Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Takže ďalší a ďalší zákon, ktorý má priamy súvis s bojom proti daňovým únikom.
Predkladaný návrh zákona upravuje niektoré ustanovenia daňového poriadku tak, aby sa zefektívnila správa daní a zabezpečil sa účinnejší výber štátnych príjmov. Aj na základe podnetov podnikateľskej verejnosti, ako aj na základe poznatkov finančnej správy sa tiež novelizujú niektoré ustanovenia zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Ukladajú sa ďalšie povinnosti podnikateľom, napríklad povinnosť predkladať správcovi dane prehľadovú uzávierku a tiež povinnosť archivovať pokladničné doklady pri dodatočnom zaevidovaní údajov z vyhotovených paragónov vydávaných pri poruche pokladnice, aby tieto nemohli byť nezákonne použité iným podnikateľom. Tiež sa ustanovuje, aby sa neukladala pokuta pri zistení rozdielu pokladničnej hotovosti do výšky 20 eur. To je prípad toho známeho sprepitného.
S cieľom zabezpečiť dostatočný časový rámec pre komplexnú prípravu plne funkčného informačného systému sa navrhuje posunúť účinnosť niektorých ustanovení daňového poriadku a zákona o účtovníctve v súvislosti s registrom účtovných závierok. To má zase súvis s témou, o ktorej sme hovorili pred chvíľou.
K obsahu pozmeňujúcich návrhov, ktoré zazneli vo výboroch. Členovia prijali zrušenie povinnosti správcov dane oznamovať súdnym exekútorom čísla bankových účtov daňových subjektov a s touto úpravou súvisí aj novela Exekučného poriadku. V ďalšom je to rozšírenie podmienky pre vydávanie súhlasu správcu dane so zápisom v obchodnom registri po zohľadnení nedoplatkov na cle a úprava lehoty pre vydanie tohto súhlasu z troch na päť dní, pretože to reálne za tie tri dni, hlavne v Bratislave, naozaj nestíhame. Potom je tam doplnenie oprávnenia colných úradov kontrolovať elektronické registračné pokladnice. To je kľúčová vec, pretože de facto navyšujeme počet kontrolórov o 700, z hľadiska agendy, ktorú doteraz mali colníci, a tej novej, ktorú budú mať. Potom je tam ustanovenie zákazu vydávať kupujúcemu doklad o prijatí tržby, ktorý nemá náležitosti pokladničného dokladu. To sú tie známe prípady z prepadových kománd z colnej a finančnej správy z hľadiska napríklad obchodného centra Eurovea, alebo v Košiciach, alebo v Banskej Bystrice. Ide o tie známe predbežné doklady, ktoré často zákazníkom niektoré zariadenia vydávajú. A potom je to novela zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja z dôvodu transpozície vykonávacieho rozhodnutia Komisie, na základe ktorého bude colnými úradmi kontrolovaná aj preprava prídavných látok na zlepšenie vlastností motorového benzínu a motorovej nafty. Ide o veľký zdroj únikov takzvaného primiešavania rôznych olejov do pohonných hmôt, čo podľa nás môže byť aj jeden z kľúčových dôvodov poklesu výberu spotrebnej dane z pohonných hmôt, ktorý je signifikantný. A v ďalšom je tu ešte novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa spresňujú ustanovenia týkajúce sa fakturácie, navrhuje sa, aby zjednodušenou faktúrou bol aj doklad, ktorý je vydaný tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, pretože tie samoobslužné pumpy, neviem, ako by som to nazval, vydávajú doklady, ale tie doklady nemôžu byť dneska uplatnené v účtovníctve ako výdavok.
Chcel by som ešte povedať, že jeden z pozmeňujúcich návrhov smeroval napríklad k našim úplne posledným odhaleniam v oblasti manipulácie s dokladmi, ktoré sú vydávané registračnými pokladnicami. A musím povedať, že tu sprísňujeme pokuty v podstate z týždňa na týždeň. A chcem vám to priblížiť. V podstate ak tento pozmeňujúci návrh prejde, tak ak podnikateľ poruší zákon o elektronickej registračnej pokladnici tým, že nebude používať na evidenciu prijatých tržieb pokladnicu, tak uloží sa mu pokuta 330 až 3 300 eur. Ak sa opätovne dopustí rovnakého správneho deliktu druhýkrát, tak potom je to 660 až 6 600 eur, no a na tretíkrát už je tu podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia. Hej, takže z tohto pohľadu to naozaj musíme sprísniť, lebo, neviem, aké sú vaše skúsenosti, moje osobné sú s tým veľmi zlé. Posledné ich mám z nedele z vianočných trhov v Bratislave. Takže poprosím každého jedného aj z vás, ak tú možnosť máte, aby ste sa touto vecou zaoberali. Nemôže nám to byť jedno. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Návrh zákona sa predkladá v súvislosti s implementáciou smernice Rady o administratívnej spolupráci v oblasti daní a prijatím smernice sa rozširuje poskytovanie požadovania a prijímania medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní, v dôsledku čoho je nevyhnutné nahradiť v súčasnosti platný zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní.
Predkladaným návrhom zákona sa rozširuje vecný rozsah súčasnej úpravy, a to na dane akéhokoľvek druhu, ktoré vyberá ktorýkoľvek z členských štátov Európskej únie, s výnimkou spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty, cla, odvodov do sociálneho zabezpečenia, poplatkov vyberaných orgánmi verejnej pomoci.
V rámci medzinárodnej pomoci o spolupráci pri správe daní sa zavádza nový inštitút pravidelnej výmeny vopred určeného druhu informácií týkajúcich sa osôb majúcich trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, ustanovujú sa lehoty na vybavenie žiadostí a výmenu informácií, lehoty na poskytovanie informácií bez žiadostí, ako aj lehoty na oznámenie výsledku využitia poskytnutých informácií. Výmena informácií medzi členskými štátmi Európskej únie bude vykonávaná elektronickými prostriedkami prostredníctvom štandardného formulára, ktorého náležitosti a formu ustanoví Európska komisia. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Kollár, ja vám musím poďakovať za ten príspevok, lebo naozaj dlhodobo my nemáme rozdielne pohľady na to, čo sa udialo na finančnej správe. A myslím si, že nemôžeme mať ani rozdielne pohľady na to, ako by sa situácia finančnej správy mala ďalej vyvíjať.
Ja absolútne súhlasím s návrhom na zvolanie poslaneckého prieskumu v mesiacoch január, február, povedzme, keď by mali v rezorte financií, ale aj poslanci, ktorí sa venujú dohľadu nad týmto rezortom, mať voľnejšie obdobie a priestor na takú tvorivejšiu prácu, nielen na takú bežnú agendu. Takže to podporujem.
Podporujem aj to, aby sme na rokovaní finančného výboru ešte možno aj do konca roka, keďže stále čakám na to, keď sa nájde jedna obedňajšia prestávka počas rokovania pléna, zrejme po rokovaní o rozpočte mohli odprezentovať spolu s pánom Imreczem, šéfom finančnej správy, s pánom Gašparom, šéfom Policajného zboru úspechy a problémy v oblasti boja proti daňovým únikom, lebo sme si sľúbili, že urobíme taký odpočet toho balíka legislatívy, prvej časti. Mám na mysli akčný boj proti daňovým únikom. A v nadväznosti na to by sme mohli sa venovať aj fungovaniu finančnej správy dovnútra. Ja budem povďačný takejto iniciatíve, pretože nesmie sa opakovať to, čo sa stalo v závere roku 2011, aby sa to nestalo. To je, samozrejme, otázka nastavenia manažérskeho riadenia a takých tých bodov kontroly. A súčasťou toho by mal byť aj výbor a parlament. Nič v tejto oblasti nie je tajné, nie je predmetom nejakého skrývania, nejakých zámerov. To, čo prebieha dnes aj v tomto návrhu zákona, ale aj v ďalšom, o ktorom budeme hovoriť, daňový poriadok nie je nič iné, len upratovanie po tom, čo sa stalo na prelome rokov 2011 a 2012. Ja viem, že pre niektorých kolegov osobitne z SDKÚ , ale to nie je plošné, pre ľudí, ktorí do tohto boli zapletení, je to iritujúca téma. Ja som si aj včera všimol, že exminister Mikloš, bývalý minister, rozhadzoval rukami, keď som hovoril o daňových únikoch, ale je to tak proste, bohužiaľ. Dokonca tie škody sú oveľa, oveľa hlbšie. Ťažko si ich vieme zvonku predstaviť. Ja vám chcem len opísať tú situáciu.
Projekt UNITAS, na ktorom bola zhoda naprieč politickým spektrom, nie je nič iné ako reforma inštitúcií. Proste to nie je reforma v legislatívnej oblasti, zmena zákonov, sadzieb, rovná daň, progresívna daň. Je to normálny manažérsky projekt, ktorý, bohužiaľ, v štátnej správe je ojedinelý z hľadiska aj úspešnosti, aj celého projektovania. A ide o reformu inštitúcií. V danom prípade ide o zlúčenie a reformu inštitúcií, ako bola daňová správa a colná správa, kde dohromady bolo kedysi dvanásťtisíc ľudí. Do toho má prísť veľká časť organizácie Sociálnej poisťovne. Treba si uvedomiť, že sú to inštitúcie typu z deväťdesiatych rokov. Treba si to uvedomiť, že v takomto prostredí tieto inštitúcie stále budované boli. A urobiť zásadnú zmenu s priemernými platmi, ktoré sú v týchto organizáciách, aj s kvalitou ľudí, aj s motiváciou tých ľudí je veľmi zložité. Ak chcete robiť nejakú zásadnú zmenu, potrebujete si ako v každej firme na tú zmenu ľudí získať. No čo sa ale stalo začiatkom tohto roku. Tí ľudia, ktorí pracovali v daňovej a colnej správe, boli úplne, ale úplne rozčarovaní a sklamaní z procesov, ktoré nastali. A najlepšou vizualizáciou toho problému bolo to, že daňová úradníčka na výbore, ktorý viedol vtedy predseda výboru Kollár, sa postavila proti svojmu ministrovi a proti svojim šéfom na finančnej správe a usvedčila všetkých týchto potentátov, že kráľ je nahý. To sa normálne nestáva. Veď si uvedomme, že sú to proste ľudia, ktorí slúžia štátu celé desaťročia, za veľmi nízke platy. Čiže aj tá odvaha vystúpiť voči svojim predstaveným je limitovaná, ale tam nastalo také zúfalstvo, také sklamanie nad procesmi, ktoré sa udiali v prvých týždňoch tohto roku, že nastala vzbura. No ale tá vzbura sa, samozrejme, preniesla do letargie, ktorá pokračovala až do leta tohto roku. A ono to má absolútny súvis aj s vývojom verejných financií a naozaj aj s daňovými únikmi. Ale to, čo je pred nami, je veľmi piplavá robota a náročná rekonštrukcia v podstate toho prostredia. A ten tím je tam daný, je tam deväťtisíc ľudí. My sme sa pokúsili a urobili sme zmeny v manažmente. Dúfam, že budú ocenené. Viete, že v podstate za šéfa finančnej správy sme ustanovili odborníka úplne bez akéhokoľvek politického vplyvu, nejakej politickej minulosti a dokonca aj odborníka z nadnárodnej IT firmy, pretože ten kľúčový problém je naozaj v IT dnes. Aj vznikol v tejto oblasti. No a ten tím ďalej formujeme. A predpokladám, že aj pre ten tím bude veľmi podnetné, ak bude o to aj záujem z parlamentu a konkrétnych ľudí, ktorí dokonca majú aj historickú pamäť a vedia veľmi presne, čo sa udialo a kde sú tie kľúčové problémy. Takže na všetky tieto otázky, samozrejme, radi odpovieme. A dokonca si radi aj necháme na rokovaní výboru alebo na rokovaní poslaneckého prieskumu poradiť.
Ak hovoríme o rušení kompetenčného centra a napríklad presune správy informačných systémov na ministerstvo financií. No je to návrat naspäť. Ja vám môžeme povedať len to, čo sa stalo v roku 2010, čomu doteraz nerozumiem, lebo za tým nemôže byť politika, za tým môže byť len buď nejaký čudný iný záujem alebo hlúposť. To, čo sa udialo po prechode vlády v roku 2010, bola totálna decentralizácia procesov projektu UNITAS. Projekt UNITAS je naozaj nadrezortný projekt, ktorý má ako súčasť ďalších dvadsaťtri podprojektov, ktorý má vzťah na rezort zdravotníctva, rezort práce, inštitúcie, ktoré som už spomínal. No a projektový tím bol rozbitý, ľudia boli odvolaní. Jedným z tých bol Marek Lendacký, ktorý sa stal potom poradcom pána ministra Mihála. Teraz je poradcom takisto na rezorte práce. Proste tento človek bol odídený z nejakých dôvodov. Informačné systémy boli decentralizované na daňovú správu. To znamená, boli prevedené na inštitúciu, ktorá sa má reformovať. No sú to absolútne nezmysly. A, samozrejme, záveru sme sa dožili. Kompetenčné centrum bolo umelo vytvorenou jednotkou pre konkrétneho človeka s konkrétnymi kompetenciami, veľmi dobre viete, o kom hovorím, umelým, autonómnym samosprávnym prvkom, ktorý niekde zvonku sa montoval. A sa teda aj domontoval svojím spôsobom z hľadiska správy informačných systémov tak, že dneska sú na stole dve trestné stíhania. Z nich jedno je podané ešte bývalou šéfkou finančnej správy pani Machovou na základe záverov Najvyššieho kontrolného úradu, pretože bolo tam podozrenie, že sa vstupovalo do živých databáz. Viete si predstaviť, čo je to za podozrenie, vstupovanie do živých databáz z hľadiska bývalej daňovej správy? To je podozrenie o tom, že niekto sa so svojím šraubovákom, s prepáčením, montoval do dát ako otázok typu: „Zaplatili ste dane? Aké máte nedoplatky? Aké máte preplatky? Aké máte sankcie? No je to niečo neskutočné. Takže toto je jedno trestné stíhanie. A druhé trestné stíhanie je, samozrejme, z hľadiska hospodárneho vynakladania prostriedkov, pretože celá táto hra, táto zábava v objeme fakturácie má cenu desať miliónov eur. A viete veľmi dobre, že tri milióny eur stále nie sú preplatené, lebo ich preplatiť odmietame. A to je ten súboj aj s niektorými médiami, v ktorých sa usadili niektorí aktéri. A teraz nám proste vypisujú KONS, kontra, SAP a všetky tieto záležitosti. Všetko je z tohto pohľadu otvorené. Radi získame podporu na tieto procesy.
Ale to, čo treba dať do poriadku, je naozaj centralizovanie projektu UNITAS. Jeden z kľúčových argumentov napríklad na zavedenie adresnosti sociálnych dávok je fungovanie UNITAS-u, je zber dát na testovanie príjmov rodín. Čiže ja mám málo protiargumentov proti ministerstvu práce dnes, ktoré povie: „Áno, sme pripravení testovať a pripraviť koncept adresnosti sociálnych dávok. Ale najprv musia fungovať aspoň základné prvky UNITAS-u, aby sme vedeli bez nejakej dodatočnej administratívnej náročnosti testovať príjmy rodín.“ A mne je, samozrejme, ľúto, že celý projekt UNITAS sa posúva o dva roky. Ale posúva sa v rámci tohto volebného obdobia. To znamená, ten odpočet budem musieť dať na stôl. A ja pevne dúfam a verím aj v svoje schopnosti a schopnosti svojich spolupracovníkov, že to nedopadne tak ako začiatkom tohto roka. Ale ten projekt má kľúčovú hodnotu, on má hodnotu pre podnikateľské prostredie. Môžeme tárať, rozprávať donekonečna o znižovaní administratívnych bariér, ale pravdou je, že z hľadiska nastavenia našich daňových a odvodových zákonov zaťažujeme prostredie registráciami, výkazmi, komunikáciou, ktorá padá alebo je cez nejaké zaručené podpisy. Proste toto je marazmus, ktorý sa potom premietne v rámci rebríčka, povedzme, Doing Business, na miesto 100, niekde za Sudán, v oblasti jednoduchosti alebo náročnosti daňového systému. To je proste pravdou. A na to, aby sme preskočili nejakých 60, 70, 80 priečok v tomto rebríčku, potrebujeme sa pohnúť práve v tomto projekte. No, bohužiaľ, tie škody sú na oboch stranách, sú naozaj v oblasti verejných financií z hľadiska vynakladaných prostriedkov vo forme straty času, vo forme odloženia toho kľúčového z hľadiska odľahčenia podnikateľského prostredia. A to ďalšie kľúčové sú daňové úniky. Veď snáď si nemyslíme, že bez elektronickej podpory daňoví kontrolóri s tužkami a kalkulačkami sú schopní dneska naháňať sofistikovaných daňových podvodníkov. Takže absolútne povedal som kľúčový projekt nielen rezortu financií, ale aj niekoľkých rezortov, ale aj vlády.
Posledná vec, presun z Bystrice do Bratislavy a z Bratislavy do Bystrice. Veľmi dobre si pamätáte, ja nie som nejaký lokálpatriot, že som verejne vystupoval ako opozičný poslanec proti tomu presunu z Bystrice do Bratislavy, nie z dôvodu, či to bude mať Bystrica, Bratislava, Košice, Poprad, ale z toho dôvodu, že sme nepovažovali za prvoradý problém riešiť premiestnenie toho sídla.
Pán poslanec Kollár, určite si dobre pamätá, ako sme šticovali vtedajšieho štátneho tajomníka Ďurajku práve z hľadiska pripravenosti takéhoto sťahovania. A viete, pán poslanec Kollár, že v septembri minulého roku nebolo jasné vôbec nič. Viete, že neexistovala žiadna cost-benefit analýza, dokonca neexistovala ani myšlienka, že to sídlo v Bratislave kde bude sedieť, kde bude umiestnené. Dostal som veľmi sofistikovanú odpoveď od vtedajšieho štátneho tajomníka, že to proste nie je presne taká vážna vec, veď stoličky a stoly sa proste nájdu. No aj tak to dopadlo so stoličkami a stolmi. A za sídlo bola stanovená budova, prilepená na budovu Národnej banky, bývalý takzvaný Mýtnik, ktorý bol prenajatý za nie lacné peniaze od Národnej banky Slovenska. A na tejto budove síce dodnes visí tabuľka, ale nikdy tam nijaký prezident finančnej správy vrátane tých slávnych a potom aj pani Machovej alebo terajšieho predsedu nesedeli. Čiže to, čo vám viem garantovať, je minimálne ušetrenie toho, že táto budova bude vrátená, a už je to aj oznámené, Národnej banke Slovenska.
A dôvody tej zmeny toho sídla sú naozaj aj v oblasti signálov dovnútra tej firmy, ak nazveme finančnú správu firmou, pretože jeden z ťažkých zhoršujúcich sa faktorov celej krízy okolo finančnej správy bol rozvrat vnútorného prostredia a napríklad aj vnútorné rozbroje medzi Bystricou, bývalým centrom, a Bratislavou, ktoré sa, samozrejme, tým kolapsom ešte znásobili. Čiže z nášho pohľadu ten návrat do pôvodného stavu nie je návrat do čias prvej Ficovej vlády. Pán Kollár, tam sa mýlite, Daňové riaditeľstvo je oveľa, oveľa dlhšie v Banskej Bystrici. To bolo naozaj rozhodnutie ešte tých vlád z rokov deväťdesiatych. Pravdou je, pán Kollár, že 100 miliónov korún sa investovalo do budovy Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici v rokoch 2009 a 2010. Bola to kompletná rekonštrukcia. Čiže cost-benefit analýza by mala hovoriť teraz o tom, že teda keď niekto sa presunul do Bratislavy, do Mýtnika za nájomné 4,5 alebo koľko za meter štvorcový, tak to veľmi nevychádza. Takže ale kľudne požiadajte si o ňu. Mne bolo garantované, že žiadne dodatočné prostriedky si to nevyžiada a fungovanie života vo finančnej správe bude z hľadiska formálneho tak ako dodnes. To znamená, aj dnes je fungovanie manažmentu finančnej správy delené na Bratislavu a na Banskú Bystricu, na Banskú Bystricu z logistických dôvodov. Je tam skoro 500 ľudí alebo 600 ľudí, ktorí sa nikdy odtiaľ neodsťahovali a nikdy neboli ani prepustení a venovali sa tým kľúčovým činnostiam.
A druhá vec je logistika z hľadiska polohy Banskej Bystrice vo vzťahu k ďalším krajským centrám finančnej správy. To bol aj jeden z dôvodov, prečo som s tou zmenou súhlasil. To znamená upokojenie situácie vnútri finančnej správy a žiadne dodatočné náklady. Naozaj momentálne bol by veľký luxus investovať nejakú vlčiu energiu práve do tejto problematiky 500 – 600 ľudí v Bystrici kompetentných a zvyšku ľudí v Bratislave, ktorí sú takisto kompetentní a majú síce z hľadiska percent výberu oveľa väčší podiel na tom svojom balíku ako všetci ostatní, ale riadiť finančnú správu treba ako celok. Čiže ani by som to nehyperbolizoval, ani to nie je nejaká zásadná prekážka toho ďalšieho rozvoja a v Banskej Bystrici zostane v podstate takáto významná inštitúcia ako taká, aj keď, samozrejme, dúfam, že som nezacítil vo vašom slove nejakú iróniu z hľadiska finančného centra, lebo to nie je o ambícii, samozrejme, ďalšieho finančného centra na Slovensku. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, predkladaným návrhom zákona sa ruší Kompetenčné centrum finančných operácií, ktoré ako preddavková organizácia napojená na rozpočet Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zabezpečovalo administratívnu a informatickú podporu. Rád by som dodal, že aj zväčša nezabezpečovalo, bohužiaľ, informatickú podporu orgánov Finančnej správy. A jeho kompetencie sa presúvajú na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. V súvislosti s týmito zmenami sa navrhujú zmeniť aj vybrané právne predpisy.
Ďalej sa navrhuje presunúť sídlo Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky do Banskej Bystrice, rozšíriť územnú pôsobnosť daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na celé územie Slovenska a presunúť Správu informačných systémov finančnej správy na ministerstvo financií.
Rovnako sa navrhuje zrušiť zákon o finančnej správe s cieľom posúdiť opodstatnenosť zlúčenia daňových úradov a colných úradov. Mám na mysli úplne zlúčenie týchto dvoch inštitúcií.
Obsahom pozmeňujúceho návrhu schváleného vo výboroch, ktorý som zachytil, bolo hlavne rozšírenie kompetencie colníkov odhaľovať trestné činy týkajúce sa dane z pridanej hodnoty, a to nielen pri dovoze. Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi krátko. Najprv musí byť dohoda, naozaj jasná dohoda, odborná, vo veci konceptu metodiky výpočtu čistého bohatstva, lebo ono sa to zdá jednoduché, ale ono to jednoduché vôbec nie je z hľadiska jednotlivých detailov. Potvrdiť vám tú náročnosť môžem aj v tom, že my si vážime stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, naozaj. Napríklad ako teraz minister, ktorý predkladá svoj prvý rozpočet, ktorý je, samozrejme, predmetom kritiky opozície a ktorý je vystavený reálnej skúške a bude vystavený reálnej skúške v budúcom roku, ja by som mal rád v ruke od Rady rozpočtovej zodpovednosti hodnotenie rozpočtu na rok 2012. No nemám ho, lebo táto rada vtedy ešte neexistovala. Ale som presvedčený, že tie ťažkosti, ktoré sa prejavili a prejavujú v rozpočte za rok 2012, by boli už zachytené aj rozpočtovou radou a v jej stanovisku, no ale súhlasili sme s týmito pravidlami. Čiže štartujeme od tohto roku. A už to bude fér voči každému ďalšiemu ministrovi financií a každej ďalšej vláde, ktorá príde.
A musím povedať, že napríklad tá náročnosť tej metodiky spočíva aj v tom, že nemáme napríklad zhodu v meraní konsolidačného úsilia, čo je tiež predmetom už aj politických šarvátok. Ale asi veľmi dobre viete, že podľa metodiky, ktorú si zvolila Rada rozpočtovej zodpovednosti, naše úsilie je niekde na úrovni 1,3 % HDP ešte s niektorými spornými položkami, o ktorých môžeme hovoriť. Napríklad bankový odvod nebol zahrnutý do úsilia, pretože pohľad rozpočtovej rady je taký, že ak opatrenie trvá dlhšie ako päť rokov, tak nie je dlhodobo udržateľné. Podľa nás ale je vyjadrením udržateľnosti tá regresia, aj ten cieľ miliardy do rezolučného fondu, teraz odbieham k bankovému odvodu. A rozpočtová rada ale znížila, musím povedať, férovo aj úsilie za rok 2011 niekde pod hodnotu 3 %, ale tie isté parametre sú Európskou komisiou merané úplne inak (2,1 % v roku 2011, 1,9 % na rok 2013) a rezort financií sa na to díva podobne ako Európska komisia, to znamená 1,9 % na rok 2013, na rok 2011 náš pohľad je 1,9 %. Je to o tom, ako sa na to pozrieme. Čiže ja neviem dať na to základnú odpoveď, najprv sa musíme dohodnúť naozaj na metodike.
Viete veľmi dobre, že aj pri rokovaní o zákone o rozpočtovej zodpovednosti jednou z kľúčových pripomienok strany SMER bolo uvedomenie si a jasné zdôraznenie identifikovania implicitných dlhov, ktoré ani dnes nie sú pomenované. A ja vám jeden z nich pomenujem, o ktorom viem. A hlavne o ňom vie minister životného prostredia, každý minister životného prostredia v každej vláde, že máme miliardový záväzok z hľadiska odkanalizovania, predvstupový záväzok odkanalizovania našej krajiny. No je to záväzok, ktorý ale nie je nikde uvedený v účtovných knihách. Pýtam sa: Znižuje aj zvyšuje čisté bohatstvo?
Takže ja viem len odpovedať, pán poslanec Kollár, že tie ďalšie tri roky budú veľmi ťažké, teda hlavne rok 2013 bude ťažký a všetko kľúčovo závisí od vývoja externého prostredia, od hospodárskej politiky, od schopnosti všetkých prvkov reálnej ekonomiky pozbierať sily a vzoprieť sa tomu trendu, ktorý už trvá, bohužiaľ, tri-štyri roky a je vyčerpávajúci. Teraz mám na mysli reálnu hospodársku krízu, ktorá vyčerpáva, samozrejme, aj tých všetkých, ktorí sú účastní na trhu práce, ale, samozrejme, aj na strane zamestnávateľov. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dobré ráno, páni a dáma. V júni tohto roku Národná rada po prvýkrát prerokovala a schválila návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2011 v novom obsahu a v novej štruktúre ustanovenými zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení účinnom od 1. marca tohto roku.
Dnes rokujeme o ďalšom dokumente, ktorý vláda predkladá na základe novelizovaného znenia uvedeného zákona, a to o historicky prvej súhrnnej výročnej správe Slovenskej republiky. Ten dokument, ktorý vám predkladáme, je naozaj dokument, ktorý má formát, ale aj vypovedaciu schopnosť podobne ako výročná správa firiem. A od budúceho roku by táto výročná správa mala byť už opatrená aj výrokom audítora, ktorý bude preukazovať dôveryhodnosť týchto údajov. Tým, že obsahuje aj súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky zostavenú k 31. decembru 2011, poskytuje tento dokument prezentáciu jej celkového ekonomického stavu a vývoja v sledovanom období tak, ako sa prejavil nielen v príjmoch a výdavkoch subjektov verejnej správy, ale aj v takých ekonomických kategóriách, ako sú náklady, výnosy, záväzky, pohľadávky, dlhodobý majetok a podobne.
Ja by som chcel ešte pripomenúť, že do tohto dokumentu je už premietnutý aj formát záverov zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti týkajúcej sa napríklad čistého bohatstva. A takisto je to vlastne zavŕšenie niekoľkoročného, asi šesťročného alebo sedemročného projektu štátneho výkazníctva a účtovníctva, kde rezort financií v priebehu niekoľkých vlád edukoval a v podstate aj zaviedol jednotné výkazníctvo dokonca na konsolidovanej báze v súlade celej verejnej správy, to znamená nielen za zložky štátu, kde tiež bol celé roky veľký neporiadok, ale aj za zložky samosprávy.
V rámci takzvanej jesennej notifikácie Eurostat potvrdil a 22. októbra tohto roka zverejnil definitívne údaje o schodku a dlhu verejnej správy v metodike ESA 95. Podľa týchto údajov hospodárila verejná správa Slovenskej republiky v roku 2011 so schodkom 4,9 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy k 31. 12. roku 2011 dosiahol 43,3 % HDP. Oproti jarnej notifikácii sa podiel schodku na HDP zhoršil o 0,1 percentuálneho bodu, a to predovšetkým v dôsledku spresnenia časového rozlíšenia daňových príjmov a sociálnych príspevkov a úpravou zaznamenania splátky návratnej finančnej výpomoci vo výdavkoch obcí.
Tu chcem podotknúť a vrátiť sa k mojej záverečnej reči včera pred hlasovaním o zákone o dani z príjmov. To kľúčové zhoršenie naozaj spočíva v akruálnom prehodnotení daňových príjmov plynúcich z dane z príjmov právnických osôb.
Slovenskej republike patrí hodnotou 4,9 % z hľadiska podielu deficitu verejnej správy na hrubom domácom produkte v rámci krajín Európskej únie 11. miesto, v rámci eurozóny 7. miesto, z hľadiska podielu dlhu na HDP 43,3 % v rámci krajín Európskej únie 19. miesto, v rámci eurozóny 15. miesto, to znamená miesto v podstate druhé, tretie odzadu z hľadiska dobrého výsledku, ten dlh je stále na dobrej úrovni, teda relatívne v porovnaní s ďalšími krajinami eurozóny. Takisto, ako som včera spomínal, priemer eurozóny z hľadiska deficitu bol vyše 4 % ku 4,1 %. Tento výsledok je, samozrejme, horší ako priemer.
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy predstavuje dokument zostavený na základe princípu konsolidácie prevzatého z medzinárodných účtovných štandardov pre verejnú správu. Bola vypracovaná na základe konsolidovaných, respektíve individuálnych účtovných závierok ústrednej správy obcí, vyšších územných celkov, ostatných subjektov verejnej správy a právnických osôb s majetkovou účasťou štátu. Spolu ide o údaje za takmer osemtisíc subjektov štátnej správy a samosprávy. Z týchto údajov vyplýva, že celkový majetok verejnej správy k 31. decembru 2011 dosiahol takmer 53,5 mld. eur. V rámci neho najvýznamnejšími položkami boli dlhodobý hmotný majetok vo výške 36 mld. eur, dlhodobý finančný majetok vo výške 6,1 mld. eur, finančné účty vo výške 4,2 mld. eur, pohľadávky vo výške 3,4 mld. eur a zásoby vo výške 1,8 mld. eur. Na strane pasív, ktoré boli v rovnakej výške, 53,5 mld. eur, boli najvýznamnejšími položkami záväzky vo výške 30,5 mld. eur, bankové úvery a výpomoci vo výške 6,9 mld. eur, časové rozlíšenie vo výške 5,8 mld. eur a vlastné imanie vo výške 7,1 mld. eur. Sú to zaujímavé čísla, prvýkrát vlastne aj verejne komunikované.
Podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy má súhrnná výročná správa obsahovať aj údaje ustanovené ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
Zámerom zákona, ktorý bol prijatý absolútnou väčšinou, je nastaviť také pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti, aby sa dosiahla dlhodobá udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky, podporila jej dlhodobá konkurencieschopnosť a posilnila transparentnosť a efektívnosť vynakladania jej verejných prostriedkov, a to s prihliadnutím na požiadavku ekonomickej a sociálnej spravodlivosti a solidarity medzi súčasnými a budúcimi generáciami.
Tento zámer je transformovaný do viacerých konkrétnych sociálno-ekonomických ukazovateľov, z ktorých jedným je koncept čistého bohatstva, ktorý by sa mal stať významným indikátorom hospodárenia krajiny. Vzhľadom na to, že súhrnná výročná správa hodnotí obdobie roku 2011, teda pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, viaceré požadované údaje vrátane čistého bohatstva ešte neobsahuje, respektíve uvádza sa len ich odhad pod čiarou.
Záverom chcem povedať, že som presvedčený, že tento dokument, to smerovanie naštartované predchádzajúcimi vládami a tá iniciatíva, v ktorej musia pokračovať ďalšie vlády, je správna, pretože smeruje k väčšiemu poriadku vo verejných financiách, k vypovedateľnosti jednotlivých údajov a, samozrejme, zamedzuje aj snahy o kreatívne účtovníctvo, o pohľady kdesi pod stôl.
Treba povedať, že nie sme na konci cesty, že hlavne prvky, na ktorých sme sa dohovorili v rámci ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bude, ešte treba metodicky rozpracovať, a to aj v spolupráci s členmi Rady rozpočtovej zodpovednosti, ale aj v spolupráci s členmi finančného výboru. Mnohé veci nie sú jasné. V mnohých veciach sme pionieri aj v rámci Európskej únie. To znamená, ten definitívny a jasný a konečný pohľad na tieto veci nemusí byť definitívny. Ale veľmi dôležité je, aby v takej atmosfére, v akej vznikal aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, pokračovali aj debaty na odbornej úrovni ohľadom tých ďalších odborných parametrov, ako je čisté bohatstvo, ako sú implicitné dlhy a ďalšie a ďalšie veci. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tak ja keď som otvoril tú rozpravu medzi druhým a tretím čítaním, bol som si vedomý, že mnohým zapáleným rečníkom dávam mikulášsky darček trochu predčasne a aj sa tak stalo.
Chcem pánovi Viskupičovi, Jofovi, poďakovať za ten príspevok, pretože to je úplne k veci, to je proste tá kľúčová vec, na ktorú by sme sa mali zaoberať v najbližších mesiacoch, rokoch a prepáčte mi, a ja nechcem, samozrejme, tým pádom nejako podceňovať zvyšok tej debaty, aj k tej sa vyjadrím, ale kľúč je naozaj ten, že, a je to ináč aj dôkaz o tom, že nestačí, nestačí proste vyhlásiť svätý džihád voči nejakému ľudskému správaniu, v danom prípade gamblingu, pretože ten je cezhraničný. A trend internetového hrania je fenomén, ktorý jednak je absolútne mimo kontroly a je dokonca mimo kontroly aj z hľadiska dodržiavania povedzme vekových hraníc. Vy ako nemáte šancu, pán Kuffa, páni ostatní, pán Zajac, ktorý tu už nie je. Nemáte šancu pri internetovom gamblingu nejakým spôsobom napríklad regulovať vekovú hranicu, kto sa k tomuto gamblingu dostáva. A viete veľmi dobre, že my nie sme generácia internetových hráčov, ale ani užívateľov, ale naše deti už sú. Proste vyrástli a rastú na internete ako takom. Čiže toto je absolútna budúcnosť, ktorá sa týka, samozrejme, nielen príjmov obcí a štátneho rozpočtu a takých tých pochybných peňazí, o ktorých ja nebudem spochybňovať túto oblasť debaty, ale druhou stranou je, tak ako to aj pán Viskupič tu naznačil, že riešení je strašne málo a ten priestor na národnej úrovni je veľmi obmedzený, a áno dá sa vydať cestou blokovania webových stránok. Dokážu to arabské krajiny, moslimské krajiny z hľadiska nejakých prístupov, dokážu to čínski komunisti, tak sa to určite technicky dá zrealizovať.
Ja môžem len potvrdiť, že na ministerstve financií stále vlastne pracuje komisia, skupina ľudí aj z vonku, aj z vnútra, aj z legislatívy, ktoré sa touto témou zaoberá. Bez problémov, každého kto, či je z vládnej strany alebo z opozície, tam proste privítame ale tých možností je naozaj veľmi málo. Súčasťou toho problému je aj kartový biznis, pretože na internetovom gamblingu sa platí kartami a svetové kartové spoločnosti nie sú veľmi európskeho pôvodu alebo minimálne, väčšinou sú euroatlantického pôvodu, čiže pokiaľ sa nám nepodarí, presne tak ako hovoril pán Viskupič, urobiť na úrovni Európskej únie nejakú dohodu ohľadom blokovania platieb týmto spôsobom, tak nemáme šancu nejak zásadne toto ovplyvniť. Jedna z možností je, ak sa to nepodarí, tou represívnou cestou, druhou cestou, je tiež veľmi diskutabilná liberalizácia, lebo dnes internetový gambling je štátny monopol, prevádzkovaný Tiposom, nie veľmi úspešný, to si proste priznajme, čiže jeden zo spôsobov by bol liberalizovať, umožniť internetové hry aj iným spoločnostiam ako štátnej firme. No ale to už si viem predstaviť, čo to tu bude za debatu, nejak s takýmto návrhom sem prídem, lebo z istého pohľadu to bude zase liberálny postoj. Ale toto sú témy a možno cesty, akou sa môžme vydať. Pravdou je, že internetový gambling je oveľa nebezpečnejší, lebo je tichý, deje sa proste za zavretými dverami a aj tá závislosť je potom nepozorovateľná, lebo tých ľudí nemáte šancu ani odsledovať v herniach alebo pohostinstvách. To sa môže diať v detských izbách. To sa deje v detských izbách a viete, že proste deti nemáte stále pod kontrolou, takže nemáte šancu stále ich mať. To sa môže diať v školách, v učebniach a pod. No a, samozrejme, to má zdrvujúci dopad aj na príjmy, hovorím obcí, rozpočtu a dokonca ja na príjmy toľko preklínaných firiem.
K správnym poplatkom. Vždy je lepšie sa vrátiť z kratšej cesty. Ja môžem na záver povedať, došlo k omylu pri tom pôvodnom návrhu vládnej novely. Už som tu vysvetľoval dôvody, nechcem sa ja do nekonečna vyhovárať ako predkladateľ, môžem len povedať, že mi je to ľúto, že nám je to ľúto a že sa za tú chybu ospravedlňujeme a snažíme sa ju proste napraviť. Robíme to legitímnym spôsobom, lebo vás musím všetkých upozorniť, že tento zákon bol otvorený vo vládnom návrhu novely z titulu hazardu, lebo aj tam je vzťah so správnymi poplatkami, čiže nie je tu nasilu, neotvára sa tu nový článok nejakého zákona v rozpore s tým, čo je vo vládnej novele. Obsahovo, súhlasím s vami, je to navyše, ale viete, že proste každý v dnešnej dobe pracuje s plnými zneniami zákonov, čiže pán Kuffa, nebude sa musieť obecné zastupiteľstvo zaoberať zákonom o hazarde a hľadať tam nejaké sadzby, ale bude pracovať s plným znením. Bohužiaľ, každý rok, každá vláda donekonečna mení zákony, nie sú to plné znenia. Plné znenia už nám potom poskytujú tí ďalší, ktorí s tým pracujú a celkom dobre na tom zarábajú, na tom legislatívnom zmätku, ktorý sa v krajine deje.
Čiže toľko k tomu. Ten pozmeňovací návrh zo strany pána Sulíka bude zvážený, neviem momentálne k tomu zaujať postoj, lebo odborné stanovisko naozaj musí poskytnúť ministerstvo dopravy, som spomenul, odkiaľ to prišlo.
Zákon nestiahnem, lebo jak som tu bol povedal, pokiaľ len trochu budem môcť, už s týmto zákonom neprídem do Národnej rady v tomto volebnom období, lebo nebudem dvakrát opakovať tú istú chybu a nehovorme donekonečna o peniazoch. Áno tento zákon nesie so sebou doložku dopadov na štátny rozpočet. Je plánovaný dopad pozitívne 8 mil. eur, nie na úkor ľudí v tom prvom slede, ale na úkor prevádzkovateľov, oni majú platiť vyššie odvody. Všetko ostatné, všetko ostatné, mi dovoľte, ja sa nechcem stať fackovacím panákom medzi právnikmi legislatívnej rady vlády, medzi prokurátorov, medzi generálnou prokuratúrou a expertami typu pán Lipšic, Žitňanská a ostatní. Ako ja toto proste nemienim sa stať predmetom fackovania medzi právnikmi. Viete, ako to je, že aj dvaja právnici majú rôzny, majú štyri názory minimálne. Čiže postoj predkladateľa a rezortu financií k prokuratúre bol tvrdý, taký ako bol odporúčaný, to znamená nezobrali sme na vedomie ich zásadnú pripomienku, ale legislatívna rada vlády a tá môže, 18 tuším právnikov z rôznych oblastí, ktorých snáď nemôžte podozrievať z nejakej politickej náklonnosti k tej, alebo k inej časti politického spektra, sa vyjadrili, že s tým pôvodným znením zákona v oblasti VZN je problém. Nič iné sa nesnažíme riešiť, len to, aby sme sa vyhli možným ďalším budúcim sporom v oblasti narušenia práva podnikania, hlavne z titulu už vydaných licencií.
Neviem, či ste si všimli, ale prejde, dúfam, pozmeňovací návrh, kde navrhujeme skrátiť trvanie licencií z 10-tich a 5-tich rokov na 2. Uvedomujete si, čo to spôsobí za cirkus, ak to mám teda povedať jak to presne je, práve mimo tejto budovy, práve u týchto prevádzkovateľov. Akú mieru neistoty oni zase cítia z hľadiska toho opakovania a žiadosti o vydania licencie, pritom podotýkam, že tie licencie sú nárokovateľné, čiže nie je tam žiadna snaha rezortu financií dostať niekoho pod kontrolu z hľadiska subjektívneho rozhodovania, ty áno a ty nie. Ale nevidím, nevidím, no škoda, pán Kuffa, len tu sa treba obrátiť na kolegov, čo sú momentálne v partii s vami, lebo niekto tu pred nejakými rokmi, vrátane tých najhorlivejších, rozhodol o tom, že sú nárokovateľné tie licencie, že o nich nerozhoduje samospráva ako v minulosti alebo rezort financií. Ale, že sú nárokovateľné. No ale takto tu je roky a takto schválili aj ľudia, ktorí sa dnes stavajú, ako keby proste spadli z Marsu. A čo ja považujem za nefér, ja som hazard nevymyslel, nepestujem ho, neteším sa nejak z tých príjmov, ale na druhej strane, lebo to je otázka aj osobných atakov ako na rezort, momentálne reprezentovaný mojou osobou.
Vidíte, že sa snažíme o nejakú vyváženosť. Ak tam je podmienka dodatočne daná petíciou, je daná preto, lebo bolo vznesené podozrenie z protiústavnosti z hľadiska zákazu nejakého druhu činnosti podnikania.
Bolo povedané, už som to tu niekoľkokrát hovoril, že na také VZN by malo byť dané nejaká predchádzajúca podmienka, preto tá podmienka bola v pôvodnom návrhu viazaná na referendum, ale nie k otázke zákazu činnosti hazardu, ak to ľudovo pomenujeme, ale k narušeniu verejného poriadku. Aj tá petícia je takto smerovaná. Pretože máme nejakú ústavu, máme nejaký výklad právneho prostredia a nehnevajte sa, ja som tu pánovi Lipšicovi do očí spomínal prípad, ktorý momentálne riešime s rezortom spravodlivosti, máme na stole vykonateľný rozsudok vo výške 2,3 mil. eur, kde dedičom jedného exekútora ideme vyplatiť za to, že pán Lipšic ako minister spravodlivosti mu vtedy odobral licenciu exekútora. Možno to urobil v najlepšej viere, ale asi to neurobil dobre, pretože ideme zaplatiť 2,3 mil. eur dedičom nejakého konkrétneho exekútora, ktorý už nie je medzi nami. A preto to šibrinkovanie, také to ľahké narábanie sa s tým, no tak nech sa súdia, nech to skúsia. Veď sme nahlas povedali, viete veľmi dobre, kto na druhej strane toho biznisu je. A viete v akom prostredí právnom sa proste pohybujeme. Neistom. A štát skoro spravidla prehráva všetky spory práve z titulu napr. legislatívnych krokov. Veď sme sa museli nedávno chrániť voči tomu, aby parlament nebol žalovaný. Riešil to predchádzajúci predseda parlamentu, terajší. Takto proste, ak máme vedomosť, tak vedome by sme nemali pokračovať v neistom právnom prostredí, ktoré nám môže vyvolať ďalšie škody. Čiže všetky tieto, to, čo vy nazývate liberalizácia, zjemňovanie alebo ústretovosť voči biznisu, je motivované dnes pripomienkami zo strany ľudí, ktorí sa v správnom práve vyznajú a moje zásadné rozhodnutie som dokonca nehovoril ani po debate s legislatívnou radou vlády, ale po debate s Radom Procházkom, to rešpektujem z hľadiska jeho pohľadu na ústavné právo. A ktorý bol dokonca pri tej pôvodnej novele a ktorý, bohužiaľ, sa verejne nevyjadril, ale rozhovor prebehol ako medzi nami, takže následne sme preto formulovali ten zásadný pozmeňovací návrh, ktorý tu potom Ľubomír Petrák čítal. Takže snaha o konsenzus tu je a čo sa týka poslanca Martvoňa, ten pôvodný návrh bol formulovaný na referendum, a preto na rok. Pretože referendum naozaj úspešné, neúspešné, predpokladá nejaké kroky. Súčasťou referenda dokonca mohla byť aj petícia, čiže to miestne referendum má tú techniku, buď ho zvolá niekto sám, alebo ľudia na základe petície a následne referenda. Preto ten rok. Teraz sme zmenili, idúc, ida cestú (hovorené so smiechom) sme zmenili ten návrh na petíciu, ktorý je jednoduchší z hľadiska organizácie a ktorý môže skrátiť tú lehotu neistoty, pretože pol roka alebo rok to len hovoríme o tom, ako dlho sa ešte budeme hýbať v tom prostredí, ktoré navodila predchádzajúca novela a ktorý vytvára možnosť niektorým subjektom sa brániť cez prokuratúru alebo Ústavný súd z hľadiska obmedzenia ich práva na pokračovanie v licencii, ktorú dostali v nejakom inom právnom prostredí. To je celé. To je celé, čo k tomu môžem povedať.
Ale musím povedať, že k tomuto pozmeňovaciemu návrhu ja dávam absolútnu, ja nemám dávať čo voľnú ruku, ale proste je to otázka, ako ju, naozaj poslancov, ako sa rozhodnú. Ten dôvod je tu ten, skrátiť to obdobie neistoty a možného právneho napádania štátu a legislatívy na čo najkratšie obdobie.
To je celý dôvod a myslím si, že tým som asi vyčerpal aj možné stanoviská, aj sám som sa vyčerpal a tým by som asi aj skončil. Ďakujem. (Smiech.)

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo.
Dámy a páni, začali sme rozpravu k tomuto bodu programu vo štvrtok, pamätám si aj ten časť, lebo som ho naschvál podčiarkol, bolo to 16 hodín 10 minút. Takže vyzerá, že to stihneme presne na minútu po niekoľkých dňoch, a ja priznám, priznám, že úplne chápem dĺžku tej rozpravy a je namieste hovoriť dlho a k veci, pretože týmto zákonom meníme daňový systém na Slovensku. To treba proste priznať, je to tak. K rozprave všeobecne, ak sa mám vyjadriť viac-menej som, prepáčte, ale pozorovateľ vo vašom dome, a musím povedať, že sčasti bola korektná, sčasti aj z hľadiska použitia čísel, argumentov z jednej strany, z druhej strany. Mala dokonca aj svoj intelektuálny náboj, aj keď niektorí s tým nebudú súhlasiť.
Mňa len mrzí, že v časoch, keď nemáme inú možnosť, ako len sa vzájomne počúvať a niekedy naozaj ťahať za jeden povraz, tolerancia k vzájomným a pohľadom na svet stále tu nie je. Ona možno aj je, je oveľa väčšia, ako sa javí z hľadiska verbálnych prejavov jednotlivých táborov, ale nie je to dobrá vizitka o politickom systéme ako takom. Nechcem, nemám právo sa vyjadrovať, samozrejme, k výrokom niektorých poslancov a k osočovaniu a k podobným záležitostiam. Dokonca aj mne sa stalo, že som sa dostal do konkrétneho súboja s predsedom SaS Sulíkom, ale myslím, že sme si to navzájom potom vysvetlili. Takže vzrušená a dlhá debata a je na mieste.
Ja sa musím pozastaviť pri niektorých bodoch a pri niektorých veciach, ktoré musíte mi, kolegovia, hlavne z opozície, prepáčiť, podľa mňa ich prekrúcate a vedome, vedome si proste pripravujete pozíciu veľkých kritikov v priebehu budúceho roka, pretože veľmi dobre viete čítať a viete aj dobre odčítať z prognóz Európskej komisie a medzinárodného fondu, čítať Financial Times a vnímate aj realitu či už z hľadiska vlastných skúseností, vlastného podnikania, alebo najbližšieho okolia. Veľmi dobre viete, že rok 2013 zatiaľ napĺňa všetky atribúty roku 2009, bohužiaľ, to tak je. Bohužiaľ, to tak je, to znamená toľkokrát teoretikmi zaklínané takzvané "W" hospodárskeho poklesu sa nám blíži, pretože, pretože všetky čísla, ktoré hovoria o vývoji reálnej ekonomiky v našom okolí, v našom bezprostrednom okolí, od ktorého sme my, viete veľmi dobre, bytostne závislí. Hovoria o tom, že zvyšok Európy je v recesii a Slovensko síce v recesii nie je vďaka automobilovému priemyslu a vďaka aj stimulom toľkokrát preklínaným, pretože tie automobilky tu sú a dokonca niektoré z nich mali šťastie z hľadiska výrobného programu a z hľadiska šikovnosti, samozrejme, aj našich ľudí ale aj manažérov týchto firiem sa im darí vyvážať do ekonomických zón, ktoré sú v inej časti ekonomického cyklu.
To že máme 2 % rast, stále ešte sa ho držíme, lebo to hovoria aj oficiálne prognózy, všetky inštitúcie aj rezortu financií, aj Národnej banky. Na jednej strane sa z neho môžeme tešiť, na druhej strane si dovolím povedať, že tejto rast kamufluje reálny stav našej reálnej ekonomiky, pretože ďalšie čísla, ak si rozbijeme skutočné prírastky rastu hrubého domáceho produktu, ako sa vyvíja domáca spotreba, ako sa vyvíjajú investície, všetky ďalšie parametre, ktoré sú mozaikou, sú jednotlivými kamienkami v mozaike rastu, hovoria o tom, že Slovensko sa zastavilo ekonomicky. A ten proces, samozrejme, mnohí z vás sa snažia nalepiť na výsledok parlamentných volieb, ale musím vás upozorniť tak, ako to musím často robiť vo verejných debatách s mojimi oponentmi, ten pokus je smiešny. Všetky čísla hovoria o tom, že k prepadávaniu reálneho ekonomického rastu s dopadom na skutočné príjmy, k tomuto javu začalo prichádzať už v polovici minulého roku.
Veď si spomeňte, ako ste, ako ste vy museli narýchlo meniť takisto štátny rozpočet na konci minulého roku a tá zmena bola ovplyvnená, samozrejme, aj konkrétnymi číslami, ale aj politickou, vnútropolitickou turbulenciou, ktorá prišla na základe rozhodnutí jedného z koaličných partnerov, veľmi nezodpovedných rozhodnutí, musím povedať.
Takže ten jav tu je od polovice minulého roku a, samozrejme, má súvis aj s vývojom daňových a odvodových príjmov v tomto roku. A toľkokrát opakované číslo 700 miliónov eur, 1 % hrubého domáceho produktu, toto 1 % hrubého domáceho produktu, o toľko sa nám znížili príjmy, ktoré boli plánované v súlade, uznávam, s prognózou Výboru pre daňové a odvodové prognózy a ktorý sa postupne prepadával až do toho čísla, ktoré máme na stole dnes, ale toto je realita, s ktorou sa v podstate od apríla, od prvého dňa, čo sme nastúpili na rezort financií, musím zaoberať a musíme sa proste s týmto javom popasovať so snahou čo najviac udržať, samozrejme, deficit na uzde z pohľadu deficitného cieľu 4,6 %.
Neprijímam však, neprijímam však tú falošnú hru, ktorú sa tu snažíte podsúvať, a je mi jasné, že s touto hrou budete pokračovať celý budúci rok, že tento výpadok je spôsobený opatreniami, rétorikou, zákonmi, ktoré sme do parlamentu priniesli. Neexistujú na to žiadne, žiadne dôkazy. Opak, čísla, konkrétne čísla, napr. dane z príjmov právnických osôb za rok 2011 a 2012 hovoria o tom, že tá báza klesala. Pre konštrukciu, pre vôbec prípravu štátneho rozpočtu na budúci rok bolo obrovským sťažujúcim faktorom to, že sme sa až v septembri dozvedeli to, že daň z príjmov právnických osôb v minulom roku bola o 97 miliónov nižšia, ako bola skutočne zapísaná do výkazov štátneho rozpočtu. Veď následne sme museli prestúpiť pred Eurostat a nájsť na základe jesennej notifikácie, dokonca upraviť deficit za rok 2011 o ďalšie desatinné miesto, na 4,9 %. No a ja musím sa tu trošku pozastaviť, lebo to sú, to sú veci, ktoré sa tu kamuflujú a v takej simplifikácii sa proste podsúvajú verejnosti, ale aj jednotlivých poslancom, ktorí nemusia detailom rozumieť.
Ale štátny rozpočet je naozaj prognóza - v tomto sa, v tomto sa zhodneme aj s mojim predchodcom Ivanom Miklošom. Ale pravdou je, že príjmy naozaj určuje a okrúhlu pečiatku na príjmy dáva výbor pre daňové a odvodové príjmy, výbor pre daňové a odvodové príjmy v štáte. Takýto výbor zasadá aj v týchto hodinách a hneď potom, čo odhlasuje parlament novelu zákona o dani z príjmov, takisto potvrdí, potvrdí výšky príjmov rozpočtu na rok budúci.
Problémom ale je, že keď pracujete s prognózami, tak pracujete vlastne s realitou minulých rokov, pretože odhadované príjmy sú odhadované na základe nejakého makroekonomického vývoja, na základe zmeny legislatívy a na základe skutočných vybratých daní, ak to tak chceme nazvať.
Tým, že poklesla báza povedzme napríklad dane z príjmov právnických osôb v roku 2011, tým pádom, samozrejme, ovplyvnenej, aj odhadovaná skutočnosť za rok 2012, tým pádom to ovplyvňuje aj prognózu výberu dane z príjmov právnických osôb na budúci rok vrátane legislatívnych zmien.
Pán predseda Sulík, vy hovoríte o tom, že akí babráci nám narátali, to zvyknete hovoriť, akí babráci vám narátali príjem z legislatívnych zmien. No ja vás ubezpečujem, že všetky legislatívne zmeny sú posudzované členmi výboru pre daňové prognózy, a to sú aj nezávislé osoby, to sú, samozrejme, analytici komerčných bánk, zástupca Slovenskej akadémie vied, zástupca Národnej banky Slovenska, dokonca po novom aj zástupcovia fiškálnej rady - Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Takže tie čísla sa postupne znižovali. Veď ak ste videli prvý návrh zákona o dani z príjmu s doložkou, tak ten dopad tam bol vyše 400 miliónov. Dneska sme na základe aj makroekonomického vývoja, aj na základe prepadu bázy výberu daní právnických osôb za rok 2011 a 2012, na niekde čísielko 275 miliónov eur. Čiže z tohto pohľadu nám nemôžte vyčítať kamufláž, narátavanie nejakých hausnumer.
Ja sa tiež, dúfam, že oceňujete korektný prístup z toho pohľadu, ja nehovorím o hausnumerách minulého roku a mohol by som sa sťažovať, pretože nie je normálne, aby sme dozvedeli v septembri o tom, aká bola skutočnosť v roku 2011. Normálne sme sa to mali dozvedieť niekedy v máji, v júni tohto roku. Ale viete, prečo sa to tak stalo? Pretože chaos, bordel, kolaps na finančnej správe. Môže sa vám to zdať, že je to nekonečná výhovorka z našej strany. Ale proste pravdou je, že výkazníctvo za rok 2011 neexistovalo niekoľko mesiacov, to je skutočná pravda. (Ruch v sále.) Takže, takže ak hovorím, a to hovoríme len o dani z príjmov právnických osôb. Čiže dnes, dnes začiatkom decembra roku 2012 je pokles daní z príjmov právnických osôb pre tento rok o 170 miliónov eur. A ten prepad nie je len daný skutočne znížením ekonomickou aktivitou našich firiem. Je daný tým, že o 100 miliónov klesla báza z roku 2011. To znamená, ten výber daní začal klesať už v roku 2011. A tam snáď uznáte aj vy, pán Sulík, že v roku 2011 nikto z podnikateľov ešte nemohol tušiť, ako dopadnú parlamentné voľby a že vy sa rozhodnete skopnúť svoju bývalú vládu niekam do minulosti.
Takže, takže to je reálny fakt. V tomto prostredí žijeme. Ak hovoríme o dani z príjmov fyzických osôb, ten má, tá má relatívne stabilný vývoj. Ten pokles pri poslednej prognóze je len o nejakých 8 miliónov dole, čo je, ale hrozivé je, je daň z pridanej hodnoty. Tam je ten pokles rádovo v stámiliónoch eurách a to je, to je kľúčový problém. A viete veľmi dobre, že tam sú tie dôvody dva, jednou je naozaj vnútorná, skutočný stav reálnej ekonomiky a recesia vo všetkých ostatných častiach ekonomického života okrem automobilového priemyslu a daňové úniky. A daňové úniky.
A pristavme sa pri daňových únikoch. Môžte donekonečna opakovať ciele rovnej dane alebo jej úspech v rokoch 2004, '5, '6. Pravdou je, že fungovanie nášho daňového systému v čase, keď sme sa dostali do problémov spojených s ekonomickou, finančnou, hospodárskou krízou, že tento zázrak prestáva fungovať, že prestal fungovať.
Ľudia odmietajú, odmetali platiť dane. A tie skúsenosti musíte mať každý, každý z vás musí mať skúsenosť, že sa to deje. Problémom je, že sa to spoločensky toleruje. Problémom je, že každý z nás z času na čas proste pripustí, že nedostane doklad z registračnej pokladnice, že urobí tichý biznis s nejakým remeselníkom, na to, že dostane nejakú službu bez, bez dokladu. Problém je, že sa nám začnú zamotávať do karuselových obchodov, do vyhýbania sa fakturácie aj stredné a veľké firmy.
Dôkaz sme doniesli minulý týždeň. Naozaj, naozaj jeden z obchodných reťazcov, kľúčových, jeden z kľúčových obchodných reťazcov na južnom Slovensku sa formou organizovanej skupiny zamontoval do karuselového obchodu s kryštálovým cukrom rádovo v miliónoch eur. Ale to je proste signál rozvratu, to je signál, signál istého odporu, signál o tom, že veľká časť podnikateľskej obce, alebo kľúčovo hovoríme o podnikateľoch, nehovoríme o ľuďoch práce, pretože tí sa majú minimálny priestor, majú minimálnu možnosť vyhýbať sa dani, ktoré platia za závislú činnosť. Ale všetko to ostatné hľadá všetky cestičky na to, aby tieto dane neplatil. No ale odpoveďou na tento jav nemôže byť ten, že znížime sadzby, alebo že proste, že akýmkoľvek spôsobom rezignujeme na ten stav, ktorý sa tu udial. (Ruch v sále.) Ak to, dobre, existuje tu, berte to ako moju politologickú úvahu, mám ju po 6 rokoch v politike právo aj na politologickú úvahu, aj keď nie v rozsahu ako kolega Blaha, ale to, že sa, to, že sa niečo deje so spoločnosťou môže byť dané, samozrejme, aj tým, čo sa udialo začiatkom roka a je to aj chybou. Jedna je vec zlyhanie projektu, druhá vec je, že sa to odialo v čase predvolebnej kampane a všetko sa vytrúbilo na verejnosť a každý jeden človek v tejto krajine vedel, že finančná správa, daňový úrad nevie o tom, kto zaplatil a nezaplatil dane. Stalo sa to predmetom aj predvolebnej kampane za účasti opozície, niektorých koaličných strán. Je to pravdou.
Pravdou aj je, že finančná správa sa z tohto nevie dodnes dostať, z tohto nánosu. Proste zrejme stále ešte vo verejnosti funguje ten pocit, že platenie daní je beztrestná vec a že v podstate, že niet toho, kto by na nich zasvietil. Ten pocit tu je. A druhá vec je, samozrejme, oveľa zložitejšia a tá je spojená, tá téma je, samozrejme, pre pravicu nepríjemná, a to je tá sebazničujúca volebná kampaň, ktorá bola poznačená aférami ako sú Gorila, Sasanka a ďalšie proste ako veci. Veci, ktoré by mohli navádzať v spoločnosti pocit, že sa tu proste drancoval štátny majetok celé, celé desaťročia. Celé desaťročia.
Ak hovoríme o rušení rovnej dane, tak viete, že sú to dva rozmery.
Jeden rozmer je zavedenie progresívneho zdaňovania pre fyzické osoby. A viete veľmi dobre, že sme s týmto, s týmto programom išli aj do volieb. A viete, že máme na to legitimitu z hľadiska počtu hlasov, ktoré sme pre tento krok získali.
Ak hovoríme o zvyšovaní sadzieb pre dane z príjmov právnických osôb, to je druhá kategória tohto opatrenia. A ja musím povedať, že ja pristupujem s plným rešpektom. S plným rešpektom k tomu, čo dnes momentálne robíme. Ale my máme minimálne možnosti konať inak. Máme minimálne možnosti, pretože kľúč, ku ktorému sme proste sa my zaviazali, je to, že nebudeme zvyšovať ceny formou zvyšovania dane z pridanej hodnoty.
Ak hovoríte o zázraku rovnej dane, tak musím povedať, že celkom zámerne vynechávate jeden fakt. Celý projekt zavedenia rovnej dane bol postavený na tzv. fiškálnej neutralite. To znamená, že štát nevyberal celkovo menej. A podľa informácií, ktoré mám, tak naozaj v prvom roku zavedenia rovnej dane došlo k rozšíreniu základnej dane z príjmov právnických osôb, z celkového príjmu o 3,4 mld. korún, ale rovná daň zároveň odniesla v podobe nižších sadzieb pre hlavne vyššie príjmových a aj cez odpočítateľnú položku pre nižšie príjmových ďalších 10,6 mld. korún. Ale ak mala byť zachovaná fiškálna neutralita, tak tieto peniaze museli byť niekde inde získané. No a kde boli získané? A o tom vy už nehovoríte. To už proste nie je pravda. Bola zvýšená sadzba predsa dane z pridanej hodnoty. Zjednotili sa sadzby DPH. Ešte si mnohí pamätajú, že potraviny nemali 19 a teraz 20 % sadzbu DPH. Pamätajú si to. Pamätajú si to takisto pri elektrickej energii a proste pri mnohých, mnohých ďalších položkách. Takže ak vy hovoríte, áno, vy sa opierate o to, že samotná rovná daň z hľadiska zdaňovania dane z príjmu zachovala progresivitu, dokonca bola progresívnejšia cez odpočítateľnú položku. Ale musíte sa pozrieť na daňový systém ako celok. Veď vy ste urobili opatrenia. Zvýšili ste spotrebné dane na benzín o 25 %, na naftu o 23, na vykurovací olej o 33 %, spotrebné dane na pivo o 66 %, cigarety takmer o 50 % z roka na rok. To znamená, toto boli všetko opatrenia, ktoré ale, ale to bol naozaj flat prístup, lebo tento prístup cez spotrebné dane a cez daň z príjmu, cez DPH sa dotkol, cez princíp regresivity, pretože spotrebné dane majú, sú typom regresívnej dane, to znamená vo väčšej miere dopadajú na ľudí s menšími príjmami. Čiže ja vám nevyčítam obhajobu čísiel z hľadiska dane z príjmu právnických alebo fyzických osôb. Ja vám vyčítam, že celkom zámerne zatajujete ten druhý krok, ktorý bol z hľadiska cieľa fiškálnej neutrality nastolený, a to bolo zvýšenie spotrebných daní a zvýšenie dane a z toho, a nepriamych daní ako takých a kľúčovo zjednotenie sadzieb DPH. Veď si pozrite debatu v Českej republike na túto tému, kde sa pravica rozčesla skoro na týchto opatreniach, ktoré majú vážne sociálne dopady.
Problémom je, že cesta späť je veľmi problematická, pretože platí pravidlo, že každé zvýšenie DPH sa prenáša do cien vo veľkej miere. Ale pravidlom zároveň je, že nie každé zníženie DPH sa prenáša do cien. O tom by sme tiež spolu vedeli hovoriť na mnohých príkladoch a niektorých krokoch, ktoré sme urobili aj my počas roku 2006 až 2010.
Ak hovoríme k jednotlivým pozmeňovacím návrhom alebo k jednotlivým ďalším opatreniam, ktoré v návrhu zákona sú uvedené. Odpočítateľná položka pre manželku. Opäť, pán predseda Sulík určite potvrdí, že jedno z jeho kľúčových opatrení a návrhov, ktoré ako poradca ešte ministra financií Počiatka zosumarizoval, bolo rozširovanie daňového základu. Súčasťou toho bolo aj rušenie odpočítateľných položiek. Odpočítateľná položka pre manželku, pán Sulík, bola na prvom mieste. Bola na prvom mieste. Teraz z radov SaS počujem štuchance o tom, teda ako sa chcete nejakým spôsobom vnútiť do priazne kresťanských demokratov, ktorí si z toho teda urobili momentálne svoju nosnú tému. Problémom je - a tak ja som to pánovi Brockovi veľmi osobne povedal - že nehovoria pravdu, resp. ako to tak zvyknú robiť, hovoria polopravdu, pretože zrušenie odpočítateľnej položky pre manželku alebo manžela, keby sme ju úplne zrušili, tak by to donieslo do rozpočtu 80 mil. eur. To je obrovské číslo. Návrh zákona v tejto podobe má pozitívny dopad na rozpočet okolo 6 mil. eur. Prečo? Pretože my pripúšťame odpočítateľnú položku pre manželku a manžela, ktorý sa stará o dieťa do troch rokov, ktorý sa stará o dieťa zdravotne postihnuté do šiestich rokov, pre manžela, manželku, ktorí sú alebo budú evidovaní ako nezamestnaní, pre manžela, manželku, ktorí sa starajú ako opatrovníci o ďalšieho člena rodiny, a po novom - ak prejde ďalší pozmeňovací návrh, aj na základe upozornení zo strany opozície - sa to rozširuje aj o manžela, manželku, ktorí sú zdravotne postihnutí.
Keby tá odpočítateľná bola zrušená ako taká: dopad 80 miliónov, v tejto podobe: 6 miliónov. Je vám snáď jasné, aká bude aj distribúcia tohto dopadu. Zásadne rádovo, rádovo menšia. Takže odmietam, odmietam výkriky z horných lavíc o tom, že učitelia, lebo to bolo spojené presne, sa musíme s témou platov učiteľov, na jednej strane teda dostanú niečo od vlády a na druhej strane im všetkým bolo povedané, všetkým zoberieme 60 eur. To nie je pravda. Ide o konkrétnu životnú situáciu, o ktorej sa každý môže alebo nemôže rozhodnúť sám. Kľúčové je, aby dotyčný partner mal prekážku v práci. Tak vnímame dneska odpočítateľnú položku pre manželku.
Tie ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktoré boli hlavne z radov opozície, tak musím povedať, že niektoré z nich neboli z nášho pohľadu ani kvantifikovateľné, napr. odpočítateľná položka, resp. výdavkový paušál pre remeselníkov, lebo definícia, o ktoré remeslá by malo ísť, nebola na mieste. Ale tu sa musím tiež pristaviť. Ja chápem, že ste ako frustrovaní z toho, že ste sa pokúsili robiť odvodovú reformu takto pred rokom a že ste si postavili voči sebe pred voľbami celý živnostnícky stav vďaka aj rétorike, aj vďaka opatreniam, ktoré boli konkrétne na stole, ktoré boli čierne na bielom v zákone, ktorý otváral sto ďalších zákonov. Si to veľmi dobre pamätáme. Tento zákon od schválenia delilo päť, päť rokovacích dní, len predtým padla vláda.
To znamená, aj vy ste navrhovali obmedzenie výdavkového paušálu. Preto kritika, nebotyčná kritika o tom, ako chceme teda zničiť život živnostníkov, nie je na mieste. Namieste je podčiarknuť to, že sa nám podarilo dohodnúť so živnostenskými zväzmi. Namieste je to, že sme nekomunikovali so živnostníkmi ako, odkazujem, s parazitmi, ktorí teda, ktorí žijú na úkor ľudí práce, ale že sme s nimi hovorili ako s ľuďmi, ktorí pri terajšom systéme si nie sú schopní nasporiť na žiadnu penziu a že sú alebo budú odkázaní na hmotnú núdzu, ak sa tento systém nezmení ako taký.
K návrhu, ktorý prišiel z lavíc OBYČAJN-ých ĽUD-í. Navrhujete selektívne zdaňovanie. Selektívne zdaňovanie, ktoré sme dočasne, dočasne do legislatívy zaviedli aj my, ale s obmedzenou platnosťou. Podľa prepočtu, ktorý mám na mieste, tento návrh má negatívny dopad oproti nášmu pôvodnému návrhu 30 mil. eur, ale hlavne posilňuje selektívnosť zdaňovania. To ani nie je progresivita v tom pravom slova zmysle, lebo ide o vybrané sektory a vybrané firmy, ktoré podnikajú, ktoré áno, dnes platí zákon a už tieto konkrétne firmy platia konkrétny odvod, ale platia ho na veľmi obmedzené obdobie do konca budúceho roku a dokonca tento odvod je pre nich aj nákladovou položkou.
Ja môžem nakoniec povedať len to, že ešte sa pristavím, pristavím sa pri jednom mojom zážitku z ECOFIN-u z 2007, keď na stretnutí ministrov ešte nie eurozóny, ale ministrov financií vtedajšej EÚ 27-ičky. Týmto ministrom prednášal jeden z profesorov z Bolonskej univerzity, meno si nepamätám, lebo takisto nemám takú pamäť ako niektorí kolegovia, ale veľmi si dobre pamätám výsledok dvojhodinovej debaty o rôznych daňových systémoch v Európe a vo svete. V rámci tejto debaty, musím to povedať, lebo to tak bolo, sa rovnej dani venoval dotyčný predstaviteľ akademickej obce Talianska možno dve minúty ako konceptu, ktorý nie je veľmi presvedčivý a overený, ale to je, je to základné odporučenie, ktoré z tej akademickej pôdy šlo smerom k ministrom financií, bolo, bolo jedno, že vždycky je lepšie mať čo najširší základ na zdaňovanie a mať nižšiu sadzbu. Toto je, toto je asi základné odporučenie, ktoré vedeli akademici dať ministrom financií Európskej únie.
Ak hovoríme o šírke daňového základu, viete veľmi dobre, že vyznávame rovnaké princípy a že držíme túto líniu a nesnažíme sa tento základ znižovať. Ak hovoríme o sadzbách, musím to povedať veľmi otvorene. Pokiaľ v našej spoločnosti bude tolerované boom daňových únikov, pokiaľ ľudia budú tolerovať, podnikatelia, občania, politici budú tolerovať masové miliardové, stámiliónové v eurách daňové úniky, pokiaľ justičný okruh na to nebude patrične reagovať, pokiaľ nebudeme schopní, prepáčte mi to slovo, na námestí popraviť konkrétnych jednotlivcov, ktorí sa, ktorí sa zapodievajú touto kriminálnou činnosťou, tak si budeme musieť vypomôcť vo verejných financiách aj vyššími sadzbami, napr. dane z príjmu právnických osôb.
Povedal som to niekoľkokrát a opakujem to opäť. Akonáhle vývoj vo výbere daní a odvodov v najširšom slova zmysle dovolí, to dovolí, tak sa vrátime k nižšej sadzbe dani z príjmov právnických osôb.
Ja som sa vrátil dnes ráno zo zasadania Euroskupiny a jedným z bodov bolo v podstate hodnotenie procedúr nadmerného deficitu a vôbec hodnotenie fiškálnych politík jednotlivých členských krajín eurozóny. Priemerný deficit v roku 2011 v eurozóne bol vyše 4 %, priemerný deficit v roku 2012 bude vyše 3 % a predpokladaný priemerný deficit eurozóny alebo členských krajín eurozóny v budúcom roku by mal poklesnúť na 2,6 %. Zlou správou je, že ani v jednom z týchto troch rokov, týchto troch rokov Slovensko sa na tento priemer nedostalo. Samozrejme, je to spojené, samozrejme, je to spojené s reputačným rizikom, samozrejme, že je to spojené s nárastom dlhu a s hrozbou fungovania, zapnutia sankčných mechanizmov nášho ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. A, samozrejme, že je to spojené aj s nevyhnutnosťou akejkoľvek vlády, ktorá by tu bola, doručiť, doručiť projekt ozdravenia verejných financií tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov. A toto, tento zákon je tou časťou práce na strane príjmov a viete veľmi dobre, že nemáme inú možnosť, nemáme ďalšie možné zdroje, ako ísť ďalej a plniť fiškálny kompakt napriek tomu, ku ktorému sa hlásime, ako ísť ďalej so znižovaním štrukturálneho deficitu o pol percenta v rokoch '14, '15, '16 až na dosiahnutie strednodobého cieľu bez toho, aby sme načreli do troch základných oblastí.
Tou prvou sú daňové úniky, to znamená vyššie príjmy bez zmeny daňovej legislatívy. Tou druhou je zmena výdavkových politík a hlavne, hlavne zmena vo fungovaní aparátu štátu, s akýmikoľvek bolestivými následkami sa budeme musieť potýkať na tejto ceste.
A tretia je veľká inventúra v oblasti vzťahov štátu a samosprávy, to znamená tzv. audit samosprávy, na ktorom sme sa dohodli ešte aj v závere tohto volebného obdobia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem vám, pán predseda. Dámy a páni, vzhľadom na veľmi búrlivú a širokú rozpravu, ktorá prebehla pri novele alebo pri vládnom návrhu zákona o hazardných hrách, osobitne kvôli rozsiahlemu pozmeňovaciemu návrhu, ktorý bol k článku o správnych poplatkoch prečítaný tu v Národnej rade, dovoľte mi, aby som využil rokovací poriadok, a dovoľte, aby som ešte raz otvoril rozpravu k tomuto zákonu.
Takže otváram rozpravu k vládnemu návrhu, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Ďakujem.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 234.)

Ďakujem veľmi pekne. Vo štvrtok o 16.10 hodine začíname rokovať o zákone o dani z príjmu. (Úsmev predkladateľa. Reakcia z pléna.) Pán Sulík, pohreb začal 22. októbra o 22.12 hodine, bol som tu, hlasoval som, takže viem, kedy to bolo. Vtedy padla vaša vláda, priatelia, kolegovia, dátum si nepamätám, hodinu si pamätám. Takže zvážte, kto začal kopať jamu.
Takže, vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, predkladám vám v druhom čítaní zákon o dani z príjmov.
Viete veľmi dobre, že je to vlastne druhý kľúčový zákon, ktorého cieľom je zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu, a tým hlavne aj vzhľadom na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky dostať rozpočet verejnej správy v budúcom roku pod 3 %. Z tohto záväzku vlády vychádzajú aj navrhované úpravy, ktoré sú zamerané najmä na obmedzenie možnosti uplatnenia 40-percentných paušálnych výdavkov v maximálnej výške 5 040 eur ročne, čo znamená 420 eur mesačne. Ide vlastne o zrušenie možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov aj pri prenájme nehnuteľností. Ide o uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, manžela, čo žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a stará sa o maloleté dieťa, pričom to dieťa má vek do troch rokov, v prípade dieťaťa so zdravotným postihnutím je to dieťa do šiestich rokov, alebo je to úprava tejto odpočítateľnej položky pre manžela alebo manželku, čo sú v stave opatrovateľstva voči niektorému z členov svojej rodiny, alebo sú evidovanými na úrade práce.
V ďalšom obmedzujeme možnosti uplatnenia daňového bonusu len za podmienky, že daňovník dosahuje zákonom ustanovenú minimálnu výšku takzvaných aktívnych príjmov, t. j. príjmov zo závislej činnosti a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
V ďalšom je to zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb s dvomi sadzbami dane, pričom vyššia z týchto sadzieb bude uplatňovaná pre fyzické osoby, ktorých základ dane v roku 2013 presiahne sumu cca 34 000 eur.
V ďalšom je to zavedenie osobitnej sadzby dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov vrátane všetkých nás, ktorí dnes sedíme a stojíme v tejto snemovni, vrátane pána prezidenta a ďalších členov vlády, predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
A v ďalšom je tu navrhnuté zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby a takisto úprava zdanenia podielov na zisku, vykázanosť za zdaňovacie obdobie do 31. decembra 2013.
Toľko na úvod. Ďakujem.