Videokanál poslanca

2.
Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí predkladám na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky Správu za rok 2014 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2016.
Materiál v súlade s čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky a koncepciou štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 i zahraničnopolitickými cieľmi Slovenskej republiky v oblasti vzťahov s príbuzenskou menšinou sumarizuje aktivity týkajúce sa zachovania a rozvoja jazykovej, kultúrnej a náboženskej identity Slovákov žijúcich v zahraničí a vytyčuje štátnu politiku na rok 2016.
Správu vypracoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s rezortmi v oblasti ich pôsobnosti v krajanskej agende. Materiál schválila vláda Slovenskej republiky v júli t. r. svojím uznesením č. 350/2015 a následne v septembri bol schválený jednomyseľne v určených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne vo výbore pre kultúru a médiá, v zahraničnom výbore a vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny.
V roku 2014 bola prioritná pozornosť zameraná na podporu vzdelávania krajanských detí a mládeže formou organizovania školských táborov ukrajinských detí na Slovensku a tiež na vytvorenie lepších predpokladov pre činnosť krajanských spoločenstiev podporou kultúrnych, náboženských, športových a iných aktivít. K ich efektivite a racionalizácii prispel aj proces urýchlenia finančnej podpory krajanského života a aktivít krajanov.
Pokiaľ ide o dotačný systém: V oblasti dotácií Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podporoval projekty s dlhodobým účinkom v zákonom stanovených oblastiach štátnej podpory krajanov, ktorými sú vzdelávanie, kultúra, informovanie a médiá. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pridelil v roku 2014 dotácie v celkovej sume 1 053 955 eur na 495 žiadostí z 28 krajín sveta. Prioritou bola podpora zvyšovania úrovne národného povedomia detí a mládeže a školstva. Postupne vylepšovaný elektronický dotačný systém v roku 2014 umožnil generovanie podkladov pre rýchlejšiu a kvalitnejšiu systematizáciu dát, informácie o podaných žiadostiach bolo možné efektívne triediť na základe jednotlivých oblastí podpory podľa krajín, z ktorých prichádzajú, či podľa jednotlivých žiadateľov.
Pokiaľ ide o osvedčenie zahraničného Slováka: V roku 2014 bolo prijatých 941 žiadostí o vydanie osvedčenia zahraničného Slováka. Vydaných bolo 718 osvedčení Slovákom žijúcim v 12 krajinách. Najviac osvedčení bolo vydaných krajanom žijúcim v Srbsku, 592, a na Ukrajine, 101. Nová forma vedenia spisov žiadateľov preukazuje prehľadnosť a transparentnosť konania o vydaní osvedčenia. Nový spôsob spracovania agendy zavedený v roku 2013, v priebehu roka 2014 osvedčil svoju opodstatnenosť.
Pokiaľ ide o školstvo a vzdelávanie: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podporil formou grantových dotácií vzdelávacie projekty v oblasti výučby slovenského jazyka v prostredí slovenských národnostných menšín a komunít v zahraničí, materiálne zabezpečenie výučby slovenského jazyka na rôznych druhoch škôl a vzdelávacích inštitúciách v zahraničí, učebnice, knihy, pomôcky, výučbové programy, podujatia, aktivity a súťaže organizované krajanmi v oblasti vzdelávania v jednotlivých krajinách. Prihliadalo sa pri tom na zemepisné špecifiká našich krajanov. V krajinách strednej, južnej a východnej Európy bola pozornosť zameraná hlavne na zlepšovanie školských zariadení, na podporu štúdia v domovských krajinách a rozvoj materských škôl. V krajinách západnej Európy a zámoria išlo hlavne o hľadanie nových možností pre výučbu v slovenskom jazyku aj s využitím podpory vzdelávania krajanov zo strany ich domovských krajín.
Oblasť kultúry: V tejto oblasti bol dôraz kladený na podporu kultúrnych aktivít krajanov a ich prezentáciu na Slovensku. Treba osobitne vyzdvihnúť založenie a rozvoj tradície Dolnozemského dvora v rámci folklórnych slávností pod Poľanou na Detve, na ktorom bola slovenskej verejnosti predstavená dolnozemská kultúra, gastronómia, folklór a remeslá. Ďalej možno spomenúť juhoslovanské detské a mládežnícke folklórne slávnosti v Dulovciach či divadelnú prehliadku Palárikova Raková.
V zahraničí Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podporuje v Čechách medzinárodný folklórny festival ľudovej piesne Jánošíkov dukát v Rožňove pod Radhoštěm, v Rumunsku festival slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je..., v Srbsku tradičné slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci aj za účasti družobných žúp a miest zo Slovenskej republiky a mnoho ďalších podujatí.
V oblasti informačnej a mediálnej: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podporoval informovanosť v slovenskom jazyku v domovských krajinách hlavne prostredníctvom tlačových a elektronických médií.
Ak mám zhodnotiť plnenie zámerov v roku 2014, tak môžem konštatovať, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s krajanskými organizáciami, partnerskými rezortmi a ďalšími inštitúciami naplnil v roku 2014 požadované zámery vo všetkých významných oblastiach štátnej podpory Slovákov žijúcich v zahraničí, to jest v oblasti kultúry, vzdelávania, vedy a výskumu, informácií a médií. Po určitom turbulentnom období v predchádzajúcich dvoch rokoch sa podarilo Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí upokojiť situáciu v krajanskej komunite, a to prostredníctvom trpezlivého vysvetľovania postojov a aktívnej komunikácie s krajanmi.
V tejto súvislosti patrí poďakovanie za spoluprácu kompetentným orgánom Slovenskej republiky, bez ktorých naplňovanie cieľov štátnej politiky v krajanskej agende by bolo neúplné. Ide hlavne o Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v oblasti osvedčení, ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu v oblasti vzdelávania a ministerstvo kultúry v oblasti kultúrnych aktivít.
V roku 2016 úrad nadviaže na pozitívne poznatky v oblasti podpory národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, v podpore inštitúcií na to určených a posilňovania vzťahov s materskou krajinou. Úrad bude spolupracovať najmä s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí a využívať sieť našich zastupiteľských úradov v zahraničí na presadzovanie potrieb našich krajanov. V spolupráci s ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu sa bude úrad usilovať vytvoriť lepšie podmienky pre skvalitnenie slovenského školstva a vzdelávania Slovákov žijúcich v zahraničí. Tradične bude tiež spolupracovať s ministerstvom kultúry a ministerstvom vnútra.
V štátnej politike Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa v roku 2016 predpokladá plnenie úloh v súlade so schválenou novou koncepciou štátnej pomoci Slovákom žijúcim v zahraničí do roku 2020, v ktorej sa odrazí vplyv dynamických zmien determinovaných globalizáciou, silnou migráciou v rámci Európskej únie, vznikom istej kategórie európskych občanov a spoločenských zmien v krajinách strednej a východnej Európy, v ktorých žijú slovenské národnostné menšiny. Návrh programu obsahuje aj informáciu o rozpočtových prostriedkoch na rok 2016.
Dámy a páni, dovoľte mi na záver spomenúť, že osobne mám radosť z toho, že sa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí darí vtiahnuť do svojich aktivít stále viac subjektov, či už z oblasti štátnej správy, neštátnych inštitúcií a cirkví, ktoré sa angažujú v oblasti krajanských záležitostí. Oceňujem, že aj viacerí z vás, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, sa aktívne angažujete v prospech Slovákov žijúcich v zahraničí, a dovoľte mi vyjadriť vám za to moju vďaku aj menom našich krajanov.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky predloženú správu zobrala na vedomie.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

20.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky materiál – návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Organizácie Spojených národov o jurisdikčných imunitách štátov a ich majetku.
Predkladaný dohovor je medzinárodnom zmluvou, ktorá upravuje otázku vyňatia štátov a ich majetku z právomocí súdov iného štátu a explicitne stanovuje rozsah tohto vyňatia. V kodifikovanej forme upravuje používanie imunít štátov a ich majetku voči právomoci súdov iného štátu. Upravuje spôsoby a podmienky uplatnenia imunít štátov a ich účinok v súdnom konaní. Ďalej špecifikuje konania, v ktorých sa štáty imunity dovolávať nemôžu, ako aj vymedzuje prípady imunity štátov voči použitiu zabezpečovacích opatrení v súdnom konaní. Dohovor bol prijatý dňa 2. decembra 2004 na 59. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov rezolúciou č. A/59/38.
Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky je dohovor medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Ide o medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy v súlade s čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň o medzinárodnú zmluvu, ktorá bude mať v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonom. V súlade s jeho čl. 30 nadobudne dohovor platnosť vrátane nadobudnutia platnosti pre Slovenskú republiku 30. dňom po uložení 30. ratifikačnej listiny u jeho depozitára, ktorým je generálny tajomník Organizácie Spojených národov. K dnešnému dňu uložilo u depozitára dohovoru ratifikačnú listinu, respektíve Listinu o prijatí 18 štátov, z ktorých je desať členských štátov Európskej únie.
Vláda Slovenskej republiky schválila dohovor svojím uznesením č. 297/2015 z 3. júna 2015. Keďže dohovor je v podmienkach Slovenskej republiky prezidentskou medzinárodnou zmluvou, podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený podpísaním ratifikačnej listiny prezidentom Slovenskej republiky. Pred nadobudnutím platnosti dohovoru pre Slovenskú republiku bude publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s Dohovorom Organizácie Spojených národov o jurisdikčných imunitách štátov a ich majetku súhlas a súčasne rozhodla, že dohovor je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pre zákonmi.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

18.
Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa venujú problematike rozvojovej pomoci a vystúpili v rozprave.
Osobitne chcem poďakovať pani poslankyni Vášáryovej, pretože viete, o čom hovoríte, a vážim si vaše slová, a hlavne moji spolupracovníci, ktorí tri roky na tomto zákone pracovali. Ja by som k vášmu vystúpeniu len jednu vec povedal, o tom ohodnotení ľudí, ktorí sa venujú problematike rozvojovej pomoci. My naozaj, ja osobne každý rok odovzdávam cenu Dobrovoľník roka a tento rok, ktorý je Európskym rokom rozvoja, sme prijali množstvo aktivít, aby sme ho ešte viacej spopularizovali. Vymenovali sme troch vyslancov Európskeho roka rozvoja, aby sme túto tému spopularizovali medzi širšou verejnosťou. Zorganizovali sme viacero veľmi pekných podujatí. Problém je, že to má nulový záujem médií a nulovú odozvu vo verejnosti, žiaľ. So všetkým ostatným súhlasím, čo ste povedali.
Pán poslanec Hlina, k tomu, čo ste povedali. Agentúra má aj teraz riaditeľa, len jeho postavenie, vždy mala, len jeho postavenie bolo riešené vnútorným štatútom a teraz to dávam v záujme transparentnosti do zákona. To, že nie ste stotožnený s odpustením dlhu rozhodnutím vlády; my reflektujeme existujúci právny stav. Pokiaľ sa vy rozhodnete zmeniť tento mechanizmus, my s tým nemáme najmenší problém, ale nemôžme my cez tento zákon meniť mechanizmus, ktorý tu roky funguje. A k tej Rade vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť, už teda jej nepredsedám, ale poviem, že my sme jej zloženie zdedili od predchádzajúcej vlády, a nie som si vedomý toho, že by za môjho predsedovania takáto osoba bola kooptovaná do rady.
Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Mikloška, musím povedať, že ma veľmi sklamalo. Poznáme sa roky, tak si to môžem dovoliť. Mám pocit, že vy ste úprimný človek, hovoríte, čo si myslíte, ale mám pocit, že tentokrát vaše vystúpenie bolo diktované snahou – strašne rád by som kritizoval, ale za svet si neviem nájsť za čo, tak ste tu pomiešali hrušky s jablkami. A výsledok je naozaj niečo, čo nemá ani farbu, ani chuť, ani zápach, len ste si kopli do rezortu, čo nie je vaším zvykom. Preto som z toho sklamaný.
V prvom rade je treba oddeliť dve veci. Zákon je rámec a výkon a prostriedky, ktoré na rozvojovú politiku dávame, je niečo úplne iné. A ako to povedala aj pani poslankyňa Vášáryová, my sme zmenili zákon, pretože oproti pôvodnému právnemu stavu alebo existujúcemu zákonu z roku 2007 sa toho veľa zmenilo. Okrem iného Slovenská republika sa stala členom Výboru pre rozvojovú pomoc v rámci OECD. Z toho pre nás vyplývajú nejaké nové povinnosti, nejaké nové úlohy. A hlavne sme si uvedomili, že ten existujúci právny rámec je pre nás rigidný, zväzujúci a neumožňuje nám využívať celý rad nástrojov rozvojovej pomoci, ktoré by sme mohli, ale nám ich zákon neumožňoval.
My sme si – a to je tiež odpoveď na to, čo ste povedali, že prečo to dávame teraz – my sme si novelu zákona o rozvojovej pomoci dali do programového vyhlásenia vlády. A pracovali sme na tom viac než tri roky. Veľmi detailne sme komunikovali so všetkými partnermi, domácimi aj zahraničnými. Ruka v ruke sme s mimovládnymi organizáciami, ktoré sú hlavným príjemcom zdrojov štátneho rozpočtu pre poskytovanie rozvojovej pomoci, a predkladáme ho v zhode, v súlade s našimi mimovládkami. A keď robíte niečo poctivo, tak sa to nedá urobiť za dva týždne. Zavádzame niektoré nové pojmy a nové nástroje, ktoré sme predtým nemali, ako je zadanie zákazky, darovanie hnuteľného majetku štátu, odpustenie dlhu, poskytnutie zvýhodneného vývozného úveru. A nanovo definujeme niektoré nástroje, ako je dotácia, finančný mechanizmus, vládne štipendium, aby sme umožnili zapájanie sa do rozvojovej pomoci podnikateľským subjektom, miestnym samosprávam. To, že zavádzame nástroje, to neznamená, že automaticky sa tie programy spúšťajú. Každý jeden je posudzovaný objektívne nezávislou komisiou. Ale jednoducho pri tom mále prostriedkov a ja naozaj súhlasím s každým z vás, ktorý kritizuje, že dávame málo, 0,084 je naozaj pod našimi záväzkami, ja by som chcel vidieť, mimochodom, dohodol som sa s ministrom financií, že budeme každoročne, počnúc rokom 2016, zvyšovať objem prostriedkov na priamu bilaterálnu rozvojovú pomoc o 10 % ročne. No nie je to zázrak, ale je to nejaký záväzok a je to nejaký trend. Takže o nejaký posun sa snažíme.
Pokiaľ ide o to, že prečo máme partnerské krajiny také, ako máme. Viete, môžeme tu sedieť dva týždne a špekulovať kto áno, kto nie. Keňa je tam práve preto, lebo tam máme naše mimovládky roky a reflektujeme ich záujem a podporujeme ich tým, že máme schému, a naozaj v Keni Slovensko je známou krajinou vďaka našim rozvojovým projektom. Afganistan je druhou z našich troch prioritných krajín z dôvodov, ktoré tuná nemusíme širšie vysvetľovať. A tou treťou krajinou je Moldavsko práve preto, že je to krajina, ktorá prechádza alebo má záujem ísť podobnou cestou, ako ideme my. Je to malá krajina a my ju vieme ovplyvniť. Vieme tam veci zmeniť. Máme tam na našom veľvyslanectve rozvojového diplomata a pomáhame europeizovať ich štátnu správu. Pretože my môžme posielať naše obmedzené prostriedky do krajín Afriky, Ázie, kde sme nikdy neboli, nemáme tam skúsenosť, nemáme tam partnerov, rozplynú sa ako dym vo vetre, ale my sa sústreďujeme, našou hlavnou pridanou hodnotou našej rozvojovej pomoci je naša vlastná transformačná skúsenosť. A tú sa snažíme ponúkať krajinám a logicky ju nebudeme ponúkať v Subsaharskej Afrike, ale budeme ponúkať na západnom Balkáne a v krajinách na východ od našich hraníc, lebo tam máme čo ponúknuť. Tam naozaj je nás vidieť a je nás cítiť.
Chcem ešte, keď ste sa pýtali, kto určil tieto krajiny: máme, existuje materiál, ktorý sa volá Strednodobá stratégia rozvojovej pomoci, ktorý schválila vláda, tam sú tieto krajiny vymenované a zdôvodnené, prečo je to tak. Keď ste hovorili o financovaní príspevku bez žiadosti, ide o príspevky medzinárodným organizáciám, najmä s cieľom humanitárnej pomoci.
No a poviem ešte jednu vec. Keď som opätovne prevzal rezort zahraničných vecí v apríli 2012, bol som šokovaný, ako jedno slušné ministerstvo sa dá tak neskutočne zhumpľovať za tak krátku dobu, ako sa to podarilo môjmu predchodcovi. A najväčší bordel bol v oblasti rozvojovej pomoci, ktorá sa zmenila na systém prihrávania "malých domov" kamarátom. My sme ten Augiášov chliev vyčistili a dneska rozvojová pomoc je výkladnou skriňou nášho ministerstva a budem si za ním vždy stáť. Ľudia odviedli skvelú prácu a tento zákon je čerešnička na torte tej triapolročnej práce. Vy tu, pán poslanec, ste stále naznačovali nejaké podozrenia a nejaký nedostatok transparentnosti. Povedzte mi jeden príklad, kedy sme ukázali nedostatok transparentnosti alebo nezodpovedné nakladanie s majetkom štátu. Prosil by som vás tiež, aby ste vážili tak vaše slová. Vždy sme na každú otázku odpovedali a aj na túto vám veľmi rád odpoviem.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

2.
Ďakujem pekne. Dobré ráno, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v rámci prvého čítania návrh zákona o rozvojovej spolupráci, ktorý vychádza z programového vyhlásenia vlády, ako aj plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok.
Agenda rozvojovej pomoci a rozvojovej spolupráce prešla v ostatných rokoch významnými zmenami, ktoré si vyžadujú hľadanie nových efektívnych riešení v rámci partnerstva donorov partnerských krajín, občianskej spoločnosti, súkromného i akademického sektora, medzinárodných organizácií a ďalších subjektov. Do rozvojových aktivít Slovenskej republiky sa zapájajú nové subjekty vrátane podnikateľských subjektov a miestnych samospráv, preto vzniká aj potreba nových flexibilnejších nástrojov realizácie rozvojovej spolupráce, ktoré môžu efektívnejším spôsobom zabezpečiť udržateľné výsledky v partnerských krajinách. Nové výzvy sa pretavujú tiež do koncepčných a strategických dokumentov na úrovni Európskej únie, Organizácie spojených národov, OECD i ďalších medzinárodných organizácií a inštitúcií. Doterajšia aplikačná prax zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci z roku 2007 a potreba adaptácie systému rozvojovej spolupráce na nové podmienky vrátane požiadaviek OECD tiež preukázali potrebu zmeny legislatívneho rámca.
Súčasná právna úprava je pre potreby modernej rozvojovej spolupráce nevyhovujúca. Nedostatočne upravuje niektoré nástroje rozvojovej spolupráce a napríklad pri poskytovaní dotácií je neflexibilná a limitujúca. Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien sme namiesto novelizácie platného zákona vypracovali nový zákon o rozvojovej spolupráci. Popri finančných nástrojoch, ktorými sú dotácie, finančné príspevky a vládne štipendiá, navrhujeme pre oblasť rozvojovej spolupráce nové nástroje, a to zadanie zákazky aj priamo v partnerskej krajine na základe výzvy na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, o ktoré sa bude môcť uchádzať aj slovenský subjekt, aj subjekt založený podľa cudzieho práva, čím chceme vytvoriť širšie možnosti pre zapojenie sa podnikateľských subjektov do rozvojovej spolupráce.
Ďalším nástrojom je darovanie hnuteľného majetku štátu na základe legislatívnej zmeny v zákone o správe majetku štátu tak, aby bolo možné darovať hnuteľný majetok Slovenskej republiky partnerskej krajine. Okrem toho bude môcť vláda na návrh rezortov zahraničných vecí európskych záležitostí a financií rozhodnúť o odpustení dlhu partnerskej krajine a navrhuje sa legislatívne upraviť aj zvýhodnený vývozný úver, ktorý bude môcť byť poskytnutý prostredníctvom Eximbanky štátnemu orgánu partnerskej krajiny, jednotke územnej samosprávy, právnickej osobe so sídlom v partnerskej krajine, alebo mimovládnej organizácii so sídlom v partnerskej krajine.
Súčasťou predkladaného zákona o rozvojovej spolupráci je v novelizačnom čl. VI aj legislatívna úprava odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí a to v dôsledku valorizácie platových taríf v rámci kolektívneho vyjednávania v roku 2013 o pevnú sumu 16 eur, a nie ako doposiaľ percentuálnym zvýšením. To zasiahlo do spôsobu výpočtu zahraničného funkčného platu zamestnancov vykonávajúcich zahraničnú službu v rámci tzv. verejnej služby. V minulom roku sa v dôsledku toho legislatívne upravili zákon o štátnej službe a zákon o zahraničnej službe. Avšak zmena výpočtu objektivizovaného platového koeficientu v zákone č. 553/2003 Z. z. si vyžiadala väčší rozsah úprav, preto sa ešte v tomto roku používajú platové tarify platné pred valorizáciou. Tieto legislatívne zmeny však nepredstavujú zvýšenie platov zamestnancov v zahraničnej službe a nemajú dopad na rozpočet verejnej správy.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o prerokovanie materiálu a jeho schválenie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, rozprava bola obsiahla, a preto by som k nej chcel na záver zaujať stanovisko.
Chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystúpili v rozprave, a som rád a ďakujem, že toto plénum sa venovalo problému migračnej krízy. Ako sme povedali, ide o bezprecedentnú výzvu pre celú Európsku úniu, o krízu, ktorá sa dotýka nás všetkých. Najnovšie scény z maďarsko-srbských hraníc ukazujú, kam veci dospejú, keď sa neriešia včas a systémovo. Obrázky stretov polície s utečencami sú tým posledným, čo potrebujeme na európskej pôde vidieť.
Z rozpravy bolo cítiť, že táto téma nie je ľahostajná nikomu a mobilizuje celé politické spektrum, keďže migračná kríza výrazne rezonuje aj v slovenskej verejnosti. Na základe toho, čo tu zaznelo, si dovolím konštatovať, že bez ohľadu na stranícku príslušnosť sa zhodujeme na tom, čo je podstata problému, a v zásade aj na tom, ako ho riešiť, teda komplexne a udržateľne, a tiež, čo je pre Slovensko v tomto smere neprijateľné, konkrétne povinné kvóty a automatické prerozdeľovanie utečencov.
Z vystúpení, samozrejme, bolo cítiť aj emócie a snahu zapôsobiť na nálady verejnosti, ale počul som aj mnohé konštruktívne a konkrétne návrhy na riešenie.
A čo považujem za dôležité pre túto krajinu, boli to v prevažnej väčšine návrhy v súlade s našimi pozíciami a postojmi.
Dovoľte mi teraz zareagovať na niektoré výroky, návrhy alebo poznámky, ktoré v rozprave zazneli.
Po prvé, Lisabonská zmluva a kritika, že sme nevyjednali výnimky z migračnej politiky. To je naozaj veľmi pokrytecký argument. Slovensko od začiatku deklarovalo, že chce byť v najužšom integračnom jadre Európskej únie. Dlhodobá filozofia nášho členstva bola, že nechceme opt-outy a výnimky, ale, naopak, chceme čo najtesnejšiu integráciu. A nikto s tým až doteraz problém nemal. Preto takéto vyhlásenia vnímam ako účelové a neseriózne.
Pokiaľ ide o možnosti Slovenska v prípade schválenia kvót, tu je zatiaľ predčasné diskutovať v duchu, čo sa stane, ak kým nie je nič schválené, nešpekulujme o alternatívach. Existujú však právne mechanizmy, ktoré môžeme v takom prípade využiť.
Zazneli tu tiež slová o údajnom rozpore vo vyjadreniach ohľadom prijímania utečencov. K tomu by som dodal, že každý z nás má vlastný slovník a spôsob vyjadrovania, ale princíp je ten istý. Konkrétne Slovenská republika nediskriminuje, chceme sa sústrediť na najzraniteľnejšie skupiny a na osoby s najvyšším integračným potenciálom. Nechceme vytvárať getá s vyčlenenými skupinami obyvateľstva.
Zaznelo tu, že vláda neuvádza zdroje pri číselných vyjadreniach. K tomu by som povedal, že čísla o počtoch utečencov sú z európskej agentúry FRONTEX. Predseda vlády sa okrem toho odvoláva na spravodajské informácie, ako to neraz povedal.
Dosť sa tu spomínala humanitárna pomoc. To by som povedal, že Európska únia je jedným z najväčších donorov pre Sýriu, utečencov a susedné krajiny, doteraz Únia prispela sumou takmer 4 mld. eur a ďalšiu miliardu sľúbila na darcovskej konferencii v marci. Tam sú obsiahnuté aj príspevky Slovenskej republiky. Okrem toho poskytujeme humanitárnu pomoc pre obyvateľov Sýrie a utečencov v okolitých krajinách cez naše príspevky do medzinárodných organizácií a taktiež bilaterálne. Celková hodnota našej oficiálnej humanitárnej pomoci za uplynulé dva roky dosiahla viac než 1,3 mil. eur. Sústreďujeme sa tiež na pomoc sýrskym a kurdským utečencom, ktorým sme v rokoch 2012 až 2014 poskytli humanitárnu pomoc vo výške viac než 400-tisíc eur. Táto pomoc smerovala cez medzinárodné organizácie dlhodobo prítomné v regióne, pobočky Červeného kríža alebo priamo vládam krajín, ktoré poskytujú utečencom útočisko. Navyše pre potreby Srbského Červeného kríža bola minulý piatok expedovaná pomoc v hodnote viac ako 85-tisíc eur. A ďalšia humanitárna pomoc v hodnote viac ako 185-tisíc eur je pripravená v skladoch ministerstva vnútra a použijeme ju podľa aktuálnej potreby či už pre Srbsko, Maďarsko alebo iné krajiny.
Padli tu zmienky o prioritách slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie v kontexte migračnej krízy. Chcem vás ubezpečiť, že téma ochrany hraníc by mala byť jednou z priorít nášho predsedníctva. Už teraz je zahrnutá v širšom koncepte ochrany hraníc a ako taká figuruje aj v prioritách tria. V osemnásťmesačnom programe tria kapitola šesť Únia ako silný globálny hráč už teraz kladie silný dôraz na prepojenie vnútornej a vonkajšej dimenzie bezpečnosti. A tiež si treba uvedomiť, že Európska únia nerieši len dlhodobo plánované priority momentálnej predsedníckej krajiny, ale aj témy, ktoré prináša život a vývoj. Ani luxemburské predsedníctvo nemalo migráciu vo svojich prioritách a napriek tomu sa to stalo prioritou číslo jedna.
Zaznela tu výzva diplomaticky pôsobiť na bohaté arabské krajiny. To sa už deje. Hovoril som o tom aj včera v mojom vystúpení. Rokovania prebiehajú a, ako som včera povedal, treba zvýšiť tlak na regionálne a medzinárodné organizácie v krízových oblastiach, aby si uvedomili svoju spoluzodpovednosť. A plánovaná konferencia vo Vallette v novembri bude ďalšou príležitosťou zopakovať to, nehovoriac o tom, že čaká nás séria rokovaní aj počas Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, ktoré sa rozbehne na najvyššej úrovni už na budúci týždeň.
Trochu ma prekvapila otázka, čo konkrétne iniciovala Slovenská republika a Vyšehradská štvorka. Mal som za to, že je to všetkým známe, keďže už od začiatku vystupujeme medzi najaktívnejšími a najhlasnejšími, od apríla je to téma rokovaní ministrov, premiérov na riadnych aj mimoriadnych radách. Vyšehradská štvorka zorganizovala samit premiérov. My ako ministri zahraničných vecí V štvorky sme sa stretli s našimi kolegami z Nemecka a Luxemburska. Táto téma rezonuje v každom jednom mojom bilaterálnom rokovaní s partnermi v zahraničí, v telefonátoch s nimi, na vystúpeniach, na medzinárodných konferenciách aj v celom rade mojich vyjadrení pre zahraničné médiá od BBC, Sky News až po Der Spiegel alebo Die Welt.
O tom, ako vidíme riešenie problému migrácie my, hovoríme veľmi často a jasne, nielen doma, ale najmä v zahraničí. A nepočul a nevnímal to iba ten, kto to nechcel počuť a vnímať. A preto pripomeniem, čo už odznelo naposledy z mojich úst včera. To znamená, komplexné riešenia presadzujeme. A v praxi to znamená lepšiu ochranu vonkajšej hranice, fungujúce hotspots s registráciou a braním odtlačkov, dôslednú návratovú politiku, celoeurópsky zoznam bezpečných krajín pôvodu, podporu bezpečných zón v tretích krajinách, rozhodnejšie akcie proti prevádzačom, intenzívnejšiu spoluprácu spravodajských služieb, robustnejšiu spoločnú zahraničnú bezpečnostnú politiku Európskej únie, riešenie problémov v krajinách pôvodu a lepšiu spoluprácu so zahraničnými partnermi, aby aj oni cítili zodpovednosť za to, čo sa deje v ich susedstve.
Takže nie je pravdou, ako to tvrdili niektorí vystupujúci, že nepredkladáme konkrétne riešenia. A navyše veci, ktoré som práve vymenoval určite nie sú veci, na presadenie ktorých potrebujeme tri roky, ako som to tu tiež počul.
Bezpečnostné otázky. Som rád, že tu zaznela jasná podpora boja proti prevádzačom. Myslíme si a nahlas hovoríme, že bezpečnostné zložky a tajné služby by mali viac spolupracovať na rozkladaní pašeráckych sietí.
Zaznela tu aj kritika pripravenosti a schopnosti slovenskej armády. Chcem povedať, že nie je pravda, že naša armáda by bola ako nahý v tŕní, ako to tu zaznelo, inak by generálny tajomník Severoatlantickej aliancie minulý štvrtok počas svojej návštevy v Bratislave nepovedal, že Slovensko je dlhé roky zodpovedným spojencom, čo dokazuje tým, že prispieva k spoločnej bezpečnosti a zúčastňuje sa na misiách v zahraničí. Slovensko robí to, čo má robiť, nehovorím to ja, ale povedal to Jens Stoltenberg, generálny tajomník NATO.
No a veľmi dôležitý bod, podpora Európskej únie. Uvedomme si, že Slovensko je tesne zviazané s Európskou úniou. To, že máme iný názor na riešenie jedného, aj keď obrovského problému, nie je a nesmie sa stať spochybňovaním Európskej únie ako takej. Politici majú zodpovednosť postaviť sa k tejto téme tak, aby sa nepoškodil vzťah Slovákov k Európskej únii ako takej.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver ešte raz zdôrazním, Slovensko je solidárny a zodpovedný člen Európskej únie. Nie sme proti utečencom, nie sme proti európskym partnerom, ťažko skúšaným návalom imigrantov, naopak, sme pripravení všestranne im pomôcť, ale sme proti nanúteným a nesystémovým riešeniam. Nemôžeme ísť cestou, že jedno riešenie sa automaticky našije jednou veľkosťou pre všetky členské krajiny. K tomu istému cieľu sa predsa môžeme dopracovať aj tak, že príspevky jednotlivých krajín budú v súlade s ich možnosťami, schopnosťami, preferenciami. Slovensko je pripravené pomôcť materiálne, personálne, odborne, finančne. Budeme vedieť prispieť aj nadproporčne, ale k udržateľnému a komplexnému riešeniu dosiahnutému v duchu európskeho kompromisu.
Čo sa týka migrantov, ktorí sú už na pôde Európskej únie, máme dohodu o prerozdelení 40-tisíc z nich. Pozrime sa, ako sa tento model uplatní v praxi, a potom si vyhodnoťme, či je to cesta vpred. Ale nemôžeme zacementovať stratégiu predtým, ako jej časti prejdú testom reálneho života.
Situácia na európskej úrovni sa vyvíja dynamicky. Teraz popoludní by predseda Európskej rady Donald Tusk mal oznámiť, či zvolá mimoriadny samit lídrov tak, ako sme to požadovali už dlho.
Aj zo strany Európskej komisie cítime v dôsledku našich intenzívnych snáh tak ako Vyšehradská štvorka, ale tiež individuálne a taktiež po pondelkovej Rade ministrov vnútra istý posun v otázke kvót. Možné kompromisné znenie by sa malo dopracovať pod taktovkou luxemburského predsedníctva na najbližšej rade ministrov vnútra budúci týždeň. Situáciu pozorne sledujeme, sme v kontakte s partnermi a všetko priebežne vyhodnocujeme.
A popritom, a to chcem zdôrazniť, aktívne komunikujeme aj so slovenskou občianskou spoločnosťou, s cirkvami a mimovládnymi organizáciami, lebo toto je téma, ktorá je zásadná pre celé Slovensko. Bolo by odsúdeniahodné, keby sa zneužívala na medzistranícke prekáračky.
Táto kríza, a to zopakujem, môže zmeniť tvár Schengenu, vzťahy v Európskej únii aj tvár celej Európy. Tu musíme byť jednotní. Je to štátny záujem. A apelujem na vás, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste si boli vedomí svojej zodpovednosti ústavných činiteľov v tejto závažnej situácii. Ako som povedal včera, vláda Slovenskej republiky si je plne vedomá svojej zodpovednosti. Hľadáme a naďalej budeme hľadať tie najlepšie riešenia a, opakujem, pritom potrebujeme podporu vás i celej spoločnosti. Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

30.
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, migračná kríza predstavuje momentálne pre Európsku úniu najväčšiu výzvu aj najväčší problém. V stávke je nielen Schengen a jeho budúcnosť, ale aj vzťahy v rámci Európskej únie, budúcnosť európskych politík a možno aj budúca tvár Európy. Dovoľte mi najskôr zdôrazniť tri základné východiská.
1. Slovensko je solidárny a zodpovedný člen Európskej únie. Odmietam obvinenia na adresu tejto krajiny, že nie sme solidárni. Slovensko vždy pomohlo ľuďom v núdzi, vždy bolo solidárne s partnermi a tak to bude aj naďalej.
2. Migračná kríza je v prvom rade o ľuďoch a ľudských osudoch. Odmietam jej účelové zneužívanie oportunistami a extrémistami. Rozhodne odmietame jej zneužívanie na šírenie nenávisti a na útoky proti ľuďom inej národnosti, farby pleti či vierovyznania.
3. Slovensko je za komplexné a udržateľné riešenie, dosiahnuté dohodou všetkých členských krajín Európskej únie. Tento problém má veľa aspektov: humanitárny, sociálny, politický, ekonomický, bezpečnostný. Preto ho nemožno riešiť administratívne a direktívne, ale iba spoločnými silami a diskusiami legitímne zvolených vlád členských krajín.
Kde sa momentálne nachádzame? Európska únia čelí bezprecedentnému prílevu imigrantov. Ich počty stále rastú a dosahujú rekordné hodnoty. Keď sa dnes pozrieme po Európe, čo vidíme? Vidíme stovky obetí zúfalých pokusov dostať sa do Európskej únie v preplnených člnoch a zamknutých nákladných autách. Vidíme pokračujúci prílev imigrantov a pokračujúci nehanebný pašerácky a prevádzačský biznis. Vidíme de facto neexistujúci Schengen a desaťtisíce osôb, ktoré sa po území Európskej únie pohybujú bez akýchkoľvek kontrol. Vidíme neúmerné zaťaženie niektorých členských krajín a nezatvárame pred ním oči. Vidíme však aj porušovanie základných pravidiel Schengenu a Dublinského protokolu. Vidíme plot a ostnaté drôty na maďarsko-srbských hraniciach. Vidíme obnovené hraničné kontroly na hraniciach Nemecka či Rakúska. Vidíme tiež nenávistné prejavy xenofóbnych šialencov na sociálnych sieťach aj na námestiach. Vidíme však aj vysokú mieru ľudskosti a ochoty radových občanov spontánne pomôcť utečencom. Toto si vážim a oceňujem, aj keď ide len o čiastkové zmierňovanie následkov.
Ale to, čo sme veľmi dlho nevideli, bola snaha o hĺbkovú, otvorenú a úprimnú diskusiu na úrovni celej Európskej únie. Snaha nájsť naozaj komplexné, udržateľné riešenia nielen toho, čo s utečencami na území Európskej únie, ale aj toho, prečo musia utekať zo svojich domovov. Pretože trpiace deti trpia rovnako v Srbsku ako v Jordánsku.
Migrácia pritom nie je náhodný jav. Migračné toky sa kontinuálne zvyšujú. Podľa Frontexu prekročilo v roku 2012 hranice Európskej únie nelegálne viac ako 75-tisíc osôb. V roku 2013 to už bolo viac ako 107-tisíc. Vlani prišlo do Európskej únie viac ako 276-tisíc nelegálnych migrantov, čo je nárast o 155 percent. Od januára do konca augusta tohto roka to už bolo pol milióna, pričom len v auguste rekordných 156-tisíc migrantov. Organizácia Spojených národov i Európska komisia odhadujú, že do konca roka môže len zo Sýrie odísť jeden až dva milióny utečencov. A do preplnených táborov v Libanone, v Jordánsku či Turecku asi nepôjdu. Verejný diskurz a mediálne prostredie v celej Európe sú zavalené číslami, zaplavené emóciami, elektrizované srdcervúcimi obrazmi, ale aj predsudkami, zjednodušovaním, výrokmi vytrhnutými z kontextu a dezinterpretáciami.
Pokúsme sa teraz túto debatu očistiť a sústrediť sa na podstatu. Sústreďme sa na to, ako celý problém vyriešiť. Nielen jeho následky, ale aj príčiny. To znamená v prvom rade riešenie nestability v krízových regiónoch, odkiaľ utečenci prichádzajú, a súčasne zabezpečenie ochrany našich vonkajších hraníc. Pritom nejde o to, či z momentálnej diskusie pri hlasovaní o kvótach vyjde niekto ako víťaz alebo porazený. Lebo v hre sú jednak osudy konkrétnych ľudí, ale aj podoba európskeho projektu. Projektu, v ktorom sme doteraz dokázali aj tie najzávažnejšie krízy riešiť nie čiastkovo a nárazovo, ale prezieravo, komplexne a hlavne udržateľne, tak, aby sa nám cez zadné dvierka nevracali každé tri mesiace.
Čo sa teda momentálne deje, respektíve nedeje na úrovni Európskej únie?
Migračná kríza predstavuje jeden z najväčších problémov, ktorým čelíme za posledné roky či dokonca od druhej svetovej vojny. No zjavne to doteraz nebolo dosť na zvolanie mimoriadneho summitu lídrov Európskej únie a až v týchto dňoch sa začalo reálne uvažovať o takejto možnosti. Naďalej sme svedkami opakovaných pokusov riešiť tento komplexný problém iba administratívnym prístupom cez automatický systém prerozdeľovania migrantov, ktorí tu už sú. Až teraz po štyroch mesiacoch diskusií výlučne o kvótach sa dostávajú na stôl niektoré účinné návrhy, ako sa vysporiadať s prílevom migrantov. No stále nevidieť úsilie dôkladne sa venovať aj príčinám, prečo svoje domovy opúšťajú.
Predseda vlády Robert Fico v júni v tomto pléne hovoril, že situácia s nekontrolovanou migráciou je dlhodobo neudržateľná. Apeloval na širšie riešenia, ako sú len kvóty. Upozornil, že bez systémového prístupu sa nič nevyrieši a problém sa nám vráti ako bumerang.
A problém sa vrátil. Kým v júni sa - obrazne povedané - prerozdeľovalo 40-tisíc migrantov, dnes je to o 120-tisíc viac. Koľkých si budeme znovu rozdeľovať v novembri alebo v decembri? Najnovší návrh Komisie hovorí o trvalom relokačnom mechanizme, no nikto zatiaľ nedokázal povedať, na akom čísle sa pri neustálom prúde migrantov prerozdeľovanie zastaví. Je naozaj zodpovedné zavádzať automatické prerozdeľovanie bez toho, aby sme vedeli, koľko ľudí a za akých podmienok môžeme prijímať? Zadefinoval niekto, aká je absorbčná kapacita Európskej únie? A čo nastane, keď sa táto kapacita dosiahne? Spustíme závory a urobíme z Európy neprístupnú pevnosť? Potom už nebudú platiť tie hodnoty, na ktoré sa dnes tak emotívne odvolávame?
Aký je teda postoj Slovenska v tejto situácii?
Slovensko je konštruktívne, solidárne a zodpovedné. Chceme sa podieľať na spoločnom európskom riešení migračnej krízy. Na riešení, ktoré bude pokrývať tak následky, ako aj príčiny tohto problému. K takémuto riešeniu sme pripravení prispieť svojím dielom, primeranými zdrojmi aj kapacitami: finančnými, technickými, odbornými, personálnymi, materiálnymi. Od začiatku sme zdôrazňovali, že iba prerozdeľovanie migrantov na báze povinných kvót neurobí nič pre zastavenie prílevu ďalších, neurobí nič pre elimináciu bezohľadných pašerákov, neurobí nič na zlepšenie ochrany vonkajších hraníc Schengenu a neurobí nič pre zníženie príťažlivosti azylových systémov tých krajín, kam smerujú utečenci najviac.
Len na ilustráciu: Slovensko nie je pre migrantov cieľová krajina. Ak sem aj náhodou prídu, spravidla tu ostať nechcú. Od začiatku tohto roka do konca júla požiadalo u nás o azyl 130 osôb. Iba 28 z nich je stále na Slovensku. To znamená, že 102 zo 130 žiadateľov o azyl u nás túto krajinu opustilo ešte počas ich azylového konania. A z osôb, ktorým bol v minulosti udelený azyl, sa dnes na Slovensku zdržiava iba 26 percent. Inými slovami, traja zo štyroch, ktorí azyl u nás dostali, už Slovensko opustili.
Opakovane poukazujeme na to, že samotné kvóty majú potenciál migračné toky zvyšovať. Neriešia ani problém sekundárnych pohybov migrantov, ktorí v krajinách, ako je Slovensko či Lotyšsko, ostať nechcú. Položil si vôbec niekto otázku, čo si o kvótach myslia migranti samotní? Kto sa postará, aby tí, ktorí boli, v úvodzovkách, pridelení na Slovensko, v tejto krajine aj ostali? A ako to zabezpečiť bez toho, aby boli porušené ich ľudské práva alebo pravidlá Schengenu?
Pýtame sa tiež, kto a ako bude vyberať a rozdeľovať tých 160-tisíc utečencov do jednotlivých členských krajín. Urobíme akúsi lotériu? Ten, kto vyhrá, dostane Nemecko, a ten, kto prehrá, pôjde na Slovensko? Logicky by ich mal vyberať ten, kto túto krajinu spravuje, kto pozná jej možnosti a nesie za ňu zodpovednosť. A to je legitímne zvolená vláda a nie administratíva Európskej komisie.
Dnes sa vedie spor o relokáciu 120-tisíc utečencov okrem iného aj preto, lebo zástancovia povinných kvót tvrdia, že toto je zásadné riešenie. My tento ich entuziazmus nezdieľame. Najskôr sa pozrime, ako sa v praxi osvedčí relokácia 40-tisíc migrantov, na ktorých sme sa dohodli v júni. Slovensko je súčasťou tohto riešenia. Následne si úprimne zhodnoťme, či takýto model reálne pomáha zastaviť migračnú vlnu. Ale nenechajme Európsku úniu rozdeliť na koncepte, ktorý neprešiel skúškou v praxi. Lebo kvóty nepredstavujú bodku. Sú začiatkom nového príbehu, príbehu s názvom integrácia. Niekto ju musí zabezpečiť, postarať sa o pridelených migrantov a pomôcť im začleniť sa do spoločnosti, ak teda nechceme vytvárať getá a ak sa chceme vyhnúť prípadnej vlne extrémizmu a radikalizmu, ktorá sa môže zdvihnúť po celej Európe, pokiaľ sa situácia nebude naozaj seriózne riešiť.
Vážená Národná rada! Na naše otázky nám a ďalším partnerom z Vyšehradskej štvorky, Rumunska či Pobaltia dodnes nikto nedokázal uspokojivo odpovedať. Namiesto počúvania a snahy pochopiť naše argumenty sme narážali buď na ignorovanie, alebo na snahu tlačiť, presviedčať. Prvá reálna diskusia sa uskutočnila až minulý piatok na stretnutí ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky s partnermi z Nemecka a Luxemburska, ktoré, ako viete, v súčasnosti Únii predsedá. A naozaj celoeurópska diskusia o konkrétnych opatreniach a konkrétnych aspektoch migračnej krízy sa rozbehla až tento pondelok v Bruseli na Rade ministrov vnútra.
Osobne som bol vždy eurooptimistom a prívržencom európskeho projektu. Únia zmenila a mení túto krajinu k lepšiemu. Princípy a hodnoty, na ktorých stojí, sú inšpiráciou pre ľudí po celom svete a stojí za to bojovať za ich udržanie. Vždy som si na Európskej únii vážil, že sme vedeli diskutovať a počúvať sa a že sme dokázali nachádzať riešenia, s ktorými sa mohol každý stotožniť alebo s nimi minimálne žiť. Avšak to, čo vidíme teraz, je znepokojujúce a smutné. Akoby sme opustili princíp konsenzu, chýba diskusia, duch spoločného hľadania riešení, kde si žiadny individuálny člen nepresadí 100 percent toho, čo chce, ale zároveň nikto totálne neprehrá. Sme svedkami snahy presadzovať riešenia nátlakom. Všetci musíte prijať kvóty, o ktorých rozhodol neviemkto. A keď vznesieme námietky a kladieme otázky, obvinia nás z egoizmu či nevďaku a chcú nám riešenie nanútiť prostredníctvom väčšinového hlasovania. Lenže legitímny názor zostáva názorom, aj keď nebude dovolené o ňom diskutovať.
Slovensko sa od začiatku problému dožadovalo otvorenej diskusie medzi členskými štátmi o tom, ako vyriešiť všetky aspekty migračnej krízy. Keďže sa počas leta na Európskej únii neudialo nič na zastavenie neutíchajúceho prúdu utečencov, nič proti bezohľadným pašerákom a už vôbec nič v krajinách pôvodu väčšiny migrantov, prijala naša vláda mimoriadny materiál, kde sme načrtli, ako vidíme riešenie krízy. Následne zasadli predsedovia vlád krajín Vyšehradskej štvorky a v spoločnom vyhlásení predostreli spoločný pohľad nášho regiónu na postup pri prekonávaní problému migrácie. To sme potvrdili aj na úrovni ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky minulý piatok v Prahe na stretnutí s našimi kolegami z Nemecka a Luxemburska.
Poviem to ešte raz: Presadzujeme komplexné riešenie. Konkrétne to znamená lepšiu ochranu vonkajšej hranice, fungujúce hotspots s registráciou a braním odtlačkov, dôslednú návratovú politiku, celoeurópsky zoznam bezpečných krajín pôvodu, podporu bezpečných zón v tretích krajinách, rozhodnejšie akcie proti prevádzačom, intenzívnejšiu spoluprácu spravodajských služieb, robustnejšiu spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, riešenie problémov v krajinách pôvodu a lepšiu spoluprácu so zahraničnými partnermi, aby aj oni cítili zodpovednosť za to, čo sa deje v ich susedstve.
Vážená Národná rada! Skutoční utečenci sú v Európe naďalej vítaní. To je jedna z hodnôt, na ktorej stojí Európska únia: pomoc v núdzi. Neznamená to však, že iba Európska únia musí riešiť všetky bolesti sveta. Tu majú svoju úlohu aj ďalšie regionálne a medzinárodné zoskupenia: Africká únia, Arabská liga, Organizácia islamských štátov, no a samozrejme, Organizácia Spojených národov.
Ako vidíme cestu vpred? Európska komisia minulý týždeň predložila tzv. migračný balík s návrhmi na riešenie migračnej krízy. Je to v súlade s tým, čo sme od začiatku presadzovali aj my: komplexný prístup, sústredenie sa na príčiny a nielen následky migrácie, ako aj ochrana hraníc. Slovensko podporuje a víta väčšinu z navrhovaných riešení, ako sú vytvorenie núdzového trustového fondu Európskej únie pre stabilitu na boj s príčinami nelegálnej migrácie v Afrike, ďalej definovanie zoznamu bezpečných krajín či návrhy zamerané na posilnenie európskej politiky návratov.
Posilnenie ochrany vonkajšej hranice Európskej únie je nevyhnutné pre zachovanie fungujúceho Schengenu. Pre nás je to jedna z najvyšších priorít. Z toho vyplýva obrovská zodpovednosť krajín, ktoré chránia vonkajšiu hranicu Schengenu a zároveň naša zodpovednosť im v tejto úlohe solidárne pomôcť. To, čo ale momentálne sledujeme, ide proti duchu schengenských pravidiel. A keď voláme po ich dodržiavaní, obviňujú nás z nesolidarity. Nemôžeme si dovoliť a nechceme prísť o tento dôležitý výdobytok európskej integrácie, jeden z najviditeľnejších prínosov zjednocovania Európy pre občanov: voľný pohyb bez hraníc.
Slovensko s cieľom ponúknuť aj iné riešenia, ako len prijímať migrantov, je pripravené posilniť expertnú aj materiálnu pomoc prostredníctvom agentúry pre vonkajšie hranice Frontex. Za rovnako dôležité považujeme zintenzívnenie spolupráce s krajinami pôvodu a tranzit.
V novembri sa hlavy členských krajín Európskej únie stretnú so zástupcami krajín Africkej únie aj Ligy arabských štátov s cieľom hľadať spoločné riešenia. Solidarita a zodpovednosť na oboch stranách je kľúčová pri riešení migračnej krízy. V októbri by sa mala konať podobná konferencia o tzv. balkánskej trase. Dôležitý aspekt spolupráce s tretími krajinami predstavuje tiež posilnenie politiky návratov a zlepšenie readmisií. Udržateľná návratová politika Európskej únie je prioritou a mala by byť súčasťou európskej rozvojovej politiky.
Slovensko je pripravené napomôcť spoločným riešeniam v súlade s humanitárnymi princípmi, či už prispením do spoločných operácií Európskej únie s cieľom definovať bezpečné zóny, alebo do projektov humanitárnej pomoci. Naša dobrovoľná investícia vyjadrená v reálnych peniazoch dnes môže byť v konečnom súčte nižšia ako finančná čiastka, ktorú budeme musieť vynaložiť v dôsledku nanútenia povinných kvót. Chceme prispieť tým, čo považujeme za primerané pre Slovensko. A to predsa musíme vedieť lepšie my ako Európska komisia. A to isté platí v prípade prijímania utečencov. My vieme posúdiť, kto má u nás najlepší integračný potenciál a najlepšie šance začať nový život. Integrácia väčších skupín utečencov z iného kultúrneho, etnického a náboženského prostredia si pritom vyžaduje dlhodobú a systematickú prácu konkrétnej krajiny a jej spoločnosti. To nie je o diskriminácii alebo o selekcii. To je snaha naozaj integrovať a nie vytvárať getá alebo problémové predmestia. Mohli by sme partnerom povedať: Dobre, prijmeme 20- alebo 30-tisíc, hoci vieme, že do mesiaca by tu z nich neostal prakticky nikto. Takúto falošnú solidaritu by sme preukázať mohli, ale neurobíme to.
Slovensko sa vždy snaží správať ako predvídateľný a transparentný partner. Žiaľ, napriek tomu sme obviňovaní z nesolidarity a ja sa pýtam, či je kladenie legitímnych otázok a dožadovanie sa komplexných a udržateľných riešení naozaj prejavom nesolidárnosti. Nie je to náhodou prejavom zodpovednosti a úprimnej snahy nájsť dlhodobé a udržateľné riešenia? Okrem toho solidarita je princíp a spôsob konania, ktorý by sa nemal v Európskej únii uplatňovať nárazovo a selektívne. Ak sa tvrdo presadzuje potreba solidarity pri migrácii, dalo by sa očakávať, že to isté nastane aj pri iných otázkach, napr. pri energetickej bezpečnosti, a tu spomeniem len heslo Nordstream a vieme, o čom hovoríme.
Vážená Národná rada! Európska únia, a teda aj Slovensko, čelí v súvislosti s migračnou krízou bezprecedentným výzvam. Za vládu Slovenskej republiky môžem vyhlásiť, že sa k nim staviame s plnou vážnosťou. Aby nevznikali nedorozumenia, poviem to veľmi jasne: To, o čo nám ide, je dodržiavanie existujúcich pravidiel. Tak ako sme na tom trvali v prípade finančnej krízy a problémov Grécka, tak trváme na rešpektovaní pravidiel aj teraz. Sme si vedomí našej zodpovednosti za Európsku úniu i našej zodpovednosti voči našej krajine. Preto pokračujeme v hľadaní čo najúčinnejších riešení. Preto voláme po zvolaní mimoriadneho summitu Európskej únie, lebo tam vidíme priestor na otvorenú a komplexnú diskusiu bez nátlaku, hrozieb a vytvárania deliacich čiar medzi členskými štátmi.
Posun v tomto smere malo priniesť pondelkové rokovanie ministrov vnútra v Bruseli. V niektorých čiastkových oblastiach došlo k pohybu správnym smerom, keď sa konečne dostala do popredia téma ochrany hraníc, zoznamu bezpečných krajín či situácia v Turecku. No keďže ministri nedospeli k celkovej dohode o prerozdelení utečencov, sú pred nami dve možnosti. Tou prvou je uvedomiť si, že tento problém si naozaj vyžaduje rokovania na najvyššej možnej úrovni, a teda premiérov a prezidentov členských krajín Európskej únie. A tou druhou, že budú niektoré členské štáty Európskej únie naďalej odmietať počúvať naše argumenty a v tom prípade nás čaká hlasovanie kvalifikovanou väčšinou na úrovni ministrov vnútra.
Túto druhú možnosť by sme považovali za zlyhanie princípu konsenzu, na ktorom doteraz stála Únia pri hľadaní odpovedí na naliehavé výzvy. Solidarita totiž nemôže byť nanútená kvalifikovanou väčšinou. To by len prispelo k zacementovaniu deliacich čiar. Bolo by to nedôstojné, priečiace sa doterajšiemu európskemu duchu kompromisu a riešení, ktoré vyhovujú všetkým. Vnieslo by to medzi nás filozofiu rozdeľovania na víťazov a porazených, čo už s hodnotami Európskej únie naozaj nemá nič spoločné.
Pokiaľ ide o Slovensko, naďalej budeme pokračovať v úsilí dopracovať sa k takým celoeurópskym riešeniam, ktoré nebudú hasiť len následky, ale riešiť aj príčiny. Budeme pokračovať v úsilí dopracovať sa k riešeniam, ktoré zohľadnia tak záujmy Slovenskej republiky, ako aj záujmy partnerov. Riešenia, ktoré budú pomáhať aj ľuďom, ktorí našu pomoc naozaj potrebujú, a zároveň ochránia aj legitímne záujmy našich obyvateľov a nášho spoločenstva. Na to, aby sme to dosiahli, budeme, samozrejme, potrebovať podporu vás aj podporu celej spoločnosti.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Ja chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zapojili do rozpravy. Zaznelo tu viacero námetov. Ja, ak dovolíte, by som sa sústredil iba na tri, ktoré tu boli prezentované opakovane. To je téma TTIP, téma migrácie a téma prípravy na slovenské predsedníctvo.
Pán poslanec Mikloško, ja vám potom individuálne odpoviem na niektoré vaše podnety osobitne, ten jeden obchodný prípad.
Pokiaľ ide o TTIP, alebo teda Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, chcem povedať, že Slovenská republika a ja osobne podporujeme uzavretie tejto dohody, pretože vzhľadom na proexportnú orientáciu slovenského hospodárstva má potenciál posilniť hospodársky rast. Očakávame, že jej najväčší prínos bude v oblasti automobilového priemyslu, ale zároveň by mala byť významným prínosom aj pre malé a stredné podniky.
Pre vašu informáciu, sa od tejto dohody očakáva, že za predpokladu naplnenia toho ambiciózneho scenára dohody, že prinesie nárast HDP v Európskej únii o zhruba pol percenta, čo je v hodnotovom vyjadrení cca 100 mld. eur ročne, a pre Slovenskú republiku to znamená potenciálny nárast HDP 0,3 - 0,4 %, to je cca 200 až 300 mil. eur ročne, a zároveň sa odhaduje nárast slovenského exportu do Spojených štátov o 23 % na vytvorenie približne 2 500 nových pracovných miest.
Dohodu vnímame aj ako politický projekt strategického významu, ktorý presahuje národné a európske ekonomiky. Súhlasím so všetkými tými, ktorí poukazujú na to, že je nevyhnutné zvýšiť transparentnosť rokovaní.
Chcem povedať, že ministerstvo hospodárstva, ktoré je výlučným gestorom rokovaní o tejto dohode, si je tejto skutočnosti vedomé a po každom rokovacom kole organizuje verejné diskusie pre všetkých záujemcov z radov podnikateľov, ale aj z radov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, kde ich podrobne a detailne informuje o tom, čo bolo dohodnuté a ako a kam sa rokovania posunuli. Žiaľ, musím povedať aj to, že o túto iniciatívu ministerstva hospodárstva je minimálny záujem, a to aj spomedzi radov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj z radov podnikateľov. Chcem vás vyzvať a povzbudiť, aby ste sa zúčastnili týchto vecných diskusií o dohode.
Pokiaľ ide o tému nelegálnej migrácie, venovali sme sa jej viackrát a opakovane aj na pôde výboru pre európske záležitosti. Pripomeniem, že sa tejto téme venovala mimoriadna Európska rada 23. apríla. Prijala konkrétne závery v piatich bodoch, ktoré tu nebudem opakovať, ale Predsedníctvo Európskej únie a Komisia dostali za úlohu rozpracovať tieto závery do podoby toho populárneho výrazu „cestovná mapa“, ktorú predložia na júnovom samite Európskej rady, a budú monitorovať implementáciu toho, čo už bolo dohodnuté.
Chcem povedať, že pokiaľ ide o Slovenskú republiku, otázka kvót je politicky mimoriadne citlivá a zároveň v súčasnosti nemá ani potrebný právny základ. Slovenská republika podporuje presídľovanie alebo premiestňovanie migrantov na dobrovoľnej báze v rámci schopností, kapacít a možností jednotlivých členských štátov Európskej únie. Aj v súčasnosti máme skúsenosť, že utečenci po ich prijatí na našom území nemajú záujem tu zotrvať a smerujú do ekonomicky silnejších krajín, resp. krajín s diaspórami. A nie je možné v podmienkach Schengenu zabrániť sekundárnemu pohybu utečencov v rámci Európskej únie. Aj preto by pridaná hodnota zapojenia Slovenskej republiky do takýchto presídľovacích programov bola otázna.
Tie závery Európskej rady hovoria o dobrovoľnom projekte presídľovania alebo o núdzovom premiestňovaní migrantov na dobrovoľnom princípe. Ja sa tu stotožňujem s názorom pána poslanca Šebeja, že riešením problému migrácií nie je to, že si na základe kvót ich budú jednotlivé členské krajiny Európskej únie rozmiestňovať. Naopak, ja to vnímam ako pozvánku k zvýšenej migrácii, a riešenie je v niečom inom, a to po prvé dôsledky, zabrániť tomu, aby ľudia strácali životy vo vlnách Stredozemného mora, a, samozrejme, aj v kritickom dialógu s krajinami Africkej únie hľadať riešenie koreňov, ktoré sú sociálneho, ekonomického charakteru. Aj preto jeden zo záverov Európskej rady bolo, že v najbližších týždňoch by sa mal uskutočniť spoločný samit Európskej únie a Africkej únie na Malte, aby sme sa týmto témam venovali.
Slovensko je solidárne a je za princíp solidarity. Poskytujeme ochranu utečencov formou humanitárneho transferu. Napríklad sme pripravení demonštrovať našu solidaritu, ale nejaká relokácia migrantov na základe kvót v rámci Európskej únie určite nie je riešením.
A poslednou témou, ku ktorej sa chcem vyjadriť, ktorá tu rezonovala vo viacerých vystúpeniach, je téma prípravy na predsedníctvo. Musím povedať, že na mňa mimoriadne disonantne zapôsobili slová pána poslanca Zsolta Simona, ktorého teraz nevidím v sále, ale musím sa k tomu vyjadriť, ktorý, citujem, povedal, „že Slovenská republika je málo pripravená na predsedníctvo a že vláda odmieta o tejto téme diskutovať“.
Ja musím povedať, že tieto vyjadrenia sú neúctou k faktom, pretože chcem veľmi zodpovedne vyhlásiť, že Slovenská republika je dobre pripravená na predsedníctvo a sme vždy pripravení o tom diskutovať, či na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, alebo kdekoľvek inde. Máte možnosť pozvať si mňa a mojich spolupracovníkov do výboru, do pléna. Nikdy sme takúto iniciatívu neblokovali. Skôr naopak, budem veľmi rád, ak sa zapojíme do takejto debaty, aby ste všetci mali pocit, že ste súčasťou prípravy predsedníctva. Pozývam pána poslanca Simona na návštevu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby sa oboznámil s faktami, a teším sa na to, ako vezme svoje slová späť a ospravedlní sa mi za ne.
Pán poslanec Šebej hovoril o tom, a ja s ním súhlasím, že naozaj podpora európskej integrácie Európskej únie na Slovensku klesá, že máme koniec toho, čo sme nazývali slovenským paradoxom, to znamená nízka účasť vo voľbách, ale vysoká podpora Európskej únie a európskych inštitúcií. Je to aj preto, že tú tému EÚ sme si nechali ukradnúť bulvárom, povrchnými médiami a je treba, aby sme naozaj diskutovali a diskutovali vecne. My sme aj presne s týmto cieľom minulý rok iniciovali vôbec vypracovanie materiálu a následne verejnú diskusiu o materiáli, ktorý hodnotí 10 rokov členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.
Súhlasím aj s tým, že dôsledkom organizovaného útoku na princípy a vôbec tie oporné stĺpy európskeho projektu je to, že vnímame v Európe nárast xenofóbnych, nacionalistických strán a hnutí. A ja osobne som už neraz povedal, že pre mňa ten hlavný politický konflikt, ktorý v Európe dnes prebieha, nie je konflikt medzi pravicou a ľavicou, ale konflikt medzi štandardnými a neštandardnými politickými stranami, alebo inými slovami, medzi zodpovednými a nezodpovednými politickými stranami. Ale presne o tom treba hovoriť a treba urobiť všetko pre to, aby naši občania si uvedomovali, čo z členstva v Európskej únii pre nich vyplýva, a ten jeden údaj, 80 % verejných investícií prichádza z európskych zdrojov, hovorí sám za seba.
Čiže ešte raz. Máme dobrý dôvod, predsedníctvo je dobrým dôvodom, aby sme diskutovali na európske témy. Myslím si, že dnes sme tu mali dobrú a kvalitnú diskusiu a ja vám všetkým za ňu ďakujem.
Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii.
Cieľom materiálu je poskytnúť prehľad najdôležitejších aktivít Slovenskej republiky na pôde Európskej únie v roku 2014 v kontexte dlhodobých aj aktuálnych strategických politík. Správa zároveň definuje naše priority v rámci Pracovného programu Európskej komisie na rok 2015. Je to dôležité aj v súvislosti s prípravou slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie v druhom polroku 2016.
Chcem hneď na úvod zdôrazniť, že táto správa nie je o čerpaní eurofondov, čiže pre prípadných diskutujúcich, ktorí sa chcú viazať k tejto téme, chcem zdôrazniť, že Úrad vlády Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré zodpovedajú za problematiku eurofondov, zverejňujú na svojich stránkach mesačné prehľady o implementácii a čerpaní fondov a zároveň dvakrát ročne k júnu a k decembru predkladajú Správu o implementácii a čerpaní fondov za príslušný polrok. Je dôležité, aby sme v domácich spoločenských a politických diskusiách nezužovali európsku agendu len na čerpanie eurofondov, s ktorými moje ministerstvo nemá nič do činenia.
Vo svojej štruktúre správa korešponduje s jednotlivými formátmi zasadnutí Rady Európskej únie a poskytuje informáciu najdôležitejších prijatých a plánovaných opatreniach podľa sektorálnych politík. Materiál tiež mapuje personálne zastúpenie Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie v roku 2014 s členením podľa jednotlivých inštitúcií EÚ.
V priebehu roka 2014 Slovenská republika vo vzťahu k Európskej únii naďalej napĺňala ambíciu byť aktívnym a konštruktívnym partnerom na rokovaniach Európskej únie. V máji 2014 si Slovenská republika pripomenula 10. výročie vstupu do Európskej únie, konali sa voľby do Európskeho parlamentu a následne bola sformulovaná nová Európska komisia, ktorá začala vykonávať svoj mandát od 1. novembra 2014. V súčasnosti sa Európska únia nachádza na začiatku nového politického cyklu.
Minuloročné májové voľby naštartovali proces obnovy jej inštitúcií. Na nových európskych lídrov čakajú náročné výzvy. Nový predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker predstavil niekoľko zmien, ktorými chce zefektívniť jej činnosť. Jedno z nich je vytvorenie tzv. projektových tímov komisárov, ktorí koordinujú svoje aktivity v prierezových oblastiach tak, aby bolo možné dosiahnuť synergický efekt a lepšie výsledky.
Veľmi pozitívne hodnotíme, že Maroš Šefčovič opätovne obsadil post podpredsedu Európskej komisie a je zodpovedný za, pre Slovenskú republiku, strategický projekt energetickej únie.
Pracovný program novej Európskej komisie zverejnený v decembri 2014 je triezvy a realistický, prináša menší počet nových iniciatív, ako tomu bolo zvykom v minulosti. Taktiež sa snaží objektívne zhodnotiť stav už predložených návrhov a stanoviť nasledovné kroky Európskej komisie. S indikovanými prioritami a celkovým zámerom v jednotlivých oblastiach sa Slovensko stotožňuje a víta väčšinu z iniciatív Európskej komisie.
Európska únia sa po období krízového manažmentu, kedy diskusia na bruselskej pôde dominovala najmä téma stabilizácie eura a finančného sektora, dostala do fázy pokrízovej stabilizácie. Podarilo sa definovať a nastaviť nové mechanizmy v makrofinančnej oblasti, ako napríklad Európsky mechanizmus pre stabilitu, Fiškálna dohoda. Pokročila diskusia o pilieroch posilnenej hospodárskej a menovej únie.
Pretrvávajúcim problémom v Európskej únii je nízke tempo hospodárskeho rastu, vysoká nezamestnanosť, osobitne mladých ľudí. Principiálnou otázkou aktuálnych diskusií tak zostáva hľadanie optimálneho tempa fiškálnej konsolidácie. Cieľom je dosiahnuť rovnováhu medzi potrebou bojovať proti vysokej nezamestnanosti prostredníctvom investícií do oblastí podporujúcich hospodársky rast a nutnosťou zabezpečiť udržateľnosť verejných financií.
Slovensko sa v uplynulom roku držalo dohodnutých princípov rozpočtovej zodpovednosti a vďaka úspešnému konsolidačnému úsiliu bola voči nám ukončená procedúra nadmerného deficitu. Ako úspech vnímame hodnotenie Európskej komisie týkajúce sa návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2015, kedy sme boli zaradení do úzkej skupiny piatich členských štátov, ktorých rozpočty sú plne v súlade s Paktom stability a rastu. Je to v línii s našimi dlhodobými pozíciami, podľa ktorých zodpovednosť a rešpektovanie spoločných pravidiel musí byť podmienkou pre akty solidarity. V zmysle týchto pravidiel formulujeme aj naše pozície k záchrannému programu voči Grécku. Slovensko sa stalo členom Európskej únie a eurozóny po veľmi ťažkých reformách s hlbokým sociálnym dopadom. Na plnenie kritérií sme nedostali žiadnu zľavu. Museli sme sa tiež sami vyrovnať s veľmi ťažkou situáciou v bankovom sektore, ale naše záväzky sme splnili.
V kontexte rastúcej kritiky smerom k Európskej únii a pretrvávajúcemu problému jej vzďaľovania sa od občanov musí byť hlavnou ambíciou Európskej komisie venovať sa veľkým témam, kde má angažovanosť na úrovni EÚ predpoklad priniesť skutočnú pridanú hodnotu. Súhlasím s tézou, že na úrovni Európskej únie môžeme prijímať menej legislatívy, sústrediť sa však musíme na jej kvalitu a dôslednú implementáciu.
Pohľad na agendu zasadnutí Európskej rady ponúka jasnú odpoveď na otázku týkajúcu sa aktuálnych priorít Európskej únie. Podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti, upevňovanie hospodárskej a menovej únie, energetika a klíma, jednotný digitálny trh, Ukrajina, Východné partnerstvo, migrácia, boj proti terorizmu a spoločná bezpečnostná a obranná politika Európskej únie sú témy, ktoré dominovali na zasadnutiach Európskej únie a ktorým sa budeme venovať aj v najbližšom období.
V najbližšej dobe bude jednou z hlavných priorít realizácia investičného plánu v objeme 315 mld. eur, ktorý má pomôcť naštartovať hospodársky rast a vytvárať nové pracovné miesta. Medzi ďalšie kľúčové priority patrí budovanie energetickej únie, rozvoj digitálnej ekonomiky a úspešné zavŕšenie rokovaní o transatlantickej dohode o obchodnom a investičnom partnerstve. Digitálna agenda je jednou z relatívne nových oblastí EÚ, ktorá, ak bude správne nastavená, môže výrazne prispieť aj k rastu zamestnanosti v členských štátoch.
V oblasti energetickej bezpečnosti bude pre Slovensko dôležité zaistiť dodávky energetických surovín, pokračovať v podpore diverzifikácie trás a zdrojov, budovať cezhraničnú energetickú infraštruktúru a zachovať princíp samostatného rozhodovania pri výbere zdrojov elektrickej energie. Výsledkom našich spoločných snáh pri realizácii načrtnutých opatrení musí byť priaznivý ekonomický vývoj s pozitívnym dopadom na úroveň kvality života našich občanov.
Aktuálne prognózy ekonomického rastu v Európskej únii, osobitne vo vzťahu k Slovenskej republike, sú pozitívne a pozitívne boli zhodnotené aj opatrenia vlády Slovenskej republiky v ekonomickej oblasti v správe OECD v novembri 2014. Na druhej strane vidíme pretrvávajúci trend vysokej nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi, čo predstavuje pre nás všetkých naďalej obrovskú výzvu.
Pri väčšine nových iniciatív Európskej komisie možno očakávať určitý presah na slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie v druhej polovici roka 2016, a to buď v podobe rokovaní na pôde Rady, alebo vo fáze tzv. trialógov s Európskym parlamentom. Pri prehodnocovaní existujúcich iniciatív bude potrebné monitorovať výsledky procesu v priebehu roka 2015. V prípade predĺženia revidovaných návrhov je možné očakávať, že sa s nimi budeme v určitej podobe zaoberať práve počas slovenského predsedníctva.
Príprava a výkon slovenského predsedníctva spadajú časovo do dvoch legislatívnych období. Ide o situáciu, ktorá prináša isté špecifiká, ale nie je ojedinelá ani neriešiteľná. Aj z tohto dôvodu vnímame vecný dialóg naprieč politickým spektrom na poslaneckej úrovni a na pôde Národnej rady Slovenskej republiky ako kľúčovú súčasť príprav na naše predsedníctvo.
Chcel by som zdôrazniť, že si plne uvedomujeme dôležitosť informovanosti a zapojenia Národnej rady Slovenskej republiky. Naša spoločná príprava na prvé slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie začala v máji 2013 podpisom politickej deklarácie predstaviteľov slovenských parlamentných politických strán, ktorým sa parlamentné strany prihlásili k zodpovednému prístupu a nepolitizovaniu tejto témy. Predstaviteľov politických strán prizývame do Národného konventu o Európskej únii, aby sa mali možnosť vyjadriť k otázke obsahových priorít a programu nášho predsedníctva. Významné materiály k príprave predsedníctva, predložené na rokovanie vlády Slovenskej republiky, sme osobitne zasielali na vyjadrenie aj politickým stranám. Okrem toho sú predsednícke materiály vždy po schválení vo vláde Slovenskej republiky voľne prístupné na jednom mieste aj na webe ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Okrem uvedených krokov rozvíjame aj priamy politický dialóg s lídrami politických strán. Z mojej iniciatívy sa opätovne pred letom 2015 uskutoční ďalšie stretnutie s predsedami parlamentných politických strán, v ktorom by som rád nadviazal na januárovú schôdzku na pôde rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Pokiaľ ide o samotné zapojenie Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky do všetkých významných aspektov príprav, len pripomínam, že je zabezpečená priamou účasťou zástupcu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky na zasadnutiach poradného orgánu vlády Slovenskej republiky zriadeného pre tento účel. Ide o Medzirezortnú koordinačnú radu vedenú štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti a jej podriadené tematické medzirezortné pracovné skupiny. Parlamentná dimenzia vrátane zapájania Národnej rady Slovenskej republiky do komunikácie s Európskym parlamentom bude pre úspech slovenského predsedníctva jedným z kľúčových prvkov.
Chcel by som týmto vyzvať poslancov k aktívnemu prístupu pri rokovaniach nielen o našom predsedníctve v Rade Európskej únie, ale o všetkých dôležitých otázkach s európskym rozmerom.
Dovoľujem si zároveň požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala predloženú správu na vedomie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani podpredsedníčka. A chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zapojili do diskusie, za túto diskusiu a za vaše názory.
Viete, že rád diskutujem o zahraničnej politike a hlavne, pokiaľ je to diskusia konštruktívna. Nie úplne všetky vystúpenia boli takéto, bola to aj povinná jazda, bolo tu tradičné vajatanie. Ráno som si kládol otázku, keď som sem prichádzal, že či mi bude povedané, že vajatám. Áno, vajatáme, bol tu obľúbený 9. máj pána poslanca Kaníka. Ale boli tu aj dobre mienené príspevky, a tie si naozaj vážim. A oceňujem aj to, že minimálne tón diskusie sa oproti predchádzajúcim rokom zlepšil.
Nedá sa reagovať na všetky komentáre, lebo bolo otvorených veľa tém, ale ak budete mať pocit, že som nezodpovedal niečo, čo vás zaujalo, čo určite niektorí budete mať, tak chcem povedať, že som pripravený všetky otázky a námety prediskutovať individuálne.
Jeden všeobecný postreh. Celkom so záujmom konštatujem, že opozícia odmieta, dokonca tvrdo kritizuje to, že má niekto iný názor, než je ten váš. Ja si myslím, že by sme mali rešpektovať pluralitu názorov, a dokonca, že je to jeden z princípov demokracie.
A teraz k tomu konkrétne, čo zaznelo v rozprave.
Po prvé, zahraničnopolitický konsenzus. Faktom je, že v niektorých vážnych otázkach zahraničnej politiky nepanuje na politickej scéne jednota, že sme svedkami čiastočnej straty konsenzu, ale aj ako dnešná rozprava ukázala, konsenzus nepanuje ani v tomto parlamente a dokonca ani vnútri opozície. A je to normálne, pretože ukrajinská téma je príliš veľká, je príliš blízko na to, aby sme všetci ju hodnotili rovnako. Tiež je trochu zvláštne, že keď počúvam, že raz kritizujete vládnu stranu SMER, že hlasujú všetci ako jeden človek a robíte si z toho posmech, na druhej strane zase vyčítate, že niekto hovorí to a niekto hovorí niečo iné. Tak mali by ste si vybrať teda, čo od SMER-u chcete. Chcem zdôrazniť, že jednotný postoj neznamená uniformitu názorov ako, našťastie, nie sme v Severnej Kórei. Súčasťou každej demokratickej spoločnosti je a musí byť slobodná výmena názorov. A to, že sa odohráva, určite nie je dôvod na paniku ani na hystériu.
Teraz k Ukrajine. O tej sa hovorilo najviac a je to prirodzené. Chcem zdôrazniť to, že v otázke prístupu k Ukrajine je rozdiel v tom, že my robíme konkrétne veci s cieľom pomôcť Ukrajine a nebúchame sa do pŕs a nerobíme prázdne politické gestá, v čom bola výborná predchádzajúca vláda. Nemýľme si slová a skutky. A mnohí túto chybu robia aj tu dnes v Národnej rade. Preteky v antiruských vyjadreniach Ukrajine nepomôžu. Sme ich svedkami v celej Európe, ale chcem zdôrazniť, že Ukrajine pomôžu práve konkrétne činy, a my tie konkrétne činy uskutočňujeme.
Ministri Vyšehradskej štvorky boli z mojej iniciatívy prvými ministrami zahraničných vecí, ktorí boli v Kyjeve, ale aj v Donbase, okamžite po sformovaní vlády Arsenija Jaceňuka, a v decembri pri našej druhej návšteve V4 sme si rozdelili patronát nad jednotlivými oblasťami, ktoré Ukrajina potrebuje reformovať. Slovensko si vzalo, ako viete, tému energetickej bezpečnosti a tému reformy bezpečnostného sektora.
Náš premiér bol po poľskej premiérke prvým premiérom z regiónu v Kyjeve a prišli sme s konkrétnymi projektami.
Reverz pochopiteľne je najvýznamnejším projektom ekonomickej pomoci potrebný k tomu, aby Ukrajina prežila, a slovenské predsedníctvo vo V4 je z pohľadu Ukrajiny najkonkrétnejšie a najužitočnejšie. A to sú slová, ktoré povedal prezident Porošenko, nie ja.
Čiže netreba rinčať zbraňami, ale treba hľadať mierové riešenie a treba podporovať systémové reformné kroky krajiny. A keďže Ukrajine, ako som povedal, nepomôže súťaž v silných vyhláseniach, nevidím zmysel zapájať sa do nej ani do budúcna.
Naopak, ešte raz, som presvedčený, že nikto Ukrajine nepomohol tak ako Slovensko. Poviem len to, že reverz dnes pokrýva 30 % ukrajinskej spotreby plynu a že v januári sme dodali Ukrajine viac plynu ako Gazprom. Ešte takto pred rokom Ukrajina dostala 95 % plynu z Ruskej federácie.
Robíme ďalšie veci. Hovoril som o nich, nebudem ich opakovať. Humanitárna pomoc, transfer skúseností. Čiže podrobný výpočet je k dispozícii a kto len trochu chce, tak sa k nemu vie dostať. Čiže opäť sa odvolám na vyjadrenia najvyšších predstaviteľov Ukrajiny, ktorí nám ďakujú za pomoc, ktorú si vysoko vážia, a to sme počúvali v piatok na všetkých stretnutiach.
Zaznel tu apel, aby vláda Slovenskej republiky sformulovala svoju predstavu o riešení konfliktu na Ukrajine. Ja som už veľakrát povedal, že Ukrajina potrebuje dve veci: mier a reformy. Pokiaľ ide o mier, podporujeme nemecko-francúzsku iniciatívu a urobíme všetko pre to, čo môžme urobiť, aby uspela. Pokiaľ ide o reformy, tu vidíme veľkú úlohu pre Európsku úniu a osobitne pre krajiny strednej a východnej Európy. A nielen vidíme, ale aj v tomto duchu konáme.
Téma členstva Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii sa politicky zneužíva, aj propagandisticky. Ja chcem povedať, že je to zástupný problém. Ani Ukrajina, ani Severoatlantická aliancia nie sú na členstvo Ukrajiny pripravené, takže miesto toho, aby sme špiritizovali či áno alebo nie, kto je za, kto je proti, poďme sa radšej sústrediť na tie výzvy a tie úlohy, ktoré stoja pred Ukrajinou tu a teraz.
K dodávkam zbraní na Ukrajinu. Vy hovoríte, že je alibizmom zbrane nedodávať, ja hovorím, že je nezodpovednosťou zbrane dodávať. Položil si niekto otázku, čo bude nasledovať? Alebo čo by nasledovalo, keby sme takéto zbrane dodávali?
Ja sa celý život riadim jedným pravidlom: ak ideš do konfrontácie, buď si istý, že kontroluješ jej eskaláciu. Obávam sa, že tá debata o dodávkach zbraní sa nikdy nepozrela za ten prvý krok, dodajme zbrane a potom dáko bude. A mimochodom, to, čo hovoríme my, hovorí aj kancelárka Merkelová a minister zahraničia Steinmeier, a ja som rád, že som tam, kde sú aj oni v tejto téme.
Ukrajina už raz premrhala svoju šancu na reformy, bolo to po Oranžovej revolúcii. Nedovoľme, aby premrhala druhú, lebo či bude tretia, to nikto nevie.
K Vyšehradskej štvorke. Ja absolútne nepochybujem, že spolupráca Vyšehradskej štvorky bude pokračovať bez ohľadu na to, či máme k niektorej otázke ráznejší alebo zdržanlivejší postoj. Ja nesúhlasím s názorom, že Vyšehradská štvorka je zásadne rozdelená v dôsledku ukrajinskej krízy. Naopak, v zásadných otázkach, že išlo o porušenie medzinárodného práva, že spôsob riešenia krízy musí byť diplomatický, nevojenský, založený na plnení Minských dohôd, sa všetci zhodujeme. Nikto si neželá konfrontáciu, ani vojenské silové riešenie. Na túto tému neexistuje ani v Spojených štátoch jednoliaty názor. Vy dobre viete, aké sú názorové rozdiely medzi republikánmi a demokratmi.
Môže niekto predpokladať realisticky, aby existovala jednoliatosť názorov a ešte aj slovník a medzi 28 členskými krajinami Európskej únie? To je nemysliteľné. Ale to, čo je mysliteľné, a to, čo je zásadné, je, že sa vždy dokážeme zhodnúť na spoločnej pozícii Európskej únie. Ešte ani raz sme my, ministri, alebo naši lídri, premiéri, prezidenti neodišli z rokovacej miestnosti a nekonštatovali, že sme sa nedokázali zhodnúť. V tom ja vidím jednotu Európskej únie.
A keď už hovoríme o údajnom rozpade Vyšehradskej štvorky, ja sa priznám, že mám problém pochopiť, že ako, keď tri zo štyroch krajín sú na jednej pozícii, tak ako niekto môže povedať, že vyprázdnili vyšehradský priestor. A to je stále to, čo počúvame. Nikdy som nevnímal Vyšehradskú štvorku ako zoskupenie, kde jeden rozhoduje a traja pritakávajú. V mojom vnímaní je Vyšehradská štvorka zoskupenie štyroch rovnocenných partnerov, ktorí hľadajú spoločnú pozíciu všade tam, kde to je možné, a nikdy nevnímali ako tragédiu, pokiaľ takúto pozíciu nenašli. To sa stáva opakovane, odkedy je V4 na svete a bude to pokračovať do budúcna a naozaj nevidím dôvod robiť z toho tragédiu.
Prekvapuje ma istá fascinácia Poľskom. Pri všetkej úcte, teda k nášmu severnému susedovi, a ja naozaj tú úctu mám, nezabudnime, že my sme Slovensko. My máme svoju históriu, svoju mentalitu, svoje názory a svoje záujmy, tak ako každý suverénny štát na tejto planéte. Panikári niekto v poľskom parlamente, že majú iné názory ako Nemecko? Panikári niekto v Bundestagu, že majú iné názory ako Spojené štáty? Tak prečo panikárime v Národnej rade Slovenskej republiky, že máme iné názory ako Poľsko? Skúste mi to vysvetliť, lebo koľko sa snažím, nedokážem to pochopiť.
A zase, keď už hovoríme o tom, že ako je Poľsko hodnotové a my nie, len za január objem dodávok plynu z Maďarska na Ukrajinu sa rovnal objemu, ktorý Slovensko dodá za jeden a pol dňa. A Poľsko nedodalo v januári žiaden plyn Ukrajine. A my tu roníme slzy nad Slovenskom, aké je nespoľahlivé, ako zrádza Vyšehradskú štvorku a solidaritu s Ukrajinou. Ešte raz, nepretekajme sa v silných slovách, pretekajme sa v konkrétnych skutkoch. Ak sa o to pokúsime, tak zrazu zistíme, že veci sa majú inak, než ako si ich sami pre seba vykresľujeme.
K poznámke pána poslanca Šebeja, chcem povedať, že nie ste paranoidný, ale mýlite sa, ministri zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky sa stretávajú pravidelne. Naposledy sme boli, ako som povedal, v decembri na Ukrajine. V marci sa stretneme hneď dvakrát, a z toho raz vo formáte V4 plus NB8, to znamená aj s našimi troma kolegami z baltických štátov, o ktorých pán poslanec Šebej, ktorého si veľmi vážim, povedal, že nemajú takýto záujem o kontakty s nami. Majú takýto záujem. Čiže chcem upokojiť všetkých analytikov aj kvázi analytikov, nejde o prvú otázku, na ktorú nepozeráme celkom identicky, ani o poslednú, ale nie je z toho žiadna tragédia. Pôvab Vyšehradu je v našej tesnej komunikácii, v našom vzájomnom informovaní sa a v prípade dohody v intenzívnej vzájomnej podpore.
K téme Slavkovskej deklarácie. Chcem veľmi zodpovedne povedať, že spoluprácu Slovenskej republiky, Českej republiky a Rakúska vnímame ako komplementárnu k Vyšehradskej štvorke. Predseda vlády Robert Fico vo svojej druhej vete vo vystúpení v Slavkove zdôraznil, že našou prioritou je spolupráca vo formáte V4 a že slavkovský formát pre nás nie je alternatívou k Vyšehradskej štvorke. To, že máme záujem rozvíjať prioritne vzťahy vo formáte V4 ale neznamená, že sa nesmieme stretávať v iných zoskupeniach. Koniec koncov Poľsko sa stretáva vo formáte Weimarskej trojky, dokonca aj existoval donedávna formát Nemecko, Poľsko, Rusko. Nikto nepanikáril a nemal pocit, že sa roztrhla Vyšehradská štvorka. Veď každý žijeme v nejakom priestore, máme nejakých susedov. Videli ste šesť bodov, o ktorých títo premiéri hovorili. Sú to absolútne konkrétne, vecné témy a je to v záujme každej z týchto troch krajín.
Potom je to téma slovenského predsedníctva v Európskej únii. Chcem naozaj odmietnuť spochybňovanie intenzity alebo času, ktorý venujeme príprave nášho predsedníctva. Je to aj istým spôsobom neúcta k desiatkam mojich kolegov, ktorí tomu už dva a pol roka venujú všetok svoj čas. Náš proces máme plne pod kontrolou, je detailne naplánovaný, realizujeme ho podľa takého časového harmonogramu, ktorý je potrebný, a rovnako sa to týka aj logistiky a obsahu. Aktívne s vami komunikujeme, ako dobre viete, so všetkými politickými stranami, ktoré sú v parlamente. Čiže každý má tie informácie, ktoré potrebuje mať. Každý materiál, ktorý dávame do vlády, konzultujeme predtým s politickými stranami, lebo pre mňa je zásadná vec, aby naše predsedníctvo bolo vnímané ako spoločné vlastníctvo celej Slovenskej republiky a všetkých politických strán.
Rovnako tak nemyslím, že by sme mali spochybňovať Národný konvent o Európskej únii, je to jediná platforma na debatu o európskych témach, ktorú dnes máme, a je to nástroj, ktorý aktívne využívame, a budeme tak robiť aj do budúcna.
Viacerí poslanci sa pýtali na aktualizáciu bezpečnostnej stratégie. Dovoľte, aby som povedal, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí si uvedomuje potrebu aktualizácie bezpečnostnej a nielen bezpečnostnej, ale aj obrannej stratégie, pretože tá by mala nasledovať po aktualizácii bezpečnostnej stratégie. My pripravujeme v spolupráci s expertmi z ministerstva obrany v tejto fáze k tomu podklady. Začali sme proces internej konzultácie, to znamená, robíme si akýsi audit súčasnej platnej bezpečnostnej stratégie z roku 2005, ktorého zmyslom je vyhodnotiť mieru aktuálnosti alebo neaktuálnosti, čo je potrebné meniť, doplniť a podobne. Samotný proces prípravy bude pochopiteľne celospoločenskou diskusiou, rátame aj so zapojením vás, poslancov Národnej rady, aj odbornej, mimovládnej komunity. Ale chcem zdôrazniť, že pokiaľ ide o načasovanie tohto procesu, my sme presvedčení, že by mal byť, že táto príprava by mala byť skoordinovaná a zharmonizovaná s procesom prípravy bezpečnostnej stratégie Európskej únie. Tá sa začína pripravovať v lete tohto roka, bude tejto téme venovaná aj samostatná Európska rada. Nie preto, aby sme odpisovali a aby sme kopírovali európsky jazyk, ale preto, aby sme pochopiteľne hovorili rovnakým jazykom.
Som presvedčený, že veci takéhoto strategického charakteru treba robiť v koordinácii s našimi partnermi a spojencami. Chcem vás zároveň informovať, že na mojom ministerstve začíname pracovať aj na príprave novej strednodobej stratégie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na roky 2016 až 2025, po tom, čo dokončíme momentálne prebiehajúce vyhodnotenie strednodobej stratégie zahraničnej politiky na roky 2005 až 2015. Pani poslankyňa si to bude pamätať, že sme v roku 2005 takúto stratégiu prijali.
Na tému imigrácie a údajnej absencie témy imigrácie v zameraní, len chcem povedať, že imigrácia sa spomína v kontexte, v texte zamerania, v kontexte globálnych výziev. Myslím, že nikto nespochybňuje, že imigrácia je globálny problém, a tieto témy si vyžadujú participatívne riešenie. Je zároveň jasné, že téma imigrácie nie je téma, ktorú by Slovensko mohlo riešiť a vyriešiť samotné, je to vážny globálny problém, s ktorým Slovenskom zatiaľ, a chcem zdôrazniť, že zatiaľ, nie je extrémne konfrontované, ale to neznamená, že sa tejto téme nevenujeme a nebudeme sa jej venovať ešte viac.
Téza, že multikulturalizmus zlyhal, s ktorou viacerí vystupujúci majú problém. Len pripomeniem, že tú tézu vyslovila Angela Merkelová, a ja som len doplnil, že spôsob, akým bola táto koncepcia uskutočnená v praxi, bola naivná, lebo jej výsledkom boli milióny ľudí, ktorí sa neintegrovali do väčšinovej spoločnosti a cítia sa vylúčení.
Grécko, bolo tu takisto, samozrejme, téma Grécka spomenutá. To, že chýba v dokumente, je logické, pretože zameranie bolo schválené vo vláde v decembri a Syriza prišla k moci koncom januára, 25. januára vo voľbách. Ale súhlasím s tým, že vo výzvach, ktoré nástup novej gréckej vlády treba diskutovať, pričom treba diskutovať vecne a odborne. A chcem povedať aj to, že predchádzajúca vláda Grécka prijala tvrdé, ale potrebné opatrenia, a stala sa príjemcom solidárnej pomoci v hodnote približne 240 mld. eur a, samozrejme, novými voľbami staré záväzky nezanikajú. Očakávame, že Grécko sa bude správať zodpovedne voči svojim veriteľom, ktorí krajine pomohli v čase najväčšej núdze. To je pozícia vlády Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o ekonomickú diplomaciu, pán poslanec Dzurinda sa pýtal, či sme urobili dobre, že sme integrovali ekonomických diplomatov. Boli integrovaní počas vlády Ivety Radičovej, ale chcem povedať, že ja s týmto krokom súhlasím, pretože jeho hlavným prínosom je, že, dokonca som to odporúčal pánovi Dzurindovi, keď sme si odovzdávali funkciu, pretože sa odstránila dvojkoľajnosť v riadení. Fakty sú k dispozícii. Ja vám poviem len niekoľko. Stabilizovala sa sieť ekonomických diplomatov, máme ich dnes 47 na našich zastupiteľských úradoch. Prijali sme zásadný koncepčný materiál, ktorý identifikoval konkrétne príležitosti pre slovenské firmy v každej z jednotlivých krajín, kde máme diplomatov, konkrétne úlohy a v máji tohto roku budem predkladať do vlády materiál, kde budeme hodnotiť, ako tieto úlohy plnia. Chcem dať do vašej pozornosti, že na mojom ministerstve vzniklo Podnikateľské centrum pre priamu komunikáciu s podnikateľskou sférou, spravuje portál ekonomickej diplomacie na webe, ktorý sa volá Podnikajme v zahraničí, je denne aktualizovaný, vydáva elektronický týždenník, ktorý sa distribuuje 1950-im adresátom. A už pokiaľ by ste chceli vedieť úplne detailne, tak len v minulom roku naše zastupiteľské úrady vybavili 2620 dopytov našich podnikateľských subjektov, 971 ponúk vybavili, sprostredkovali informácie o 182-ch verejných obstarávaniach v krajinách akreditácie. Realizovali 367 prezentačných podujatí, zabezpečili 157 podnikateľských misií a iniciovali 135 nových projektov. Ale nezabúdajme, že ekonomickí diplomati sú tu na to, aby nášmu biznisu pomáhali a nie aby ho nahradzovali.
A ešte dodám, že cestovný ruch nie je súčasťou ekonomickej diplomacie, lebo ten je v kompetencii ministerstva dopravy, ako aj Slovenská agentúra cestovného ruchu.
Zaznelo, že prečo hovoríme málo o Srbsku. To je tá večná otázka, že či je zameranie dlhé alebo krátke, ktorá krajina tam je, ktorá tam nie je. Tomu sa asi nevyhneme, dokedy sa tento materiál bude predkladať. V každom prípade jednoduchá odpoveď je, že sa sústreďujeme hlavne na pálčivé problémy a výzvy. Srbsko, našťastie, chvalabohu, už takýmto problémom nie je, takže mu nie je nutné venovať osobitne široký priestor.
Trošku tu bolo kopnuté do brandingu, že to trvá veľmi dlho. Ja som tejto, je to jedna z mojich srdcových tém, a venoval som sa jej v mojom úvodnom slove. Ešte raz chcem pripomenúť. Pracujeme na tom viac než tri roky, dostávame sa do kľúčovej implementačnej fázy. To znamená, mali sme odbornú debatu, mali sme verejnú debatu prostredníctvom špeciálne vytvorenej web stránky do konca roka, a teraz sme vyhodnotili tie názory, ktoré nám ľudia poslali, a pripravujeme verejné obstarávanie na vlastne, volá sa to Komplexné a kreatívne spracovanie značky Slovensko. To znamená vizuál brandingu, ktorý bude do konca tohto roka hotový. A ja viem, že potom ho budú všetci spochybňovať a budú hovoriť, že to je celé nanič, ale ešte nikdy sme toľko času a toľko pozornosti a toľko sústredenej koordinovanej aktivity téme brandingu nevenovali ako teraz. A tak ako som sa k tomu prihlásil na začiatku mandátu, tak vám sľubujem, že dotiahnem túto tému do konca.
Téma nominovanie sudcov do Európskeho súdu pre ľudské práva Slovensku nepomohlo. Zahraničnú politiku nevykonáva iba ministerstvo zahraničných vecí, tých aktérov je veľa, aj vy ste jedným z nich. A v danom prípade treba rešpektovať, že nominácia našich kandidátov na sudcu je v plnej kompetencii Súdnej rady.
Pokiaľ ide o Turecko, tak ja chcem povedať to, že Slovensko naozaj dôsledne zastáva pozíciu, že pokiaľ krajina deklaruje svoj záujem o vstup do Európskej únie, prejavuje oddanosť demokratickým hodnotám a plní stanovené podmienky, tak by jej vstup mal byť umožnený, a to sa týka aj Turecka. Náš postoj voči členstvu Turecka v Európskej únii je konzistentný a je v súlade s našou aktívnou podporou politiky rozširovania Európskej únie, lebo tým rozširujeme aj pásmo stability, bezpečnosti a vlády práva. Ale pochopiteľne, ešte raz, je na Ankare, aby splnila podmienky, lebo ako som veľakrát povedal, členstvo v Európskej únii nie je humanitárna pomoc.
Slovensko a Severoatlantická aliancia, aby som stručne nejakým spôsobom zhrnul to, čo hovoril pán poslanec Viskupič. Sme spoľahlivý spojenec. Vláda Slovenskej republiky nepovažuje Slovensko za most medzi Východom a Západom, ale považuje Slovensko za krajinu, ktorá je pevne zakotvená v európskych a euroatlantických štruktúrach. Naše záväzky zo summitu aliancie celá vláda berie vážne a v súčasnosti ich rozpracúvame do konkrétnej podoby, vrátane Readiness Action Plan. Vy ste, pán poslanec, veľmi dobre informovaný o tom, čo je dobré, ja verím, že budete aj podporovať tieto kroky. A viac na tomto fóre asi povedať nemôžem.
Päťstotisíc amerických dolárov na Afganistan, pán poslanec Mikloško, to je náš záväzok zo summitu v Chicagu, zaviazali sme sa, že to budeme robiť tri roky po sebe. Prostriedky vyčlenilo koncom roka, minulého roka ministerstvo financií a my sme zabezpečili úhradu.
Pokiaľ ide o TTIP, takisto téma. Ešte raz chcem povedať, že my ako rezort, my ako vláda podporujeme ukončenie rokovaní o tejto dohode do konca mandátu prezidenta Obamu. Logicky, pretože mandát Európskej komisie je ešte o tri roky dlhší, ale máme administratívu, ktorá je tejto téme naklonená. Ako som povedal, vychádzame z toho, že táto dohoda je výhodná pre Slovenskú republiku, a rovnako tak zdôrazňujem stále, že treba diskutovať odborne o tom, aké sú jej konkrétne dopady, lebo čím menej máme odborné diskusie, tým viac je tu všelijakých názorov neodborných, ja by som tak povedal. Gestorom vo vláde je ministerstvo hospodárstva, my sa snažíme našim kolegom pomáhať, vrátane toho, aby sme takúto debatu usmerňovali.
Dohovor o zákaze kazetovej munície. Naša vláda v januári minulého roku schválila akčný plán prístupu Slovenskej republiky k dohovoru o kazetovej munícii. Podľa tohto najneskôr do 15. marca tohto roku bude predložený na rokovanie vlády už návrh na pristúpenie k tomuto dohovoru s predpokladom uloženia ratifikačných listín do 30. 6. 2015 u depozitára, čím by pre Slovensko nadobudol tento dohovor platnosť 1. januára 2016. Ale už od 18. septembra 2013 v celých Ozbrojených silách Slovenskej republiky je v platnosti zákaz manipulácie a používania kazetovej munície s výnimkou jej likvidácie.
Rok Ľudovíta Štúra a Nemecko. Pani poslankyňa, 22. septembra 2015 na pôde nášho veľvyslanectva v Berlíne sa otvorí vernisáž výstavy "Osobnosť Ľudovíta Štúra v slovenskom výtvarnom umení" v spolupráci s Múzeom Ľudovíta Štúra, Slovenského národného múzea v Modre. Táto výstavy potrvá do 25. novembra. A 27. a 28. októbra Humboldtova univerzita v Berlína uskutoční vedecký seminár na tému "Národného emancipačného pohybu v Nemecku a jeho odraze na Slovensku od Kollára po Štúra" s desiatkami prominentných vedcov zo Slovenska, Nemecka a ďalších krajín.
No a na záver, o dôveryhodnosti. Ja vravím, zaznelo tu všeličo, aj to, že posilnenie východného krídla NATO podporujeme slovne, že sme nedôveryhodní, že Slovensko nie je súčasťou demokratického sveta. Dovoľte, aby som na rovinu povedal, že to považujem za taký ten tradičný parlamentný folklór a že tieto vyjadrenia nie sú seriózne a neberiem ich vážne. Naše kroky jasne hovoria o úplnom opaku a kto ich nevidí, tak len preto, že ich nechce vidieť. Ešte raz chcem povedať, že to, že v takých zásadných témach, ako je konflikt na Ukrajine, tu absentuje široký konsenzus, je prirodzené, nie je to žiadna tragédia, v žiadnom prípade to neznamená, v úvodzovkách povedané, stratu medzinárodnej kredibility a spoľahlivosti Slovenska.
Môžem všetkých poslancov Národnej rady ubezpečiť, že kredibilita Slovenska je a zostane zachovaná. O tom, že Slovensko je spoľahlivý partner, svedčia reakcie našich zahraničných partnerov. A teraz hovorím o vážnych partneroch, o politikoch, a nie o nejakých kvázi analytikoch alebo zakomplexovaných žurnalistoch. Svedčí o tom množstvo návštev, ktoré na Slovensko prichádzajú, svedčí o tom frekvencia a úroveň prijatia našich predstaviteľov v zahraničí, ale svedčí o tom aj úroková miera, s akou predávame naše vládne dlhopisy, či hodnotenie, ktoré máme zo strany renomovaných ratingových agentúr. A tak by som mohol pokračovať. Jednoducho, a na to som hrdý, Slovenská republika je vážený a uznávaný partner a na tom nič nezmenia ani vyhlásenia niektorých poslancov opozície v tomto parlamente.
Ďakujem za pozornosť, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Dobré ráno, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2015 schválila vláda Slovenskej republiky 17. decembra 2014. Stavia na dlhodobej programovej kontinuite našej zahraničnej politiky a vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016.
Pre lepšiu orientáciu sme zameranie prvýkrát doplnili o tabuľku s prehľadom kľúčových plánovaných aktivít. Zároveň sme úvodnú časť dokumentu koncipovali širšie s dôrazom na päť hlavných priorít, ktoré ďalej podrobnejšie popisujú jednotlivé kapitoly zamerania. Ide o tieto priority: Po prvé, posilňovanie bezpečnosti Slovenskej republiky a širšieho euroatlantického priestoru a angažovanie sa v globálnych otázkach. Po druhé, európska politika. Po tretie, aktívne pôsobenie v politike rozširovania stability a prosperity vo svete. Po štvrté, podpora ekonomických záujmov Slovenskej republiky aktivitami v oblasti ekonomickej diplomacie. A nakoniec po piate, zaistenie služieb občanom prostredníctvom konzulárnej pomoci a nástrojov kultúrnej a verejnej diplomacie.
Čím teda žijeme a budeme zahraničnopoliticky žiť v roku 2015? Dovoľte mi, aby som upriamil vašu pozornosť na niekoľko priorít.
Tou prvou sú nové, alebo lepšie povedané, staronové bezpečnostné výzvy. Oproti predchádzajúcim rokom prináša zameranie zvýšený akcent na bezpečnosť, ktorá ako priorita funguje na prvom mieste. Zameranie na ňu dáva dôraz vo všetkých jej vektoroch, od hard security cez energetickú až po cyber security. Zameranie reflektuje zmenené bezpečnostné prostredie vyvolané v roku 2014 hlavne krízami na Ukrajine a Blízkom východe, ktoré podstatne ovplyvnili vnímanie našich zahraničnopolitických priorít. Ukrajinská kríza priniesla po rokoch bezpečnostné riziká v bezprostrednej blízkosti Severoatlantickej aliancie, ale aj Slovenskej republiky. Svojou agendou a prijatím konkrétnych opatrení na túto situáciu reagoval minuloročný summit aliancie vo Walese, ktorý potvrdil jednotu a solidaritu spojencov pri zaistení kolektívnej obrany. V tomto roku sa zapojíme do realizácie rozhodnutí summitu o opatreniach na posilnenie východného krídla NATO.
V roku 2015 bude Slovenská republika venovať zvýšenú pozornosť aj boju proti terorizmu. Nedávne útoky na redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo nám päť pripomenuli, že táto hrozba nie je od nás vzdialená. Lepšia pripravenosť na ňu je výzvou nielen pre európsky kontinent, ale i v globálnom meradle. V rámci našich možností prispejeme do aktivít medzinárodnej koalície proti Islamskému štátu.
Vzhľadom na globálny nárast kybernetických útokov v ostatnom období zintenzívňujeme tiež spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti na národnej aj medzinárodnej úrovni. Naším cieľom musí byť zaistenie efektívnej ochrany kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky i zvýšenie povedomia o tejto problematike vo všeobecnosti. Aj po ukončení misie ISAF sa v Afganistane podieľame na výcvikovej misii Resolute Support, od 1. januára pôsobí v rámci tejto nebojovej operácie 66 slovenských vojakov. Pomáhame aj finančne a na rok 2015 sme už prispeli sumou 500-tisíc amerických dolárov do fondu Severoatlantickej aliancie na rozvoj afganských bezpečnostných síl.
Ozbrojené sily Slovenskej republiky sa v roku 2015 zapoja tiež do operácie Európskej únie v Bosne Hercegovine a do misií Organizácie Spojených národov na Cypre a na Blízkom východe. Sme takisto pripravení pokračovať v angažovaní sa v misii EUMM, to znamená v pozorovateľskej misii Európskej únie v Gruzínsku.
Môj druhý bod: Ukrajina a Rusko, východná politika, energetická bezpečnosť. Ukrajina ako náš sused zostane aj v tomto roku v najužšom centre pozornosti slovenskej diplomacie. Podporujeme hľadanie mierového riešenia krízy na východe Ukrajiny na základe Minského protokolu. Doterajší priebeh konfliktu ukázal, že silové riešenie nie je reálnym východiskom. Úspech Ukrajiny spočíva v potláčaní korupcie, v dialógu s regiónmi, zbavení sa vplyvu oligarchov a v osvojení si filozofie reforiem. Priestor na úspešný priebeh reformných procesov je zrejme časovo ohraničený a je potrebné vytvárať tlak na prijímanie konkrétnych systémových opatrení. V rámci dohody Vyšehradskej štvorky budú naše aktivity zamerané najmä na energetickú bezpečnosť a na reformu bezpečnostného sektora.
S Ukrajinou budeme samozrejme ďalej rozvíjať tiež intenzívnu bilaterálnu spoluprácu. Len minulý piatok sa uskutočnila oficiálna návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky v Kyjeve, v rámci ktorej sa stretol s najvyššími predstaviteľmi štátu. V mene vlády Slovenskej republiky som podpísal dohodu o železničnej doprave a protokol o hraničných priechodoch. Potvrdené bolo už avizované spoločné stretnutie vlád a tiež spustenie od 1. marca v plnej prevádzke vyššej kapacity plynovodu Užhorod – Vojany, ktorého objem prepraveného plynu sa zvýši z 11,5 mld. kubických metrov ročne na viac ako 14,5 mld. kubických metrov ročne. Premiér Robert Fico v Kyjeve odovzdal námestníkovi ministra obrany a predsedovi Ukrajinského Červeného kríža dva symbolické šeky k humanitárnej pomoci v hodnote 470-tisíc eur, t. j. zdravotnícky materiál a ošatenie pre potreby rezortu obrany, a 230-tisíc eur, to je ošatenie a lieky. Predseda vlády taktiež oznámil zvýšenie počtu ukrajinských štipendistov na slovenských vysokých školách z dnešného počtu 30 na celkový počet 100 ročne.
Našu rozvojovú pomoc Ukrajine realizujeme v dvoch líniách. Po prvé, formou už spomenutej humanitárnej pomoci a po druhé, formou odovzdávania našich skúsenosti. Už v prvých týždňoch roka 2015 dosahuje naša humanitárna pomoc hodnotu 1,4 mil. eur, čo je takmer dvakrát viac ako za celý minulý rok, kedy sme odovzdali Ukrajine humanitárnu pomoc v objeme 870-tisíc eur. Z toho 700-tisíc eur tvorí zásielka materiálnej humanitárnej pomoci a 700-tisíc eur je alokovaných v rozpočte ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí na rozvojové projekty.
V priebehu roka budeme využívať aj ďalšie osvedčené nástroje odovzdávania skúsenosti prostredníctvom programu CETIR, mikrograntov či vládnych štipendií. Len tento piatok schválil na svojom rokovaní Koordinačný výbor pre pôsobenie Slovenskej republiky v OECD 15-tisíc eur na podporu projektu OECD zameraného na boj proti korupcii na Ukrajine. Slovenská republika podporí tento projekt celkovo sumou 25-tisíc eur. A takisto sme prispeli 30-mi tisícmi eur do fondu na rehabilitáciu príslušníkov bezpečnostných zložiek a 20-mi tisícmi eur na výcvik špecialistov na odmínovanie. A ešte prispejeme do zvereneckých fondov NATO na podporu Ukrajiny.
Pokiaľ ide o Rusko, situácia na Ukrajine má dopad aj na naše bilaterálne vzťahy s Ruskou federáciou, ktoré musíme vzhľadom na reštriktívne opatrenia balansovať. Sankcie zostanú jednou z kľúčových tém v Európskej únii, ale aj v rámci transatlantického dialógu. Naša pozícia bude aj naďalej vychádzať z toho, že reštriktívne opatrenia nie sú cieľom, ale nástrojom politiky Európskej únie. Náš ďalší postup v otázke sankcií bude závisieť od pozitívnych zmien na Ukrajine ako dôsledku prehodnotenia postupu Ruskej federácie.
V oblasti energetickej bezpečnosti budeme pokračovať v úsilí o zaistenie stability dodávok energetických surovín a diverzifikáciou zdrojov a trás. Slovenská republika podporuje projekty tzv. Južného koridoru. V súvislosti s oficiálnymi vyhláseniami Gazpromu o zámere ukončiť prepravu plynu koridorom cez Ukrajinu do roku 2019, hľadáme možnosti zabezpečenia stability dodávok a tiež udržania si statusu významnej tranzitnej krajiny. Jednou z možností je pokračovanie dodávok plynu reverzom na Ukrajinu. Inou alternatívou je projekt Eastring, ktorý predpokladá výstavbu plynovodu z Veľkých Kapušian na územie Rumunska a Bulharska s cieľom poskytnúť nové zdroje i trasy pre dodávky plynu do juhovýchodnej Európy. Uvedeným spôsobom by došlo k zosieťovaniu východných a západných aj južných trás plynu.
Pokiaľ ide o východné partnerstvo – vďaka (reakcia na poskytnutý pohár čaju) – rezort diplomacie aj naďalej sústredí svoju pozornosť na krajiny Východného partnerstva a západného Balkánu. Je zrejmé, že politiku Východného partnerstva musíme strategicky prehodnotiť na úrovni Európskej únie a prispôsobiť novej realite na májovom summite v Rige. Z pohľadu Slovenskej republiky je dôležité, aby summit podporil nielen aplikáciu asociačných dohôd vo vzťahu k lídrom programu, ktorými sú Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko, ale aj pokrok v oblasti vízovej liberalizácie, a samozrejme, aby sme aspoň naznačili, čo nasleduje po fáze asociačných dohôd.
Mojím tretím bodom je predsedníctvo Slovenskej republiky vo Vyšehradskej štvorke. V našom bezprostrednom susedstve sa sústredíme na pokračovanie predsedníctva vo V4, ktoré, ako viete, bude trvať do 30. júna. Hlavný dôraz budeme klásť na energetickú bezpečnosť, rozvoj dopravnej infraštruktúry, inovačnú politiku, rozvojovú spoluprácu a vytvorenie bojovej skupiny V4, ktorá bude v pohotovosti v I. polroku budúceho roka. Z kalendára pripravovaných podujatí Vyšehradskej štvorky a tiež formátu V4+ spomeniem tie najvýznamnejšie.: stretnutie ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky, Baltickej trojky a Nordickej päťky v marci vo Vysokých Tatrách, stretnutie ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky a Nemecka v Bratislave takisto v marci, stretnutie ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky a ministrov zahraničných vecí krajín Východného partnerstva v Bratislave v máji, stretnutie predsedov parlamentov V4 v Bratislave v marci a summit predsedov vlád V4 za účasti prezidenta Francúzska a premiérky Nemecka na záver slovenského predsedníctva v Bratislave.
Na podporu spoločných projektov a zviditeľnenie značky V4 budeme využívať aj naďalej Medzinárodný vyšehradský fond a jeho nových externých donorov. V tomto roku očakávame tiež zavŕšenie snáh o vytvorenie Vyšehradského patentového inštitútu, ktorý pozitívne prispeje k zintenzívneniu patentovej aktivity v regióne, konkurencieschopnosti, podpore inovácie a kreativity, startupov, ako aj celkového hospodárskeho rastu.
Pokiaľ ide o európsku agendu, ktorá predstavuje ďalší bod v mojom expozé, v tomto roku sa naplno rozbehne práca novej Európskej komisie a Európskeho parlamentu. A kľúčová bude aktívna spolupráca v prioritných otázkach, akými sú hospodársky rast, zamestnanosť, energetická a klimatická politika a digitálna agenda. Osobitnú pozornosť budeme venovať energetickej politike a projektu energetickej únie, ktorú koordinuje takpovediac náš komisár Maroš Šefčovič. Realizácia únie je pre nás strategická nevyhnutnosť. Budeme využívať všetky komunikačné kanály, aby sme boli v jadre tvorby tohto projektu.
Na najbližšom zasadnutí Európskej rady už koncom tohto týždňa by mala prebehnúť diskusia k hospodárskej a menovej únii. Očakáva sa politická dohoda k ďalšej integrácii nad rámec bankovej únie, ktorej mechanizmy sa už implementujú. Táto agenda zostáva pre Slovenskú republiku prioritou. V rámci Paktu stability a rastu sa budeme usilovať o flexibilitu pri financovaní štrukturálnych reforiem a investícií do rastu a do zamestnanosti.
Jednou z top tém v roku 2015, ktorú musí a bude mať aj slovenská diplomacia adekvátne na zreteli, je tzv. Junckerov balík a jeho nosný pilier Európsky fond pre strategické investície. Naším cieľom je maximálne využitie tohto nástroja spolu s nástrojmi politiky súdržnosti. Fond bude partnerstvom s Európskou investičnou bankou. Európske záruky predstavujú 16 mld. eur a budú podporené rozpočtom Európskej únie. Európska investičná banka prispeje 5 mld. eur, čiže pri multiplikačnom efekte by malo byť možné zmobilizovať až 315 mld. eur. Do fondov budú môcť prispievať členské štáty. Slovenská republika zaslala zásobník stodvadsiatich piatich projektov v objeme 29 mld. eur. Približne polovica tejto sumy sú projekty v oblasti dopravy. Ďalšími dominantnými oblasťami sú energetika, vzdelanostná a digitálna ekonomika.
Európska agenda má pre nás aj silný domáci kontext. Konkrétne mám na mysli prípravu nášho predsedníctva a tiež Národný konvent o Európskej únii. Som rád, že som mal nedávno možnosť absolvovať diskusiu k slovenskému predsedníctvu v Európskej únii s lídrami politických strán. Naším cieľom je konštruktívna politická debata a zapojenie celého politického spektra do prípravy predsedníctva.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí bude tento rok pokračovať v intenzívnej príprave ľudských zdrojov, logistiky a financovania podujatí predsedníctva. Nedávno sme vyhlásili výzvu na predkladanie návrhov loga slovenského predsedníctva. Logo by malo byť ľahko zapamätateľné, príťažlivé, malo by osloviť našu verejnosť a byť pozitívne vnímané v celej Európskej únii. Súťaž je otvorená odbornej i laickej verejnosti.
Rok 2015 sa bude niesť aj v znamení tvorby obsahových priorít slovenského predsedníctva. Program a priority tvoríme na dvoch úrovniach: národnej a európskej. Na európskej úrovni sa pohybujeme v rámci, danom európskymi inštitúciami, konkrétne Európskou komisiou, Európskym parlamentom a strategickou agendou Európskej rady. A opierame sa o spoluprácu v triu s Holandskom a Maltou. Na národnej úrovni prebieha diskusia v rôznych formátoch na medzirezortnej úrovni, tak expertná, ako aj politická, a tiež v rámci verejného fóra, ktorými je Národný konvent o Európskej únii. Projekt konventu teda pokračuje aj v roku 2015 a okrem agendy slovenského predsedníctva sa venuje aj výzvam ďalšej európskej integrácie.
Mojím ďalším bodom je rok 2015 ako európsky rok rozvoja. Budeme organizovať viacero podujatí pre verejnosť k téme rozvojovej spolupráce. To prvé už máme za sebou. Pred niekoľkými dňami som odovzdal cenu Dobrovoľník roka 2014 v kategórii oficiálnej rozvojovej pomoci a vymenoval troch takpovediac veľvyslancov pre rozvojovú pomoc pre Európsky rozvojový rok. V oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci bude Slovensko pokračovať v realizácii projektov primárne v našich programových krajinách, ktorými sú Afganistan, Keňa a Moldavsko. Výška našej oficiálnej rozvojovej pomoci by mala tento rok dosiahnuť objem viac ako 77 mil. eur, z toho bilaterálna pomoc na tri programové krajiny a Južný Sudán tvorí cca 20 % a tých zvyšných 80 % je multilaterálna pomoc. Súčasný podiel oficiálnej rozvojovej pomoci na HDP je zhruba 0,1 percenta. Keďže tlak na zníženie rozpočtového deficitu nám naumožňuje výrazne zvyšovať objem rozvojovej pomoci, snažíme sa, aby bola pomoc využitá efektívne a transparentne. Budeme pracovať intenzívnejšie aj s verejnou mienkou, pretože chceme, aby bola Slovenská republika i naďalej vnímaná ako rešpektovaný a skúsený donor.
Slovensko sa bude takisto v roku 2015 aktívne podieľať na stanovení nového globálneho rámca a cieľov Organizácie Spojených národov pre trvalo udržateľný rozvoj. Koncom roka 2015 bude klimatický summit v Paríži, kde podporíme prijatie globálnej všeobecne záväznej dohody zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy.
Mojím ďalším bodom je západný Balkán, ktorý, ako všetci dobre vieme, je našou dlhodobou pozornosťou a prioritou. Na západnom Balkáne budeme podporovať zachovanie dynamiky negociačného procesu v politike rozširovania Európskej únie a takisto politiku otvorených dverí Severoatlantickej aliancie, pretože sú aj v našom záujme. Budeme sa zasadzovať o to, aby Čierna Hora ako líder eurointegračného procesu v regióne dostala pozvánku do NATO už v tomto roku.
Ďalšou prioritou je ekonomická diplomacia. Kľúčovou výzvou pri podpore našich ekonomických záujmov je transformácia slovenskej ekonomiky na znalostnú ekonomiku založenú na inováciách, vede a výskume. Investičné a obchodné vzťahy budeme rozvíjať najmä v Európskej únii a v našom bezprostrednom susedstve. Budeme ale posilňovať i spoluprácu s tradičnými trhmi, ako sú Japonsko či Južná Kórea, a s dynamicky rastúcimi ekonomikami, ako sú India alebo Čína. V rámci aktivít európskej diploma..., pardon, v rámci aktivít ekonomickej diplomacie budeme podporovať ukončenie rokovaní o dohode TTIP medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými. Má potenciál rozšíriť priestor voľného obchodu a byť výrazným ekonomickým impulzom pre obe strany Atlantiku. Vychádzame z toho, že bude výhodná aj pre Slovenskú republiku. Jej konkrétne dopady treba ale ešte v nadchádzajúcich mesiacoch podrobne preskúmať a radi by sme videli aj širšiu a odbornú verejnú diskusiu k tejto závažnej téme.
Ďalšou našou tradičnou prioritou sú konzulárne služby občanom a zahraničná politika ako moderná diplomacia. Naozaj je veľmi dôležité, aby naša zahraničná služba fungovala ako moderná diplomacia, a služby občanom sa chystáme ďalej skvalitňovať prostredníctvom konzulárnej pomoci, kultúrnej a verejnej diplomacie. Chystáme ďalšiu elektronizáciu konzulárnych služieb s cieľom zjednodušiť procedúry a uľahčiť našim občanom v zahraničí komunikáciu. Ešte intenzívnejšie budeme využívať výjazdové konzulárne dni, na ktoré máme výbornú spätnú väzbu. Budeme sa usilovať tiež o ďalšiu redukciu vízovej povinnosti pre občanov Slovenskej republiky. V máji pripravujeme siedme celosvetové stretnutie honorárnych konzulov Slovenskej republiky. Budeme prijímať systémové opatrenia na skvalitnenie činnosti úradov vedených honorárnymi konzulmi. V rámci agendy Slovákov žijúcich v zahraničí budeme venovať osobitnú pozornosť novej generácii zahraničných Slovákov. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripravuje novú koncepciu do roku 2020. Ako po minulé roky rezort diplomacie bude pokračovať v aktívnom dialógu a spolupráci s mimovládnym sektorom, a to aj prostredníctvom takých úspešných podujatí, ako sú konferencie GLOBSEC a Tatra Summit.
Ďalšou témou je branding. Tvorbu značky Slovenskej republiky posunieme v roku 2015 do kľúčovej implementačnej fázy. V snahe dosiahnuť optimálne výsledky kladieme maximálny dôraz na expertný a inkluzívny charakter procesu a medzirezortnú spoluprácu. Po diskusii s odbornou a širšou verejnosťou sme vytvorili návrhy komunikačných posolstiev a pripravujeme verejné obstarávanie pre komplexné a kreatívne spracovanie značky Slovensko. Súčasťou zadania bude aj požiadavka na vytvorenie zjednocujúceho návrhu vizuálnej identity štátnej správy.
Tento rok je opäť rokom významných výročí a my budeme pokračovať v zviditeľňovaní slovenskej kultúry a umenia vo svete prostredníctvom siete našich zastupiteľských úradov v zahraničí. Chceme využiť aj 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, 135. výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika či 80. výročie narodenia Albína Brunovského.
Na záver by som chcel poďakovať za korektnú a prospešnú spoluprácu s poslancami a výbormi Národnej rady Slovenskej republiky v oblasti zahraničnej politiky v predchádzajúcom roku. S vašou aktívnou podporou počítame aj pri realizácii aktuálneho zamerania.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.