiny a následne aj politicky bol teda zvrhnutý, kľudne to tak nazvime. Padlo tu v rozprave to, že nelegitímne zvrhnutý. Ako, áno, po právnej stránke zrejme je to pravda. Ale keď sa teraz ideme rozčuľovať alebo nebodaj nad tým pohoršovať, tak potom aj rok ´89, november ´89 bol nelegitímne zvrhnutie dobrej, zlatej komunistickej vlády, vážené dámy, vážení páni. Takže treba vidieť tie analógie. Áno, aj v novembri ´89 sa námestia slovenských miest zaplnili, ľudia protestovali, tak ako protestovali na Majdane v Kyjeve, ľudia proti vláde, ktorá bola po formálnej stránke legitímne zvolená, až to viedlo k jej zvrhnutiu. To isté sa stalo v Kyjeve. To isté sa stalo v Kyjeve, že to malo tie negatívnejšie a drastickejšie súvislosti. V Rumunsku to bolo ešte horšie, keď sa chceme baviť o rôznych veciach. Vďaka Bohu, že my Slováci a Češi sme dokázali tieto veci spraviť takou formou, ako sme ich spravili, a že v iných krajinách to podstatne krvavejšou formou prebiehalo, to je žiaľbohu a nikto sa z toho neteší, ale je to proste to isté. Je to tá istá forma.
Čo sa stalo následne? Samozrejme, Rusku tento vývoj nevyhovoval, čo sa dá absolútne pochopiť. Rusko má iné záujmy, ako má Západ, ako má Európska únia, ako má NATO. Pretože Rusko je Východ.
Ale tu sa hneď zastavím pri tom, čo sa nielen tu, ale kdekade občanom podsúva. Súboj Východu a Západu, pričom sa tam zároveň podsúva, že ale Slovensko je niekde inde. A kde, preboha?! Kde inde?! Nie je tretia možnosť. Ste len súčasťou Západu - a my sme súčasťou Západu, sme súčasťou Európskej únie, sme súčasťou NATO. A to je Západ, to je rovná sa Západ, až to náhodou neviete. Ja viem, že ste s tým nestotožnení, mnohí poslanci SMER-u. Pretože mnohí poslanci SMER-u ste nestotožnení s novembrom ´89. Pretože premiér našej vlády si ani nevšimol, čím nepriamo povedal, že mu to vôbec nevyhovovalo, že tu nejaký november ´89 bol. Takže ja mentálne viem, že vám to vadí, ale je to tak a je to v bytostnom záujme Slovenska, aby sme boli súčasťou Západu. Veľa sa muselo urobiť, veľa vytrpieť, veľa vybojovať, aby Slovensko sa stalo súčasťou Západu. A, chvalabohu, sa to podarilo.
Až niekto nevie, čo je to byť súčasťou Východu, tak len pripomeniem, že Slovensko, Československo bolo súčasťou Východu, áno, bolo, štyridsať rokov. Od roku ´48 až do roku ´89 sme boli súčasťou Východu. Sme boli vazalskou krajinou, satelitnou krajinou Sovietskeho zväzu, súčasťou Východu. Len si spomeňme, čo to pre túto krajinu znamenalo. Prečo dneska len dobiehame európske krajiny po ekonomickej stránke, prečo sa nemáme tak dobre z hľadiska životnej úrovne, ako sa majú tam, kde neboli súčasťou Východu nikdy.
A preto zdôrazňujem a tisíc razy(ráz) podčiarkujem, Slovensko je súčasťou Západu, urobím všetko a vždy budem robiť pre to, aby sa tak správalo a aby tak konalo. A, žiaľbohu, premiér tejto krajiny sa tak nechová. Premiér tejto krajiny, povedal som to neraz a napísal som to neraz, sa chová ako ruský agent.
Takže čo nasledovalo? Rusku to nevyhovovalo, ale v normálnom presadzovaní záujmov jednotlivých krajín je normálne a prirodzené, že k niekomu, k nejakému prúdu myšlienkovému, politickému inklinujeme viac, k niektorému menej alebo niektorý nám priam nevyhovuje, ale môžme verbálne podporovať, môžme pomáhať politickým stranám kľudne napríklad, aby boli úspešnejšie v politickom zápase v danej krajine a aby sa nejakým spôsobom ten vývoj uberal. Ale čo nikdy sa nesmie robiť, je reagovať na to, že mi nevyhovuje vývoj v tej krajine alebo mám nejaké iné dôvody, že sa mi niečo v tej krajine nepáči, že vyšlem vojská, že začnem vojnu, že obsadím územie. A je úplne jedno, ba dokonca to je ešte horšie, pretože sa jedná o porušenie viacerých medzinárodných konvencií a dohôd, že tam vstúpia v tomto prípade ruské vojská, ktoré nie sú označené, ktorým chýbajú výsostné znaky, a sú teda akože armáda, o ktorej nikto nevie, skade pochádza, ale všetci vedia, že je to ruská armáda a ruskí vojaci a, samozrejme, materská krajina tvrdí, že to nie je pravda.
A keď tu pani poslankyňa Gabániová krúti hlavou, asi stále bude chcieť tvrdiť, že to nikto nedokázal, to neni pravda. No tak jej len pripomeniem, ako dlhé týždne, možno až mesiac, dva, pán prezident Putin tvrdil, že žiadne ruské vojská na Kryme nie sú, a potom vyznamenal v Kremli ruských vojakov a dôstojníkov za vojenské zásluhy pri obsadzovaní Krymu. A dnes dokonca, nedávno sme mali možnosť v médiách si všetci prečítať, že bude pravdepodobne sviatok venovaný vojakom, ktorí sa zaslúžili o obsadenie Krymu. Jednoducho stretli sme sa tu s tým, na čo, čo sme mysleli, že už nikdy nebude, a dokonca predtým asi ani nebolo, toto je nová forma vojny. Nazýva sa hybridná vojna, po rusky to volajú "maskirovka" a všelijako ináč, ale jednoducho je to zákernejšia, hnusnejšia, odpornejšia forma obsadzovania územia cudzej krajiny, zvrchovanej krajiny, a tak si presadzovania vojenskou silou svojich záujmov. A to je neprípustné. To nehovorím len ja, tu si môžem pomôcť a budem parafrázovať Angelu Merkelovú a možno si spomeniem aj nejakých ďalších, že jednoducho, keď pripustíme, že v Európe sa budú meniť hranice na základe vojenskej sily alebo s využitím vojenskej sily, je koniec mieru a pokoju v celej Európe. Tuto dávam obrovské výkričníky. Tu sa nejedná o konflikt na východnej hranici Ukrajiny, ale o to, že to je konflikt v Európe. Konflikt, ktorý rozpútala jedna krajina s odôvodnením, že tam má svojich občanov, ktorí k nej inklinujú, či už rodovo, že sú teda Rusi, alebo ináč.
Uvedomujete si, keď sa toto odtoleruje, ako pán Blaha hovorí, že reál politika, že, no, však si musíme na to zvyknúť, že to bude znamenať, že takéto konflikty budú vznikať s veľkou pravdepodobnosťou aj v iných miestach Európy? Uvedomujete si, že hranice Európy, väčšiny krajín zrejme, sú dané na základe medzinárodných dohôd? Napríklad Slovensko Trianonskou dohodou. A že tolerovanie takého spôsobu zmeny hraníc legitimizuje každého, kto si povie, mne sa to nepáči, lebo. Lebo tam mám svoju menšinu. A potom, keď bude nejaká krajina brániť svoje územie, potom tiež budete hovoriť, že bojuje proti vlastným občanom? Že vedie vojnu s vlastnými občanmi?
Tu sa zahrávame s ohňom, priatelia. Toto je veľmi zásadná otázka. A použijem teraz to, čo bolo napísané v českom Respekte, ale bolo to veľmi výstižne popísané, že je až podivuhodné, ako aj v Čechách, aj na Slovensku sa táto analógia a táto situácia v istej časti, nie malej, nevníma. Veď my sme práve by mali byť na toto extrémne citliví. Češi - Sudety. Sudety, odtrhnutie Sudet je jasná analógia s tým, čo sa teraz deje v Doneckej oblasti, v Luhanskej oblasti a na východe Ukrajiny. Obsadenie Krymu - jasná analógia s anšlusom Rakúska. Tiež následne Rakúšania v nejakom hlasovaní či v referende, či čo to bolo vtedy, hádam 90-percentnou onou odsúhlasili, že ako oni chcú spojenie s nemeckou ríšou. Vy si neuvedomujete tieto súvislosti?
Jednoducho platí staré známe, že keď národ zabudne na svoju históriu, musí si ju zopakovať. A ja to nechcem. A preto sa treba k tejto téme stavať veľmi zodpovedne a veľmi vážne.
Pán premiér Fico sa k tomu tak nestavia, resp. háji úplne iné záujmy, ako sú slovenské záujmy. To je nebezpečné. To je nebezpečné pre národnú bezpečnosť. Len tak pripomeniem, že keď si zoberieme postoje pána premiéra Roberta Fica ako také, nech sa týkali čohokoľvek, súvisiace s Ruskom a s Kremľom, nikdy ani v iných prípadoch sa nevyjadril kriticky voči Kremľu. Keď bola rusko-gruzínska vojna, ktorú sme - žiaľbohu, ukázalo sa to ako veľká chyba - prešli tak, že, no, je to príliš ďaleko od nás, nebudeme sa do toho veľmi miešať, obvinil Gruzínsko, že vyprovokovalo túto vojnu. Postavil sa na stranu Ruska úplne otvorene a povedal, že Gruzínci vlastne vyprovokovali túto vojnu. Vždy stál na strane Kremľa. Keď došlo k obsadeniu Krymu, slovenská vláda napriek tomu, že sme vyzývali, žiadali, dlhé dni mlčala. Všetky krajiny Európy sa k tomu zásadne vyjadrili. Slovenská vláda bola ticho dlhé dni. Potom, pán minister si možno spomenie, bolo zasadnutie zahraničného výboru v kinosále otvorené, ako bolo aj teraz tieto dva dni, ale to už bolo hodne, hodne dní po tom, keď už celý svet videl, čo sa deje, kde napríklad som ja konkrétne položil otázku aj, ako je to s reverzom, ako sme na to pripravení, čo robíme pre to, aby sme to urobili. A tu trošku aj budem mať trošku iný postoj ako Mikuláš Dzurinda, môj kolega, ktorý veľmi pochválil vládu za reverz. Ten výsledok je dobrý, chvalabohu, aj v tomto, aj ja ju môžem pochváliť. Ale určite nechválim za to, ako robila všetko možné pre to, aby to riešenie oddialila, spochybnila, skomplikovala.
Pripomeniem len, že pán premiér Fico povedal, že treba prizvať Rusko k tejto dohode, že akože zvolajme, zvolajme rokovanie Ukrajiny, Ruska a Slovenska. Pričom vieme, že Rusko nemá záujem, samozrejme, na žiadnom reverze, že volať Rusko k vyjednávaciemu stolu o spustení reverzu, je torpédovať úplne na začiatku túto záležitosť. A ani žiadne také stretnutie nakoniec nebolo. Ale to odzrkadľuje jeho postoje, hľadať všetko, čo sa dá, aby sa to nemuselo urobiť.
Tak sa mi zdá, že potom prišiel telefonát od významného predstaviteľa významnej krajiny, ktorý, nevieme, čo bolo jeho obsahom, ale až, až následne sa pohli veci tým správnym smerom. Nakoniec sa reverz spustil.
Po Kryme, ako to pri agresoroch býva, agresorovi nestačí to, že dostane nejaký kúsok nejakej kosti, ale keď vidí, že nič sa nedeje, pokračuje ďalej. A to je to, na čo by sme si mali dať pozor, a preto aj Európska únia a celé svetové spoločenstvo sa prebudilo, pretože naozaj aj tie prvotné reakcie boli veľmi, veľmi váhavé a zaskočené. Aj tiež poviem svoj názor prečo.
Ale potom nasledovalo Donecko, Luhansko, boje na východe Ukrajiny, ale, áno, tam sa už Ukrajinci postavili na odpor. Ale všetkým tým, ktorí teraz s hrôzou hovoria o tom, že tam zomierajú ľudia, že koľko trpí nevinných ľudí, musím povedať, áno, je to veľmi smutné, že tam umierajú ľudia, že státisíce ľudí muselo utiecť. Je to veľmi smutné, nikto sa z toho neteší a všetci by sme chceli, aby to tak nebolo. Ale, vážené dámy, vážení páni, odkedy tam umierajú ľudia, odkedy začali ľudia utekať zo svojich domovov? Veď Ukrajina je nezávislou krajinou 20 rokov, až sa nemýlim, zhruba. Prečo hneď neutekali? Nuž ja vám poviem, odkedy začali utekať? Odvtedy, ako začala vojna, ktorú rozpútala Ruská federácia. Ako vpadli ruské vojská na Ukrajinu, ako si Kremeľ vyrobil separatistov, ktorých poprední predstavitelia sú dôstojníkmi rôznych vojenských alebo tajných služieb so zásluhami z mnohých vojen, ktoré Rusko viedlo. Takže až umierajú ľudia, a umierajú, žiaľbohu, tak kto je zodpovedný za to, že umierajú? Ukrajina? Veď tí ľudia tam žili v pokoji a nikomu nič nevadilo.
Nie je pravdou, ako už kolega Šebej povedal, že bola zakázaná ruština. Bolo to nešťastné rozhodnutie vtedajšieho parlamentu, ale hneď bolo stopnuté vtedajším úradujúcim prezidentom a nebola zakázaná. Nebola zakázaná. Ani v tom rozhodnutí nebola zakázaná. Ale to prekrúcanie faktov a nahrávaniu a hnatiu vody na mlyn Putinovi zo strany poslancov SMER-u a premiéra Fica, na to sme si zvykli, alebo nezvykli, ale, žiaľbohu, je časté.
Európska únia bola tak zaskočená tým, čo sa začalo diať najprv na Kryme a potom ďalej, že naozaj jej nejaký reálny protikrok najprv nebol žiadny a potom veľmi váhavé. Prečo tomu tak bolo? No lebo - je ten môj osobný názor, to berte ako čisto moju úvahu - ako toto nikto nečakal, že toto sa môže stať. Že niekto tak brutálne môže pošliapať medzinárodné právo v Európe, zaútočiť na susednú krajinu, ešte sa tváriť, že tam vlastne neni, klamať do očí celému svetu, partnerom na rokovaní, ako bezostyšne klamať, tvrdiť, že tam žiadni vojaci nie sú, a všetci vidia, že tam sú. Povedať potom, čo je už naozaj akože na smiech, že oni sú tam na dovolenke, na tankoch. Asi tí separatisti, keď začali bojovať, tak sa poskladali do nejakej čiapky a išli si do Tesca kúpiť ťažké zbrane a vyzbrojili sa jednotnými uniformami, lebo to je bežne dostupný materiál, za pár šupov si to môže každý kúpiť, že? No jednoducho toto, kto tomuto verí, je ako, to je, to je na smiech. Ale toto bezostyšne a priamo do očí tvrdia predstavitelia takej veľkej krajiny, ako je Rusko, Ruská federácia. A to je ten Východ a východné, žiaľbohu, východný spôsob robenia politiky.
Až následne prišiel Západ postupne vo viacerých vlnách s tým, že sa začali realizovať sankcie a uvaľovať sankcie. A všetci tí kritici sankcií, v prvom rade premiér Fico, ktorý sankcie opakovane vyhlásil za nezmyselné a dokonca na to zneužil aj oslavy Slovenského národného povstania a poviem, prečo je to perfídne a zvrhlé, keď takýto sviatok zneužije na takúto kritiku.
Všetkých týchto kritikov sa pýtam a pýtal som sa cez, na našej tlačovej konferencii, ktorú sme tomu niekoľkokrát venovali, že, no, až nie sankcie, vážený pán premiér Fico, čo iné zastaví agresora? Čo iné môžme urobiť, aby Rusko stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny a aby nepokračovalo ďalej? Čo iné môžme urobiť na nastolenie opäť územnej celistvosti a pokoja na Ukrajine? Odpoveď je - diplomatické jednania, som akurát počul. Diplomatické jednania je skvelá vec, keď sa nebojuje. To keď na vás útočí armáda, tanky, delá, množstvo útočníkov, tak vy teraz sa postavíme pred ich strely a poviete, že my teraz ideme s vami vyjednávať, hej? A oni postupujú ďalej. Toto je, myslíte si vážne, že toto je spôsob, akým sa dá zastaviť agresor? Diplomatické jednania musia prebiehať aj ďalej, ale bez účinnej protiváhy, ktorá mierová, mierová protiváha sú len sankcie, pretože iná mocenská protiváha je len vojenské riešenie a to nikto z nás nechce. To nikto z nás nechce. Som to už povedal, zopakujem to, sankcie sú posledným mierovým riešením, ako prinútiť agresora zmeniť svoje správanie. Či budú účinné a nebudú účinné a v akej miere budú účinné, to je, samozrejme, vec diskutabilná. O tom nikto nevie na sto percent dopredu povedať. A budú tým účinnejšie, čím budú tvrdšie. Keď boli len také akože, tak, samozrejme, že nejaký účinok priniesť nemohli. Čím budú tvrdšie, tým budú výraznejšie a účinnejšie.
Ale hlavne máme iné riešenia? Vyzval som pána premiéra, znova ho vyzývam, až má iné riešenia, nech presadzuje to riešenie. Veď sedí na Európskej rade. Prečo robí presný opak toho, ako by sa mal správať premiér členskej krajiny Európskej únie? Že jednoznačne podporiť to, že agresiu treba zastaviť a použiť na to všetky dostupné prostriedky a na rokovaniach Európskej únie sa snažiť, aby sa zvolili také metódy a prostriedky, ktoré by našu ekonomiku poškodili čo najmenej, ale zároveň by neznížili účinok týchto sankcií.
Premiér Fico to robí presne naopak. V Bruseli všetko schváli a príde domov a tuto napína svaly a je hviezdou v ruských médiách, aj teda v západných médiách negatívnou hviezdou, že to je on, ktorý vlastne je proti sankciám a proti opatreniam Európskej únie.
A znovu to dám do súvislosti toho, čo včera preniklo celoeurópskou tlačou, alebo to možno aj celosvetovou, únik, výňatok z rozhovoru Putina, kde jednak sa vyhráža už aj krajinám Európskej únie, že keď sa rozhodne, tak ich obsadí do dvoch dní: Varšavu, pobaltské krajiny a tak ďalej. A zároveň, a to zdôrazňujem a podčiarkujem, že aby sa nespoliehal Porošenko na pomoc Európskej únie, pretože on má svojich ľudí medzi lídrami, ktorí zablokujú európske kroky proti Ruskej federácii.
Pán poslanec Blaha na zahraničnom výbore použil takú, takú vetu, alebo začal hovoriť, jak keď z... (pozn. red.: nejasne vyslovené), aký, aký postoj pána premiéra a SMER-u je, že my nie sme žiadni pudlíci, ktorí by sme čokoľvek schvaľovali, a my sa nechováme ako pudlíci. Nuž tak tu použijem túto jeho väzbu a poviem, že teraz vidíme, koho pudlík je pán premiér Fico. Z týchto slov je to pekne vidieť, čo preniklo, že koho pudlík je pán premiér Fico. A to, že zrejme asi je, svedčí o tom aj, že tu nesedí. Veď on sa zaoberá Ukrajinou, sankciami temer denne na každom, na každých oslavách od poslednej dedinky po Banskú Bystricu, Slovenského národného povstania, vehementne vyhlasoval, aké sú sankcie zlé, neúčinné, ako je proti nim. Prečo tu nie je, až nie je zbabelec? Že keď tu nesedí, aj keď sme ho k tomu vyzývali a žiadali, nič iné nemôžem povedať, je to zbabelec. (Reakcie z pléna.)
Ale budem sa opakovať! Aj stokrát to poviem, kým váš skvelý premiér si sem nepríde sadnúť a neobháji si tieto svoje postoje. Pretože jeho postoje poškodzujú Slovensko. Výrazne ho poškodzujú. Mimochodom, mimochodom, z hľadiska reálnych dopadov ekonomických sankcií na Slovensko sú, a to viete veľmi dobre už všetci, sú jedny z najmenších v rámci Európskej únie. Jedny z najmenších. Už menšie je len na Rumunsko, myslím, a neviem, na akú krajinu. A aj také krajiny, kde dopad tých sankcií bol podstatne, podstatne zásadnejší a väčší, aj tie povedali, áno, bolí nás to, a teraz si dovolím parafrázovať slová nemeckého ministra financií, že je lepšie, alebo nesmieme uprednostniť hospodárke dopady alebo negatívne dopady pred vojnou, ktorá hrozí, pretože tá v konečnom dôsledku prinesie omnoho väčšie náklady, omnoho väčšie škody, nielen materiálne, ale aj škody na ľudských životoch, a o to tu ide. Keď neukáže Európska únia jednoznačnú silu prostredníctvom sankcií v tomto prípade a nezastaví agresora, tak až si niekto myslí, že to skončí, veď už znova zopakujem, včera sme si mali možnosť prečítať, že ďalšie na rade bude pravdepodobne Pobaltie a iné veci, ale to už je, vážené dámy, vážení páni, to už je celosvetový konflikt. Tomu snáď nechceme napomáhať. Toto snáď nechceme.
Rusko obsadením Krymu ukázalo svoju putinovskú tvár v medzinárodnom ponímaní politiky a naozaj spadla maska, ktorá roky rokúce, ako všetci chceli, aby tá maska nebola maskou, ale aby bola realitou, že z Ruska sa stala normálna demokratická krajina, ktorá má svoje špecifiká z hľadiska svojich historických a iných zvyklostí, ale je to partner, s ktorým sa dá normálne diskutovať, viesť dialóg, hospodárska spolupráca. Veď Rusko bolo partnerom všetkých západoeurópskych zoskupení - G8, NATO a ďalších. Nebudem vymenúvať, ani by som si nespomenul na všetky. Všetkých. Všetci sme chceli, aby Rusko bolo partnerom, ale ukázalo sa, žiaľbohu, že to bola maska, že tá pravá tvár Ruska, že je to nevypočítateľný a nebezpečný sused. Že je to mocnosť, ktorá neváha použiť vojenskú silu na dosiahnutie svojich záujmov, a že je nebezpečná pre celý svet a že tak sa na ňu musíme aj pozerať.
A keď, dostanem sa aj k štyridsiatemu piatemu, aj k SNP. Keď tu padlo, že sankcie neprinášajú žiadny efekt. No, toto bude možno také širšie. Ale čo myslíte, že bola studená vojna, ktorá už je, chvalabohu, za nami, ale nie je za nami, lebo dneska znova v nej sme, až sa to ešte väčšina ľudí bojí povedať, áno, sme znova v studenej vojne, či sa nám to páči, alebo nie. Nechceme ju, aby ste ma neprekrúcali, moje slová, nechceme ju a súhlasím s tým, že neni pre nikoho dobrá. Ale už v nej sme, pretože sankcie, vlastne to je studená vojna, že jednoducho sa obmedzuje spolupráca s danou krajinou, aby sa k niečomu donútila alebo aby zmenila svoje správanie.
Studená vojna bola mnohoročným de facto sankčným bojom, vojnou, ktorá viedla k pádu komunizmu. Tie sankcie mali význam. Studená vojna mala význam. Bez nej by ten komunizmus nepadol. Bez nej by sme neboli v slobodnej, demokratickej krajine, bez nej by sme neboli súčasťou EÚ a NATO. Až sa smejete a si myslíte, že nie, tak ako som povedal, žijete ešte v takej prednovembrovej ilúzii, že to tu nejaké prišlo ako čo, samo z neba padlo? No.
A teraz poďme, keď chcete, poďme ešte k SNP a k tomu, aké to bolo perfídne, že práve na oslavách SNP zvolil premiér Fico za plochu pre to, aby napádal rozhodnutie Európskej únie. Spojím to s tým, ako mnohokrát tu zaznievajú, že jak tam umierajú ľudia, jaké to je zlé a ako tomu treba zabrániť. Áno, keby sa dalo, treba tomu zabrániť. Ale spýtam sa: V Slovenskom národnom povstaní neumierali ľudia? Nebolo zabitých, popravených, vypálených množstvo dedín, kedy umierali deti, ženy, starci? V tej optike, ktorú sa tu ponúkate niektorí pretlačiť, by to znamenalo, že Slovenské národné povstanie nemalo vzniknúť, pretože to vyvolalo to, že zomierali ľudia, že boli vypálené stovky dedín. Keby Slovenské národné povstanie nebolo, no tak sa toto predsa nestane. Ale to nemôžme pripustiť. Keď vy veľmi radi oslavujete hrdinov Slovenského národného povstania, tak nemôžete byť proti tomu, aby si Ukrajina bránila svoje územie! Nemôžete nabádať k tomu, aby Ukrajina stiahla svojich vojakov a otvorila cestu ruským agresorom! To je predsa jednoduché. Keď je vojna, umierajú, žiaľbohu, ľudia. Nikto ju nechce. Ale treba, kto ju vyvolal? A tú vojnu sa dá zastaviť len tým, že sa ubránia, že sa bráni agresorovi všetkými prostriedkami, ktoré sú dostupné. Ukrajinci sa bránia zbraňami a my môžme pomáhať tomu, aby tá vojna skončila sankciami. Až má niekto lepší nápad, rád si ho vypočujem.
U mnohých vládne taký ťažký resentiment za to, že, á, oslobodila nás Červená armáda, a preto snáď všetko, čo je z Moskvy, tak to je ako dopredu, dopredu označené za vec, ktorá je skvelá. Nuž, netreba zabudnúť na to, že nestačilo oslobodenie, pretože oslobodenie ešte neznamenalo slobodu. My sme následne na základe rozdelenia sfér vplyvu spadli do tej východnej zóny vplyvu a zaplatili sme za to krutú daň na veľký obnos. Len pripomeniem, Slovensko, resp. Československo vtedajšie a Slovensko ako jeho súčasť, odmietlo napríklad z Moskvy Marshallov plán, ktorý postavil na nohy vojnou zničenú Európu a z Nemecka urobil význačnú a dnes najväčšiu ekonomickú mocnosť. To boli tie ekonomické škody, ale tam to neskončilo.
Vďaka aplikovaniu tej ideológie, ktorá v Rusku vládla, to znamená po komunistickom prevrate, ktorý nasledoval veľmi rýchlo, boli mnohí čestní, nevinní a zaslúžilí bojovníci proti fašizmu odsudzovaní v inscenovaných procesoch, zatváraní, popravovaní len preto, že neboli komunistami. (Reakcie z pléna.)
Ja viem, že nie, ale ja vám pripomínam tie analógie, to treba všetko vidieť. Na všetko sa musíme dívať so znalosťou histórie a so znalosťou veci, aby sme mohli veci porovnávať. Keď hovoríme dnes o súčasnej situácii na Ukrajine, nemôžme nariekať len nad tým, že tam umierajú ľudia, a nevidieť, prečo umierajú, a nezamýšľať sa, ako sa dá reálne zastaviť to, aby umierali. Nemôžme nepovedať, že neumierali tam predtým. Umierať začali až vtedy, keď tam vpadla ruská armáda. A preto, keď ruská armáda sa stiahne, je mier. Netreba nič iné, len skončiť vojnu tým, že vojská, ktoré tam vpadli, sa vrátia naspať do svojej krajiny.
Vážené dámy, vážení páni, budem spieť k záveru. Podpísanie asociačnej dohody s Ukrajinou je veľmi dôležitý medzník. Je dôležitý medzník nie preto, že Ukrajina sa teraz, sa pred ňou prestrie nejaký červený koberec, po ktorom si prekráča k blahobytu. Veď my veľmi dobre vieme, že to tak nie je. Asociačná dohoda je mnohoročný, mnohoročná cesta postupného približovania sa k Európskej únii z hľadiska jej právnych štandardov, potláčania korupcie, vlády zákona a ďalších a ďalších záležitostí. A nad tým sa Slovensko môže vždy len radovať, pretože toto sú západné hodnoty - sloboda, demokracia, vláda zákona. Nie vždy a nie v každej krajine sa tieto principiálne hodnoty presadzujú rovnako úspešne. Máme aj my v tom veľké deficity. Veľmi dobre to vieme. Ale tá cesta je jediná, pokiaľ chceme budovať slobodnú spoločnosť. A keď sa tak slobodne rozhodla Ukrajina a jej občania, môžme sa len tešiť a podporovať Ukrajinu v tomto smerovaní. Pretože rozširovanie východného spôsobu politiky, to znamená, keď sa mi niečo nepáči, pošlem armádu, je nebezpečné pre Slovensko. Preto môžeme byť nesmierne šťastní, že sme súčasťou západoeurópskych integračných štruktúr, že sme súčasťou EÚ a NATO, pretože už nie sme tým pádom malá krajina, ktorú zhltne väčšia krajina, kedykoľvek si zmyslí. Ale zároveň musíme dbať na to a tvrdo to presadzovať a neustúpiť a nezmieriť sa s tou situáciou, ktorá na Ukrajine je a ktorá znamená, že vojenskou silou sa zmenili hranice.
Pretože - znova to len zopakujem - ak to pripustíme, ak sa s tým zmierime, tá situácia sa bude opakovať v iných častiach Európy a bude sprevádzaná, samozrejme, aj vojenskými konfliktami a je to koniec mieru a pokoja v Európe. A my sa tešíme, že je tu už 70, vyše 70 rokov mier a pokoj. Kvôli tomuto Európska únia vznikla, kvôli tomuto vzniklo NATO, aby poskytlo bezpečnostné záruky a aby poskytlo ochranu pre prostredie slobody, prosperity a demokracie a my sme jeho súčasťou. Treba si pamätať, že sme súčasťou Západu. Neexistuje tu žiadna stredoeurópska Európska únia, ani stredoeurópske vojenské obranné spoločenstvo. Nie. Nič také neexistuje. Existuje len Západ a Východ. A my patríme k Západu a tak by sme sa mali aj správať, pretože Slovensko - som presvedčený - je a bolo súčasťou západoeurópskej civilizácie, západnej civilizácie. A som rád, že tak je.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
