Videokanál poslanca

Ja len, aby vedeli páni poslanci, na čo tlieskali. Pán poslanec to vystihol v tom závere dobre. Návrh vlády necháva Váhostav v rukách Juraja Širokého. Návrh opozície ho nenecháva v rukách Juraja Širokého. To presne je podstatný rozdiel našich návrhov a pán poslanec to správne povedal a páni poslanci mu správne asi zatlieskali, lebo sa im páči, že podnik bude naďalej v rukách Juraja Širokého. Gratulujem.
K tej procesnej stránke prerokovania toho návrhu, je tam iná vec, pán poslanec. My rokujeme na mimoriadnej schôdzi v skrátenom konaní o riešení situácie vo Váhostave. Preto to je v skrátenom konaní. My neriešime v skrátenom konaní, čo by bolo dobré vylepšiť v Obchodnom zákonníku ešte popri tom. A v tejto otázke ste nemali do včera do 13.00 hodiny žiadnu predstavu, lebo premiér ju stále menil. Vy ste nemali ten pozmeňovák ešte a ja vám len pripomeniem slová premiéra spred niekoľkých dní a vám ich odcitujem, aby bolo zrejmé, že v akom úplnom chaose sa nachádza riešenie vlády. Pred pár týždňami premiér povedal: "Čo je kvalifikované na návrhu opozície, že živnostník alebo eseročka alebo obchodná spoločnosť iného typu sa má stať akcionárom danej spoločnosti vo výške pohľadávky, ktorú má? Však to sú úplné nezmysly. Opakujem, na to nepotrebujete ani základné právnické vzdelanie, aby tieto veci ste vedeli." Asi nie. No v zásade to, že už platný zákon umožňuje ako všade vo svete kapitalizáciu pohľadávok v konkurze alebo v reštrukturalizácii je jasné. Váš premiér nemal bledomodrý šajn, bledomodrý šajn, ako to bude riešiť, len asi mal šajn, že potrebuje zabezpečiť, aby firmu naďalej ovládal Juraj Široký. A to je rozdiel medzi našimi dvomi návrhmi.
Čiže by som možno poslancov vládnej koalície vyzval, aby trošku premýšľali pred tým, než nadšene spustia aplauz.

Pán minister, trochu oceňujem, že ste aj v rozprave vystúpili. Ja som už vo svojom príspevku požiadal vás, ale aj poslancov vládneho SMER-u, keby ste vedeli zareagovať na pozmeňovací návrh predložený opozíciou, na riešenie, ktoré sme predložili, lebo mi to príde, príde minimálne naplnenie aspoň tých deklarácií, že by ste radi o vecných riešeniach diskutovali. Na diskusiu sú vždy potrebné dve strany a zatiaľ nikto z vládnych poslancov nereagoval, na všeličo teda iné všelikto reaguje (vyslovené s pobavením), no, na všeličo iné. Na vecné riešenie zjavne nie, tak to je, to je prekvapujúce.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia. Ja som v úvode vystúpenia pred obedom spomínal, že bankový odvod navrhnutý vládou na kúpu pohľadávok malých živnostníkov voči Váhostavu je v princípe odvod občanov. Občania dnes sú vlastníkmi tých peňazí, sú to verejné financie a z týchto verejných financií sa ide, v princípe ide zachraňovať súkromná spoločnosť.
Keď som včera videl tlačovú konferenciu, ktorá nám oznamovala niečo podobné ako Westfalský mier v priamom prenose, tak som uvažoval, že kto na tlačovej konferencii, kde boli banky, živnostníci, kto na tej tlačovej konferencií zastupuje Váhostav a Juraja Širokého. A prišiel som potom na to, bol to predseda vlády Robert Fico, ktorý oznámil, ktorý oznámil aj za Váhostav, že Váhostav 49 % akcií prevedie na nezabezpečených veriteľov. To by mal oznamovať vlastník Váhostavu, ale oznamoval to v priamom prenose Robert Fico. Musím povedať, že, že tá kombinácia vo vašom riešení sa mi zdá byť do určitej miery obzvlášť perfídna. Kombinácia v tom, že uspokojíte len na 50 % živnostníkov, budú mať potencionálne, alebo štát, len 49 % akcií Váhostavu a v princípe jediným, kto v tej transakcií nestratí nič, je Juraj Široký. Jeho aktív sa vaše navrhované riešenie nijako nedotkne. Akékoľvek v budúcnosti vyplácané pohľadávky budú len z budúceho cash flowu Váhostavu. Jeho aktíva sú nedotknuté.
Naviac, ak počíta vláda s tým, že sa vráti, vrátia pohľadávky ňou kúpené od malých živnostníkov naspäť do verejného rozpočtu, tak sa obávam, že v tejto, v tomto setupe je to, je to skôr málo pravdepodobné, pretože vláda, alebo teda cez, cez malých veriteľov, nebude mať žiadnu kontrolu nad Váhostavom, žiadnu. Bude mať tam minoritný podiel, to znamená, to znamená, že manažment bude naďalej určovať Juraj Široký. To znamená, že tam zostane tento alebo rovnaký manažment, ako tam je dodnes, ktorý do tejto situácie Váhostav priviedol. A teraz bude veľký problém vytvoriť alebo tak hospodáriť pri tomto manažmente, že Váhostav nebude aj pri veľkých zákazkách vykazovať žiaden zisk? Bol to problém? Nebude to problém. Tak sa tam nahodí nejaký subdodávateľ, ktorý bude tunelovať Váhostav ďalej fiktívne a bude vykazovať Váhostav účtovne nulový zisk. Preto si myslím, že k uspokojeniu pohľadávok ktoré, ktoré bude vlastniť de facto štát, nikdy nepríde. Proste nebude problém pri dnešnom manažmente tam nastaviť ďalšiu firmu, ktorá bude vyciciavať Váhostav ďalej, a ten bude vykazovať účtovne nulový zisk. Ponuka 49 % akcií je žiadna ponuka, je zlá ponuka, umožní, aby naďalej zostal v manažmente a teda v orgánoch spoločnosti Juraj Široký a celá jeho, celá jeho skupina.
To je absurdné riešenie podľa mojej mienky. Na toto riešenie, doplatia na to, samozrejme, živnostníci, lebo dostanú menej ako dostať mali. Dostanú menej aj banky z úverov, ktoré poskytli, dostanú menej daňoví poplatníci, lebo budú vlastne zachraňovať Váhostav z vlastných prostriedkov, z verejných financií, a jediný, kto o nič neprišiel, je Juraj Široký v tomto setupe. A preto ma neprekvapilo, že ten, kto oznamoval celú dohodu aj za Váhostav, nebol Juraj Široký, ale Robert Fico.
Preto sa mi zdá, že ten náš návrh je spravodlivejší. Spravodlivejší v tom, že v celej výške záväzky Váhostavu zaplatia jeho vlastníci, nie verejný rozpočet, nie malí živnostníci, ale jeho vlastníci. Vy tvrdíte, že ten manažment, ktorý predložil cez správkyňu podvodný, reštrukturalizačný plán, tak tento manažment bude fungovať naďalej tak, aby produkoval Váhostavu zisky, z ktorých sa bude uspokojovať štát. Tomu naozaj veríte? To je ten istý manažment, ktorý doviedol Váhostav do tohto stavu a ktorý cez správkyňu predložil podvodný plán, podvodný plán. Vy nechávate Váhostav v rukách toho istého manažmentu, lebo 49 % na ovládnutie spoločnosti zjavne nestačí. Tá dohoda je nevýhodná pre všetkých, pre ľudí, pre živnostníkov, pre banky, a výhodná je len pre Juraja Širokého. To je vaše riešenie. Naše riešenie je podľa mojej mienky spravodlivé pre živnostníkov, pre ľudí a spravodlivé, možno v tom negatívnom slova zmysle, pre Juraja Širokého, ktorý by znášal záväzky Váhostavu.
Ja sa ešte vyjadrím k včerajšej trestnoprávnej akcii a odcitujem prezidenta Policajného zboru pána Gašpara, ktorý dnes sa vyjadril, že predsa len, možno, asi, teda určite, ale uvidíme, bude vypočutý možno aj Široký. Ja to odcitujem, aby ste vedeli: "Bude povinnosťou polície vypočúvať osoby a pokiaľ sa pýtate na túto osobu (otázka bola na Širokého), myslím, že bola, myslím, že bola v tom období členom predstavenstva." To je tajné. Policajný prezident myslí, nie je to isté, ešte to musí preveriť. "Určite budú asi vypočutí všetci členovia predstavenstva," konštatoval policajný prezident. Keď hovorím tu niekoľko týždňov, že trestnoprávne sa vo veci nekoná, že pokiaľ chceme vec trestnoprávne dotiahnuť do konca, tak je potrebné robiť invazívne úkony okamžite. A to je moja osobná skúsenosť v dvoch silových rezortoch. Tak neurobiť tri týždne nič a potom prísť si vypiť, zabezpečiť dokumenty, jasné, ale v princípe tak, že si dáme kávu a zoberieme nejaké dokumenty, ktoré zostali po troch týždňoch, to nie je žiadne razantné trestné stíhanie. To vieme my všetci tuná v tejto sále. Ponechať podozrivým páchateľom niekoľko týždňov, aby dokumenty potenciálne skartovali, vyselektovali, stratili, vyviezli, to je groteska v zásade, to nie je razantné trestné stíhanie. To je groteska. A keď policajný prezident v tomto okamihu zisťuje, či vôbec bol Juraj Široký v predstavenstve, lebo to nie je isté, možno a určite, teda asi, ak, tak by aj mohol byť vypočutý, tak to je groteska na pokračovanie. A vôbec mi z toho teda nie je, nie je nejak zvlášť, zvlášť nemám z toho dobrú náladu.
Pán policajný prezident tvrdil vo svojich vyjadreniach, že samozrejme budú aj ďalšie dokazovanie vykonávať, že v štádiu vybavovania je podľa prezidenta Policajného zboru Gašpara aj žiadosť na Centrálny depozitár cenných papierov, aby sa dopátral k vlastníkom, k vlastníkom Váhostavu, či dožiadanie na informácie z troch krajín, Cyprus, Nový Zéland a Kostarika. Super. Ja som tu už včera povedal a myslím to vážne, že som presvedčený, že vlastníci Váhostavu za tejto vlády nebudú postavení pred spravodlivosť. A tvrdil som to aj preto, už v prvom čítaní, aké je prepojenie strany SMER a Juraja Širokého. Možno už dnes to prepojenie nie je také tesné, možno sa už v SMER-e, ako spomína jeden komentátor, mení generácia oligarchov, ale určite nie je možné ľudí, ktorí majú veľa informácií, keď boli pri založení SMER-u, obmedziť na osobnej slobode, lebo by to mohlo mať pomerne vážne dôsledky.
Pani predsedajúca, ja som včera predložil pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh a ocenil by som, keby sa k nemu potenciálne, keďže bola opozícia vyzvaná nachádzať riešenie, vyjadrili buď minister spravodlivosti, alebo poslanci vládneho SMER-u. Mnohí z nich sú na slovo vzatí odborníci v konkurznom práve, najmä z posledných dní. Takže bolo by dobré, keby, a myslím to teraz aj úprimne, po prečítaní, je to rozsiahly návrh, je to rozsiahly návrh, asi má 10 strán. Nerobili sme ho marketingovo, je to dosť detailne urobený návrh. Čiže by ma zaujímal názor aj vládnych poslancov, aj predstaviteľov vlády, ak chcú diskutovať o vecnom riešení a nie politikárčiť. Oceňujem, keby sme vedeli sa vecne k tomu vyjadriť. Ja som povedal môj názor, kritický, kritický k vládnemu riešeniu. Netvrdím, že náš návrh je najlepší zo všetkých možných. Je lepší ako vládny, o tom som presvedčený a povedal som aj prečo. By ma samozrejme zaujímali názory z vládnej strany, lebo ten návrh je proste lepší.
Takže ďakujem veľmi pekne a teším sa na reakciu zo strany vládneho tábora.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Ja by som začal tým, kde pani poslankyňa Žitňanská v princípe skončila. Samozrejme, že aj v konkurze sa zabezpečení veritelia uspokojujú zo svojej zábezpeky. Čiže to by sme nič, nič nevyriešili. Ale čím začala, je ten bankový odvod. A nechcem mať vyhlásenie silné, musím o tom chvíľku popremýšľať, ale zveriť vláde kompetenciu rozhodovať o pol miliarde verejných financií podľa svojej ľubovôle bez rozhodovania parlamentu, môže narážať na ústavné limity, keďže rozpočty verejných financií schvaľuje tento parlament. A vy v tomto zákone vlastne hovoríte, že vláda o tom bankovom odvode bude rozhodovať nariadením podľa svojej úvahy, proste. To je hlavný bod tohto ustanovenia, na ktoré nikto nereagoval z, ani z vlády, ani z vládnej koalície, teda z vládnej strany v parlamente. To znamená, že v princípe parlament hovorí: Držíme vám palce pri rozhodovaní o tom, na čo to použijete, spánombohom, a snáď to bude na dobré veci. Týmto sa parlament podľa mojej mienky vzdáva svojej základnej kompetencie. Nechcem ísť do histórie, ale prvotná kompetencia parlamentu bola schvaľovať rozpočet, výdavky a príjmy. My dnes hovoríme, že časť z toho bude schvaľovať vlastne vláda. To považujem za veľmi, veľmi nebezpečný precedens.
Ja by som sa vrátil k tomu riešeniu vlády. Ono koniec koncov časť opozície navrhovala už dávnejšie, že vlastne štát by do toho mal vstúpiť a že štát by mal vyvlastniť – teda vyvlastniť? – kúpiť pohľadávky malých veriteľov. Chvalabohu, že zostal v tomto zmysle SMER nakoniec sám a že aj si kolegovia z opozície niektorí uvedomili, že to bola riadna hlúposť, pretože štát sme my všetci. A riešenie, ktoré navrhuje v druhom čítaní minister spravodlivosti a teda vládna, vládna väčšina, je, že 50, pardon, približne 50 % pohľadávok malých živnostníkov zaplatia daňoví poplatníci. A nie je nič inšpirujúce, že to pôjde cez odvod, ktorý navrhujete, jeho použitie rozšíriť.
Ja som si pripravil, aby to bolo možno pre, pre všetkých zrozumiteľnejšie, ako by mohol znieť pozmeňujúci návrh, ktorý nepodám, aby bolo zrejmé, že to, z čoho ide vláda vykúpiť pohľadávky malých živnostníkov, sú verejné financie.
On by znel tak, že ten zákon o osobitnom odvode, zákon č. 384/2011 Z. z. by sa doplnil tak, že v § 4 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová (teda načo by mohol byť osobitný odvod využitý): "na zvýšenie miezd učiteľov a zdravotných sestier v Slovenskej republike". Toto by sme mohli dneska schváliť, že tých, dajme tomu, približne 50 mil. eur, o ktoré v tejto situácii ide, tých 50 % pohľadávok nezabezpečených veriteľov, ktoré dáte na vyriešenie záväzkov Juraja Širokého a Váhostavu, by sa mohli dať na zvýšenie platov učiteľov a zdravotných sestier. Nemohli by ste to? Nie? Nie? (Reakcia z pléna.) Lebo tie peniaze, v tom, ako on odvedie, majú takú malú nálepku, z druhej strany tam je napísané "len pre Juraja Širokého", hej? Je to tak? (Reakcie z pléna.) Nemajú, čo? Ja si tiež myslím, že nemajú. Ja si tiež myslím, že nemajú. (Reakcie z pléna.) A preto, preto chcem, chcem to zdôrazniť práve preto, aby bolo každému nad slnko jasné, že nejde o nejaký odvod zlých bankárov, ktorí sa na to poskladajú. Nie, ľudia, nie, na to sa poskladajú ľudia, lebo tie peniaze z bankového odvodu, z dépeháčky, z dane z príjmu, z monopolnej dane sú peniazmi ľudí v tejto krajine. Aj toto sú peniaze ľudí. A my, vy rozhodnete, na aký účel pôjdu. A tak, ako môžu ísť na platenie záväzkov Juraja Širokého, lebo na to pôjdu zjavne, tak môžu ísť na akýkoľvek iný, a podľa mňa oveľa bohumilejší cieľ, ako je platenie záväzkov Juraja Širokého.
Čiže toľko v úvode k bankovému odvodu. K tým dvom alternatívam, ktoré sú vo vašom pozmeňovacom návrhu a v našom pozmeňovacom návrhu. To znamená, vo vašom 50 % živnostníci od daňových poplatníkov, v našom 100 % živnostníci od Váhostavu. K tomu sa vyjadrím potom, po pokračovaní rozpravy poobede, pán predseda.

Pán predseda, ja mám návrh, keby parlament mohol vyzvať vládu alebo tlačové oddelenie Úradu vlády alebo strany SMER, aby posielala koaličným poslancom faktické vo viacerých variáciách. Aby ich nemuseli čítať úplne rovnaké včera a dnes viacerí poslanci, aby to bolo také zaujímavejšie, variantné, živšie, úsmevnejšie a také celkom ako lepšie, proste.

Nemôžem ako, ako zareagovať. Už som to spomenul tuná a človek, ktorý má nejakú, pokiaľ nie je naozaj, že úplne sociálny idiot, tak už to nebude opakovať častejšie. Mne sa zdá, že vám musí strašne tiecť do topánok, keď spomínate bývalú manželku, ktorá od môjho kolegu jednak odišla proste, on bol v tej, v celom vzťahu poškodený (krik v pléne) a musím povedať, že som čakal, že poslanci SMER-u (krik v pléne) a čakal som, že poslanci SMER-u niektorí (krik v sále), niektorí (krik v sále) najmä možnože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nechajte pána poslanca, nech dokončí faktickú, reakciu. (Krik v sále.) Ale no. Preruším rokovanie a pán poslanec bude zajtra ráno reagovať. Alebo chcete dokončiť?

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Viete čo? Ja už, ak ešte niektorí poslanci SMER-u takéto konanie obhajujú, ak takéto konanie obhajujú, lebo hovoria, že bývalá manželka išla robiť následne pre Širokého, tak to považujem za, naozaj za ľudskú žumpu. A považoval som za ľudskú žumpu pána poslanca Martvoňa, odkedy to urobil, predvčerom alebo kedy. Lebo to už je naozaj veľké zúfalstvo. Veľké zúfalstvo. Ak to z vás ešte niektorí podporujú a tolerujú, tak ste potom na jednakej úrovni. To hovorím veľmi otvore. Veľmi otvorene. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Martvoň, buďte ticho, teraz hovorím ja. Takže toľko k tomu. To je akože čisté zúfalstvo, ale aj akože taká až sociálna idiocia.

96.
Ďakujem pekne, vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, poslanci SMER-u tri dni sa tvária, že bolo by dobré vecne diskutovať, prinášať riešenia, hovoriť o nich a potom, keď je návrh riešenia, teraz to beriem v dobrom, tí, čo sú v sále, tak je tu poslancov SMER-u sedem alebo osem, ak, sa ospravedlňujem, ak som niekoho nezapočítal. Čiže toľko, toľko k tomu, že poslanci SMER-u vrátane tých, čo majú najviac faktických poznámok ku všetkému a ku každému v sále, v sále chýba.
Ja by som najskôr predstavil veľmi stručne pozmeňovací návrh, ktorý ako spoločný opozičný návrh predložím a prečítam, aby som ho možno trošku porovnal s tým, čo dáva vláda. Vláda dáva návrh, podľa ktorého 50 % zaplatí štát, verejné financie, verejné financie. A náš návrh je, aby 100 % zaplatil Váhostav. V situácii, keď nie je predĺžený, v situácii, keď má likvidné aktíva približne vo výške 70 mil. eur. Päťdesiatdva miliónov eur je pohľadávok najmä vo vzťahu k NDS-ke so splatnosťou tento rok, tento rok a 17 mil. približne je financií, ktoré má Váhostav v hotovosti. Prečo by do tohoto mali vstupovať daňoví poplatníci? Vy tvrdíte, že to nie sú peniaze ľudí, ale my tvrdíme, že áno.
Ja som na ilustráciu urobil taký pozmeňovák, nepredložím ho, čo sa týka článku 11, že na čo je možné ten odvod použiť. Že zmeňme ho, aby bolo ho možné použiť na platy zdravotných sestier a učiteľov a zvýšime zdravotným sestrám platy a učiteľom a nezvýšime a nezaplatíme za to záväzky Váhostavu. Alebo dajme, že môžu byť použité na detskú onkológiu. To nie je problém v tom článku 11 zmeniť ten účel, to je vec nás ako zákonodarcu. Tie peniaze nemajú z nejakej prirodzenej povahy nejakú známku na sebe, nejakú, nejakú pečiatku na sebe, to je vec, na aký účel sa rozhodne parlament ich dať, či na riešenie záväzkov Juraja Širokého, alebo na platy zdravotných sestier, učiteľov a detskú onkológiu. Tak to stojí, lebo ide o verejné financie.
Čiže naše riešenie je, aby tie záväzky zaplatil Váhostav a navrhujeme to tak, aby v prípade, že dlžník nie je v predĺžení, čo je prípad Váhostavu, aby v takom prípade bola možná len časová reštrukturalizácia s tým, že všetky pohľadávky, ktoré nebudú splatné v prvom roku reštrukturalizácie, sa ich hodnota bude kapitalizovať na akcie dlžníka, to znamená, že v tej časti získajú veritelia, nezabezpečení veritelia, lebo zabezpečení by boli v horšom potom postavení, kvôli podradenosti dlhu získajú kontrolu nad dlžníkom. Vy ponúkate 50 % pohľadávky zaplatiť a 49 % minoritný podiel vo Váhostave. Náš návrh je, aby Váhostav zaplatil 100 % a kým to nezaplatí, aj boli veritelia v majorite, aj mohli podnik ovládať. To je rozdiel medzi našimi dvomi návrhmi a mne sa zdá, a ak si pozriete aj vyjadrenia živnostníkov, samozrejme, že vy im ponúkate reálne peniaze hneď a my máme menšinu v parlamente, to chápem. To chápem, ale odpovedali veľmi jasne, že naše riešenie je spravodlivejšie, lepšie, bez debaty.
Vyjadrím sa ešte predtým, ako pozmeňovací návrh prečítam, k tomu, že má niekto pocit v tejto krajine, že je celkom náhodná dnešná, dnešné stretnutie na úrade vlády zástupcami živnostníkov, bánk a tak ďalej a teraz to poviem v úvodzovkách, akože policajná razia vo Váhostave? Odporúčam vám pozrieť si fotky z tejto policajnej razie, ako policajti stoja na vrátnici Váhostavu a čakajú, kým im otvoria. Tým, že boli, ešte moja otázka znie, niekto asi aj novinárov zavolal, nieže asi, zavolali novinárov. Kto ich volal? Váhostav ich zavolal? Váhostav mal prvú reakciu k tej razii, že očakávali sme, kedy polícia príde. Káva navarená, všetko v poriadku.
Chcem vám povedať len jednu vec a teraz veľmi otvorene a bez sarkazmu. V takýchto prípadoch, keď sa takéto úkony robia, zohráva čas mimoriadne kľúčovú úlohu. Mimoriadne kľúčovú. Ak sa nezabezpečia dôkazy v prvých hodinách, tak samozrejme nastáva veľké riziko ich zmarenia, likvidácie, skartácie, čiže ak ste nechali tri týždne Váhostavu urobiť si vo Váhostave poriadok v dokumentácii v počítačoch, tak samozrejme, že ste dali čas podozrivým a páchateľom trestnej činnosti zmariť dôkazy. Preto sa pýtam v tomto parlamente už niekoľko týždňov, aké boli urobené invazívne úkony vo veci Váhostavu? Kto bol obvinený, kto bol zatknutý, kto má zaistený majetok? Aké dôkazy boli zabezpečené? Aké údaje z počítačov boli zaistené? Nič. Nič. To svedčí o úprimnosti a trestného stíhania v tejto veci.
Dovoľte mi teraz prečítať pozmeňujúci návrh, spoločný pozmeňujúci návrh, ktorý, myslím, že pani spravodajkyňa k dispozícii asi má, predpokladám, ktorý sa týka čl. VIII, teda novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto.
1. Čl. VIII znie:
Čl. VIII. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005 Z. z. , zákona č. 520/2005 Z. z, zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 270/2008 Z. z., zákona, č. 477/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z. a zákona č. 371/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V § 4 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety:
"Ak dlžník porušil povinnosť podľa predchádzajúcej vety v prípade úpadku dlžníka a začatia konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi z tohto dôvodu, členovia štatutárneho orgánu dlžníka zodpovedajú veriteľom za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa predchádzajúcej vety spoločne a nerozdielne. Tejto zodpovednosti sa môžu zbaviť iba preukázaním, že postupovali s odbornou starostlivosťou a v najlepšom záujme všetkých veriteľov dlžníka. Jednotlivý člen viacčlenného štatutárneho orgánu dlžníka sa tejto zodpovednosti môže zbaviť aj preukázaním, že s postupom štatutárneho orgánu nesúhlasil, avšak bol prehlasovaný. Pri plnení povinnosti podľa druhej vety tohto odseku nie je štatutárny orgán dlžníka viazaný rozhodnutiami iných orgánov dlžníka, pokiaľ by plnenie týchto rozhodnutí nebolo v najlepšom záujme všetkých veriteľov dlžníka. Predpokladá sa, že výška škody, ktorá veriteľom vznikla porušením povinnosti podľa druhej vety tohto odseku, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu, zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo úplnom splnení reštrukturalizačného plánu zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže iná výška škody. Nárok na náhradu škody za nesplnenie tejto povinnosti sa premlčí jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo úplného splnenia reštrukturalizačného plánu."
V tomto ustanovení ako zdôvodnenie uvádzam, sa zavádza sprísnená zodpovednosť manažmentu za predchádzanie úpadku.
Bod 2. § 9 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
"(4) Za spriaznenú osobu dlžníka v konkurze alebo v reštrukturalizácii sa považuje aj taký veriteľ dlžníka, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi vznikla z právneho úkonu urobeného za podmienok nie obvyklých v bežnom obchodnom styku a pri ktorom je vzhľadom na iné preukázané okolnosti prípadu odôvodnené sa domnievať, že bol urobený na pokyn osoby uvedenej v odseku 1 alebo 2 alebo v súčinnosti či zhode s takouto osobou. Pokiaľ sa nepreukáže opak, splnenie podmienky súčinnosti alebo zhody podľa predchádzajúcej vety sa predpokladá u nasledovných osôb:
a) fyzická osoba, ktorá v posledných 10 rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie:
1. podnikala spoločne s dlžníkom alebo osobou uvedenou v odseku 1 alebo 2,
2. bola spolu s dlžníkom alebo osobou uvedenou v odseku 1 alebo 2 členom, spoločníkom alebo akcionárom s kvalifikovanou účasťou v inej právnickej osobe, v ktorej mal dlžník alebo osoba uvedená v odseku 1 alebo 2 kvalifikovanú účasť,
3. bola spolu s dlžníkom alebo osobou uvedenou v odseku 1 alebo 2 členom orgánu, vedúcim zamestnancom alebo prokuristom inej právnickej osoby, v ktorej mal dlžník alebo osoba uvedená v odseku 1 alebo 2 rovnaké alebo obdobné postavenie.
b) blízka osoba osoby uvedenej v písmene a),
c) právnická osoba, ktorej vlastnícka štruktúra alebo štruktúra jej orgánov odôvodnene nasvedčuje tomu, že táto právnická osoba je spravovaná za účelom zakrytia identity skutočných užívateľov jej hospodárskeho výsledku, pričom pokiaľ sa nepreukáže opak, tento účel sa predpokladá v prípade, ak sú súčasne splnené aspoň dve z nasledovných podmienok:
1. právnická osoba má sídlo mimo územia Slovenskej republiky; táto podmienka sa nepoužije v prípade veriteľa, ktorý je zahraničnou bankou alebo pobočkou zahraničnej banky so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru;
2. členom štatutárneho orgánu právnickej osoby je, alebo v posledných 5 rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie bola osoba, ktorá je, alebo v posledných 5 rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie bolačlenom štatutárneho orgánu v najmenej dvoch ďalších právnických osobách s rovnakým alebo podobným predmetom činnosti;
3. členom, spoločníkom alebo akcionárom právnickej osoby je alebo v posledných 10 rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie bola osoba, ktorá je, alebo v posledných 10 rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie bola členom, spoločníkom alebo akcionárom právnickej osoby v najmenej dvoch ďalších právnických osobách s rovnakým alebo obdobným predmetom činnosti;
4. osoba, ktorá je, alebo v posledných 10 rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie bola členom štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo členom, spoločníkom alebo akcionárom právnickej osoby sa v posledných 10 rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie vyskytovala v orgánoch alebo vlastníckej štruktúre dlžníka alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo 2;
5. pohľadávka právnickej osoby vznikla z titulu plnenia, o ktorého skutočnom poskytnutí dlžníkovi, alebo o ktorého skutočnej hodnote zodpovedajúcej výške pohľadávky právnickej osoby voči dlžníkovi možno mať vzhľadom na iné preukázané okolnosti prípadu odôvodnené pochybnosti.
d) právnická osoba, v ktorej má osoba uvedená v písmene a) alebo v písmene c) kvalifikovanú účasť.
(5) Na spriaznenú osobu dlžníka v konkurze alebo v reštrukturalizácii, ktorá by inak bola jeho spriaznenou osobou len z dôvodu svojej kvalifikovanej účasti na dlžníkovi, ak táto osoba svoju kvalifikovanú účasť na dlžníkovi nadobudla ako veriteľ dlžníka na základe reštrukturalizačného plánu, na základe úkonu predpokladaného v reštrukturalizačnom pláne alebo na základe aplikácie § 136c výmenou za svoje pohľadávky voči dlžníkovi, sa nepoužijú ustanovenia § 58 ods. 2 druhá veta, § 58 ods. 3 druhá veta, § 59 ods. 3 druhá veta, § 59 ods. 4 druhá veta, § 60 ods. 2, § 89, § 95 ods. 3 a ustanovenia, podľa ktorých sa pohľadávka tejto osoby voči dlžníkovi uspokojuje takisto ako podriadené pohľadávky a podľa ktorých by sa táto osoba inak uspokojovala ako podriadený veriteľ. To neplatí pre pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu odkaz 1a)." Poznámka pod čiarou.
Tieto ustanovenia, v rámci odôvodnenia to uvádzam, zavádzajú mechanizmus eliminácie schránkových veriteľov, pri ktorých existuje podozrenie z prepojenia na dlžníka v snahe ovládnuť veriteľské orgány a znížiť mieru uspokojenia ostatných veriteľov. Zároveň v nadväznosti na ďalšie novelizačné body týkajúce sa kapitalizácie pohľadávok sa ustanovuje, že ak sa stal veriteľ spriaznenou osobou dlžníka len preto, lebo výmenou za odpustenie pohľadávok v reštrukturalizácii nadobudol akcie dlžníka, potom sa na neho v prípadnom budúcom konkurze alebo reštrukturalizácii dlžníka nebudú vzťahovať ustanovenia stavajúce spriaznené osoby na úroveň podriadených veriteľov.
Bod 3. V § 114 ods. 1 písmeno d) znie:
"d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškanie dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania a vypovedanie zmluvy, alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné; druhá zmluvná strana je však oprávnená, a to bez ohľadu na ustanovenia príslušnej zmluvy obmedzujúce takéto oprávnenie druhej strany a bez povinnosti akéhokoľvek plnenia voči dlžníkovi
1. vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškanie dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, alebo
2. pozastaviť plnenie zmluvy bez skončenia zmluvného vzťahu podľa prvého bodu, a to až do skončenia reštrukturalizácie."
Bod 4. § 114 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
"(4) Od okamihu začatia reštrukturalizačného konania až do skončenia reštrukturalizácie je neúčinné ustanovenie zmluvy, ktoré zakladá povinnosť veriteľa zaplatiť odstupné alebo poskytnúť akékoľvek plnenie dlžníkovi, voči ktorému prebieha reštrukturalizačné konanie, ak veriteľ zmluvu vypovie alebo od nej odstúpi podľa ods. 1 písm. d) prvého bodu, alebo ak veriteľ pozastaví plnenie zmluvy bez skončenia zmluvného vzťahu podľa ods. 1 písm. d) druhého bodu.
(5) Zmluvná strana, ktorá podľa ods. 1 písm. d) prvého bodu vypovedala zmluvu alebo od nej odstúpila, alebo ktorá podľa ods. 1 písm. d) druhého bodu pozastavila plnenie zmluvy bez skončenia zmluvného vzťahu, je povinná bezodkladne vykonať všetky potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na živote, zdraví a majetku."
Zdôvodnenie: navrhuje sa oprávnenie veriteľa vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť v prípade, ak je dlžník v omeškaní s plnením po začatí reštrukturalizačného konania.
Bod 5. Za § 136 sa vkladajú nové § 136a až 136g, ktoré vrátane nadpisov znejú:
"§ 136a Reštrukturalizácia dlžníka v predlžení
(1) Ak podľa posudku, ktorý bol prílohou návrhu na povolenie reštrukturalizácie, bol dlžník v predlžení a podľa plánu má dôjsť k odpusteniu pohľadávky veriteľa (ďalej len
´odpúšťajúci veriteľ´), plán musí spĺňať podmienky uvedené v odsekoch 2 až 8.
(2) V prípade podľa odseku 1 odpúšťajúcemu veriteľovi musí byť podľa plánu poskytnuté výmenou za jeho odpustenú pohľadávku alebo odpustenú časť jeho pohľadávky, (ďalej len ´odpustená pohľadávka´) primerané protiplnenie na úkor budúceho hospodárskeho výsledku dlžníka alebo majetkových práv akcionárov dlžníka voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe. Pokiaľ dlžník nenavrhne a odpúšťajúci veriteľ neodsúhlasí inak, takýmto primeraným protiplnením (ďalej len ´protiplnenie odpúšťajúcemu veriteľovi´) je:
a) zvýšenie základného imania dlžníka alebo preberajúcej osoby a nadväzujúce vydanie akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo na preberajúcej osobe na účel ich výmeny za odpustenú pohľadávku (ďalej len ´kompenzačný majetkový podiel´); pričom ak právna forma dlžníka alebo preberajúcej osoby neumožňuje poskytnutie tohto druhu protiplnenia všetkým dotknutým veriteľom, podľa plánu musí zároveň dôjsť k zmene právnej formy dlžníka alebo preberajúcej osoby na takú právnu formu, aby táto umožňovala poskytnutie tohto druhu protiplnenia všetkým dotknutým veriteľom;
b) vydanie dlhopisov dlžníka alebo preberajúcej osoby s postupným pravidelným splácaním, konečnou dobou splatnosti a s výnosom primeraným očakávanému vývoju hospodárenia dlžníka po schválení plánu za predpokladu jeho riadneho plnenia a ich poskytnutie dotknutému veriteľovi na účely výmeny za odpustenú pohľadávku (ďalej
len ´kompenzačné dlhopisy´);
c) kombinácia spôsobov podľa písmena a) a písmena b).
(3) V prípade poskytnutia protiplnenia odpúšťajúcemu veriteľovi podľa odseku 3 písmena a) nominálna hodnota kompenzačného majetkového podielu, ktorý má byt' podľa plánu poskytnutý odpúšťajúcemu veriteľovi, nesmie byť nižšia než nominálna hodnota odpustenej pohľadávky vynásobená podielom celkovej hodnoty majetku dlžníka, ktorý by v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka bol k dispozícii na uspokojenie všetkým odpúšťajúcim veriteľom, ktorí sa podľa plánu majú uspokojiť rovnakou mierou a rovnakým spôsobom a celkovej hodnoty pohľadávok týchto odpúšťajúcich veriteľov (ďalej len ´minimálna hodnota kompenzácie´).
(4) V prípade poskytnutia protiplnenia odpúšťajúcemu veriteľovi podľa odseku 2 písmena b) nominálna hodnota kompenzačných dlhopisov, ktoré majú byt' podľa plánu poskytnuté odpúšťajúcemu veriteľovi, nesmie byť nižšia než minimálna hodnota kompenzácie.
(5) V prípade poskytnutia protiplnenia odpúšťajúcemu veriteľovi podľa odseku 2 písmena c) súčet nominálnych hodnôt kompenzačných majetkových podielov a kompenzačných dlhopisov, ktoré majú byt' podľa plánu poskytnuté odpúšťajúcemu veriteľovi, nesmie byť nižšia než minimálna hodnota kompenzácie.
(6) V prípade poskytnutia protiplnenia odpúšťajúcemu veriteľovi podľa odseku 2 písmena a) alebo c) môže byť v pláne stanovená povinnosť odpúšťajúceho veriteľa, ktorému bol určený poskytnutý kompenzačný majetkový podiel, previesť kompenzačný majetkový podiel na osobu určenú v pláne alebo v súlade s plánom (ďalej len ´určená osoba´):
a) kedykoľvek na výzvu určenej osoby za odplatu v minimálnej výške nominálnej hodnoty jeho odpustenej pohľadávky zníženej o výnosy z kompenzačného majetkového podielu dovtedy vyplatené odpúšťajúcemu veriteľovi a zvýšenej o primeraný úrok zo sumy odpustenej pohľadávky nepokrytej výnosmi z kompenzačného majetkového podielu v sadzbe určenej v pláne za obdobie odo dňa potvrdenia plánu súdom do vyplatenia odplaty podľa tohto písmena odpúšťajúcemu veriteľovi, pričom odplata musí byť splatná jednorazovo a najneskôr s účinnosťou prevodu kompenzačného majetkového podielu; alebo
b) bezodplatne v lehote nie kratšej ako 30 dní po tom, ako odpúšťajúcemu veriteľovi boli skutočne vyplatené výnosy z kompenzačného majetkového podielu najmenej vo výške nominálnej hodnoty jeho odpustenej pohľadávky zvýšenej o primeraný úrok zo sumy odpustenej pohľadávky nepokrytej výnosmi z kompenzačného majetkového podielu vyplatenými odpúšťajúcemu veriteľovi v sadzbe určenej v pláne za obdobie odo dňa potvrdenia plánu súdom do vyplatenia výnosov z kompenzačného majetkového podielu odpúšťajúcemu veriteľovi vo výške nominálnej hodnoty jeho odpustenej pohľadávky, pričom v prípadoch uvedených v písmenách a) a b) vyššie je určená osoba povinná poskytnúť odpúšťajúcemu veriteľovi všetku potrebnú súčinnosť, ktorú potrebuje na splnenie povinnosti podľa tohto odseku.
(7) Povinnosť previesť kompenzačný majetkový podiel podľa odseku 6 vyššie sa vzťahuje aj na právnych nástupcov odpúšťajúceho veriteľa, ktorému bol kompenzačný majetkový podiel poskytnutý a na prípadných nadobúdateľov kompenzačného majetkového podielu iných ako určených osôb. Plán ustanoví potrebné úpravy v obsahu zakladateľskej zmluvy, stanov alebo iných dokumentov podobného charakteru dlžníka alebo preberajúcej osoby, ktoré sú potrebné na zabezpečenie naplnenia účelu podľa predchádzajúcej vety.
(8) V prípade poskytnutia protiplnenia odpúšťajúcemu veriteľovi podľa odseku 2 písmena a) alebo c) musí dlžník alebo preberajúca osoba v období po skončení reštrukturalizácie používať svoj hospodársky výsledok (po úhrade daní a vykonaní povinného minimálneho odvodu do rezervného fondu, ak sa vyžaduje) rozdeľovať medzi svojich členov, spoločníkov alebo akcionárov. Plán ustanoví potrebné úpravy v obsahu zakladateľskej zmluvy, stanov alebo iných dokumentov podobného charakteru dlžníka alebo preberajúcej osoby, ktoré sú potrebné na zabezpečenie naplnenia účelu podľa predchádzajúcej vety."
Keď človek číta konkurzné právo, tak pochopí, prečo takéto právne odvetvie môže byť zaujímavé len pre právnikov. To nie je v tom pozmeňovacom návrhu. Teraz ide kľúčový bod. (Reakcia z pléna.) Áno. Právnici musia aj vedieť nájsť niečo zaujímavé aj v nudných veciach.
"Reštrukturalizácia dlžníka mimo predlženia
§ 136b
(1) Ak podľa posudku, ktorý bol prílohou návrhu na povolenie reštrukturalizácie, dlžník nebol predĺžený, plán musí spĺňať podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3.
(2) V prípade podľa odseku 1 musí podľa plánu pohľadávka každého veriteľa, s výnimkou podľa § 136d, byť čo do jej výšky uspokojená v plnom rozsahu, pričom je možné predĺžiť alebo inak upraviť jej dobu splatnosti a rozvrhnúť jej splácanie v čase (ďalej len ´odložená pohľadávka´).
(3) Časový rozvrh splácania odloženej pohľadávky musí zaväzovať dlžníka splácať odloženú pohľadávku tak, že bude splácaná postupne a pravidelne, s konečnou dobou splatnosti a úrokom primeraným očakávanému vývoju hospodárenia dlžníka alebo preberajúcej osoby po schválení plánu za predpokladu jeho riadneho plnenia.
§ 136c
(1) Do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o potvrdení plánu súdom môže veriteľ odloženej pohľadávky požiadať dlžníka alebo preberajúcu osobu o vydanie akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe (ďalej len ´náhradný majetkový podiel´) na účel ich výmeny za časť odloženej pohľadávky, ktorá je splatná neskôr ako jeden rok od potvrdenia plánu súdom (ďalej len ´dlhodobo odložená pohľadávka´). Ak právna forma dlžníka alebo preberajúcej osoby neumožňuje poskytnutie náhradného majetkového podielu všetkým dotknutým veriteľom, podľa plánu musí zároveň dôjsť k zmene právnej formy dlžníka alebo preberajúcej osoby na takú právnu formu, aby táto umožňovala poskytnutie náhradného majetkového podielu všetkým dotknutým veriteľom, ak o to v súlade s týmto zákonom požiadajú.
(2) Nominálna hodnota náhradného majetkového podielu, ktorý má byť podľa plánu poskytnutý, sa určí vo výške nominálnej hodnoty dlhodobo odloženej pohľadávky.
(3) Ak jeden alebo viacerí veritelia využili svoje právo podľa odseku 1, dlžník alebo preberajúca osoba musí do 30 dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1 zvýšiť svoje základné imanie a vydať príslušným veriteľom im prináležiace náhradné majetkové podiely. Každý člen štatutárneho orgánu a každý akcionár dlžníka alebo preberajúcej osoby je povinný poskytnúť všetku súčinnosť za účelom vykonania úkonov podľa tohto odseku, inak zodpovedá každému dotknutému veriteľovi za škodu tým spôsobenú a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
(4) Po poskytnutí náhradného majetkového podielu veriteľovi dlhodobo odloženej pohľadávky je určená osoba povinná od tohto veriteľa nadobudnúť náhradný majetkovýpodiel bezodplatne v lehote nie kratšej ako 30 dní po tom, ako boli danému veriteľovi skutočne vyplatené výnosy z kompenzačného majetkového podielu, najmenej vo výške nominálnej hodnoty jeho dlhodobo odloženej pohľadávky zvýšenej o primeraný úrok zo sumy dlhodobo odloženej pohľadávky nepokrytej výnosmi z náhradného majetkového podielu vyplatenými tomuto veriteľovi v sadzbe určenej v pláne za obdobie odo dňa potvrdenia plánu súdom do vyplatenia výnosov z náhradného majetkového podielu odpúšťajúcemu veriteľovi vo výške nominálnej hodnoty jeho dlhodobo odloženej pohľadávky.
(5) Veriteľ, ktorému bol poskytnutý náhradný majetkový podiel, je povinný previesť tento náhradný majetkový podiel v celosti kedykoľvek na výzvu určenej osoby za odplatu v minimálnej výške nominálnej hodnoty jeho dlhodobo odloženej pohľadávky zníženej o výnosy z náhradného majetkového podielu dovtedy vyplatené tomuto veriteľovi a zvýšenej o primeraný úrok zo sumy odpustenej pohľadávky nepokrytej výnosmi z náhradného majetkového podielu v sadzbe určenej v pláne za obdobie odo dňa potvrdenia plánu súdom do vyplatenia odplaty podľa tohto písmena", pardon to má byť podľa tohto odseku, "podľa tohto odseku odpúšťajúcemu veriteľovi, pričom odplata musí byť splatná jednorazovo a najneskôr s účinnosťou prevodu kompenzačného majetkového podielu.
(6) V prípadoch podľa odsekov 4 a 5 je určená osoba povinná poskytnúť príslušnému veriteľovi všetku potrebnú súčinnosť, ktorú potrebuje na splnenie povinnosti podľa odsekov 4 a 5.
§ 136d
Podriadení veritelia
Ustanovenia §136a až §136c sa nepoužijú vo vzťahu k veriteľom podriadených pohľadávok alebo pohľadávok, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. Ustanovenie § 137 ods. 5 nie je ustanoveniami § 136a až §136c dotknuté.
§ 136e
Zodpovednosť
Za škodu spôsobenú porušením povinnosti dlžníka alebo preberajúcej osoby podľa § 136a až § 136c zodpovedajú dotknutým veriteľom odpustených pohľadávok a odložených pohľadávok spoločne a nerozdielne členovia štatutárneho orgánu dlžníka alebo preberajúcej osoby, pričom tejto zodpovednosti sa nemôžu zbaviť. Jednotlivý člen viacčlenného štatutárneho orgánu dlžníka alebo preberajúcej osoby sa však tejto zodpovednosti môže zbaviť aj preukázaním, že s postupom štatutárneho orgánu nesúhlasil, avšak bol prehlasovaný. Pri plnení povinnosti podľa druhej vety tohto odseku nie je štatutárny orgán dlžníka alebo preberajúcej osoby viazaný rozhodnutiami iných orgánov dlžníka alebo preberajúcej osoby, pokiaľ by plnenie týchto rozhodnutí viedlo k porušeniu povinnosti podľa tohto zákona. Výška škody spôsobenej veriteľovi sa predpokladá vo výške nominálnej hodnoty jeho odpustenej pohľadávky alebo odloženej pohľadávky, pokiaľ sa nepreukáže opak.
§ 136f
Odpustenie pohľadávky veriteľa bez protiplnenia
V pláne je možné stanoviť odpustenie pohľadávky veriteľa alebo jej časti inak ako v súlade s § 136a iba v prípade, ak s takýmto odpustením pohľadávky dotknutý veriteľ súhlasil.
§ 136g
Následky zmeny kontroly nad dlžníkom
(1) Zmena vlastníckej štruktúry dlžníka alebo preberajúcej osoby, ku ktorej dôjde v súlade s týmto zákonom poskytnutím kompenzačného majetkového podielu alebo náhradného majetkového podielu, nie je dôvodom na zrušenie, zánik alebo obmedzenie účinkov:
a) akéhokoľvek rozhodnutia orgánu verejnej moci vydaného podľa osobitného predpisu, ktoré by inak podľa osobitného predpisu mohlo byť zrušené alebo obmedzené alebo by mohlo zaniknúť z dôvodu zmeny vlastníckej štruktúry dlžníka alebo preberajúcej osoby;
b) akéhokoľvek právneho úkonu alebo iného právneho vzťahu podľa podmienok, ktorého je účastník daného právneho úkonu alebo iného právneho vzťahu zrušiť alebo obmedziť jeho účinky alebo podľa podmienok, ktorého jeho účinky majú zaniknúť z dôvodu zmeny vlastníckej štruktúry dlžníka alebo preberajúcej osoby.
(2) Ak sa na zmenu vlastníckej štruktúry dlžníka alebo preberajúcej osoby, ku ktorej má dôjsť v súlade s týmto zákonom poskytnutím kompenzačného majetkového podielu alebo náhradného majetkového podielu podľa osobitného predpisu, vyžaduje akékoľvek povolenie alebo súhlas akéhokoľvek orgánu verejnej moci, takéto povolenie alebo súhlas sa považuje za udelený dňom potvrdenia plánu súdom. Súd si pred potvrdením plánu v takomto prípade vyžiada stanovisko príslušného orgánu verejnej moci, ktoré je orgán verejnej moci povinný poskytnúť do 10 dní od výzvy zo strany súdu. Súd nie je týmto stanoviskom viazaný."
Zdôvodnenie: návrh komplexne rieši dve situácie reštrukturalizácie - dlžníka v predĺžení a dlžníka mimo predĺženia, a to tak, aby reštrukturalizácia nemohla prebehnúť v porovnaní s ekonomickým stavom dlžníka na úkor veriteľov.
To je, čo sa dnes deje vo Váhostave, že Váhostav má vyšší majetok ako záväzky, úplne zjavne a napriek tomu ponúka veriteľom len 15 %.
Tým sa napĺňa ustanovenie platného § 134 zákona, podľa ktorého musí byť reštrukturalizačný plán vypracovaný tak, aby, teraz citujem: "zabezpečoval čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov dlžníka". Návrh predpokladá pri dlžníkovi mimo predĺženia iba časovú reštrukturalizáciu a pri dlžníkovi v predĺžení aj pomernú objemovú reštrukturalizáciu, ale pomernú. Zároveň zavádza mechanizmus kapitalizácie časti pohľadávok so splatnosťou neskôr ako jeden rok od potvrdenia plánu súdom a následným prevodom majetkového podielu naspäť na dlžníka po zaplatení celej výšky pohľadávky, teda buy back.
My sme sa dozvedeli dnes, že riešenie vlády spočíva aj v tom, že Váhostav prevedie 49 % akcií na nezabezpečených veriteľov, ktorí budú mať, by mali mať minoritné postavenie vo Váhostave. Moja otázka znie: kto prevedie 49 % podielu vo Váhostave na nezabezpečených veriteľov? Ktorá schránková firma? Nový Zéland, Kostarika? Príde Jefry z Nového Zélandu? (Reakcie z pléna.) No ja sa pýtam, však povedzte, ja sa pýtam. Povedzte vy, povedzte, že vy to viete, vy nešpekulujete, vy poviete Jefry, napríklad, hej?
Nota bene len spomeniem k tomu, čo potvrdzuje chaos v týchto riešeniach. Ešte pred pár dňami šéf Váhostavu tvrdil, to si môžete veľmi ľahko asi vyhľadať, že akcie Váhostavu sú bezcenné. Dnes sa v rámci grandiózneho riešenia navrhuje, aby pohľadávky boli de facto zabezpečené akože bezcennými akciami Váhostavu. Jeden deň sú bezcenné a na druhý deň už predsa len nejakú cenu možno, možno majú. Aj to potvrdzuje podľa mojej mienky pomerne vážne podozrenie, že hlavným cieľom tejto dohody, okrem uspokojenia, čiastočného, malých veriteľov, bolo najmä uspokojenie Váhostavu a jeho vlastníkov, a jeho vlastníkov.
Ja to ešte možno spomeniem, možnože v závere, ale ja som sa na to pýtal aj na výbore, na ústavnoprávnom výbore, zavádzame vo vašom návrhu jednu pomerne nebezpečnú vec, a to, že v akejkoľvek forme reštrukturalizácie, aj v situácii, keď je dlžník v predĺžení, pohľadávka nezanikne, ale bude v plnej výške vymožiteľná aj po skončení reštrukturalizácie. Ale áno, je to tak napísané vo vašom návrhu. Je to bod 6 vášho návrhu. (Reakcia z pléna.) Nie, v celej výške. A vo zvyšnej časti sa bude kapitalizovať, ale v celej výške bude uplatniteľná. V polovici kapitalizácia, v polovici...
No a teraz, reálnym dôsledkom tohto ustanovenia, myslím, že to vedia aj zamestnanci ministerstva spravodlivosti, bude, že reštrukturalizácia v princípe sa žiadna vykonávať nebude pri dlžníkoch, ktorí sú v predĺžení. Pôjdu rovno do konkurzu. To hovorím veľmi otvorene, pôjdu rovno do konkurzu. No dobre, táto úprava sa veľmi blíži k tomu, čo bolo v pôvodnom zákone o konkurze a vyrovnaní, teda o právnej úprave vyrovnania. Viete, koľko bolo realizovaných vyrovnaní? Myslím, že žiadne. Myslím že žiadne, lebo ak je dlžník v predĺžení a vyrovnanie mu ponúka, že musia aj tak uspokojiť všetkých v plnej výške, uteká do konkurzu, do likvidačného konkurzu. Čiže nad rámec toho musím povedať, že tento návrh pro futuro, ako učene jeden z našich kolegov z koalície zvykne hovoriť, ja hovorím, že v budúcnosti, máme na to aj slovenský výraz, tak v budúcnosti to bude znamenať, že sa poteší konkurzná mafia, pretože sa zablokuje reštrukturalizácia a pôjdu aj dobromyseľné reštrukturalizácie do konkurzu. A myslím si, že či vy alebo v krátkej dobe to ustanovenie bude novelizované, lebo podľa mojej mienky nie je, a vedia to vaši kolegovia na ministerstve, proste nie je to veľmi prezieravé. Je to hlúpe ustanovenie.
Ešte raz, skúste si pozrieť, za federálnej právnej úpravy ako fungovalo vyrovnanie, ktoré vyžadovalo, (reakcia z pléna) nefungovalo, nefungovalo, nefungovalo, no, a vy sa k tomu vraciate sčasti, (reakcia z pléna) ale v tej podstatnej časti. V tej podstatnej časti.
Čiže aby sa urobilo proste marketingové nejaké divadlo, dohodli sme sa, bola aj razia, síce taká kávičková, ale akože bola, tak, (reakcia z pléna) návšteva, tak ste proste ochotní obetovať aj systémovo správne úpravy. A to považujem zo strany, áno, vás ako ministra spravodlivosti, ktorý by mal trošku akoby strážiť, že proste nerobme úplne všetko najúčelovejšie, za smutné, no už to nie je prvý raz v zásade, už sme to riešili aj retroaktívne námietky zaujatosti na ústavnom súde a to považujem za zlé. A v tom nie je nič osobné, len vám hovorím svoj názor. (Reakcia z pléna.) Hej, hej. (Reakcia z pléna.) No ak mi, tak mi povedzte takú vec. (Reakcia z pléna.)
Vaša štátna tajomníčka na výbore hovorila, že, ale veď aj za nášho obdobia sa menili zákony v skrátenom konaní, napríklad sa predlžovala väzba kvôli jednému obvinenému v tom čase, to je pravda, že sa predlžovala, ale vtedy vláda prišla do parlamentu so zákonom a povedala, chceme dlhšiu väzbu, tu je to v prvom čítaní. Vy ste prišli do parlamentu so zákonom, ktorý rieši 50 ďalších vecí, ktoré nesúvisia priamo s Váhostavom, ktoré neprešli vo vetovanej novele. V tej časti, ktorá súvisí s Váhostavom, to celé meníte v druhom čítaní, v druhom čítaní, o ktorom do obeda nevedel nikto nič. Naozaj, keď sa pani poslankyňa Žitňanská pýtala, tri dni, dajte nám na stôl riešenie, kvôli ktorému ste zvolali schôdzu pred vyše týždňom, dajte nám riešenie, tak naozaj akože odpoveďou bol len pohľad do medzikozmu. Riešenie? Ak toto považujete za akože vzor, no proste to, ako má ministerstvo spravodlivosti postupovať, tak ja neviem, tak ja neviem, mne sa to nezdá.
Takže teraz sa vraciam k pozmeňujúcemu návrhu. (Reakcia z pléna.) To bolo zdôvodnenie bodu 5. Teraz ide bod 6.
6. V § 137 ods. 2 prvá veta znie:
"Jednotlivé skupiny pre zaradenie pohľadávok môže predkladateľ plánu rozdeliť na ďalšie samostatné skupiny tak, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami, najmä vzhľadom na výšku, právny dôvod vzniku, zabezpečenie ich pohľadávok alebo protiplnenie odpúšťajúcemu veriteľovi, ktoré sa im má podľa plánu poskytnúť, alebo úpravu doby ich splatnosti a rozloženie ich splácania v čase podľa plánu, mohli byť zaradené podľa týchto kritérií do samostatných skupín."
Zdôvodnenie: návrh zohľadňuje protiplnenia odpúšťajúcim veriteľom v rozdelení do jednotlivých veriteľských skupín.
7. V § 157 ods. 1 sa v písmene d) na konci bodka nahrádza čiarkou.
Len, tu len poviem, ani tento návrh, samozrejme, že má svoje formálne chybičky, ale tuná sa ukazuje, že aj váš návrh legislatívne, prešiel on legislatívnou radou vlády? Lebo má aj formálne chybičky, napríklad tam chýba, vy tiež dopĺňate, myslím, písmeno a) v pôvodnom návrhu a chýba tam práve to ustanovenie, že v d) sa na konci bodka nahrádza čiarkou. Čiže to len, aby sme si povedali, že v akom tempe sa asi ten zákon tvoril. Náš sa tvoril v pomerne rýchlom tempe, pripúšťam, pár dní, ale váš pôvodný, nemyslím pozmeňovák, pôvodný návrh sa mal tvoriť pomerne asi v rozumnejšom tempe. Ale to len na zdôvodnenie.
8. § 157 ods. 1 sa dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:
"e) mu podľa plánu v rozpore s týmto zákonom nebolo poskytnuté protiplnenie odpúšťajúcemu veriteľovi v minimálnej hodnote požadovanej týmto zákonom,
f) podľa plánu má byt' akákoľvek podriadená pohľadávka alebo pohľadávka, ktorá by sa v konkurze uspokojovala v poradí ako podriadená pohľadávka, uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iná pohľadávka, ktorá nie je podriadená a v konkurze by sa uspokojovala pred podriadenými pohľadávkami."
Odôvodnenie: návrh zavádza možnosť určenia neúčinnosti plánu, ak neboli dodržané ustanovenia zákona o podriadení spriaznených osôb alebo o poskytnutí protiplnenia odpúšťajúcim veriteľom.
9. Za § 206a sa vkladá § 206b, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 206b Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1) Konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 2 a 3.
(2) Ak v reštrukturalizačnom konaní začatom pred účinnosťou tohto zákona nebol ku dňu účinnosti tohto zákona súdu predložený návrh na potvrdenie plánu, použijú sa na takéto reštrukturalizačné konanie aj ustanovenia § 136b ods. 2, § 136c, § 136d, § 136e, § 136f a § 136g v znení tohto zákona s odchýlkami uvedenými v odsekoch 3 až 7.
(3) V konaniach, v ktorých sa v súlade s odsekom 2 uplatnia ustanovenia § 136b, súlad plánu s § 136b ods. 2 bude zabezpečený tak, že plán dlžníka, na ktorý sa vzťahuje § 136b ods. 2, v ktorom sa navrhuje nižší než plný rozsah uspokojenia pohľadávok veriteľov a neexistujú iné dôvody na jeho zamietnutie, súd v uznesení o potvrdení plánu zároveň zmení tak, že tento plán bude zaväzovať dlžníka alebo preberajúcu osobu k uspokojeniu pohľadávok veriteľov v plnom rozsahu. Časový rozvrh splácania a pomer splátok navrhnuté predkladateľom plánu zostanú zachované.
(4) V konaniach, v ktorých sa v súlade s odsekom 2 uplatnia ustanovenia § 136b a § 136c v znení tohto zákona, súlad s druhou vetou § 136c ods. 1 bude zabezpečený tak, že ak právna forma dlžníka alebo preberajúcej osoby neumožňuje poskytnutie náhradného majetkového podielu všetkým veriteľom, ktorí o jeho poskytnutie požiadali, dlžník alebo preberajúca osoba musí do 60 dní odo dňa uplynutia lehoty podľa § 136c) ods. 1 prvá veta zmeniť svoju právnu formu na takú právnu formu, aby táto umožňovala poskytnutie náhradného majetkového podielu všetkým dotknutým veriteľom, ak o to v súlade s týmto zákonom požiadali. Lehota podľa § 136c) ods. 3 v takomto prípade začína plynúť až účinnosťou zmeny právnej formy dlžníka alebo preberajúcej osoby podľa tohto odseku, najneskôr však uplynutím lehoty na uskutočnenie zmeny právnej formy podľa tohto odseku.
(5) V konaniach, v ktorých sa v súlade s odsekom 2 uplatnia ustanovenia § 136b a 136c v znení tohto zákona, je pre účely týchto ustanovení určenou osobou dlžník alebo preberajúca osoba. Pokiaľ však nie je podľa osobitného predpisu možné, aby dlžník alebo preberajúca osoba sama nadobudla príslušný náhradný majetkový podiel, je dlžník alebo preberajúca osoba povinná určiť inú osobu na tento účel a zverejniť jej údaj v Obchodnom vestníku najneskôr 60 dní od právoplatnosti uznesenia o potvrdení plánu súdom.
(6) Za škodu spôsobenú porušením povinnosti dlžníka alebo preberajúcej osoby podľa odseku 4 alebo 5 zodpovedajú veriteľom odložených pohľadávok spoločne a nerozdielne členovia štatutárneho orgánu dlžníka alebo preberajúcej osoby, pričom tejto zodpovednosti sa nemôžu zbaviť. Jednotlivý člen viacčlenného štatutárneho orgánu dlžníka alebo preberajúcej osoby sa však tejto zodpovednosti môže zbaviť preukázaním, že s postupom štatutárneho orgánu nesúhlasil, avšak bol prehlasovaný. Pri plnení povinnosti podľa druhej vety tohto odseku, nie je štatutárny orgán dlžníka alebo preberajúcej osoby viazaný rozhodnutiami iných orgánov dlžníka alebo preberajúcej osoby, pokiaľ by plnenie týchto rozhodnutí viedlo k porušeniu povinností podľa tohto zákona. Výška škody spôsobenej veriteľovi sa predpokladá vo výške nominálnej hodnoty odloženej pohľadávky, pokiaľ sa nepreukáže opak.
(7) V konaniach, v ktorých sa v súlade s odsekom 2 uplatnia ustanovenia § 136b a 136c v znení tohto zákona sa neprihliada na ustanovenia § 136b a 136c o primeranom úroku a tieto sa neuplatnia.
(8) V reštrukturalizačných konaniach, v ktorých ku dňu účinnosti tohto zákona nebol súdom právoplatne potvrdený plán, sa môže domáhať určenia neúčinnosti plánu voči nemu na súde aj z dôvodov podľa § 157 ods. 1 písm. e) a f) v znení tohto zákona v spojení s § 9 ods. 4 a 5 v znení tohto zákona."
Prechodné ustanovenie v princípe umožňuje, aby sa zákon používal na prebiehajúce konania, keď ešte nebol schválený plán súdom a aby zároveň nedošlo k predĺženiu trvania reštrukturalizácie. To znamená, aby súd nemusel vrátiť plán, ale mohol ho v zmysle tohto zákona zmeniť, aby v prípadoch, ako je Váhostav, ktorý nie je v predĺžení, mohli byť uspokojené pohľadávky veriteľov v plnej výške. Priamo rozhodnutím súdu, aby nemuselo prísť k prerušeniu reštrukturalizácie, k vráteniu plánu a k vypracovaniu plánu nového. Toľko k článku VIII.
Druhý bod sa týka článku XII, teda účinnosti a znie:
"Čl. XII
Účinnosť.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. I. bodov 3 a 7 [§ 67k] a čl. IX, ktorá nadobúda účinnosť 1. júla 2015 a čl. I. bodov 1, 2, 4, 5, 7 [§ 67a a 67j] a 9, čl. II a III, čl. V, bodov 3 a 4, čl. VI a VII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016."
To je pozmeňovací návrh, ktorý predložila skupina opozičných poslancov a ktorý je pomerne rozsiahly a ktorého cieľom je v princípe nastaviť mechanizmus tak, aby neplatili verejné financie 50 %, ale aby Váhostav platil v plnej výške svoje pohľadávky. V plnej výške.
Ja si myslím, že najvysmiatejší subjekt z dnešného rokovania na úrade vlády bol práve Váhostav. Živnostníci, samozrejme, sú radi, že dostanú 50 % z pôvodných 15 alebo 18 %, jasné, jasné, mnohí z nich sú v existenčných problémoch, ale dostať polovicu za celú vykonanú prácu, tiež nie je úplne spravodlivé. A nie je to spravodlivé najmä v situácii, keď vieme, že Váhostav má majetok na vyplatenie veriteľov v plnej výške. Nie hneď, ale v plnej výške. Aká je spravodlivosť, keď sa v tomto prípade priorizuje Váhostav a jeho vlastníci?
A mohli by sme ísť samozrejme, že ďalej, ale to už bude na inú diskusiu, že vlastníci Váhostavu z tejto krajiny vytiahli stovky miliónov eur. Rôzne. Veľká časť išla na Cyprus, keď odtieklo z poisťovne Dôvera 450 mil. eur. Pred nejakým časom tu bol pán poslanec Raši, ktorý bol v tom čase ministrom zdravotníctva, teda následne, kedy vďaka vašim návrhom v parlamente, pánovi poslancovi Valockému konkrétne, došlo k špekulatívnemu zlúčeniu poisťovní Dôvera a Apollo, ktoré tento zákon umožnil, aby účtovne si poisťovňa Dôvera vykázala negatívny goodwill vo výške 450 mil. eur, už som o tom hovoril, ktorý, samozrejme, že vykázali ako zisk majiteľov a tento vyviezli bez zdanenia na Cyprus. A to, že to bolo bez zdanenia, som podával podnet pred asi dvomi rokmi, aby to bolo znovu preverené. To bolo odsúhlasené ešte vtedy štátnym tajomníkom ministerstva financií a dnešným ministrom financií. Preto keď, teda hovorím o tom preto v tejto súvislosti, lebo, lebo polovicu poisťovne Dôvera vlastní pán Široký, spolu teda s Pentou a vy ste mu umožnili, vy ste im umožnili vytiahnuť v princípe možno 15-ročný zisk zdravotnej poisťovne.
Ak dnes počúvam premiéra Fica rozprávať, že ako chce zakázať ústavným zákonom zisk zdravotných poisťovní, ja si myslím, že Penta a Široký sa musia, akože mať z toho strašnú zábavu, ale strašnú. Oni si vytiahli mimo akože formálneho zisku de facto 15-ročný zisk. Pätnásťročný zisk. A nič. A premiér hrá divadlo, že treba zakázať zisk zdravotných poisťovní a to je verejné poistenie. Toto bolo tiež, toto boli financie z verejného poistenia a nič sa neudialo.
Tým chcem povedať, že skutočný vlastník Váhostavu z tejto krajiny vytiahol, a nehovorím to rád, vďaka vašim vládam stovky miliónov eur. Stovky miliónov eur. Preto podľa mojej mienky on nebude nikdy zatknutý. Dneska už som v parlamente počúval také, také názory, že možno to urobí vláda tak marketingovo, že zatknú aj Širokého. Stavím sa s vami, že za vašej vlády Širokého nezatknete. Stavím sa s vami. Môžte hovoriť v parlamente, nech koná polícia, prokuratúra, jasné, jasné, my sme za, my by sme boli radi, ale stavím sa s vami, že k tomu nepríde. A viete aj, prečo k tomu nepríde. Nepríde k tomu preto, pretože pán Široký toho veľa vie. O založení SMER-u, o financovaní SMER-u a rôznych operáciách, na ktorých získaval peniaze daňových poplatníkov v rozpore s verejným záujmom. Som ochotný sa s kýmkoľvek z vás staviť. Viete toto aj vy. Nikdy k tomu nepríde. Nikdy. Nikdy neviem. Za vašej vlády k tomu nepríde.
A preto sa mi zdá byť tá hra na riešenie Váhostavu politicky asi pochopiteľná, ale strašne farizejská. Lebo zodpovednosť za to, že tento človek spolu ovláda slovenskú politiku, je len na vás. Musím povedať, neviem o tom, že by pán Široký mal s niekým iným ako so SMER-om transakcie. Na to, čo tu bolo spomenuté jedným z vašich kolegov, už sa mi nechce reagovať, som to povedal, že to už je, to už je taká žumpa, že to je, to je škoda reagovať na to. Zrejme to dostávate z úradu vlády ako faktické poznámky, tieto prenikavé informácie o tom, čo bývala manželka bývalého, to vám musím povedať, že ste v riadnom zúfalstve, ale dobre, ale dobre.
V každom prípade toto je naše riešenie. Naše riešenie. Zdá sa mi byť spravodlivejšie pre živnostníkov, pre daňových poplatníkov, pre verejné financie a zdá sa mi byť ale aj spravodlivejšie na tej negatívnej strane pre Váhostav a jeho vlastníkov, ktorý by mal platiť záväzky, ktoré, ktoré má voči malým a stredným podnikateľom. Budeme mať v princípe zajtra na hlasovanie dva návrhy. Jeden je váš, ministerstva spravodlivosti, (reakcia z pléna) dobre, ale myslím teraz systémové návrhy, ktoré sa týkajú podstaty veci, podstaty veci, nie nejakých drobných, drobných riešení, dobrých alebo zlých, nebudem posudzovať, ešte som ich nepočul, ale systémových. Koniec koncov aj rozsahom tie návrhy sú pomerne rozsiahle. Ten váš návrh spočíva v tom, 50 % zaplatí štát a dostanú veritelia minoritu vo Váhostave. Náš návrh je, dostanú 100 % živnostníci z Váhostavu a dokedy ich nebudú mať, budú mať majoritu, budú mať kontrolu vo Váhostave. To je rozdiel medzi našimi dvomi návrhmi.
Nie je len jedno riešenie a potom, súhlasím, že ak by sme neprišli s riešením, opozícia, tak v takom prípade by ste mohli oponovať legitímne, vidíte, ale však už to hovoríte, samozrejme, lebo tiež to asi prišlo v sms-ke alebo v mailovej správe. My riešime a vy rozprávate.
No tak celkom to tak nie je, aj keď musím povedať na úplný záver, že to, čo tu bolo prezentované počas rozpravy, že problém je, hlavný problém je v existujúcom zákone, je hlúposť. Je hlúposť. Ak by to bolo tak, tak sa sami usvedčujete z absolútnej neschopnosti. Pretože keď sa zákon prijímal, tak voči nemu nikto zo SMER-u nevystúpil. Pán Kondrót tu vtedy bol ako poslanec, nevystúpil nikto. Zákon prešiel ústavnou väčšinou hlasmi komunistov, ak vás to zaujíma. Nikto nevystúpil voči nemu. Nikto nenavrhol jeho novelizáciu. Boli ste vo vláde štyri roky, nikto ho nenovelizoval v týchto častiach. Novelizáciami prebiehal. V roku 2011, keď ho novelizovala pani ministerka Žitňanská, nikto nevystúpil zo SMER-u, nenamietal.
Tak ak ste sedem rokov tento zákon v týchto častiach nenamietali, nikto z vás, prosím? (Reakcia z pléna.) Vy ste boli sedem rokov vo, ten zákon je účinný od, myslím, ak sa nemýlim, opravte ma, od 1. 1. 2006. (Reakcia z pléna.) Päť? No veď v 2005 bol schválený. (Reakcia z pléna.) Nie, nie, tak je to minimálne, že zákon 7/2005. (Reakcia z pléna.) Sedem z 2005. Čiže účinným asi nebol 1. januára, keď bol len publikovaný. Dobre. Ale okej, v 2005 niekedy bol účinný. To je desať rokov.
Z tých desiatich rokov ste boli sedem a pol roka vo vláde. Vo vláde ste boli sedem a pol roka. Ale ja netvrdím, že ten zákon je kľúčový problém. To tvrdíte vy. Ja to netvrdím. A sedem a pol roka ste ho nechali v tejto podobe. Tak potom tvrdíte, že ste neschopní, že ste nevedeli o tom zákone, nevedeli ste, čo spôsobuje, nevedeli ste, čo obsahuje, nevedeli ste. Ak ja tu s nejakým zákonom nesúhlasím, a to sa stáva pomerne často, tak vystúpim, poviem, s týmto nesúhlasím, navrhujem nejaký pozmeňovák.
Poviem to na príklade, aby sme nešli ďaleko. Keď prišiel pred piatimi rokmi váš premiér, vtedy bol tiež premiér, zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ja som povedal: "Tento zákon je nefunkčný a tu je môj pozmeňovák, ktorý ho sfunkční" a dal som ho tuná poslancom. Bol odmietnutý. Potom som ho opätovne navrhoval, ale vtedy som povedal: "Pozor na tento, je neúčinný, nefunkčný a tu je môj pozmeňovák." To sa mi zdá byť, že je fér. Potom môžem povedať, vidíte, ten zákon je naozaj zlý a hovoril som vám to. Boli ste upozornení.
Vy ste sedem a pol roka neurobili nič. Voči zákonu ste nikdy nevystúpili, nikdy, keď sa prerokoval v parlamente, ani jeho novely, nikdy a tvrdíte, že jasné, že ten zákon je zlý. Tak neusvedčuje vás to z neschopnosti? Nie? Ja neviem. Že ste o tom nevedeli? Ja nerozumiem tomu.
Aby som bol, sa k tomu vrátil, úprimný, ja si naozaj myslím, že hlavný problém nie je v zákone, pretože reštrukturalizačný plán Váhostavu je v rozpore s platným zákonom. Ja som to už čítal. Platné ustanovenie § 134 zákona, ktorý vyžaduje, aby bol reštrukturalizačný plán vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov dlžníka. To je platný stav. Ak by sme boli v normálnej krajine, kde orgány polície a justície fungujú, tak by sa stalo to, že takýto plán nikdy súd nepotvrdí, nikdy, nikdy. A štatutárne orgány a vlastníci takejto firmy by boli už dávno trestne stíhaní a vo väzbe. A ubezpečujem vás, že od toho okamihu by si už nikto nedovolil takýto podvodný plán predložiť. To je problém. To je problém. Môžete meniť zákony k sebalepšiemu, nikdy nebudú dokonalé a vždy bude problém, primárne na Slovensku ten problém je v aplikácii tých zákonov, v ľuďoch, ktorí ich aplikujú.
Ja som vždy prekvapený, keď právnici a politici vždy na nejaký problém reagujú: "Chyba je v legislatíve, vyriešme to legislatívou." Dajú sa zákony zlepšovať, to ja nie, ale to nie je hlavný problém. V 90. rokoch bol taký redaktor v Slovenskej televízii, sa volal, myslím, Maťašovský, on robil poľnohospodárstvo. Poľnohospodárstvo robil. Chodil na tie družstvá tam fúkať obilie a po revolúcii mal taký raz, taký príspevok, keď išiel robiť reportáž o probléme na nejakom družstve na Liptove, kde bola nízka dojivosť kráv. To vás možno zaujme. A išiel robiť ten príspevok, robil reportáž a vyšiel taký družstevník z toho kravína v bagandžiach, montérkach a už s tým mikrofónom za ním pribehol a sa ho pýta: "Prosím vás, povedzte mi, aký je podľa vašej mienky najväčší problém v tej nízkej dojivosti kráv?" On sa tak zamyslel a hovorí: "V legislatíve." (Smiech v sále.)
Nie, nie v legislatíve a žiaľ, a žiaľ, tento názor, ktorý majú mnohí politici a právnici, je podľa mňa falošný. Zákony, hovorím, sa dajú zlepšovať. Nehovorím, že nie. Aj sa dá mnohé veci zákonmi urobiť. Ale problém na Slovensku nie je, že by sme my mali zákony výrazne horšie, ako má Európska únia alebo iné krajiny, ako má Švédsko a Nórsko. Určite nie.
Ubezpečujem vás, to, čo dnes navrhujete, že reštrukturalizácia aj dlžníka v predlžení bude znamenať, že musí byť uspokojený každý veriteľ v plnej výške, nie je nikde v Európskej únii. Ubezpečujem vás. Nikde, lebo to je blbosť. To je blbosť, ktorá zablokuje reštrukturalizácie a naozaj zvýši počet konkurzov, likvidačných konkurzov a to sa zmení veľmi rýchlo.
Čiže nie je problém v legislatíve, problém je v aplikácii, ktorú máte plne v rukách. Celú exekutívu máte plne v rukách. Celú verejnú správu, orgány činné v trestnom konaní, justíciu máte plne v rukách. Tam by bolo treba urobiť zmeny, výrazné zmeny. Raz ich Slovensko urobí. Netreba robiť až také výrazné zmeny v zákonoch.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.