Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, úspešné zvládnutie predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016 predpokladá okrem dobrej odbornej prípravy a personálneho vybavenia aj existenciu adekvátne vybaveného pracoviska priamo v Bruseli pre potreby odborného a administratívneho zabezpečenia predsedníctva, ako aj pre potreby uskutočňovania niektorých reprezentačných podujatí. Počas výkonu predsedníctva by mal celkový počet zamestnancov stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli dosiahnuť hodnotu alebo úroveň 198 zamestnancov a 27 stážistov, spolu 225 osôb. Súčasné priestory stáleho zastúpenia sú v nevyhovujúcom technickom stave, vyžadujú si komplexnú rekonštrukciu a sú dimenzované na umiestnenie iba 90 zamestnancov. Súčasná budova stáleho zastúpenia sa používa bez rekonštrukcie od roku 1997, takže dozrela na rekonštrukciu.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v tejto súvislosti pripravilo návrh na riešenie priestorových kapacít stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli počas prípravy a výkonu predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ, ktorý je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní a bude predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky do konca mája tohto roka. Predpokladaný návrh vychádza z analýzy existujúcich priestorov vo vlastníctve Slovenskej republiky v Bruseli, z východísk a priorít pri príprave predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ v roku 2016, ktoré boli schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 392 z 1. augusta 2012, ako aj z prieskumov trhu vykonaných stálym zastúpením Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli a tiež z vypracovaných štúdií zadaných naším ministerstvom projektantom a realitným kanceláriám.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí predkladá dve rovnocenné alternatívy riešenia priestorového zabezpečenia predsedníctva, a to kúpu a prenájom. Obidve alternatívy sú však podmienené. V prípade kúpy novej budovy - predajom nehnuteľnosti Slovenskej republiky v správe môjho ministerstva v Bruseli a v prípade prenájmu - nevyhnutnou rekonštrukciou súčasnej budovy stáleho zastúpenia. Alternatívu kúpy novej budovy a následného predaja dvoch budov v správe ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí považujeme za systémové, efektívne a racionálne riešenie. Slovenská republika získa novú budovu bez náročnej rekonštrukcie a s možnosťou vlastnej konfigurácie priestorov. Po skončení predsedníctva Slovenskej republiky bude možné do tejto novej budovy umiestniť všetkých zamestnancov stáleho zastúpenia a tiež zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Belgicku. Takéto riešenie by v budúcnosti prinieslo úspory pri spoločnom využívaní reprezentačných priestorov, špeciálnych pracovísk, ako aj efektívnejšie zabezpečovanie administratívnej agendy a chodu oboch úradov. V konečnom zúčtovaní pri zohľadnení príjmov a výdavkov bude dopad na štátny rozpočet približne 6,2 mil. eur. Návrh prenájmu kancelárskych priestorov pre všetkých 225 zamestnancov zabezpečujúcich prípravu a výkon predsedníctva a chod stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ vychádza z toho, že súčasná budova stáleho zastúpenia, ako som povedal, je v nevyhovujúcom stave a okrem nedostatočnej technickej spoľahlivosti nepostačuje ani na potrebné zvýšenie počtu zamestnancov počas prípravy a výkonu predsedníctva.
Ako optimálne riešenie sa javí prenajatie priestorov pre všetkých 225 zamestnancov a toto riešenie umožní efektívnu koordináciu aktivít na jednom mieste a vytvorenie primeraných priestorov pre reprezentačné účely, čo na druhej strane môže priniesť úspory pri usporiadaní podujatí bez nutnosti ďalšieho prenájmu. Tým sa umožní aj rekonštrukcia existujúcej budovy počas prípravy a výkonu predsedníctva, do ktorej sa po skončení predsedníctva vrátia zamestnanci stáleho zastúpenia pri EÚ. Rekonštrukciu súčasnej budovy bude potrebné bez ohľadu na predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade EÚ vykonať v krátkom čase pri vysťahovaní všetkých zamestnancov z objektu a ich umiestnení do prenajatého objektu. Vykonanie rekonštrukcie počas prípravy a výkonu predsedníctva má reálny dopad na úsporu výdavkov spojených s rekonštrukciou, ktorú by sme museli inak vynaložiť na ďalší prenájom priestorov pre stále zastúpenie Slovenskej republiky v Bruseli po predsedníctve. V prípade prenájmu a súčasnej rekonštrukcie považujeme za výhodu umiestnenie všetkých zamestnancov na jednom mieste a možnosť vhodne nakonfigurovať priestory podľa potrieb predsedníctva. Celkové výdavky vo výške 13 miliónov 413-tisíc eur pri realizácii tejto alternatívy budú rozložené do 4 rokov 2014 až 2017, pričom v roku 2014 by boli vo výške 3 600 500 eur. Za pozitívum tohto riešenia považujeme skutočnosť, že po rekonštrukcii súčasnej budovy stáleho zastúpenia v Bruseli ostane Slovenská republika vo veľmi výhodnej lokalite. Výhodná z hľadiska pešieho dosahu do európskych inštitúcií.
O dôležitých témach týkajúcich sa predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie chceme viesť otvorený dialóg so všetkými parlamentnými stranami. V tomto duchu sa nieslo aj moje minulotýždňové stretnutie so zástupcami všetkých parlamentných strán, kde sme okrem iného hovorili aj o tejto otázke. Výsledkom tohto stretnutia bola taktiež dohoda na prijatí spoločnej deklarácie parlamentných strán k príprave a výkonu predsedníctva, ktorú o chvíľku, dnes popoludní na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí zástupcovia všetkých strán podpíšu, čo považujem za veľmi pozitívny krok.
Ďakujem za pozornosť, pani predsedajúca, skončil som.

Máte pravdu, pán poslanec, my sme priatelia Ukrajiny a priatelia by si mali hovoriť veci na rovinu. A takto chápeme našu úlohu. Myslím si, že je jeden priestor, na ktorom operuje diplomacia, zahraničná politika a iný priestor je priestor parlamentnej diplomacie a ja len chcem podporiť vás všetkých, aby ste ho využívali. Nám to pomáha. Ďakujem pekne, skončil som.

Jednu vetu, ak môžem, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najskôr uviesť niekoľko základných informácií o prípade Júlie Tymošenkovej pred Európskym súdom pre ľudské práva.
Sťažnosť Júlie Tymošenkovej bola predložená do Štrasburgu 10. augusta 2011 a vzhľadom na jej závažnosť a citlivosť bola posudzovaná prioritne. Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva bol vydaný 30. apríla 2013. Európsky súd pre ľudské práva v ňom jednomyseľne konštatoval, že väzba Júlie Tymošenkovej bola svojvoľná a nezákonná. Už samotný fakt, že väzba bola nariadená na dobu neurčitú, je v rozpore s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práva a základných slobôd.
Súd ďalej dôvodil, že pozbavenie slobody Júlie Tymošenkovej nemalo za cieľ jej predvedenie pred súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, ale boli na to iné dôvody.
Na tomto mieste by som rád poznamenal, že samotný Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku výslovne neuvádza, že Júlia Tymošenková bola zadržiavaná z politických dôvodov. Chcel by som ešte dodať, že rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, nakoľko do troch mesiacov má možnosť ktorákoľvek strana sporu požiadať o predloženie prípadu veľkej komore Európskeho súdu pre ľudské práva. Avšak bez ohľadu na to, kedy rozsudok nadobudne právoplatnosť, plne sa stotožňujú s vyhlásením vysokej predstaviteľky Európskej únie Catherine Ashtonovej a komisára Štefana Füleho, ktorým vyzývajú ukrajinské autority, aby znovu posúdili postavenie Júlie Tymošenkovej, ktorá zostáva vo väzení, napriek tomu, že jej proces nevykazoval známky spravodlivosti, transparentnosti a nezávislosti. Je potrebné doplniť, že viditeľný pokrok v riešení prípadov selektívneho súdnictva sprevádzaný systémovými zmenami v ukrajinskej justícii, je jednou z podmienok pre podpis asociačnej dohody Európskej únie s Ukrajinou, spolu s implementáciou odporúčaní volebnej pozorovateľskej misie OBSE a s realizáciou kľúčových reforiem v zmysle asociačnej agendy.
Tlmočíme našim ukrajinským partnerom, že Európska únia je založená na hodnotách a princípoch a ich dodržiavaní vrátane dodržiavania zásad právneho štátu. Zdôrazňujeme tiež, že systémové reformy na Ukrajine je potrebné robiť nielen kvôli bližšej integrácii s Európskou úniou, ale predovšetkým s ohľadom na celkový rozvoj štátu a rast prosperity jeho občanov. V záujme Slovenska je, aby Ukrajina bola stabilnou, predvídateľnou, prosperujúcou a proeurópsky orientovanou krajinou. Preto podporujeme ekonomickú integráciu a politické pridružovanie Ukrajiny k Európskej únii, ktoré bude založené na rešpektovaní hodnôt a princípov Únie. Slovensko uvedený postoj presadzuje aj na pôde Európskej únie i na medzinárodných fórach a v súvislosti s Ukrajinou patrí medzi najaktívnejšie z členských krajín Európskej únie.
Koncom januára sa v Bruseli z mojej iniciatívy uskutočnilo takzvané stretnutie priateľov Ukrajiny za účasti celého radu ministrov zahraničných vecí členských štátov Európskej únie, ako aj komisára Štefana Füleho. V konštruktívnej atmosfére sa mohli európski partneri nielen zoznámiť s vtedy novým ukrajinským ministrom zahraničných vecí Leonidom Kožarom, ale najmä prediskutovať vzájomné očakávania na nasledujúce obdobie. Ako susedná krajina chceme aj naďalej pokračovať v prehlbovaní bilaterálnych vzťahov a politického dialógu s Ukrajinou.
Politický dialóg je intenzívny. Prezidenti Slovenska a Ukrajiny sa stretli koncom februára, pričom prezident Janukovyč potvrdil svoju účasť na samite prezidentov krajín strednej Európy, ktorý sa bude konať 12. - 13. júna tohto roku v Bratislave a vyjadril záujem o bilaterálne stretnutie s pánom prezidentom Gašparovičom počas samitu. Sám sa často stretávam s ministrom Kožarom, najbližšie to bude budúci týždeň v Bruseli. Som tiež presvedčený, že sa nám podarí nájsť termín na jeho skorú oficiálnu návštevu v Slovenskej republike, na ktorom intenzívne pracujeme.
V tomto roku sú tiež plánované návštevy pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a pána premiéra na Ukrajine. Verím tiež, že parlamentný dialóg s Ukrajinou, ktorý považujem za veľmi dôležitý, bude rovnako rozvíjať svoj potenciál.
Ďakujem vám za pozornosť. Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, ďakujem pekne, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážim si možnosť viesť diskusiu na tému zahraničnej politiky Slovenskej republiky, dokonca v takom časovom rozsahu, s akým sme ani určite nerátali. Je to vždy dobré, lebo z môjho pohľadu ako ministra zahraničných vecí nie je nikdy dosť diskusií o zahraničnej politike, a naozaj ja diskutujem rád a rád aj polemizujem a rád aj komunikujem s ľuďmi, ktorí majú iné názory, pretože len v takej polemike vlastne sa dopracujeme k niečomu, čo je možno spoločný názor, alebo si rozšírime našu poznatkovú bázu. Samozrejme, za predpokladu, že tie vystúpenia sú dobre mienené. Do tejto kategórie, žiaľ, naozaj dneska nezapadlo vystúpenie pána poslanca Dzurindu, ktoré teda naozaj dnes sa mu nezadarilo. Už som zažil teda ďaleko lepšie vystúpenie. Toto bolo zlé, tendenčné, zakomplexované, ješitné a plné neprávd. Nie je pre mňa nič ľahšie, než ho vysmiať a rozbiť na každom fakte, ktorý tu priniesol, lebo tu bolo toľko hlúpostí, ktoré tu narozprával, až sa čudujem, že človek s jeho históriou, ale zrejme je to už dneska o histórii a nie o prítomnosti.
Ale aby Mikuláš Dzurinda hovoril mne, že naša zahraničná politika je statická a pasívna a jeho je tvorivá, aktívna, keď všetci vieme, že on bol prvý, a dúfajme, že posledný minister zahraničných vecí, ktorý túto prácu vykonával takpovediac popri zamestnaní, keď sa mu uvoľnila chvíľka času popri riadení jeho strany, tak tu človeku zostáva rozum stáť. Hovoril tu o skupine Budúcnosť Európy, kde je 11 ministrov zahraničných vecí, ktorá sa stretla v septembri vo Varšave. Ušlo pánovi Dzurindovi, že tá skupina fungovala od marca 2012. A položím vám otázku: Kto bol ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky v marci 2102? Odpoveď je správna. Áno, Mikuláš Dzurinda. Čiže ak sa Mikuláš Dzurinda pýta mňa, prečo Slovensko nebolo pozvané do tejto skupiny, tak ja sa pýtam jeho, prečo ho nepozvali do tej skupiny? Myslím si, že plače naozaj na nesprávnom hrobe a mal by sa pozrieť do zrkadla, prečo ho tam nepozvali.
Potom sa tu nejak strašne pozastavoval nad nejakým papierom, ktorý podpísali Nemecko, Švédsko, Poľsko, Česko. Takých papierov koluje desiatky a my niektoré spolupodpisujeme a niektoré nie a všetko závistí od toho, či sa chceme k niečomu pripojiť, alebo nechceme k niečomu pripojiť. Ale môžem vás ubezpečiť, že už nežijeme v polovici 90. rokov, keď sme všetci prežívali, že či nás niekde pozvali alebo nepozvali, a čo to znamená, že nás nepozvali. Slovensko veľmi aktívne spolutvorí zahraničnú politiku Európskej únie, osobitne vo vzťahu k Balkánu a k východnému partnerstvu a to, že či na nejakom papiere sme podpísaní, to naozaj každý ten, čo len trošku rozumie zahraničnej politike, sa nemôže nad tým pozastavovať, pokiaľ teda nie je zaujatý a účelový. Tá skvelá konferencia, ktorá sa konala v marci 2011 v Bratislave, ona bola dobrá, veď Slovensko bolo predsedníckou krajinou Višegrádskej štvorky, a každá predsednícka krajina Vyšehradskej štvorky organizuje raz za rok stretnutie V4 plus Východné partnerstvo a raz za rok V4 plus západný Balkán. To znamená robilo ju Slovensko v 2011, robilo ju Česko v roku 2012, robí ju Poľsko v tomto roku a budeme ju robiť zase my, čiže to je štandard, prax, ktorá tu existuje už celý rad rokov.
Pán poslanec Dzurinda dojemne spomínal na to, ako sa stretol s bieloruskou disidentkou Nasťou Palažanko, len zabudol povedať, že dali Nasti Palažanko finančnú odmenu a hneď sa na to pochválili na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí, až na to, že to je v Bielorusku trestný čin. Čiže aby sa predviedli doma, akí sú bojovníci za demokraciu v Bielorusku, tak vystavili nešťastnú Nasťu Palažanko riziku trestného stíhania v Bielorusku. A to je zásadný, Bielorusko je dobrý príklad toho, aký je rozdiel medzi zahraničnou politikou Mikuláša Dzurindu a mojou. Mikuláš Dzurinda robil zahraničnú politiku na vnútropolitický efekt a ja ju robím na zahranično-politickú efektivitu. Necítim potrebu so všetkým bežať do novín, zvolávať tlačové konferencie a chváliť sa - pozrite sa, čo som urobil. Tá skvelá akcia, ako sa postavil na Hviezdoslavove námestie s portrétom disidenta, no viem si predstaviť Alexandra Lukašenka, ako išiel páchať harakiri, keď mu KGB donieslo správu, že Mikuláš Dzurinda stojí na Hviezdoslavovom námestí a má fotku disidenta. Čo sa zmenilo v Bielorusku? Nič, to je presne to, ako sa robila zahraničná politika pod vedením Mikuláša Dzurindu. Na to, prepáčte za to slovo, ktoré použijem, ale výstižnejšie nie je, a to je sebaukájanie. Pozrite sa, akí sme dobrí, budeme sa bubnovať do hrudi, ale že za nami zostáva spúšť a spálená zem a že sme nič nedosiahli, to nás nezaujíma, dôležite je, aby sme sami sebe dokázali, že my sme teda tí kingovia. Ja takú zahraničnú politiku robiť nebudem a myslím si, že za mnou budú výsledky na rozdiel od týchto prázdnych slov a fráz.
No a už pochopiteľne všeličo by som čakal, ale že mňa niekto bude školiť, že som pasívny voči Balkánu, to už naozaj tu rozum zostáva stáť, to už naozaj, skôr by som bol pripravený, keby mi niekto vytýkal, že príliš veľa pozornosti venujem Balkánu, nad tým by som sa zamyslel, ale že my sme pasívni voči Balkánu? Ja sa teším, že pán poslanec Dzurinda objavuje Balkán, veď to je fajn, veď to je len dobré a to je presne ten rozdiel, že keď niečo viete, tak si uvedomujete, koľko ešte neviete, a, naopak, keď o niečom nemáte ani potuchy, tak máte pocit, že by ste mali školiť iných, hej. Čiže pán poslanec Dzurinda navštívil minulý rok Kosovo, aj dnes nás o tom hrdo informoval, napísal o tom 3 blogy, dal 5 interview. Ja Kosovo navštevujem od roku '99, som v kontakte s poslancami a s politikmi Kosova, chodia za mnou, pýtajú sa ma, radia sa. Necítim potrebu robiť tlačové konferencie, ja ctím potrebu prispieť k tomu, aby medzi Belehradom a Prištinou sa našlo riešenie. A môžem vás všetkých ubezpečiť, že sa so mnou radí aj srbská strana, aj kosovská strana, aj Catherine Ashtonová a že Slovensko hrá veľmi významnú úlohu, a vôbec ma netrápi, že sa o tom nepíše v novinách, lebo ešte raz: mne ide o výsledok. Čiže pri všetkej úcte, ako aby mňa niekto školil o Západnom Balkáne, to už musí byť teda naozaj veľký diletantizmus, lebo netuší pán poslanec Dzurinda, kto všetko sa so mnou o Balkáne rozpráva, na aké fóra ma pozývajú, a kto všetko sa ma pýta na môj názor.
Takže vravím, sú lepšie a horšie dni, ale toto vystúpenie naozaj chápem, že by strašne chcel ako opozičný poslanec niečo nájsť na našej zahraničnej politike a že ho to hrozne irituje, že to nevie nájsť, no ale aby teda sa takýmto spôsobom ukázal, aký je diletant zahraničnopolitický, ako tu dneska predviedol, až mi je to ľúto.
Pokiaľ ide o tú poslednú otázku pána poslanca Dzurindu, ako to dopadlo v petičnom výbore, tak chcem informovať, že koordinátori politických skupín v petičnom výbore Európskeho parlamentu včera zamietli návrh politickej skupiny EPP, do ktorej, mimochodom, patrí strana SDKÚ pána Dzurindu, na zorganizovanie špeciálneho hearingu k Benešovým dekrétom, a preto politická skupina EPP zvažuje zorganizovanie vlastnej konferencie k Benešovým dekrétom, čo by som však chcel apelovať na našich poslancov, ktorí sú členmi politickej rodiny EPP, aby ste využili vaše skvelé kontakty a aby ste ovplyvnili túto debatu spôsobom, ktorý nebude pre Slovenskú republiku urážlivý.
Prejdem k vystúpeniu pána poslanca Drobu. Pýtal sa, kedy sa stretneme znovu na ministerstve zahraničných vecí. Kedykoľvek, budem veľmi rád, tie debaty sú veľmi dôležité, samozrejme, takže ste vítaný. Pýtal sa na konkrétne prípady alebo príklady pomoci a podpory našim firmám v zahraničí. Nuž poviem, že sme vytvorili podnikateľské centrum na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré poskytuje bezplatný informačný servis, konzultácie s podnikateľmi, riešenia konkrétnych prípadov a pod. Vytvorili sme portál k podnikaniu v zahraničí, na ktorom sú zverejňované aktuálne informácie zo zahraničia pre podnikateľov, veľtrhy, výstavy, dopyty, ponuky, investičné možnosti, verejné obstarávanie a podobne. Prispôsobili sme sieť ekonomických diplomatov a to je vlastne, týmto by som odpovedal aj na podnet, ktorý povedala pani poslankyňa Vášáryová aj pán poslanec Viskupič.
Pozrite sa ja, naozaj veľa vecí som nepochopil, čo sa dialo za tých 20 mesiacov, keď som nebol ministrom. A jedna z nich je, že ako môžme zrušiť ekonomických diplomatov v krajinách, s ktorými máme najväčší obchod? Veď náš hlavný partner je Nemecko, na druhom miesto je Česko, potom ide Poľsko, Maďarsko, Rakúsko. Môj predchodca zrušil v Česku, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku ekonomických diplomatov. Presne tam, kde chodia naše firmy, kde potrebujú radu, pomoc, nadviazanie kontaktov, tam ich zrušili. Ja som sa rozprával s podnikateľmi, každý sa chytal za hlavu, pochopiteľne, veď naše zastupiteľské úrady boli bombardované dopytmi našich našich podnikateľov. Ten ekonomický diplomat tam chýbal ako soľ, logicky, že sme ich vrátili tam, kde sú naše firmy. Veď preboha živého nebudeme ich posielať do Silicon Valley, keďže tam nemám ani jednu firmu. Ja viem, že Silicom Valley je dôležité globálne, ale pre Slovensko nie je dôležité, pre Slovensko je dôležité - Užhorod. Tak budem mať ekonomického diplomata tam, kde sú malí a strední podnikatelia zo Slovenskej republiky, lebo ja som minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. Čiže to je to, čo robíme.
Pokiaľ ide o spoluprácu s ministerstvom hospodárstva so SARIO-m, so SACR, urobili sme celý rad systémových krokov a zase, na to sa pýtal aj pán poslanec Viskupič, ja som vravel, minulý rok bol rokom nastavovania modelov a tento rok je rok, kedy chceme vidieť ten model, že bude prinášať výsledky. Podpísali sme memorandum o spolupráci s ministerstvom hospodárstva, zriadili sme rozhodnutím vlády z 19. decembra Radu vlády pre potrebu exportu a investícií. Prvýkrát sa stretne v pondelok 25. marca a to je ten orgán, kde budeme koordinovať naše pôsobenie v zahraničí. Presne ste to vyslovili, pomenovali pán poslanec a ja vám za to ďakujem, lebo je to presne moja filozofia bez ohľadu na to, kto je pri moci. Slovensko má jednu stranu politickú, konečne môžeme proste sa zbaviť toho hlúpeho rozdelenia medzi politické strany, ktoré nám neumožňovalo, aby sme vystupovali koherentne ako strana, lebo ministerstvo zahraničných vecí mala jedna politická strana, ministerstvo hospodárstva iná politická strana a my si navzájom nelezieme do kapusty. Ale že sme v zahraničí míňali peniaze a neboli schopní vystupovať ako slušná krajina, to nikomu neprekážalo. Ja chcem nastaviť model, kde každé euro, ktoré ide zo štátneho rozpočtu, bude transparentné a bude výsledkom posúdenia všetkých relevantných faktorov, zahraničné veci, hospodárstvo, SARIO, SOPK, podnikateľská obec. (Potlesk.)
Pýta sa pán poslanec Droba na telefóny našich ZÚ, aby teda nebol obsadzovací tón alebo ich dvíhali. Dvíhajú a skúšame ich každé dva týždne. Strašne nám na tom záleží a neexistuje, naozaj máme 100-percentnú úspešnosť, musím povedať, toho, že nám dvíhajú. Navyše odkedy sme zaviedli tam SMS servis, tak volajú ľudia kedykoľvek, volajú preto, aby sme im rezervovali lístky na vlak alebo aby sa opýtali, aké bude počasie a podobné záležitosti, ale volajú a všetci naši diplomati vedia, že to číslo sa musí dvíhať. Takže toto je jedna z principiálnych záležitostí.
Návrat Valúcha nás nestál nič, ešte raz chcem povedať, ani politický záväzok, ani finančné záväzky, nič. Budeme s Iránom komunikovať, budeme viesť konzultácie v oblastiach, ktoré nespadajú do sankčného režimu, ale neurobili sme žiaden kompromis s našimi záväzkami, naozaj nie.
Výdavky na obranu, ja súhlasím, ja ako minister zahraničných vecí nie som šťastný s tým, že sú na tej úrovni, na akej sú, vieme dobre, že 24 z 28 členských krajín NATO nespĺňa teda tú podmienku alebo záväzok 2 % výdavkov. Keď bol pán premiér v centrále Aliancie, tak dal prísľub generálnemu tajomníkovi NATO a ten prísľub bol akceptovaný, že vo chvíli, keď to naše čísla, náš ekonomický rast umožní, keď sa nám začnú zlepšovať čísla, tak sa nám začnú zlepšovať aj čísla, pokiaľ idú o naše výdavky na obranu, ja myslím, že je to férové.
Súhlasím si tým, že Vyšehradská štvorka má veľmi veľký potenciál, povedal som aj v mojom vystúpení, že zažíva asi najlepšie obdobie. Tento rok navyše je rok poľského predsedníctva, poľská váha predsa len objektívne väčšia. Vďaka tomu sa nám podarilo zorganizovať podujatia, ktoré, na ktoré by sme nemali v minulosti ambíciu, napr. stretnutie premiérov Vyšehradskej štvorky plus prezidenta Francúzska a premiérky Nemecka. Alebo sme mali veľmi zaujímavé stretnutie v Dánsku ministrov zahraničných vecí Višegrádskej štvorky, nordickej päťky, baltickej trojky, veľmi zaujímavý formát, lebo krajiny, ktoré plus-mínus rovnaké. Máme záujem v tom všetkom pokračovať a naozaj konečne Višgrádská štvorka je v polohe, keď si všetci uvedomujú, že je pre nich dobre, že sme súčasťou V4, je to značka, ktorá má čoraz väčšiu prestíž.
Irán, ako ďaleko sme ochotní ísť. Presne o tom je dnešná návšteva prezidenta, včerajšia a dnešná návšteva prezidenta Obamu v Izraeli, čo je definícia červených čiar. V každom prípade my silne podporujeme Catherine Ashtonovú v jej rokovaniach v mene skupiny P3 + 3 a stále si myslíme, že diplomacia by mala dostať šancu, pretože ak zlyhá diplomacia, tak nastupujú vojaci, ale myslím si, že to nikomu nevyhovuje a nikto to nemôže chcieť. Čiže uvedomujeme si riziko, a keď nedemokratický režim sa môže dostať k tomu, aby mal jadrovú zbraň, a myslím si, že vôľa medzinárodného spoločenstva je, že sa to nedopustí, ale urobím všetko preto, aby sme to vyriešili diplomatickou cestou.
O Hizballáhu sme hovorili, problém nie je v tom, či ho chceme alebo nechceme dať na zoznam. My, nikto nemá ilúzie o charaktere hnutia Hizballáh. Problém je v tom, aký cieľ sme tým dosiahli, to znamená, čo chceme dosiahnuť a či zaradenie Hizballáhu na zoznam teroristických organizácií, nás k tomu cieľu privedie. Uvažujme konečne viac ako jeden krok dopredu. To znamená ak, povedzme si, čo je naším cieľom, a potom si položme otázku, či ten cieľ vieme dosiahnuť iba tým, že bude Hizballáh na zozname, alebo ho vieme dosiahnuť trebárs cielenými sankciami voči jednotlivcom alebo inštitúciám pod kontrolou Hizballáhu, ako je napr. letisko alebo prístav v Libanone. Aby sa zase nestalo, že sme urobili krok A, a zistili sme, že sme sami seba vyradili z hry a vlastne stratili sme schopnosť ovplyvňovať dianie. Hamas je na zozname teroristických organizácií, jeho vplyv, jeho postavenie to nezmenšilo, ale zmenšilo to našu schopnosť ovplyvňovať dianie a komunikovať s Hamasom. Čiže vravím, tu vôbec nemáme ideologické oči, ale uvažujeme pragmaticky, to znamená do akého cieľa sa chceme dostať.
Prečo južný Sudán je medzi našimi prioritami? No jednoducho je medzi, bol medzi teritoriálnymi prioritami už Sudán ako taký od roku 2003 a južný Sudán od svojho vzniku v roku 2011. Máme tam celý rad projektov, teda konkrétne 12, aby som bol úplne presný. Máme tam dlhoročné skúsenosti a máme tam konkrétne výsledky viacerých našich mimovládiek, čiže my tie krajiny projektové a programové určujeme na základe toho, aké sú naše možnosti tam niečo urobiť, do akej miery je dopyt po tých krajinách zo strany našich mimovládnych organizácií alebo podnikateľského sektora. Napr. pýtali sa ma ľudia, prečo nie je Vietnam, lebo jednoducho neboli projekty do Vietnamu, v južnom Sudáne projekty sú, sú tam naše mimovládky, takže ich podporujeme takýmto spôsobom.
Pán poslanec Šebej, no ja nezdieľam úplne ten skeptický názor ohľadne toho, či Európska únia, teda nezdieľam ho vôbec, že nemá zahraničnú politiku. Európska únia je vždy proces, work in progress, ale v každom prípade od prijatia Lisabonskej zmluvy a od vzniku Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, od zriadenia funkcie vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku sa viditeľnosť Európskej únie výrazne, výrazne zlepšila, logika toho, kto hovorí v mene Európskej únie je jasne, zreteľne viditeľná. A ako som povedal, je to proces, ja zajtra budem v Dubline, máme neformálnu schôdzku ministrov zahraničných vecí Európskej únie. Jedna z tém alebo dominantná téma nášho rozhovoru bude práve ďalšie skvalitnenie EEAS, to znamená prehodnotenie doterajšieho fungovania, ako ju urobiť ešte viditeľnejšou, ešte efektívnejšou. Samozrejme, že EÚ je zoskupenie 27, o chvíľu 28 členských krajín - malých, veľkých, s rozličnými záujmami - a EEAS a vysoký predstaviteľ je priesečníkom týchto záujmov, ale ten, keď sa pozrieme, kde sme dnes, kde sme boli pred troma rokmi, piatimi, siedmimi, desiatimi, tak vidíme, že ideme dopredu a ideme správnym smerom.
To povzdychnutie ohľadom vývoja v regióne Arabskej jari, ja k tomu nemám čo dodať, naozaj robíme si starosti, snažíme sa to ovplyvniť do tej miery, do akej to Európska únia ovplyvniť vie. Práva kresťanov, napr. to je jeden z dôvodov, pre ktorý sme my ako Slovenská republika zatiaľ neuznali sýrsku opozičnú koalíciu ako jediného predstaviteľa sýrskeho ľudu, pretože sme zatiaľ, a ja som s al-Chatíbom hovoril dvakrát, nedokázal ma presvedčiť o tom, že jeho zoskupenie je inkluzívne a že záleží na právach iných náboženských skupín a osobitne kresťanov. Ja, také rozhodnutie chceme prijať až potom, keď budeme vedieť, že sme ho prijali zodpovedne, dnes tam nie sme.
Západný Balkán a uznanie Kosova, je to tento orgán, Národná rada Slovenskej republiky, ktorá prijala svoju rezolúciu v roku 2007, ktorá je pre nás ako pre vládu Slovenskej republiky záväzná a bude to na vás, aby ste rozhodli alebo prijali stanovisko k tomu, akým spôsobom Slovenská republika má ku Kosovu postaviť do budúcna. Nemali by sme si zakrývať oči pred tým vývojom, ktorý tam prebieha. To, že vlastne prezidenti, premiéri, komunikujú, ja som rád, že ste sa viacerí z vás stretli aj s poslancami kosovského parlamentu, aby sme tak trošku aspoň tú tému detabuizovali, aby sme videli za tým ľudí, konkrétne otázky, konkrétne témy, veď žijú tam naši občania, rodia sa, ženia sa, zomierajú, žiaľ, máme tam podnikateľov, to znamená, majme takú pozíciu, aby sme neubližovali našim vlastným záujmom ako Slovenskej republiky.
No a pokiaľ ide o Turecko, ja by som chcel povedať dve veci. Asi je v našom záujme, aby tak významná krajina, ako je Turecko, bola v našom hodnotovom priestore, lebo neexistuje vzduchoprázdno, ak nebude v našom priestore, tak bude v inom priestore. A po druhé my vyznávame, Slovenská republika konzistentne, pokiaľ ide o vstup do Európskej únie, vyznáva filozofiu, že ten, kto splní podmienky, by mal dostať šancu stať sa členom. To znamená, asi by sme nemali v tejto chvíli prijímať rozhodnutia, či Turecko môže byť, dnes nemôže byť, lebo dnes tie podmienky nespĺňa. Ale je to dôvod, aby sme zastavili prístupové rokovania? Ja osobne poviem nie, ja si myslím, žeby Turecko by malo dostať tú istú šancu, ako sme dostali my, ako majú krajiny západného Balkánu a na základe výsledkov pristúpili k rokovaniu, ktoré sú v našich rukách, kde my definujeme pravidlá, sa potom rozhodneme, že či áno, alebo nie. Ale dnes je táto diskusia predčasná, a aj škodlivá.
Pokiaľ ide o pána poslanca Mikloška, ministerstvo je otvorené mladým a šikovným ľuďom, samozrejme, robíme transparentné výberové konania a ľudia sa môžu prijať, potrebujeme mať šikovných mladých ľudí, o tom niet pochýb. Pokiaľ ide o účasť podnikateľov na misiách, organizujeme, vždy keď je to možné v Moskve som bol minulý týždeň, bolo so mnou viac než 120 našich podnikateľov, v druhý aprílový týždeň budem na veľkej ceste na Kaukaz, takisto počítam s tým, že pôjde so mnou podnikateľská misia. Obvykle sa obraciame na ministerstvo hospodárstva, na SARIO na SOPK, aby oslovili svojich členov alebo teda išli cez svoju databázu a odporučili nám účastníkov takýchto ciest.
Ľudské práva je, samozrejme, veľmi dôležitá, jeden z pilierov našej zahraničnej politiky a tu vy ako poslanci parlamentu máte pomerne veľký priestor, aby ste sa vyjadrovali. Predsa len poslanec je slobodnejší vo svojom mandáte, než je trebárs člen exekutívy, a istým spôsobom nám budete pomáhať v tom, keď budete hovoriť, čo si myslíte, lebo, vravím, aj nám, ako mne ako členovi vlády, ako ministrovi to, to len pomôže, takže vás chcem povzbudiť v tom, aby ste boli veľmi zreteľní a jasní, pokiaľ ide o otázky ľudských práv.
Pani podpredsedníčka Jurinová, pokiaľ ide o stratégiu ľudských práv, dnes sme mali mať Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ale sme ju teda zrušili kvôli tomu, že naša rozprava pokračuje. V každom prípade na najbližšom rokovaní rozbehneme proces draftovania tejto stratégie, bude to inkluzívny proces, pozývame všetkých účastníkov, ktorí majú o to záujem, a bol by som veľmi rád, keby ste aj ten váš podnet nám doručili, aby sme, samozrejme, chceme ju mať hotovú v septembri, takže je, máme istý časový priestor a veľmi nám záleží na tom, aby táto stratégia prvá vôbec v histórii Slovenska, aby naozaj bola dokumentom, pod ktorý sa podpíšu všetci, ktorí sa venujú ľudským právam, každý zo svojej perspektívy.
Pán poslanec Hlina, pokiaľ ide o Čínu, ja, máte pravdu v tom, čo hovoríte, samozrejme, nám, ja chcem len povedať to, že jedna vec je tá synergia, na ktorej nám záleží, aby sme pôsobili v vzťahu k Číne aj vo vzťahu ku všetkým ostatným, druhá vec je, že pokiaľ ide o Čínu špecificky, mali sme tu nedávno podpredsedu vlády a okrem toho, že som s ním hovoril o ľudských právach, tak som s ním hovoril aj o ekonomickej spolupráci, identifikovali sme oblasti, ktoré my vnímame ako prioritné alebo najperspektívnejšie, jedna z nich je aj cestovný ruch. Po lete sa uskutoční zmiešaná komisia, tam by sme chceli naozaj identifikovať konkrétne veci, aby sme nestrácali čas prázdnymi slovami, ale aby sme sa vedeli pohnúť v našej spolupráci ďalej, lebo vo všeobecnosti Slovensko vo vzťahu k viacerým krajinám veľa sa rozpráva a málo sa robí. Tieto by sme chceli naozaj zmeniť. Pýtal sa na svoj diplomatický pas, viacerí z vás aj na to reagovali. Určite poslanec Národnej rady Slovenskej republiky má nárok na to, aby mal diplomatický pas, a v zahraničí vás, vám môže pomôcť a môže vás ochrániť, doma určite nie, ale v zahraničí áno. Takže odporúčam, tí, ktorí ho zatiaľ nemáte, aby ste si ho vyzdvihli.
Pani poslankyňa Vášáryová, zameranie suchšie, no viete, no to je tá večná debata, či je málo strán, veľa strán, no či tej krajine, onej. My sme, ja som to aj uviedol v mojom úvodnom slove, sa sústredili na priority, to znamená, že to, čo je gro našej práce v zásade je tak ako keby pomimo, a tie veci, na ktoré sme, lebo tie, ktoré sú istým spôsobom nóvum a na ktoré chceme upriamiť väčšiu pozornosť, to je Európska politika, ekonomická diplomacia a pomoc občanom v zahraničí, čiže tým sme venovali špecifický priestor, takže sa vám môže zdať, že niektoré iné témy boli možno, možno viac v úzadí, ale vravím v každodennej práci určite nie sú.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí - cieľom toho premenovania môjho rezortu nie je povedať oni a my, ale cieľom toho je práve povedať, to, čo ste vy pomenovali, že európska politika, nie je zahraničná politika. To znamená my sme rezort, ktorý má na starosti európsku politiku, na to neexistuje jednotný model, sú krajiny, ktoré to majú pri úrade vlády, sú krajiny, ako je Francúzsko, Dánsko, Rakúsko, ktoré to majú pri ministerstve zahraničných vecí, sú krajiny, ktoré majú samostatné ministerstvá pre Európske záležitosti, čiže tu komu čo vyhovuje. Nám vyhovuje to, že je to pod ministerstvom zahraničných vecí. Ale dôležité je to, aby nevznikal omyl, že politika voči Európskej únii je zahraničná politika, lebo nie je, čiže toto sme chceli zdôrazniť.
Hovorili sme o ekonomickej diplomacii, ja myslím, že som vám v tomto odpovedal, tí naši ekonomickí diplomati sú diplomati, zastavili sme trend, že keď sa za ekonomických diplomatov proste vysielali kamaráti kamarátov, a bolo to vnímané ako trafiky a bolo to celé roky. A chceme, aby to boli ľudia, ktorí sú zamestnancami štátnej správy, ktorí nejdú na trojročný kontrakt, počas ktorého sa musia zabezpečiť do konca svojho života, ale ľudia, ktorí sa zase vrátia na ministerstvo zahraničných vecí a vedia, že pracujú v prospech štátu, ľudia, ktorí majú načítané, ktorí rozumejú makroekonomickým číslam. A aby zastupovali naozaj štát, aby nešli, ja som nikdy nepochopil a nikdy som s tým nebol stotožnený s tým, že boli vyslaní ľudia na dobu určitú, lebo tým pádom bolo jasné, že deň po návrate je na ulici, tým pádom celé svoje vyslanie prispôsobil tomu, aby si našiel nejaký džob pre seba, a nie pre štát. Čiže o to nám ide, musia vzhľadom na to, koľko máme ľudí, koľko máme rozpočtu, musia v sebe kombinovať aj úlohy ekonomických diplomatov, aj úlohy istým spôsobom obchodných radcov, pretože naše firmy sa na nich obracajú, potrebujú pomoc našich zastupiteľských úradov, nemá to kto iný urobiť, než títo naši ekonomickí diplomati. Ale zároveň, pochopiteľne, od nich čakáme vyhodnocovanie trendov a identifikovanie možností, kde umiestniť slovenské výrobky na zahraničných trhoch, kde pritiahnuť zahraničný kapitál na Slovensko. Jednoducho snažíme sa to robiť tak, ako to, čo si môžme dovoliť. Asi toľko muziky, koľko máme za to peňazí. O tom návrate našich diplomatov som už hovoril. Len ekonomických diplomatov do susedných krajín a naozaj si za týmto stojím, nemá logiku, aby sme nemali ekonomických diplomatov tam, kde máme firmy, presne naopak, musia byť presne tam, kde sú.
Jednotná prezentácia Slovenska. Hovoríme o, hovoríme o brandingu, hovoríme o tom, to neznamená, že bude teraz prikázané, ako máme prezentovať Slovensko, ale skôr aby sme už konečne skoncovali s tým, že my máme 15 značiek Slovenska, lebo každý rezort, každý ústredný orgán má svoj rozpočet a vydáva si svoje, a niekto, pre niekoho sú to tuaregy a pre niekoho je to bača s fujarou. Už si poďme konečne povedať, čo je Slovensko, ako ho vnímame, poďme si, proste prezentovať, tak ako keď povieme Švajčiarsko alebo povieme Nemecko, alebo povieme Nórsko, tak každému z vás sa vybaví jeden imidž. Tak keď povieme Slovensko, tak každému z nás sa vybaví čosi iné, čiže toto chceme urobiť. A myslíme si, že predsedníctvo Slovenska v Európskej únii v roku v roku 2016 je možno poslednou príležitosťou, aby sme nejak odprezentovali to Slovensko, ktoré my chceme, aby nás takto vnímali. Čiže o tom to je a naozaj ja som podľa novely kompetenčného zákona zodpovedný za túto tému. Venujeme sa tomu veľmi vážne u nás na ministerstve. (Potlesk.) Ja som neprepustil žiadnych ľudí, ja som len urobil to, že som odišiel z ministerstva zahraničných vecí a vrátil som sa do centrály SDKÚ, no tak som musel urobiť opatrenia, aby som centrálu SDKÚ zase zmenil na ústredný orgán štátnej správy - ministerstvo zahraničných vecí. A ľudia, ktorí nepochopili, že odišiel ich chlebodarca, a naďalej mali na sebe modrý dres, tak logicky, že ja potrebujem štátnych úradníkov, ktorí kopú za štát, za Slovenskú republiku. (Potlesk.) Čiže to nebolo celkom korektné.
A pokiaľ ide o 1150. výročie Cyrila a Metoda, je viacero krajín, ktoré sa k tomu výročiu a k tomu odkazu hlásia a každá z tých krajín si ju chce uchopiť svojím spôsobom. To znamená, nie je záujem koordinovať to ani z jednej strany. My máme zaradenú prezentáciu 1150. výročia do programu našich aktivít na celý tento rok a robíme to sami, lebo, vravím, každý k tomu odkazu pristupuje trošku inak, v inej polohe. Pokiaľ ide o príchod Svätého otca, samozrejme, teraz je úplne nová situácia tým, že máme nového pápeža, pozvanie dostal, bolo zopakované, veríme, že tá príležitosť 1150 rokov naozaj je, že oslavy 5. júla sú veľkou príležitosťou. Uvedomujeme si aj to, že po nástupe do tohto vysokého úradu, pochopiteľne, je to zložitejšie, ale povedal by som veľmi úprimne a otvorene, že táto otázka je otvorená v tejto chvíli.
K Národnému konventu o Európskej únii sa vraciame, otvoríme ho v máji na výročie, vlastne na Deň Európy chceme, národný konvent sa nám osvedčil, kedysi sme ho vnímali ako platformu pre kultiváciou našej diskusie o budúcom členstve v EÚ, dnes si dávame tri hlavné témy. Po prvé - ako pozeráme na výzvy ktorým čelí Európska únia, po druhé - čo nám prinieslo desať rokov členstva v Európskej únii, aké možnosti sme využili, aké sme nevyužili a po tretie - príprava na predsedníctvo, to znamená je to osvedčený formát, ale s aktualizovaným, updateovaným obsahom a veľmi rád budem tlmočiť vaše poďakovanie našim diplomatom, pretože súhlasím s vami, že si to zaslúžia.
Pani poslankyňa Horváthová, ďakujem pekne za všetko, čo ste povedali na adresu našej rozvojovej pomoci, lebo toho nie je nikdy dosť a je treba šíriť osvetu rozvojovej pomoci, lebo jednoducho Slovensko je dnes v kategórii krajín, ktoré už pomoc nepotrebujú, ale od ktorej sa očakáva, že budú pomáhať tým, ktorí sú na tom horšie. A naozaj, aj keď si to doma nechceme priznať a keď človek otvorí noviny, má pocit, že sme tá najposlednejšia krajina na svete. Ono to tak nie je a my žijeme v relatívnom blahobyte v porovnaní s dvoma tretinami alebo troma štvrtinami krajín na tejto planéte a podľa toho sa správame a snažíme sa pomáhať tým, ktorí tú pomoc potrebujú, a vravím každá osveta v tomto duchu je veľmi dobrá. Snažíme sa vstúpiť do, ako ste povedali v tom, v tom do, do výboru DAC v rámci OECD, základná podmienka je, že nespĺňame objem poskytovanej rozvojovej pomoci, lebo mal by byť minimálne 100 mil. dolárov a my sme niekde na úrovni 60 mil. eur. Ale zároveň vnímame to ako výzvu, ako strednodobý horizont, či sú to dva, tri, štyri roky, zhruba tu sa niekde pohybujeme, koordinujeme to aj s ďalšími členskými krajinami Vyšehradskej štvorky, myslíme si, že takýto koordinovaný postup by mal byť v záujme všetkých.
Veľmi intenzívne komunikujeme s občianskou spoločnosťou, samozrejme, s platformou mimovládnych rozvojových organizácií už spolupracujeme 10 rokov, máme podpísanú dohodu, memorandum o spolupráci a mimovládne organizácie podieľajú na rozpracovaní vlastne programu, priorít, pri definícii, čiže tam je naozaj každodenná komunikácia.
To, čo je istým spôsobom nové v našej rozvojovej pomoci s mojím opätovným príchodom na ministerstvo zahraničných vecí, je intenzívnejšia spolupráca alebo intenzívnejšie zapojenie našich podnikateľov do rozvojovej pomoci. Pretože vychádzame z toho, že rozvojová pomoc by mala pomáhať aj našim podnikateľom, aby sa presadili na nových trhoch, a prijali sme viacero programových dokumentov, prijali sme koncepciu zapájania slovenských podnikateľov do ODA, vytvorili sme nové modality, program Start Up napríklad. Pomáhame práve to, aby prostredníctvom rozvojovej pomoci nielen demokratizovali, ale aj pozdvihovali ekonomické štandardy v krajinách, v ktorých sme aktívni, a aby sme to robili s našimi podnikateľmi teda alebo našimi prostriedkami. Toto ja vnímam ako dôležité. Spolupracujeme s Vyšehradskou štvorkou jednak využívaním vyšehradského fondu, ale spolupracujeme aj s ďalšími donormi. Úprimne povedané, Vyšehradská štvorka sú krajiny, ktoré sú si veľmi blízke, ale aj v tom, že veľa peňazí na rozvojovú pomoc neposkytujú, lebo jej veľa nemajú, čím skôr sa snažíme orientovať na bohatšie krajiny, na Holandsko, na Nórsko, na krajiny, kde my dávame know-how - znalosť regiónov a oni majú dostatok prostriedkov, ale trebárs nemajú takú orientáciu v niektorých regiónoch a, samozrejme, sa, poskytujeme rozvojovú pomoc aj cez multilaterálne platformy. No a súhlasím s tým, že treba o rozvojovej pomoci viac hovoriť.
Pán poslanec Viskupič, myslím, že o ODA sme si povedali to isté, a ďakujem aj vám, že ste jeden z ľudí, ktorí o tejto téme hovoria a hovoria pozitívne. My znižujeme počet krajín, aby sme teda združovali prostriedky a plus pri deficitoch, ktoré sú krajiny programové, projektové, vychádzame z toho, aký je dopyt. Ako som povedal, kde máme čo ponúknuť, kde je záujem našich mimovládiek, našich podnikateľov. O ekonomickej diplomacií sme si povedali, takže už sa nebudem opakovať, jednotné pôsobenie v zahraničí, to sme si takisto povedali a ďakujem pekne a hovorte to často, všade, lebo to je presne to, čo by sme mali pochopiť, že o čo nám ide. Nie je možné, aby tento štát proste z toho malého mešca peňazí, ešte aby sme to rozhadzovali na desať strán. Nikdy si to nebudeme môcť dovoliť.
Kultúrna diplomacia je nesmierne dôležitá. Tento rok je unikátny, lebo máme krásne výročia. Máme 20-ročný príbeh nezávislosti Slovenska a máme Košice - hlavné mesto európskej kultúry a máme 1150 rokov od príchodu svätých Cyrila a Metoda. Lebo v dnešnom svete musíte zaujať. Musíte zaujať príbehom. A toto je krásne. Veď ja som už vďaka tomu bol v celom rade dôležitých európskych hlavných miest, kde sme urobili krásne podujatia prezentačné s účasťou vysokých ústavných činiteľov, kde sa o Slovensku hovorilo a hovorilo sa veľmi pekne v Londýne, v Paríži, v Berlíne napríklad. To znamená, využime to, že máme tento rok ten príbeh, a predajme ho, lebo je ten príbeh, je dobrý, je pozitívny. A budeme uvažovať, samozrejme, aj do budúcna, lebo budúci rok bude o niečom inom, ale ten príbeh tu je vždy, ak máme záujem.
Chceme spolupracovať, pochopiteľne, aj s Taiwanom za podmienok, ktoré sú akceptovateľné, a my ich máme veľmi presne zadefinované, čo je prijateľné aj pre Čínu, čo je v súlade s našou politikou jednej Číny. Zároveň veľmi dobre si uvedomujeme, že Taiwan je jeden z významných investorov na Slovensku. Investovali tu viac než 400 mil. eur. Vytvorili tu niekoľko tisíc pracovných miest. To všetko je naozaj dôležité, a preto logicky máme záujem vzťahy rozvíjať. Ako som povedal, za tých podmienok.
Využívať Slovákov v zahraničí je prirodzené a logické a snažíme sa o to, lebo to sú naše mostíky do celého radu krajín a regiónov sveta.
No a pán poslanec Fronc čo priniesol. Ako som povedal, pokiaľ ide o ekonomickú diplomaciu, že ten minulý rok bol nastavovania systému, že sme si, naozaj sme mali niekoľko rokovaní so všetkými partnermi v ekonomickej diplomacii. Povedali sme si, aký bude systém. Prijali sme tú radu vlády, to bolo niekoľkomesačný proces toho, čo vlastne od nich očakávame. Vravím, v decembri bol ten materiál schválený. Redefinovali sme sieť ekonomických diplomatov, rozbehli sme výbery ľudí na tieto konkrétne miesta, čiže ja tento rok očakávam, že model, tak ako sme ho vlani nastavili, že začne prinášať výsledky. A myslím si, že keď sa takto stretneme koncom roka alebo budúci rok pri prerokovaní tohto materiálu, tak už nebudem hovoriť o modeli, ale budem hovoriť o konkrétnych výsledkoch.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz vám všetkým veľmi pekne poďakovať za túto debatu, za váš záujem o zahraničnú politiku. Budem sa tešiť na našu ďalšiu spoluprácu predovšetkým s našimi gestorskými výbormi, ale, pochopiteľne, dvere nášho ministerstva sú otvorené pre každého z vás a ďakujem za korektnú spoluprácu a teším sa aj do budúcna. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak dovolíte, začnem predstavením Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012 a následne sa budem venovať Zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013.
Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012 schválila vláda Slovenskej republiky 27. februára 2013. Správa bola prerokovaná zahraničným výborom 12. marca a výborom pre európske záležitosti 13. marca. Správa hodnotí plnenie hlavných cieľov a úloh v oblasti zahraničnej a európskej politiky vychádzajúcich z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012. Popri klasických, takpovediac zahraničnopolitických témach si vláda Slovenskej republiky a rezort zahraničných vecí v minulom roku definovali tri kľúčové priority: európska politika, ekonomická diplomacia a pomoc slovenským občanom v zahraničí.
Minuloročné predčasné parlamentné voľby súviseli okrem iného aj s európskym smerovaním Slovenska. Občania nám dali veľmi jasnú odpoveď. Vláda Slovenskej republiky tento jasný proeurópsky mandát od občanov transformovala do proeurópskeho vládneho programu a realizácie priamočiarej silnej proeurópskej politiky vlády v uplynulom roku. Európska agenda nepochybne predstavuje jednu z nosných oblastí pôsobenia rezortu diplomacie. V symbolickej rovine to potvrdzuje aj minuloročná zmena názvu na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
Novelou kompetenčného zákona v roku 2012 bola zároveň posilnená koordinačná úloha ministerstva pri výkone európskych politík. Kým o roku 2011 sme hovorili ako o roku prehlbovania dlhovej krízy, rok 2012 môžeme označiť ako rok hľadania - a čo je dôležité - rok nachádzania východísk a riešení. Vďaka členstvu v najužšom jadre Únie bolo Slovensko plnohodnotnou súčasťou diskusií o ďalšom smerovaní európskeho projektu. V Bruseli sme jasne prezentovali naše pozície založené na rešpektovaní rovnováhy medzi solidaritou a zodpovednosťou.
Pôsobenie Slovenskej republiky v rámci Európskej únie bolo konštruktívne a zároveň obhajujúce národné záujmy. Podporili sme opatrenia smerujúce k obnoveniu dôvery v spoločnú menu a návrhy týkajúce sa ďalšieho posilnenia európskej spolupráce. Významnú úlohu zohrali aj rozhodnutia prijaté v Národnej rade Slovenskej republiky: k zmene článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, k Európskemu mechanizmu pre stabilitu, tu mám na mysli súhlas s ratifikáciou a prijatie vykonávacieho zákona, ako aj tzv. fiškálnej zmluve, tu mám takisto na mysli súhlas s jej ratifikáciou.
Ku koncu roka sa podarilo stabilizovať euro aj situáciu na finančných trhoch. Špekulácie o rozpade eurozóny prestali byť témou. Naopak, posunuli sme sa o krok ďalej. Pod taktovkou predsedu Európskej rady začala ambiciózna diskusia o vytvorení skutočnej hospodárskej a menovej únie a prehĺbení jej štyroch pilierov: finančného, fiškálneho, hospodárskeho a politického.
Za aktívnej účasti Slovenskej republiky sa podarilo finalizovať legislatívu, týkajúcu sa jednej z ústredných súčastí bankovej únie, jednotného mechanizmu bankového dohľadu. Rovnako dôležité boli v roku 2012 rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci Európskej únie na roky 2014 až 2020. Slovenská republika pri rokovaniach presadzovala ako svoje hlavné priority:
1. pokračovanie silnej politiky súdržnosti a zabezpečenie dostatočných prostriedkov na rozvoj regiónov Slovenska,
2. reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, zameranú na čo najrýchlejšie znižovanie rozdielov v úrovniach priamych platieb a
3. pokračovanie primeranej finančnej pomoci Európskej únie na vyraďovanie dvoch blokov elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach.
Úspech Slovenska v rokovaniach o viacročnom finančnom rámci je najlepším potvrdením úspešnosti priamočiarej proeurópskej politiky. Náš jasný ťah na bránu sa prejavil okrem iného aj zvolaním stretnutia Priateľov politiky súdržnosti v októbri minulého roka v Bratislave. Aj keď sa nepodarilo ukončiť rokovania do roku 2012, môžeme byť s politickou dohodou zo začiatku tohto roka viac než spokojní. Zostáva nám ešte presvedčiť europoslancov, aj tu uvítam aj vašu pomoc na poli parlamentnej diplomacie.
Vláda Slovenskej republiky urobila prvé dôležité kroky v rámci prípravy na predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016. Schválila viaceré koncepčné dokumenty, ako napr.: základné východiská a priority, Národný program vzdelávania, personálne obsadenie stáleho zastúpenia pri Európskej únii v Bruseli, ktoré budú postupne implementované. Bol tiež vytvorený poradný orgán vlády na úrovni štátnych tajomníkov - Medzirezortná koordinačná rada pre prípravu slovenského predsedníctva.
Slovenská republika aj napriek neľahkým vnútorným výzvam Európskej únie podporovala proces rozširovania Európskej únie. Našou snahou bolo nedovoliť stagnáciu rozširovania. V Európskej únii sme razili tézu, že Únia sa nesmie utopiť vo svojich interných problémoch a zabudnúť, že život existuje aj mimo nej, že Európska únia nesmie rezignovať na svoju globálnu úlohu a zodpovednosť.
Naša politika vo vzťahu k rozširovaniu Európskej únie bola založená na dvoch "A" - apelovaní na partnerov na západnom Balkáne smerom k reformám a väčšej zodpovednosti a zároveň advokácia rozširovania u našich partnerov v Európskej únii. To znamená, aby sme sa nestratili v našich vnútorných problémoch. Nie náhodou moje prvé cesty smerovali na západný Balkán. Teší nás, že nová srbská vláda pochopila výhody aj význam dialógu s Prištinou. Ten prináša prvé konkrétne výsledky, možno aj nad rámec našich očakávaní. Myslím, že nepreženiem, ak poviem, že slovenská diplomacia výrazne prispela k otvoreniu prístupových rokovaní s Čiernou Horou. A je len symbolickým vyjadrením týchto našich snáh, že práve slovenský parlament ako prvý ratifikoval prístupovú zmluvu s Chorvátskom, ktoré čoskoro rozšíri rady členských krajín Európskej únie.
V politike Východného partnerstva sme boli jedným z lídrov diskusie o ďalšom smerovaní tohto kľúčového vektora zahraničnopolitického pôsobenia Európskej únie, pričom sme zdôrazňovali princíp kondicionality.
V prípade Ukrajiny naša diplomacia či už pred parlamentnými voľbami v krajine, alebo po nich našla dostatočne jasný jazyk, aby politickej reprezentácii v Kyjeve odkomunikovala svoje očakávania týkajúce sa plnenia si domácich úloh. Súčasne sme odmietli obrátiť sa nášmu susedovi chrbtom a postavili sme sa do čela skupiny priateľov Ukrajiny.
Moldavsko je jednoznačný líder medzi krajinami Východného partnerstva. Tento titul mu nemôže zobrať nikto, iba ono samotné. Preto nás znepokojuje momentálna politická kríza v krajine. O to viac, že východná politika Únie potrebuje úspech ako soľ. Len pripomínam, že vzhľadom na nárast aktivít voči Moldavsku vláda rozhodla o otvorení zastupiteľského úradu v Kišiňove v priebehu tohto roka.
Krajinám západného Balkánu i Východného partnerstva Slovenská republika aj v minulom roku poskytovala nielen politickú podporu, ale aj konkrétnu technickú pomoc prostredníctvom programov Centra pre odovzdávanie skúseností z integrácie a reforiem pri ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré v tejto oblasti aktívne spolupracovalo s ďalšími rezortmi.
Z pohľadu ekonomickej diplomacie možno označiť rok 2012 za rok jej zefektívnenia a predovšetkým zintenzívnenia spolupráce s podnikateľským prostredím. Podpísaním memoranda o spolupráci pri plnení úloh ekonomickej diplomacie medzi ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí a ministerstvom hospodárstva sa upravila spolupráca oboch rezortov v tejto oblasti. Konkrétne kroky za uplynulé mesiace potvrdzujú, že ekonomickú diplomaciu nechceme robiť ani deklaratórne, ani od stola. Zintenzívnili sme spoluprácu a komunikáciu s podnikateľskou sférou, sme otvorení novým impulzom. Práve na ich základe sme upravili sieť ekonomických diplomatov. Vraciame ich tam, kde je po nich dopyt, kde môžu byť najviac nápomocní našim podnikateľom a našim hospodárskym záujmom. Limitované zdroje nám nedovoľujú mať samostatného ekonomického diplomata na každom našom zastupiteľskom úrade. Rovnako je limitovaný počet zastupiteľských úradov. No každý úrad sa ekonomickej diplomacii aktívne venuje. Presadzujem politiku, aby veľvyslanec v danej krajine bol zároveň hlavným ekonomickým diplomatom.
Ako viete, bola vytvorená Rada vlády pre podporu exportu a investícií. Jej prvé zasadnutie sa uskutoční v pondelok 25. marca. V rámci rezortu sme prijali koncepciu zapájania podnikateľských subjektov do rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky. Snaha o rozvoj ekonomickej spolupráce dominovala v roku 2012 bilaterálnym vzťahom s európskymi aj mimoeurópskymi krajinami.
Aj udalosti uplynulého roka potvrdzujú, že nie sme všemocní, nemôžeme byť všade a nevieme robiť zázraky. Chceme však byť občanom čo najbližšie, neustále zvyšovať štandardy našich služieb, využívať pritom moderné technológie a zlepšovať komunikáciu, viditeľnosť a dostupnosť rezortu a jeho služieb.
Konkrétnymi opatreniami a krokmi v konzulárnej oblasti v minulom roku bolo napríklad zriaďovanie sezónnych konzulátov, rozširovanie existujúcej siete našich zastúpení v zahraničí prostredníctvom dohôd o spolupráci v konzulárnej a vízovej oblasti s inými členskými štátmi Európskej únie, rozširovanie služieb poskytovaných honorárnymi konzulmi či pokračujúca elektronizácia verejnej správy. Bez ohľadu na nezriedkavú bulvarizáciu konzulárnej agendy v médiách môžem konštatovať, že celkový výkon konzulárnej pomoci Slovenskej republiky je pozitívny.
Ľudská dimenzia diplomacie bola v predchádzajúcom roku rozšírená aj získaním, resp. posilnením kompetencie rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí v dvoch oblastiach: v oblasti krajanskej problematiky a v oblasti ľudských práv.
Hlavné ciele a úlohy stanovené v zameraní zahraničnej politiky na rok 2012 považujeme za splnené. Zatiaľ čo predchádzajúci rok možno charakterizovať osobitne v kontexte nových kompetencií rezortu zahraničia ako rok zadefinovania a nastavovania mechanizmov, rok 2013 by sa mal stať rokom koncepčných riešení a implementácie týchto nových politík. Jednotlivé aspekty našej zahraničnej politiky v tomto roku sumarizuje Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 9. januára tohto roka a bolo prerokované zahraničným výborom 27. februára a výborom pre európske záležitosti 20. februára.
Ja by som sa v ďalšej časti vystúpenia zameral na spomínané koncepčné aspekty činnosti rezortu v tomto roku. Dámy a páni, slovo kontinuita asi najlepšie charakterizuje zahraničnú politiku Slovenskej republiky počas 20 rokov jej samostatnej existencie. Kontinuitu smerovania zahraničnej politiky potvrdzuje aj zameranie na rok 2013. Zameranie nadväzuje na priority zahraničnej politiky stanovené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016. Opiera sa nielen o silný proeurópsky mandát vlády, ale aj o širokú mieru konsenzu v domácom politickom prostredí pri presadzovaní strategických záujmov Slovenskej republiky smerom navonok. Napriek možným odlišnostiam v názoroch na niektoré konkrétne riešenia sa všetci zrejme zhodneme, že budúcnosť Slovenska je spätá s Európskou úniou, bezpečnostnými garanciami Severoatlantickej aliancie či presadzovaním dôsledného uplatňovania multilateralizmu a medzinárodného práva vo vzťahu medzi štátmi. Špecifický rámec výkonu zahraničnej politiky v tomto roku nám dávajú významné jubileá: 1150 rokov od príchodu svätých Cyrila a Metoda, 20 rokov od vzniku Slovenskej republiky a tiež 10 rokov od podpisu zmluvy o pristúpení do Európskej únie.
Zameraniu zahraničnej politiky na rok 2013 dominuje téma európskych záležitostí. Zameranie jasne deklaruje náš záujem zotrvať v centre európskej integrácie a byť aktívnym hráčom pri strategických rozhodnutiach o ďalšom smerovaní Únie. Máme záujem podieľať sa na formovaní a ďalšom prehlbovaní európskej integrácie. Diskusie o budúcnosti Európskej únie nebudú jednoduché. Máme preto záujem aktívne a zrozumiteľne komunikovať európske témy verejnosti. Rovnako máme záujem hľadať celospoločenský konsenzus k zásadným otázkam budúcnosti Európskej únie. Aj preto oživujeme v tomto roku projekt Národného konventu. Chceme efektívne koordinovať agendu európskych záležitostí na vnútroštátnej úrovni. Preto pripravujeme návrhy na jej zlepšenie vrátane revízie mechanizmu medziinštitucionálnej spolupráce v európskych záležitostiach. Zodpovedná príprava na predsedníctvo v Rade Európskej únie v roku 2016 bude pokračovať aj v tomto roku. Bude potrebné prijať zásadné rozhodnutia k materiálnemu zabezpečeniu predsedníctva a postupne budovať štruktúry v rámci jednotlivých rezortov, tzv. predsednícky korpus, začať vzdelávať a pripravovať jeho členov na úlohy súvisiace s predsedníctvom. Osobitná pozornosť bude venovaná príprave partnerskej dohody Slovenskej republiky s Európskou komisiou na nasledujúce programovacie obdobie 2014 - 2020. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí je v pozícii hlavného negociátora s Komisiou.
Podpora hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky je jedným z hlavných cieľov zahraničnej politiky v roku 2013. V roku 2012 sme iniciovali viacero aktivít, ktoré by sa mali naplno rozbehnúť a priniesť výsledky v tomto roku. Ekonomická diplomacia - rovnako ako európske politiky - predstavuje oblasť, kde je podstatným faktorom úspechu efektívna koordinácia. Inými slovami odstránenie žabomyších sporov, posilnenie synergií, kvalitný tok informácií. V globálnej konkurencii neuspejeme, ak si budeme "konkurovať" navzájom v dôsledku nedostatočnej koordinácie jednotlivých aktérov. Hlavnou úlohou ministerstva bude preto pokračovanie v dialógu s podnikateľským sektorom, osobitne v rámci Rady vlády pre podporu exportu a investícií a koordinovanie pôsobenia ostatných štátnych aktérov na poli ekonomickej diplomacie tak, aby sme poskytovali čo najlepšie služby a podporu našim podnikom pri presadzovaní sa na zahraničných trhoch, aby sme získavali kvalitné investície, prinášali na Slovensko inovácie a nové technológie. V komunikácii navonok - nielen v rámci ekonomickej diplomacie - zohráva významnú úlohu príprava jednotnej koordinovanej prezentácie Slovenska v zahraničí. V roku 2013 chceme zásadnejšie napredovať v tejto oblasti. Okrem už spomínaných výročí je rok 2013 tiež rokom, v ktorom sú Košice hlavným európskym mestom kultúry. Všetky tieto udalosti si chceme dôstojne pripomenúť a využiť ich potenciál aj v prospech šírenia dobrého mena Slovenska vo svete.
Dámy a páni, zameranie zahraničnej politiky na rok 2013 potvrdzuje vnímanie Severoatlantickej aliancie ako garanta vonkajšej bezpečnosti Slovenskej republiky. Budeme v rámci Aliancie aj, ako aj Európskej únie aktívne podporovať koncepcie inteligentnej obrany s cieľom zefektívňovania jej fungovania pri zachovaní úrovne bezpečnostných garancií. Naďalej sa budeme podieľať na misiách medzinárodného krízového manažmentu účasťou ozbrojených síl i civilných expertov či už pod velením Aliancie Európskej únie, alebo OSN.
Osobitne by som chcel na tomto mieste vyzdvihnúť naše komplexné pôsobenie v Afganistane formou vojenskej angažovanosti prostredníctvom zložiek ISAF, ďalej finančnej podpory, našu pomoc budovaniu Afganských národných bezpečnostných síl a tiež aj formou rozvojovej pomoci. Afganistan je jednou z priorít našej rozvojovej pomoci aj v roku 2013. V nadchádzajúcom období budeme pokračovať v kvantitatívnej aj kvalitatívnej transformácii príspevku Ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF. Jej súčasťou je aj príprava skupiny špeciálnych operácií, ktorú Slovenská republika plánuje nasadiť do Afganistanu už v roku 2014. Chcem sa pri tejto príležitosti poďakovať Národnej rade Slovenskej republiky za podporu nášho úsilia v tomto pre Afganistan skutočne zlomovom období. Zahraničie si našu angažovanosť mimoriadne cení.
Pre roky 2013 - 2014 sa náš zastupiteľský úrad v Belehrade stal kontaktným veľvyslanectvom NATO. Slovenská republika môže nesporne prispieť k zlepšeniu vnímania Aliancie v Srbsku. Hodnoty demokracie, dodržiavania ľudských práv a slobôd predstavujú základné východisko pri realizácii zahraničnej politiky. Zdieľame ich s našimi partnermi a spojencami v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii a snažíme sa ich presadzovať globálne v rámci bilaterálnych vzťahov, ako aj v rámci pôsobenia v medzinárodných organizáciách. V záujme posilnenia implementácie medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov a zefektívnenia príslušných politík Slovenskej republiky pripraví ministerstvo v tomto roku v spolupráci s členmi Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike.
Zefektívňovanie poskytovania služieb občanom bude prioritou aj v roku 2013. Poskytovanie konzulárnych služieb je pre verejnosť najčastejšia priama skúsenosť so službami ministerstva, a preto musí byť charakterizované ústretovým, aktívnym a profesionálnym prístupom. Naším cieľom je zlepšovať poskytované služby, robiť ich dostupnejšie pre slovenských občanov v zahraničí.
Dámy a páni, môže sa zdať, že som na rozdiel od minulosti venoval vo vystúpení menej priestoru bilaterálnym vzťahom, otázkam tzv. klasickej diplomacie. Nevnímajte to ako stratu záujmu, i keď je pravda, že som sám v minulosti bol nútený konštatovať, i keď nerád, že tzv. klasickej salónnej diplomacii už odzvonilo. V tomto prípade ide skôr o to, že naša diplomacia dozrela. Už sa nepotrebujeme predstavovať, klopať na dvere. Naše bilaterálne vzťahy sa dostali do roviny normálnej konštruktívnej spolupráce. Som rád, že pred týždňom som to mohol s mojím partnerom konštatovať aj v tak citlivej relácii, ako je Maďarsko. Vzťahy so susedmi máme takpovediac ošetrené. Ukrajine sa usilujeme pomôcť. Višegrádska štvorka dosahuje najlepšie obdobie vo svojej histórii. S partnermi a spojencami v rámci Európskej únie vedieme pravidelný dialóg či už bilaterálne, alebo v multilaterálnych formátoch. Naša pozornosť smeruje aj mimo rámca štandardných oblastí nášho záujmu, kde hľadáme nové, najmä ekonomické príležitosti. Tento rok som začal v Latinskej Amerike, o mesiac idem na Kaukaz a v apríli do Mongolska. V roku 2013 bude dôležitý aj z hľadiska prioritných oblastí nášho zahraničnopolitického záujmu. Po 6 rokoch dôjde k ďalšiemu rozšíreniu Európskej únie. Budeme netrpezlivo čakať aj na jarné správy Európskej komisie o pokroku v integračných procesoch na Balkáne, ktoré by mohli pootvoriť dvere k ďalšiemu rozširovaniu. Na jeseň nás čaká summit vo Vilniuse, ktorý bude kľúčový z hľadiska ďalšieho osudu Východného partnerstva.
Vážené dámy a páni, spolupráca s Národnou radou Slovenskej republiky predstavuje významnú súčasť tvorby a realizácie zahraničnej politiky v jej parlamentnej dimenzii. Som nesmierne rád, že pri hodnotení nášho celkového zahraničnopolitického pôsobenia môžem kontakty a kooperáciu s parlamentnými výbormi či delegáciami pri medzinárodných organizáciách hodnotiť prívlastkami výborné a bezproblémové. Verím, že aj tomto roku bude naša veľmi dobrá spolupráca pokračovať. Obsah správy o plnení úloh zahraničnej politiky v roku 2012, ako aj zamerania zahraničnej politiky na rok 2013 je prirodzene ďaleko širšie, ako je moje úvodné slovo. Snažil som sa stručne poukázať na najdôležitejšie témy. Privítam vaše komentáre. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, myslím, že na túto otázku som pred chvíľou odpovedal, takže už necítim potrebu niečo k tomu doplniť.

Chcel som povedať to, že zahraničná politika v mojom ponímaní je zahraničnou politikou pre občanov Slovenskej republiky. A robím všetko pre to, aby to bolo cítiť tak v podpore pre našich podnikateľov, pre našich turistov, pre našich občanov v núdzi. Jednoducho ministerstvo zahraničných vecí je tu pre našich občanov. A tento krok jasne potvrdzuje, že naši občania a naši partneri to vítajú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, s cieľom podporiť turistický ruch, podnikateľské, obchodné a kultúrne aktivity, ale aj osobné kontakty medzi ľuďmi, pristúpilo Slovensko k zjednodušeniu vízového režimu vo vzťahu k Ukrajine a Ruskej federácii.
Dvadsiateho prvého decembra mojím rozhodnutím sme prijali rozhodnutie, ktoré vychádzalo aj z analýzy skúseností a praxe iných krajín schengenského priestoru a ktoré znamenalo výrazné uľahčenie podmienok pre získavanie víz pre návštevu Slovenskej republiky. Zjednodušený režim je v praxi síce necelé dva mesiace, už prvé výsledky však ukazujú, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí urobilo správne rozhodnutie, ktoré vyvolalo pozitívne ohlasy na Ukrajine aj v Rusku. Do našich vysokohorských stredísk sa vracajú ukrajinskí a ruskí občania. A veríme, že aj zjednodušenie vízového režimu sa odrazí následne aj v ďalších aktivitách a oblastiach.
Výsledkom zjednodušených vízových procedúr je nárast počtu prijatých žiadostí o víza. Osobitne vysoký nárast žiadostí o víza v porovnaní s januárom 2012, takmer štvornásobný, sme zaznamenali na našom veľvyslanectve v Kyjeve, kde sme museli operatívne prijať opatrenia na zabezpečenie plynulého vybavovania týchto žiadostí. Na Ukrajine rastie počet žiadostí o víza tak v kategórii individuálnych žiadateľov, ako aj od akreditovaných cestovných kancelárií. Tieto hlásia zvýšený záujem o zájazdy na Slovensko v rôznych cenových kategóriách. Od 1. marca tohto roka sa predpokladá spustenie pravidelných letov, štyrikrát týždenne, ukrajinskou leteckou spoločnosťou Air Onix na linke Kyjev - Bratislava.
Rastúcu tendenciu má počet žiadostí o víza aj na ďalších našich zastupiteľských úradoch, konkrétne na veľvyslanectve v Moskve a na generálnych konzulátoch v Sant Peterburgu a v Užhorode.
Vízová politika Slovenskej republiky voči Ruskej federácii a Ukrajine bola vždy vnímaná veľmi citlivo z pohľadu dlhodobých hospodárskych, politických aj kultúrnych vzťahov, hlavne však z pohľadu odstraňovania prekážok osobných kontaktov ľudí.
Zjednodušenie vízového režimu vo vzťahu k obom štátom je významný krok správnym smerom, pomáhame tým našim obchodníkom, podnikateľom, ľuďom, ktorí túžia cestovať, spoznávať, nadväzovať a rozvíjať nielen obchodné, ale aj vedecké, kultúrne a osobné kontakty, ktoré v budúcnosti môžu prispieť k intenzívnejšiemu a dynamickejšiemu rozvoju vzťahov a spolupráce medzi našimi krajinami. Keď máme záujem o prehĺbenie spolupráce, musíme uľahčiť ľuďom cestovanie.
V oboch krajinách sa náš krok považuje za signál, že naše vzťahy sa vyvíjajú dobre a ich možnosti sa týmto krokom slovenskej strany ešte viac rozširujú vo všetkých oblastiach. Zjednodušenie vízového procesu uvítali najmä tí občania Ruskej federácie a Ukrajiny, ktorí na Slovensko cestujú opakovane a majú tu rodinné väzby, obchodné a podnikateľské aktivity, alebo prichádzajú za účelom rekreácie a liečebných pobytov. Osobitný význam pre nás má to, že zjednodušenie vízového režimu malo veľmi dobrý ohlas na Ukrajine, ktorá je naším bezprostredným susedom.
Signály, ktoré dostávame od ukrajinských partnerov, sú naozaj veľmi pozitívne. Ukrajinská strana oceňuje, že sme dokázali využiť možnosti schengenského práva a prejavili sme politickú vôľu a prístup k uskutočňovaniu otvorenej východnej politiky Európskej únie. Okrem primárneho cieľa nášho kroku, ktorým je zjednodušenie cestovania, sa zjednodušenie vízového režimu odrazilo aj vo výraznom raste pozitívnej publicity o Slovensku, čo povzbudzuje ľudí k tomu, aby sa o našu krajinu ešte viac zaujímali.
V záujme podpory ďalšieho rozvoja cezhraničných kontaktov a obchodnej, sociálnej a kultúrnej spolupráce obyvateľov Slovenskej republiky a Ukrajiny žijúcich v pohraničnej oblasti ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v spolupráci s ministerstvom vnútra analyzuje a hľadá možnosti ďalšieho zjednodušenia procesu vydávania povolení na malý pohraničný styk. Zjednodušenie vízového režimu s Ukrajinou má aj pozitívny efekt na rozvoj hospodárskej spolupráce prihraničných regiónov, pričom nesmieme zabúdať na nesmierny význam ľudskej dimenzie tohto kroku.
Pre mnohých ukrajinských občanov je práve Slovensko bránou do Európskej únie. Nebolo by rozumné premrhať takýto potenciál.
Ďakujem za pozornosť.
Pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predložiť návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s medzinárodnou zmluvou - Protokolom o obavách írskeho ľudu týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy. Cieľom protokolu je konkretizácia a interpretácia niektorých ustanovení Lisabonskej zmluvy vo vzťahu k členským štátom Európskej únie, najmä však voči Írsku. Zohľadňujú sa v ňom totiž výhrady Írska k Lisabonskej zmluve v kontexte írskeho právneho poriadku a spoločenských zvyklostí. V tomto smere protokol pojednáva o otázkach, ako sú právo na život, zdaňovanie, bezpečnosť, obrana či vojenská neutralita. Prijatie protokolu je naplnením sľubu poskytnúť osobitné záruky, ktorý európski lídri dali Írsku na zasadnutí Európskej rady v júni 2009. Tento prísľub bol výmenou za druhé írske referendum o Lisabonskej zmluve, predstavujúce podmienku pre úspešne zavŕšenie ratifikačného procesu Lisabonskej zmluvy.
V súlade so závermi Európskej rady bude protokol po nadobudnutí platnosti inkorporovaný do primárneho práva Európskej únie. Pôvodným zámerom členských štátov bolo, aby k podpisu protokolu došlo súčasne so zmluvou o pristúpení Chorvátska k Európskej únii. Zámer sa však z dôvodu potreby viacerých formálnych krokov na úrovni Európskej únie nepodarilo naplniť a protokol bol podpísaný až v priebehu mája a júna 2012.
Vláda Slovenskej republiky súhlasila s uzavretím protokolu v decembri 2011 a za Slovensko ho podpísal s výhradou ratifikácie stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri Európskej únii Ivan Korčok dňa 16. mája 2012. Po podpise protokolu je teraz potrebné, aby s protokolom vyslovila súhlas aj Národná rada Slovenskej republiky a súčasne aby rozhodla o tom, že protokol má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude zavŕšený ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky.
Na slovenský právny poriadok nemá protokol žiadne dopady, práve naopak aj vo vzťahu k Slovenskej republike poskytuje záruky proti prípadným dopadom Lisabonskej zmluvy na niektoré oblasti. V súlade s vlastnými ustanoveniami má protokol nadobudnúť platnosť 30. júna 2013, ak budú do toho termínu uložené u depozitára ratifikačné listiny všetkých členských krajín Európskej únie. V opačnom prípade nadobudne platnosť až prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uložení poslednej ratifikačnej listiny. K dnešnému dňu ukončili schvaľovacie procedúry vnútroštátne a ratifikačnú listinu uložili tri členské krajiny Európskej únie: Írsko, Rakúsko a Slovinsko. Ostatné -rovnako ako Slovenská republika - tak plánujú urobiť v priebehu prvého polroka 2013.
Ukončenie schvaľovacieho procesu v Slovenskej republike je potrebné vnímať ako podmienku nevyhnutnú pre nadobudnutie platnosti protokolu, ktorým sa realizuje prísľub európskych lídrov daný Írsku.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s protokolom súhlas a tiež aby rozhodla o tom, že protokol je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Ďakujem za pozornosť.