Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister, budem vychádzať z našej ústavy, podľa ktorej Slovensko je zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom, kde sa garantuje štátna moc pochádzajúca od občanov, ktorí túto moc vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo aj priamo.
Chcem zdôrazniť, že náš demokratický štát neexistuje tak, že ho garantuje nejaký zákon, alebo nejaký dokument, hoci aj tým, ale to nestačí, ale hlavne tak, že má svojich občanov a hlavne, že títo občania majú zákonodarnú moc. Zopakujem, priamu alebo zástupnú moc majú v rukách občania, zákon sú občania, toľko o zákone.
V našej 24-ročnej histórii demokratického štátu sa nám predvádzali rôzni zástupcovia občanov. Presadzovali a snažia sa presadiť vlastnú vôľu v novelizáciách zákonov a často bezohľadne aj proti vôli našich občanov. Tvoria špecificky ústavne zakotvený bezprávny systém. Subjektívne novely a egoisticky presadzované zákony sú obvykle schvaľované bez konzultácie s občanmi a sú nastavené proti slušným občanom našej republiky.
Uvedená prax dokazuje, že skutočnú moc nad našimi občanmi majú vo svojich pazúroch rôzne elitárske oligarchie, ktorí si nahonobili svoje majetky podvodmi v privatizačných machináciách a v neskorších kriminálnych finančných podvodoch. V ich prospech sú prijímané nové a novšie novelizácie. Zamestnanci, študenti, absolventi a dôchodcovia sa majú stále horšie, ako pred rokom 1989. Učitelia nevedia, kto ich platí, či školstvo, alebo policajné ministérium, ale vedia, že učitelia s 30-ročnou praxou sú veľmi zle platení. Lekári a pacienti je samostatná výpalnícka kapitola. Pacienti odvádzajú zdravotnú daň výpalníkovi, ktorý finančnými reštrikciami donúti lekára, aby neliečil. Je to zle nastavený systém bez kontroly a médiá musia vykričať každý prípad, ak sa chce zjednať jeho náprava. Ale čo s tými slušnými a trpiacimi občanmi, ktorí sa ani nesťažujú? Tí umierajú neliečení a lekári mlčia o tom, ako ich poisťovňa tlačí k múru.
Vážení zákonodarcovia, zamyslime sa, komu sa od roku 1989 polepšilo? Komu štát garantuje vysoké príjmy a vysokú životnú úroveň? Polepšilo sa ústavným činiteľom veľmi jasne a hlasne, poslancom parlamentu sa polepšilo ako prvým a najviac. Stalo sa to už za pána Čarnogurského. Bol to prvý krok tohto ansámblu, ktorému sa hovorí parlament. Potom si prilepšil každý nasledujúci parlamentný ansámbel v každom volebnom období a tvárili sa, akoby sa občanom vodilo tiež dobre. A takto zakorenení poslanci sa vlastne starajú o svojich voličov iba raz za štyri roky, aj to tiež iba tak štyri týždne. Vyrážajú na poslanecké turnusy iba tesne pred voľbami a vôbec ich nezaujímajú starosti slovenských občanov. Polepšilo sa sudcom a prokurátorom? Štát im garantuje príjmy vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku a ešte viac, majú aj trinásty, aj štrnásty plat, čo sa všemožne tutlá a odôvodňuje nejakou "nezávislosťou", nezávislosťou sudcov, čo je demagógia hodná americkej propagandy.
Skutočnosť je taká, že sudcovia nikdy neboli a nikdy nebudú nezávislí. Spomeňme si na prípad Zuzany alebo dvoch starozákonných sudcov a mladého proroka Daniela, ktorý tých dvoch starých luhárov nechal odsúdiť podľa starozákonného práva. Ako je možné, že v modernej dobe niečo také nie je možné? Sudcovia vždy a stále boli, aj budú platení z peňazí občanov.
Pýtam sa, za čo sú platení slovenskí sudcovia? Za to, že prenasledujú chudobných a poškodených občanov nespravodlivými rozsudkami. Pani Bystrianska je buď dezorientovaná, alebo zaujatá vo svoj prospech a v prospech sudcov, alebo úplne nekompetentná. Jej teórie o nezávislosti sudcov ignorujú fakt, že nezávislosť sudcov je závislá k spokojnosti občanov. Postaviť nezávislosť sudcov na vysokých a nezaslúžených platoch je do neba volajúca drzosť a korupcia zakotvená v zákone. Je to nenásytnosť sudcovského stavu. Sudcovský stav by mal byť preosiaty ako skazené žito vo vetre. Sudcovia s nenásytnými požiadavkami by mali byť okamžite odvolaní do jedného všetci, najmä ak súhlasia s teóriami, ktoré nám predkladá pani Bystrianska.
Polepšilo sa advokátom, exekútorom a iným právnickým zamestnancom? Nepochybujme, že áno, zákony im umožňujú zdierať aj najchudobnejšieho občana a dokonca aj vtedy, ak ho fiktívne obhajujú a vlastne mu ešte aj poškodia. Poškodia občanovi a ešte si to nechajú nehorázne zaplatiť. Je to normálne? Možno, v pekle. Medzi nami ľuďmi je to definované ako kriminálne postavenie právnikov, bezprávie pre občanov a privilégiá pre právnickú oligarchiu.
Štát garantuje vysoké ceny za právnické služby. Takto sa to začalo nastavovať už za pána Čarnogurského a neskôr sa posunulo ešte vyššie. Právnik je veľmi dobre zaplatený ako exekútor, správca konkurznej podstaty, notár, advokát, alebo právnik v štátnom úrade. A vždy si môže privyrábať bez kontroly a bez daňového priznania. Zneužitie svojho poslania si nenechá nikým dokázať, ani skontrolovať. Exekútori okrem odmeny za úkony, ktoré vykonávajú, účtujú ešte 20 % z vymoženej sumy. Správcovia konkurzných podstát 10 % zo peňaženého majetku a utajené provízie pri machináciách a prevodoch majetkov v konkurznej podstate, sa už nedá ani hovoriť. Kto by im to dokázal?
Advokácia je štát v štáte. Štát garantuje advokátske služby aj pre nemajetných občanov, ale iba na papieri. Ak je advokát nedostupný pre neodkladné úkony, tak má nemajetný občan smolu a môže si nohy uchodiť, advokáta nedostane. Ani po písomnej žiadosti na Advokátsku komoru sa mu nemusí vyhovieť. Ani jeden advokát nie je povinný obhajovať, štát nemá zákon, ktorým by to donútil.
Nečudujem sa ani sudcom, že sa porovnávajú s tými tiež právnikmi, ktorí majú vysoké príjmy. Je to choré, nazvem to priam bizarné a úchylné. Toto právne nastavenie je príčinou sociálnej patológie zvanej justifóbia, strach zo súdneho bezprávia. Ak sudca v súdnom spore vykoná 8 pojednávaní, advokáti si v takomto spore zarobia a veľmi pekne. No opýtam sa, nepodozrievate sudcov, že berú provízie od advokátov? Samozrejme, to treba dokázať, ale skôr, než by sme to dokazovali, zamerajme sa radšej na odstránenie tejto sociálnej patológie.
Urobme niečo proti tomu, aby sme advokátov nedelili so sudcami o nekontrolovateľné zisky z odročených pojednávaní. Urobme niečo proti koreňu súdnych prieťahov. Jeden taký úkon, ktorý by tento nešvár odstránil, je jednoduchý, stačí jedna vyhláška ministra spravodlivosti. Postačilo by, keby svojou vyhláškou obmedzil počet platených úkonov, napr. jeden súdny proces na dve platené pojednávania. Ostatné súdne úkony by boli neplatené. Nezaplatili by sa ani sudcovi, ani prokurátorovi, ani advokátovi. Každé pojednávanie nad rámec tarifných dvoch pojednávaní by bol dôvodom na zníženie odmeny za prvé dva úkony. Takže po niekoľkých úkonoch navyše, by nemuseli mať zaplatené nič. Presne tak, ako krajčír nedostane za šaty nič, ak nie sú ušité v dohodnutom termíne, ešte pred plesovou sezónou. Súdne spory by sa rýchlejšie skončili, vymožiteľnosť práva by sa zlepšila a čo nie je zanedbateľné, odmeňovanie by nebolo krkolomne horibilné, ale primerané. A bonus pre spoločnosť by bol pokles korupcie medzi advokáciou a justíciou.
Takmer vo všetkých volebných programoch politických strán, aj kandidátov na prezidenta vidíme deklarácie o znížení miery korupcie. A že vraj na zlepšenie vymožiteľnosti práva. Takmer každá vláda si do programového vyhlásenia vlády dávala ten istý cieľ, ako vždy. Voliči sú oklamaní a po voľbách sa zisťuje vzostup korupcie a pokles vymožiteľnosti práva. Pýtam sa, dokedy? Môže ešte korupcia stúpať a vymožiteľnosť práva klesať?
V praxi som zistila, že Slovensko je na dne. Vyzerá to asi takto. Chudobní občan, žalobca podá návrh na vymáhanie svojich práv. Sudca to oznámi odporcovi a oznámi mu aj to, čo si má pripraviť ako doklady, aby sa proti sťažnosti obhájil. Pojednávania sa potom vytyčujú dovtedy, kým žalujúci, teda navrhovateľ nedostane infarkt, alebo kým to nevzdá, alebo kým jednoducho neprestane chodiť na súd a potom ho pekne zúčtujú, predložia mu účet.
Vážení, viem o čom hovorím, aj ja obhajujem poškodených občanov ako dobrovoľníčka a neprestávam vychádzať z údivu o pekelnom stave nášho bezprávneho štátu. Filmy o mafiách sú slabý čaj proti slovenskej skutočnosti. Sudca pojednáva osem pojednávaní a žalujúcu navrhovateľku nevypočul ani raz. Zato podnikateľa - odporcu vypočúva aj bez prítomnosti navrhovateľky. Taká je realita na našich súdoch.
Naši politici, ústavní činitelia a vláda Slovenskej republiky sú buď nekompetentní, alebo hrajú divadlo, v ktorom sú hlavnými protagonistami slepej baby, alebo jednoducho podvádzajú občanov kriminálnymi manévrami na ochranu svojich priateľov. Ešte aj pani Bystrianska sa usmieva do televízie, ako keby sme boli slepí a hluchí, ako keby sme nevedeli o korupcii v justícii, o ich neregistrovaných príjmoch a veľkohubo vyhlási, že sudcovia si zaslúžia finančnú podporu svojej "nezávislosti". Ústavné orgány a vládni činitelia zametajú pod koberec všetky podnety a petície občanov ukazujúce na príčiny vysokej miery skorumpovanosti mocenských orgánov. Všetky podnety občanov ukazujúce na nízku vymožiteľnosť práva odkladajú ako nedôvodné, alebo ich zoberú na vedomie bez ďalších opatrení.
Bezprávny stav Slovenskej republiky dosiahol kritickú mieru na hranici chaosu. Slovenskí občania si nevedia vysvetliť, ako je to možné, že keď máme "slobodu a demokraciu", keď sme zároveň aj euroobčanmi, prečo sa máme horšie, ako pred rokom 1989? A prečo sa máme horšie, ako napríklad rakúski euroobčania? Pochopili by to, keby boli všetci právnici, keby ich všetkých platil štát, ako platí sudcov a advokátov, či prokurátorov. Pochopili by to. Žiaľ, toto nie je možné. Niekto musí poctivo pracovať a musia platiť dane, aby politici boli kráľovsky platení. Občania miesto slobody demokracie a na miesto prilepšenia dostali iba ilúziu o slobode, podporovanú slobodou vierovyznania. Z pravicového rovnako ako konzervatívneho, či SMER-áckeho pseudosociálneho systému doslova vypadol chlieb a nahradili ho reči o slobode vierovyznania. Politici, sudcovia a média ťahajú za jeden povraz a neváhajú klamať občanom rovno do očí.
Podľa posledného zistenia svetovej škály skorumpovaných štátov, ako uvádzajú Transparenty International, je Slovenská republika na 66. mieste zo 183 hodnotených krajín, čo predstavuje piate miesto odzadu medzi štátmi Európskej únie. Zo Slovenskej republiky skončili štáty hodnotené ako domovské štáty mafie, respektíve domovské štáty balkánskych, "rodinných politík", ako je Taliansko, Rumunsko, Grécko a Bulharsko. Slovensko patrí k piatim najskorumpovanejším štátom v Európskej únii. Poznamenávam, že miera korupcie je na Slovensku nezmerateľná, lebo neskorumpované ostrovčeky našej štátnej moci už dávno zanikli a mieru slušnej normy tu na Slovensku už nikto nepozná. V tomto oceáne korupcie a bezprávia je takmer nemožné podnikať. Svetové ekonomické fórum hodnotilo 144 krajín, medzi ktorými zaradilo Slovenskú republiku na chvost. Máme u nás oceán korupcie a bezprávia.
Bezprávie a korupciu máme zakotvené aj v ústave. Podľa našej ústavy nie každý sa môže domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným postupom, pretože novelizované zákony znemožňujú občanovi toto právo využiť. Na jednej strane sa píše v ústave, že občan sa môže obrátiť na Ústavný súd, ale na druhej strane sa od občana vyžaduje presný juristične formátovaný "scenár", podľa ktorého Ústavný súd bude akože postupovať a tento formátovaný scenár musí občanovi napísať aj podľa ústavy akože právnik, lebo inak jeho podanie bude zamietnuté. Je to zabezpečenie príjmov a bezprácnosť sudcom a zabezpečenie príjmov advokátom. To je úradne zakotvená korupcia. Zároveň je to bezprávie, lebo občan, ktorý je poškodený, má zásadnú prekážku vo vymáhaní práva, ak je zároveň aj chudobný.
Ak to nestačilo, štát pokročil ešte aj mafiánskym smerom a justícii, prokuratúre, polícii, členom vlády a iným, takzvaným oligarchom zabezpečil:
1) platobné tarify, ktoré sú zlatou baňou, ak sa šikovne odročuje a rôzne blokuje súdne pojednávanie. Vždy je to likvidačné pre slušného občana a vždy je to ziskové pre nenásytných právnikov.
2) imunitu a nekontrolovateľnosť pri skúmaní a rozhodovaní. Občan nemá právo ani na získanie výkladu zákona, lebo tak je zákon nastavený, že nie každý môže žiadať výklad.
3) beztrestnosť pri porušovaní zákona vo výkone povolania. Ak sa niekedy výnimočne dokázalo, že sudca pochybil, sudcovi sa nič nestalo, ale ani neospravedlnil a dokonca sa v médiách objavil článok, ktorý spochybnil dôkaz proti sudcovi. Tak úboho je nastavená morálka a "právna tradícia" nášho štátu.
4) úmyselné pestovanie právnych medzier v legislatíve.
5) úmyselné udržiavanie dvoch režimov aplikácie práva, z ktorých ani jeden nereprezentuje spravodlivosť, ani právnu podstatu práva
a) v procesoch môžeme zažiť takzvaný normálny režim, ktorý ignoruje právne medzery a cieľom takéhoto režimu aplikácie práva je trestanie, či iný postih slabých občanov.
b) v procesoch, kde figuruje silný občan alebo silná právnická osoba, môžeme zažiť mafiánsky režim aplikovania práva, v ktorom sa použijú všetky právne defekty na zbohatnutie alebo na unikanie spod právnej zodpovednosti v prospech mocných a bohatých, či vládnych a verejných činiteľov alebo ich takzvaných sponzorov, alebo prisluhovačov a bielych koní.
Uvedené fakty sú koreňmi rovnako pre korupciu, ako aj bezprávny stav Slovenskej republiky. O dodržiavaní zákonov som tu rozprávala dosť a viac než dosť. Žiaľ. Zistila som, že dodržiavaním zákonov sa dá páchať aj krivda. Kto je na vine? Tento nekompetentný minister spravodlivosti, ktorého teraz akože ideme odvolávať? Ja tvrdím, že nie. On teda nie. Moju analýzu nedokáže ani vnímať. A nielen on. Vidím, že ani mnohí z vás nerozumejú tomu, čo sa snažím vysvetliť. Bude to na mojom blogu a samozrejme v parlamentom archíve. Dajte si, prosím, námahu a žiadajte to, čo je spravodlivé, čo je logické a čo je potrebné na odstránenie koreňov korupcie a bezprávia.
Žiadam trestnoprávnu zodpovednosť pre zamestnancov silových rezortov, ako je justícia, polícia a prokuratúra a pre všetkých úradníkov štátnej správy, prezidentom počnúc, poslednou sekretárkou, či tajomníčkou končiac. Žiadam hmotné sankcie za chybné úradné a súdne rozhodnutia, hmotné sankcie za pochybenia v neprospech občana. Žiadam zrušenie všetkých privilégií na všetkých úrovniach spoločnosti, aby sme neklamali občanov o demokracii, ktorá je teraz iba fikciou a klamstvom.
Ja som proti odvolaniu pána ministra Boreca z ministerstva, ale som za vyjadrenie skôr nedôvery celej vláde, ktorá oklamala občanov predvolebnými sľubmi o sociálnom zmiere, o sociálnej spravodlivosti. Najbrutálnejšie boli oklamaní autodopravcovia a učitelia. Táto vláda, ktorá likviduje učiteľský stav a likviduje morálku a pracovné nasadenie učiteľov. Dal by Boh, aby sa vám, vážení zákonodarcovia, rozjasnilo a aby ste pochopili aj bez utrpenia, čo je to bezprávie, čo je to skorumpovaný súdny senát a čo je to bezprávny a skorumpovaný štát. My v takom štáte žijeme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila ako členka zahraničného výboru k situácii na Ukrajine a k nášmu vyhláseniu, ktoré máme dnes prijímať. Je to veľmi dôležité, hlavne aby aj naši občania poznali, o čom teda naši poslanci hlasujú.
Vrátim sa teda ešte späť k situácii, ktorá sa diala na Ukrajine v čase, kedy bolo to také autentické, a to bol deň 20. február 2014. V tom čase sa vyjadril poslanec Vadim Kolesničenko, poslanec hornej komory, Rady regiónov, parlamentu Ukrajiny asi takto: "Majdanovci mali zbrane ako prví. Strieľali do neozbrojených policajtov. S takými zvermi odmietam zasadať v parlamente. Títo zvrhlí, zvrhlí sociopati nesú osobnú zodpovednosť za to, čo ako zvery rozdali ľuďom zbrane. Túto zver treba súdiť, a nie s nimi rokovať. Turčynov a zver okolo neho, inak ich ani neviem nazvať, presne bez cenzúry takto to napíšem, ako to hovorím, oni začali bratovražednú vojnu, Kličko a Turčynov. Dnes, teda 20. februára, som chcel ísť na Námestie nezávislosti, kde stál a formoval sa sevastopolský Berkut. Oni mi v priebehu 40 minút oznámili, že po nich strieľali zo samopalov a šesť príslušníkov Berkut bolo ťažko zranených. Pýtali sa ma, prečo Berkut-y nedostali od vlády zbrane. Ako dlho sa tam mali udržať bez zbraní? Koľko ešte ich malo byť zabitých? Kedy sa to má skončiť? A ten pederas nám ešte povie, že ich ostreľujú snajperi. Rozprávajú rozprávky o tom, že v kabinete ministrov sedia snajperi, a vysielajú to aj na Piatom kanáli. Kto strieľal z konzervatória na príslušníkov bezpečnosti, ktorí nemali ani nepriestrelné vesty? Nemali také vesty, lebo ich poslali do zamestnania, aby zabránili masovým nepokojom podľa platných zákonov a predpisov. Tí zradcovia, resp. euromajdanci stále kohosi obviňujú, kričia, že krvavý režim, a pritom sú to oni sami, čo sú za toto zodpovední, lebo zabíjajú. Tie zvery strieľajú do svojich. Je to pochopiteľné. Prečo? Asi preto, aby vyvolali konflikt, aby položili počiatok rozpadu Ukrajiny. Teraz musíme dobre uvažovať, lebo ide o ľudské životy. Nič na Ukrajine nebude dobré, ak sa títo vlastizradcovia budú ukrývať za poslanecké mandáty. Takí ako Kličko a Jaceňuk, obaja sú rovnaké zvery. Dostali v Nemecku súhlas na rozpútanie bratovražednej vojny. Všetci sa umývajú v krvi."
Toto svedectvo bolo zo dňa 20. februára 2014 a my vieme, že do konca toho dňa zomrelo zbytočne priveľa Ukrajincov na obidvoch stranách ukrajinskej občianskej vojny. Nazývajme veci presne - to bola a možno ešte trvá - ukrajinská občianska vojna. Toto svedectvo je súčasťou videa uloženého na mnohých portáloch internetu a každý, kto pozná súčasné problémy, pozná aj toto video.
Nebudem tu opakovať fakty, ktoré ste tu spomenuli predo mnou, ale sústredím sa predovšetkým na pohľad trošku z historického hľadiska, a to prvý pohľad na Ukrajinu a Krym musí byť právne historický a druhý, pre nás dôležitejší, je nevyhnutý pohľad ekonomicko-geopolitický. Rada by som zdôraznila dva pragmatické argumenty k danému problému dnešnej Ukrajiny. Právne historický. Akisto vieme, že Krym patril odjakživa slovanským kmeňom a prvé historické pramene hovoria o Skýtoch. Ako isto všetci vieme aj to, čo znamenal pojem Kyjevská Rus. Posledné viac ako dve desaťročia patril Krym vyslovene veľkému Rusku. Vieme, čo to je. Ale málokto vie, že po druhej svetovej vojne došlo k akejsi vnútornej reorganizácii Sovietskeho zväzu, počas ktorej Chruščov doslova protiústavne súhlasil s nakreslením Krymu k mape Ukrajiny. Vtedy to akože nič neznamenalo, ale bolo to protiústavné. Porovnajme dnešnú demokraticky a referendom vyjadrenú vôľu obyvateľov Krymu. Chcú patriť tam, kam patrili dlhšie ako 200 rokov, a vyjadrili to v referende. Kto má právo im v tom zabrániť? Dávam otázku, kto má právo zabrániť krymským v ich referende vyjadrenej vôli.
Pripomeniem aj jednu nedávnu hanbu našich politikov. Ak sa pozrieme na Kosovo, tak sa musíme hanbiť, že sme USA politike dovolili tzv. humanitárne bombardovať našich vlastných, Slovanov, len aby sa presadila geopolitická expanzia USA prostredníctvom islamských teroristov. A výsledok? Terorista Hashim Thaci sa bozkáva s americkými diplomatmi a uniká haagskemu tribunálu, lebo je prezidentom Kosova. Toto máme odsúhlasiť aj pre Ukrajinu? Tento istý model? Nemáme hanbu nazývať sa demokratickým, nemáme hanbu nazývať tento proces demokratickým? Je to, musíme si povedať pravdu, je to medzištátne teroristický proces, ktorým bola zvrhnutá legitímna vláda a legitímny prezident Ukrajiny.
Druhý aspekt je ekonomicko-geopolitický. Keď vznikali vášne okolo pripojenia Ukrajiny k Európskej únii, prečo sa nikto nepýtal Ukrajincov to, čo sa Európska únia zo zákona mala opýtať. Pripomeniem zákon a slušnosť. Ak si niekto chce požičať v banke peniaze, vložia jeho identifikačné údaje do bunkovej informačnej siete. Získajú čistý prehľad o jeho podlžnostiach. Prvá vec, ktorú sa pýtajú, je, ako to všetko chcete zaplatiť. Ukrajiny, resp. ukrajinských euromajdancov sa nikto neopýtal na serióznosť ich túžob. Pani Ashtonová v tomto prípade zlyhala a zlyhali všetci europolitici, ktorí slepo podporovali euromajdanské protesty. Pripusťme, že časť Ukrajiny sa pridá k Európskej únii. Pýtam sa, kto to zaplatí. Kto bude platiť vyššie dane, aby Ukrajina mohla byť členským štátom Európskej únie? Opovážim sa tvrdiť, že ani jeden z vás, páni politici, to nebude, ale zaplatia to najchudobnejší občania Slovenska rovným dielom s najchudobnejšími občanmi Európskej únie.
Vážení, počúvajte hlas slovenského ľudu! Všetci jasne kričia, ruky preč od Ukrajiny, ruky preč od Ruska! Slovensko musí vyjadriť svoju neutralitu k ukrajinsko-ruským otázkam. Slovensko musí nechať jednať Rusko, aj keby Rusko malo obsadiť celú Ukrajinu, a preto vlastne ja, tak ako kolega Kuffa sa vyjadril, ja sa takisto v tomto vyhlásení budem zdržiavať. Môj hlas bude, teda že sa zdržím. Ďakujem za pozornosť.