Videokanál poslanca

Ďakujem za reakcie. Ja určite by som nenamietal, keby to bolo len o tom, že status sa dá, poriadok sa zavedie, pravidlá. Ale pod týmto pláštikom je niečo, to podstatné, čo mi vadí. A to je to, že musí, absolvuje, zapíše sa, stane sa člen. Viete, tieto prinucovacie veci, ktoré sú zbytočné. Dnes naozaj, keby tam bolo napísané, preto navrhujem na dopracovanie, že túto prácu môžu vykonávať všetci, ktorí aj dnes tie kritériá spĺňali a uznajme si, že naozaj to nemusí byť len absolvent sociálnej práce. Môže to byť psychológ, špeciálny pedagóg a ja neviem kto všetko ešte iný. To sa dá zadefinovať, ale musí to byť širšie, a potom to nebude účelovo len pre niekoho voda na mlyn. Aj keď tam nebude, že musí absolvovať školenia. Veď ten, kto tú prácu vykonáva, ich absolvuje tak či tak aj bez slovka musí. Ale keď tam dáte musí a povinnosť, okamžite vytvárate zdroj pre niekoho, kto zabezpečuje tie školenia, a to je zlé, to. A hlavne súhlasím s tým, čo pani Tomanová povedala, že to je najhoršie platená práca, žiaľbohu, ale týmto zákonom nebude lepšie platená. Naopak, tie peniaze sa ešte odčerpajú na iné sprievodné náklady, ktoré by nemuseli byť. Tak sa radšej zamerajme na to, aby bola lepšie platená, aby sa nemuselo odlievať tie peniaze inde a poriadok tam vnesme. Kľudne. S tým naozaj nebudem namietať ani povýšenie tej, spoločenského významu tejto práce, ale nenechajme sa oklamať tým pláštikom a viďme pod povrch. A na to som sa snažil poukázať.

Vážený pán predseda, pán minister, vážené dámy, vážení páni, sme v prvom čítaní, budem preto stručný, nepôjdem ani do hĺbky, ale len popíšem problém, ktorý ja tu dnes vidím. A ten problém, problém je neskonalý talent tejto vlády urobiť, vytvoriť priestor pre nový druh príjmov, biznisu a podnikania aj tam, kde by to naozaj človek najmenej čakal. Samozrejme, že vždy je to, vždy je to zabalené krásnymi vzletnými zámermi a pozitívnymi úmyslami. A na toto dokonale platí tá okrídlená veta, že cesta do pekla dláždená dobrými úmyslami. Hej, tento zákon hovorí o veľmi vznešenej činnosti, akou je sociálna práca, venuje sa tomu, rozvíja a buduje celú tú konštrukciu, ako to má byť. Ale podstatou je čo? Podstatou je, že na to, aby niekto robil sociálnu prácu, bude musieť mať konkrétne vzdelanie. Bude musieť vyštudovať úplne konkrétny odbor, ktorý sa študuje na úplne konkrétnych vysokých školách. Už dnes chrlia nespočetné množstvá vysokých škôl absolventov sociálnej práce a je ich nadbytok. Je to odbor, ktorý dnes sa asi najľahšie vyštuduje, dúfam, že som nikoho neurazil, a keď sa niekto veľmi nevie, že kde, no tak skúsim tú sociálnu prácu. No a teraz aj tí, ktorí sociálnu prácu dnes robia, nevyštudovali tento odbor, ale robia ju dobre túto prácu, kvalifikovane, sú to buď psychológovia, alebo majú iné typy vzdelaní, ktoré im umožňujú túto prácu robiť, budú vlastne postavení pred povinnosť zosúladiť svoje vzdelanie počas prechodného obdobia s požiadavkami tohto zákona a tí noví musia vyštudovať sociálnu prácu. Ergo, to znamená 100 % a zaručený príliv absolventov, resp. najprv študentov na konkrétne školy a pre tieto školy je to, samozrejme, istý príliv príspevkov zo štátneho rozpočtu na týchto študentov. Takže to je výsledok lobingu, samozrejme, kde sa rôzne záujmové skupiny stretávajú, ale začína to od škôl, majú po prijatí tohto zákona zaistených študentov, majú zaistenú existenciu, majú zaistené naplnené študijné odbory, majú zaistené peniaze zo štátneho rozpočtu, prvá vec.
Druhá vec, vznik komory. Zatiaľ dobrovoľná, ale vieme, ako to chodí. Dnes je dobrovoľná, za rok-dva už bude povinná, a aj keď bude dobrovoľná, veď ona nebude žiť zo vzduchu. Sú to poplatky pre novú byrokraciu, ktorá bude fungovať na báze tejto komory, resp. ktorá bude zabezpečovať jej činnosť. Už takýchto komôr máme viac, na mnohé sa predniesli aj kompetencie, ktorých sa štát určite nemal vzdávať, a veľmi dobre z toho žijú v rôznych oboroch činnosti a je to biznis pre konkrétne záujmové skupiny. Takže ďalší druh lobizmu, ďalší druh biznisu, ktorý sa týmto vytvára. Školenia, povinné školenia, ktorými budú musieť sociálni pracovníci prechádzať. Ďalší točiaci sa biznis cez rôzne zdroje, eurofondy a tak ďalej. Ale tie školenia sa nerobia zadarmo. Ďalší druh štátom garantovaného biznisu pre konkrétne záujmové skupiny. Pomôže to sociálnej práci? Pomôže to skvalitniť túto sociálnu prácu? No ja si myslím, že nie. A ona sa bude vykonávať a vykonáva sa - tí, ktorí ju vykonávajú kvalitne - aj dnes. Aj bez titulu sociálny pracovník. To, že niekto získa titul sociálny pracovník, viac peňazí mu to nedá ani viac chleba a ani šťastnejší nebude kvôli tomu. Akurát tie všetky sprievodné náklady, ktoré vznikom tohto nového systému budú, budú odčerpávať prostriedky zo zdrojov, ktoré dnes sa vynakladajú na zabezpečenie sociálnej práce. Pretože na to, aby niekto sociálnu prácu vykonával, okrem toho, že má znalosti, musí mať objednávateľa, toho, kto zaplatí tú sociálnu prácu, a to sú obce a mestá zväčša, prípadne ďalšie zdroje. No ale tie sprievodné náklady sa premietnu do nákladov objednávateľov a odčerpajú z toho tieto zdroje, ktoré dnes môžu ísť čisto na výkon sociálnej práce.
Takže zhrnuté, podčiarknuté, tento zákon, tak ako je koncipovaný, nám vôbec nechýba. Chýba jedine tým, ktorí si cez neho potrebujú zabezpečiť prísun štátnych prostriedkov a vytvoriť si nový biznis. Takých naozaj príkladov máme veľa v rôznych typov zákonov, ako je kontrola originality, ako sú, teraz si ani nespomeniem, čo všetko iné. Ale skoro v každom zákone táto vláda prináša zvyšovanie nárokov na kvalifikáciu jednotlivých pracovníkov v rôznych odvetviach. To, čo dakedy stačilo, aby robil stredoškolák, už musí robiť vysokoškolák. A takto nám rastú byrokratické nároky, byrokratické bariéry, nové povinnosti pre ľudí, ktorí vykonávajú túto prácu, nová šikana a teraz som už rozšíril to, že to sa už netýka len sociálnej práce, ale to je úplne univerzálne, pri každej novele nejakého zákona tam spravidla toto nájdeme.
Takže nepovažujem tento zákon za dobrý a dávam procedurálny návrh, aby sa tento zákon vrátil na dopracovanie, pretože keď niekto chce pomenovať sociálnu prácu nejakými vzletnými frázami a chce to spraviť zákonom, nech sa páči. Ale nech nevyťahuje peniaze prostredníctvom tohto vzletného zámeru z vrecák daňových poplatníkov alebo zo štátneho rozpočtu, čo je jediným zatiaľ výsledkom hmatateľným tohto zákona, tak ako je napísaný.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený výborom pre sociálne veci.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 938 z 3. marca 2014 navrhol prideliť tento návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor na vrátenie lehôt, vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že menovaný návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 odsek 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som informáciu, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predseda. Rokovali sme o návrhu zákona, ktorý sme tu doobeda prerokovávali s pánom vládnym splnomocnencom pre rómsku reformu následne po prerokovaní a našli sme naozaj v mnohých, mnohých bodoch priesečníky záujmov, aj kompromisné riešenia, ktoré by sme mohli zapracovať do tohto zákona a znova ho predložiť. Takže z toho titulu, aby sme ho dopracovali a aby sme ho mohli predložiť (smiech a ruch v sále) aj s nádejou na veľmi širokú podporu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška Pavol, predseda NR SR
Dámy a páni, poprosím vás.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Prosím o stiahnutie tlače 910, to je poradové číslo 54 z rokovania. (Hlasy v sále.)

Paška Pavol, predseda NR SR
Som za, dámy a páni.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Je zaujímavé, keď sa rodí možnosť...

Paška Pavol, predseda NR SR
Privítam širšiu politickú dohodu.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
...sa dohodnúť, tak časť kolegov namieta.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pani predkladateľka, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Richarda Vašečku, Eriky Jurinovej, Branislava Škripeka a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 101 z 18. marca a podal spravodajskú informáciu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 878 z 18. februára 2014 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave k podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej Slovenskej republiky, prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

Určite súhlasím s tým, aby sme do toho zahrnuli aj živnostníkov z hľadiska príjmu, bezpochyby, druhé čítanie na to určite by bolo dobrou príležitosťou. S materským a jeho potrebou zvyšovania tiež absolútne súhlasím. Kolega Novotný to veľmi pekne teraz popísal. Len upozorňujem na to, že prečo rodičovský príspevok je predmetom tej debaty stále. Materské sa vzťahuje len na ženu a ženu, ktorá pracovala alebo nepracovala. Ale ja sa tu pozerám na rodinu ako takú. A pokiaľ muž pracoval, ale žena nepracovala, už žiadne materské nedostane a v tom prípade, napriek tomu je potrebné, podľa mňa, rozlíšiť tie rodiny, kde pracuje aspoň jeden z rodičov, to znamená manžel, lebo sa správa zodpovedne, a takej rodine poskytnúť vyššiu podporu, ako tam, kde nepracuje nikto a nikdy nepracoval a pracovať ani neplánuje. V tom je zmysel vniesť zásluhovosť aj do rodičovského príspevku a absolútne súhlasím s tým, že daňový bonus je ten správny nástroj, ktorým by sme mali podporiť viacdetné rodiny. Ja len pripomeniem, že daňový bonus som zaviedol ja, ako minister, a som rád, že naozaj sa to ukázalo ako ten najlepší prorodinný nástroj v rodinnej politike. A to, čo sa na sociálnej dávke zníži, povedzme nad počet štyri deti, nech sa dá tým rodinám, ktoré pracujú cez daňový bonus a omnoho výraznejšou formou. Tam by som určite to plne podporil a to by bola tá správna cesta, lebo to vedie k tomu, aby ľudia pracovali, aby sme ich motivovali k práci a k pozitívnemu vzťahu k životu a k spoločnosti.

Ďakujem, pán Senko. Nám neprislúcha určite prezidentské víťazstvo, ale vám plnou mierou prislúcha drvivá prehra, ktorú ste utŕžili v týchto voľbách. S pánom poslancom Pollákom riešime veci a teraz, po hlasovaní sa ideme práve stretnúť na odbornej debate o tomto návrhu zákona a o tom, čo dobré, čo je dobré, čo nie.
Erika Jurinová, mne sa nepáči, poviem otvorene, tá floskula, ktorú som mnohokrát už ako vysvetlil, že je nepravdivá. Dvadsať rokov sa tu nič neurobilo. Dvadsať rokov tu máme problém. No neni to pravda. Bolo tu obdobie, kedy sme s tým problémom vážne niečo robili a vážne veci zmenili a vážne veci začali fungovať. Pred desiatimi rokmi, keď som bol minister.
A kolegovi Kuffovi hneď odpoviem, áno, vtedy sa znížila pôrodnosť aj v rómskych osadách, začala stagnovať, pretože ten systém bol prestavený. Už nebol nastavený tak, že prostredníctvom detí a rastu počtu detí sa dá zabezpečovať príjem do rodiny, ale prostredníctvom práce a pracovať sa oplatilo. A preto viem, že to má výsledky, to, čo hovorím tu a že to má zmysel, že to nie je teória.
Keď hovoríme o tom, že dajme im prácu, hovoríte vôbec s tými ľuďmi, aká je reálna situácia? Ja som v Bystrickom kraji prešiel naozaj také množstvo dedín a mne desiatky, stovky ľudí povedalo, my by sme mohli pracovať, aj tam je práca za minimálnu mzdu, alebo je blízko, ale mne sa to neoplatí. A v tom je problém. Nie v tom, že sa tu nedá nájsť práca žiadna. Lacná, nízka sa dá nájsť a, žiaľbohu, človek, ktorý nemá ani základnú školu skončenú, nebude mať šancu pracovať za 2 000 euro. Ale jednoducho neoplatí sa im pri súčasnom nastavení sociálneho systému a to je zmyslom týchto zmien. Kým si to neuvedomíme, tak tu budeme len mlátiť prázdnu slamu.

Aby toho nebolo veľa, tak pár reakcií, lebo potom v tom záverečnom by to naozaj bolo príliš asi veľa. Začnem od konca, od Lojza Hlinu. No, EÚ za nás nič nevyrieši a v tejto oblasti už vonkoncom nie, to si musíme vyriešiť sami a každý, kto sa vyhovára na EÚ, lebo také tu často zaznieva, tak sa len vyhovára. Je to plne v našich rukách, nikoho sa nemusíme pýtať a všetky aj nástroje nielen máme, ale aj vieme, čo treba urobiť, len to treba urobiť jednoducho.
Povedal si, že to, že je to zlé, to vieme všetci, no to je veľký pokrok, že už nikto nespochybňuje, že to naozaj je zlé, to ešte nedávno nebola vôbec pravda. Ešte nedávno, keď som prichádzal s týmito vecami, tak som sa stretával s tým, čo to tu vymýšľam, čo to tu za kotlebovčiny riešim, aký populizmus tu chcem, ako chcem zarobiť na rómskej téme, veď to vôbec nie je problém. Takže dnes, keď už sa aspoň pochopilo, že to je vážny problém, na ktorý ja poukazujem, odkedy som sa politikou začal zaoberať, tak to je dosť veľký pokrok, ale stálo to teda roky driny a roky znášania obvinení zo všetkého možného a odvádzania pozornosti od podstaty problému.
Dúfam, že nebolo myslené na mňa a kolegu, že nechceme výsledok, pretože ja som človek, ktorý je človekom činu a preto prichádzam s týmito návrhmi, pretože chcem, aby sme sa niekam posunuli. Preto vytváram ten tlak, preto som dvakrát inicioval zvolanie mimoriadneho sociálneho výboru, ktorý aj včera sa stretol a budeme sa tou témou zaoberať na riadnom zasadnutí. Pretože to jednoducho nemôžeme ignorovať. Ten problém naozaj tu rastie a ja mu, ako keď nič iné nemám, inú možnosť ako opozičný poslanec, no tak budem vytrvalo ako tá voda, stále na tú skalu kvapkať, kým tú dieru neurobím aj do tej skaly, aj keď sa tá skala zdá zdanlivo pevná.
Teraz k pár takým konkrétnym veciam, čo kolegovia tu hovorili. Erika Jurinová dve veci spomínala. Obmedzenie rodičovského príspevku na štyri deti, áno, tam tak, ako Vilo Novotný povedal, keby toto malo byť prekážkou, tak v tom druhom čítaní sa určite nebudeme brániť, aby sme v tejto oblasti zmäkčili tento návrh a odstránili, ale zároveň poviem, prečo, prečo to tam je. To nie je len tak vycucané z prsta, samoúčelné. Vedia kolegovia poslanci a panie poslankyne, že dávka v hmotnej núdzi je postavená na filozofii, že s počtom členov rodiny sa dvíha, ale len po počet detí štyri a že piate, šieste, siedme, ôsme, ixté dieťa, keď pribudne do rodiny, tak dávka v hmotnej núdzi je presne taká istá, ako na štyri deti? Ty vieš, ale či to vedia kolegovia?
To je filozofia, ktorá tu bola zavedená, keď som bol ja ministrom a tiež to bolo vtedy šokujúce. Vtedy, keď sme s tým prišli, keby sme nemali vládnu väčšinu, tak to neprejde ani náhodou, pretože dovtedy čo dieťa, to ďalší príspevok, to zvýšenie príspevku a samozrejme to potom vytvára ten balvan, ktorým výsledkom je naozaj riešenie cez počet detí zabezpečovať si príjem. Toto je len spojenie tej filozofie a zosúladenie filozofie, že áno podporme deti rôznymi prostriedkami. Podporujme ale predovšetkým pracujúcu rodinu cez rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa. Tam zvýšme, tam kľudne zvýšme a možnože ešte viac môžeme zvýšiť, ako je v tomto návrhu, pretože tie zdroje na zvýšenie tých prostriedkov pre pracujúce rodiny nebude stáť štátny rozpočet v súčasnom rozložení ani korunu, pretože to poskytne práve to, že sa nebude dávať tam, kde to nemá efekt, ale kde to má negatívne efekty.
Ale chápem, že ako niektoré veci jednoducho veľmi pomaly idú a ťažko a súhlasím ale zároveň aj s Lojzom Hlinom pri takýchto vážnych témach nemôžeme byť za pekných za každú cenu. Musíme vedieť aj povedať, že niektoré veci zabolia, lebo aj lekár, keď lieči, tak nám nedáva cukríky, ale mnohokrát horké pilulky, mnohokrát musí rezať, aby zachránil organizmus, zachránil, odstránil chorobu a nastolil znova zdravie. Ale dobre, toto nie je problém, na ktorom by sa to malo zlámať, len vysvetľujem ten spôsob úvahy a myslenia, ktorý k tomu vedie.
Príspevok za školskú dochádzku, druhý bod, ktorý si spomínala. Znova musím len pripomenúť, že príspevok za školskú dochádzku tu nebol odjakživa. Ja som spôsobil, že ten príspevok sa tu objavil, ale nie ako príspevok za školskú dochádzku, ale ako prospechové štipendium. Takto to vzniklo a takto to bolo, tak ako to navrhujem v tom zákone, že to bol príspevok pre dobrých žiakov, aby sme podporili tých dobrých žiakov, aby sme im pomohli vymaniť sa z toho prostredia, pretože vzdelanie, na tom sa zhodneme asi, je základom pre to, aby človek nezapadol znova v tej osade a v tom blate, ako hovorí Lojzo Hlina. Ale, keď chceme, aby to vzdelanie začalo mať cenu a hodnotu v prostredí, kde sociálne dávky sa minú do troch dní a veľká časť z nich skončí na nejaký "mulatšág", tak tam jednoducho to vzdelanie musíme ukázať, že má cenu od samého malička a fungovalo to, to vôbec nebol problém, že či by to nefungovalo. My už máme reálnu skúsenosť. Tu neexperimentujeme. Experiment je negatívny a zlý experiment je zmena príspevku, zmena prospechového štipendia na príspevok za školskú dochádzku. Výsledkom je to, že dieťa sa ukáže v škole, robí tam zle, pácha priestupky de facto, narušuje školský proces. Výsledkom potom je, že väčšinové obyvateľstvo dáva preč deti zo školy, aj keď z vlastnej dediny do susednej dediny a dochádza nám k prirodzene vznikajúcej segregácii. To je výsledkom práve takýchto, takýchto opatrení, ktoré samozrejme vyzerajú strašne pekne na prvý pohľad, lebo cieľom nebolo nič iné, len dať tým ľuďom viac peňazí a len zámienku.
Nájdime zámienku, ako tým ľuďom dať viac peňazí, povedala si pani ministerka Tomanová, keď bola v úrade. A dala im to takto a výsledok je ten, ktorý hovorím, že máme už pomaly len rómske školy a v susednej, dvadsať kilometrov alebo pätnásť kilometrov dochádzajú tie deti z danej dediny inde, lebo rodičia ich tam dávajú. A riešenia ľudskoprávnych organizácii, že vznikajú špeciálne triedy, oddelené a tak ďalej, to je následkom týchto kvázi humanistických riešení. Preto sú to kvázi humanisti, ktorí takéto riešenia presadzujú, pretože škodia. Nie sú humanisti, lebo škodia v konečnom dôsledku svojimi opatreniami konečnému riešeniu.
Jožo Viskupič tu spomínal ten problém vzniku rómskych osád. Áno, je historický, ale to, čo on spomínal, tá história - Mária Terézia a tak ďalej, ja to poznám. Ale vtedy dostali normálne od miestnej autority, že tu sa usaďte, tu, za dedinou, za obcou. Boli nariadenia, že musia byť, neviem koľko stoviek metrov za obývaným územím. Áno, to bola snaha o segregáciu, ale bolo im vymedzené územie. To, čo je problém, je ten, ktorý som ja spomínal, a to, že z právneho poriadku vypadlo to, že pozemok vlastníka, stavba na pozemku vlastníka patrí vlastníkovi pozemku, ktorý prirodzene v práve zabezpečuje, že sa nestavajú potom stavby na cudzích pozemkoch.
Tak ako pán Mičovský povedal, nikdy nebolo predmetom tohto návrhu zákona, ako odkedy sa objavil na scéne už pred vyše dvoma rokmi, búranie rómskych osád. Ale vždy zastavenie toho, aby sa nám nekontrolovane rozširovali, tak ako je to stále, aj teraz v tomto zákone, pretože to je vždy prvý krok, ktorý, bez ktorého sa to nedá.
Pán Senko spomínal, že jak tu treba tie riešenia prinášať. No veď, my by sme boli radi, keby prichádzali, ale kde sú? Máte osemdesiattričlennú väčšinu. Máte vládu, máte ministra Kaliňáka, ktorý to zobral pod svoje krídla. Kde sú tie zákony? Kde je tá rómska reforma? Tuto, nechcem ja teraz hádzať vinu na plecia splnomocnenca, že z opozičného zoskupenia, ale veď on nič nemôže urobiť, čo mu úradníci nedovolia. Veď on je podriadený ministra Kaliňáka. Rovno poviem, že sa mu čudujem, že znáša útrpne túto pozíciu, pretože môže si on myslieť čokoľvek, úradníci rozhodnú o tom, čo áno, čo nie a čo príde a čo nepríde. A neprišlo nič. Tento problém, všetci vravíte, že áno, tu problém je a vám dva roky je málo na to, aby ste aspoň s niečím prišli? Okrem toho jedného problematického zákona? No nehnevajte sa, to je nedostatočné.
A ja súhlasím s tým, poďme to riešiť nepoliticky. Preto tie výbory, preto som sa, sa snažím aj o prácu vo výbore. Nech to predloží výbor. Nech to podpíšu opoziční poslanci. Ale prestaňme sa už hrať na nejaké, že tu sa tvárime len na nejaké riešenie. My tie riešenia chceme. Lebo je to vážny problém, ktorý nás zvalcuje bez ohľadu na politickú príslušnosť a poviem to aktuálne k dnešnému dňu. Veď vám vystavujú voliči vizitku. A voliči to nakoniec vyhodnotia. Si myslíte, že tá sobota, tá drvivá prehra nebola aj tým, že neriešite tieto problémy? Že ľudia čakali tie istoty, ktoré ste sľubovali a to, že aha, príde ten silný Fico a všetko vyrieši? A kde sú tie riešenia? Nikde. A preto to je tak a to sa bude len zhoršovať, až sa nechopíte rozumu. Veď ja vám radím, ako, ako sa dostať z tej blamáže, do ktorej sa nečinnosťou ponárate stále hlbšie a hlbšie. Tak skúsme v mene dobrých riešení sa spoločne na to pozrieť. Lebo niektoré veci naozaj, mohol by som sa tešiť z toho politicky, ale nechcem sa, chcem, aby sme veci riešili.
A posledná moja poznámka patrí tuto kolegovi Kuffovi, ktorý má svoj pohľad na vec, ktorým v mnohom častokrát nesúvisí. Môžeš na mňa faktickou reagovať. Toto je možné. Ale moja otázka je, na všetkom, čo sa tu prinesie, môžme nájsť, čo je zlé. Aké máš riešenia? Aké máš riešenia? Takých, čo povedia, toto neni dobré, toto neni dobré, to sa mi nepáči. Takých tu navozíme na vozoch. Ale prines riešenia. Alternatívne riešenia. Nielen na všetkom nachádzať nedostatky. Áno, všetko má svoje nedostatky. Nič nie je dokonalé. Ale chcem vidieť riešenia. Keď riešenia nie sú, tak potom, (reakcia z pléna) na to nepotrebuješ byť, pán poslanec, ministrom. Na to môžeš podať poslanecký návrh zákona, spojiť sa s kolegami, vypracovať ho spolu. To, že kritizujeme, áno, ale len to? Len torpédovať snahy iných? Len ich spochybňovať a nepriniesť ani jedno konštruktívne riešenie, ktoré daný problém rieši? To je, nehnevaj sa, príliš málo.
Ďakujem za pozornosť.

Chcel by som sa poďakovať kolegovi Novotnému za veľmi dobrý a výstižný a vyčerpávajúci príspevok k tejto novele. By som ešte rozvinul tú myšlienku, ktorá sa dotýkala možnosti exekvovať dávku, ktorá bola zavedená poslednou novelou, ale ktorá stále nie je aplikovaná a tým pádom je neúčinná a poukázal na ich ďalšiu slabosť. Tu je možné exekvovať len dávku, ktorá sa vzťahuje k tomu, kto ten priestupok spácha. To znamená, vníma sa tá základná dávka 60 euro a ani tu nemožno samozrejme exekvovať celú, len jej malú časť. Z logiky vyplýva, že jeden priestupok skonzumuje celú možnosť exekúcie takejto dávky a ďalší priestupok už nebude z čoho exekvovať. To znamená, sme opäť v tom istom stave, v ktorom sme dnes, že existuje faktická priestupková imunita. Akurát dôjde k tomu, že tomu danému človeku sa ešte niečo zoberie z toho príjmu a keďže vie, že aj tak ďalšie priestupky nebudú trestané, tak pravdepodobne bude ešte viac posmelený do páchania priestupkovej alebo trestnej činnosti a povie, že ani inú možnosť nemal. Omnoho účinnejšie je zaviesť to, čo je stále možné vykonávať, tresty, ktoré sú aplikovateľné a ktoré majú aj výchovný účinok. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, predkladám takú komplexnú novelu zákona o hmotnej núdzi a ďalších štyroch zákonov, ktorú by sme pokojne mohli pracovne nazvať "malá rómska reforma", pretože sa dotýka tých najvypuklejších negatívnych javov, ktorá má za cieľ, alebo mala za cieľ riešiť tá avizovaná rómska reforma, ktorá pred dvoma rokmi bola odprezentovaná pánom splnomocnencom vlády. Ale nejak zatiaľ ten reálny výstup nám chýba. Takže v duchu tých predchádzajúcich aktivít a snáh, ktoré som tu mnohokrát predkladal, ktorým bolo často vyčítané, že treba komplexný prístup, že riešenie daného problému, ktoré práve je na stole, je len čiastkové, čo bola pravda a nikdy sa to ani nesnažilo vyzerať ako nie čiastkové, ale každé komplexné riešenie sa skladá z množstva čiastkových problémov a až vtedy je to komplex. Dá sa to riešiť postupne, jeden zákon za druhým, dá sa to dať do jedného balíka.
Teraz máme pred sebou jeden balík, ktorý môžme kľudne označiť ako relatívne veľmi komplexný. Určite je množstvo, množstvo otázok a problémov, ktoré by ešte bolo treba doplniť, ktoré znamenajú, že ešte aj toto by sa dalo. Ale to samozrejme pri tak širokom probléme, ako je sociálna situácia najzaostalejšej časti obyvateľstva, segregovaných komunít, tej časti populácie, ktorá žije v rómskych osadách, to je naozaj veľmi zložitá a veľká problematika, takže na nej bude vždy čo robiť. Zasahuje od sociálnej oblasti, cez bezpečnosť, spravodlivosť až po vzdelanie, školstvo a ďalšie oblasti.
Táto časť sa zaoberá, ako som povedal, tými najvypuklejšími problematickými oblasťami a prijatie týchto zmien by znamenalo, že sa veľa, veľa v tejto oblasti zmení k lepšiemu. Zmení sa spôsob nazerania danej časti obyvateľstva na život, zmenila by sa motivácia týchto ľudí k prístupu k svojmu spôsobu života a následne z toho aj spôsob života, ktorý dneska prevláda.
Cieľom tohto návrhu je zmeniť pravidlá poskytovania dávky v hmotnej núdzi, to je tá prvá časť, prvá oblasť, ktorá sa novelizuje tak, aby sa viac podporovali pracujúce rodiny. To znamená tie, kde aspoň jeden z rodičov pracuje a aby tak im štát výrazne pomáhal dopĺňaním príjmu cez dávku v hmotnej núdzi, zabezpečil im primeraný životný štandard a logicky z toho vyplývajúca, aby sa zvýšila motivácia pracovať. Tento cieľ by sa dosiahol tak, že až 40 % z príjmu zo závislej činnosti a materského, oproti súčasným 25 %, by sa nezapočítaval do príjmu na účely poskytnutia dávky v hmotnej núdzi. Zvýšením príjmu prostredníctvom doplatku v časti dávky v hmotnej núdzi sa zvýši príjem jednotlivým rodinám, ktorých príjem je blízky minimálnej mzde, ale aj vyššej mzde, pretože ten doplatok cez dávku v hmotnej núdzi by sa rastúcim príjmom znižoval, ale zanikal by až niekde v blízkosti 400-eurového príjmu. To znamená, dosiahol by, zasiahol by aj rodiny, ktoré majú vyššiu mzdu ako minimálnu mzdu a zvyšok, samozrejme, by ich čistý príjem.
Novela nastavuje systém tak, aby rodina, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, mala výraznejšie vyšší príjem, ako rodina, ktorá žije len zo sociálnych dávok. Aby sme tento cieľ dosiahli a zvýraznili, je potrebné novelizovať ale aj ďalšie zákony. Tým ďalším krokom je upraviť poskytovanie príspevku na povinnú školskú dochádzku. Už na základe názvu "povinná školská dochádzka" je zrejmé, že jej plnenie je povinnosťou každého dieťaťa, ktorá je daná ústavou, ktorá v čl. 42 ods. 1 v druhej vete uvádza: "Školská dochádza je povinná. Jej dĺžku a vekovú hranicu stanoví zákon.". Preto navrhujeme zmeniť podmienky tohto príspevku tak, aby sme odstránili súčasný protiústavný charakter nastavenia tejto dávky, kde sa v časti obyvateľstva za povinnosť danú ústavu štát odmeňuje sociálnou dávkou, to znamená, platí za ňu a časť za to nedostáva nič. Napriek tomu, že si túto povinnosť plní. Keby sme chceli dať do súladu tento, túto dávku s ústavou, tak buď ju musíme zrušiť, alebo ju začať vyplácať absolútne všetkým deťom bez akéhokoľvek rozdielu, pretože je to všeobecná povinnosť.
Nárok na tento príspevok nevzniká deťom, pardon, v súčasnosti im preto navrhujeme zmeniť podmienky poskytovania tohto príspevku tak, aby zahŕňali motivačný prvok, to je, aby výška príspevku bola odstupňovaná podľa priemeru známok a aby to nebol príspevok za školskú dochádzku, ale aby to bolo motivačné štipendium, kde sa podporuje, kde sa podporujú dobré výsledky. A v prípade, ak je výsledok zlý, ak priemer známok je zlý, nárok na príspevok nebude vznikať. Zároveň tento príspevok by nebol aplikovaný v špeciálnych výchovných zariadeniach, keďže ide o motivačný príspevok. Špeciálne výchovné zariadenia sú vyňaté z tohto príspevku z dôvodu aplikácie v praxi, kde sa ukázalo, že pri zavedení týchto, týchto štipendií bol tlak na to, aby boli deti presúvané do špeciálnych škôl, pretože tam sú mäkšie kritériá a dobrí alebo lepšie známky sa dochádzajú podstatne ľahšie, čo však ale nie je cieľom, pretože nechceme, nechceme, aby boli známky síce lepšie, ale znalosti porovnateľné s normálnymi školami výrazne horšie a tým pádom by to absolútne nespĺňalo účel.
V tej ďalšej časti, v čl. II, to sú tie ďalšie opatrenia v ďalších zákonoch, je cieľom návrhu zvýšiť motiváciu, nájsť a udržať si zamestnanie tým spôsobom, že aj v rodičovskom príspevku sa podstatne viac posilní príjmová situácia pracujúcich rodín. S týmto cieľom teda navrhujeme zvýšiť rodičovský príspevok pre pracujúce rodiny na 220 eur. To je takmer o 20 eur zvýšenie rodičovského príspevku oproti súčasnému stavu, ale zdôrazňujem, pre pracujúce rodiny. To znamená pre rodiny, kde aspoň jeden z rodičov za skúmané obdobie predchádzajúce vzniku nároku na tento príspevok štyri roky, pracoval aspoň 270 dní, alebo aspoň dve tretiny z tohto času, to znamená 180 dní bol zamestnaný a zvyšných 90 dní vykonával aktivačnú činnosť. V prípade, že rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok, nespĺňa tieto kritériá, by sa dávka, rodičovský príspevok by sa znížil o 50 %.
V čl. III sa navrhuje zmena v príspevku pri narodení dieťaťa, to známe, ako kolega Hlina často hovorí, kočíkovné. Navrhujeme opäť s rovnakým cieľom, aby sme viac podporili pracujúce rodiny oproti tým rodinám, ktoré žijú plánovane a trvalo len zo sociálnych dávok. Navrhujeme zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa na 900 eur pre pracujúce rodiny. To znamená, opäť pre rodinu, kde aspoň jeden z rodičov za predchádzajúce obdobie štyroch rokov pracoval alebo študoval 270 dní, alebo dve tretiny času tohto pracoval a 90 dní sa zúčastňoval aktivačnej činnosti.
Tak, tu máme, pardon, v ďalšom článku, čl. IV navrhujeme zmeny, ktoré sa dotýkajú zasa iných negatívnych javov vyplývajúcich zo spôsobu života, ktorý vyplýva z trvalého zdroja obživy prostredníctvom len sociálnych dávok, a to je priestupková imunita, ktorá je dnes faktickým javom. Osoby, ktoré sú poberateľmi sociálnej dávky, požívajú faktickú priestupkovú imunitu, to znamená dochádza k netrestanému páchaniu priestupkov rôzneho typu, čo nesmierne komplikuje bezpečnostnú situáciu v okolí týchto komunít, o čom sme svedkami takmer denne a dozvedáme sa to, keď nie z priamych zážitkov, tak cez médiá. Táto priestupková a aj trestná činnosť sa stupňuje a nadobúda naozaj nebezpečné rozmery.
Cieľom návrhu je zmeniť tento stav tým, že sa zavedie trest odpracovania priestupku v takomto prípade prostredníctvom verejných prác v rámci malých obecných služieb a zároveň sa rieši priestupková zodpovednosť maloletých páchateľov, ktorí pri dnešnom právnom stave sú absolútne nepostihnuteľní, čo opäť vedie k tomu, že sčasti sú zneužívaní na páchanie trestnej činnosti a sčasti vlastne zlým príkladom strhávaní k takémuto konaniu. A opäť táto, táto negatívna protispoločenská činnosť sa rozmáha, rastie. Môžem spomenúť len medializované a známe útoky na prestarnutých občanov maloletými páchateľmi, kde títo maloletí páchatelia spôsobili vážne zdravotné poškodenia a následky a zároveň došlo k páchaniu až trestnej činnosti.
Predmetom tejto novely je prenesenie zodpovednosti za spáchanie takýchto priestupkov na rodičov daných páchateľov, ktorí opäť by spadali potom pod povinnosť odpracovať si trest za tieto priestupky, ktoré spáchajú.
No a posledným bodom navrhovanej novely, piatou časťou je zamedzenie rozširovaniu čiernych stavieb budovaných na cudzích pozemkoch, čo je opäť masový jav súvisiaci so spôsobom života v týchto komunitách, spôsobom života pri zabezpečovaní si príjmu len sociálnymi dávkami, kde bez akýchkoľvek obmedzení a zodpovednosti k svojmu okoliu dochádza k budovaniu stavieb na či už súkromných alebo obecných pozemkoch, čo je veľmi negatívne a zlé.
Cieľom tejto novely je zastaviť budovanie nových stavieb, pretože pokiaľ stále sa budeme prizerať, ako temer denne pribúdajú desiatky a desiatky takýchto stavieb, tak každým dňom si sťažujeme riešenie tohto problému do budúcna. Už za desiatky rokov, pretože tento problém vznikol, začal vznikať niekedy v roku, až sa nemýlim, 48 alebo 49, alebo 50, kedy z našej legislatívy, československej legislatívy vtedy, zásahom komunistických vodcov a legislatívcov vypadlo staré pravidlo, ktoré je súčasťou právneho systému všetkých štandardných, štandardných legislatívnych úprav, všetkých európskych krajín, ktoré majú pôvod v rímskom práve a ktoré hovorí o tom, že to čo je postavené na pozemku, patrí majiteľovi pozemku. Je to rímska zásada, ktorá hovorí, že vrch prevažuje nad nadstavbou a táto rímska stará právna zásada zabezpečuje, pokiaľ je v právnom systéme zakotvená, že de facto takýto problém masového budovania čiernych stavieb na cudzích pozemkoch ani nemôže vzniknúť, pretože akonáhle niekto postaví na cudzom pozemku stavbu, tak tá stavba patrí tomu, koho je pozemok, a preto takúto aktivitu nevykonáva, pretože je nezmyselná. Pretože, žiaľbohu, po puči vo februári 48 nová moc potrebovala absolútne ignorovať vlastnícke práva, vylúčila túto zásadu z právneho poriadku, a to spôsobilo ten, ten masový, masové vybudovanie celých kolónií alebo celých osád, ktoré dnes sú na cudzích pozemkoch.
Tento problém je veľký, nedá sa vyriešiť len tak lusknutím prsta, ale tým prvým krokom na to, aby sme ho mohli vyriešiť, je zastaviť rozširovanie a pokračovanie tohto trendu. Pokiaľ ste to ešte nezachytili, tak len spomeniem, že táto zásada sa ide vrátiť do nášho právneho poriadku, až sa nemýlim od budúceho roku podľa legislatívneho plánu ministerstva spravodlivosti, čo je veľmi správne. Je len veľmi smutné, že až 20 rokov po revolúcii v 1989 sa táto zásada vracia. Už tu mala byť dávno zakomponovaná znova do nášho právneho poriadku a mali by sme o množstvo problémov menej. No ale darmo plakať nad rozliatym mliekom, treba riešiť problémy, ktoré sú pred nami.
Takže predmetom riešenia tohto problému je, aby sa zjednodušilo odstraňovanie takýchto stavieb, ktoré po účinnosti tohto zákona začnú vznikať, aby sa mohli odstrániť úplne v zárodku, a aby tento zákon tým pádom pôsobil preventívne, aby majiteľ pozemku mal navrch a aby na základe jeho oznámenia stavebný úrad konal okamžite bez možnosti zvažovania, či áno alebo nie, vydal rozhodnutie o odstránení takejto stavby a aby táto stavba bola na, z úradnej moci odstránená okamžite a tým pádom by došlo k zastaveniu takýchto, budovania takýchto stavieb, pretože skôr, než by sa dokončili prípravné práce alebo, alebo základy takejto stavby, už by došlo k jej likvidácii a každý stavebník, až ho môžme takýmto vôbec označiť takýmto slovom, by si po pár skúsenostiach veľmi rýchlo uvedomil, že takéto konanie je absolútne nezmyselné a nevedie k žiadnym, nevedie k cieľu, ktorý on vykonáva, to znamená zhotoviť nejaké obydlie, stavbu alebo, alebo niečo podobné na cudzom pozemku.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, keď si dáme dohromady všetky tieto zmeny predovšetkým v tej prvej časti, ktoré menia finančné, príjmové situácie, došlo by k výraznému posunu oproti súčasnému stavu smerom k výraznej, výraznému vylepšeniu príjmovej situácie pracujúcich rodín. Ja v rozprave ešte vystúpim a môžem vás oboznámiť s konkrétnymi číslami prepočítané na konkrétne modelové rodiny s jedným, s dvoma, s tromi a tak ďalej deťmi, aby ste videli, ako sa mení tá príjmová situácia v prospech tých rodín, kde aspoň jeden z rodičov pracuje. A toto je vec, ktorú je naozaj potrebné urobiť. Toto by zmenilo nazeranie týchto skupín na život, nazeranie na to, akým spôsobom sa človek má živiť, že to nie sú deti, ktoré pribúdajú do rodiny, ktoré zabezpečujú cez štátne príspevky príjmy, ale že to musí byť práca, a to aj práca okolo minimálnej mzdy a výrazne by to zmenilo aj správanie, ktoré z takéhoto spôsobu života vychádza a ktoré negatívne ovplyvňuje svoje okolie.
Do tohto okruhu by sme kľudne mohli zaradiť aj ten zákon, ktorý sme včera neschválili. To je zákon, ktorý riešil, alebo teda napomáhal regulácii, regulácii počtov, počtu detí v rodine, ale tento zákon sme už neschválili, takže môžme sa k nemu vrátiť až po šiestich mesiacoch. Ale myslím si, že to je komplex problémov, ktorý sa jeden s druhým vzájomne prepletá a dopĺňa a vytvára komplexný celok.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu zákona.