Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, predkladám takú komplexnú novelu zákona o hmotnej núdzi a ďalších štyroch zákonov, ktorú by sme pokojne mohli pracovne nazvať "malá rómska reforma", pretože sa dotýka tých najvypuklejších negatívnych javov, ktorá má za cieľ, alebo mala za cieľ riešiť tá avizovaná rómska reforma, ktorá pred dvoma rokmi bola odprezentovaná pánom splnomocnencom vlády. Ale nejak zatiaľ ten reálny výstup nám chýba. Takže v duchu tých predchádzajúcich aktivít a snáh, ktoré som tu mnohokrát predkladal, ktorým bolo často vyčítané, že treba komplexný prístup, že riešenie daného problému, ktoré práve je na stole, je len čiastkové, čo bola pravda a nikdy sa to ani nesnažilo vyzerať ako nie čiastkové, ale každé komplexné riešenie sa skladá z množstva čiastkových problémov a až vtedy je to komplex. Dá sa to riešiť postupne, jeden zákon za druhým, dá sa to dať do jedného balíka.
Teraz máme pred sebou jeden balík, ktorý môžme kľudne označiť ako relatívne veľmi komplexný. Určite je množstvo, množstvo otázok a problémov, ktoré by ešte bolo treba doplniť, ktoré znamenajú, že ešte aj toto by sa dalo. Ale to samozrejme pri tak širokom probléme, ako je sociálna situácia najzaostalejšej časti obyvateľstva, segregovaných komunít, tej časti populácie, ktorá žije v rómskych osadách, to je naozaj veľmi zložitá a veľká problematika, takže na nej bude vždy čo robiť. Zasahuje od sociálnej oblasti, cez bezpečnosť, spravodlivosť až po vzdelanie, školstvo a ďalšie oblasti.
Táto časť sa zaoberá, ako som povedal, tými najvypuklejšími problematickými oblasťami a prijatie týchto zmien by znamenalo, že sa veľa, veľa v tejto oblasti zmení k lepšiemu. Zmení sa spôsob nazerania danej časti obyvateľstva na život, zmenila by sa motivácia týchto ľudí k prístupu k svojmu spôsobu života a následne z toho aj spôsob života, ktorý dneska prevláda.
Cieľom tohto návrhu je zmeniť pravidlá poskytovania dávky v hmotnej núdzi, to je tá prvá časť, prvá oblasť, ktorá sa novelizuje tak, aby sa viac podporovali pracujúce rodiny. To znamená tie, kde aspoň jeden z rodičov pracuje a aby tak im štát výrazne pomáhal dopĺňaním príjmu cez dávku v hmotnej núdzi, zabezpečil im primeraný životný štandard a logicky z toho vyplývajúca, aby sa zvýšila motivácia pracovať. Tento cieľ by sa dosiahol tak, že až 40 % z príjmu zo závislej činnosti a materského, oproti súčasným 25 %, by sa nezapočítaval do príjmu na účely poskytnutia dávky v hmotnej núdzi. Zvýšením príjmu prostredníctvom doplatku v časti dávky v hmotnej núdzi sa zvýši príjem jednotlivým rodinám, ktorých príjem je blízky minimálnej mzde, ale aj vyššej mzde, pretože ten doplatok cez dávku v hmotnej núdzi by sa rastúcim príjmom znižoval, ale zanikal by až niekde v blízkosti 400-eurového príjmu. To znamená, dosiahol by, zasiahol by aj rodiny, ktoré majú vyššiu mzdu ako minimálnu mzdu a zvyšok, samozrejme, by ich čistý príjem.
Novela nastavuje systém tak, aby rodina, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, mala výraznejšie vyšší príjem, ako rodina, ktorá žije len zo sociálnych dávok. Aby sme tento cieľ dosiahli a zvýraznili, je potrebné novelizovať ale aj ďalšie zákony. Tým ďalším krokom je upraviť poskytovanie príspevku na povinnú školskú dochádzku. Už na základe názvu "povinná školská dochádzka" je zrejmé, že jej plnenie je povinnosťou každého dieťaťa, ktorá je daná ústavou, ktorá v čl. 42 ods. 1 v druhej vete uvádza: "Školská dochádza je povinná. Jej dĺžku a vekovú hranicu stanoví zákon.". Preto navrhujeme zmeniť podmienky tohto príspevku tak, aby sme odstránili súčasný protiústavný charakter nastavenia tejto dávky, kde sa v časti obyvateľstva za povinnosť danú ústavu štát odmeňuje sociálnou dávkou, to znamená, platí za ňu a časť za to nedostáva nič. Napriek tomu, že si túto povinnosť plní. Keby sme chceli dať do súladu tento, túto dávku s ústavou, tak buď ju musíme zrušiť, alebo ju začať vyplácať absolútne všetkým deťom bez akéhokoľvek rozdielu, pretože je to všeobecná povinnosť.
Nárok na tento príspevok nevzniká deťom, pardon, v súčasnosti im preto navrhujeme zmeniť podmienky poskytovania tohto príspevku tak, aby zahŕňali motivačný prvok, to je, aby výška príspevku bola odstupňovaná podľa priemeru známok a aby to nebol príspevok za školskú dochádzku, ale aby to bolo motivačné štipendium, kde sa podporuje, kde sa podporujú dobré výsledky. A v prípade, ak je výsledok zlý, ak priemer známok je zlý, nárok na príspevok nebude vznikať. Zároveň tento príspevok by nebol aplikovaný v špeciálnych výchovných zariadeniach, keďže ide o motivačný príspevok. Špeciálne výchovné zariadenia sú vyňaté z tohto príspevku z dôvodu aplikácie v praxi, kde sa ukázalo, že pri zavedení týchto, týchto štipendií bol tlak na to, aby boli deti presúvané do špeciálnych škôl, pretože tam sú mäkšie kritériá a dobrí alebo lepšie známky sa dochádzajú podstatne ľahšie, čo však ale nie je cieľom, pretože nechceme, nechceme, aby boli známky síce lepšie, ale znalosti porovnateľné s normálnymi školami výrazne horšie a tým pádom by to absolútne nespĺňalo účel.
V tej ďalšej časti, v čl. II, to sú tie ďalšie opatrenia v ďalších zákonoch, je cieľom návrhu zvýšiť motiváciu, nájsť a udržať si zamestnanie tým spôsobom, že aj v rodičovskom príspevku sa podstatne viac posilní príjmová situácia pracujúcich rodín. S týmto cieľom teda navrhujeme zvýšiť rodičovský príspevok pre pracujúce rodiny na 220 eur. To je takmer o 20 eur zvýšenie rodičovského príspevku oproti súčasnému stavu, ale zdôrazňujem, pre pracujúce rodiny. To znamená pre rodiny, kde aspoň jeden z rodičov za skúmané obdobie predchádzajúce vzniku nároku na tento príspevok štyri roky, pracoval aspoň 270 dní, alebo aspoň dve tretiny z tohto času, to znamená 180 dní bol zamestnaný a zvyšných 90 dní vykonával aktivačnú činnosť. V prípade, že rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok, nespĺňa tieto kritériá, by sa dávka, rodičovský príspevok by sa znížil o 50 %.
V čl. III sa navrhuje zmena v príspevku pri narodení dieťaťa, to známe, ako kolega Hlina často hovorí, kočíkovné. Navrhujeme opäť s rovnakým cieľom, aby sme viac podporili pracujúce rodiny oproti tým rodinám, ktoré žijú plánovane a trvalo len zo sociálnych dávok. Navrhujeme zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa na 900 eur pre pracujúce rodiny. To znamená, opäť pre rodinu, kde aspoň jeden z rodičov za predchádzajúce obdobie štyroch rokov pracoval alebo študoval 270 dní, alebo dve tretiny času tohto pracoval a 90 dní sa zúčastňoval aktivačnej činnosti.
Tak, tu máme, pardon, v ďalšom článku, čl. IV navrhujeme zmeny, ktoré sa dotýkajú zasa iných negatívnych javov vyplývajúcich zo spôsobu života, ktorý vyplýva z trvalého zdroja obživy prostredníctvom len sociálnych dávok, a to je priestupková imunita, ktorá je dnes faktickým javom. Osoby, ktoré sú poberateľmi sociálnej dávky, požívajú faktickú priestupkovú imunitu, to znamená dochádza k netrestanému páchaniu priestupkov rôzneho typu, čo nesmierne komplikuje bezpečnostnú situáciu v okolí týchto komunít, o čom sme svedkami takmer denne a dozvedáme sa to, keď nie z priamych zážitkov, tak cez médiá. Táto priestupková a aj trestná činnosť sa stupňuje a nadobúda naozaj nebezpečné rozmery.
Cieľom návrhu je zmeniť tento stav tým, že sa zavedie trest odpracovania priestupku v takomto prípade prostredníctvom verejných prác v rámci malých obecných služieb a zároveň sa rieši priestupková zodpovednosť maloletých páchateľov, ktorí pri dnešnom právnom stave sú absolútne nepostihnuteľní, čo opäť vedie k tomu, že sčasti sú zneužívaní na páchanie trestnej činnosti a sčasti vlastne zlým príkladom strhávaní k takémuto konaniu. A opäť táto, táto negatívna protispoločenská činnosť sa rozmáha, rastie. Môžem spomenúť len medializované a známe útoky na prestarnutých občanov maloletými páchateľmi, kde títo maloletí páchatelia spôsobili vážne zdravotné poškodenia a následky a zároveň došlo k páchaniu až trestnej činnosti.
Predmetom tejto novely je prenesenie zodpovednosti za spáchanie takýchto priestupkov na rodičov daných páchateľov, ktorí opäť by spadali potom pod povinnosť odpracovať si trest za tieto priestupky, ktoré spáchajú.
No a posledným bodom navrhovanej novely, piatou časťou je zamedzenie rozširovaniu čiernych stavieb budovaných na cudzích pozemkoch, čo je opäť masový jav súvisiaci so spôsobom života v týchto komunitách, spôsobom života pri zabezpečovaní si príjmu len sociálnymi dávkami, kde bez akýchkoľvek obmedzení a zodpovednosti k svojmu okoliu dochádza k budovaniu stavieb na či už súkromných alebo obecných pozemkoch, čo je veľmi negatívne a zlé.
Cieľom tejto novely je zastaviť budovanie nových stavieb, pretože pokiaľ stále sa budeme prizerať, ako temer denne pribúdajú desiatky a desiatky takýchto stavieb, tak každým dňom si sťažujeme riešenie tohto problému do budúcna. Už za desiatky rokov, pretože tento problém vznikol, začal vznikať niekedy v roku, až sa nemýlim, 48 alebo 49, alebo 50, kedy z našej legislatívy, československej legislatívy vtedy, zásahom komunistických vodcov a legislatívcov vypadlo staré pravidlo, ktoré je súčasťou právneho systému všetkých štandardných, štandardných legislatívnych úprav, všetkých európskych krajín, ktoré majú pôvod v rímskom práve a ktoré hovorí o tom, že to čo je postavené na pozemku, patrí majiteľovi pozemku. Je to rímska zásada, ktorá hovorí, že vrch prevažuje nad nadstavbou a táto rímska stará právna zásada zabezpečuje, pokiaľ je v právnom systéme zakotvená, že de facto takýto problém masového budovania čiernych stavieb na cudzích pozemkoch ani nemôže vzniknúť, pretože akonáhle niekto postaví na cudzom pozemku stavbu, tak tá stavba patrí tomu, koho je pozemok, a preto takúto aktivitu nevykonáva, pretože je nezmyselná. Pretože, žiaľbohu, po puči vo februári 48 nová moc potrebovala absolútne ignorovať vlastnícke práva, vylúčila túto zásadu z právneho poriadku, a to spôsobilo ten, ten masový, masové vybudovanie celých kolónií alebo celých osád, ktoré dnes sú na cudzích pozemkoch.
Tento problém je veľký, nedá sa vyriešiť len tak lusknutím prsta, ale tým prvým krokom na to, aby sme ho mohli vyriešiť, je zastaviť rozširovanie a pokračovanie tohto trendu. Pokiaľ ste to ešte nezachytili, tak len spomeniem, že táto zásada sa ide vrátiť do nášho právneho poriadku, až sa nemýlim od budúceho roku podľa legislatívneho plánu ministerstva spravodlivosti, čo je veľmi správne. Je len veľmi smutné, že až 20 rokov po revolúcii v 1989 sa táto zásada vracia. Už tu mala byť dávno zakomponovaná znova do nášho právneho poriadku a mali by sme o množstvo problémov menej. No ale darmo plakať nad rozliatym mliekom, treba riešiť problémy, ktoré sú pred nami.
Takže predmetom riešenia tohto problému je, aby sa zjednodušilo odstraňovanie takýchto stavieb, ktoré po účinnosti tohto zákona začnú vznikať, aby sa mohli odstrániť úplne v zárodku, a aby tento zákon tým pádom pôsobil preventívne, aby majiteľ pozemku mal navrch a aby na základe jeho oznámenia stavebný úrad konal okamžite bez možnosti zvažovania, či áno alebo nie, vydal rozhodnutie o odstránení takejto stavby a aby táto stavba bola na, z úradnej moci odstránená okamžite a tým pádom by došlo k zastaveniu takýchto, budovania takýchto stavieb, pretože skôr, než by sa dokončili prípravné práce alebo, alebo základy takejto stavby, už by došlo k jej likvidácii a každý stavebník, až ho môžme takýmto vôbec označiť takýmto slovom, by si po pár skúsenostiach veľmi rýchlo uvedomil, že takéto konanie je absolútne nezmyselné a nevedie k žiadnym, nevedie k cieľu, ktorý on vykonáva, to znamená zhotoviť nejaké obydlie, stavbu alebo, alebo niečo podobné na cudzom pozemku.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, keď si dáme dohromady všetky tieto zmeny predovšetkým v tej prvej časti, ktoré menia finančné, príjmové situácie, došlo by k výraznému posunu oproti súčasnému stavu smerom k výraznej, výraznému vylepšeniu príjmovej situácie pracujúcich rodín. Ja v rozprave ešte vystúpim a môžem vás oboznámiť s konkrétnymi číslami prepočítané na konkrétne modelové rodiny s jedným, s dvoma, s tromi a tak ďalej deťmi, aby ste videli, ako sa mení tá príjmová situácia v prospech tých rodín, kde aspoň jeden z rodičov pracuje. A toto je vec, ktorú je naozaj potrebné urobiť. Toto by zmenilo nazeranie týchto skupín na život, nazeranie na to, akým spôsobom sa človek má živiť, že to nie sú deti, ktoré pribúdajú do rodiny, ktoré zabezpečujú cez štátne príspevky príjmy, ale že to musí byť práca, a to aj práca okolo minimálnej mzdy a výrazne by to zmenilo aj správanie, ktoré z takéhoto spôsobu života vychádza a ktoré negatívne ovplyvňuje svoje okolie.
Do tohto okruhu by sme kľudne mohli zaradiť aj ten zákon, ktorý sme včera neschválili. To je zákon, ktorý riešil, alebo teda napomáhal regulácii, regulácii počtov, počtu detí v rodine, ale tento zákon sme už neschválili, takže môžme sa k nemu vrátiť až po šiestich mesiacoch. Ale myslím si, že to je komplex problémov, ktorý sa jeden s druhým vzájomne prepletá a dopĺňa a vytvára komplexný celok.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu zákona.