Ďakujem. Táto téma dneska sa tu už objavila, keď sme diskutovali o návrhu, ktorý predkladala Lucia Nicholsonová, a je to téma, ktorá sa dotýka predovšetkým sociálneho systému, ale nielen. Je to téma, ktorá hovorí o tom, že máme tu veľmi zle nastavené systémy, systémy pomoci, systémy podporných dávok, systémy, ktoré majú ľuďom pomáhať, ale ich výsledkom je, že im škodia. Škodia im v tom smere, že ich motivujú k nesprávnemu spôsobu...
Ďakujem. Táto téma dneska sa tu už objavila, keď sme diskutovali o návrhu, ktorý predkladala Lucia Nicholsonová, a je to téma, ktorá sa dotýka predovšetkým sociálneho systému, ale nielen. Je to téma, ktorá hovorí o tom, že máme tu veľmi zle nastavené systémy, systémy pomoci, systémy podporných dávok, systémy, ktoré majú ľuďom pomáhať, ale ich výsledkom je, že im škodia. Škodia im v tom smere, že ich motivujú k nesprávnemu spôsobu správania, života, využívania tohto systému, ktorý vedie k zneužívaniu tohto systému. A mnohokrát sme sa tu o tom bavili, mnohokrát sa asi ešte budeme, ale je to veľký problém tejto krajiny, ktorý naďalej prechádza v tejto snemovni bez povšimnutia. A to je to nebezpečné.
Z hľadiska párročnej budúcnosti Slovenska sú dva veľké zadefinované problémy, s ktorými sa Slovensko bude musieť v priebehu 20 rokov vyrovnávať a bude to veľmi zložité vyrovnávanie. Jedno je starnutie populácie. To, že počet ľudí, ktorí budú v postproduktívnom veku, bude podstatne vyšší, ako je dnes, a bude sa s tým musieť, budú sa musieť hľadať riešenia, ako s týmto problémom naložiť, ako udržať tú spoločnosť výkonnú a efektívnu, a tu sme urobili veľké kroky dopredu spustením dôchodkovej reformy, zmenou systému na niečo iné.
Ten druhý problém je veľmi dynamický nárast počtu príslušníkov rómskeho etnika, nie ako takého, ale tej časti rómskeho etnika, ktoré žije v segregovaných osadách, ktoré nazývame buď ťažko prispôsobiví, alebo trvalí poberatelia sociálnych dávok, ale toto je vyčíslený a zadefinovaný problém, kde sa odhaduje, že dnes presiahol počet, podľa odhadov, pretože nemáme presné štatistiky, 400-tisíc a za 20 rokov ich bude, odhaduje sa, 590-tisíc, možno viac.
Počet relatívne mladej populácie v takomto počte by pre krajinu mal byť prínosom, pretože by to mala byť skupina ľudí, ktorá je zapojená v ekonomickej činnosti, ktorá pracuje, vychováva svoje deti a prispieva k ekonomickému rastu. Ale v prípade práve týchto skupín, segregovaných skupín, zaostalých komunít žijúcich v osadách na úrovni naozaj pomaly doby kamennej, je to obrovský ekonomický balvan, ktorý táto spoločnosť, pokiaľ sa na to bude naďalej prizerať tak, ako to minimálne 10 rokov po krátkom medziobdobí robí, bude zničujúci. Je to vec, ktorú si ekonomicky táto spoločnosť nebude vedieť dovoliť, pretože to je vec, ktorá odčerpáva obrovské množstvo finančných prostriedkov a neprináša tej spoločnosti žiadne finančné prostriedky, naopak, ešte sa na to naväzujú ďalšie a ďalšie problémy: problémy so súžitím v dotknutých regiónoch, problémy s kriminalitou, problémy s chorobami a mnoho, mnoho sprievodných javov, ktoré sú vlastné extrémne chudobným spoločenstvám.
My ale máme možnosť s tým niečo robiť. Toto nie je prekliatie, s ktorým musíme žiť a zmieriť sa s tým a zatiaľ si hovoriť, no ešte to tu nie je, myslím v Bratislave napríklad alebo na západnom Slovensku, a však tí, ktorí tam s tým majú problémy, no môžu sa prípadne odsťahovať, na východnom Slovensku. Toto je zlý prístup. Takýto prístup ja radikálne odmietam. My nemôžme vytvoriť situáciu, že niektoré časti Slovenska prestanú byť ekonomicky užívateľné, prestanú byť priestorom na normálny život obyvateľstva a budú sa vyľudňovať z hľadiska obyvateľstva, ktoré je ekonomicky aktívne, a budú sa stávať mínusovým z hľadiska ekonomického prínosu pre celú krajinu. Preto je nevyhnutné a preto je potrebné začať tieto problémy riešiť.
Tie riešenia nie sú zložité a nie sú tak obrovské, že sa máme právo schovávať za výhovorky, že potrebujeme na to obrovské finančné zdroje, najlepšie z Európskej únie, že potrebujeme komplexné balíky zákonov, na ktorom bude, na ktorých sa bude pracovať desať rokov alebo päť rokov. Tie problémy, ktoré sú zdrojom tohto, týchto negatív, sa dajú pomenovať. Vieme ich odhaliť a máme ich pomenované a väčšina týchto problémov korení a pramení z tak nastaveného sociálneho systému, že pre ľudí, ktorí sú nízko kvalifikovaní alebo bez kvalifikácie a tým pádom ich možnosť uplatnenia na trhu práce je v okolí minimálnej mzdy, sa neoplatí pracovať, pretože štát vytvoril taký košatý, bujarý a komplikovaný systém sociálnych dávok rôzneho typu, príjem zo socia..., sociálny príjem, nazvime to sociálny príjem, je porovnateľný s príjmom z práce. Toto je základný problém, základný gordický uzol, ktorý treba rozpliesť alebo rozťať. Pokiaľ sa tak neurobí, môžme tu rozprávať, hľadať, riešiť, navrhovať, všelijaké vzdelávacie programy, projekty realizovať, sú to všetko stratené aj peniaze, aj stratený čas. Pretože človek pokiaľ nemá motiváciu, aby sa správal tak, ako spoločnosť chce, aby sa správal, tak sa jednak tak nebude správať a bude fungovať úplne ináč a žiadne peniaze to nezmenia.
Takže prvá vec je, nepotrebujeme na odstránenie tohto problému nové dodatočné zdroje, potrebujeme len správne vyladiť a nastaviť systémy, aby neboli zneužívané a aby nemotivovali k tomu, že je výhodnejšie prežívať na sociálnych dávkach - a tým nemyslím len dávku v hmotnej núdzi ako takú, ale aj rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok za školskú dochádzku a celú košatú, košatý strom rôznych platieb, ktorý štát v rámci sociálneho systému k rôznym situáciám rodín a jednotlivcov vypláca.
Dnes sme tu už počuli o zneužívaní systému pri osobnej starostlivosti, pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti. Sú to situácie, ktoré by sa zdalo, že ani nemôžu nastať a nemôžu existovať, a napriek tomu vidíme, do akých extrémov sa dostáva naša spoločnosť, pretože takto sa funguje, keď sa fungovať dá. Preto opätovne, nie je to prvýkrát, ak sa dobre pamätám, štvrtýkrát prichádzame, SDKÚ - DS, do parlamentu s návrhom, ktorý je prvým vykročením tou správnou cestou. Nie je to, ani to nemá byť ambíciou, že to vyrieši všetky problémy, ale je to krok správnym smerom.
Je to kompromisný návrh. A čo je veľmi dôležité a myslím si, že to je podstatou, podstatnou črtou tohto balíka návrhu, tohto balíka zákonov, že sme v snahe nájsť naozaj to najoptimálnejšie nastavenie hľadali podporu, hľadali cesty, ako to presadiť, a zhodli sme sa s Petrom Pollákom, ktorý je vládnym splnomocnencom; vládnym, zdôrazňujem to slovo; pre rómske komunity, takže mohol by som povedať, že my vlastne predkladáme vládny návrh zákona, keď ho predkladá vládny splnomocnenec pre rómske menšiny. A tak by sme sa možno aj mohli trošku aspoň pokúsiť pozrieť na to, že to nie je opozičný návrh, to je návrh, ktorý rieši problém.
A ja by som bol veľmi rád a hovoril som o tom aj s ministrom Richterom, aj s jeho ľuďmi, štátnym tajomníkom a tak ďalej a vieme, že ten problém tu existuje. Veď aj vláda sa ho pokúša riešiť a prijala niektoré čiastkové kroky, ktoré idú tým istým smerom. Môžme sa líšiť v nazeraní na tie spôsoby, na tie techniky, čo, ale tá cesta je jedným smerom. A keď sme sa, v tých praktických činoch sa ukázalo, že ten smer je len jeden, tak sa bavme o tom, o tých nástrojoch, len o nástrojoch a vylaďujme tieto nástroje.
A podstatou nášho návrhu je, že zavádzame - a na tom to musí byť postavené - zásadný princíp, že ten, kto pracuje v akejkoľvek aktivite, aj nie bohvieako hodnotenej, musí sa mať lepšie z hľadiska príjmu ako ten, kto tak, tak nerobí. Môžte namietnuť, že nie všade je dostatok práce. Áno, to je pravda, ale tento návrh zákona, keby bol prijatý, nijako neznevýhodní človeka, ktorý tú prácu chce mať a nemá, oproti situácii predtým, pretože, naopak, on odmeňuje tých, ktorí vidia, že áno, prijmem prácu, pohľadám si prácu aj príležitostnú, aj nízko platenú a budem mať vyšší príjem, ako mám teraz. A to je podstata návrhu. Keď sa nám toto podarí dostať do praxe, že ľudia, ktorí pracujú, sa majú lepšie z hľadiska príjmov, ako tí, ktorí nepracujú, tých, ktorí pracujú, bude zo dňa na deň pribúdať a bude ubúdať tých, ktorí tak nerobia.
Dnes je situácia taká, že aj keď práca je, tak buď ten človek ju nemôže prijať, pretože sám seba a svoju rodinu poškodí, alebo jednoducho logicky o ňu nemá záujem a keď náhodou si neuvedomí túto súvislosť, tak je potrestaný. Ako sa vraví, že za každý dobrý skutok po zásluhe treba byť potrestaný. Dneska na tlačovej konferencii primátor Lipian pán Vokál hovoril konkrétne príklady. Ľudia, ktorí fungovali v rómskej hliadke a za to dostávali odmenu, prišli o sociálnu dávku. A mali vlastne menej ako predtým. Takže oni sa zapojili do práce, ktorá tam bola vytvorená mestským úradom, a boli za to potrestaní. Taký je náš systém. Tak je nastavený náš systém. Človek, ktorý príležitostne tiež vykonával nejakú prácu, tak isto prišiel o peniaze, pretože pracoval. Čo tí ľudia potom urobia a, samozrejme, všetci ostatní, ktorí to sa dozvedia alebo ktorí to vedia? No nebudú pracovať, aj keby mohli, pretože nechcú prísť o túto dávku. Nechcú prísť tak isto o priestupkovú imunitu, ktorú dneska požívajú, pretože keď nepracujú, majú faktickú priestupkovú imunitu. Nie je od nich možné vymáhať pokuty za priestupky, ktoré prípadne spôsobia, nie je možné nejakým spôsobom nedoplatky alebo čokoľvek iné vymôcť, jednoducho požívajú priestupkovú a exekučnú imunitu. Môžme to zmeniť, pokiaľ naozaj vykročíme správnym smerom.
Ja som tu bol s viacerými návrhmi zákonov, toto je kompromisný návrh zákona, nie je ani tak početný z hľadiska počtu zákonov, ako boli tie predtým, pretože sme s Petrom Pollákom diskutovali, hľadali takú vyváženú formu, aby to nebolo tvrdé, aby to nebolo príliš bolestivé, ale, naopak, aby to podporilo práve tých, ktorí pracujú. Čo je teda v tomto balíku, ktorý tu predkladáme? Sú tu štyri zákony.
Prvý zákon sa dotýka samotnej dávky v hmotnej núdzi. Dávka v hmotnej núdzi je už dnes nastavená tak, je postavená alebo jej súčasťou je princíp, že časť príjmu, ktorú osoba má, pokiaľ je potrebné ho podporiť, tú osobu, dávkou v hmotnej núdzi, tak časť príjmu sa nezapočítava do jeho príjmu, aby mal väčšiu šancu sa k tej dávke dostať. Dnes je to 25 percent. Tu jednoducho navrhujeme zvýšiť tú nezapočítateľnú čiastku na 40 %, tým pádom sa viac ľudí dostane, ktorí ale sú zamestnaní, pretože o tých sa jedná, ktorí majú príjem zo závislej činnosti, tak viac ľudí sa dostane k tomu, že ku svojej mzde, minimálnej mzde, modelovo môžme to nazvať, alebo aj práci na dohodu, na čiastočný úväzok ešte dostane priplatené dávku v hmotnej núdzi. Tým pádom sa jeho príjem zvýši, motivácia pracovať sa zvýši.
Tak isto v tejto časti navrhujeme, aby sme z toho príspevku, ktorý vznikol síce veľkou deformáciou z pôvodného prospechového štipendia, ktoré malo motivovať deti k tomu, aby sa učili, a ich rodičov hlavne, aby viedli deti k dobrým známkam, sa stalo automatické priznávanie príspevku deťom za to, že chodia do školy. Ale dnes je to tak benevolentné, že aj dieťa, ktoré má ohromné množstvo vymeškaných a neospravedlnených hodín, dostáva tento príspevok a je významnou časťou príjmu, pretože keď je tých detí v rodine viac, tak, samozrejme, to už vytvorí celkom zaujímavú sumu a opäť to motivuje k tomu, že veľa detí, väčší príjem. A možno by to inak, možno by táto motivácia neviedla potom k takým výsledkom. Navrhujeme, aby sa sprísnil dohľad nad školskou dochádzkou. Aby po siedmich hodinách, ktoré dieťa má za mesiac vymeškané, keď je to viac, aby tento príspevok nebol priznávaný. Aby sme viedli deti k tomu, aby chodili do školy a rodičov predovšetkým, aby na to dohliadli.
Druhým návrhom zákona, druhou časťou, to znamená druhým zákonom, je zmena rodičovského príspevku. Navrhujeme zvýšiť rodičovský príspevok, a to nie o malú čiastku. Navrhujeme zvýšiť rodičovský príspevok na 230 eur, ale nie všetkým. Pretože dnes rodičovský príspevok automaticky vyplácaný absolútne všetkým je tou kľúčovou zložkou príjmov sociálneho príjmu, ktoré získavajú rodiny, ktoré takto žijú. Nie sociálna dávka, nie dávka v hmotnej núdzi, ale rodičovský príspevok, ktorý sa opakuje pri každom dieťati do troch rokov, prípadne do šiestich rokov, čo nie je zriedkavý jav, sa vypláca rodičovský príspevok. Navrhujeme ho zvýšiť. Pre tých, kde aspoň jeden z rodičov, aspoň jeden z rodičov počas predchádzajúcich štyroch rokov má odpracovaných aspoň 270 dní alebo počas tohto obdobia študoval na strednej škole alebo má odpracovaných osemdesiat dní na aktivačných prácach a zvyšnú časť na príležitostných iných, v inom zamestnaní. Opäť je to preto, aby sme tým, ktorým aspoň jeden z rodičov pracuje, rodina, ktorá je teda, preukazuje jasnú snahu zamestnať sa a pracovať, dostala viac, dostala väčšiu podporu. A tí, ktorí toto kritérium nesplnia, tým sa bude vyplácať príspevok vo výške 65 % tejto sumy.
Ďalším zákonom, ďalším bodom je časť, zákon, ktorý novelizuje zákon o priestupkoch. Už som spomínal, že práve tieto skupiny osôb požívajú priestupkovú imunitu. A zrejme všetci vnímate a určite občania vnímajú, že sa nám, žiaľbohu, množia a tá frekvencia je čoraz hustejšia, sa objavujú násilné trestné činy, o tých takých drobných priestupkoch, ktoré nestoja za pozornosť médiám a sú ich desiatky a stovky možno každý deň, sa ani nedozvieme, ale množia sa napadnutia, bitky, ohrozovanie ľudí, ktoré ohrozujú ich bezpečnosť, a ten, tá príčina je práve preto, že od raného detstva posielame jeden signál týmto skupinám občanov: Nič sa vám nestane, keď sa, keď čokoľvek takéhoto typu spravíte, ukradnete, zničíte, pobijete sa, výtržníctvo, pretože už dieťa nie je zodpovedné, môže urobiť, čo chce. Nič sa s ním nedá robiť a potom sa to prenáša do vyššieho a vyššieho veku a už to spoločnosť nezvláda. Tie najvykričanejšie prípady môžme spomenúť, Malacky, Družstevnú ulicu, nezvládnuteľná rodina, ktorá denne pácha množstvo priestupkov. Nezvládnuteľná situácia. Včera alebo predvčerom som zachytil prípad z východného Slovenska, teraz mi vypadlo, kde presne, hromadná bitka, a množstvo, množstvo takýchto ďalších, ďalších záležitostí. Nepotrestané záležitosti, pretože poberatelia sociálnych dávok. Nikdy sa to nezmení, pokiaľ nenahradíme pokutu, ktorá sa vzťahuje pre takéto prípady, inou formou trestu. A tá iná forma trestu, ktorú tu navrhujeme, je odpracovať pokutu, odpracovať si škodu, ktorú páchateľ spôsobil. Už dnes Trestný zákon pozná, aj priestupkový zákon pozná túto formu. Akurát je to absolútne znefunkčnené tým, že pozná, že možno vykonať takéto, takýto trest na návrh páchateľa. A páchateľ nemá prečo si navrhnúť takýto trest, keď vie, že žiadna pokuta sa od neho nikdy nemôže vymôcť. Takže je to tam na srandu králikov. Malou zmenou dosiahneme to, že takáto činnosť sa môže odpracovať. V zákone je už aj zadefinovaná hodnota, hodinová hodnota takejto práce, všetko je predpripravené, len to musíme nastaviť tak, aby to mohlo fungovať.
A druhou dôležitou zmenou je, aby sme odstránili beztrestnosť maloletých. To znamená detí pod 15 rokov. Máme naozaj stovky, tisíce páchateľov priestupkovej činnosti, ktorí sú maloletí, a tento trend je rastúci. Je veľmi jednoduché zaviesť objektívnu zodpovednosť za tieto skutky, ktorú je logické preniesť na rodičov alebo zákonného zástupcu, ktorý opäť rovnakým spôsobom potom bude postihovaný, ako keby priestupok spáchal sám, to znamená buď pokutou a finančným trestom, alebo odpracovaním si tohto trestu. Jedine tak môžme dostať pod kontrolu a utlmiť tento negatívny jav, ktorý sa nám naozaj lavínovite šíri.
No a poslednou časťou tohto balíčka je novela stavebného zákona, kde reagujeme opäť na masovo sa rozširujúci problém nekontrolovaného rozširovania nelegálnych obydlí v rómskych osadách, ktoré sa šíria na cudzích pozemkoch súkromných alebo vo vlastníctve obcí, vo vlastníctve verejnom, kde dnešné nastavenie zákona je tak, tak málo využiteľné, že kým dôjde k reálnemu odstráneniu takejto stavby, pokiaľ sa nemá použiť iný zákon, ktorý niektorí už chopili do rúk a správajú sa alebo pozerajú sa na daný problém ako na odstraňovanie smetiska alebo niečoho podobného, čo je ale naozaj dosť pritiahnuté za vlasy, a nemusí to tak byť, tak dnes to je temer neriešiteľná situácia.
Preto navrhujeme, aby sa do rúk obcí a stavebných úradov vložila právomoc konať veľmi rýchlo, veľmi účinne, aby stavebný úrad na základe podnetu od vlastníka pozemku okamžite a v krátkej lehote vydal rozhodnutie o odstránení stavby a aby, pokiaľ tú stavbu okamžite neodstráni samotný zhotoviteľ tejto stavby, tak vykonal na náklady zhotoviteľa stavebný úrad a následne vymáhal tieto náklady od zhotoviteľa, pričom opäť by sa používali všetky tie nástroje, ktoré predtým som spomínal, od finančnej sankcie až po odpracovanie si spôsobenej škody, respektíve nákladov, ktoré sú s tým spojené. Takýmto spôsobom, aby som to zdôraznil, sa nejedná o likvidáciu rómskych osád, ako mnohí nálepkovali pred časom, ale jedná sa o zastavenie budovania ďalších a nových, nových stavieb. Aby sme zafixovali existujúci stav a aby sa vytvoril priestor na riešenie toho existujúceho stavu, ktorý je početný, nemalý a riešenie tohto stavu nie je jednoduché. Ale keď sa nám bude neustále zväčšovať nekontrolovane a šíriť, nikdy sa nedostaneme k vyriešeniu a vytvoreniu normálneho stavu pri tých existujúcich, ktoré tu vznikali desiatky rokov.
Vážené dámy, vážení páni, ešte hneď by som zároveň uviedol, vás poprosil o dávku pochopenia, že niekedy sa stane aj niečo, čo človek nepredpokladá, ale keďže s týmto zákonom sme tu naozaj pracovali už viackrát a upravoval sa, menil podľa dohôd a rokovaní, ktoré sme mali, tak aj škriatok, tlačiarenský škriatok zaúraduje a pozorní čitatelia v návrhu zákona o rodičovskom príspevku zistia, že v § 4 v ods. 2 konkrétne došlo k tomu, že slovo, slová alebo spojenie "ani jeden z rodičov" sa nahradilo omylom spojením "aspoň jeden z rodičov", čo mení, samozrejme, úplne pôvodný úmysel. V dôvodovej správe aj všade inde je to popísané správne, ale tu sa nám stala takáto záležitosť, všade inde je to v správnom, v správnej súvislosti uvádzané, ale, samozrejme, tento, túto chybu spôsobenú tlačiarenským škriatkom by sme v druhom čítaní opravili pozmeňujúcim návrhom. Ale aby som predišiel nejakým nedorozumeniam a nepochopeniu toho, čo je tam navrhnuté, tak to uvádzam priamo v predkladacom, alebo v úvodnom slove, aby som sám vlastne upozornil na tento nedostatok, ktorý sa nám tam dostal.
Vážené dámy, vážení páni, ja vám ďakujem za pozornosť, ešte raz, opätovne, nie prvý raz vás prosím, aby sme sa na tento problém nedívali ako na politickú otázku, ale na pokus a návrh, ako vyriešiť reálne problémy ľudí, ktorí reálne s týmito problémami sa stretávajú denne, a aby sme vykročili tým smerom, pretože už meškáme, meškáme naozaj veľmi dlho. Mnohokrát sa hovorí, že 20 rokov sa s tým nič nerobilo, ja len pripomínam, že bolo tu krátke obdobie počas môjho pôsobenia na ministerstve práce, sociálnych vecí, kedy sme s tým zásadne robili a zmenili mnohé veci, mnohé z nich ako ich základy pretrvali, ale v rôzne pozmenených a deformovaných podobách. Dnes sa k tomu vláda pokúša vrátiť rôznymi cestami, pretože iná cesta nie je a my nadväzujeme na túto cestu. A to by sme naozaj mohli tú snahu zliať do jedného prúdu a neriešiť to vládno-opozične, pretože to ľuďom nepomôže.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu zákona.
Skryt prepis