Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážený pán zástupca predkladateľov, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského, Miroslava Kadúca a Radoslava Procházku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (parlamentná tlač 256), predstavuje, dovolím si povedať, úprimnú snahu, vyplývalo to aj z vystúpenia predkladateľa alebo zástupcu predkladateľov, úprimnú snahu autorov zmenou a doplnením zákona o štátnom podniku a zákona o lesoch zvýrazniť osobitné postavenie jedného, síce presne špecifikovaného štátneho podniku, ale selektívne vybratého z viacerých štátnych podnikov rezortu pôdohospodárstva s totožným alebo veľmi podobným predmetom činnosti. Prioritným cieľom je dosiahnuť v legislatívnej praxi pozitívny dopad na hospodárenie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a tým aj na štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy, čo však nie je možné presne vyčísliť, ako to uvádzajú aj sami navrhovatelia v dôvodovej správe. Toto tvrdenie potvrdzuje v stanovisku k predloženému návrhu aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Ale z kontextu návrhu je zrejmé, že o toto v prvom rade v podstate ani predkladateľom ani nejde. V doložke vybraných vplyvov dôvodovej správy sa v bode A4 zároveň konštatuje, že alternatívne riešenie je bezpredmetné a v bode A2 a A3 sa len všeobecne konštatujú očakávané pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a životné prostredie.
Dovoľte mi, aby som vo svojom krátkom vystúpení vyslovil názor, že na dosiahnutie v dôvodovej správe sformulovaných cieľov alternatívne a možno komplexnejšie riešenie existuje. Spočíva v systémovom riešení problematiky hospodárenia štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, vychádzajúcom z podrobných technicko-ekonomických rozborov hospodárenia podniku, čo je veľmi dôležité vo vzťahu k meniacim sa výrobným podmienkam a aktuálnym prioritám štátnej lesníckej politiky, analýze samotnej hospodársko-právnej formy podniku, to je veľmi dôležité, optimalizácii organizačnej štruktúry podniku a tak ďalej a tak ďalej. Sme vo všeobecnej rozprave, tak nebudem sa, ak dovolíte, ďalej o týchto odborných veciach vyjadrovať. Snáď neskôr. Ide teda o komplex analýz, ktoré pri serióznej snahe revitalizovať transparentné fungovanie štátneho podniku môže zabezpečiť len politické rozhodnutie vo forme jednoznačnej formulácie legislatívneho zámeru, seriózna analýza východísk, klasický legislatívny proces v podobe vládneho návrhu zákona. Opakujem klasický legislatívny proces v podobe vládneho návrhu zákona, vrátane všetkých pripomienkových aj rozporových konaní. Žiaľ, tieto atribúty predložený poslanecký návrh zákona nespĺňa. Celý návrh zákona či už zmena a doplnenie zákona č. 111/1990 v znení neskorších predpisov, je to článok 1 návrhu zákona, ale aj na zmenu a doplnenie zákona č. 326/2005 o lesoch v znení neskorších predpisov sú, žiaľ, riešené v rozpore s niektorými súčasne platnými právnymi predpismi. Ako príklad uvediem napríklad zavádzanie ustanovení zákona č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov do zákona o štátnom podniku, neakceptovanie platného zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné právnické a fyzické osoby v znení neskorších predpisov, neakceptovanie súčasne platných právnych predpisov v oblasti pozemkového práva, čo je veľmi dôležitý moment. Prijatím navrhovaných zmien v predmetných zákonoch by došlo k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže a obchodného tajomstva Lesov Slovenskej republiky, š. p. a jeho znevýhodneniu voči ostatným obhospodarovateľom lesa. Spôsobila by sa nerovnosť postavenia štátnych podnikov vôbec. Teraz hovorím vo väzbe a z aspektu na samotný zákon 111. Narušil by sa princíp jednoty a rovnosti postavenia voči iným štátnym podnikom obhospodarujúcich lesné pozemky vo vlastníctve štátu, ako sú napríklad lesohospodársky majetok Ulič, štátny podnik Ulič a Vojenské lesy a majetky, štátny podnik Pliešovce. Došlo by k nerovnosti postavenia voči súkromným obhospodarovateľom lesa, čo by bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
V neposlednom rade je potrebné uviesť, že navrhovanou zmenou a doplnením súčasne platného zákona o štátnom podniku by došlo k obmedzeniu právomoci zakladateľa štátneho podniku na úkor dozornej rady štátneho podniku, čo so zákonom, čo, samozrejme, je v rozpore aj so zákonom č. 575/2001 Zb. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. V prípade zmeny a doplnenia zákona č. 326/2005 o lesoch v znení neskorších predpisov, čo predstavuje článok 2 tohto návrhu je potrebné uviesť, že pri navrhovanej zmene tohto zákona sa vôbec neakceptuje súčasne platný zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov pri nakladaní s prebytočným majetkom štátu. Do zákona sa zavádzajú aj ustanovenia zákona č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ktoré v súčasnosti platia len pre rozpočtové a príspevkové organizácie, nie pre štátne podniky. Absolútne sa odoberajú kompetencie zakladateľa štátneho podniku. Uvediem príklad. Podľa navrhovaného znenia, pokiaľ by zakladateľ rozhodol o inom využití lesného majetku štátu ako ostatného majetku štátu v správe štátneho podniku, jeho rozhodnutie by nadobudlo platnosť až súhlasom štátneho podniku, resp. jeho dozornej rady, čo je absolútne neštandardné z aspektu platnosti zákona 111 o štátnom podniku.
Považujem však za potrebné uviesť, že poslanecký návrh zákona pri navrhovanej zmene a doplnení zákona o štátnom podniku obsahuje niektoré podnetné návrhy, ktorými by sa mohla vláda Slovenskej republiky, resp. gestorské ministerstvo, v tomto prípade Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zaoberať, a v prípade predloženia vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení zákona o štátnom podniku by mohla veľmi účelne využiť tieto poznatky pre lepšiu transparentnosť a zefektívnenie pri nakladaní s majetkom štátu v správe štátnych podnikov. V prípade návrhu na zmenu a doplnenie zákona o lesoch taktiež možno identifikovať niektoré navrhované pozitíva, ale tento poslanecký návrh ich, žiaľ, nerieši komplexne. Z uvedeného dôvodu a aj vzhľadom k tomu, že podľa rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky sa navrhuje komplexná novela zákona o lesoch v roku 2013, odporúčam, aby niektoré navrhované ustanovenia poslaneckého návrhu boli zapracované vo vládnom návrhu na zmenu a doplnenie zákona o lesoch, ako aj zosúladené so zákonom o ochrane prírody a krajiny.
V dôsledku uvedeného a už končím, v dôsledku uvedeného považujem návrh skupiny poslancov skôr za dobrý, nebojím sa povedať za veľmi dobrý podklad pre legislatívny zámer komplexného riešenia zákona o štátnom podniku, ale vzhľadom na uvedené skutočnosti ho v tejto podobe asi pri hlasovaní o rozhodnutí posunutia do druhého čítania nepodporím. V každom prípade však chcem povedať zástupcovi predkladateľov, že či už na pôde lesníckej komisie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a ochranu prírody, alebo aj niekde inde sme pripravení sa s touto problematikou zaoberať, pretože tak ako to bolo interpretované, aj najvyšší ústavní činitelia, som presvedčený, že aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER - SD, lesníci, ktorí tu sedíme, je nás tu viac, pociťujeme potrebu do hospodárenia štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky alebo vôbec do obhospodarovania lesného majetku štátu vniesť poriadok, upraviť ho, ale podotýkam, preto sme poslanci, preto tu sedíme v tejto sieni zákonnosti, ako to mnohí z nás s radosťou nazývajú, aby sme to riešenie urobili legislatívne čisto a komplexne. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
