Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán minister, čo sa týka našich vzájomných reakcií s pánom Jarjabkom, žiadne obavy. Pán kolega Jarjabek vie, že ak zaútočí, dostane to späť dvojnásobne.
No ale k tomu podvodu. No nás naozaj neobviňujte z toho, že my sme urobili nejaký podvod. No, prepáčte, aj podľa preferencií, samozrejme, sa dalo niečo usudzovať, ale nikto ešte nemohol vedieť presne pred voľbami akáže to vláda bude.
Ďalšia vec je tá, že nikde nemáme v našom programe napísané, že okamžite po nástupe do vlády zrušíme koncesionárske poplatky. Urobili sme to v reálnom čase. Ten návrh som predložil prakticky v prvom roku svojho pôsobenia. Čiže myslím si, že to je naozaj na začiatku funkčného obdobia konkrétneho ministra.
A tu musím povedať, áno, my sme to chceli zrušiť k 1. 1. 2012, taký bol návrh z ministerstva kultúry. Bol to veľký súboj s ministerstvom financií, aj môj osobne s ministrom financií. Nakoniec bol možný len takýto kompromis, pretože by sme na to ako SaS nemali dosť hlasov od našich koaličných partnerov. Preto to bol tento kompromis. Nič iné za tým nebolo, len snaha prijať lepšie riešenie ako to, ktoré navrhujete teraz.
Podvod ste urobili na ľuďoch, pretože ste nikde vo svojich dokumentoch, ani vo volebnom programe, ani v programovom vyhlásení vlády, nedali ani najmenšiu zmienku, že chcete znovu zaviesť koncesionárske poplatky od roku 2013. Čiže oprávnene musím hovoriť o tom, že je to podvod.
A chýba mi ale podstata, pán minister. A ja viem presne, v akej situácii vy budete, viem to naozaj presne odhadnúť. Čiže do istej miery aj jemne s vami súcitím, lebo tie rokovania s ministrom financií Kažimírom nebudú jednoduché. Kde chcete od neho vytiahnuť tých 30 mil.? A toto je tá podstata, nemáte zabezpečené financovanie RTVS do ďalších rokov.

Chcem uistiť kolegu Jarjabka, že som úplne pokojný a zároveň chápem vašu nervozitu, lebo naozaj idete schváliť jeden asociálny zákon, ktorým porušujete elementárny sľub vašim voličom.
Len, pán kolega, chcem vás požiadať o jednu vec už len z toho dôvodu, že sme členovia toho istého výboru. Skúste, prosím vás, niekedy hovoriť k veci. Skúste niekedy uviesť čo len jeden jediný argument. Ja som sa snažil argumentovať. Ja som nenapádal. Samozrejme, politicky som zastrešil to svoje vystúpenie, pretože, áno, som presvedčený sú to ďalšie rany istoty aj vašim voličom. Toto nie je o žiadnych 12 %, toto je voči všetkým. Ale ja nepočujem z vašej strany jeden jediný argument, prečo napríklad môj návrh, ktorý som predložil minulý rok, je zlý, prečo je zlé financovanie zo štátneho rozpočtu v súčasnej situácii, keď jednoducho vieme, aká je sociálna situácia obyvateľstva. Vieme, čo ste im sľubovali. Vieme, aký je stav verejnoprávneho vysielania. Vieme, že váš návrh nepostačuje na financovanie inštitúcie, že jednoducho vystavujete inštitúciu obrovskému riziku a aj riziku politického vydierania, pretože ten manažment bude visieť na šnúrke gatí vašej vlády. Taká je realita. Uvádzal som argumenty a chcem vás požiadať, skúste niekedy tie argumenty uviesť aj vy. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, milí hostia, toto je zlý návrh. Je to len ďalšia rana istoty strany SMER peňaženkám občanov a tiež samotnému RTVS. A musím povedať, že je to dokonca aj volebný podvod. SMER totiž nemal ani vo svojom volebnom programe a takisto ani vláda strany SMER nemá v programovom vyhlásení vlády čo len jedinú zmienku o tom, že by plánovala zaviesť koncesionárske poplatky od 1. 1. 2013, a by som bol presný, úhrady za služby verejnosti. To považujem naozaj za podvod na občanoch, keďže SMER pred voľbami sľuboval istoty. Toto nie sú istoty, toto sú reálne rany istoty.
Keď sme minulý rok schválili zrušenie koncesionárskych poplatkov k 1. 1. 2013, my ako strana SaS sme mali na to mandát takmer 1 mil. občanov v referende. Mali sme to vo volebnom programe. A presadili sme to do programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej. To je politicky korektné, a to bez ohľadu na to, že je to možno viac alebo menej populárne riešenie. Je to politicky korektné, preto hovorím teraz o volebnom podvode na občanoch a ich peňaženkách.
A je to aj veľký atak voči firmám, voči podnikateľom, pretože opätovne sa zavádzajú poplatky aj pre zamestnávateľov, pričom nekvalitu tohto takzvaného zástrčkového zákona môže dokresliť aj predstava, ako, povedzme, v automobilke s trojzmennou prevádzkou, kde ľudia pracujú v pásovej výrobe, majú popri tom sledovať televízor. Je to absurdná predstava, ktorá len dokresľuje absurdnosť tohto zákona.
Uvediem ďalšie argumenty pre ktoré som presvedčený, že v súčasnej situácii ide o naozaj zlý návrh.
Navrhovaná výška koncesionárskych poplatkov, a to je tá rana istoty aj pre samotný RTVS, totiž nepostačuje na udržateľné financovanie verejnoprávnych médií. Na to je potrebných zhruba 100 mil. eur, čo umožňuje zákon, ktorý som navrhol a ktorý je účinný od 1. 1. 2013. Koncesionárske poplatky, tak ako sú navrhnuté v súčasnej výške, ak sa teda nedočkáme možného zvýšenia na 6 eur, ako sa to už objavuje ako možný zámer, môžu priniesť financie na úrovni zhruba 72 mil. eur. Je tu teda jasný a jednoznačný nepomer medzi tým, čo inštitúcia potrebuje na svoje normálne fungovanie, a tým, čo môže priniesť navrhovaná výška koncesionárskych poplatkov.
Ďalší fakt. Len výber koncesií ročne stojí RTVS sumu približne 3 mil. eur. To je takmer 100 mil. korún, ktoré inštitúcia musí zaplatiť len na to, aby tú nepostačujúcu sumu 72 mil. získala do svojho rozpočtu. Je zrejmé, že tieto peniaze by mohli byť omnoho efektívnejšie minuté na program alebo technický rozvoj inštitúcie.
Podľa môjho názoru, a teraz už hovorím možno o slovenských reáliách, je spravodlivejšie, ak za služby verejnoprávnych médií nemusia platiť tí diváci a poslucháči, ktorí ich nevyužívajú. A RTVS je financovaná zo štátneho rozpočtu, čiže nielen z daní občanov a firiem, nehovoriac o tom, že platiť musia aj tie obete tohto tzv. zástrčkového zákona, ktoré vôbec televízny alebo rozhlasový prijímač ani doma nemajú.
Z toho vyplýva ďalší argument alebo ďalší fakt. Ochota ľudí platiť koncesie je nízka aj vzhľadom na nízky kredit verejnoprávneho vysielania, ktoré bolo do roku 2011 najmä v prípade STV veľakrát politicky zneužité a ekonomicky devastované. Aj to je dôvod, prečo sa množia názory, že verejnoprávne médiá treba zrušiť. Aj preto si myslím, že ak štát chce zachovať verejnoprávne vysielanie a eliminovať takéto zámery, návrhy alebo pokusy, je lepšie ak zabezpečí financovanie z rozpočtu.
Dostávam sa k tej sume, ktorú som definoval ako nedostatočnú. Čiže RTVS bude popri koncesiách potrebovať každoročne ďalších 30 mil. eur na svoju existenciu. Možné to je, samozrejme, cez inštitút zmluvy so štátom alebo priamou dotáciou z rozpočtu s tým, že rámec zmluvy so štátom v tej minimálnej výške je definovaný. A nie je to ani polovica tej sumy 30 mil. A teraz nastáva situácia, kde zobrať zvyšné peniaze, presnejšie, kto o tom bude rozhodovať. No rozhodovať o tom bude ad hoc vláda jednej strany, ktorá pokojne môže postupovať podľa princípu alebo podľa hesla: „Vo vzťahu k manažmentu poslúchaš, dostaneš viac peňazí, neposlúchaš, nedostaneš ich.“ Toto je situácia, ktorá pokojne môže nastať.
A tu je aj veľký rozdiel medzi tým, čo sme presadili my minulý rok, čo má byť účinné od 1. 1. 2013, a to je zákonná úprava financovania. Je tu naozaj stanovená minimálna výška odvíjajúca sa od hrubého domáceho produktu. Tá minimálna výška je 90 mil., pri predpokladanom raste to máme dokonca už cez 100 mil. A je to naozaj podľa princípu, keď sa darí ekonomike, dostane aj RTVS viac finančných prostriedkov na svoj rozvoj. Myslím si, že je to korektné. Ale je tam jeden obrovský rozdiel. Nerozhoduje z roka na rok ad hoc vláda, minister financií, minister kultúry o tom, koľko finančných prostriedkov dostane inštitúcia. Ale je to zapísané v zákone.
Takže, dámy a páni zo strany SMER, keď hovoríte o tom, a spomína to aj dôvodová správa, že snahou tohto zákona je okrem stabilizácie fungovania verejnoprávneho vysielania, čo z ekonomického hľadiska, samozrejme, je jasne vyvrátené, aj zabezpečiť nezávislosť tejto inštitúcie, tak vám musím povedať, že predkladaným návrhom dosahujete pravý opak. To je realita, ktorú docielite. Kladiem otázku, či to nie je zámer.
Chcem korektne, samozrejme, povedať, že financovanie verejnoprávnych médií prostredníctvom koncesionárskych poplatkov je absolútne legitímne. Vo viacerých krajinách Európskej únie, resp. členských krajinách EBU je to bežný spôsob. Rovnako je tam však bežný spôsob aj financovanie zo štátneho rozpočtu. A takých príkladov máme takisto viacero v rámci európskych krajín. Sú to predovšetkým krajiny Beneluxu, resp. krajiny z Pyrenejského polostrova. A potom je, samozrejme, ten zmiešaný model, že sa využíva viac zdrojov financovania. Čiže aby sme si to vyjasnili, poviem, oba navrhované spôsoby sú legitímne.
Osobne som však presvedčený, že v konkrétnej situácii Slovenska, v slovenských reáliách je tento návrh a financovanie prostredníctvom koncesionárskych poplatkov zlé. Uviedol som aj argumenty, prečo som o tom presvedčený.
Aj v tomto kontexte je legitímna snaha manažmentu RTVS dokonca ich zvýšiť. Objavuje sa návrh, aby sa z tých 4,64 eura zvýšili koncesionárske poplatky na 6 eur. Áno, je to legitímne. Oni veľmi dobre vedia, že tých 70 mil. im nebude stačiť na fungovanie. A bohvie, koľko dostanú zo zmluvy so štátom. To, samozrejme, nebudú nikdy vedieť dopredu, pretože to nebude garantované. Viete si predstaviť, a teraz možno niektorí z vás majú skúsenosti aj s manažovaním firiem alebo inštitúcií alebo riadením nejakých firiem, ako sa bude rozpočtovať taká inštitúcia? Veď ten manažment do poslednej chvíle nebude vedieť, koľko má finančných prostriedkov na ďalší rok. Veď si uvedomme situáciu, kedy sa schvaľuje rozpočet, kedy sa definitívne schvaľuje v Národnej rade, lebo jedna vec je predložiť ho, druhá vec je schváliť ho. Koľko finančných prostriedkov má k dispozícii inštitúcia v takom prípade, nebude to vedieť ten manažment.
Čiže naozaj takýmto návrhom poslanci strany SMER ohrozujú existenciu verejnoprávneho vysielania z ekonomického hľadiska. To sú jednoducho fakty. Čiže preto som presvedčený, že je to zlé riešenie nielen pre občanov, ale aj pre RTVS.
Mimochodom, súčasťou predloženej novely je aj návrh na zmeny v Audiovizuálnom fonde. To nepovažujem za nejaké dramatické, len na to upozorňujem. Zvyšuje sa tým kompetencia ministra, ktorý môže bez udania dôvodu odvolať člena Rady Audiovizuálneho fondu. To je trochu zvláštne. Pokiaľ hovoríme o verejnoprávnej inštitúcii, hovoríme o nezávislom financovaní filmovej tvorby. Na to naozaj nevidím najmenší dôvod, ak by ho odvolával, tak by to malo byť za dopredu určených dôvodov alebo vo vzťahu k jasne definovaným dôvodom, ale nie bezdôvodne. Pochybnosť vyvoláva aj to, že vlastne tento návrh nie je súčasťou všeobecnej časti dôvodovej správy, ale, opakujem, toto nepovažujem, pán minister, za niečo dramatické, čo by ohrozovalo ďalšiu existenciu Audiovizuálneho fondu. To korektne uvádzam, ale zároveň to musím spomenúť.
Na základe toho a tých argumentov, ktoré som uviedol, chcem dať preto návrh, aby sa nepokračovalo v prerokúvaní tohto návrhu, resp. vyzývam pána ministra, poslancov strany SMER, aby stiahli tento návrh z rokovania, pretože ten návrh je zlý. A pripomínam im, že pred voľbami sľubovali, že ľudia si zaslúžia istoty. Ak ten návrh nestiahnu, tak je zrejmé, že z tých istôt sú opäť len ďalšie rany istoty. Ďakujem pekne.

Dámy a páni, už som to povedal, celé toto, čo sa tu deje aj s vystúpeniami kolegov zo SMER-u, je jedno veľké pokrytectvo. Vytvára sa tu zdanie, že v minulosti akési nezávislé rady plné odborníkov, nezávisle a apoliticky volili generálnych riaditeľov. Nie je to pravda. Tí generálni riaditelia, pokiaľ hovorím o pánovi Hrehovi a Nižňanskom, čo je mimochodom skutočne manažérsky výkvet, boli tak či tak vyberaní v SMER-e. Aj kolega Jarjabek ako v minulosti predseda rady bol vyslaný vtedy HZDS do tohto orgánu. Čiže ataky na súčasné znenie zákona sú pokrytecké. Toto ale, čo sa deje, je jedna veľká politická fraška, pravdepodobne alebo s veľkou pravdepodobnosťou protizákonná.
Aj z neoficiálnych rozhovorov s vami pri zachovaní istej miery súdnosti je zrejmé, že viacerí z vás s tým majú problém. S tým, na čom sa idú zúčastniť. Nehovoriac o tom, že mnohí z vás sú dotlačení do voľby kandidáta, s ktorým ani nie sú stotožnení.
Dámy a páni, na takejto fraške sa poslanci SaS nezúčastnia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pri všetkej úcte, kolegovia, prestaňte s tým pokrytectvom. Prestaňte s tým, že tu boli nejaké nezávislé, nepolitické rady plné nezávislých odborníkov.
Pán kolega Jarjabek, teba kto vyslal do rady? Len chcem povedať, pána kolegu Jarjabka, pri všetkej úcte, no neposlala do rady asociácia záhradkárov alebo hvezdárov, poslalo ho tam HZDS. Pri všetkej úcte, kto rozhodoval o voľbe a výbere pánov Hrehu a Nižňanského? Veď to bola diskusia v rámci SMER-u. Veď si nezakrývajme oči, neoblbujme ľudí. A potom to vaši nominanti v rade jednoducho zrealizovali. Taká je skutočnosť.
To je inak odpoveď aj Igorovi Matovičovi a jeho snoch o nejakých nezávislých odborníkoch, ktorých tiež jednoducho niekto musí niekde ustanoviť.
Čiže prosím vás, buďme aspoň korektní a hovorme úprimne. O politizácii médií verejnej služby nerozhoduje spôsob voľby, pretože v parlamente boli zvolení Rybníček, Zemková, v rade vaši nominanti na vaše návrhy Hreha, Nižňanský. Porovnajte si kvalitu a výsledky hospodárenia len týchto štyroch.
Viete, čo je podstatné? Podstatné je to, ako sa politici k médiám správajú a či ich politicky neznásilňujú, tak ako sa to dialo za vašej vlády, za našej vlády sa to jednoducho nedialo. Čiže porovnávate neporovnateľné. My na rozdiel od vás sme postupovali v súlade so zákonom. Vy s veľkou pravdepodobnosťou postupujete nezákonne.
Nie ste ochotní ani počkať na rozhodnutie Ústavného súdu, to je dôvod, prečo nielen poslanecké kluby KDH a SDKÚ, ale ani ďalšie dva opozičné kluby sa na takomto hlasovaní a takejto politickej fraške nezúčastnia. (Potlesk.)

Veľmi krátka. Veď o priestupkovej imunite v tomto kontexte som hovoril. A návrh na zrušenie priestupkovej imunity tu bol v minulosti len často márnym pokusom alebo marketingovým ťahom. Čiže som presvedčený, že to referendum, ktoré organizovala SaS, prispelo k tomu, že ten proces sa naštartoval. Áno, v prvom kroku to bola priestupková imunita. Tam nebola potrebná ústavná väčšina. A teraz je šanca získať ústavnú väčšinu na zrušenie trestnoprávnej imunity.

Pekný deň, dámy a páni. Návrh na zrušenie či už priestupkovej alebo trestnoprávnej imunity bol v tejto snemovni v minulosti mimoriadne vďačnou politickou témou. Spomínal to už môj predrečník Paľo Hrušovský. Príznačné pri predkladaní týchto návrhov zväčša bolo to, že cieľom nebolo to, aby tieto návrhy prešli, ale neprešli. To je naozaj politická realita. V podstate tieto návrhy slúžili ako marketingové nástroje. Niekoľkokrát mnohí z vás aj priamo zažili tie divadlá pri prerokúvaní takýchto návrhov.
Som presvedčený, že po tom, ako sme dokázali zrušiť priestupkovú imunitu, sa tentoraz odhodlá slovenský parlament zrušiť aj imunitu trestnoprávnu. Som presvedčený, že teraz konečne po dlhých rokoch už nepôjde o to klasické marketingové divadlo, ale je tu naozaj úprimná snaha a v prípade možno niektorých poslancov aj istá obava nepodporiť takýto návrh. Som preto presvedčený, že tentoraz to bude úspešné rokovanie a úspešné hlasovanie. Som zároveň aj rád, že som členom strany, ktorá prispela k tomu, že azda po prvýkrát parlament úprimne má snahu zrušiť po priestupkovej imunite aj trestnoprávnu imunitu. Organizovali sme referendum, kde takmer milión občanov sa vyjadrilo vcelku jednoznačne, aký má na to názor. Som presvedčený, že aj predchádzajúca vláda Ivety Radičovej to myslela úprimne. Mali sme to ako súčasť programového vyhlásenia, len vzhľadom na politickú realitu a to, že nebola k dispozícii ústavná väčšina, sa nám to nepodarilo presadiť. Teraz sme už naozaj v inej polohe.
Zmysel zrušenia trestnoprávnej imunity, tak ako to vidím ja, spočíva v tom, že v minulosti tu bolo takmer tridsať žiadostí o zrušenie imunity vo vzťahu k jednotlivým poslancom. A často sa či už príslušný výbor alebo snemovňa uchyľovala k tomu, že neskúmala to, čo by mala, to znamená akési procesné dôvody, prečo by nemala podporiť takýto návrh, ale často sa poslanci stavali do polohy sudcov, resp. politikov. A nebola snaha pristupovať k jednotlivým návrhom podľa toho, ako to ustanovuje zákon. Preto sa stalo aj v niektorých prípadoch, že Národná rada zamietla alebo nedala súhlas na trestné stíhanie. Mnohí si dokonca pamätajú aj tie nočné rokovania, keď parlament zbavoval imunity bývalého šéfa tajnej služby Ivana Lexu. Vieme, čo sa tu všetko dialo, koľko tu bolo emócií. Som osobne presvedčený, že toto ani v minulosti nebola úloha zo zákona poslancov, a preto je dobré, že tento inštitút a táto kompetencia a táto právomoc vypadne z nášho právneho systému.
Ďalší dôvod, pre ktorý vidím, že je tu naozaj reálna šanca presadiť zrušenie trestnoprávnej imunity, je tlak verejnosti, ktorý naozaj mnohí z politikov cítia. Aj keď možno neboli presvedčení o tom, že by niečo také podporili, tak teraz si to nedovolia. Ten tlak verejnosti eskaloval aj v súvislosti s kauzou Gorila. A myslím si, že túto legitímnu požiadavku verejnosti tentoraz Národná rada naplní. Totižto zachovanie trestnoprávnej imunity, koniec koncov treba povedať úprimne, vo viacerých krajinách Európskej únie existuje táto imunita dokonca aj širšia, aká je súčasne v našom právnom poriadku, má zmysel, ale zmysel má podľa môjho názoru zachovanie takéhoto inštitútu naozaj v krajinách, kde môže dojsť k zneužívaniu zo strany vládnej moci. V minulosti práve opozícia často argumentovala svojím nesúhlasom s podporou takéhoto návrhu, že má reálne obavy, že vládna moc môže zneužiť represívne zložky na stíhanie opozičných poslancov. Ako opozičný poslanec prehlasujem verejne, že takúto obavu nemám. Myslím si, a teraz bez ohľadu na to, kto je teraz pri moci, že máme vládu jednej strany, že táto krajina je už tak civilizovaná, že k takýmto aktom dochádzať nebude. Je preto naozaj reálna šanca, že tentoraz trestnoprávnu imunitu zrušíme. No a ak sa nám to podarí, tak som presvedčený, že postupne môže rásť aj dôveryhodnosť tohto parlamentu, ktorá je v tejto spoločnosti mimoriadne, mimoriadne nízka. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Na väčšinu vystúpenia pána poslanca Senka sa nedá reagovať, pretože sám uviedol, že bude ilustrovať. No tie ilustrácie samozrejme boli farebné, rozmanité, ale nie sú predmetom našej debaty, hoci ja sám by som mal záujem, pokiaľ sa spájajú otázky s tým, čo spomínate, aby sa našiel priestor, kde by sa na tie otázky aj odpovedalo. Ten priestor je niekde inde ako tu.
Možno len pripomienka. Ak to, čo ste spomínali, sú nejaké reálne podozrenia, o čom ja neviem, ale pokojne sa o tom treba baviť, dokonca si myslím, že ak viete preukázať nejaké pochybenia, tak o tom aj ste, a hlásim sa k tomu aj ja, sme povinní to riešiť, minimálne na pôde výboru. No, ale ak by tie podozrenia boli reálne, no tak potom asi ťažko by bol hospodársky výsledok tej inštitúcie taký, aký je. To znamená zisk 22 milónov. No potom naozaj pri tej kumulovanej strate 46 mil. z obdobia vášho generálneho riaditeľa pána Nižňanského, tak to potom neviem, čo by sa tam už muselo diať. Čiže to len k tým ilustráciám, ktoré ste spomínali.
No a k tomu zámeru, ktorý mi, ktorý spájate so mnou, ja sa k nemu otvorene hlásim. Áno, bolo mojím zámerom zákonom ošetriť a ochrániť verejný záujem. Ale v tomto prípade verejný záujem nebol poškodený ani ohrozený. Ten by bol jedine vtedy, kedy by existoval reálny a nevýhodný zmluvný záväzok a schyľovalo by sa k jeho podpisu alebo k jeho uzavretiu v neprospech Rozhlasu a televízie Slovenska. K takému niečomu jednoducho nedošlo.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Jarjabek, no práve preto, že existujú rôzne právne názory, som navrhol, aby sme vrátili rokovanie o tomto bode programu späť na výbor. To je kvalifikovaná pôda na to, aby sme sa mohli ďalej vyjadriť k jednotlivým právnym stanoviskám, posúdiť ich a následne naozaj predložiť kvalifikovaný návrh, ktorý, bohužiaľ, v tejto chvíli v pléne predložený nie je. O tom, čo všetko z hľadiska politizácie sa dialo vo verejnoprávnych médiách, veľmi dobre vypovedal vo svojom vystúpení kolega Beblavý. Nebudem sa opakovať, niektoré skutočnosti som uviedol aj ja. Jednoducho, to sú absolútne neporovnateľné obdobia a neporovnateľné správanie jednej a druhej garnitúry. A musím povedať, že vo vašom prípade v tých rokoch 2006 - 2010, a možno z úcty k vám nejdem do obdobia mečiarizmu, tak to naozaj asi by som na túto tému bol veľmi, veľmi zdržanlivý vo vašom prípade.
Pán poslanec Martvoň, no ja som to už spomínal vo svojom vystúpení, naozaj v prípade vôbec vzniku informačnej povinnosti je potrebné splniť kumulatívne dve podmienky. Čiže ja som to vysvetľoval, nemožno teda hovoriť o vzniku informačnej povinnosti v tomto prípade.
Pán poslanec Senko, verejný záujem, to je podstatné, bol či nebol poškodený verejný záujem v tomto prípade? Nebol. To je úplne jednoznačné, pretože žiaden návrh vôbec zmluvného záväzku v tejto chvíli neexistuje, nieto že by bol podpísaný.
Čo sa týka tej zmluvy s Towercomom, mám informácie akurát také, že tá zmluva bola nevypovedateľná už za, a podpísaná za vášho riaditeľa Nižňanského. Čiže to, čo hovoríte ďalej... (Vystúpenie prerušeného časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, povedzme si najskôr v úvode, o čo v tomto prípade ide. Nehrajme sa na slepú babu, pomenujme to na rovinu a otvorene.
Ide v tomto prípade o ochranu zákonnosti? Som presvedčený, že nie. Argumenty zazneli, niektoré spomeniem aj vo svojom vystúpení. Ide nebodaj o záchranu inštitúcie, ekonomickú, programovú, personálnu? Ide o snahu zlepšiť program? Ide o snahu zabrániť tomu, čomu čelila slovenská televízia pred vyše rokom, to znamená, totálnemu krachu pripraveným exekúciám? Nie. Ide o osobu Miloslavy Zemkovej? Aj tu som presvedčený, že priamo nie, veď za vašej prvej vlády bola generálnou riaditeľkou Slovenského rozhlasu. Ide o jediné, ide o snahu mocensky a politicky ovládnuť Rozhlas a televíziu Slovenska, povedzme si to na úvod na rovinu a otvorene. Preto v súvislosti s celou touto kauzou, kauza to už je, akokoľvek to môžu kolegovia vnímať inak, ozývajú sa už aj medzinárodné organizácie. Preto v súvislosti s touto kauzou tá rýchlosť, nedočkavosť, preto tie chyby procesné aj vecné, preto ten amaterizmus a preto to babráctvo.
Pripomeňme si, čo sa udialo v predchádzajúcich dňoch predovšetkým na výbore pre kultúru a médiá. Najskôr bolo prvé zasadnutie výboru, v bode Rôzne pripravený návrh, ktorý bol v podstate reakciou na list pána Lysého, ktorý sa už mimochodom nechal počuť, že ani vo sne si nemyslel, že jeho otázka môže vyústiť do takýchto rozmerov. Tak v bode Rôzne pán predseda výboru predložil návrh na odvolanie generálnej riaditeľky. S kolegami sme sa snažili aspoň o jediné, aby priami aktéri, to znamená generálna riaditeľka a predseda Rady RTVS, o ktorých vyjadrenia a konanie sa predkladatelia tohto návrhu až do dnešného dňa opierajú, mohli na zasadnutí výboru vystúpiť. Koaličná väčšina to odmietla. To je tiež signifikantné k celému tomuto konaniu. Potom prišlo ďalšie rokovanie výboru, pretože pri tej nedočkavosti sa udialo to, že návrhu chýbalo odôvodnenie. To znamená, že návrh bol nekvalifikovaný aj z procesného hľadiska. Výbor, koaličná väčšina vo výbore musela túto chybu naprávať, no a, samozrejme, aj pod istým tlakom, keďže opticky to naozaj vyzeralo zle, že ani Kollár, ani Zemková nedostali priestor, tak tento raz už boli pozvaní. Samozrejme nielen oni, bol tam aj z Konta nádeje a zástupcovia jednej zo siedmich odborových organizácií. Pretože veď je vhodná situácia na to, aj keď nie k meritu veci, ale bol tu priestor, aby sa vzniesla aj kritika za úplne iné veci na hlavu generálnej riaditeľky.
Aký je výsledok konania nášho výboru a jeho dvoch zasadnutí? Výsledok je taký, že k dispozícii sú dve uznesenia, dokonca sú tu dva právne výklady alebo stanoviská legislatívneho odboru Národnej rady, dokonca aj dvoch spravodajcov už sme počas genézy tohto prípadu mali pri predkladaní tohto návrhu. Spomínam to preto, lebo aj to je dôkaz, že ide naozaj o účelovú snahu a nejde o snahu reálne dodržať zákon a postupovať v zmysle zákona.
Čo je najväčší problém celej tejto kauzy? Najväčší problém je pochopiteľne v tom, že nie je zákonný dôvod na odvolanie Miloslavy Zemkovej z postu generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska. Predkladatelia sa pri svojom návrhu opierajú o ustanovenie zákona o Rozhlase a televízii Slovenska, a to konkrétne § 18 ods. 4 písm. c), že generálny riaditeľ nesplnil povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. b). Tá povinnosť sa týka písomného informovania rady o zámere vstúpiť do zmluvného záväzky, predmetom ktorého je plnenie, ktoré presadzuje sumu 100 tis. eur.
Dámy a páni, ak hovoríme o porušení povinnosti, tak v prvom rade by musel existovať zmluvný záväzok. V tomto prípade však zmluvný záväzok neexistuje. Ak neexistuje zmluvný záväzok, tak logicky z toho vyplýva, že nemôže existovať ani zmluvná povinnosť. No ak neexistuje zmluvná povinnosť, tak opäť, vcelku logicky, ju nemožno porušiť. Myslím si, že pochopiteľné pre každého.
Pred chvíľou som pánovi profesorovi Mamojkovi odpovedal faktickou poznámkou, že v tomto prípade naozaj nejde o povinnosť dať schváliť nejaký návrh, krok alebo aktivitu. Tu ide naozaj o povinnosť informovať. Z opisu skutkového stavu je zrejmé, že porušenie povinnosti generálnej riaditeľky podľa § 15 ods. 3 písm. h) zákona o RTVS nespočívalo v tom, že by nepredložila písomnú informáciu rade, ale v tom, že predmetnú informáciu predložila neskoro. Koniec koncov je potvrdené, že o tomto bode Rada RTVS rokovala a bola jej predložená táto informácia. Zo znenia § 15 ods. 3 písm. h) zákona o RTVS je zrejmé, že k vzniku informačnej povinnosti je potrebné kumulatívne spojenie dvoch podmienok. Po a) musí existovať zámer vstúpiť do zmluvného záväzku alebo vzťahu a po b) musí ísť o taký zmluvný vzťah, predmetom ktorého je plnenie presahujúce sumu 100 tis. eur. Zároveň je z predmetného ustanovenia zrejmé, že neobsahuje žiadnu lehotu, v ktorej má generálny riaditeľ túto povinnosť splniť. Pojem zmluvný vzťah je z hľadiska obsahu vždy definovaný prinajmenšom dvoma náležitosťami, a síce stranami zmluvného vzťahu a jeho predmetom. Ak prinajmenšom jedna z týchto náležitostí absentuje, nie je možné o zmluvnom vzťahu hovoriť. Z tohto pohľadu, ak absentuje druhá zmluvná strana, ktorú má potencionálne vygenerovať práve obchodná verejná súťaž, nie je možné identifikovať zmluvný vzťah a teda ani kvalifikovane plniť povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. h) zákona o RTVS.
Dámy a páni, aj logické, aj právne vysvetlenie vášho počínania je úplne zrejmé. Ak sa rozhodnete zdvihnúť ruky tak, ako vaši kolegovia na výbore za tento návrh, s veľkou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou pôjde o nezákonný postup. Z hľadiska tohto ustanovenia zákona je dôležitá ešte jedna charakteristika. A teraz sa už dostávame k niečomu, čo určite poznáte a čo je dôležité pri výklade každého zákona, a to je zámer predkladateľa. Zhodou okolností viem, o čom hovorím, lebo som predkladateľom tohto zákona. Toto ustanovenie sa dostalo do zákona o RTVS z jedného základného dôvodu, a tým dôvodom je ochrana verejného záujmu. Aby sa jednoducho nestávali veci, ako v minulosti za pôsobenia vašich generálnych riaditeľov, že o niektorých veľkých zmluvách sa či už rada alebo dozorná komisia alebo celá odborná či laická verejnosť dozvedela až ex post. Až potom, ako takéto zmluvy boli podpísané. Možno spomeniem len jednu, je to zmluva na pätnásť rokov s Towercomom na šírenie televízneho signálu. O výhodnosti tejto zmluvy si každý môže urobiť svoj názor sám. Bola podpísaná za vášho generálneho riaditeľa pána Nižňánskeho a naozaj sme sa všetci o nej dozvedeli až ex post. Čiže už nebolo možné meniť túto zmluvu alebo protestovať voči jej podpísaniu. Toto bol základný dôvod. Dokonca pre korektnosť uvediem, že v rámci pracovnej skupiny práve takúto ochranu verejného záujmu a týmto spôsobom navrhol vtedajší predseda Dozornej komisie Slovenskej televízie pán Galamboš, ktorý naozaj vedel, o čom hovorí a vedel, prečo niečo také navrhuje. Práve preto som súhlasil s tým, aby sa takéto ustanovenie do návrhu zákona dostalo. Aj v tomto prípade musím konštatovať ako predkladateľ, že nedošlo, nedošlo k poškodeniu verejného záujmu, pretože neexistuje návrh zmluvy, neexistuje zmluvný partner, neexistuje žiadny zmluvný záväzok a ani nedošlo ku konaniu, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohlo poškodiť Rozhlas a televíziu Slovenska. Myslím si, že to je absolútne jasné.
Vo svojom vystúpení chcem zareagovať aj na to, čo tu spomínal pán minister Maďarič vo svojom vystúpení, že sme okresali kompetencie rade v porovnaní s tým, aké kompetencie mala predtým Rada Slovenskej televízie, hovorím o kontrolných kompetenciách. No, toto naozaj nie je pravda. S plnou vážnosťou to hovorím, nie je to pravda. Naopak, kompetencie kontrolným orgánom v tomto prípade rade, ktorá zároveň má aj kompetencie dozornej komisie, sme zvýšili. A dôkaz? No veď toto konkrétne ustanovenie napríklad. Ale zvýšili sme kompetencie rady aj v iných prípadoch.
Čiže, dámy a páni, v tomto prípade máme obžalovaného, máme žalobcu, máme osemdesiattričlenný súdny tribunál. Problém je v jednom. Nie sú dôkazy a dokonca ani svedkovia. Tak naozaj sa pýtam, ako chcete obžalovaného odsúdiť? Za svedka v tomto prípade bol až doteraz považovaný predseda Rady RTVS pán Miroslav Kollár. Dokonca jeho slová sú citované, alebo jeho vyjadrenie je citované aj v tom dodatočnom zdôvodnení tohto návrhu. Nuž, musím vám povedať, že pán Kollár sa opakovane a jednoznačne vyjadril, že nedošlo k porušeniu zákonnej povinnosti zo strany generálnej riaditeľky. Hovorí to ako predseda orgánu, voči ktorému je generálna riaditeľka povinná zo zákona konať. Ani svedok nie je. Naopak, svedok v tomto prípade vypovedá v prospech obžalovanej.
Práve preto, aké vecné a procesné nedostatky má tento návrh, som si na výbore dovolil predložiť nesúhlasné stanovisko, na ktoré stačí tretina poslancov príslušného výboru, ktoré si dovolím prečítať, lebo pán spravodajca to myslím neodcitoval, alebo neprečítal pri predkladaní uznesenia.
Takže nesúhlasné stanovisko poslancov výboru Krajcera, Abrhana, Kvasničku, Solymosa, Vášáryovej a Viskupiča. Nesúhlasné stanovisko opierame o skutočnosť, že nie sú naplnené podmienky podľa § 18 ods. 4 písm. c) zákona č. 532/2010 Z. z. a teda nie sú splnené zákonné dôvody na odvolanie. Zákon č. 532 v § 15 ods. 3 písm. h) hovorí o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ktorého plnenie presahuje 100 tis. eur. Nie záväzku, kde je predpoklad presiahnutia 100 tis. eur, ale kde je isté, že táto suma bude presiahnutá. Z podkladov poskytnutých členom výboru, ako ani z dokumentov dostupných na webovej stránke RTVS nie je možné zistiť, na akú sumu by sa RTVS mohla zaviazať, keďže všetko nasvedčuje tomu, že suma záväzku mala byť výsledkom súťaže a nebola teda známa v čase zverejnenia súťaže. A nie je známa ani dnes, keďže podľa informácie na webovej stránke RTVS je možné ponuky predkladať až do 16. júla 2012. Z tohto dôvodu povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. h) podľa nášho názoru nevznikla, a preto ju nebolo možné porušiť. Odhliadnuc od toho, zámer vzniká v danom prípade až zverejnením, a preto z povahy veci nie je možné o ňom informovať predtým, ako je zverejnený, predtým ako vôbec vznikne, ale až po tom, ako k zverejneniu dôjde. Navyše, v § 18 ods. 4 písm. c) zákona č. 532 vyžaduje konanie vo veci návrhu ako podmienku vzniku odvolacieho dôvodu, čo v prípade povinnosti podľa § 15 ods. 3 písm. h) prichádza do úvahy až vtedy, ak návrh existuje, čo nastane až momentom, kedy bude existovať návrh zmluvy, ktorá vyjde z procesu, v tomto prípade obchodnej súťaže. Ani táto podmienka nebola naplnená.
Dámy a páni, ešte stále máte možnosť sa rozhodnúť, ešte stále môžete zvážiť, že či sa v budúcnosti bude plénum alebo časť tých poslancov, ktorí zahlasujú za tento návrh, možno aj hanbiť za svoje konanie. Aj v tejto chvíli už existujú stanoviská, vyjadrenia medzinárodných organizácií, a nie zanedbateľných, medzi nimi aj EBU, čo je únia verejnoprávnych vysielateľov, alebo Medzinárodný tlačový inštitút, ktoré vyslovujú vážne znepokojenie nad takýmto konaním výboru a pléna Národnej rady.
Aliancia Fair-play dokonca hovorí a porovnáva toto konanie k Mečiarovmu parnému valcu. Ja práve v súvislosti s tým ponúkam akési východisko, aj vzhľadom na to, že aj kolegovia z výboru, aj pán Číž, aj pán Jarjabek, hovoria o tom, že áno, sú tu rôzne právne stanoviská, rôzne právne názory. No, ak teda existujú v takejto dôležitej veci protirečivé právne názory a ak sa má naozaj plénum rozhodnúť kvalifikovane, tak vytvorme priestor na to, aby sa tieto rôzne právne stanoviská mohli prerokovať a na výbore si ich vyjasniť. Preto vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že o predmetnom návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavy Zemkovej z funkcie rokovať ďalej nebude a tento návrh vracia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Dámy a páni, v tomto prípade nejde o osobu Miloslavy Zemkovej, určite nie priamo, ide tu o to, či táto snemovňa bude rozhodovať na základe zákona a v súlade so zákonom. Ide tu o to, aby tak, ako v minulosti nebola televízia a rozhlas hrubo politicky a mocensky znásilnená. Ak teda Aliancia Fair-play hovorí o Mečiarovom parnom valci, tak naozaj máte šancu nás presvedčiť, že neexistuje iný valec zo Súmračnej a že sa už nerozbehol.
Ďakujem pekne.