Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

6.12.2012 o 14:22 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 13.12.2012 14:34 - 14:34 hod.

Miroslav Lajčák
Môžem povedať iba, že sa stotožňujem s vyjadrením pána poslanca. Ďakujem pekne. Skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 13.12.2012 14:27 - 14:32 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je pravdou, že som sa včera večer vrátil z mojej návštevy Ruskej federácie.
Základným východiskom slovensko-ruských vzťahov je fakt, že Rusko je strategickým partnerom Európskej únie. Zámerom súčasnej vlády je budovať pragmatické, odideologizované a na výsledok orientované vzťahy a prehlbovať spoluprácu vo všetkých oblastiach, o ktoré máme záujem. Tento cieľ sledovala aj moja včerajšia a predvčerajšia návšteva v Moskve. Bola predovšetkým potvrdením záujmu Slovenskej republiky o spoluprácu s Ruskom, bola o vzájomnom dialógu a jeho perspektívach, ale bola aj o hľadaní investičných a podnikateľských možností a príležitostí.
Počas stretnutí s ruskými partnermi sme sa zhodli na potrebe pokračovať v intenzívnom bilaterálnom politickom dialógu na viacerých úrovniach. V záujme rozvoja hospodárskej spolupráce sme osobitnú pozornosť venovali príprave nadchádzajúceho 16. zasadnutia Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou, ktorému za Slovenskú republiku predsedám. Počítame s tým, že jej zasadnutie by sa malo uskutočniť v prvom štvrťroku budúceho roka a jej závery prispejú k detailnejšiemu rozpracovaniu projektov hospodárskej spolupráce v nadchádzajúcom období.
V tejto súvislosti sme prerokovali aj otázky spolupráce v oblasti rozvoja cestovného ruchu a medziľudských kontaktov. Naším záujmom je prostredníctvom zjednodušenia procesu vydávania víz pre občanov Ruskej federácie vytvoriť priestor na rozvoj priamych kontaktov medzi obyvateľmi a rozvoj podnikateľských aktivít v rámci existujúcich platných schengenských pravidiel. Preto chceme flexibilne využívať možnosti schengenského systému.
V Moskve som ministra Lavrova informoval, že máme záujem na maximálnom zjednodušení vízových procedúr pri získavaní slovenských víz pre občanov Slovenskej republiky. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí sa pritom opiera o komparatívnu analýzu aktuálnej vízovej praxe krajín Schengenu, ktorá ukazuje možné rezervy v danej oblasti. Preto po konzultácii s podpredsedom vlády a ministrom vnútra Slovenskej republiky sme sa rozhodli tento stav zmeniť.
Sme na prahu zimnej turistickej sezóny a všetci veľmi dobre vieme, že ruskí turisti sú v našich turistických centrách viac než vítaní. Mnohí hotelieri a prevádzkovatelia lyžiarskych a iných stredísk cestovného ruchu považujú prítomnosť ruskej klientely za jeden z kľúčových atribútov úspešnosti ich podnikania. Našimi pripravovanými opatreniami im chceme pomôcť a podporiť ich aktivity v tomto smere.
Medzi návštevníkmi z Ruskej federácie narástol záujem aj o ďalšiu formu turistiky, je ňou korporatívna a individuálna liečebná turistika. Zvyšuje sa počet veľkých ruských spoločností, ktoré začali posielať svojich zamestnancov skupinovo práve do slovenských kúpeľov.
Zjednodušenie vízového režimu budeme uplatňovať aj voči podnikateľom z Ruska.
Taktiež by som chcel upozorniť na ďalšiu skupinu osôb, ktorých sa bude zjednodušenie týkať. Ide o študentov, ktorí študujú, resp. budú študovať v Slovenskej republike na základe medzivládnej dohody.
Zároveň potrebujeme aktívne podporiť záujemcov o návštevu Slovenskej republiky, ktorí nežijú v hlavnom meste Ruska, formou prijímania žiadostí o víza cez sprostredkovateľské subjekty, tzv. outsourcing. Môžem potvrdiť, že pripravované zjednodušenie vízových procedúr bolo z ruskej strany prijaté veľmi pozitívne.
V súlade s vízovým kódexom na udeľovanie jednotných schengenských víz a víz a zohľadňujúc aj dohodu medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou o zjednodušení postupu pri vydávaní víz zvažujeme viaceré varianty pre zjednodušenie vízových procesov. V prípade turistov a podnikateľov pôjde predovšetkým o umožnenie vydávania turistických víz na viac vstupov s platnosťou na niekoľko rokov za predpokladu splnenia požadovaných kritérií. Študentom budú môcť byť vydané krátkodobé viacvstupové národné víza.
Pripravujeme príslušné metodické usmernenie pre náš Zastupiteľský úrad v Moskve, aj Generálny konzulát v Sankt Peterburgu tak, aby začalo platiť v čo najskoršom termíne. Veríme, že výsledkom tohto flexibilného prístupu z našej strany bude odstránenie zbytočných administratívnych prekážok pre ruských občanov a rezort zahraničia tak prispeje k zvýšeniu počtu ruských turistov, podnikateľov a študentov na Slovensku.
Pani predsedajúca, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 6.12.2012 14:22 - 14:24 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v žiadnom prípade nesignalizuje zámer vystúpiť z Európskej únie. Naopak, minister zahraničných vecí William Hague ma vo svojom liste zo septembra tohto roku ubezpečuje o odhodlaní jeho vlády konštruktívne diskutovať o budúcnosti Európskej únie a členstvo Veľkej Británie v nej nijakým spôsobom nespochybňuje.
Súčasná britská vláda schválila tento rok proces revízie rovnováhy vzťahov medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou, ktorej výsledky by mali byť zverejnené v roku 2014. Revízia má obsahovať vecné, expertné závery bez odporúčaní a prezentovať bázu pre tvorbu politických pozícií vo voľbách v roku 2015. Táto iniciatíva je určitým auditom právomocí Európskej únie, či už ide o výlučné, zdieľané alebo podporné právomoci. Má prispieť k prehĺbeniu porozumenia Veľkej Británie o charaktere vzťahu s Európskou úniou a jeho vývoja, lepšiemu definovaniu a dolaďovaniu pozícií. Bude britským príspevkom k verejnej diskusii v Európe o možnosti reformovania, modernizácie a zlepšenia.
Dobre vieme, že postavenie Británie v Európskej únii, no nielen Británie, má svoje špecifiká. Napríklad Veľká Británia nie je členom Schengenu, eurozóny, v rozpočte Európskej únie aplikuje tzv. britský rabat, čo však nijakým spôsobom nespochybňuje Veľkú Britániu ako plnohodnotného člena Európskej únie.
Áno, určité trendy je možné vypozorovať v náladách obyvateľov, čo je však v súčasnej dobe príznačné nielen pre Veľkú Britániu. Práve otázka demokratickej legitimity a politickej zodpovednosti je jednou z kľúčových tém, ktoré Európskej únii musíme adresovať. Je na politikoch, aby s občanmi komunikovali a európske témy verejnosti pomáhali približovať vecným a objektívnym spôsobom.
Pán predseda, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2012 17:02 - 17:02 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za vaše vystúpenia v rozprave. Dovoľte, zareagujem veľmi, veľmi stručne. Začnem pánom poslancom Beblavým, keby ste sa prišli opýtať, namiesto toho, aby ste sa postavili sem, za rečnícky pult, tak by som vám vysvetlil, aký rozdiel je medzi hodnosťou a funkciou. Existuje funkcia mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec a potom je hodnosť veľvyslanec, tak ako je hodnosť generál a tak ako neexistuje bývalý generál, tak neexistuje ani bývalý veľvyslanec. My to máme aj v kariérnom poriadku, že hodnosť, diplomatická hodnosť veľvyslanec zostáva človeku, ktorý ju dosiahol kariérnym rastom aj po ukončení štátnozamestnaneckého pomeru alebo práce na ministerstve. Minister, minister nie je hodnosť, minister je funkcia, napriek tomu je úplne v súlade s protokolom, ak človeka, ktorý zastával v minulosti funkciu ministra, predsedu vlády, prezidenta, naďalej takto funkciou oslovujete, nedopustíte sa žiadneho prešľapu. A nabudúce vám veľmi rád poradím s diplomatickým protokolom, pán poslanec. (Potlesk.)
Pán poslanec Mikloško, veľmi stručne, bez cirkvi a bez spolupráce s cirkvami by naše krajanské komunity asi neexistovali, a preto ich podporujeme, hlavne tam, kde zohrávajú kľúčovú úlohu. Srbsko, Rumunsko, Chorvátsko či Maďarsko. Matica slovenská je pre našich krajanov dôležitá a nový predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s Maticou komunikuje a pokiaľ ide o vašu zmienku o honorárnych konzulátoch, práve tu vidím veľký priestor v tom, že úrad prešiel do pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí, a ten priestor tu je.
Pokiaľ ide o pána poslanca Viskupiča, nebudem reagovať na všetky tie konkrétne otázky, vyriešime to odpoveďou na interpeláciu, respektíve osobným stretnutím. Poviem iba to, že my sme práve zmenili stav, keď Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí takpovediac visel vo vzduchu a nebol pričlenený k žiadnemu členovi vlády. Dnes som ja tým členom vlády, ktorý má politickú ingerenciu nad úradom, a Slováci to vítajú veľmi a ja som presvedčený, že sa to osvedčí. Nechystáme sa úrad zrušiť ani náhodou, bude mať plnú podporu. Spomenul som v mojom úvodnom slove, že uvažujeme o novelizácii zákona č. 474/2005 Z. z., ale v horizonte rokov 2014-2015 a, samozrejme, závery, ktoré vyplývajú z príslušných uznesení vlády, plníme a budeme plniť.
Ďakujem pekne všetkým za vystúpenie v rozprave. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.9.2012 16:11 - 16:20 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky dňa 22. augusta 2012 prerokovala a schválila Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013. Správu vláda každoročne predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Výročná správa hodnotí predchádzajúci kalendárny rok spolu s návrhom činnosti na ďalší rok vrátane rozpočtu. V súvislosti s plánovaným a na aktuálnej schôdzi parlamentu schváleným prechodom kompetencií vo vzťahu k Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky mi vláda uložila prezentovať správu na rokovaní Národnej rady. V určených parlamentných výboroch správu prezentoval predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, veľvyslanec Igor Furdík. Výročnú správu vypracoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vychádzajúc z podkladov všetkých zainteresovaných ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy, ktoré sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na tvorbe a výkone štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Správa v prvej časti poskytuje prehľad o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011, ktorá bola zabezpečovaná príslušnými orgánmi a inštitúciami Slovenskej republiky a jej hlavným garantom Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Správa za rok 2011 sa zameriava najmä na vyhodnotenie oblastí, ktoré úradu určuje príslušný zákon, najmä poskytovanie dotácií vo vymedzených oblastiach štátnej podpory, vystavovanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí a pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach týkajúcich sa Slovenskej republiky a Slovákov žijúcich v zahraničí. V druhej časti sa správa zaoberá návrhom strategických zámerov spojených s tvorbou a výkonom štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí na rok 2013. Vychádza pritom z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016, zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, základných východísk zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015, odporúčaní Európskej únie a Rady Európy pri koncipovaní ich politík k európskym diaspóram a z odporúčaní Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi zdôrazniť, že zásadným cieľom tvorby a plnenia programu politiky štátu vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí v roku 2013 bude najmä konsolidácia a upokojenie vzťahov s krajanskými organizáciami a osobnosťami krajanského života. Táto konsolidácia by mala spočívať v odstraňovaní bariér, sprehľadnení a zjednodušení príslušných procesov, ale takisto vo vytváraní rovnakých podmienok pre spoluprácu všetkých krajanov a v podpore aktivít upevňujúcich kultúrne povedomie slovenských národnostných menšín a krajanských komunít v zahraničí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripravuje v súlade so spomínanou koncepciou štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 rokovanie Stálej konferencie Slovenskej republiky a Slovákov žijúcich v zahraničí. Konferencia sa koná raz za dva roky. V tomto roku bude v Bratislave, v dňoch 30. a 31. októbra. Zámerom je vytvoriť pre krajanov priestor, vyjadriť sa ku koncepcii, a to hlavne v súvislosti so zámerom pripraviť jej novú podobu, ktorej predloženie sa predpokladá v rokoch 2013 - 2014. Takisto očakávame od účastníkov konferencie reflexiu k zamýšľanej príprave novely zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí v predpokladanom termíne v rokoch 2014 - 2015. Dôležitou úlohou a zákonnou povinnosťou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude aj v roku 2013 zabezpečovať vydávanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí. Pri zabezpečovaní tejto agendy bude Úrad naďalej úzko spolupracovať so zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí a s príslušnými útvarmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru Slovenskej republiky, ako aj s ďalšími vecne príslušnými inštitúciami. Pripomínam, že v súlade so zákonom č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a uznesením vlády Slovenskej republiky zo 17. septembra 2008 sa vláda zaviazala vyčleniť na výkon politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí každoročne 1 327 756,75 eur na dotačný systém a v zmysle uznesenia vlády č. 487 z 26. mája 2004 aj 99 581,75 eur každoročne na plnenie dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry. Efektívnejšia realizácia starostlivosti o krajanov vo svete si vyžaduje ďalšie prehlbovanie inštitucionálnej spolupráce zo strany Slovenskej republiky, ako aj v súčinnosti so Slovákmi žijúcimi v zahraničí na konkrétnych programoch a projektoch. V oblasti vzájomnej komunikácie a spolupráce sa okrem už uvedených úloh dostávajú do popredia kroky zamerané na využitie ekonomického potenciálu krajanov. A využitie pomoci Slovákov žijúcich v zahraničí slovenským spoločnostiam pri ich prieniku na trhy príslušných krajín v súčinnosti s našimi zastupiteľskými úradmi, obchodnými komorami a profesijnými združeniami.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky predložila na tejto schôdzi Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Schválením zákona dňa 11. septembra 2012 prejdú od začiatku októbra tohto roka kompetencie a zabezpečenie výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktoré sa takisto k tomuto dňu premenuje na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zostáva aj naďalej orgánom štátnej správy, je a bude rozpočtovou organizáciou, ktorá však v praxi prechádza z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky do rozpočtovej kapitoly Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vláda pokladá tento návrh za, okrem iného, logické vyústenie procesu uvedomovania si nutnosti stále intenzívnejšej koordinovanosti a nutnosti synergie pôsobenia štátu v zahraničí prostredníctvom siete zastupiteľských úradov aj v krajanskej oblasti. Považujeme presunutie zodpovednosti za zabezpečenie výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rezort zahraničia za prirodzený krok, keďže krajanská problematika je svojím obsahom zameraná predovšetkým na zahraničie. Zastupiteľské úrady Slovenskej republiky sú z hľadiska koordinácie celej problematiky nenahraditeľné a jednoznačne predurčené byť prvoradým partnerom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri špecifikácii ďalšieho zamerania a priorít štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k našim krajanom. Zabezpečovanie výkonu štátnej politiky vo vzťahu ku krajanom prostredníctvom rezortu zahraničných vecí môže zintenzívniť vzájomné väzby a pôsobenie medzi Slovenskou republikou a krajanskými spoločenstvami aj v oblasti prezentácie Slovenska v zahraničí, predovšetkým s využitím potenciálu významných slovenských osobností žijúcich v zahraničí.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi ešte na záver konštatovať, že potrebu partnerstva a nevyhnutnosť čo najužšej spolupráce medzi Ministerstvom zahraničných vecí a Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí potvrdzuje celé doterajšie pôsobenie úradu. V mnohých krajinách by bez priamej angažovanosti našich zastupiteľských úradov bola spolupráca s krajanmi veľmi zložitá, ba až nemožná. Som presvedčený, že priama prepojenosť Ministerstva zahraničných vecí a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nepochybne prinesie zvýšenie efektívnosti a tým aj účinnosti štátnej politiky Slovenskej republiky zameranej na túto oblasť.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.9.2012 16:04 - 16:10 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ak dovolíte, budem veľmi stručný. K vystúpeniu pána poslanca Fronca. Pán poslanec, dovolím si nesúhlasiť s vašou konštatáciou, že nám chýba kontinuita zahraničnej politiky Slovenskej republiky a že by Slovensko malo mať zahraničnopolitickú doktrínu. Myslím si, že jedna z vecí, na ktorú môžeme byť v našej dvadsaťročnej histórii hrdí, je to, že naša zahraničná politika bola kontinuálna bez ohľadu na to, ako sa striedali vlády. Naše priority boli jasne zadefinované a rešpektované a presadzované. To, že sa menia akcenty, je logické, lebo sa jednak mení medzinárodné postavenie Slovenska, jednak sa menia okolnosti vôkol nás, na ktoré musíme reagovať. Ale naša politika je kontinuálna, je to, ako červená línia sa to linie aj tým dokumentom, o ktorom momentálne diskutujeme aj v mojom úvodnom slove. A hovorím, je to dôvod na hrdosť. V tom druhom bode, starosť o to, kam nás privedie diskusia, ktorá prebieha v EÚ. Ten dôvod je, alebo tá obava je veľmi legitímna. Chcel by som povedať dve veci. Po prvé, akýkoľvek transfer kompetencií, pokiaľ k nemu dôjde, nám nemôže nikto nadiktovať. Tento transfer schváli táto snemovňa. Vy. A po druhé, my sme absolútne otvorení komunikácii na túto tému. Ja som spomenul v mojom úvodnom vystúpení stretnutie predsedu vlády s predsedami všetkých parlamentných politických strán. Jeho stretnutie s relevantnými sociálnymi partnermi v Rade solidarity a rozvoja a pripomeniem, že ešte teraz na jeseň spustíme projekt obnoveného Národného konventu o Európskej únii, ktorý bude mať tri témy, a jedna z nich je, kam Európska únia smeruje. A práve tento konvent vnímame ako platformu, širokú, politickú, spoločenskú, debatu o tom, kde Slovensko chce vidieť budúcu Európsku úniu a seba v nej. Je to absolútne jasné, že toto je debata, ktorá musí ísť naprieč, nielen politickým spektrom, ale celou spoločnosťou. A môžem vám povedať, že z tých desiatok a stoviek stretnutí, ktoré absolvujem pri výkone mojej práce, mám ozaj dobrý pocit z tej zrelosti, ktorú máme na Slovensku v diskusii na európske témy, a z toho, že parlament je schopný sa zhodnúť na tom, čo je náš štátny a národný záujem. Čo znie samozrejme, ale nie je to samozrejmosť v mnohých krajinách, vrátane mnohých krajín Európskej únie. Takže bolo by dobre, keby sme si túto zodpovednosť k budúcnosti nášho štátu udržali.
Pani poslankyňa Vášáryová sa ospravedlnila, takže budem veľmi stručne reagovať na to. Chcela by viac diskusie o zahraničnej politike v parlamente, čo ja len vítam. Viete, že som pozval na rozhovor na ministerstvo zahraničných vecí poslancov zahraničného výboru, výboru pre európske záležitosti a po nadobudnutí platnosti nového kompetenčného zákona sa chystám to isté zorganizovať aj pre poslancov výboru pre ľudské práva a pochopiteľne, naše dvere sú vždy otvorené pre každého z vás na akúkoľvek tému, respektíve ja som pripravený kedykoľvek prísť a diskutovať. Aj dnešná diskusia ukazuje, že okrem týchto prierezových rozhovorov možno by bol priestor aj na diskusiu o niektorých konkrétnych otázkach.
V reforme bezpečnostného sektora Slovensko bude pokračovať. Je to naša iniciatíva, ku ktorej sa veľmi hlásime, a sme na ňu hrdí. Pokiaľ ide o rozvojovú pomoc. SAMRS sa nechystám zrušiť, ale musíme nanovo nastaviť systém poskytovania rozvojovej pomoci, pretože už veľa ľudí si z toho urobilo zárobkovú činnosť. A už som začal, dospel som k presvedčeniu, že to slovo pomoc je až na poslednom mieste. Ale nechcem, hovorím, to je za tých desať rokov, čo ju poskytujeme, sme sa proste ocitli v situácii, že ju treba nanovo zadefinovať. Máme veľmi dobrú spoluprácu s platformou mimovládnych organizácií. Zhodou okolností ešte ja som s nimi podpisoval Memorandum o spolupráci v roku 2010. Podporujeme ich finančne. Tento rok som už vyčlenil 40 tisíc eur na ich aktivity a podporujeme celý rad podujatí, ktoré organizujú. Pokiaľ ide o diskusiu o ekonomickej diplomacii, o ktorej hovoril aj pán poslanec Hlina. Viete, žiaden model nie je perfektný, ale už sme ich prešli niekoľko. Teraz prvýkrát máme jednotnú ekonomickú diplomaciu pod jednou strechou, strechou ministerstva zahraničných vecí. Pracujeme na tom, aby sme diplomatov vzdelávali. Pracujeme na tom, aby sme vyberali kvalitných ľudí. Už sme zrušili pojem obchodno-ekonomické oddelenie. Máme dnes iba ekonomických diplomatov. A verím, že tie výsledky, ktoré vám budem prezentovať v dohľadnej dobe, ukážu, že to bolo dobré rozhodnutie.
Pán poslanec Hlina, pokiaľ ide o ten konzulárny prípad. Ja ho poznám teda z dokumentácie a z papierov. Mám taký návrh. Prestaňme si dopisovať, príďte, sadnime si spolu a povedzme si, že kde je pravda. Pokiaľ sme pochybili, ja sa vám ospravedlním a vyvodíme z toho závery do budúcnosti. Pokiaľ ste mali pocit, že sme mali urobiť aj niečo, čo my nesmieme robiť, tak to zase povieme my vám. To bude asi najjednoduchšie. Ten deficit konkrétností, ktoré cítite v európskej politike, ten je všade okolo nás. Lebo to sa deje, to sa hýbe každým dňom. Veď minulý týždeň sa udiali štyri dôležité veci, ktoré posunuli tú diskusiu niekam inam. Preto je dôležité, aby sme o týchto témach diskutovali a aby vláda mala podporu vás. Aby ste rozumeli tomu, čo robíme. No a posledná veta k vzťahom k našim južným susedom. Myslím, že ten pokrok je naozaj viditeľný. Minulý týždeň môj maďarský kolega povedal, že vzťahy so Slovenskom sú výborné na všetkých úrovniach a že naše spoločné záujmy a spoločné témy, ktoré nás spájajú, sú silnejšie a dôraznejšie, alebo prioritnejšie pred témami, na ktoré máme iný názor. A to je presne pozícia, ktorú presadzuje Slovensko. Čiže ten posun je výrazný a my sa budeme usilovať o to, aby to išlo takto aj ďalej.
Ďakujem pekne za vašu účasť v rozprave.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.9.2012 14:56 - 15:09 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem poďakovať za tú korektnú rozpravu a príspevky a rád by som zodpovedal na niektoré tie otázky, ktoré tu zazneli. V prvom rade chcem povedať, že Slovenská republika vidí svoje miesto v jadre Európskej únie, a je jasné, že Európska únia po tejto kríze bude viac integrovaná, že hovoríme o takej miere integrácie, ktorú sme si pred troma-štyrmi rokmi ani nedokázali predstaviť. Banková, o tom niet pochýb, menová je na stole, politická otázka je kedy, ako, do akej hĺbky, ale pre nás tie red lines naše sú, samozrejme, správna rovnováha, presun kompetencií znamená aj presun zodpovednosti. Nemôžeme si zobrať z našich rúk tie kompetencie, kde sme dokázali, že ich, vieme s nimi narábať a vieme ich, zvládať ich dobre, napríklad bankový dohľad. Nemôžeme, ani nebudeme súhlasiť s takou bankovou úniou, ktorá by umožňovala presun, transfer príjmov alebo z našich bánk do materských bánk, alebo naopak, transfer tých toxických príjmov smerom do našich bánk. Čiže ten správny balans to je, jedna z jasných červených línií. A druhá vec je ten, kompetencie rovná sa aj zodpovednosť.
Ďalší princíp, ktorému, o ktorom Slovenská republika hovorí, a ja som ho pomenoval zodpovednosť a solidarita. Alebo solidarita so zodpovednými. Nemôžeme žiadať o solidaritu, pokiaľ sme neukázali, že splníme našu domácu úlohu a že sme ochotní urobiť naozaj aj ťažké, nepopulárne opatrenia. V tom prípade, že sme to urobili, potom Európska únia by mala ukázať svoju solidaritu.
Ďalší princíp, ktorý presadzujeme, keď hovoríme o tom, ako by mala vyzerať nová Európska únia, je demokratická legitimita. Všetko to, čo robíme, musí mať podporu našich občanov a musí napĺňať demokratické procesy. V opačnom prípade ani tie najgeniálnejšie riešenia nebudú kredibilné a nebudú úspešné, pokiaľ naši občania nebudú rozumieť tomu, čo robíme. A tu sa ukazuje vo väčšine krajín Európskej únie, že tá línia vnútri politických debát dnes nebeží medzi pravicou a ľavicou, ale skôr medzi štandardnými politickými stranami a novovznikajúcimi hnutiami, subjektmi, ktoré reagujú na súčasnú krízu, ktoré sa prejavili v mnohých krajinách Európskej únie, ktoré prichádzajú so zázračnými riešeniami, ktoré sľubujú, že to vedia urobiť tak, aby to nebolelo, a tá zodpovednosť štandardných strán, ktoré vedia, že bezbolestné riešenie neexistuje, je veľmi dôležité a ja som rád, že Slovensko je jedna z tých krajín, ktorá tú mieru toho konsenzu naozaj má.
Ďalší princíp, ktorý zdôrazňujeme, je, že Európska únia ani v časoch zložitých, cez ktoré v súčasnosti prechádza, nesmie rezignovať na svoju úlohu globálneho hráča, že sila Európskej únie bola vždy v tom, čomu sa hovorilo leading by example, samotný náš príklad toho, ako fungujeme, bol inšpiráciou pre krajiny v našom susedstve. Trošku sme zanedbali túto funkciu alebo túto našu zodpovednosť globálnu, a že nesmieme zabudnúť, že krajiny západného Balkánu, východného partnerstva, južného Stredomoria očakávajú, že Európska únia bude túto úlohu hrať. Takže sme otvorení diskusii o všetkých otázkach. Slovensko definitívne patrí k tým krajinách, ktoré sú za väčšiu mieru európskej integrácie, pretože charakter našej ekonomiky, geografická poloha našej krajiny nás k tomu predurčujú. Každé obmedzenia európskej integrácie na nás doľahnú veľmi výrazne, ale ešte raz, to, nesmie sa to negatívne odraziť na tých kompetenciách, ktoré považujeme za vitálne, a v tých oblastiach, kde sme dokázali, že my sme zodpovední a vieme si našu domácu úlohu splniť.
Pokiaľ ide o eurobondy, v prvom rade chcem povedať, sme otvorení diskusii o všetkých otázkach, ale na eurobondy zatiaľ nedozrel čas. Nemôžu byť vnímané eurobondy ako prostriedok na delenie dlhov, alebo teda na to, že tí, ktorí plnia si svoje, ktorí sú zodpovední a plnia si domácu úlohu, budú platiť za tých, ktorí neplnia. Nesmú byť, nesmú byť vnímané ako náhrada za reformu. To znamená, až potom, keď bude táto mentálna línia akceptovaná vo všetkých členských krajinách Európskej únie, keď budú mechanizmy, ktoré by umožnili, že tieto eurobondy nemôžu byť zneužívané ako na to, aby znížili tlak na vnútorné reformy. Potom sa o tom môžeme rozprávať. Hovorí sa, najskôr o desať rokov. Ja som vždy opatrný, keď hovorím o termínoch. Jednoducho tému ako takú zo stola nezhadzujeme, ale nedozreli sme k tomu, aby sme o nej hovorili konkrétne.
K pondelkovému stretnutiu ministrov zahraničných vecí jedenástich členských krajín Európskej únie vo Varšave. O tejto téme tu už bola v týchto priestoroch diskusia, pamätáte sa, je to, bolo to záverečné stretnutie tejto skupiny, ktoré, ktoré prvé sa konalo 20. marca z iniciatívy nemeckého ministra zahraničných vecí Guida Westerwelleho, je to cenný príspevok do diskusie. Nič menej, nič viac. To, čo som povedal prvýkrát, to opakujem aj teraz, pretože viem, o čom hovorím. Po prvé, všetci títo ministri vystupujú vo svojej osobnej kapacite, nemajú mandát svojich vlád, ani Guido Westerwelle nemá mandát nemeckej spolkovej vlády. Dávajú k dispozícii svoju kapacitu k tomu, aby debatu o Európskej únii, ktorú potrebujeme, aby ju posunuli ďalej, a to je vítané. Ten dokument nemá záväznosť, ten dokument nie je ani spoločným názorom všetkých jedenástich. My sme boli prizvaní istým spôsobom, krajiny Vyšehradskej štvorky, aby sme participovali na príprave toho dokumentu prostredníctvom Poľska, ktoré je tam členom, a ukázalo sa, že aj štyri členské krajiny V4 majú odlišné názory v celom rade konkrétnych detailov. Ten materiál je veľmi konkrétny, čo môže byť jeho výhoda, a zároveň aj jeho nevýhoda práve preto, že celý rad tých postulátov, ktorý je v ňom prezentovaný, bude neprijateľný. Ale myslíme si, že debata je dobrá vec, potrebujeme diskutovať a toto je formát, ktorý pochopiteľne má svoju kredibilitu, čiže teraz tento materiál bude odovzdaný prezidentovi Van Rompuyovi, prezidentovi Barossovi, aby ho zobrali do úvahy pri ďalších diskusiách a úvahách o budúcnosti Európy.
Pokiaľ hovoríme o integrácii západného Balkánu a osobitne Srbska, zajtra, pardon, pozajtra budem v Belehrade na ďalšej návšteve. Stretnem sa so všetkými najvyššími činiteľmi, budeme hovoriť, samozrejme, o tejto téme. Srbsko je dôležitá krajina západného Balkánu, najväčšia krajina západného Balkánu, ale pre Srbsko musí platiť ten istý princíp ako pre všetkých ostatných, a to je, že Európska únia a európska integrácia je o reformách. To nie je o tom, že my prichádzame do Európskej únie, ale o tom, že my budujeme Európsku úniu v našich krajinách, že zvyšujeme štandardy v právnom štáte, vymožiteľnosti práva, v ekonomickej voľnosti a v oblasti ochrany ľudských práv a tak ďalej, a tak podobne. A vlastne členstvo v Európskej únii, a my to vieme veľmi dobre na Slovensku, je len tým, tou pečiatkou, ktorá vám potvrdí, že ste sa stali kompatibilní. My sme urobili veľa chýb na Balkáne a osobitne v Srbsku, my hovoríme Európska únia, tým, že sme prispôsobovali našu kondicionalitu politickým kalendárom, že sme si vybrali dobrých a zlých chlapcov a že sme pomáhali dobrým chlapcom, a preto sme im niekedy dávali darčeky, ktoré si neodpracovali a dopadli sme tak, ako sme dopadli, že dobrí chlapci sú v opozícii a máme do činenia s niekým iným, čo zase len ukazuje, že toto je princíp, ktorý je založený na kondicionalite, na rešpektovaní pravidiel. A to platí tak pre veľkého ako pre malého. Slovenská republika pomáha, bude pomáhať Srbsku, pochopiteľne o tom, to si nemusíme tu vysvetľovať, máme na to celý rad dôvodov. Tak ako pomáhame aj ostatným krajinám západného Balkánu, hovoriť o termínoch je ťažké až nemožné, veď vieme, že to sa nedá. Čo musí Srbsko urobiť v tejto chvíli, je splniť tie záväzky, ktoré prevzalo na seba vo februári, keď mu bol udelený kandidátsky štatút. To sú tri podmienky, ktoré nie sú zatiaľ naplnené, keď budú splnené, a je dobre, že nová vláda sa k tomu hlási, k týmto záväzkom, a mieni ich splniť, tak bude sa hovoriť o tom, čo treba urobiť pre to, aby sa otvorili prístupové rokovania. Dá sa to reálne stihnúť do konca roka? Nedá. To znamená reálny termín najskorší, ale hovorím, to je, to je čistá špekulácia, je polovica roku 2013, za predpokladu, že si Srbsko bude robiť svoje domáce úlohy. A pochopiteľne, kľúč k ďalšiemu napredovaniu Srbska je pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou, či sa to niekomu páči, alebo nie, je to realita. A zase je dobré, že aj nový prezident aj nová vláda sa k tomuto záväzku hlásia a deklarujú, že sú pripravení v tomto procese pokračovať. Našou zodpovednosťou ako Európskej únie je nepresoliť to a nežiadať od Srbska priskoro, príliš rýchlo viac, než je Srbsko v tomto dialógu schopné z objektívnych dôvodov urobiť. A môžem vás ubezpečiť, že v tomto duchu ja komunikujem na pôde Európskej únie aj s mojimi partnermi, aby nepodľahli nejakému pokušeniu, naložiť na ten tanier Srbsku príliš veľa, až sa to jedlo stane neatraktívne pre Srbsko.
Pokiaľ ide o východné partnerstvo, objektívna realita je taká, že východné partnerstvo neponúka perspektívu členstva, dobrá vec na tom je, že ani ju nevylučuje. To znamená, že čo bude výsledkom východného partnerstva, je v rukách východných partnerov. Zatiaľ naozaj najlepším žiakom v tej triede je Moldavsko, ale každá z tých krajín je, je veľmi dôležitá pre Slovensko, pochopiteľne Ukrajina, Bielorusko ako naši, nám geograficky najbližšie krajiny.
Pokiaľ ide o Bielorusko, viete, že začína vlastne proces parlamentných volieb, 23. v nedeľu má Bielorusko parlamentné voľby. My, tak ako sme vždy podporovali, podporujeme všetkých tých, ktorým záleží na tom, aby Bielorusko bolo demokratickou krajinou. Žiaľ, je jasné, že prezident Lukašenko sa už definitívne rozhodol, že sa nebude ani pretvarovať, že by do tejto skupiny chcel patriť. Robíme to prostredníctvom našej rozvojovej pomoci, prostredníctvom našich mikrograntov a hlavne prostredníctvom spoločnej politiky Európskej únie, ktorá viackrát sa Bieloruskom zaoberala v tomto roku. Na nedávnom stretnutí s mimovládnymi organizáciami na Slovensku sme konštatovali, že upadol záujem našich mimovládiek o Bielorusko, aj sa výrazne zredukovali ich aktivity v Bierolusku, čo je škoda, lebo to partnerstvo medzi štátom a mimovládkami v Bielorusku bolo vždy účelné. Rozumiem aj tomu, že Lukašenko prijíma také zákony, ktoré takmer dokonale znemožňujú akúkoľvek pomoc alebo aktivizáciu bojovníkov za demokraciu občianskych aktivistov, a že teda tým spôsobom ľudí znechucuje, ale rezignovať na to nemôžeme, lebo Bielorusko nie je Lukašenko, a nesmieme na to zabúdať, že za osobou toho diktátora je krajina, na ktorej by nám malo záležať a musí nám záležať.
Pokiaľ ide o Ukrajinu, potešil som sa z tých príspevkov a osobitne teda z príspevku pána poslanca Dzurindu, lebo mám pocit, že si sa posunul za ostatné mesiace a prevzal si našu filozofiu toho, že potrebujeme mať kritický dialóg s Ukrajinou, pretože ešte v júli, alebo niekedy tak, ste nám hovorili, že netreba s Ukrajinou komunikovať, lebo už tam bol Barosso aj Füle a už všetko povedali, a ja som stále hovoril, že naopak, my sme sused, máme voči Ukrajine zodpovednosť a musíme a máme aj právo a máme aj všetky predpoklady pre to, aby sme im hovorili aj veci, ktoré sa im nebudú páčiť, pretože jednoducho to s nimi myslíme dobre. To znamená kritický dialóg s Ukrajinou je to, čo Slovensko presadzuje bilaterálne aj na pôde Európskej únie, tá debata v EÚ nie je ľahká, povedal by som to zjednodušene, čím je krajina vzdialenejšia geograficky Ukrajine, tým radikálnejšie a jednoznačnejšie, čiernobielejšie vidia to dianie a naopak. Takže Slovensko patrí medzi tých, ktorí hovoria, že by nám nemalo byť jedno, či budúcnosť Ukrajiny je v euroatlantickej integrácii, alebo v euroázijskej integrácii.
No a posledná poznámka k národnému konventu prebieha, ukončila sa prvá fáza, prebieha druhá fáza. Na základe príspevkov našej slovenskej rozvojovej pomoci, a vykonáva tie konkrétne iniciatívy SFPA, ktorá tam má dobré kontakty a dobrú históriu. A na záver, ja som už predoslal v mojom úvodnom slove, že predkladanie tohto materiálu je v tomto roku špecifické, veď je koniec septembra, a my hovoríme o zameraní zahraničnej politiky, je to tým, aký bol politický kalendár. To znamená, že normálne by sme mali o takomto materiáli hovoriť niekedy v marci, najneskôr v apríli, preto som sa snažil v mojom vystúpení doplniť ten text toho dvadsaťstranového materiálu, do ktorého sa zmestí to, čo sa tam zmestí. O to, čo sa medzitým udialo, aké sú naše aktivity, a o to, čo sa dá už vyčítať z konkrétnych krokov slovenskej zahraničnej politiky.
Ďakujem, pani predsedajúca.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.9.2012 14:05 - 14:23 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012 schválila vláda Slovenskej republiky 27. júna tohto roku. V zmysle príslušného uznesenia vlády v súlade so zaužívanou praxou bolo predložené na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. V priebehu júla tohto roka, som zameranie prezentoval v zahraničnom výbore, vo výbore pre európske záležitosti a môj štátny tajomník Peter Burian ma zastúpil vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zameranie zahraničnej politiky na rok 2012 konkretizuje a zároveň rozpracúva zahranično-politické priority Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016. Tak programové vyhlásenie, ako aj zameranie zahraničnej politiky sa opiera nielen o silný proeurópsky mandát, ktorý sme dostali od občanov, ale aj čo najširšiu mieru konsenzu v domácom politickom prostredí pri presadzovaní strategických záujmov Slovenskej republiky smerom navonok. Naším cieľom je potvrdiť a posilniť postavenie Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete ako spoľahlivého čitateľného a sebavedomého partnera. Usporiadanie priorít zodpovedá geopolitickému postaveniu Slovenskej republiky, vychádza z hodnôt a princípov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ku ktorým sme sa prihlásili a ktoré sa stali súčasťou nášho pohľadu na svet a na vývoj medzinárodných vzťahov. Vzhľadom na fakt, že rok 2012 bol rokom volebným, dostalo sa zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012 do Národnej rady Slovenskej republiky v neskoršom termíne. Dovoľte mi preto odprezentovať ho už aj v kontexte krokov realizovaných v rámci našej zahraničnej politiky od apríla 2012. Predchádzajúci polrok jednoznačne potvrdil jasné smerovanie slovenskej zahraničnej politiky. Za rezort diplomacie môžem konštatovať nasledovné. Konsolidovali sme stav v rezorte, ktorý si to veľmi vyžadoval, získali sme pre rezort kompetencie, ktoré vytvoria predpoklad pre splnenie ambície, ktorá je taká stará ako samotný rezort zahraničia, a síce, umožnia nám reálne naplnenie obsahu pojmu jednotná zahraničná služba. Od svojho nástupu do funkcie som sa stretol s kľúčovými partnermi v Európskej únii i mimo nej. Verím, že tak moje aktivity, ako zahranično-politické aktivity ostatných členov vlády, nenechávajú nikoho na pochybách, či sme prítomní v centre diskusie o budúcej podobe Európskej únie, a predovšetkým, že je o náš názor záujem. Stretol som sa so všetkými rezortnými partnermi zo susedných krajín, pričom s mnohými z nich opakovane. Prednedávnom, len minulý týždeň sme na okraji Gymnichu na Cypre diskutovali s partnermi z Vyšehradskej štvorky, absolvovali pracovné raňajky venované budúcnosti Európskej únie. Moja druhá bilaterálna pracovná cesta po Prahe viedla do Berlína a pred pár dňami, vo štvrtok minulý týždeň, som absolvoval dôležitú bilaterálnu návštevu v Paríži, počas ktorej sme venovali pozornosť predovšetkým európskym otázkam. Popri Európskej únii sme ako druhý pilier našej zahraničnej politiky deklarovali Severoatlantickú alianciu. Na zasadnutí ministrov zahraničných vecí a obrany Severoatlantickej aliancie v apríli sme spolu s partnermi z Vyšehradskej štvorky, dovolím si tvrdiť, otvorili novú kapitolu vo formáte spolupráce V4. Prijali sme deklaráciu V4 o zodpovednosti za silnú alianciu so zámerom posilniť spoluprácu V4 v oblasti bezpečnosti. Na samite NATO v Chicagu v máji tohto roka sme potvrdili naše záväzky vo vzťahu k Afganistanu, posilňovaniu našich obranných spôsobilostí a voči našim partnerom mimo aliancie. Medzitým sme aj v zložitých časoch našli zdroje na to, aby sme na konferencii v Tokiu podporili Afganistan sumou jeden milión eur. Môžem povedať, že to z nás robí rešpektovaného partnera, okrem iného aj v Spojených štátoch amerických. Počas mojej júlovej návštevy vo Washingtone som sa stretával s veľmi pozitívnym hodnotením našej krajiny, našich aktivít v oblasti odovzdávania transformačných skúseností novým demokraciám, ako aj so záujmom o našu expertízu predovšetkým v oblasti západného Balkánu a východného partnerstva. Precestoval som západný Balkán, bol som prvý z Európskej únie, kto hovoril s novým prezidentom Srbska, a myslím si, že nepreženiem, ak poviem, že slovenská diplomacia výrazne prispela k tomu, že Európska únia otvorila prístupové rokovania s Čiernou Horou. Angažovanie sa na západnom Balkáne zostáva prioritou našej zahraničnej politiky, opakovane som sa stretol s ministrami zahraničných vecí všetkých krajín regiónu, ktorí potvrdili, že integrácia do Európskej únie predstavuje aj naďalej hlavný motor reforiem v jednotlivých týchto krajinách. Slovensko bude preto aj naďalej advokátom rozširovania Európskej únie a bude pokračovať v odovzdávaní skúseností z transformácie a z integračného procesu štátom, ktoré o to prejavia záujem. Z množstva ďalších aktivít by som vyzdvihol ešte návštevy prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča v Japonsku a vo Švajčiarsku, kde som bol členom jeho delegácie. Návštevy boli jasným vyjadrením našej ambície hľadieť aj za hranice Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, budovať silné partnerstvá s vplyvnými aktérmi globálnej politiky a ekonomiky a v neposlednom rade hľadať nové trhy a nových investorov pre Slovensko.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, po tomto obhliadnutí sa, dovoľte mi venovať niekoľko myšlienok nasledujúcemu obdobiu. Nechcem prerozprávať dvadsať strán zamerania, ktoré máte pred sebou. Dotknem sa len priorít. Zahraničná politika sa tento rok sústreďuje na tri dominantné oblasti. Po prvé, zodpovedná európska politika. Po druhé, aktívna ekonomická diplomacia a po tretie, efektívne služby a pomoc v krízových situáciách slovenským občanom v zahraničí. Spomedzi týchto troch cieľov má jeden výraznú prioritu. Musíme robiť jasné kroky k tomu, aby sme stabilizovali fungovanie Európskej únie a udržali spoločnú menu. Dnes, keď naša mena čelí výzvam, musíme sa všemožne usilovať prinavrátiť jej dôveru, pretože kríza eura je krízou dôvery. Dôvery v to, že sme schopní splniť si svoje záväzky a že dodržiavame pravidlá, ktoré sme si sami stanovili. Dnešná zodpovednosť bude pre Slovensko zajtrajším ziskom. Nešpekulujme a nedomnievame sa, že si môžeme vyberať hrozienka z koláča a neniesť pritom časť bremena. Súčasne nečakáme na nikoho, že tento koláč upečie za nás. Euro znamenalo pre Slovenskú republiku výrazný pozitívny posun. Dostali sme sa do jadra Európskej únie, do jadra procesu európskej integrácie a je treba, aby sme sa podľa toho aj správali. A som rád a ďakujem poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, že tomu rozumejú. Sme v najexkluzívnejšom klube a chceme tam zostať. Nebudeme márniť energiu na úvahy, koľkorýchlostná bude, alebo môže byť budúca Európska únia. My chceme mať zaradený ten najvyšší rýchlostný stupeň. Európsky vlak už Slovensku raz takmer ušiel. Druhýkrát si takéto riziko nemôžeme a nechceme dovoliť. V tejto súvislosti podrobne študujeme všetky návrhy, ktoré sa objavili v poslednom čase na stole. Osobitne dokument týkajúci sa zavŕšenia ekonomickej a menovej únie a návrhy na vytvorenie bankovej únie. Chcem vás ubezpečiť, že budeme klásť dôraz, aby finálne riešenia zohľadňovali naše národné záujmy aj špecifiká a aby boli v súlade s princípmi subsidiarity a proporcionality.
Súčasne by som rád zdôraznil dva princípy, ktoré sú vlastné môjmu chápaniu súčasnej aj budúcej Európskej únie. Počas mojich ciest v zahraničí informujem partnerov, že budeme klásť dôraz na to, aby budúce usporiadanie Európskej únie rešpektovalo princíp solidarity, na ktorom stojí a padá celá koncepcia integrácie, ale súčasne, že solidarita musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou. Zodpovednosťou vo vzťahu k našim spoločným normám, vo vzťahu k našim domácim úlohám aj vo vzťahu jeden voči druhému v rámci únie. V európskej agende nás čakajú dve rozsiahle úlohy.
1. V Európe je v plnom prúde ďalšie kolo diskusie o budúcnosti Európskej únie. Kľúčové časti stavebnice sú skôr finančnej, ekonomickej a hospodárskej povahy. Diplomacia však má dôležité miesto. Ak chceme byť úspešní, mali by sme čo najskôr dosiahnuť čo najširší konsenzus ohľadom nášho spoločného postupu. Vláda už preukázala svoju pripravenosť rokovať o týchto otázkach so sociálnymi partnermi aj so všetkými parlamentnými politickými subjektmi. Dvadsiateho júla o týchto otázkach diskutovala Rada solidarity a rozvoja Slovenskej republiky a následne 30. júla sa uskutočnilo premiérom iniciované stretnutie s predsedami parlamentných politických strán. A som rád, že ukázalo vysokú mieru prieniku a spoločných názorov na tieto témy.
Druhá, na prvý pohľad možno trochu vzdialenejšia veľká úloha, ktorá nás čaká, sa týka druhého polroka 2016. Slovenské predsedníctvo v Európskej únii bude už pod taktovkou nasledujúcej vlády. Pripraví ho však táto vláda a k príprave pristupujeme veľmi zodpovedne už v tomto období. Vláda schválila materiál Príprava predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016, základné východiská a aktuálne priority, ktorý je prvým komplexným dokumentom týkajúcim sa prípravy slovenského predsedníctva. V súčasnosti sú už prijímané konkrétne opatrenia týkajúce sa prípravy. Predsedníctvo považujeme za mimoriadnu príležitosť pre Slovensko, a preto budeme otvorení širokej diskusii a veríme v politickú podporu všetkých parlamentných strán. Som presvedčený, že pre tieto dôležité úlohy sa podarí vytvoriť široký konsenzus naprieč politickým spektrom. Aj za týmto účelom pripravujeme oživenie činnosti Národného konventu o Európskej únii. Okrem týchto koncepčných, možno až vizionárskych úloh nás čakajú aj omnoho prozaickejšie, avšak o nič menej dôležité úlohy. Spomeniem aspoň tie najaktuálnejšie. Blíži sa kľúčová fáza rokovaní o novom viacročnom finančnom rámci a o pre nás kľúčovej kohéznej politike. Sme aktívnym účastníkom diania. Na 5. októbra sme do Bratislavy zvolali stretnutie skupiny priateľov kohézie, ktorá zahŕňa 16 členských krajín Európskej únie na úrovni predsedov vlád. Súčasťou nášho úsilia o vyššiu kvalitu európskej integrácie je aj rozvíjanie vzťahov s našimi bezprostrednými susedmi. Dovolím si povedať, že sme dobrým susedom. Ako som konštatoval v úvode, sme sebavedomý, ale spoľahlivý, čitateľný, a keď treba, aj ústretový partner. A to platí v plnej miere i pre susedské vzťahy. S Českou republikou budeme pokračovať v rozvoji nadštandardných vzťahov, čoho vyjadrením bude aj prvé spoločné zasadnutie vlád pri príležitosti 20. výročia samostatnosti našich republík, ktoré sa uskutoční v októbri. Veľmi dobré vzťahy a kontakty máme s Poľskom. Hlavnou výzvou je zlý, neuspokojivý stav cezhraničnej infraštruktúry. Poľsko okrem toho aktuálne predsedá, a musím povedať, že veľmi aktívne, Vyšehradskej štvorke. Máme eminentný záujem na ďalšom posilňovaní tohto regionálneho zoskupenia. S Maďarskom vedieme partnerský dialóg, ktorého súčasťou je aj hľadanie riešení otvorených otázok. Uvedomujeme si, že tieto otázky za nás nikto tretí nevyrieši. Chceme ich ale riešiť v kultivovanom diplomatickom dialógu a nezaťažovať nimi, obzvlášť v dnešnej už aj tak mimoriadne náročnej dobe, verejnosť a našich občanov. S Rakúskom sme si za ostatné roky vybudovali výborné vzťahy a radíme sa spolu o mnohých otázkach. Sme napríklad spolu aktívni na Balkáne. S ministrom Spindeleggerom sa stretávame častejšie než s ktorýmkoľvek iným kolegom, za týchto desať dní sa stretávame trikrát. A to je dohromady už asi naše ôsme stretnutie za päť mesiacov. S Ukrajinou nás spájajú mnohé väzby a je naším strategickým záujmom aj ďalej ich kultivovať. Nadchádzajúce parlamentné voľby budú vážnou skúškou nášho najväčšieho suseda. Samozrejme, chceme mať na našej východnej hranici stabilného suseda. Budeme robiť všetko pre to, aby sme pomohli Ukrajinu čo najviac približovať k európskemu hospodárskemu, právnemu a hodnotovému priestoru. Hoci na mnohé otázky máme kritický pohľad, odmietame sa Ukrajine obrátiť chrbtom a neurobíme to ani v nasledujúcom období.
Ako som už spomínal, budeme podporovať rozširovanie Európskej únie, lebo je dobré pre Európsku úniu, lebo je dobré pre susedov Európskej únie a je dobré pre nás. Chcem vás ubezpečiť, že Záhreb rozumie vášmu gestu, gestu Národnej rady, ktorá ako prvá ratifikovala prístupovú dohodu Chorvátska. V Podgorici oceňujú to, čo pre nich urobila slovenská diplomacia v záujme otvorenia prístupových rokovaní s Čiernou Horou. Rovnako tak v Skopje, Belehrade či v Sarajeve vedia, že majú málo takých priateľov, akým je Slovensko. Chceme v nasledujúcom období urobiť všetko pre to, aby sa tieto nadštandardné kontakty transformovali nielen do eurointegračného úspechu krajín západného Balkánu, ale aj do rozvoja hospodárskych vzťahov s krajinami tohto regiónu.
Podobne ako Balkánu, budeme veľkú pozornosť venovať aj európskej susedskej politike a osobitne jej východnému vektoru, východnému partnerstvu. O Ukrajine som už hovoril. Pozitívny príklad predstavuje Moldavsko, ktoré úspešne napreduje v stabilizácii svojich pomerov a európskom smerovaní. Som rád, že môžem konštatovať, že je tomu tak aj vďaka našej aktívnej angažovanosti, ktorá bude pokračovať. Našu angažovanosť by sme chceli v budúcom roku podporiť aj otvorením zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Kišiňove. Rovnako tak som rád, že sme čoraz viditeľnejší aj v južnej dimenzii európskeho susedstva, a aj tu, konkrétne v Tunisku, bude naša angažovanosť pokračovať. Vrátane toho, že mienime otvoriť nový zastupiteľský úrad.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, okrem štandardných takpovediac zahraničnopolitických úloh získava v tomto volebnom období ministerstvo zahraničných vecí významné horizontálne kompetencie, ktorým budeme v druhom polroku venovať osobitnú pozornosť. Okrem už spomínanej kľúčovej európskej agendy si v kontexte aktuálneho diania osobitne uvedomujeme význam ekonomickej diplomacie. Slovenská republika je otvorená ekonomika závislá na exporte a investíciách. Nastavenie mechanizmov ekonomickej diplomacie považujem za ústrednú úlohu na druhý polrok. Budeme zvlášť dbať o dialóg s podnikateľskou sférou, aby sme našu ponuku prispôsobili dopytu zahraničných trhov, aby sme sieť našich obchodno-ekonomických zastúpení prispôsobili potrebám našich podnikateľov. Výsledkom aktívneho dialógu, ktorý už prebieha, je nová koncepcia teritoriálneho rozmiestnenia ekonomických diplomatov. Žiaľ, obmedzený rozpočet neumožňuje absolútne naplnenie požiadaviek, no vypočuli sme volanie podnikateľskej sféry a vraciame ekonomických diplomatov do krajín Európskej únie. Za účelom efektívneho pokračovania dialógu s podnikateľskou sférou v oblasti ekonomickej diplomacie vytvárame Radu vlády pre podporu exportu a investícií, ktorej budem predsedať spoločne s ministrom hospodárstva. Významnou súčasťou nášho úsilia bude tiež posilnenie vnútroštátnej koordinácie a vytvorenie funkčného mechanizmu prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí.
Na ministerstvo zahraničných vecí v tomto volebnom období prechádza aj zodpovednosť za politiku Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom. Sme presvedčení, že skúsenosti nášho rezortu s prácou s krajanmi prispejú k efektívnejšej a adresnejšej podpore krajanov a k zintenzívneniu ich spolupráce so Slovenskom. Popri krajanoch budú naďalej v centre našej pozornosti aj naši občania v zahraničí a s tým súvisiace ďalšie skvalitňovanie konzulárnych služieb s osobitným dôrazom na schopnosť flexibilne reagovať na krízové situácie. Služba občanom bola, je a bude jednou z hlavných priorít Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a chcem vás ubezpečiť, že bola, je a bude v centre môjho osobného záujmu a pozornosti. Venovali sme jej osobitný dôraz, okrem iného aj počas júlovej porady s našimi veľvyslancami a vedúcimi zastupiteľských úradov.
V neposlednom rade novelou kompetenčného zákona na ministerstvo zahraničných vecí prechádzajú kompetencie v oblasti ľudských práv, kde chceme nadviazať na solídnu inštitucionálnu a expertnú skúsenosť nášho rezortu v danej oblasti. Ministerstvo zahraničných vecí z titulu svojej náplne spolupracuje s medzinárodnými organizáciami a ich monitorovacími mechanizmami pri dohliadaní na plnenie medzinárodných záväzkov, ktoré Slovensko má v oblasti podpory a ochrany ľudských práv. Slovenská republika bola členom Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva v rokoch 2008 až 2011 a zvažujeme opätovné podanie kandidatúry do tohto prestížneho klubu vo vhodnej a určite nie príliš vzdialenej dobe. Slovenská republika iniciovala prijatie nového dodatkového protokolu k dohovoru o právach dieťaťa zakladajúceho systém individuálnych sťažností. Sme aktívni v rámci diplomacie ľudských práv v Ženeve, vo Viedni aj v New Yorku. Naše pozície sú viditeľné a počuteľné aj v rámci ľudskoprávnej dimenzie OBSE a inštitucionálneho rámca ochrany ľudských práv v Európskej únii či v Rade Európy. Všetky tieto východiská využijeme v rámci koordinácie ľudskoprávnej agendy na národnej úrovni nielen odbornou diskusiou všetkých relevantných aktérov procesu, ale aj posilňovaním a kultivovaním dialógu v oblasti ľudských práv medzi vládnymi inštitúciami, mimovládnym sektorom a akademickou obcou. Rámcom pre dialóg bude predovšetkým Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorej koordináciou a riadením som bol poverený.
Dámy a páni, vnímame rastúci význam parlamentnej diplomacie. Chcem vás nabádať a poprosiť o aktívnu účasť, či už na multilaterálnych parlamentných fórach, kde by som osobitne zdôraznil význam Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a jeho výborov. Ale aj v bilaterálnych formátoch, kde rokovania zahraničných výborov alebo parlamentných skupín priateľstva môžu prísť aj s takými námetmi, s ktorými klasická diplomacia nie vždy môže prísť. Chcel by som vás ubezpečiť, že ja osobne, ako aj zamestnanci ministerstva zahraničných vecí urobia všetko pre optimálne nastavenie našej vzájomnej komunikácie a spolupráce.
Na záver mi dovoľte, aby som s uspokojením konštatoval, že zameranie zahraničnej politiky potvrdzuje kontinuitu zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Už som spomenul, že slovenská zahraničná politika bola v kľúčových otázkach budovaná na konsenze. Som preto nesmierne rád, že smerovanie zahraničnej politiky Slovenskej republiky získalo v parlamente širokú podporu idúcu nad rámec vládnej väčšiny, tak pri hlasovaní o zmene Lisabonskej zmluvy, ako aj pri hlasovaní o Európskom stabilizačnom mechanizme. Poslali sme týmto významné posolstvo dovnútra našej spoločnosti i za jej hranice. Za to sa vám chcem poďakovať.
A ďakujem vám aj za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

22.6.2012 11:27 - 11:31 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ospravedlňujem sa. Ja som nevedel, že som časovo obmedzený. To znamená, ja som ešte raz chcel povedať, z právneho hľadiska váha tohto návrhu je presne taká istá ako váha nejakého článku v médiách alebo nejakého výstupu z konferencie. Z právneho hľadiska je to proste názor, oni ho odovzdali prezidentovi Európskej komisie Barossovi. Nikto neindikoval, že by to mal byť formálny návrh, o ktorom by sa malo niekde rokovať. Sú to veľmi ďalekosiahle radikálne názory, na ktoré môžeme mať svoj názor, ale nič dramatické sa nedeje, z ničoho nie sme vylúčení. Je iks fór formálnych a iks návrhov neformálnych. Čiže preštudujte si ten návrh, môžete sa k nemu vyjadrovať, ale je to debata, ktorá nikoho k ničomu nezaväzuje, a ani to nebolo inak myslené. Týmto som chcel vlastne nejakým spôsobom vysvetliť to, čo možno nebolo jasné z môjho prvého vstupu.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Skryt prepis
 

22.6.2012 11:27 - 11:31 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Jednak, ak dovolíte, by som sa chcel vyjadriť k tomu ústavnému procesu v Nemecku. Ide o to, že ľavicová frakcia Die Linke má v úmysle podať bezprostredne po hlasovaní o fiškálnom pakte a EMS, ktoré je plánované na 29. júna, podnet na zrýchlené konanie pred spolkovým ústavným súdom a požiadali prezidenta republiky, aby s podpisom týchto dokumentov počkal až po vynesení verdiktu ústavného súdu. Prezident Gauck v súlade s ústavnou praxou Nemeckej spolkovej republiky tomuto návrhu vyhovie. Čiže nič dramatické sa nedeje. Jednoducho počká na verdikt ústavného súdu, ktorý sa uskutoční v zrýchlenom konaní.
Pokiaľ ide o tú tému iniciatívy nemeckého ministra zahraničných vecí Westerwelleho. Možno som vám mal viac vysvetliť, že v Európskej únii, ktorá je klubom priateľských krajín, je úplne bežné, že sa k jednotlivým témam stretne skupinka ministrov, ktorí majú k istým témam vzťah, alebo proste na základe kritérií, ktoré si zvolí iniciátor, aby si prediskutovali v menšom kruhu nejakú tému a prijali eventuálne nejaké odporúčania, ktoré sú nezáväzné. Ja sa bežne často zúčastňujem takýchto formátov. Sú to trebárs večere pred rokovaním Európskej rady alebo na okraj nejakých medzinárodných podujatí. Jednoducho Európska únia funguje takto.
Táto iniciatíva konkrétna vyšla z dielne ministra Westerwelleho. Prvé stretnutie sa konalo 20. marca v Berlíne, to znamená, to bolo v čase, keď bolo na Slovensku po parlamentných voľbách, ale pred sformovaním vlády. Možno aj to je odpoveď na otázku, prečo Slovensko nebolo do tejto skupiny prizvané. Ministri... Pochopiteľne, naše zastupiteľské úrady o tom informovali, aj o prvom stretnutí v Berlíne, aj o druhom stretnutí vo Viedni. Nie je to nič tajné, nie je žiadne o nás bez nás. Nie je to... (Prerušenie Vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis