Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, na upresnenie toho posledného bodu, na ktorý ste sa pýtali. Ešte pred tým chcem uviesť, že tá konkrétna záležitosť slovenského občana, ktorého ste spomínali, tá nespadá do kompetencie ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti, lebo samotný výkon činnosti európskeho súdu je predmetom kompetencií Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Takže vás poprosím, ak máte konkrétne otázky k tomu prípadu, aby ste ich adresovali na ministra spravodlivosti.
Pokiaľ ide o tento, tú piatu zmenu, upresnil by som, že to nové kritérium prijateľnosti takzvanej, teda nie výrazného znevýhodnenia, bolo zavedené Protokolom č. 14, ktorý bol schválený v roku 2010. Jeho súčasťou je aj poistka, aby Európsky súd pre ľudské práva nemohol odmietnuť hoci aj malicherné sťažnosti, ak ich neprejednal náležite národný súd. Tento Protokol č. 15, o ktorom rokujeme dnes, túto poistku ruší. Naďalej však v dohovore zostáva druhá poistka, a síce, že súd nemôže takéto prípady odmietnuť, ak si ochrana ľudských práv vyžaduje rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v danej veci. To znamená, to znevýhodnenie sa nevzťahuje vôbec na oblasť ľudských práv. Táto zmena má za cieľ vniesť, viesť k celkovému zníženiu počtu sťažností prerokovaných súdom, lebo jednoducho dĺžka prerokovania tých sťažností je neúmerná vzhľadom na neschopnosť alebo na nedostatok kapacít súdu. A aj vzhľadom na to, že súd je zaplavený množstvom tzv. malicherných sťažností. Čiže bola prijatá táto zásada, že ak sťažovateľ nebol výrazne znevýhodnený rozhodnutím národných súdov a netýka sa to jeho ľudských práv, tak v tom prípade súd môže odmietnuť. Kritériá si definuje samotný súd. To znamená, to rozhodnutie o prijateľnosti alebo neprijateľnosti podania vlastne bude predmetom rozhodnutia samotného európskeho súdu.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dňa 16. mája 2013 bol v rámci 123. zasadnutia Výboru ministrov Rady Európy schválený text Protokolu č. 15, ktorým sa mení Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Protokol bol prijatý za účelom zvýšenia efektivity Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už niekoľko rokov čelí tlaku vysokého počtu nových sťažností. Na potrebe prijatia konkrétnych opatrení znamenajúcich zmenu dohovoru sa dohodli členské štáty počas konferencie na vysokej úrovni v Brightone 19. a 20. apríla 2012.
Z hľadiska slovenského právneho poriadku je protokol medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. Protokol mení Dohovor o ochrane ľudských a základných slobôd, ktorý má v zmysle Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonom.
Protokol prináša päť zmien dohovoru. Po prvé, do preambuly dohovoru je inkorporovaný princíp subsidiarity kontrolného mechanizmu zavedeného Dohovorom a doktrína voľnej úvahy členského štátu pri aplikácii dohovoru. Po druhé, v rámci substantívnych článkov dohovoru sa stanovuje veková hranica pre kandidátov na post sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne ide o maximálny vek 65 rokov. Po tretie, odstraňuje sa možnosť námietky strany sporu v prípade, že komora postupuje vec na rozhodnutie veľkej komore. Po štvrté, skracuje sa časová lehota na predkladanie sťažností Európskemu súdu pre ľudské práva zo šiestich na štyri mesiace od dátumu vyčerpania vnútroštátnych opravných prostriedkov. Na a po piate, poslednou zmenou je zrušenie povinnosti Európskeho súdu pre ľudské práva prijať sťažnosť v prípade, ak nebola náležite prerokovaná národným súdom - sťažnosti bude možné odmietnuť v prípade, ak sťažovateľ nebol rozhodnutím národných orgánov výrazne znevýhodnený.
Protokol vyžaduje pre nadobudnutie platnosti ratifikáciu všetkými členskými štátmi Rady Európy. Slovenská republika patrí dlhodobo medzi aktívnych podporovateľov funkčnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. A tento prístup sme chceli potvrdiť aj podpisom protokolu v deň jeho otvorenia na podpis. Dňa 12. júna 2013 vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzavretím protokolu a za Slovenskú republiku ho 24. júna 2013 podpísal v Štrasburgu stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri Rade Európy.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s protokolom bol predmetom rokovania ústavnoprávneho výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Oba výbory ho schválili. Dovolím si teraz požiadať plénum Národnej rady Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu s protokolom a rozhodnutie, že ide o zmluvu, ktorá má prednosť pre zákonmi. Po vyslovení súhlasu bude protokol predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky. Ratifikácia a vykonávanie Protokolu si nevyžadujú zmeny v slovenskom právnom poriadku.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Áno, máte pravdu. Ukrajinský minister zahraničných vecí Leonid Kožara je práve dnes a zajtra na oficiálnej návšteve Slovenska. Mimochodom, je to prvá takáto návšteva za ostatných 7 rokov, čo nie je tiež celkom normálne. A dohodli sme sa, že sa budú ministri zahraničných vecí týchto dvoch krajín stretávať každoročne.
Veľkú časť rozhovoru sme venovali problematike Východného partnerstva. Oceňujeme a je to vidieť, že Ukrajina si uvedomuje, že potrebuje splniť všetky podmienky, tak ako jej boli stanovené, prijímajú sa mnohé legislatívne opatrenia, Ukrajina ich konzultuje s Benátskou komisiou, aby bola istota, že sú kompatibilné s európskym právom. Zostáva tu ešte 11 krokov alebo 11 bodov, ktoré Ukrajina musí splniť. A ten termín, dokedy by to mala urobiť, je 21. október, keď bude zasadanie Rady ministrov zahraničných vecí Európskej únie. Povzbudil som môjho partnera v tomto úsilí. Jednoznačne zdôraznil, že pre nich je to strategický, civilizačný výber alebo voľba a že oni vidia budúcnosť Ukrajiny v priestore európskom. Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenská republika má záujem na politickej asociácii a ekonomickej integrácii východných partnerov s Európskou úniou.
Podporujeme podpis Asociačnej dohody a Dohody o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu s Ukrajinou a parafovanie týchto dohôd s Moldavskom a Gruzínskom na samite Východného partnerstva vo Vilniuse v novembri 2013. Tieto dohody vytvoria právny záväzný rámec, ktorý pomôže uvedeným krajinám priblížiť sa k Európskej únii a jej štandardom.
Naším záujmom je, aby Ukrajina bola stabilnou, demokratickou, prosperujúcou a predvídateľnou krajinou. Pevne veríme, že Ukrajina bude reflektovať na výzvy Európskej únie a pred novembrom 2013 ukáže jasnú tendenciu plnenia všetkých stanovených kritérií. Práve podpis a neskoršie aplikovanie Asociačnej dohody a Dohody o zóne voľného obchodu je najefektívnejším nástrojom na priblíženie sa Ukrajiny k Európskej únii a na podporu demokratických reforiem.
Moldavsko predstavuje úspešný príklad fungovania Východného partnerstva. Veríme schopnosť súčasnej vládnej koalície udržať pozitívny reformný pokrok. Vďaka prekonaniu vnútropolitickej krízy sa Moldavsko mohlo sústrediť na európsku agendu a na vilniuskom samite sa očakáva parafovanie Asociačnej dohody a Dohody o zóne voľného obchodu (DCFTA).
Vítame tiež pokrok dosiahnutý v uplynulom období Gruzínskom. Potvrdzuje jeho pozíciu regionálneho lídra Východného partnerstva na južnom Kaukaze. Ďalšie zbližovanie Gruzínska s Európskou úniou môže ohroziť napr. selektívne využívanie justície proti opozícii. Veríme však, že Tbilisi sa vyvaruje týchto nedostatkov a v novembri 2013 bude parafovaná Asociačná dohoda a Dohoda o zóne voľného obchodu.
Čo sa týka Arménska, krajina aktuálne hľadá vyvážený modus operandi pre svoje vzťahy s Európskou úniou a Colnou úniou Ruska, Bieloruska a Kazachstanu. Aj keď plne rešpektujeme záujem našich východných partnerov o dobré vzťahy s Ruskom, tak ich jasne usmerňujeme, čo je kompatibilné a čo nie je kompatibilné s Asociačnou dohodou a Dohodou o zóne voľného obchodu.
Vo vzťahu k Azerbajdžanu rešpektujeme, že má voči Európskej únii nižšiu mieru ambícií ako jeho susedia na južnom Kaukaze. Baku preferuje najmä sektorovú spoluprácu s Európskou úniou v oblasti energetiky a obchodu.
Situácia v Bielorusku sa významne nemení a doposiaľ neboli prepustení všetci politickí väzni. Momentálne sa Európska únia sústreďuje na modernizačný dialóg s Bieloruskom, avšak vo vzťahu k Bielorusku zotrvávame na požiadavke dodržiavania európskych hodnôt.
Ďakujem za pozornosť, skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško mi položil konkrétnu otázku, tak chcem odpovedať. Samostatná Slovenská republika nemala nikdy svoj rezidenčný zastupiteľský úrad na Filipínach v Manile. Pokrývame celý ten čas Filipíny z nášho veľvyslanectva v Jakarte v Indonézii. Samozrejme, Filipíny sú veľmi dôležitou krajinou, ale úroveň, intenzita politického dialógu, objem ekonomickej spolupráce nedáva argumenty, aby sme mohli uvažovať o otvorení nášho veľvyslanectva. Nemáme ani signály z podnikateľskej obce, žeby bol záujem o priamu prítomnosť na mieste, čiže hoci ja ako minister zahraničných vecí by som veľmi rád zastupiteľské úrady otváral a nepochybujem o dôležitosti tejto krajiny, tak ten obmedzený mešec peňazí, ktorý mám k dispozícii, mi nedáva priestor uvažovať o tom, aby sme zriadili zastupiteľský úrad v Manile v dohľadnej budúcnosti.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane. Dohoda vytvára základný právny rámec pre spoluprácu medzi zmluvnými stranami s cieľom prehĺbiť ju, ako aj konsolidovať, prehlbovať a diverzifikovať vzájomné vzťahy na základe rovnosti a nediskriminácie s prihliadnutím na vzájomný prospech.
Dohoda sa zameriava na tri kľúčové oblasti, a to oblasť politickej spolupráce, oblasť hospodárskej a obchodnej spolupráce a oblasť týkajúcu sa spravodlivosti a bezpečnosti.
Najväčšou pridanou hodnotou dohody je skutočnosť, že rámcovo pojednáva aj o spôsoboch odstránenia prekážok pre vzájomné obchodné a investičné toky. Osobitne o uľahčení colných postupov, nakoľko Európska únia je najväčším obchodným partnerom Filipín. Dohoda bola za Slovenskú republiku s výhradou ratifikácie podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únii vo februári 2011. V mene Európskej únie bola dohoda slávnostne podpísaná v júli 2012. Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzavretím dohody uznesením č. 312 dňa 19. júna 2013. V zmysle čl. 57 ods. 1 dohody nadobudne dohoda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, keď posledná zmluvná strana oznámi druhej strane, že ukončila potrebný legislatívny proces. Uloženie ratifikačných listín všetkých zmluvných strán vrátane Slovenskej republiky je teda potrebné vnímať ako jednu z esenciálnych podmienok nadobudnutia platnosti dohody. K dnešnému dňa uložilo u depozitára svoje ratifikačné listiny 7 krajín: Estónsko, Bulharsko, Holandsko, Litva, Španielsko, Lotyšsko a Maďarsko.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je nepochybné, že predkladaná dohoda je dôležitým inštrumentom pre posilnenie geopolitického postavenia Európskej únie v oblasti Tichomoria. Z tohto dôvodu si vás dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženou dohodou súhlas a tiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem pekne, dobré ráno. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej.
Predmetná dohoda predstavuje historicky prvý zmluvný vzťah medzi Európskou úniou a Irakom, ktorého hlavným cieľom je vytvorenie právneho základu pre účinnejšiu spoluprácu predovšetkým v politickej, obchodnej a sociálnej oblasti. V tejto súvislosti sa má prostredníctvom pravidelného dialógu na ministerskej úrovni o otázkach mieru, zahraničnej a bezpečnostnej politiky, demokracie či aktuálnych spoločenských otázkach vytvoriť zodpovedajúca platforma na budovanie užších obchodných a investičných vzťahov nepreferenčnej povahy medzi Európskou úniou a Irakom.
V kontexte spoločensko-politickej situácie v Iraku sa dohoda venuje aj oblastiam osobitného záujmu, akými sú predovšetkým podpora a ochrana ľudských práv a dodržiavanie zásad právneho štátu. V tejto súvislosti sa v dohode osobitne zdôrazňuje odhodlanie Európskej únie zohrávať významnú úlohu pri transformácii Iraku, ako aj pri realizácii dôležitých reforiem a snáh zameraných na rozvoj a integráciu krajiny do širšieho medzinárodného spoločenstva.
Za Slovenskú republiku bola dohoda podpísaná ministrom zahraničných vecí na okraj Rady pre zahraničné veci v novembri 2011 a slávnostný podpis v mene Európskej únie sa uskutočnil o polroka neskôr v máji 2012 v Bruseli.
Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas uzavretím dohody uznesením č. 311 dňa 19. júna 2013. V súlade s vlastným ustanovením čl. 116 nadobudne dohoda platnosť 1. deň mesiaca nasledujúceho po dni, kedy generálny sekretariát Rady Európskej únie ako depozitár dostane posledné oznámenie zmluvných strán o ukončení potrebných vnútroštátnych procedúr. Slovenská republika sa pritom uložením svojej ratifikačnej listiny pripojí k doposiaľ šiestim členským krajinám Európskej únie: Českej republike, Estónsku, Holandsku, Litve, Lotyšsku a Španielsku, ktoré ukončením vlastných ratifikačných procesov podporili partnerskú dohodu s Irakom za účelom skvalitnenia a prehĺbenia spolupráce v línii Európska únia - Irak.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je nepochybné, že partnerská dohoda s Irakom predstavuje významný míľnik v rozvoji vzájomných vzťahov medzi Európskou úniou a Irakom. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženou dohodou súhlas a tiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v medzinárodnom porovnaní je výška dlhu na Slovensku nižšia, ako je dlh eurozóny aj Európskej únie. Spomedzi krajín eurozóny malo Slovensko v roku 2012 tretí najnižší dlh. V roku 2012 bolo Slovensko krajinou s desiatym najnižším dlhom spomedzi krajín EÚ 27. Do roku 2014 predpokladá Európska komisia nárast dlhu v eurozóne na úroveň 96 % HDP a EÚ 27 na úroveň 90,6 % HDP. Ak by dlh Slovenskej republiky v roku 2013 už nemal narásť oproti roku 2012 a ostať na úrovni 52,1 % HDP a zároveň by mal byť splnený hlavný fiškálny cieľ na rok 2013 v podobe deficitu na úrovni 2,9 % HDP, musela by slovenská ekonomika medziročne nominálne narásť o 6,9 percenta. Aktuálna makroekonomická prognóza ministerstva financií odhaduje nominálny rast v roku 2013 o 1,6 percenta. Znižovanie hrubého dlhu v najbližšom rozpočtovom období vychádza zo zlepšenia salda verejnej správy a rastu ekonomiky. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá pokračovanie znižovania deficitu v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu a pri rešpektovaní obmedzení daných národnými rozpočtovými pravidlami. Na rok 2013 bol schválený rozpočet so schodkom 2,94 % HDP, pričom dodržanie schváleného schodku predstavuje základný predpoklad, aby Slovenská republika mohla byť vyradená z procedúry nadmerného deficitu. V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 bola stanovená cieľová hodnota deficitu v roku 2014 na úrovni 2,90 % HDP, v roku 2015 na úrovni 2,57 % HDP a v roku 2016 na úrovni 1,50 % HDP. Aktuálne ciele vedú k postupnému znižovaniu nárastu hrubého dlhu, ktorý dosiahne svoje maximum v roku 2014 vo výške 56,9 % HDP. Od roku 2015 by mohlo dôjsť k poklesu na úrovni 56,5 % HDP a na tejto úrovni by sa mal udržať aj v roku 2015.
Ďakujem, skončil som.

Áno, rozumiete tomu presne. Koncepcia humanitárnej intervencie bola prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v rezolúcii v roku 2005. Ale aj napriek tomu, že umožňuje spoločnú alebo kolektívnu akciu na nastolenie mieru, zároveň vyžaduje, aby bola autorizovaná Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov. To znamená, akákoľvek akcia mimo Organizácie Spojených národov je v rozpore s Chartou OSN a s medzinárodným právom. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, jednou zo základných zásad medzinárodného práva je zásada štátnej zvrchovanosti, rešpektovanie územnej suverenity patrí medzi základné princípy medzinárodného práva. Podľa čl. 2 ods. 4 Charty Organizácie Spojených národov sa všetci členovia Organizácie Spojených národov majú vo svojich medzinárodných stykoch zdržať hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu.
Použitie ozbrojených síl definuje Charta Organizácie Spojených národov v dvoch prípadoch: Po prvé, je to intervencia ozbrojenými silami na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN v súlade s kapitolou 7 Charty OSN. Druhá možnosť odráža právo každého štátu na individuálnu a kolektívnu sebaobranu podľa čl. 51 Charty OSN v prípade, že je ohrozená jeho bezpečnosť, územná integrita alebo bezpečnosť jeho občanov.
Zároveň však už dlhšie v medzinárodnom práve existuje a v konkrétnych prípadoch sa už aj realizoval vojenský zásah na základe koncepcie humanitárnej intervencie. Táto je odôvodnená v prípadoch, keď z politických dôvodov je Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov zablokovaná, nie je možné dosiahnuť príslušné rozhodnutie a jej nečinnosťou je ohrozené obyvateľstvo. Koncepcia vychádza z toho, že prvoradá je ochrana obyvateľov. Je však tiež pravdou, že viacero členských štátov OSN koncepciu humanitárnej intervencie spochybňuje.
Každý prípad humanitárnej intervencie musí byť posudzovaný individuálne a v súlade s medzinárodným právom za aktívnej účasti Organizácie Spojených národov. Po vyčerpaní politických a diplomatických možností je možné v rámci medzinárodného práva v obzvlášť nebezpečných prípadoch, medzi ktoré patrí akékoľvek použitie zbraní hromadného ničenia, pristúpiť aj k primeranej humanitárnej intervencii.
Otázka sa, samozrejme, týka krízy v Sýrii. Konflikt v Sýrii trvá už vyše dvoch rokov. Stál životy vyše 100-tisíc ľudí, donútil viac než dva milióny Sýrčanov k vysťahovaniu do cudziny, prevažne do Libanonu, Jordánska a Turecka, a vyše štyri milióny Sýrčanov sa museli vnútorne presídliť. Aj v prípade Sýrie Slovensko dôsledne presadzuje politické riešenie krízy a intenzívnu humanitárnu pomoc civilnému obyvateľstvu. Boli sme súčasťou viacerých iniciatív vrátane ostatnej výzvy generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov na dôsledné prešetrenie použitia zbraní hromadného ničenia s tragickými dopadmi na civilné obyvateľstvo, ženy a deti. Neboli sme zatiaľ úspešní, napriek opakovaným pokusom o diplomatické riešenie. Bezpečnostná rada OSN je v otázke Sýrie dlhodobo paralyzovaná z dôvodu rozdielnych politických záujmov jej stálych členov.
Pred dvoma týždňami - 21. augusta - došlo v Sýrii k závažnému zločinu proti ľudskosti, k použitiu chemických látok voči civilnému obyvateľstvu. Aj keď ešte nemáme k dispozícii záverečné výsledky expertnej misie OSN, je takmer isté, že chemický útok bol realizovaný. Ide o závažné, nespochybniteľné porušenie medzinárodného práva, hrubé porušenie noriem civilizovaného sveta, na ktoré medzinárodné spoločenstvo musí reagovať aj preto, aby porušovanie medzinárodného práva, akým bol prípad použitia chemických zbraní v Sýrii, nebolo povzbudením pre iných. Zároveň však chcem ešte raz zdôrazniť, že je nevyhnutné, aby akákoľvek reakcia medzinárodného spoločenstva na porušenie medzinárodného práva sama medzinárodné právo rešpektovala.
Ďakujem za pozornosť, skončil som. (Potlesk.)