Videokanál poslanca

Dobrý deň. Dobrý deň, ja by som chcela, pán predseda, doplniť do bodu programu na základe súčasnej politickej situácie bod, v ktorom by Národná rada sa vyjadrila a odsúdila násilie a o aktoch terorizmu proti kresťanom v Sýrii a Egypte zo strany rôznych teroristických skupín a prenasledovaným kresťanom a vyjadriť im solidaritu.
Zároveň požiadať ministra zahraničných vecí, aby predložil Národnej rade možnosti, ktoré má Slovenská republika ako členský štát Európskej únie a NATO a nezávisle od jeho členstva, aby teda sme podporili tento, túto, toto vyjadrenie v boji proti, v boji proti násiliu a pomoci kresťanom.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som aj ja ku Správe o aktuálnej situácii na trhu práce doplnila niekoľko závažných argumentov získaných z praxe pri sledovaní trhu práce.
Argument prvý. Úrady práce sú nastavené na registrovanie nezamestnaných, ale chýba poradenstvo, a to právne. Vláda argumentuje, že právne poradenstvo zabezpečujú advokátske kancelárie, dokonca bezplatne. Prax je však taká, že nikto z čerstvých nezamestnaných nedokáže navštíviť advokátsku kanceláriu, lebo vie, že advokát nemá čas. Psychologický moment zničenej existencie a reálny nedostatok peňazí nezamestnaného je skutočná prekážka a zdeptaný nezamestnaný má po krk úradovania, ktoré ho ďalej iba deptá. Východisko z tohto stavu je to, čo malo byť už dávno zriadené. Na každom úrade práce má fungovať oddelenie právne pre nezamestnaného. Právnik má byť k dispozícii a má pracovať pre nezamestnaného. Tento fakt dávam do pléna ako smrteľne vážnu vec. Je to vlastne možné aj riešiť okamžite.
Argument druhý. Úrady práce nedokážu zistiť oprávnenosť postupu pri prepúšťaní zamestnanca. Keď sa zamastenec sťažuje, že ho prepustili nespravodlivo, úradníci ho nechajú, nech sa vyreční. A tým akože ich pomoc zhasla. Vláda argumentuje, že úradníci nemajú kompetencie sledovať oprávnenosť prepúšťajúceho, prepúšťaného. Tak sa teda pýtam, potom načo sú takéto úrady? Len pre štatistiku? Ak chcú úrady pomáhať v boji proti zvyšovaniu nezamestnanosti, a vidíme, že teda chcú, tak musia urobiť dve veci, registrovať spôsoby prepustenia, a to takým spôsobom, aby neoprávnené spôsoby prepustenia boli okamžite riešené inšpektorátom práce, a vytvoriť empirickú tabuľku príčin a spôsobov prepustenia zo zamestnania, a to z toho dôvodu, že legislatívu na obranu vznikajúcich nezamestnaných vieme vytvoriť len na základe príčinnej súvislosti vzniku neoprávnene prepusteného a na základe evidencie neoprávnených procesov prepúšťania. Na margo tohto argumentu by som chcela uviesť, že som sa pýtala pána ministra práce v interpelácii, prečo neevidujú na úradoch práce tzv. mobbing, ktorý je sprievodným asociálnym javom procesu ukončovania pracovného pomeru. Pán minister odpovedal v tom zmysle, že to neevidujú, lebo mobbing dosiaľ nie je ani právne ako pojem upravený. Keby som vlastne nepoznala serióznu snahu pána ministra, tak by som povedala, že si uťahuje z mojej interpelácie. Podľa správy Medzinárodnej organizácie práce z roku 2006 zasiahla Európu epidémia tyranie na pracoviskách. Odvtedy sa situácia zhoršovala a dnes je stav neúnosný. Dnešný stav tyranizovaných zamestnancov je tak neúnosný, že sila a počet poškodených občanov stačí na zvrhnutie aj tejto vlády. Trpiaci a poškodení občania stále dúfajú a stále čakajú, kedy začne vláda chrániť záujmy slušne pracujúcich ľudí. Chcú len pracovať a dostávať odmenu a mať istotu, že budú pracovať aj zajtra. Nehovorím nič nové, to sa týka predovšetkým túžob týchto zamestnancov. Ale navrhujem absolútne novú vec, čo sa týka úradov práce a inšpektorátu práce.
Moje návrhy:
Nariadiť úradom práce sledovať okolnosti prepúšťania z práce, a to tabuľkovou formou, kde bude uvedené, akým spôsobom boli porušené procesné úkony pri prepúšťaní zo zamestnania, a v druhom stĺpci bude uvedené, akým spôsobom konal zamestnávateľ so zamestnancom pred prepustením.
Po druhé. Nariadiť vytvorenie právnych oddelení na úradoch práce, kde budú riešené sťažnosti prepustených, nezamestnaných alebo šikanovaných zamestnancov.
Po tretie. Nariadiť inšpektorátom práce bezodkladne vypracovanie žalôb v každom prípade zisteného šikanovania, mobbovania alebo iného prenasledovania zamestnanca a okamžite vypracovať žaloby na zamestnávateľa, ktorý pred prepustením zo zamestnania psychicky týral svojho zamestnanca.
Po štvrté. Nariadiť vytvorenie webovej stránky, zoznam mobberských zamestnávateľov, u ktorých by bol zistený prípad psychického týrania zamestnanca.
Som presvedčená, že ak budú realizované tieto opatrenia, odhadujem okamžitý pokles prepúšťania zo zamestnania o celých 30%. Podľa odhadov mojich voličov, ktorí ma poslali do parlamentu, je tento odhad ešte vyšší, dovolím si povedať, 50% poklesu počtu prepustených zo zamestnania. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som sa aj ja pripojila mojím postrehom, mojím vstupom do diskusie o nezamestnanosti. Budem hovoriť za občanov, za občanov, za tých nezamestnaných, nakoľko ja sama som robila pred 13 rokmi na úrade práce, tak mám bohatú skúsenosť, keď som denne riešila prípady nezamestnaných, ich vznik, skončenie, zmenu pracovného pomeru. Každý deň som si myslela, že kde to žijem. Bola som prekvapená, čoho všetkého je zamestnávateľ schopný, len aby skončil pracovný pomer so zamestnancom.
Preto som začala skúmať tento pojem a zistila som, to si dovolím vám trošku pripomenúť históriu, vlastne ten môj vstup rozdelím na také tri časti, históriu, potom sa budem venovať Nemecku, ako mnohí kolegovia, no a nakoniec tomu riešeniu.
Čiže ide o to, že po 13 rokoch, keď som vlastne zistila, že ako sa vlastne ľudia vytláčajú z pracoviska, tak môžem vám povedať, že situácia sa nezmenila. Je to stále to isté, stále ten istý proces.
Jedným z nich je predovšetkým komplikovaný medziľudský vzťah. Je to boj medzi ľuďmi, skupinami, závisť, nenávisť, ohováranie. Išla som hlbšie a zistila som, že Európa sa zaoberá pojmom mobing. Prvýkrát tento pojem použil Konrad Lorenz, keď popisoval skupinové chovanie u zvierat. Označil ním útoky skupiny zvierat na jednotlivcov rovnakého druhu. Neskôr na tento termín upozornil švédsky lekár Peter Paul Heinemann, ktorý pomenoval deštruktívne chovanie u detí, keď skupina detí napáda iné, obyčajne osamotené, dieťa. V roku 1969 v Škandinávii zásluhou priekopníka v oblasti výskumu Nóra Dana Olweusa bolo definované šikanovanie ako opakovaná agresivita jednotlivca alebo malej skupiny agresorov. Už vtedy upozorňoval, že šikanovanie je asi najrozšírenejší problém, ktorý ohrozuje duševný a mravný vývoj školopovinných detí. O ďalšie rozšírenie tohto pojmu sa tiež zaslúžil aj švédsky sociológ práce a priekopník mobingu prof. Heinz Leimann, keď si všimol určitý druh správania v pracovnom prostredí. Na základe toho vytvoril definíciu o mobingu, môžeme hovoriť, keď na postihnutého útočí aspoň raz za týždeň, aspoň pol roka jedna alebo viac osôb.
Aj moje skúsenosti mi potvrdili, že keď sa isté skupiny ľudí v malom odbore či útvare dajú dokopy proti niekomu tretiemu a snažia sa mu ponižovaním, osočovaním, izoláciu znepríjemniť život, ba dokonca ho vyštvať z kolektívu, máme tu problém mobing.
Pojem mobing pochádza z anglického slova "to mob", čo v preklade znamená "niečo obliehať, obklopiť alebo uraziť, utlačovať, urážať". Podstatou jeho je teda vôľa ublížiť, zničiť, sabotovať prácu obete či znepríjemňovať pracovné podmienky do tej miery, aby obeť nedokázala odviesť dobrú prácu. Všetko sa to deje psychickým terorom. Ide o ťažkú poruchu komunikácie alebo vzťahov v kolektíve spolupracovníkov, o formu nežiaducej agresivity v medziľudských vzťahoch. Mobing spôsobuje obetiam obrovské psychické utrpenie, čím môže poškodiť psychické zdravie a často zanecháva aj trvalé následky.
Prečo sa však v týchto prípadoch obeť, teda osoba, ktorá je na pracovisku, nebráni? Jednoducho preto, lebo si myslí, že na pracovisku je jediná osoba, ktorú šikanujú, že ak to niekomu povie, všetci si budú myslieť, že je hlúpa a práci vôbec nerozumie, nedokáže ju zvládnuť.
Hlavným problémom mobingu je, že každý jeho prejav izolovane pôsobí ako celkom normálna dennodenná nezhoda. Len vy viete, že tieto nezhody sa dejú denne a že situácia trvá už dlho. Ak si začnete sťažovať, budú sa vám po chvíli ľudia vyhýbať, pretože nikomu sa nechce počúvať dookola tie isté náreky. Ako obeť mobingu ste vo veľmi zlej situácii.
Podľa odborníkov súvisí nárast mobingu so stále tvrdším bojom o existenciu a kariéru. Ste príliš dobrý a šéf sa bojí, že ho prerastiete, alebo ste nežiaducou konkurenciou voči menej pracovitým kolegom. Stávate sa terčom na odstrel.
Znie to síce paradoxne, ale obeťami psychického teroru na pracovisku nebývajú neschopní a leniví jedinci, práve naopak. Obvykle sú to usilovní a svedomití ľudia. Majú však smolu, pretože sa nezaradili do sivého priemeru a nesplynuli s davom. Impulzom sa môžu stať tak nadpriemerné výsledky, ako aj prílišná skromnosť či utiahnutosť.
Možno si kladiete otázku, čo s tým možno v našej spoločnosti robiť. Ak sa stanete obeť mobingu, ako sa môžete brániť? Žiaľ, v našej spoločnosti máme stále veľmi nízke právne povedomie občanov a nie je tomu tak ani v pracovnoprávnych vzťahoch. Také protiprávne, ba často aj protiľudské konanie možno v súčasnosti pozorovať vo všetkých sférach pracovného prostredia. Štátnu správu nevynímajúc. Slovenská legislatíva však tento pojem nepozná. Zákonom nie sú konkrétne odkazy na riešenie problému psychického terorizovania či šikanovania na pracovisku.
Je možné zvládnuť takéto situácie bez ujmy na zdraví? Určite nie. Šikanovanie sa na obetiach podpíše vážnym ochorením a dlhou práceneschopnosťou. Podľa výskumov veľa obetí dlhotrvajúceho mobingu trpelo tzv. posttraumatickou stresovou poruchou. Obete sa dokonca často pokúšajú o samovraždu. Napríklad vo Francúzsku je mobing už od roku 2002 považovaný za trestný čin, vznikli tu poradne pre mobing. Podľa názoru odborníkov na základe skúseností zo Švédska, Nórska a Fínska dôsledkom mobingu je psychosociálny pracovný úraz, ktorý treba hodnotiť rovnako vážne ako iné poškodenia zdravia na pracovisku.
Konštatujem, že žiadna inštitúcia na Slovensku zatiaľ nemá kompetenciu problém riešiť, hoci v posledných desiatich rokoch vzniklo množstvo inštitúcií na ochranu ľudských práv, ale ani Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ani verejný ochranca práv, či Inšpektorát práce nepomáhajú obetiam mobingu.
Ak sa obeť rozhodne ísť k lekárovi, tým si predĺži pracovný pomer a lekár odborník ju posiela k psychiatrovi, kde uvedie diagnózu depresiu, na ktorú predpíše lieky. Ale tu ide o niečo iné, o inú diagnózu. Psychický teror na pracovisku spôsobuje obeti problém v oblasti psychického a fyzického zdravia. To vedia aj lekári, preto dôsledky psychického teroru rozdelili do dvoch hlavných skupín: psychické následky a psychosomatické následky.
Nebudem sa teraz venovať jednotlivým chorobám, ale prejdem ďalej.
Na základe odporúčania európskeho ombudsmana považujem za dôležité, aby sa aj na Slovensku začala verejná diskusia, aby ľudia vedeli viac, že máme tu psychický teror a stále tu bude a stále sa bude šíriť. V prípade jeho výskytu treba konať. Plne si uvedomujem, že v situácii, keď je núdza o pracovné miesta a keď ako manažment rád zdôrazňuje, ak sa nám nepáči, môžeme odísť, veď na naše pracovné miesto čakajú vonku mnohí záujemci, nie je ľahké brániť sa proti rôznym formám šikanovania, zneužívania a obhajovať si svoje záujmy a svoju ľudskú dôstojnosť pred tými, ktorí majú kompetencie, aby posudzovali, hodnotili a navrhovali opatrenia.
Vo vzťahu nadriadeného a podriadeného stále platí, že kto má moc, má pravdu. Človek, ktorý bol dokonalý a bezchybný, nedalo by sa povedať, nemôžeme nájsť takého. Výnimka by asi potvrdzovala nejaké pravidlo. Ako viem, k manipulatívnym metódam patria rôzne intrigy, podrazy. Nikto sa nechce stať tým ďalším na rade. Ľudia prežívajú konflikty spojené s prácou a s pracovným prostredím veľmi ťažko, pretože v práci trávia podstatnú časť svojho života v produktívnom veku. A okrem toho sú od nej existenčne závislí. Nemať prácu je istá spoločenská samovražda.
Vďaka málo prispôsobivým jedincom, ktorým sa nepáči nadmerná konformita, možno úplne neupadnú do zabudnutia pojmy, ako je ľudská dôstojnosť, sebaúcta či solidarita. Aj keď je mobing veľmi deštruktívny, čoraz častejšie sa tu nachádza. Neznamená to, že mobing sa na pracovisku nenachádzal aj v minulosti, avšak až teraz začal byť rozoznávaný ako jeden zo syndrómov na pracovisku.
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že existujú tri hlavné dôvody, prečo mobing existuje. Prvým je, že mobing je na pracovisku ignorovaný, tolerovaný alebo zle chápaný. Druhým je, že toto správanie ešte nebolo identifikované ako správanie na pracovisku odlišné od obťažovania. Posledným dôvodom je, že obete sú vyčerpané a nevládzu sa sami brániť. Mnohokrát sa správame k svojim zamestnancom či kolegom hrubo, nedôstojne, nedôverčivo. Pod vplyvom stresu ich preťažujeme úlohami a vo viacerých prípadoch sami si neuvedomujeme, že to, ako sa správame, môžu oni pociťovať ako nátlak či ponižovanie.
Cieľom problematiky mobingu nie je iba problém vyriešiť, ale aj zabrániť tomu, aby sa opakoval. Toto vyriešenie má v rukách jedine šikanovaný. A na to je potrebná jeho odvaha postaviť sa sám za seba, jeho sebaúcta a citlivosť k sebe.
Nie je však natoľko dôležité, kde leží pôvod šikany na pracovisku, dôležitejšie je, že tu existuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, prepáčte, že vás vyruším, ale dostala som tu pár už upozornení, že akým spôsobom súvisí téma mobingu s nezamestnanosťou?

Ritomská, Mária, poslankyňa NR SR
No, teraz prejdem k druhej časti.
Tak ako každý vo svojich prejavoch hovoril o Nemecku, tak aj ja som sa spojila teda s Nemeckom a dostala som pozvánku na stretnutie "Schutz vor mobbing". Na tomto stretnutí sme hovorili o problémoch na pracoviskách. O tom, že aká je situácia v Európskej únii. Tento problém sa týka nielen Slovenska, ale celej Európskej únie. Preto sme vytvorili medzinárodnú sieť medzi krajinami, ako je Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko a Taliansko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, ešte raz sa vás pýtam. Rozprávame o nezamestnanosti na Slovensku.

Ritomská, Mária, poslankyňa NR SR
Áno, áno. Rozumiem, rozumiem. No a teda keď vidím, že aj tu občania viacej rozumejú mobingu vonku, keď mi hovoria, že, áno, že, výborne, že konečne aj parlament bude počuť, čo je to mobig, tak ešte, keď môžem povedať, tak prejdem k tým riešeniam teda.
Problematika mobingu aj veľmi súvisí. Minulý týždeň tu boli poslanci petičného výboru Nemeckého spolkového snemu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ešte raz, pani poslankyňa, tretíkrát vás upozorňujem. Ja chcem naozaj vidieť, aby, teda chcem vás poprosiť, aby ste sa neodkláňali príliš od témy. Boli tu ponosy poslancov, preto som vás na to upozornila, a teda ak idete rozprávať o tom, ako zlepšiť situáciu v nezamestnanosti alebo v zamestnanosti na Slovensku, nech sa páči.

Ritomská, Mária, poslankyňa NR SR
No, teda keď nemáte záujem, čo som hovorila v zahraničnom výbore Nemeckému spolkovému snemu, poslancom, ktorí si odišli do Nemecka a môžu sa stretnúť s pani Merkelovou a pani Merkelovej môžu povedať, aká je situácia na Slovensku. Lebo prvé, čo zaujímalo poslancov nemeckých, bolo, ako slúži inštitúcia verejný ochranca práv pre ľudské práva a vlastne akým smerom teda vieme ochraňovať ľudské práva. Tak môžem povedať, že bola to taká vcelku dobrá diskusia.
Ale prejdem k tej tretej časti, teda k riešeniu. Nebudem sa venovať problematike, ktorú som mala, lebo vidím, že aj tým, že som sem prišla do toho parlamentu, tak to nie je vlastne vďaka vám, ktorí ste tu už dve-tri volebné obdobia, ale ja som prišla z praxe a z tej priamo konkrétnej situácie, ako to vyzerá. Ako vy prinášate tie zákony, ako tie zákony niekto v praxi aplikuje a povie si, že nebudem ja pracovať na tomto zákone, veď o pol roka budem mať zase ďalší zákon. Ja sama som z takého štátneho úradu, kde to takto fungovalo. Takže rad radom vám môžem povedať svoje praktické skúsenosti. Ale prejdem teda k tomu riešeniu situácie nezamestnanosti. (Ruch v sále.)
Ako som už vychádzala z toho problému, najťažší problém v situácii s nezamestnanosťou riešia teda úrady práce. Ja som si bola minulý týždeň na úrade práce, aj na inšpektorátoch práce a samotní pracovníci úradov práce mi dali za pravdu, že príčinou nezamestnanosti je teda mobing. Že neskúmajú príčiny nezamestnanosti a bolo by to veľmi potrebné.
Čiže to je mojím ako návrhom, ktorým dávam takú možnosť registrovať túto skutočnú príčinu, a to by sme videli, koľko nezamestnaných je z titulu mobbig.
Takisto som sa snažila riešiť situáciu a posúvam teda možnosť urobiť antimobbingový zákon. Pretože tak ako to majú ostatné krajiny, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko, Taliansko, tak aj naši občania by boli radi, ak by mali tento antimobbingový zákon. Lebo na rozdiel od antidiskriminačného, ktorý aj sami ste tu spomínali, to nie je antidiskrimačný zákon, nie je pre občanov z titulu vymáhania ľudských práv. Neslúži teda svojmu účelu.
No a tretím bodom je. By som požiadala aj oslovila som pani ministerku zdravotníctva, aby mohli lekári zhodnotiť chorobu mobingového syndrómu, ktorý bude priradený k prevládajúcim zdravotným ťažkostiam poškodených občanov. Podstatou mobingového syndrómu bude dokázaný mobing. Mala by to zisťovať komisia na úrade práce. Takisto aj súdy nemajú skúsenosti s mobingom. Mám to tiež preskúmané, nakoľko sudcovia tento problém vôbec nevedia riešiť. Ale to už máme ten vývoj tých dvadsiatich rokov, ktorý teda vy ako poslanci ste tu dve-tri volebné obdobia. Ja som tu rok a za ten rok som stihla si urobiť situáciu, nielen ako to vyzerá v parlamente, ale čo treba urobiť aj v tejto spoločnosti.
Pretože posledná taká vec je, cieľom, teda mojím cieľom je, keď som prišla do parlamentu, antimobingová legislatíva na zlepšenie právneho prostredia spoločnosti, odstránenie mobingu zo slovenských pracovísk. Pretože budúcnosť je, boj o kreslá bude stále väčší a väčší a v celej Európskej únii bude týmto trendom, bude vlastne najťažším problémom udržať si to svoje kreslo.
A keď som bola v Nemecku, ešte môžem povedať, ak ma pani podpredsedníčka nechá, takú dobrú skúsenosť mám. Nemci mi povedali, že existuje skupina, ktorá priam školí ľudí a vykonávajú také školenia, ako ľudí vytláčať z pracoviska. My na to nepotrebujeme, máme tu rovnaké štruktúry. Ale Nemci, vyspelý národ, si túto problematiku ošetrili a podporuje vláda mnoho ochranných skupín, ktorí riešia problém mobingu, riešia to problémom aj vymáhania súdnych sporov, aj náhradou škody.
Čiže budúcnosť Európskej únie v tomto smere je veľmi ako nastavená na tento smer. A samotní Nemci mi povedali, že máte to na Slovensku asi veľmi ťažké, keď vás poslali do parlamentu, aby ste vy riešila tento problém. Musíme sa sústrediť na to spoločne v zjednotenej Európe, aby sme vlastne mohli tento problém nastaviť a aby sme sa mali o čo oprieť. Pretože v prvom rade je dôležitá legislatíva, aby mohli aj občania poukázať na to, že štát pre nich niečo robí.
Čiže ešte taká posledná veta, že človek nemusí byť matematik, aby pochopil, že bezprávie a legislatívne defekty sú pre celú spoločnosť príliš drahé. To, koľko to spôsobuje problémov finančných z toho ekonomického hľadiska, to tu teraz nie je mojou úlohou. Mojou úlohou bolo len poukázať na to, čo spôsobuje nezamestnanosť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán minister. Tá vaša odpoveď bola vyčerpávajúca, už aj v tom, ako som to položila. Išlo mi o náplň a kedy to bude. Ale jednu vec by som ešte chcela vedieť. Pracovníci, ktorí budú prijímaní na tieto pracovné miesta, si vyžadujú, aby boli aj školení, aby boli vlastne nejako usmerňovaní. Tak by som chcela vedieť, ako bude táto oblasť vlastne z pohľadu úradu práce nasmerovaná, pretože sa stáva, že úrad práce nie je tak v spojení s verejnosťou a je veľa tých negatívnych príkladov. Čiže skôr by si to vyžadovalo, aby bolo také prepojenie a usmernenie aj tých štátnych pracovníkov. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister, za vami rozsiahlu odpoveď, ktorou ste v konečnom dôsledku teda ale neodpovedali.
Ja začnem od konca. Ja som poukazovala na to, že vlastne analytici zistili, že je veľa peňazí v rezorte, ktoré by sa dali uplatniť aj na učiteľské platy. A vy ste vlastne toto povedali aj do médií. A povedali ste, že nedáte viacej percent. A teraz ste potvrdili aj tu v parlamente, že iba 5 % dáte na platy učiteľov. Tá predchádzajúca vaša rozsiahla informácia o tom, koľko peňazí sa dáva na budovy, nie je podstatná, lebo podstatná bola u mňa oblasť, kde analytici zhodnotili, kde sú peniaze. A vy teda stále tvrdíte, že je to tých 5 %. Toto by ma zaujímalo vedieť.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela takto spýtať: Vlastne je problém, keď teda ministerstvo zdravotníctva o tejto problematike nemá vedomosti, bola by možnosť nejakú spoluprácu nadviazať s ministerstvom zdravotníctva? Ako z mojej strany by som rada ponúkla spoluprácu, nakoľko teda táto problematika... By som vám aj doniesla materiály k tomu. Je to možné?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za odpoveď, bolo to teda veľmi krásne vysvetlenie tej legislatívnej úpravy. Ja by som ešte doplnila aj zákon o štátnej službe, aj ten využíval takú možnosť, ale vlastne teda tým, že vlastne my sme vznikli na základe toho, že na Slovensku dochádza k tomu silnému tlaku, tak skúma naše občianske združenie a venuje sa tým prípadom a postupne narastajú, tak by som ako využila tú vašu ponuku a budem sa venovať tej spolupráci. Ďakujem pekne.

Bola riešená práve táto otázka sociálno-právnych istôt. Túžba mojich voličov sa stala aj mojou pracovnou náplňou. Naplním svoje poslanie, tak ako si to želajú voliči, ktorým sa nepáči súčasná situácia násilia a moci v našom právnom štáte.
Moji voliči z vlastnej skúsenosti vedia, že náš štát je majetkom boháčov, tých, ktorí sa kupujú, ktorí si kupujú politikov aj poslancov a zároveň vedia, ako má veľmi ďaleko náš štát od právneho štátu. Vláda, ako to uviedla vo svojom programovom vyhlásení, má svoj cieľ zvýšiť kvalitu života. Sľubuje okrem iného, že zameria pozornosť na reálne zvyšovanie zamestnanosti, sociálnu ochranu finančne slabých občanov a minimalizáciu sociálneho vylúčenia. Tiež na vysokú úroveň vzdelávania, na odbornú prípravu, na zdravie občanov, na podporu vedy, na výskum, inovácie a podobne. Súhlasím s vyslovenými cieľovými ideami, ale považujem ich v tejto forme, ako boli prezentované, za inkoherentné a diskordantné, s praktickou stránkou veci de facto nerealizovateľné. Vezmime si sociálny problém pre občana najdôležitejší - zamestnanosť. Programové vyhlásenie sa venuje na strane 18 a strane 19. Vo svojom programovom vyhlásení vláda vynechala reálny spôsob riešenia. Stratégia tvorby pracovných miest a budúcnosť práce v zamestnaneckom pomere musí mať také vnútorné a vonkajšie prostredie, ktoré je schopné priebežne obnovovať rovnováhu medzi dvomi miskami váh. A to je ekonomické potreby podnikateľov a celej spoločnosti na jednej miske a schopnosť efektívne motivovať zamestnancov na miske druhej. Kroky, ktorými sa uvedený stav dá dosiahnuť, napríklad pevne stanovenými pravidlami na trhu práce s pozitívnymi štátnymi stimulmi pre dynamické prijímanie nových pracovných síl ako istota pre zamestnávateľov a obmedzeným prepúšťaním zo zamestnania ako istota pre zamestnancov, také kroky mali byť aspoň načrtnuté. Poučme sa od politík vyspelých štátov Európskej únie, roky tolerované praktiky nespravodlivého a neetického vyháňania zamestnancov z pracovísk si vyspelé štáty Európskej únie vyriešili legislatívou. Sociálnu rakovinu už nepoznajú, hovorím o Švédsku, Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku alebo Rakúsku. Podobné roky sociálnej choroby budú musieť skončiť aj u nás legislatívnou úpravou. Dovtedy si musíme priznať, že žijeme v bezprávnom štáte, v ktorom bujnie sociálna rakovina. Psychický teror na pracoviskách bol pomenovaný už dávnejšie ako mobing, bossing a v niektorých štátoch Európskej únie boli aktualizované právne úpravy na elimináciu uvedených sociálnych rakovín.
Štát môže, ba musí vstupovať a stimulovať, robiť rozvoj dosiahnuteľným uplatňovaním, pevne stanoveným, stimulačných pravidiel a zákonov, ktoré budú čitateľne a predvídateľne riešiť nežiaduce zmeny v globálnom prostredí. Štát by mal byť rodinným mediátorom, ktorý nedovolí silnejšiemu členovi rodiny žrať do prasknutia, a nemal by dovoliť ani umieranie na ulici inému, mentálne, fyzicky či obojako slabému členovi rodiny. Kvalitné pracovné miesta sa tvoria v procese zdokonaľovania ľudskej práce. Cieľom vládnej politiky zamestnanosti je aj tvorba trhovo komfortných nástrojov, a tiež takých pracovných podmienok, aby hospodárstvo nielen efektívne využívalo pracovnú silu, ale aby ju aj kvalitatívne rozvíjalo a pridávalo jej hodnotu. Pre každého občana Slovenska je dôležité mať prácu, preto je zarmucujúce zistenie, a zároveň veľmi znepokojujúce pre našu mládež, ako roky tvrdého elitného štúdia ukončeného univerzitným diplomom padajú do balastu sociálnej rakoviny, lebo je ťažké nájsť pracovisko, kde by fungovali dobré pracovné vzťahy budované na princípoch bratstva, vzájomnej úcty, rovnosti, slobody a základných práv ľudí. Na mnohých pracoviskách nie je možné, aby sa obojstranne výhodne využívala pracovná sila, ako v prospech zamestnávateľa, rovnako aj pre úžitok zamestnanca, a zároveň s rozvojom úrovne zamestnávateľa, aby sa rozvíjala aj hodnota práce zamestnanca. Hlúpy a tichý zamestnanec je zbožňovaná ikona kapitalizmu alias sociálna rakovina a bujnie už pridlho.
Programové vyhlásenie vlády uvádza, že vláda chce trvalo udržať rast kvality života, založený na istotách nielen krátkodobých, ale aj dlhodobých. Podľa takejto reči si vláda neuvedomuje legislatívnu potrebu zákazu zneužívania nadbytku pracovných síl. Nadbytok pracovných síl zneužívaný zamestnávateľmi proti vlastným zamestnancom na zvyšovanie výkonu nad rámec dohody o zamestnaní. Toto by malo byť trestané ako zločin, je to krádež osobnej energie zamestnanca. Vylúčením psychického tlaku na zvyšovanie výkonnosti zamestnancov nad rámec dohodnutej pracovnej povinnosti by malo dôjsť k úprave aspoň jedného aspektu v pracovnoprávnych vzťahoch. Do tejto kategórie evidentne patrí zneužívanie nadbytku pracovných síl. Preto moje poslanie považujem za dôležité a uvedomujem si exkluzívnu zodpovednosť tým viac, čím bezprávnejšia je naša spoločnosť, respektíve čím prázdnejšie je právne vákuum, v ktorom mohutnie bezprávie, násilie na pracoviskách. Snažme sa čím skôr, aby bezprávie ako právne vákuum nestíhalo brať životy a nespôsobovalo utrpenie zamestnancom a ich rodinným príslušníkom.
Cieľom programového vyhlásenia vlády by mal byť kompaktný právny systém štátu, spravodlivo vyvážený v základnom pôsobení medzi dvomi subjektmi. Vyvážený medzi štátom a občanom, kde v spore medzi zamestnávateľom a zamestnancom je štát na strane zamestnanca, kde v spore medzi štátom a zamestnávateľom je štát rovnoprávny subjekt, rovnocenný v spore. Kde v sporoch štát poskytne občanovi úplne všetko v úplnej obhajobe, aj keď je občan bez prostriedkov. Každá iná štartovacia línia pri vnímaní právneho štátu je propagáciou demagógie, respektíve návrat na koniec 19. storočia. V skutočnom kompaktnom právnom systéme podľa aktuálnych právnych reflexií získaných od občanov sa môže postaviť do súdneho sporu každý jednotlivec, hoci aj proti štátu, a nikto nesmie občana nijakou silou, ani ekonomickou, ani úradnou prevážiť. Ale každý účastník sporu má mať rovnaký nárok na spravodlivosť pri rovnakých podmienkach a všetko bezodplatne pre občanov bez prostriedkov. Ak niekto musí zložiť nejakú sumu pred začatím občianskoprávneho alebo pracovnoprávneho sporu, tak hovoríme o diktatúre kapitálu, lebo nemajetní sú vylúčení z nároku na právo, nemajetní žijú v bezprávnom štáte, aj keby bývali na právnickej fakulte. Chvalabohu, dnes máme mediálne vráta otvorené najmä vďaka internetu, ktorý sa účinne vysmieva všetkých demagógom, dokáže bojovať aj proti kapitálovej diktatúre. Vidíme, ako sociálne programy víťazia v celej kultúrnej Európe. Nemôžeme mlčať, každé politické ticho v právnom vákuu zabíja ľudí a šliape po ľudských právach. Trvalo udržateľný rast kvality života založený na istotách nielen krátkodobých, ale aj dlhodobých, ako sa píše v programovom vyhlásení vlády, je zatiaľ prázdnou frázou a bude ňou dovtedy, kým sa štát legislatívne nepostaví na stranu ekonomicky najmenších jednotlivcov, ktorí sú zároveň svojím počtom najsilnejší občania Slovenska.
Hlavným krátkodobým cieľom vlády je zníženie vysokej nezamestnanosti s osobitným zreteľom na nezamestnanosť mladých, najmä absolventov škôl, a riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Vláda by mala pamätať na zamestnávanie mladých ľudí, ich prípravu a plynulý vstup na trh práce a zároveň sa vyvarovať pred reguláciou direktívami. Pravdou je, že regulácia školstva nedokáže vykryť okamžité potreby štátu ani teoreticky, ale ani v dlhodobej perspektíve. Ak by sa chcelo regulovať školstvo pre účely hospodárskeho rastu, musel by sa obmedziť aj slobodný pohyb pracovnej sily a to je už ťažký stredovek alebo diktatúra. Potreby trhu prinesené do štátnej regulácie školstva sú fantáziou, ale tiež hrob kultúry. Už aj preto, lebo trh sa mení každodenne. Naproti tomu legislatíva školstva by mala garantovať istotu vzdelávania od základu až po seniorské vzdelávanie najmenej pre jednu generáciu. Pre dosahovanie efektu zamestnanosti mladých absolventov stredných škôl a vysokých škôl vedie jediná cesta, pozitívne stimuly zo strany štátu, ako pre zamestnávateľov, tak aj pre zamestnancov, študentov a žiakov. Dosiahnutie hlavných krátkodobých cieľov sa dá stimulovať iba pozitívnou stimulačnou politikou.
Vážení socialisti v demokratickej vláde, čo tak zamyslieť sa trošku inak, dať učiteľom vyššie hodnotenie, sociálne výhody ako policajtom, pridať stredoškolských asistentov na chodby, aby nemusel učiteľ stáť na chodbe cez prestávku a robiť takzvaný pedagogický dozor. To je konkrétna sociálna choroba stavu učiteľského. Priama pozitívna stimulácia poskytnutím finančných, alebo nepriama - daňových výhod pre zamestnávateľa, ktorý zamestná mladých. Podobne aj finančné zvýhodnenie štúdia na určitom hospodársky preferovanom type školy, to by šlo, je to jediná možnosť, ktorá môže byť akceptovaná v modernom sociálne a právne kompaktnom systéme.
Kalendár nám ukazuje 22 rokov po nežnej revolúcii. Sťažnosti zamestnancov nám ukazujú zamestnávateľov, ktorí zabudli na svoj pôvod. Na ich pracoviskách pracujú rovnakí ľudia, blížni, všeobecne definované - citlivé ľudské bytosti. Zároveň konštatujeme, že nám za tých 22 rokov pribudli humánne zákony na ochranu domáceho zverstva. Naše nové humánne zákony síce zakazujú týranie zvierat, ale psychoteror na pracoviskách, týranie ľudí, to naše zákony ešte stále ignorujú. Podľa rakovinou prežratej legislatívy je náš občan čosi menej ako zver. V mene všetkých týraných zamestnancov, občanov Slovenska, žiadam, aby do programového vyhlásenia boli zakomponované plány na odstránenie psychickej tyranie sociálnej rakoviny.
Ako na pracoviskách, tak aj v politike stále viac sa prehlbuje existujúci problém otrokárstva. Túžili sme po vznešenej existencii, vznešene sme zvrhli diktatúru komunistov, ale kde zostala naša túžba dnes? Vidíme zotročenie človeka človekom v mene mamony a moci. Sťažnosti občanov svedčia, je to oveľa horšie ako v kapitalizme 19. storočia. Teraz máme platný úchylný stav otrokárstva. Zhora dole môžeš úplne všetko a zdola nahor nemôžeš vôbec nič. Žiaľ, stav patologického otrokárstva trvá dodnes. Naše slovenské otrokárstvo v holej realite nie je choré, ale je úchylné, psychopatické, ako by ho nazval poctivý psychiater. Mnohí politici sú ako hazardní hráči, hrajú o dôveru občanov, sú bežným typom politika, ale ako povedal pán Madách v Tragédii človeka: "Človeče dúfaj a bojuj." Áno, som tu, lebo mi uverili tí, ktorí ma volili. Každému z nás, každému z vás veria jeho voliči. Naši voliči, občania Slovenska, dúfajú v krajšiu budúcnosť, ktorú im pomôžeme utvoriť. Každý problém sa dá riešiť, ale iba vtedy, ak ho vieme pomenovať. Problém násilia na slovenských pracoviskách dosiaľ neriešila žiadna politická moc a zdá sa, že ani táto vláda o tom nič nevie. Aj na Slovensku potrebujeme mať odvážnych, statočných zamestnancov na pracoviskách, tak ako je to v krajinách Európskej únie. Potrebujeme občanov, ktorí sa nebudú báť poukázať na nekalé praktiky zamestnávateľov. Ak chceme vidieť viac demokracie a viac humánnych postojov, nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa obzrieť cez plece, keď stojíme tvárou k východu a máme ako na dlani švédsky, nemecký, švajčiarsky alebo rakúsky, či iný sociálne vyspelý štátny systém. Pýtam sa, my nie sme schopní objaviť naše ľudské korene a vložiť ich do zákonov ako dôstojnú ochranu občana? Môžeme sa poučiť od politík vyspelých štátov Európskej únie. Roky tolerované praktiky nespravodlivého a neetického vyháňania zamestnancov z pracovísk budú musieť skončiť aj na Slovensku. Skôr ako sa tak stane, je potrebné utvoriť legislatívnu ochranu na, pre trpiacich prenasledovaných zamestnancov. Hovorím nielen za svojich voličov, hovorím za všetkých inteligentných, morálnych a sociálne cítiacich občanov Slovenska. Našu činnosť považujeme za dôležitú a uvedomujeme si našu exkluzívnu zodpovednosť tým viac, čím prázdnejšie je právo na ochranu zamestnanca, čím mohutnejšie je právne vákuum okolo zamestnanca, čím viac odvracajú politické nomenklatúry svoje konzervované hlavy od tejto témy, čím je národ ohlušenejší hlúposťami žabomyších vyhlásení niektorých politikov, čím ťažší je život morálneho človeka, čím viac je lož pracovným nástrojom politikov, čím viac sa riadenie zamestnancov podobá na politiku, čím viac mohutnie násilie na pracoviskách ako sociálna rakovina. Každé politické ticho v právnom vákuu zabíja ľudí a šliape po ľudských právach. Snažme sa, aby právne vákuum nestíhalo brať životy a nespôsobovalo utrpenie zamestnancom a ich rodinám. Nedostatočná definícia pojmov v zákonoch je otvorenou možnosťou deklinácie výkladu práva paralelného, scestného až protikladného výkladu. Toto by sme mali mať pred očami, ak nie nad hlavou ako Damoklov meč. Iba tak je možné tvoriť spravodlivosť v zákone.
Slovensko v novej ére spoločnosti, po takzvanej nežnej revolúcii je ťažko choré. Trpí vážnou sociálnou rakovinou. Vláda vo svojom programovom vyhlásení absolútne nerieši problémy novej spoločnosti, vyplývajúce z nových okolností. Sociálna rakovina postkomunistického štátu vznikla skrížením starých sociálnych zvykov a nových sociálnych slobôd. Vznikol hybridný problém, ktorý je rakovinou v tele spoločnosti. Predstavuje peklo v zamestnaní. Zrodil sa problém diktatúry kapitálu. V deň legálneho pádu diktatúry proletariátu. Legálny pád komunistickej moci presunul praktiky komunistickej hierarchickej moci do modernej legality. Celých 22 rokov narastá početná skupina utláčaných zamestnancov. Opisuje svoje moderné zotročenie a všetci zviditeľňujú problém, ale, žiaľ, nikto ich doteraz nechcel ani vidieť, ani počuť. Tam, kde sa odpovedá de jure neadekvátne, bezprávne, tam sa de facto neodpovedá. Tam evidentne neexistuje vládna legalita, neexistuje ani zákon, ani žiadny kompetentný úrad, či orgán, tam vládne bezprávny stav. Naša spoločnosť nosí na demokraticko-právnej tvári lepru a tvári sa, že nič nevidí. Zrkadlá obchádza alebo rozbíja. Nepíše sa diagnóza, ani sa nelieči. Slovensko je vnútorne, politicko-právne hnilé, ale má našminkovanú hnilobu. Šminkami právnych reforiem natretá chudera sa pretŕča, aby sa predávala svetu ako právna smilnica. Politicko-právnu hnilobu medializujú investigatívni redaktori, píšu a hovoria o našich rezortoch spravodlivosti, zdravotníctva či práce a sociálnych vecí a rodiny, či hociktorého iného úradu. Diagnóza je aktuálny stav, dvadsaťdvaročný stav našej spoločnosti. Už dvadsaťdva rokov sa na tento problém pozerá celé Slovensko, a doteraz ho nikto z kompetentných nechcel vidieť. Problémy vznikajúce z moderného, respektíve úchylného otrokárstva sú ikonicky orámované svetovou krízou evidovanou od roku 2008. Nedajme sa pomýliť rámom krízy. Nezbožňujme krízu viac než treba. Rakovina spoločnosti existuje už dvadsaťdva rokov a globálna krízová situácia sociálnu rakovinu iba zviditeľnila. Sociálny stav je zhoršený do vysokej až hraničnej miery únosnosti. Zhoršenie sociálnej rakoviny nepriniesli samotné účinky svetovej krízy, ale priniesli ho ekonomickí zbožňovatelia všemocnosti krízy, ktorí svojím kuvikaním o červených číslach v národnom rozpočte priamo vyzvali zamestnávateľov k tvrdým postupom proti zamestnancom. Zahájili bludný kruh temnej stránky ekonómie, menej zamestnancov, menej tovaru, menej obratu v obchode, menej ziskov. Sociálna rakovina prirýchlo metastázovala, prehnila až na koreň spoločnosti. Práceschopní občania utiekli a stále utekajú preč zo štátu. Diagnostický moment hraničnej únosnosti sociálnej rakoviny je evidentný. Sociálnou rakovinou prenasledovaní občania si ma zvolili do Národnej rady aj napriek nevýhodnému volebnému systému.
Vážení poslanci Národnej rady a vážený líder vlády Slovenskej republiky, občania Slovenskej republiky vám odkazujú, aby ste si sociálnu rakovinu Slovenska všetci v parlamente aj vo vláde uvedomili a liečili ju kompetentne, ako zvlášť dôsledne. Doterajšie prijímanie noviel Zákonníka práce smerovalo k zlepšeniu postavenia zamestnávateľa, ako sa tu už aj spomínalo, týmto spôsobom došlo k vyprázdneniu práv zamestnancov. Teraz nie je účelné zavádzať a uvádzať jednotlivé ustanovenia zákonov, ktoré znevýhodňujú zamestnancov, dôležitejšie pri deklarovaní nedostatkov programového vyhlásenia je poskytnutie priestoru pre pochopenie príčin vzniku sociálnej rakoviny. Problém nezamestnanosti ešte nikdy a nikto neriešil v dimenzii psychosociálnych a právnych súvislostí. Narastá počet nezamestnaných podávajúcich sťažnosti na zamestnávateľov, noví a novší nezamestnaní stále viac pociťujú sociálno-právnu krivdu, ktorá znásobuje ekonomickú dieru v ich súkromnom rozpočte. Občania Slovenskej republiky s nádejou hľadali v novele Zákonníka práce, či sa v ňom nepremietla aj otázka sociálno-právnej aktuálne živej krivdy. Následná občianska nespokojnosť s prácou zákonníkov vyústila do známeho výsledku posledných volieb. Občania Slovenska ukázali v týchto voľbách, že chcú mať legálnu sociálnu politiku, že chcú mať kompaktný právny systém, chcú komplexné riešenie sociálnej rakoviny.
Vážení, neodporúčam vám ignorovať rakovinu spoločnosti, ktorú vám jasne opisujem na základe bohatého materiálu nahromadeného v mojej databáze občianskeho združenia Práce a vzťahy a v dokumentoch aj našich odborníkov. Odborníkmi na túto iterdisciplinárnu politologickú tému sú psychoterapeuti, socioterapeuti, lekári, právnici, ale aj učitelia. Politológovia ani politici veru nie, lebo sú slepí, doteraz nič nezistili. A vieme, že slepí nemôže vodiť slepých. Naše odmietavé stanovisko k neúplnému programovému vyhláseniu jasne načiera z temných hlbín stavu spoločnosti a jasnou rečou hovorí potvrdené mojou pravdivosťou. Riešenie otázok našej spoločnosti nie je len otázka základných ľudských práv a slobôd, nie je to ani otázka izolovaného skvalitnenia jednotlivých ľudských práv. Je to otázka riešenia oveľa zhubnejšieho fenoménu, sociálna rakovina prerástla a nejakým spôsobom sa dotýka nás všetkých občanov Slovenska. Nakazení sú takmer všetci. Jedni nechuťou problém riešiť, čo je závažná sociálna rakovina, ale tí druhí sú obeťami rakoviny, títo sú zdeptaní rakovinou až na smrť.
Na margo problému sa pýtam, máme analyzovať otázku príčin narastajúcich dokonaných samovrážd? Krivka za posledných dvadsaťdva rokov hrozivo stúpa. Nikomu neprajem, aby sa ocitol on alebo niekto z jeho blízkych v štatistickom rozptyle krivky samovražednosti. Nikdy predtým v dejinách Slovenska nebolo tak veľa zlých právnych noriem, ktoré by umožňovali tak ľahko vyhnať zamestnanca zo zamestnania bez príčiny, len tak, lusknutím prsta. Keď si zamestnávateľ zmyslí prepustiť, tak to aj urobí a hneď v tej sekunde. A to bola len malá časť sociálnej rakoviny, ale jasne ukázala, že nie diktatúra je lepšou voľbou, ale morálny a sociálne zrelý poslanec je tá správna voľba. Preto som tu, aby som vám všetkým objasnila, a zopakujem, sama som sa sem nenominovala. Nie je cieľom mojej činnosti naprávať minulosť tým, že odsúdime konkrétnych poslancov, ani nebudeme pripomínať chyby minulosti. My, teda ja, moji spolupracovníci a moji voliči sme ochotní prijať každú pomocnú ruku od každého pri odstraňovaní uvedených omylov. Uvedomte si rozmery problému nazvaného sociálna rakovina. Je to, ako keď sa nenažraná sviňa prežerie a nedbá na prasiatko hynúce hladom, alebo zoberie blížnemu sociálne dávky a potom sa oblečie do handier a napodobňuje ho. To nie je omyl, to je asociálna deviantná politika, úmyselné formátovanie dotazníkov tak, aby sa v nich nič príjemné nemohlo ukázať. Horšie je to s praktickým právnym stavom našej republiky. Slovenské právo je bežne akceptovaným nástrojom moci bohatých a vysokopostavených, ale zároveň je poslednou zbraňou chudobných a slabých. Problémom ostáva, že druhá časť výroku nefunguje. V stave, v akom je slovenské právo dnes, je skôr bezprávnym právom pre absolútnu väčšinu občanov Slovenska, a to vďaka právnym deklináciám v aplikovaní práva. Tí, ktorí na toto moje postavenie alebo peniaze, deklinujú si výklady práv podľa svojho. Rádový občan sa svojich práv dočká len výnimočne a potom má nutkanie chváliť sudcov v médiách, čo je skutočne smiešne, fakt banálne. Tak či onak, bežný smrteľník sa výkladu práv bez intervencie Európskeho súdneho dvora nedočká. Naše fórum má k dispozícii legálnu evidenciu o tom, o tom, ako jedna sedmina nezamestnaných sa domáha svojich legitímnych práv, ktoré sú v súlade s platnými a pre Slovensko záväznými normami.
Milí poslanci, na začiatku nového volebného obdobia želám každému z vás, aby sa jeho svedomie stalo prirodzeným zákonom každého. Občania, ktorí si nás volili, od nás očakávajú, že vo všetkom, čo hovoríme a konáme, sa budeme pridŕžať toho, o čom vieme, že je to spravodlivé a správne. A na záver povzbudenie do ďalšej činnosti. Odkaz jednej vzrastom malej, a duchom veľkej ženy, ktorá povedala: "Ľudia sú nerozumní, nelogickí a sebeckí, ale aj tak ich miluj. Ak robíš dobre, ľudia ťa obvinia zo sebeckých postranných pohnútok, ale aj tak rob dobre. Ak si úspešný, získaš si falošných priateľov a skutočných nepriateľov, ale aj tak buď úspešný. Na dobro, ktoré konáš, sa zajtra zabudne, ale aj tak rob dobro. Čestnosť a úprimnosť ťa urobia zraniteľným, ale aj tak buď čestný a úprimný. Čo si po celé roky budoval, sa môže za jednu noc zrútiť, ale aj tak buduj. Ľudia naozaj potrebujú pomoc, ale možno ťa napadnú, ak im pomôžeš, ale aj tak pomáhaj ľuďom. Daj svetu to najlepšie, čo máš, a udrú ťa do tváre, ale aj tak daj svetu to najlepšie čo máš." Volala sa Matka Tereza a svojím životom potvrdila tieto slová.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vás upozornila na závažný deficit v programovom vyhlásení vlády. Uvedený dokument absolútne ignoruje sociálnu rakovinu Slovenska. Ide o závažnú diagnózu, ktorú všetci vidíme ako každú zhubnú chorobu. Ale nechcete ju vidieť. Môžete a môžeme ju presne definovať. Nepotrebujeme ani citlivé štatistiky, lebo máme obrovský sociálny problém, až taký veľký, že nás môže zviditeľniť na mape sveta. Takže, prosím, vnímajte pozorne, lebo s týmto problémom sa nestretnete, hoci žijete v jeho tieni, a nevidíte ho, kým neskončíte na ulici ako defenestrovaní poslanci. Programové vyhlásenie vlády začína slovami: "V parlamentných voľbách dňa 10. marca 2012 občania podporili realizáciu programu založeného na spoločenskej stabilite, istotách pre ľudí a proeurópskej orientácii." Môžeme iba súhlasiť s dôvodmi, pre ktoré občania takto volili, a pridávame dôraz, volebné fakty hovoria aj o iných spodných prúdoch spoločnosti. V posledných parlamentných voľbách občania Slovenska ukázali svoju podporu sociálno-solidárnej vláde, ale silným a temným hlasom vyjadrili aj túžbu mať sociálno-právny štát.
Ukázali svoju túžbu po riešení sociálno-právnych otázok v ľudských intenciách spravodlivosti. Občania žiadajú právny štát s ľudskou, ale najmä etickou a predovšetkým spravodlivou tvárou. Dôkazom je aj moja prítomnosť v tomto parlamente. Ja som líder temného hlasu spoločnosti, čo ma síce neteší, ale zaväzuje, a som dôkazom uvedenej túžby občanov, lebo v mojom individuálnom volebnom programe. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)