Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

19.9.2014 o 9:09 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 19.9.2014 9:09 - 9:11 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej.
Dohoda je prvou zmluvou v histórii, ktorú Európska únia uzatvára s iným regiónom - Strednou Amerikou ako strategickým partnerom. Dohoda poukazuje na záujem Európskej únie posilňovať svoju prítomnosť v regióne Strednej Ameriky a Karibiku. Ďalším potvrdením tohto zámeru sú už začaté rokovania o bilaterálnej zmluve Európska únia a Kuba.
Pridruženie medzi Európskou úniou a Strednou Amerikou založené dohodou sa opiera o tri základné piliere, a to pravidelný politický dialóg, vzájomná spolupráca a obchod. V tejto súvislosti za najvyššiu pridanú hodnotu dohody možno považovať práve obchodné ustanovenia, ktorými sa vytvára zóna voľného obchodu. Ich cieľom je odstrániť existujúce prekážky v rámci vzájomného obchodu s tovarmi a službami.
Za Slovenskú republiku bola dohoda s výhradou ratifikácie podpísaná 23. mája 2012 stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únii. Slávnostný podpis v mene Európskej únie sa uskutočnil o viac ako mesiac neskôr, 29. júna 2012 v Hondurase.
Deväť členských štátov Európskej únie už dohodu ratifikovalo, rovnako aj všetkých šesť krajín Strednej Ameriky: Panama, Nikaragua, Guatemala, Honduras, Kostarika, Salvádor.
Pokiaľ ide o ostatné členské štáty Európskej únie v súvislosti s ich vnútroštátnymi schvaľovacími procedúrami, nie sú zatiaľ známe žiadne osobitné signály o akýchkoľvek prípadných komplikáciách.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, asociačná dohoda predstavuje míľnik vo vzájomných vzťahoch medzi Európskou úniou a regiónom Strednej Ameriky. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženou dohodou súhlas a tiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
 

19.9.2014 9:03 - 9:05 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Novela reaguje na prevzatie nových úloh ministerstva po viacerých novelizáciách kompetenčného zákona a zohľadňuje aj potreby aplikačnej praxe rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí. Do návrhu boli z týchto dôvodov zapracované zmeny v oblasti ekonomickej diplomacie, nové úlohy v rámci európskych záležitostí a nanovo boli legislatívne upravené konzulárne funkcie tak, aby korešpondovali s terminológiou a obsahom inštitútov ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a príslušnými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Doplnené boli aj úlohy na úseku výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Legislatívne riešenie si vyžiadala tiež problematika odmeňovania počas dočasného vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí. Dôvodom je valorizácia platových taríf v rámci kolektívneho vyjednávania koncom minulého roka o pevnú sumu 16 eur a nie ako doposiaľ percentuálnym zvýšením, čo zasiahlo do spôsobu výpočtu zahraničného funkčného platu zamestnancov vykonávajúcich zahraničnú službu.
V tejto súvislosti je potrebné okrem úpravy ustanovení v zákone o zahraničnej službe vykonať aj novelizáciu súvisiacich zákonov o verejnej službe a o štátnej službe.
Navrhované legislatívne zmeny boli prerokované s Úradom vlády Slovenskej republiky ako gestorom oboch zákonov, ako i so všetkými dotknutými ministerstvami, ktoré vysielajú štátnych zamestnancov na výkon štátnej služby v zahraničí. Zmeny nemajú dopad na rozpočet verejnej správy.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto materiálu.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
 

3.7.2014 14:55 - 14:56 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Jednoznačne áno, pretože máme za sebou rovnakú historickú skúsenosť a rovnakú pozitívnu skúsenosť z našej transformácie, to znamená, nie je náhoda, že všetky 4 krajiny podporujú rozširovanie Európskej únie, sú silnými zástancami východnej politiky, Východného partnerstva Európskej únie, samozrejme, že sú podporovateľmi všetkých trendov, ktoré smerujú k reformám v našom, v našom susedstve aj vnútroeurópskom, aj širšie.
Pochopiteľne, sú nuansy. Nuansy, ktoré vyplývajú z toho, že každý z nás má svoju historickú skúsenosť, a tie nuansy sa prejavujú osobitne vo vyhrotených situáciách, ako je momentálne situácia na Ukrajine alebo kríza medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou, a tam sú tie nuansy viditeľné, ale to, čo je dôležité, je, že pri príprave našich spoločných stanovísk, vyhlásení alebo aj spoločných aktivít smerom k Ukrajine sme sa vždy dokázali dohodnúť. Čiže to, čo nás spája, a to, kde máme absolútne rovnaké inštinkty aj názory, je podstatne masívnejšie prítomné než tie rozdiely, ktoré nie sú zásadné, ale skôr sú to možno rétorické prostriedky, výrazové prostriedky, ktoré sa volia, a dôraz na tú alebo onú stránku tých prebiehajúcich javov.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

3.7.2014 14:49 - 14:56 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán poslanec. Slovenská republika 1. júla prevzala už po štvrtý raz predsednícku stoličku vo Vyšehradskej štvorke. Vyšehradská štvorka ako neformálne regionálne zoskupenie bez byrokratických štruktúr je dnes vo svete všeobecne uznávanou a rešpektovanou značkou. Základnou devízou Vyšehradskej spolupráce je jej flexibilita a princíp konsenzu, ktorý nám umožnil sústrediť sa na spoločné záujmy bez toho, aby sme sa navzájom zbytočne obmedzovali v oblastiach, kde sa prípadne dohodnúť nevieme. Motto slovenského predsedníctva "Dynamický Vyšehrad v Európskej únii a vo svete" sme zvolili s cieľom poukázať na tvorivý ľudský potenciál obyvateľov stredoeurópskeho regiónu, perspektívy trvalého hospodárskeho rastu, ktorý je tu vyšší v porovnaní s priemerom Európskej únie, ako aj na fakt, že Vyšehradská skupina ako celok zaznamenala za uplynulé roky úspešný posun z periférie smerom k jadru európskej integrácie.
Do nášho programu sme zaradili viaceré aktuálne otázky a výzvy, ktoré stoja pred krajinami Vyšehradskej štvorky, ako je napríklad konsolidácia verejných financií, stimulácia ekonomického rastu, efektívne využívanie štrukturálnych fondov Európskej únie či predchádzanie daňovým únikom a daňovým podvodom.
Zároveň chceme venovať pozornosť aj doposiaľ menej podporovaným oblastiam, ako je napríklad digitalizácia spoločnosti či podpora technologických startupov. Z hľadiska posilňovania konkurencieschopnosti krajín Vyšehradskej štvorky má veľký význam rozvoj znalostnej ekonomiky založenej na inováciách.
Jednou z trvalých priorít Vyšehradskej štvorky je koordinácia vzájomných pozícií a postupov na pôde Európskej únie. V Európe chceme zohrávať úlohu konštruktívneho a rešpektovaného partnera. Po májových voľbách do Európskeho parlamentu a v súvislosti s obsadzovaním najvyšších postov v Európskej únii bude našou úlohou tiež nastaviť komunikačné kanály krajín Vyšehradskej štvorky s novými orgánmi Únie. Budeme aktívne pristupovať k zaužívaným konzultáciám a pravidelným stretnutiam na úrovni predsedov vlád, ministrov zahraničných vecí a štátnych tajomníkov pre európske záležitosti pred zasadnutiami Európskej rady, Rady pre zahraničné veci a Rady pre všeobecné záležitosti v Bruseli.
V neposlednom rade chceme naďalej presadzovať už rozbehnuté projekty Vyšehradskej štvorky, spoločného záujmu v oblasti energetickej bezpečnosti, dopravy a obrany, ktoré sú dôležité pre vnútornú súdržnosť regiónu strednej Európy. Dobudovanie vnútorného trhu v rámci Vyšehradskej štvorky s plynom a elektrinou má z pohľadu Slovenska zásadný prínos pre ciele našej energetickej politiky. S ohľadom na aktuálny vývoj za východnými hranicami Vyšehradskej štvorky sa zameriame na posilňovanie regionálnej dimenzie bezpečnosti dodávok zemného plynu a vypracovanie spoločného regionálneho preventívneho a núdzového plánu na základe platného nariadenia Európskej únie o bezpečnosti dodávok plynu.
V oblasti dopravnej infraštruktúry postupne odstraňujeme deficity v severojužných prepojeniach aj s využitím európskych zdrojov realizujeme viaceré spoločné projekty zamerané na rozvoj transeurópskych dopravných sietí.
Dôležitým regionálnym príspevkom k posilneniu kapacít krízového manažmentu Európskej únie je formovanie spoločnej bojovej skupiny Vyšehradskej štvorky, ktorá má byť v pohotovosti v I. polroku roka 2016, pričom záujem participovať na nej ako partnerská krajina naposledy prejavila aj Ukrajina.
V oblasti zahraničnej politiky krajiny Vyšehradskej štvorky trvalo presadzujú otvorený charakter Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Podporujeme naplnenie integračných ambícií krajín západného Balkánu, východný vektor európskej susedskej politiky a našim partnerom ako Čierna Hora či Moldavsko sme pripravení odovzdávať vlastné skúsenosti z transformačného obdobia.
Vyšehradská štvorka udržiava pravidelný dialóg na ministerskej úrovni s krajinami západného Balkánu a Východného partnerstva ako jediné regionálne zoskupenie v Európe. Krajiny Vyšehradskej štvorky sa opakovane vyjadrili zásadným spôsobom vo vzťahu ku kríze na Ukrajine a budú naďalej poskytovať podporu ukrajinskej zvrchovanosti a teritoriálnej integrite. Už dnes rokujú v Bratislave štátni tajomníci rezortov diplomacie Vyšehradskej štvorky a Nemecka, aby posúdili možné formy podpory Kyjeva pri presadzovaní reforiem a implementácie asociačnej dohody s Európskou úniou.
Zámerom slovenského predsedníctva bolo tiež propagovať značku Vyšehradskej štvorky vo vzťahu k významným európskym i mimoeurópskym partnerom. Krajiny V4 sú dnes globálnymi partnermi vnímané väčšinou ako jeden región. Za týmto účelom využijeme osvedčený formát rozšírenej spolupráce V4 plus. Už v druhej polovici júla organizujeme ministerské stretnutie Vyšehradskej štvorky a Južná Kórea vo formáte ministrov zahraničných vecí, čím sa po Japonsku otvárame ďalšiemu významnému ázijskému partnerovi. Nie je náhoda, že najviac investícií Južnej Kórey v Európe smeruje práve do krajín Vyšehradskej štvorky.
Chceme tiež pokračovať v už začatom dialógu s ďalšími dôležitými európskymi aj globálnymi partnermi, ako sú Spojené štáty americké, Rumunsko, Bulharsko, Slovinsko, Chorvátsko, severské a pobaltské štáty, krajiny Beneluxu, Nemecko, Francúzsko či Veľká Británia.
Naším zámerom bude tiež posilňovať občiansku dimenziu a zviditeľňovať značku V4 smerom k širšej verejnosti. Aktívnu úlohu v tomto smere zohráva Medzinárodný vyšehradský fond so sídlom v Bratislave, ktorý je jedinou reálnou inštitúciou vyšehradskej spolupráce a stal sa dôležitým nástrojom našej politiky. Od svojho vzniku v roku 2000 fond podporil viac než 4-tisíc grantových projektov a viac než 2-tisíc projektov týkajúcich sa štipendií, výskumných grantov a kontaktov medzi umelcami za približne 54 mil. eur.
Aj s cieľom zvyšovania povedomia o Vyšehradskej štvorke, najmä u mladšej generácie, náš rezort diplomacie zorganizoval súťaž o návrh predsedníckeho loga, do ktorého sa zapojilo približne 70 talentovaných študentov. Víťazný návrh holubice v pohybe s telom vytvoreným zo skratky V4 má tiež charakterizovať dynamiku spolupráce vyšehradských krajín.
Chcel by som na záver ešte zdôrazniť, že slovenské predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke považujeme tiež za určitú predprípravu na naše predsedníctvo v rade Európskej únie v druhom polroku 2016. Som presvedčený, že ako predsednícka krajina V4 potvrdíme našu povesť krajiny so silným záujmom podporovať a rozvíjať spoluprácu na regionálnej úrovni, ako aj krajiny prinášajúcej nové impulzy do regionálnej spolupráce v konkrétnych oblastiach.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 26.6.2014 15:26 - 15:39 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som stručne zareagoval na vaše otázky a stanoviská, ktoré zazneli v dnešnej a včerajšej rozprave k trom správam ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré predkladám na rokovanie plénu.
V prvom rade chcem povedať, že je mi veľmi ľúto, že som sa rozpravy včera nemohol zúčastniť. Viete dobre, že som bol na zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín Severoatlantickej aliancie. Bolo to posledné zasadnutie pred septembrovým summitom vo Walese. Myslím, že nikto nespochybňuje dôležitosť prítomnosti slovenského ministra zahraničných vecí na tomto rokovaní.
Samozrejme sledoval som aj vývoj rozpravy v rámci tejto parlamentnej schôdze. Nemusím, dúfam, nikoho ubezpečovať, že mám najväčší záujem, aby som svoje materiály predkladal sám, aby som počúval vaše vystúpenia. Keď som videl, že sa schyľuje k termínovej kolízii, požiadal som listom predsedu Národnej rady, aby mi stanovil termín tak, aby som sa mohol osobne zúčastniť predkladania. Neviem, z akých dôvodov tejto mojej prosbe nebolo vyhovené. Takže sme sa ocitli – aj vy, aj ja –, v nemilej situácii.
Chcem povedať, že aj mne je ľúto, tak ako viacerým predrečníkom alebo diskutujúcim, že sa debát na tému zahraničnej európskej politiky zúčastňuje málo poslancov. A tiež mi je ľúto aj to, že je tu taký zvyk, ktorý sa aj teraz potvrdil, že mnohí poslanci vystúpia a odídu a už ich nezaujíma vlastne nejaká reakcia na ich stanoviská. Ale v každom prípade cítim potrebu aspoň rámcovo k tým hlavným témam sa vyjadriť.
Zaregistroval som niekoľko paradoxov. Paradox č. 1 je, že včera, keď som tu nebol, tak teda viacerí poslanci na to kriticky poukazovali, a dnes, keď som tu bol, tak najčastejšie meno, ktoré som počul, bolo Robert Fico. Robert Fico povedal to, Robert Fico povedal ono. Ja chcem povedať dopredu, že pán predseda vlády Robert Fico je človek, ktorý vie zodpovedať svoje výroky a vie odpovedať na vaše otázky. Necítim úlohu ministra zahraničných vecí v tom, aby som bol vykladačom stanovísk predsedu vlády Slovenskej republiky. Čiže využívajte vždy prítomnosť toho ústavného činiteľa, ktorého tu v sále máte.
Môj paradox č. 2 sa volá Pavol Frešo. Lebo som si poznamenal, ako povedal, že ste, "sme vnímaní ako nedostatočne proeurópska vláda". Tak by som sa chcel aspoň takto nepriamo pána Freša opýtať, ktorá politická strana hlasovala proti Lisabonskej zmluve? Bola to strana SMER alebo strana SDKÚ? Ktorá vláda odmietla prejaviť solidaritu s Gréckom? Solidarita je jeden z hlavných princípov európskej integrácie. Bola to vláda SMER-u alebo vláda Ivety Radičovej?
Môžem povedať, že nikdy, nikdy, nikdy nebolo Slovensko tak oslabené a tak negatívne vnímané v Európskej únii ako práve v súvislosti s týmito udalosťami. A mudruje tu a vyjadruje sa človek, ktorý je predstaviteľom tej politickej strany, ktorá je za toto zodpovedná.
Rovnako tak, a to je ďalší paradox, ako môžme byť súčasne servilní voči Bruselu a zároveň nedostatočne proeurópski?! Tak ak sme servilní voči Bruselu, tak to znamená, že plníme všetko, čo nám z Bruselu nakážu, a to počúvam stále. Dokonca aj Mečiarov výrok o kolenačkovej politike tu naši kolegovia z opozície často opakujú radi, čo je tiež paradox. Tak si to vyjasnite, či sme servilní voči Bruselu, alebo či sme nedostatočne proeurópski! Lebo podľa mňa logicky jedno vylučuje druhé.
Ďalší paradox vo vystúpení pána Freša, keď tu búchal po stole: sme suverénny štát, alebo nie sme? Ale potom povedal 10-krát: a Poľsko povedalo to a poľský minister povedal to. Prepáčte, práve preto, že sme suverénny štát, tak máme slovenskú pozíciu. Ja nevidím suverenitu Slovenska v tom, že budeme opakovať poľské pozície. (Potlesk.) Ja rešpektujem, že má Poľsko svoju, Rakúsko má svoju, Česko má svoju a Slovensko má a bude mať svoju pozíciu. Ak si niekto myslí, že suverenita Slovenska sa prejavuje v tom, že opakujeme pozície niekoho iného, tak ja tomu nerozumiem. A chcem povedať, že naša pozícia je hodnotová, je európska, je spojenecká.
Mimochodom, pán poslanec Frešo, aj pán poslanec Kaník, keď tu tak moralizujete a dávate nám lekcie z hodnôt, ušlo mi, že by ste zaujali postoj k tomu, že za čias, keď vy ste boli vo vláde, v rokoch 2002 až 2006 sa na ministerstve vnútra predávali slovenské pasy balkánskym narkodílerom a narkobarónom. (Potlesk.)
Prečo ste nezvolali tlačovú konferenciu? Prečo ste sa od toho nedištancovali? Prečo ste, prečo nežiadate, aby sa to vyšetrilo? Prečo nechcete vedieť, kde bola pravda? Namiesto toho tu ste nastolili zásadný problém, že či sa má oslavovať koniec vojny 8. alebo 9. mája.
(Reakcie z pléna.) Jasné. A že každý narkobarón z Balkánu odišiel so slovenským pasom v čase, keď vy ste boli vo vláde, to nie je dôležité? Toto nehovorí niečo o kredibilite Slovenska, to nehovorí niečo o dôveryhodnosti tohto štátu a jeho inštitúcii?! K tomu sa nehlásite! (Potlesk.)
Pán poslanec Kaník takisto povedal vetu, že si nemôže spomenúť na nič, čo by urobila slovenská vláda pre zníženie energetickej závislosti na Rusku. Povedal by som tak, že to, že vy o niečom neviete, pán poslanec, neznamená, že sa to nedeje. A ešte by som vám položil niekoľko otázok. Reverz s Rakúskom vybavila vláda Roberta Fica alebo niekto iný? Reverz plynu s Českom vybavila vláda Roberta Fica alebo nejaká iná vláda? Otvorenie prípojky s Maďarskom vybavila vláda Roberta Fica alebo nejaká iná vláda? Severojužné prepojenie zabezpečuje naša vláda alebo nejaká iná vláda? Rokovanie so Spojenými štátmi o možnosti dovozu LNG plynu alebo bridlicového plynu vedieme my alebo nejaká iná vláda?
Ako môžte povedať, že si neviete na nič spomenúť? Tak sa príďte opýtať! Energetická politika je veľmi dôležitá, citlivá vec a tak moje ministerstvo, ako aj ministerstvo hospodárstva vám rady dajú základné školenie tohoto, v týchto veciach, pán poslanec. (Potlesk.)
Pán poslanec Simon povedal, že táto vláda je jednoznačne naklonená smerom na východ a snažil sa to podložiť faktami o širokorozchodnej železnici. Ja chcem povedať, že nikto tu nestavia žiadnu širokorozchodnú železnicu. Bol tu návrh a bolo prijaté rozhodnutie, jediné správne, že sa urobí feasibility štúdia, ktorá zhodnotí, či je tento projekt ekonomicky výhodný alebo nevýhodný. Ale na to, aby sme už plakali, na to, že ako stratíme pracovné miesta v Čiernej nad Tisou, je naozaj ešte priskoro.
Rovnako tak pán poslanec Zsolt Simon a ďalší venovali veľa pozornosti čerpaniu eurofondov. Dokonca tu bol procedurálny návrh, aby sme stiahli a dopracovali tento materiál. Nuž, dovoľte mi upozorniť vás, že nie je čerpanie eurofondov mojou kompetenciou. Máme na to podpredsedu vlády, volá sa Ľubomír Vážny. Na Úrade vlády je centrálny koordinačný orgán pre čerpanie eurofondov. Každý mesiac zverejňujú na svojej webovej stránke prehľad čerpania eurofondov a dvakrát do roka k júnu a k decembru podpredseda vlády Ľubomír Vážny predkladá na rokovanie vlády informáciu o čerpaní eurofondov. To znamená, plačete na nesprávnom hrobe. Za 10 rokov, čo predkladáme správu o členstve v Európskej únii, ani raz sme nehovorili o čerpaní eurofondov, lebo ja k tomu nemám čo povedať. Nielenže za to nezodpovedám, ale nespravujem ani jeden operačný program. Nič vám, samozrejme, nebráni, aby ste si pána podpredsedu Vážneho pozvali a porozprávali sa s ním o čerpaní eurofondov.
Pán poslanec Hlina, na otázku prečo bola zlúčená rozprava, moja odpoveď: neviem. Nie, ale viem, že sme nepodporili žiaden komiks o LGBTI. Ale môžem povedať, že v rámci dotačnej schémy, ktorú spravujeme, sme v minulom roku finančne podporili 58 projektov v sume necelých 900 000 eur a tento rok mám návrh na 47 projektov za 845 000 eur. Zatiaľ som ešte nerozhodol. Nerozhodujem ja, ani si to necucám z prstov, mám na to odbornú komisiu, ktorá každý jeden návrh, každú jednu žiadosť vyhodnotí, predloží mi odporučenie, s ktorým sa ja teda stotožním alebo nie, ale pochopiteľne celý proces je transparentný a môžte sa prísť pozrieť na to, aké projekty žiadali. Pochopiteľne, nepodporujeme žiadne pochody finančne, rešpektujeme právo, ústavou zakotvené právo občanov na slobodu zhromažďovania, slobodu názorov, slobodu vyznania a, samozrejme, tak by to mali robiť všetci.
Pokiaľ ide o sudánsku občianku Marjam, ktorá bola prvostupňovým súdom sudánskym uznaná vinnou za odpadlictvo od viery a odsúdená na trest smrti. Sme demokratická krajina, aj my musíme aj vo vzťahu k Sudánu rešpektovať rozdelenie štátnej moci na výkonnú, zákonodarnú a súdnu. A pozývať si veľvyslanca na to, aby sme mu vytýkali rozhodnutie súdu, nie je úplne v súlade s demokratickými štandardami, ale samozrejme Európska únia reagovala: vyjadrenie vysokej predstaviteľky pre zahraničné, zahraničnú politiku pani Ashtonovej aj v mene členských štátov, to znamená, aj v mene našom. Náš predpoklad je, že rozsudok bude po odvolaní zrušený, sa naplnil. Pani Marjam bola 23. júna prepustená na slobodu, nasledujúci deň teda bola zadržaná na letisku a vyjasňujú sa okolnosti, či môže alebo nemôže opustiť krajinu. V každom prípade ešte v júli by mal prísť na návštevu sudánsky minister zahraničných vecí. A keď tu bude, tak využite tú príležitosť a pozhovárajte sa s ním aj na túto tému. A vôbec vám ako poslancom zákonodarného zboru nič nebráni, aby ste sa vyjadrovali aj, aj v tejto kapacite a prijímali vaše stanoviská, nemusíte sa stále skrývať za vládu a za ministerstvo zahraničných vecí.
A jednoznačne, ak chcete ísť na Ukrajinu, tak príďte sa poradiť a príďte sa porozprávať o cestovných odporúčaniach a o tom, čo je treba urobiť, pretože sú oblasti na Ukrajine, kde jednoznačne neodporúčame cestovať. Ale radi vám vyjdeme v ústrety.
Pán poslanec Mičovský, ďakujem za váš záujem o medzinárodnú politiku. Odporučili ste mi, aby som bol Dagom Hammarskjöldom, sadol do lietadla. No presne s týmto pocitom som sadol do lietadla a odletel 18.,19. mája na rokovania do Moskvy, pretože Ukrajina sa nás dotýka, je to náš sused. Rusko je súčasťou problému a Rusko musí byť aj súčasťou riešenia. A ja si kladiem otázku, že ak sa Slovensko nemá prejaviť, aktivitu a iniciatívu v téme Ukrajiny, tak potom v akej máme prejaviť? Tak logicky, že som šiel a sadol som si s ministrom Lavrovom a rokovali sme spolu 4 hodiny. A myslím si, že tie rokovania boli veľmi dôležité, že nás posunuli dopredu v celom rade vecí. Pochopiteľne som mal tú cestu odkomunikovanú so všetkými, ktorí o tom mali vedieť, a že čakali na poznatky, ktoré som priniesol. A myslím si, že sme sa posunuli dopredu. Ale paradoxne tí, ktorí stále vykrikujú, aká je naša zahraničná politika málo aktívna, málo viditeľná, tak zrazu vykrikovali, čo sme si to dovolili urobiť. Ako to, že zrazu sme nesledovali nejakú spoločnú líniu. Nikto si asi nevšimol, že po mojej ceste sa minister Lavrov stretol s ďalšími štyrmi alebo piatimi kolegami z Európskej únie a že každý povedal, že to bolo dôležité. Takže tam, kde cítime zodpovednosť, tak sadneme do lietadla a konáme a nečakáme iba na inštrukcie, lebo tak, takto vnímam zodpovednú zahraničnú politiku.
Pani poslankyňa Mezenská, ja, vy ste nastolili celý rad tém, ktoré presahujú nielen portfólio ministra zahraničných vecí, ale aj mandát tejto vlády. Ale chcem povedať, že si vážim vašu angažovanosť aj váš záujem o európske témy a chcem vás povzbudiť, aby ste naozaj využívali stretnutia s jednotlivými členmi vlády, s ministrom pôdohospodárstva a s ďalšími, ministrom práce, práce, sociálnych vecí, s našimi europoslancami, s budúcim eurokomisárom, a tieto témy nastoľovali.
A ja zo svojej pozície sa teším, že je tu debata na európske témy. A chcem ešte raz poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zapojili do tejto rozpravy, ktorých zaujíma zahraničná politika a európska politika a ktorí aj konštruktívne vystúpili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 26.6.2014 14:52 - 14:53 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Áno.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči.

Lajčák, Miroslav, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Včera sme rozoslali všetkým členom rady vlády upravenú verziu, verziu, ktorá prešla pripomienkovým konaním. Nerobím si veľké ilúzie, že zrazu vyvolá súhru, harmóniu a potlesk, pretože, ako som povedal pred chvíľou vášmu kolegovi, na isté otázky jednoducho nepanuje celospoločenská zhoda, ale chcem, aby sme o tom diskutovali. Proces bol bezprecedentne otvorený, zúčastnilo sa na ňom obrovské množstvo ľudí. Obaja dobre vieme, že nie je možné, aby každý názor každého človeka bol zohľadnený vo výslednom texte. To znamená, výsledný text stratégie je dokument, ktorý predkladám ja vláde, a predložil som taký dokument, pod ktorý som schopný a ochotný sa podpísať, čo som aj urobil. A verím, že stratégia bude prijatá vo vláde a že bude vnímaná tak, ako bola myslená, to znamená, aby sme posunuli ďalej našu diskusiu o ochrane podpory ľudských práv na Slovensku.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.6.2014 14:40 - 14:50 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, celý diapazón ľudských práv, ktorým sa Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike venuje, vychádza zo základných zákonov a medzinárodných dohovorov, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Stratégia je rámcový a otvorený dokument nelegislatívnej povahy, ktorý po prvé, popisuje stav inštitucionálneho zabezpečenia v oblasti ľudských práv na Slovensku a po druhé, načrtáva priority pre budúce obdobie. Som presvedčený, že aktuálna novela Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bude platná od septembra 2014, nie je v rozpore s pripravovaným dokumentom.
Proces novelizácie ústavy bol plne v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na rozdelenie právomocí jednotlivých zložiek štátnej moci nebolo v mojej kompetencii, či už ako podpredsedu vlády alebo ako predsedu Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ovplyvňovať akékoľvek procesy prebiehajúce na parlamentnej pôde a z iniciatívy poslancov.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

26.6.2014 14:34 - 14:36 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Áno, vážený pán poslanec, pokiaľ ide o inštitucionálne riešenie otázky gestorstva nad problematikou ľudských práv, trúfnem si so všetkou zodpovednosťou povedať, že nemá žiaden vplyv na proces prípravy ľudskoprávnej stratégie. Venujem jej toľko času, koľko je treba. Len samotný fakt, že sme zvolili na Slovensku bezprecedentný participatívny model prípravy, že sme mali 21 verejných podujatí, workshopov, že je verejnosť prizývaná na každé zasadnutie Rady vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť, že pod mojím vedením sa táto rada schádza častejšie, než to bolo v prípade môjho predchodcu, ktorý bol špeciálne vyčleneným podpredsedom vlády pre ľudské práva, to všetko hovorí samo za seba o tom, že naozaj je to možno na úkor môjho osobného času a iných pracovných povinností, ale určite nie na úkor kvality stratégie.
Po druhé, nie je pravdou, že by sme potrebovali túto stratégiu urobiť, pretože sme pod tlakom Európskej únie alebo akejkoľvek medzinárodnej organizácie. Pripomeniem, že rozhodnutie vypracovať takúto stratégiu je autonómnym rozhodnutím Slovenskej republiky prijatým v roku 2011 za vlády premiérky Ivety Radičovej, členom ktorej ste boli aj vy alebo vaša politická strana. Dodnes som sa nedostal k odpovedi, prečo ste sa teda rozhodli prijať takú stratégiu. Ja som si vypočul aj záznam z rokovania vlády z novembra 2011 a môžem povedať, že všetci prítomní členovia vlády jednohlasne schválili zadanie tejto úlohy vypracovať stratégiu. Ja osobne keď sa za niečo založím, tak potom sa od toho nedištancujem. Podľa mňa ak vyznávate nejaké hodnoty vo vláde, tak by ste ich mali rešpektovať aj v opozícii. Za päť mesiacov, teda od novembra do apríla sa neurobilo nič. Ja som našiel túto vec na stole ako úlohu. Mal som dve možnosti: dištancovať sa od nej, alebo sa jej chopiť. Som si istý, že keby sme túto úlohu zrušili, tak tie politické strany, ktoré boli vtedy vo vláde Ivety Radičovej, by organizovali tlačové konferencie a by hovorili, ako SMER si neváži ľudské práva a ako ste nám pripravili jednu skvelú myšlienku a my sme sa jej vzdali. Ale to som neurobil, pretože si myslím, že je dobré, aby po 25-ch rokoch od nežnej revolúcie a po 10-ch rokoch nášho členstva v Únii sme mali ľudskoprávnu stratégiu ako platformu, aby sme si zadefinovali, kde sa nachádzame v otázke ľudských práv a ktorým smerom by sme mali ísť ďalej.
Je to naša, náš vnútorný, vnútroštátny dokument. Tá debata vygenerovala dve veľmi silne polarizované krídla z tejto spoločnosti. Jedno krídlo, ktoré hovorí, že netreba mať žiadnu stratégiu a vôbec spomenúť niečo také ako LGBTI sa rovná smrteľnému zločinu, a druhé krídlo, ktoré si myslí, že čokoľvek menej ako uzákonenie manželstiev osôb rovnakého pohlavia je zlyhaním stratégie.
A, pán poslanec, predpokladám, že mi dáte za pravdu, že žiadne pripomienkové konanie tieto dva zásadne odlišné filozofické prístupy nezmieri. Ja môžem rokovať ešte šesť mesiacov aj šesť rokov, ale nepresvedčím zástancov alebo odporcov jednej alebo druhej koncepcie. Preto chcem, aby sme prijali túto stratégiu ako rámcový dokument, ako východisko. Tie obrovské prílohy nie sú súčasťou stratégie, ale sú zdrojom poznatkov, skúseností od, z ktorých by sa mala v budúcnosti opierať, tie pracovné skupiny, ktoré budú rozpracovávať akčné plány. Som presvedčený, že prijatie stratégie je krokom späť. Som presvedčený, že nikto nemôže očakávať, že táto stratégia naplní absolútne očakávanie úplne všetkých, lebo sa to nedá. Ale poďme kultivovať diskusiu o ľudských právach na Slovensku, lebo aj tento proces ukazoval, že je to viac než potrebné.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

26.6.2014 14:28 - 14:34 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dovolím si upresniť, že výsledkom medzirezortného pripomienkového konania, ktoré prebiehalo v dňoch 6. až 19. júna, bola skutočnosť, že ministerstvo zahraničných a európskych záležitostí dostalo 332 pripomienok, z toho 163 zásadných a 169 obyčajných.
Pre vašu informáciu, pokiaľ ide o tie zásadné pripomienky, tak 22 bolo uplatnených zo strany povinne pripomienkujúcich subjektov, to znamená orgánov štátnej správy, a 141 zo strany nepovinne pripomienkujúcich subjektov verejnosti a mimovládnych organizácií. Ale čo je ešte dôležitejšie, z toho hrozivého čísla 163 zásadných pripomienok bolo 104 vznesených jedným pripomienkujúcim subjektom a zvyšných 58 sa nám podarilo po rokovaniach v pondelok dosiahnuť úplnú alebo čiastočnú zhodu, v polovici z nich. A teda vo vami nastolenej otázke ja preto ako problematický bod nevidím samotné medzirezortné pripomienkové konanie, množstvo vznesených predovšetkým zásadných pripomienok alebo formu a priebeh rozporového konania.
Za zásadnú vec v tomto prípade považujem, a to sa ukázalo v celom procese prípravy tohto dokumentu, diametrálne rozdielne filozofické vnímanie povahy a podstaty ľudských práv účastníkmi tohto procesu, čo sa premietlo aj do obsahu pripomienok, ktoré boli značne protikladné. Ja sám som pri tom inicioval pri príprave tohto materiálu rozsiahlu diskusiu, ktorá sa v takejto forme na Slovensku ešte nikdy neuskutočnila. Nikdy som sa jej nebránil a bol by som pripravený v nej aj naďalej pokračovať. V tejto chvíli som však už presvedčený, že ďalšie pokračovanie takejto diskusie už nemôže prispieť k skvalitneniu dokumentu, nakoľko v súčasnosti sa nejaví ako reálne akékoľvek zblíženie diametrálne odlišných stanovísk účastníkov tohto bezprecedentného procesu.
V snahe zachovať participatívny proces prípravy celoštátnej ľudskoprávnej stratégie aj vo fáze pripomienkového konania sme pristúpili na hromadné takzvané konferenčné rozporové konanie. Pozvali sme naň všetky subjekty, ktoré si uplatnili pripomienky, zástupcov štátnej správy, ako aj zástupcov mimovládnych organizácií a verejnosti. Spoločné konferenčné rozporové konanie alebo odborná porada či prezentácia je bežnou praxou a spôsobom prerokovania zásadných pripomienok v prípade, ak si to vyžaduje ich povaha, ale napríklad tiež náročné časové okolnosti. Je zrejmé, že v našom prípade platili obe podmienky. Konferenčná forma rozporového konania je v súlade s pravidlami predkladania materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky.
Zobrali sme do úvahy tiež počet subjektov, ktoré si uplatnili zásadné i obyčajné pripomienky, ako aj vzájomný prienik pripomienok a tém. Pripomienky zo strany nepovinne pripomienkujúcich subjektov sa venovali témam, ktoré boli v takmer dvojročnom procese prípravy stratégie viackrát komunikované a diskutované na rôznych fórach, vrátane 21 odborných podujatí organizovaných pri príprave východiskových materiálov stratégie za jednotlivé gesčné rezorty a ľudskoprávne témy.
Účelom rozporového konania nebolo nahrádzať výstupy z odborných podujatí. Cieľom tohto formátu rozporového konania bolo umožnenie vzájomnej diskusie a vypočutia názoru všetkých platforiem za účelom dosiahnutia konsenzu. Musím, žiaľ, konštatovať, že rozporové konanie ukázalo, že na dosiahnutie konsenzu chýba dobrá vôľa kľúčových subjektov a partnerov. Vzhľadom na kontradiktórnosť mnohých pripomienok a ich obsah, ktorý vo väčšine prípadov išiel nad rámec materiálu a popieral v mnohých smeroch jeho podstatu a zmysel, som ako predkladateľ tohto materiálu dospel k záveru, že ich jednoducho nie je možné akceptovať.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

27.3.2014 15:06 - 15:06 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešných interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomného podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka zastupuje podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Podpredsedu vlády pre investície Ľubomíra Vážneho zastupuje podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra zastupuje podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka zastupuje minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú zastupuje minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Ministra kultúry Mareka Maďariča zastupuje minister obrany Martin Glváč. Ministra školstva, vedy, výskumu a športu Dušana Čaploviča zastupuje minister obrany Martin Glváč. Ministra životného prostredia Petra Žigu zastupuje minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Ministra spravodlivosti Tomáša Boreca zastupuje minister obrany Martin Glváč. A ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera zastupuje minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Ďakujem.
Skryt prepis