Videokanál poslanca

Ďakujem. Chcel by som požiadať, aby z môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložil, nakoľko by sa to dostalo do konfliktu s neskôr predloženým pozmeňujúcim návrhom, ktorý je lepší, sa stiahli body a nehlasovalo sa o bodoch 7 a 10.

Ďakujem. Asi nie na všetko budem reagovať, lebo na to nebude toľko času, takže len k niečomu.
Pokúsim sa vysvetliť, prečo je tam dobrovoľné využitie toho polygrafu, a nie povinné. Povinné v tom existujúcom systéme preverovania cez NBÚ je logické, pretože NBÚ uzatvára, NBÚ spraví rozhodnutie, dá alebo nedá previerku. V tomto prípade je NBÚ len zhromažďovateľom informácií, ktoré posúva ďalej do ďalších dvoch stupňov, dohromady troch. Preto tá logika je, že keď má pocit daná osoba, že informácie, ktoré o nej získal NBÚ, sú nepravdivé, tak v takom prípade má možnosť ísť na polygraf a dokázať, že sú nepravdivé, pretože bude podrobená otázkam, bude odpovedať pravdivo, vyvráti tie informácie a polygraf potvrdí, že hovorí pravdu. Keď naň nepôjde, tak potvrdzuje, že tieto informácie asi sú pravdivé. A Súdna rada bude rozhodovať podľa toho, prijímať stanovisko, že odmietol, nepožiadal ísť na polygraf samo osebe. Ale to už nie je o sympatiách. To je už jasné, že v tom prípade sú relevantné tie informácie, ktoré NBÚ získal. Takže ja si myslím, že v tomto nie je problém, že to tam nebude kričať.
A ja si myslím, ale ja nie som právnik, aj keď som sa nútene dostal do tejto pozície, že musíme o tomto diskutovať, lebo to je zmena ústavy, som presvedčený o tom, že keďže sme doplnili novú skutočnosť, ktorá disciplinárnym senátom slúžiť môže na dôvod na pozbavenie talára sudcu, tá spôsobilosť sa zasa skúma a zisťuje len cez NBÚ. A opäť tam máme tým pádom aj tento atribút, ktorý som tu vložil alebo vkladám, že takisto ten polygraf aj v tomto prípade bude predtým, ako ten disciplinárny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, začal by som asi tým, čoho sme sa vo faktickej poznámke už toho dotkli. Áno, tu je tá otázka a tá moja reakcia hneď a okamžitá na kolegu Lipšica. Súčasné riešenie v zákone o ochrane utajovaných skutočností, ktoré rieši práve tento procesný postup, je prerozprávane také, že keď sa u preverovanej osoby zistia skutočnosti, ktoré by znamenali, že previerku nedostane, hovoríme o previerke, o zákone o utajovaných skutočnostiach, tak v takom prípade sa tá osoba podrobí rozhovoru, kde sa overujú tieto skutočnosti, a výsledok tohto rozhovoru sa zaznamená, obidve strany to podpíšu a tak ďalej. A keď ani tento rozhovor nebude znamenať, že sa tieto veci preukázateľne vyjasnia, keď na jednej strane stojí tvrdenie, že skúmaná osoba sa podieľa na veciach, ktoré sú nezlučiteľné s tým, aby dostala bezpečnostnú previerku, a tá skúmaná osoba tvrdí, že to nie je pravda, to znamená, máme tvrdenie proti tvrdeniu, tak v tej chvíli, v tej situácii môže táto osoba požiadať o to, aby jej pravdovravnosť bola overená na technickom zariadení, na detektore lži. Toto isté treba pretaviť, keď sa o tomto bavíme, do tohto zákona. Takže vôbec nemôže nastať situácia, že v prípade, že daná osoba nepožiada, aby bola na polygrafe preverená, tak že vlastne sa nič nestane. No v tom prípade de facto akceptovala to, že tie zistenia, ktoré sa o nej zistili, sú pravdivé, pretože mala možnosť vyvrátiť tieto tvrdenia prostredníctvom polygrafu, ale nevyužila ju, pretože logicky zrejme keby išla na polygraf, tak by bolo preukázané, že nehovorí pravdu. Takisto je to v zákone o utajovaných skutočnostiach. Škoda, že ma pán Lipšic nepočúva teraz. Nie je to z toho povinné, že každý sa musí toho zúčastniť. Len na žiadosť skúmanej osoby je jej umožnené sa toho zúčastniť. A je to nástroj, aby ona preukázala pravdovravnosť, pravdivosť svojich tvrdení. To je tá podstata veci. A to aj navrhujem, aby sme tu do tohto zákona doplnili. Takže naozaj nevidím žiaden dôvod, aby sme spochybnili túto časť veci.
Čo sa týka tých iných oblastí, ktoré sa tu už spomínali, tajného hlasovania a ďalších vecí, áno, myslím si, že v tejto citlivej veci zmena v tomto bode, zvlášť keď už máme rozbehnutú jednu takúto voľbu, by nebola dobrá. A bolo by dobré hlasovať o nej osobitne, tak ako je to navrhnuté, a je to tak navrhnuté, takže budeme hlasovať, a ponechať to v takom riešení, v akom to je.
Vrátim sa k tomu, čo som už spomínal v predchádzajúcom vystúpení, keď je naším cieľom naozaj umožniť, preveriť morálnu integritu kandidátov a sudcov, tak sa skutočne treba zamerať na tie úplne konkrétne oblasti a skúmať len tie konkrétne vymedzené oblasti. Preto je tá zmena, ktorú som navrhol, potrebná. Preto to upresňuje. A zároveň preto aj nie je možné optimálne využiť na tento účel napríklad bezpečnostnú previerku najvyššieho stupňa. Čiže bezpečnostná previerka skúma množstvo iných faktorov, ktoré nie sú dôležité, kľúčové pre výkon sudcovskej praxe, pre preukázanie spôsobilosti, ako to zákon teraz nazýva. Takže aj preto ide o také bezpečnostné previerky, pretože inak na jednej strane by nám unikali niektoré podstatné veci. Napríklad pri preverovaní alebo pri udeľovaní bezpečnostnej previerky sa doteraz vôbec neskúmali priateľské väzby, osobné väzby na závadové osoby. A preto napríklad majú bezpečnostnú previerku najvyššieho stupňa, napriek tomu, že sú verejne známe ich priateľské kontakty s osobami, ktoré dnes sú už dokonca vo výkone trestu. Takže keby sme len povedali, že tak poďme robiť bezpečnostné previerky, obávam sa, že tam by sme vlastne vytvorili systém, ktorý je tak deravý, že cez tieto diery by prenikali ďalej tie osoby, ktoré majú byť zachytené. Preto sa navrhlo vyňatie len časti vecí, ktoré je potrebné skúmať, aby sme nezahlcovali ani Národný bezpečnostný úrad, ani administratívu ako takú skúmaním naozaj vecí, ktoré sú problematické, ale aby sme sa sústredili len na to hlavné, ktoré potrebujeme skúmať.
Takže znova keď to zosumarizujem, jedná sa o to, že určite je potrebné skúmať majetkové pomery uchádzača alebo sudcu, skúmať to, či zodpovedajú jeho reálnym príjmom alebo priznaným príjmom. A to je vec, ktorá skúmateľná je. A keď sa to bude robiť dôsledne, tak určite by sa to nemalo zužovať len na to, čo je v bezprostrednom osobnom vlastníctve daného uchádzača a či napríklad jeho maloletá, mladistvá alebo čerstvo dospelá dcéra či syn vlastnia vilu za 20 miliónov eur alebo iné hmotné majetky. Takéto veci, som presvedčený, v takisto dobre vedenej previerke a zisťovaní skutočností nemôžu ujsť pozornosti a že takisto musia byť predmetom vysvetľovania, z akých príjmov manželka, deti alebo iné blízke osoby k takémuto majetku prišli. A keď dôjde k rozporu a k tomu, že tam chýba vysvetlenie, tak je tu dôvod opäť skúmať, prečo tomu tak je. Ďalšou vecou je finančná tieseň. Áno, človek, ktorý je pod tlakom veľkej a závažnej finančnej tiesne, môže mať problém a môže byť vydierateľný, korumpovateľný a tak ďalej a tak ďalej, a preto tieto oblasti je potrebné skúmať.
Trošku mám obavu, sa priznám, z bodu, ktorý hovorí o preukázateľnej závislosti od požívania alkoholu alebo iných omamných nápojov. To je trošku gumový paragraf. Ale, opäť, pokiaľ to doplníme o veci, ktoré práve umožnia, aby daný sudca vysvetlil, čo je potrebné, či je pravda to, čo sa tvrdí alebo čo bolo zistené, tak v takom prípade eliminujeme tieto možné, dajme tomu, aj tvrdenia neprajníkov, nepriateľov alebo tých, ktorí by danému kandidátovi chceli poškodiť.
Ale to, čo je kľúčové, je naozaj zamerať sa na korupčné správanie a na prípadné kontakty a väzby na organizovaný zločin, kriminálne prostredie, a to naozaj nielen majetkové, finančné a podnikateľské, ale aj osobné a priateľské, čo tak isto doložiteľné je.
No a tu sa práve môžeme dostať do situácie, kde sme túto debatu začali, že Národný bezpečnostný úrad získa informácie z rôznych zdrojov, áno, operatívnych, všelijakých, nie sú to listinné dôkazy, že daná osoba má väzby, kontakty, spôsoby správania negatívne. A bude to vyzerať naozaj relevantne, v tom má kolega Lipšic úplnú pravdu. Ja som tiež v čase, keď som bol minister, dostával na stôl to, čo sa týkalo môjho rezortu, rôzne informácie a viem, že ich relevancia je niekedy veľmi otázna, napriek tomu, že ten príbeh, ktorý je tam opísaný, vyzerá veľmi, veľmi dramaticky, že je to priam beletristický námet a človek by mohol mať pocit, že je na stope nejakého obrovského prípadu, kauzy, spiknutia. A nakoniec alebo aj niekedy úplne na začiatku, keď človek pozná trošku súvislosti, tak môže ukázať, že to sú krčmové reči, pozliepané do hromady, domnienky, indície a tak podobne. A v takejto situácii je správne zaviesť tam práve tento inštitút zisťovacieho pohovoru na overenie pravdivosti skutočnosti, ktoré sa zistili počas previerky, a to takým spôsobom, že s touto osobou sa vykoná v prvom rade rozhovor, kde bude konfrontovaná s týmito záležitosťami, kde bude mať možnosť sa k nim vyjadriť, ich vysvetliť, vyvrátiť, poprieť. A keď napriek tomu nedôjde k absolútne nevyvrátiteľným alebo zjavným vyvráteniam týchto tvrdení, tak vtedy má nastať situácia, že daná osoba má právo požiadať, aby boli využité technické prostriedky na overenie jej pravdovravnosti, aby mohla ísť na polygraf. A znova zopakujem, keď to nespraví, ale tie tvrdenia budú voči nej negatívne, tak to znamená, že nespravila to preto, lebo by sa preukázalo, že jednoducho sú pravdivé. Takže je ich možné považovať za pravdivé, nepožiadanie a nevyužitie práva obrany a očistenia od obvinení je potvrdenie týchto obvinení. Nijaká iná možnosť tu nie je. A takto to v tom zákone o ochrane utajovaných skutočností je. Opakujem to preto, lebo si sa bavil s kolegom, možno si to nepočúval, v súčasne platnom znení zákona o ochrane utajovaných skutočností nie je povinnosť človeka sa podrobiť polygrafu. Tam on len o to žiada v prípade potreby. A takto to navrhujem v pozmeňujúcom návrhu, ktorý teda si dovolím vám prečítať a predniesť ho váženej snemovni.
Takže za článok VII sa vkladá nový článok VIII, ktorý znie: „Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 638/2005 Z. z., zákona č. 255/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 668/2007 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z. a zákona č. 122/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V § 1 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „Tento zákon ďalej upravuje pôsobnosť úradu pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodovanie Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Súdna rada“) o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu bude vykonávať riadne (ďalej len „predpoklady sudcovskej spôsobilosti1)“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: „1) Čl. 141a ods. 5 písm. b), čl. 141a ods. 9 a čl. 154d ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov." Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3. Doterajší odkaz a poznámka pod čiarou 1 sa označuje ako odkaz a poznámka pod čiarou 1a.
Bod 2. Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie: „14) Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z."
Bod 3. V § 34 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie: „g) člen Súdnej rady v súvislosti s rozhodovaním o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti“.
Bod 4. Za tretiu časť sa vkladá nová štvrtá časť, ktorá vrátane nadpisu „Zabezpečovanie podkladov pre rozhodovanie o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti“ znie:
§ 69a Zhromažďovanie informácií:
Odsek 1: „Úrad zabezpečuje podklady pre rozhodovanie Súdnej rady o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti1) na základe písomnej žiadosti predsedu Súdnej rady. Úrad je povinný ukončiť zhromažďovanie a vyhodnocovanie podkladov na základe oznámenia predsedu Súdnej rady podľa osobitného predpisu28a).“
Odsek 2: „Úrad pri zabezpečovaní podkladov podľa odseku 1 pre overenie skutočnosti podľa osobitého predpisu28b) zhromažďuje informácie o sudcovi alebo kandidátovi na vymenovanie za sudcu, ktorými sú a) vyplnený dotazník fyzickej osoby v rozsahu údajov uvedených v prílohe č. 3 časti A a B, b) informácie o fyzickej osobe z evidencie Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, c) informácie o fyzickej osobe z previerok vykonaných v mieste bydliska Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou alebo Vojenským spravodajstvom, d) informácie vyžiadané od obce, v ktorej má fyzická osoba trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, e) informácie z previerok vykonaných Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou alebo Vojenským spravodajstvom o bezpečnosti prostredia, v ktorom fyzická osoba žije, pohybuje sa, a o možnosti výskytu rizík, f) informácie o fyzickej osobe vyžiadané od ďalších štátnych orgánov, iných právnických osôb a fyzických osôb.“
Odsek 3: „Vyplnený dotazník podľa ods. 2 písm. a) predkladá sudca, ako aj kandidát na vymenovanie za sudcu Súdnej rade; v aktuálnom dotazníku je povinný uvádzať úplné a pravdivé údaje. Vyplnený dotazník podľa ods. 2 písm. a) sa pripojí k žiadosti podľa odseku 1.“
Odsek 4: „Úrad je oprávnený pri zabezpečovaní podkladov podľa odseku 1 požadovať od štátnych orgánov, iných právnických osôb a fyzických osôb podľa ods. 2 písm. b) až f) poskytnutie informácií vrátane osobných údajov14) potrebných na overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti sudcu alebo kandidáta na vymenovanie za sudcu; tieto sú povinné žiadosti v určenej lehote vyhovieť a umožniť nahliadnutie do písomných materiálov, z ktorých informácie úradu poskytli.“
Odsek 5: „Informácie podľa odseku 4 sú štátne orgány, iné právnické osoby a fyzické osoby podľa ods. 2 písm. b) až f) povinné predložiť úradu najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti o poskytnutie informácií.“
Odsek 6: „Úrad vedie spis fyzickej osoby podľa odseku 2, v ktorom sú založené podklady na zistenie spôsobilosti fyzickej osoby vykonávať funkciu sudcu. Údaje z tohto spisu možno použiť iba pre rozhodovanie o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti1).“
§ 69b Vyhodnocovanie informácií:
Odsek 1: „Úrad je povinný zhromažďované informácie vyhodnotiť a vyhodnotenie zaslať Súdnej rade najneskôr do piatich mesiacov od doručenia žiadosti podľa § 69a ods. 1. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci túto lehotu dodržať, môže ju úrad predložiť o dva mesiace. O predĺžení lehoty s uvedením dôvodu je úrad povinný upovedomiť Súdnu radu.“
Odsek 2: „Pohovor za účelom overenia pravdivosti zistených skutočností s osobou, u ktorej sa overujú predpoklady sudcovskej spôsobilosti, sa vykoná, ak v priebehu vyhodnocovania informácií sa zistili skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou sudcovskej spôsobilosti. V priebehu pohovoru má preverovaná osoba možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Z uskutočneného pohovoru sa vyhotoví písomný záznam, ktorý zúčastnené strany podpíšu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu záznamu sa v ňom zaznamenajú.“
Odsek 3: „Pohovor s preverovanou osobou podľa odseku 2 vykoná úrad, a to tak, aby nedošlo k zásahu do práv tretích osôb a nebol ohrozený zdroj informácií.“
Odsek 4: „Súčasťou pohovoru môže byť aj psychofyziologické overenie pravdovravnosti, ktoré možno uskutočniť, iba ak preverovaná osoba podľa odseku 2 o to požiada. O takejto možnosti musí byť preverovaná osoba poučená.“
Odsek 5: „Vyhodnotenie a písomný záznam podľa odseku 2 sú podkladom pre rozhodovanie Súdnej rady o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Vyhodnotenie musí obsahovať informácie potrebné pre overenie splnenia sudcovskej spôsobilosti v rozsahu podľa osobitného predpisu28b), ako aj pre rozhodovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti proti uzneseniu Súdnej rady.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 28a a 28b znejú: „28a) § 27ga ods. 7 a § 31 ods. 7 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2014 Z. z., 28b) § 5 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2014 Z. z.“
Doterajšia štvrtá až šiesta časť sa označujú ako piata až siedma časť.
Bod 5. V § 70 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie: „d) zabezpečovaní podkladov potrebných pre rozhodovanie Súdnej rady o splnení predpokladu sudcovskej spôsobilosti získava, sústreďuje, preveruje, analyzuje a vyhodnocuje informácie o sudcovi a o kandidátovi na funkciu sudcu v rozsahu potrebnom pre overenie skutočnosti podľa osobitného predpisu28b)“. Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).
Bod 6. V § 70 ods. 2 sa slová „ods. 1 písm. d)" nahrádzajú slovami „ods. 1 písm. e)".
Bod 7. V § 75 ods. 1 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie: „e) poskytuje úradu na požiadanie informácie o fyzickej osobe podľa § 69a ods. 2 na zistenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti a vykonáva na tento účel previerky v mieste bydliska fyzickej osoby podľa § 69a ods. 2 a previerky bezpečnosti prostredia, v ktorom táto fyzická osoba žije a pohybuje sa". Doterajšie písmená e) až i) sa označujú ako písmená f) až j).
Bod 8. V § 76 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie: „e) poskytuje úradu na požiadanie informácie o fyzickej osobe podľa § 69a ods. 2 na zistenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti a vykonáva na tento účel previerky v mieste bydliska fyzickej osoby podľa § 69a ods. 2 a previerky bezpečnosti prostredia, v ktorom táto fyzická osoba žije a pohybuje sa".
Ostávajúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
K odôvodneniu, ktoré som na začiatku uviedol, už len dopĺňam, že takto sa do právnej úpravy dopĺňa inštitút pohovoru s preverovanou osobou (kandidát na sudcu alebo sudca), ako aj možnosť využitia polygrafu.
Vážené dámy, vážení páni, ešte jedna technická poznámka. Navrhujem alebo žiadam, aby bod 23 zo spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie.
Takže ďakujem za pozornosť, prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, myslím, že výrazne tým spresňujeme postup, špecifikáciu a znižujeme možné nejasnosti a riziká pri realizácii týchto procesov, ktoré sú pre posúdenie spôsobilosti nevyhnutné, a ďakujem všetkým poslancom prierezovo takmer celého politického spektra, ktorí tento návrh podpísali na obidvoch stranách rokovacej sály. Ďakujem za pozornosť.

Určite by som súhlasil s tým, aj súhlasím s tým, že bolo by veľmi zlé, keby Súdna rada rozhodovala o kolegoch sudcoch. Veď vlastne to bol motív, prečo sme sa tak intenzívne zapojili do tých diskusií, ktoré viedli k prepracovaniu toho systému na iný systém. Je Súdna rada. Zasa vylúčiť ju vôbec z toho procesu, tiež sa mi nezdalo najlepšie, pretože výhrady voči rozhodovaniu len NBÚ boli a sú. A majú svoje argumenty. Sú, uznávam, aj pre to. Ale existujú minimálne rovnako závažné argumenty aj proti tomu. Takže rozdeliť to do viacerých stupňov bolo asi to najlepšie.
A súhlasím s tým, že treba čo najpresnejšie určiť ten postup a spôsob, ako tie zistené skutočnosti sa budú preverovať a verifikovať, pretože naozaj mnohokrát môže sa jednať o neoveriteľné, ťažko overiteľné veci. A preto s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý si, Dano, spomínal, ešte vystúpim. Jeden návrh som predložil, kde veľmi spresňujeme a zacieľujeme tie previerky na konkrétne citlivé otázky, ktoré sú pre prácu sudcu dôležité. A s tými ďalšími ešte v rámci ústnej rozpravy vystúpim. Budú znamenať, že ten sudca bude mať možnosť obrany, keď bude tu existovať tvrdenie proti tvrdeniu, a naozaj bude môcť požiadať tak, ako je to uvedené v zákone o ochrane utajovaných skutočností, aby bol podrobený vyhodnoteniu na detektore lži. Takže verím, že to výrazne pomôže. A ďakujem aj za to, že si upozornil na práve túto oblasť a na to, že máme venovať pozornosť aj tejto oblasti.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, veľa sme už narozprávali okolo tohto problému pri debate o ústave. Tento zákon je nadväzujúci. Ale, ako sme pri ústave veľakrát spomínali, je dôležitý, pretože práve v tomto zákone sa budú stanovovať spôsoby, akým sa budú tie veci, o ktorých sa najviac rozprávalo, to znamená previerky, vykonávať. Preto sme sa takisto pozorne na tento zákon pozreli a je veľmi dôležité, aby sa veľmi presne v prípade previerok či už kandidátov na budúcich sudcov alebo sudcov, ktorých sa preverovanie spôsobilosti bude týkať, zameralo toto preverovanie, to, čo bude robiť NBÚ, to získavanie informácií na tie oblasti, kľúčové momenty, ktoré sú pre prácu sudcu dôležité, aby to nebolo naozaj niečo, čo je nepodstatné pre jeho morálnu, nazvime to, integritu, spôsobilosť vykonávať súdnu prax najlepšie, ako sa dá. Preto predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým upresňujeme a viacej špecifikujeme tieto oblasti. Týka sa predovšetkým toho, aby sme sa zamerali, nielen ako je v pôvodnej predlohe napríklad napísané, že sa sústreďuje na majetkové, finančné a podnikateľské väzby s organizovaným zločinom, ale aby sa neprehliadali ani úzke osobné a priateľské väzby s takýmto prostredím a kontakty s takýmto prostredím nad rámec pracovných povinností, pretože, samozrejme, je logické, že sudca sa stretáva s ľuďmi, ktorí sú z kriminálneho prostredia, pretože ich súdi. Ale to sú pracovné povinnosti a určite nie je normálne, keby sa s nimi často a intenzívne stýkal v rámci svojho voľného času a v rámci priateľských kontaktov. Takisto by bolo veľmi problematické alebo rizikové, keby sme tam ponechali ustanovenie o tom, že nie je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie, a nedefinovali, čo to je, tá nepriaznivá finančná situácia. Čiže môže to byť naozaj malá nejaká zanedbateľná záležitosť. A preto je potrebné vyslovene zadefinovať, že sa jedná o závažnú nepriaznivú situáciu. Takže nebudem hovoriť dlho, prečítam priamo pozmeňujúci návrh a následne ho aj odôvodním.
V článku I sa vkladajú nové body 1 až 4, ktoré znejú:
Bod 1: V § 5 ods. 1 písmeno d) znie: „d) je bezúhonný".
Bod 2: V § 5 ods. 1 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie: „e) spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne (ďalej len „predpoklady sudcovskej spôsobilosti")". Doterajšie písmená e) až h) sa označujú ako písmená f) až i).
Bod 3: V § 5 ods. 4 sa slová „písmená c) až e)" nahrádzajú slovami „písmená c) až f)".
Bod 4: § 5 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
Odsek 6: „Predpokladmi sudcovskej spôsobilosti sú morálny štandard a integrita sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie.“
Odsek 7: „Súdna rada pri rozhodovaní o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti vychádza z komplexného posúdenia uchádzača o funkciu sudcu, ako aj z podkladov Národného bezpečnostného úradu4c), ktorými sa zisťuje, či sudca4d) alebo uchádzač o funkciu sudcu4e) a) nie je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku závažne nepriaznivej finančnej situácie, b) nie je preukázateľne závislý od konzumácie alkoholických nápojov alebo od iných návykových látok, c) neprijíma neoprávnené platby, dary alebo iné výhody alebo nezneužíva postavenie a funkciu na získavanie neoprávnených požitkov, d) nedisponuje majetkom, ktorého hodnota je neprimeraná priznaným príjmom a ktorého legálnosť pôvodu nie je schopný alebo ochotný preukázať, e) nemá obchodné, majetkové, finančné alebo blízke osobné priateľské vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu alebo f) nespráva sa korupčne.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 4c) až 4e) znejú: „4c) Čl. 141a ods. 9 a čl. 154d ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. .../2014 Z. z., § 69a a 69b zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2014 Z. z., 4d) Čl. 154d ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky, 4e) Čl. 141a ods. 5 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona príslušného č. .../2014 Z. z.“
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
A ešte odôvodnenie.
V nadväznosti na ústavnú zmenu sa dopĺňa právna úprava o nový predpoklad výkonu funkcie sudcu – sudcovskú spôsobilosť.
Ako ďalšie kritérium na vymenovanie do funkcie sudcu je aj posúdenie niektorých aspektov osobnosti kandidáta na sudcu z hľadiska jeho skutočnej nezávislosti, neexistencie kontaktov na kriminálne prostredie, neprimerané majetkové pomery doterajším príjmom, absencia korupčného správania. Ide teda o posúdenie celkovej integrity kandidáta, nielen jeho odborných znalostí.
Súdna rada by nemala o svojich súčasných, respektíve budúcich kolegoch rozhodovať. Týmto dôvodom je jednak možnosť zneužívať zozbierané informácie, jednak tiež to, že platí, že akákoľvek z mocí v štáte by nemala reprodukovať samu seba, teda ani súdna moc nesmie byť závislá len od rozhodovania sudcov samotných.
Pozmeňujúci návrh nadväzujúc na pozmeňujúci návrh pri novele ústavy prichádza s iným riešením postupu pri skúmaní osôb budúcich sudcov a ich menovania. Národný bezpečnostný úrad v rozsahu, ktorý je takto rámcovo určený a ktorý je ďalej popísaný v novele samotného zákona o ochrane utajovaných skutočností, zozbiera relevantné informácie o takýchto osobách. Na základe takto zozbieraných informácií vypracuje správu, ktorú doručí Súdnej rade. Súdna rada túto správu po preštudovaní jej členmi prerokuje a jej výstup je odporúčacie stanovisko (uznesenie), v ktorom prezidentovi republiky odporučí alebo neodporučí konkrétnu osobu menovať do funkcie sudcu. Týmto odporúčaním však prezident republiky pri svojom rozhodovaní sa môže, ale aj nemusí riadiť. Podľa posledného rozhodnutia (nálezu) Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkalo výkonu jednej z prezidentských právomocí, vymenovávanie jednotlivých kandidátov do jednotlivých funkcií sa ustálilo, že prezident má právo kandidáta aj nevymenovať napriek tomu, že formálne spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie. Nevymenovanie je však prezident povinný náležite zdôvodniť, aj keď samotné zdôvodnenie je už niečo, s čím nemožno ďalej konať, alebo nemožno zvrátiť takéto rozhodnutie. Uviesť v zdôvodnení nevymenovanie odporúčania Súdnej rady by mohlo byť takýmto dôvodom, ktorý by bol dostatočne legitímny aj silný.
Prosím, zároveň, aby bol bod 1 vyňatý zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, aby sme mohli o tomto pozmeňujúcom návrhu bezkonfliktne hlasovať.
V ústnej časti sa prihlásim ešte raz a predložím ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka práve doplnenia do procesu skúmania, zisťovania spôsobilosti jednotlivých sudcov, ktoré vykonáva NBÚ, ktoré umožní, pokiaľ bude prijaté, aby kandidát, prípadne sudca, o ktorom sa zistia skutočnosti, ktoré by znemožňovali ho uznať spôsobilým, a tieto skutočnosti podľa samotnej osoby nie sú pravdivé, mal možnosť na svoje vlastné požiadanie byť podrobený detektoru lži, aby sa potvrdili, respektíve vyvrátili dané obvinenia. Ale tento návrh predložím až v rámci ústneho prihlásenia sa do rozpravy. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. No, samozrejme, aj my v SDKÚ – DS sme sa mohli k tomu postaviť tak, že však SMER niečo navrhol, no tak budeme zásadne proti tomu. Ale nemôžme vystačiť s takýmto čierno-bielym videním vždy. Naozaj keď chceme veci v niektorých zásadných otázkach posunúť dopredu a potrebujeme zmenu ústavy, no tak jednoducho to nejde bez spolupráce. A môžu sa na mňa kolegovia z opozície niektorí hnevať, ale ja stále budem vidieť pred sebou cieľ, nie ten proces, nie tie prvotné motívy, ktoré viedli k tomu, že sa takáto aliancia vytvorila a že sa ten návrh tu ocitol, ale ten cieľ, ku ktorému môžeme a máme dospieť.
A ja budem hodnotiť aj pozitívne v rámci vystúpenia pána predsedu Pašku, že je tu ešte stále vôľa počúvať tú kritiku, ktorá tu zaznieva, a hľadať cesty, či nie je možné tento návrh ešte vylepšiť. Ja som tomu rád takisto, ako, Dano, tvoje kritické vystúpenia pre mňa boli inšpiráciou, aby som pripravil v rozprave (vo vykonávacom predpise) pozmeňujúci návrh, jeden už je predložený, kde by sme ešte mohli vylepšiť a skvalitniť ten návrh. Či bude prijatý, no to uvidíme pri hlasovaní. Ale toto je podľa mňa cesta snažiť sa naozaj ísť za cieľom, ktorý máme, musí byť cieľ, očistenie súdnictva, pretože je naozaj v hroznom stave. Na tom sa zhodneme všetci. A neurobiť nič nespraví žiadnu zmenu. Takže postaviť sa zatiaľ k tomu len tak, budeme proti návrhu, lebo to predložili SMER a KDH a predložili to tak, ako to predložili, znamená, že túto šancu stratíme, nevráti sa a veci pobežia v starých koľajach. A to ja naozaj nechcem.

Ďakujem. Neviem, ako sa zmenila interpretácia odvčera, ja mám absolútne stále tú istú interpretáciu a ani som nezachytil inú interpretáciu, neviem, na čo, pán poslanec, si narážal.
Štandardné previerky sú lepšie, teda hovoríš. No až ti to potvrdzovali iní poslanci, ja nie, ja som, Dano, nepovedal, že štandardné previerky sú lepšie, pretože voči štandardným, to znamená len NBÚ vykonávaním previerky a aj uzatváraním a prijímaním rozhodnutí politickou organizáciou NBÚ boli od začiatku výhrady, práve preto, lebo to je jasne politicky definovaná organizácia, aby ona prijímala aj rozhodnutia. Aj keď súhlasím s tým, že je tam režim, postup a tak ďalej, skôr je dobrá cesta prevziať postup a pravidlá, ktoré môžu vylepšiť a definovať ten proces. Ale to sa naozaj nerobí v ústave, ale v ďalšom predpise.
A či budú schválené navrhované zmeny. No tak dovoľ mi byť optimistom a pozitívne mysliacim, že je tu vôľa nepokaziť to a neurobiť si politický bič na seba, že sa ten justičný systém vyhodí do povetria, lebo potom to schytá každý, aj ten, čo vedome takýto systém spraví.
Otázočka je, keby sa štandardné previerky prijali, zmenilo by to niečo na pozícii disciplinárnych senátov? No nie, lebo disciplinárny senát už robí nie previerky tie celoplošné, o ktorých sa bavíme, nie previerku nastupujúcich kandidátov. Ale keď pochybí sudca, ktorý je už preverený, vymenovaný a spraví nejaký konkrétny čin, a je tu návrh na jeho odvolania, vtedy to posudzuje disciplinárny senát. A ja nevravím, že by sme o tom nemali diskutovať, ale mohli sme s tým začať skôr.

To, že vždy budeme mať pochybnosti o niekom, je to také normálne, lebo nikto nemá 100-percentnú dôveru. Napriek tomu musíme zverovať a zverujeme rôznym orgánom právomoci rozhodovať. Takže aj tu musíme hľadať len tie najoptimálnejšie možnosti. A to, že ten návrh nie je dokonalý, je prirodzené, lebo nič, čo je vytvorené ľudskou rukou, nemôže byť dokonalé, len Boh robí dokonalé veci, ale snahou našou by malo byť dospieť k čo najmenšiemu rizikovému návrhu.
To, čo je podstatné, je, že je tu šanca na zmenu. Je tu šanca na zmenu, ktorá sa nebude opakovať alebo sa nebude opakovať veľmi dlho. A preto zodpovední politici majú urobiť všetko pre to, aby tú šancu využili. Ja som rád, že je jedno, z akých prapôvodných príčin tá príležitosť vznikla, ale že teraz tú príležitosť stále držíme v rukách a že môžeme urobiť veľký kus cesty dopredu. Možno tam budú veci, ktoré bude treba ešte hľadať, vylepšenie riešenia. Samozrejme, mnohé veci budú záležať od konkrétnych ľudí, ktorí ich budú vykonávať, a, samozrejme, budeme musieť všetkými cestami sa snažiť a tlačiť na to, aby samotný systém aj zvnútra z hľadiska kvality a ľudského potenciálu sa vylepšoval, aby to zlé bolo vytláčané a to dobré, naopak, nasávané dovnútra, ale zmena ústavného zákona k tomu otvára cestu, s rizikami, ale určite je to krok vpred. Ďakujem.

Lucia Žitňanská, no pravdu by si mala v tých obavách a v tých tvrdeniach, keby ten zákon tu ležal bez zmeny, tak ako bol predložený. Ale ten zákon je, keď to vnímam v kontexte pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložil, už zmenený, a to výrazne. A to netvrdím ja alebo len ja, napríklad včera aj Dano Lipšic v rozprave povedal, že je to úplne iný návrh teraz. Áno, je úplne iný, je lepší, na tom sme sa, chvalabohu, všetci zhodli, preto ten návrh má podporu, takže nejde o to, že ja som ho predložil, ale je to návrh všetkých, ktorí môžu zabezpečiť, aby bol prijatý aj návrh, aj ústava. A tá podstatná vec je, že keby nebol predložený, tak je tu schválený návrh, ktorý je horší. Takže povinnosťou politika je postarať sa a urobiť všetko pre to, aby zlepšoval veci, aj keď ich nemôže spraviť úplne dokonale, lebo iste o mnohých veciach by sme mohli diskutovať a mohli by sme ich zlepšovať, ale naozaj politika je umenie možného. A keby sme v tom neurobili nič, vtedy by sme zakonzervovali to najhoršie, čo v justícii je. Teraz dávame šancu, aby sa niečo urobilo.
A u teba je skôr problém, že napriek tomu, že Radičovej vláda mala vo svojom programovom vyhlásení celoplošné previerky sudcov existujúcich aj nových, ty s tým nesúhlasíš. Ale ja si myslím, že je to potrebné, pretože ináč to nemôžeme nejako zmeniť. Vlastne som rád, že sa s týmto programovým cieľom stotožnila aj táto väčšina, ktorá tu v parlamente je. A prečo by niekedy nemohla nastať zhoda v takejto zásadnej otázke? Naozaj toto sú zásadné otázky. A ľudia majú na to názor, ktorý vedie k tomu, že musíme s tým súdnictvom nielen... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, ja to budem opakovať viackrát, už som to dnes povedal. Je tu príležitosť, keď sa príležitosť nevyužije na zmenu, už sa nebude veľmi, veľmi dlho opakovať. To si jednoducho treba uvedomiť.
Potom druhá vec. Z toho, čo si hovoril, kolega Viskupič, to je buď previerky áno, alebo previerky nie. Pretože ak povieme, že previerky áno, a ja si myslím, že ten stav v súdnictve je tak žalostný, že bez tých previerok spôsobilosti sa nemáme z neho šancu vyhrabať, tak jednoducho niekto musí urobiť ten prvý krok a zistiť informácie, ktoré zákon vymedzuje, že treba zistiť o danom sudcovi alebo kandidátovi. A kto to má spraviť, znova sa spýtam, Matica slovenská, keď nie NBÚ, alebo zväz včelárov, keď nie NBÚ? Veď máme nejaké inštitúcie, nemáme ich nepreberné množstvo. Niekomu to zveriť musíme a dôležité je len, aby sme im nedali, podľa môjho názoru, do rúk rozhodovaciu právomoc. Ale každý aby sa na tom podieľal len svojou troškou. To znamená ten, kto je vybavený na zisťovanie informácií, bude zisťovať informácie. Tí ďalší budú zaujímať stanoviská a prezident bude v konečnom dôsledku rozhodovať.
Až sa bojíme toho, že tie informácie sa zhromaždia, no áno, sú tu isté riziká, môžu aj uniknúť, ale týmto rizikám už dnes podliehajú všetci, ktorí podliehajú previerkam bezpečnosti, a napriek tomu ich podstupujú. Veď zamerajme sa na elimináciu tých rizík, ako som hovoril už mnohokrát, a to nie je ako niektorí hovorili, že potom, teraz, dnes rokujeme o tých zákonoch a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)