Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, k predloženému štátnemu rozpočtu na rok 2016 mám vážne výhrady a žiadam vládu Slovenskej republiky, aby ich akceptovala a korigovala rozpočet v záujme pravdy a spravodlivosti predovšetkým s ohľadom na vážnu situáciu v našom štáte.
Najskôr pripomeniem moje prvé vystúpenie v parlamente v roku 2012, keď sa v tejto rokovacej sále diskutovalo o programovom vyhlásení vlády. Už v tomto prvom vystúpení som referovala o situácii v našej spoločnosti a ukázala som, ako sa strácajú peniaze zo štátneho rozpočtu. Už vtedy som prišla s riešením, ako pomôcť občanom Slovenska a vláde, ktorá každý rok oplakáva červené čísla v rozpočte štátu. Zdôvodnila som stratové procesy riadenia štátu, ktoré sú ozaj veľmi stratové. Žiadala som zapracovať do programového vyhlásenia vlády implementáciu antimobingových zákonov. Žiadala som vnútornú reformu ministerstva spravodlivosti, vrátane reformy súdov. Navrhovala som vytvorenie špecializovaných pracovných súdov. Navrhovala som zmeny v procesnom práve.
Z vládnej strany SMER nemal ochotu spolupracovať nikto.
Poslanec Chren, teda poslanec opozície dokonca si dovolil dehonestovať moju rozpravu impertinentnými poznámkami, ako nevzdelanec sediaci pri pive v štvrtej cenovej skupine. Ostatní poslanci tejto téme nevenovali žiadnu pozornosť, asi nerozumeli problémom bezprávneho štátu.
Dnes zisťujem, ako sa opozícia snaží skloňovať slová právo a spravodlivosť, ale, žiaľ, stále je to iba rétorika bez porozumenia. Nenašla som vôľu pomôcť občanom Slovenska ani tu v parlamente, ani vo vláde. Na čo sme tu a na čo sa hráme všetci, čo sme tu, keď nikto nechce vnímať potreby občanov Slovenska?
Do parlamentu som prišla s konkrétnym cieľom, pre ten cieľ ma sem poslali občana. Navrhovala som, interpelovala som, žiadala som v záujme občanov Slovenska, ale vláda s ministrami, aj s poslancami v parlamente zostali hluchí. Zo strany vlády som zažila kamufláž, niečo akože riešenie bezprávneho stavu občanov. V roku 2012 mi oznámil štátny tajomník Branislav Ondruš, že v roku 2013 sa uskutoční výskumná úloha o mobingu na pracoviskách a že v roku 2014 bude zasadať pracovná skupina na prípravu antimobingového zákona. Celá fraška mala smutný priebeh a hlúpy koniec. Výskumnú úlohu dostala docentka Andrea Olšovská z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, ona sama mi volala, čo je to mobing a že o tom nevie. Oznámila som jej, čo všetko si má naštudovať, ale vôbec som netušila, že ona má vypracovať nejaké závery. V roku 2014 som sa dozvedela, že docentka Olšovská odovzdala vypracovanú výskumnú úlohu a dostala za ňu zaplatené 16-tisíc eur z našich daní a týmto považovala vláda Slovenska úlohu za ukončenú.
Dovoľte, aby som poznamenala, že docentka Olšovská nič neskúmala v teréne, opisovala iba knihy a v závere sa vyjadrila, akoby bolo všetko v poriadku. Nenavrhla žiadne opatrenia proti mobingu. Na moju otázku pán minister Richter odpovedal, že táto vec je ukončená a nič sa ďalej robiť nebude, lebo táto vec nie je v programovom vyhlásení vlády. Prečo potom zaplatil 16-tisíc eur za niečo, čo nebolo v programovom vyhlásení vlády? A ešte to bolo urobené ako mizerná seminárka v strednej škole.
Dnes, keď sa plánuje rozpočet na rok 2016, chcem upozorniť na niekoľko štatisticky potvrdených zistení ohľadne mobingu úradov práce, justície a prokuratúry. Obhajovala som občanov proti bezpráviu na súdoch. Áno, na súdoch sa koná bezprávie. Máme zákony, ktoré sudcovia prehliadajú a súdia v prospech žalovaných zamestnávateľov, ktorí očividne a jednoznačne prenasledovali svojich zamestnancov. Slovensko je na chvoste práva a spravodlivosti. Skonštatovali to aj medzinárodné agentúry. Ja som si urobila vlastný štatistický prieskum v teréne, takáto je realita Slovenska. Mám vypracované výpovede zo 688 občanov Slovenska, ktorí boli a sú neprekonateľne prenasledovaní v zamestnaní, na súdoch, exekútormi a prokurátormi. Každý jeden prípad mal byť a mohol byť vyriešený v jedinom súdnom konaní bez verejného pojednávania, keby sudcovia chápali svoje poslanie ako poslanie k výkonu spravodlivosti. Namiesto toho sa zahmlievajú znenia paragrafov, odďaľujú sa rozhodnutia, naťahujú sa procesy ako guma. Občania sú z výkonu súdnej moci zdeptaní, páchajú samovraždy, alebo odmietajú sa dožadovať svojich práv. Nikto už sudcom neverí, lebo súdia sa iba lukratívne bohaté vrstvy spoločnosti a sudcovia sa predbiehajú, kto skôr a kto viac nadbehne boháčom.
V mnohých rozpravách tu na tomto mieste som poukazovala na úniky peňazí zo štátneho rozpočtu, a to vďaka mobbingu a zlej sudcovskej politike. Moje vystúpenie k téme nezamestnanosť odkrylo holú pravdu o úniku peňazí zo štátneho rozpočtu. Moje prieskumy v teréne to potvrdzujú. Proces, ktorý sudca mohol vyriešiť jediným zasadnutím v prospech žalujúceho prepusteného zamestnanca, sa už vlečie tretí rok. Za tým procesom dokonca dostal pokutu päťsto eur za to, že som vytýkala vo všeobecnej rovine nekompetentné a úmyselné naťahovanie procesu.
Pýtam sa vás, vládni smeráci, to si myslíte, že je v poriadku? Nezdá sa vám alarmujúce, že jedna poslankyňa stihla zmapovať takmer sedemsto prípadov mobbingu a nezákonných úradných postupov? A to som stíhala popri tom, že som aj hlasovala, aj referovala v rozpravách vždy k tej najaktuálnejšej téme. Začiatkom roka 2014 som varovala vládu pred vojnovým stavom, do ktorého nás, naše Slovensko vťahuje agresívna politika USA. Dnes vidíme útoky na pôde Európskej únie ako bežný jav. Pred ukrajinskou hranicou si zrejme budeme musieť vybudovať železnú oponu, aby sa občianska vojna alebo vojna mafiánskych a nacistických skupín nepreliala aj k nám na Slovensko. To je všetko to, čo vláda mohla vopred vyriešiť, ale nevyriešila.
Ako si to vysvetlíte, že ja to viem a celý smerácky ansábel to nevie? SMER podporil vznik nových inštitúcií, ktoré sú teplými miestami pre smeráckych vyvolencov, ale inak sú to zbytočne vyhodené peniaze. Jediné, čo dokážu napísať a častokrát po termíne, že vraj obráťte sa na súd. To by dokázal poradiť každý. Za to netreba ani platiť, ani pestovať zbytočné úrady. Ale táto totalitná vláda ich pestuje ako huby po daždi.
Porušenia ľudských práv sa neriešia v úradoch. Dobré ráno. To ste nevedeli? Načo ste otvárali nové a novšie úrady? Aby ste sa tvárili, že robíte? Áno. Aby ste sa tvárili, teda, aby ste oklamali voličov. Porušenia ľudských práv sa mali riešiť priamo na súdoch, a to jednoduchým rozhodnutím bez verejného pojednávania takzvane samosudcom. Čo je nejasné na prenasledovaní občana či už v práci alebo inde? Koľko prípadov mám citovať? Všetky, o ktorých môžem hovoriť, som osobne riešila a niektoré som dokonca obhajovala ako právna zástupkyňa grátis na súdoch. Nájdete ich v mojom súpise, ktorý budem publikovať.
V roku 2013 som pozvala poslancov, aj členov vlády na konferenciu o bezprávnom stave. Konferencia sa konala tu, priamo v parlamente. Na tejto medzinárodnej konferencii som hovorila najmä s poškodenými občanmi, ktorých svedectvá som zachytila do zborníka a rozposlala do všetkých knižníc, aby boli k dispozícii občanom.
V roku 2014 som organizovala druhú medzinárodnú konferenciu o mobbingu v Košiciach. Sem som pozvala aj Národný inšpektorát práce, priamo generálneho inšpektora. Nemal záujem. Problematika úniku peňazí už nie je na hranici porušovania zákonov. Dnes už ide o zneužívanie zákonov prijímaných tu, v tomto parlamente. Situácia sa zhoršila. Oproti roku 2012 dnes už konštatujeme oveľa ťažší stupeň bezprávneho stavu zneužívania súdnej a úradnej moci. Je už bežným javom. V slovenskej politike platí rovnako, ako na každom pracovisku, kto má za chrbtom gorilu, ten je na tom lepšie. Je mocnejší a môže pošliapavať ľudské práva, aj zákony.
Do roku 2012 bolo ticho tolerované zverstvo v ľudskom konaní. Ale dnes, dnes konštatujem otvorené a agresívne zverstvo v konaní úradov polície a justície. Ako chceme prežiť vo svete zmietanom chaose tvorenom zahraničnými intervenciami USA, keď doma, na Slovensku máme chaos?
Vláda chce odblokovať platy sudcov a prokurátorov. Pýtam sa prečo? Za aké zásluhy? V parlamente vidíme veľa rečníkov, samcov, ktorí si pestujú svoje ego. Žiaľ. Náš občan im už neverí, na Slovensku sa veľmi porušuje právo na ochranu ľudskej dôstojnosti nielen na súdoch, na pracoviskách, alebo v parlamente. Všade vidím stratu sebaúcty a nadbytok agresivity a len riešenia problémov slušných ľudí sa nikto nechytá. Keď som oslovila viacerých poslancov, štamgastov, zistila som, že pre nich je lepšie nevytŕčať z radu a stačí im, ak tichučko prežívajú v tieni samcov rečniacich spoza tohto kecpultu ako na hodine rétoriky.
Upozorňovala som aj na úniky financií v správe o Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Sme na piatom mieste v rebríčku najdrahšie platených energií medzi krajinami Európskej únie. Naši občania platia za energie, ako by sme boli najbohatší štát v Európskej únii. Všetci vieme, že je to nespravodlivé okrádanie našich občanov. Pýtam sa prečo? Bratislavčan zaplatí za kilowatt 25,69 centa, Viedenčan zaplatí o 30 % menej. Parížan zaplatí dokonca o 50 % menej. Ako je to možné? Máme predsa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Kto by však tomu veril, že takýto úrad a jeho lídri vedia zneužívať svoju moc. Ľudia to vedia. Neveria SMER-u, že to tak musí byť. Ľudia vedia. Energie sú predražené a to tak nemá byť. Niekto nás okráda. Hrôza. Na toto dávame peniaze zo štátneho rozpočtu? Na takéto úrady? A štát chce navýšiť výdavky na ÚRSO?
Pred každými voľbami sa budúci premiér chváli znižovaním cien elektriny, tepla, plynu. Ale po voľbách, po voľbách sa krivka zníženia cien zase rapídne vyšplhá do nehoráznych výšok. Príchod smeráka Holjenčíka v roku 2006 sa stal počiatkom manipulácie s cenami energií. Pred voľbami dole, po voľbách hore. Vždy najdrahšie v Európskej únii a slovenský ľud sa vždy nechal oklamať podobne, ako klamal pán poslanec Mikuláš Dzurinda. Jeden ako druhý je klamár, nehorázne podvádzate občanov. Chudobný v Európskej únii, najchudobnejší štátny občan je Slovák a táto vláda sa nehanbí klamať a zdierať chudobu.
Zopakujem, aby ste nezabudli, čo hovorím. ÚRSO nepotrebuje navýšenie financií, ÚRSO treba finančne racionalizovať a logisticky transformovať na výkonný orgán, ktorý udrží, piaty, najlacnejšie energie v EÚ, žiadame opačnú polohu, ako je dnes. Dnes je Slovensko piaty najdrahší štát, piate najdrahšie energie v Európskej únii, o 30 % drahšie ako Rakúsko, o 50 % drahšie ako Francúzsko. Každý štátny úrad má svojich právnikov, advokátov, ktorým platí peniaze. Aj títo súkromní advokáti sú platení z peňazí občanov. ÚRSO dnes udržiava na výplatnej listine až dve advokátske kancelárie, kde sú advokáti, ktorí sú platení z peňazí občanov. Takéto hospodárenie ÚRSO neprospieva ani občanom, ani cenám energií. Prečo by mal byť neefektívny úrad dotovaný ďalšími financiami? Ja v tom vidím manipulačný poplatok za manipulácie s občianskym vedomím. Klamstvá občanov sú predražené, je to irónia alebo výsmech do tvárí občanov?
Prijatím nového zákona o regulácii v sieťových odvetviach a zákona o energetike v roku 2012 úrad má už nové a prísnejšie právomoci a bude ďalej pôsobiť tak, aby rozvoj obnoviteľných zdrojov energií mal rozumné hranice, ktoré Slovensku umožnia splniť záväzok naplnenia 14 % celkovej spotreby elektriny z týchto zdrojov do roku 2020 a to tak, že ceny elektriny nezhoršia sociálnu situáciu obyvateľstva. K tejto úlohe smerovala aj rozsiahla kontrola všetkých obnoviteľných zdrojov energií, ktoré úrad v roku 2012 vykonal. V rámci fyzickej kontroly 1 217 fotovoltaických elektrární úrad zistil viac ako 300 porušení zákona. Musím v tejto súvislosti s určitým zadosťučinením konštatovať, že legislatíva vždy bola nápomocná. Nedostatky, ktoré sa vyskytli pri cenách elektriny v súvislosti s výstavbou fotovoltaických elektrární, bola do neba volajúca blamáž tohto úradu. Ešte v roku 2011 úrad vydal rozhodnutia pre fotovoltaické elektrárne, kde sa elektrina ešte nevyrábala. Jednu objavili novinári pri Brezne. Je dosiaľ záhadou, prečo sa verejnosť nedozvedela o ďalších a preto sa navýšili ceny elektriny. Tak toto sa nazýva regulácia? Kto niesol zodpovednosť za tento obrovský nedostatok? Nikto. A nepíšu o tom ani médiá. Prečo? Aj médiá sú skúpené Pentou. Občania to vedia. Videli sme, ako sa zakázalo reťazenie lekární, ale dnes je reťaz lekární v rukách Penty. A je to akože v poriadku? Otázok je viac.
Ja ako poslankyňa vidiaca do zákulisia politiky nemôžem súhlasiť s vyhlásením vlády, že ekonomické výsledky potvrdzujú skutočnosť, že regulačný rámec a regulačné prostredie bolo v sledovanom období nastavené správne a vytvorilo vhodné podmienky na vznik transparentného a nediskriminačného trhového prostredia, v ktorom mali regulované subjekty dostatočný priestor na pokrytie svojich nákladov a vytvorenie primeraného zisku. Občania majú právo vedieť pravdu o hospodárení našich vladárov.
Nedávno občania poukázali na zlé hospodárenie riaditeľky na škole v Bánovciach nad Bebravou a v Reedukačnom centre vo Vrábľoch. Na obidvoch miestach vládne politická strana SMER. Učiteľky sa boja nastúpiť do práce. Prenasledovanie v zamestnaní je také ostré a také odporné, že učiteľky podávajú hromadné svedectvá o totalitnom vládnutí na oboch miestach. Aj to je vizitka SMER-u. Nedá sa odvolať psychopatická riaditeľka, ani psychopatická riaditeľka v Bánovciach nad Bebravou, ani vo Vrábľoch. Lebo sú to SMER-om podporovaní totaliťáci. Hlboko si to uvedomujú naši občania a sledujú kauzu odborového predáka Margalu, ktorého neoprávnene prepustili v železničnej spoločnosti CARGO a súdy ani za tri roky nedokážu rozhodnúť jednoduchú právnu vec, lebo generálny riaditeľ železničnej spoločnosti CARGO si to neželá.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem vás len upozorniť v zmysle rokovacieho poriadku, aby ste diskutovali k bodu, ktorým je návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2016.

Ritomská, Mária, poslankyňa NR SR
Veď som tam. Ďakujem, som tam. Za obhajobu odborára Margalu som dostala ja pokutu. Úplne typické pre súdne procesy, je naťahovanie sporov, za čo chcú sudcovia dostať v priemere 127 eur navýšenie platov. Ak 127 eur znamená 5 %, potom ich dnešné priemerné platy sú cca 2 500 eur a po novom roku majú byť 2 627. To dostanú za to, že udržiavajú justičný teror proti sociálne slabým občanom. Každý, kto sa postaví proti totalitnej moci, je zavretý do psychiatrického ústavu. Za to dostanú také vysoké platy?
Nedávno sa mi sťažoval sused, že jeho manželku zavreli súdnym rozhodnutím do psychiatrickej liečebne s diagnózou schizofrénia. Je to výsmech celej psychiatrii, aj justícii do tváre. Každý odborník vie, že 60-ročná žena nemôže byť schizofrenička, keďže nikdy predtým nebola duševne chorá. Ale my vieme, čo je motívom pre psychiatrov. Majú prázdno v liečebniach a chcú si zarobiť posudkami, takže každého, kto sa sťažuje na svojich nadriadených, vyhlásia za paranoidného alebo za schizofrenika a zavrú ich do liečebne. Pýtam sa prečo, ak nikoho neohrozovala? Alebo ohrozovala štátnu moc totaliťákov? Za to ju treba zavrieť v spolupráci psychiatrov a sudcov? Za to budú platení stále viac a viac? Opoziční poslanci nepochopili svoju úlohu a svoje postavenie. Pre vysvetlenie občanom ešte uvediem. Vláda predloží do parlamentu zákon, poslanci SMER-u si ich schvália a opozícia si utrie nos, nič si nevyplače. Moje prejavy vždy prinášali riešenie, ktoré ale vládnuca strana nechcela prijať. Potvrdil mi to aj štátny tajomník Branislav Ondruš 9. novembra 2015, keď mi povedal: "Vyhrajte voľby a potom to riešte."
Irónia sa žiadnemu politikovi nevyplatila. Táto vláda by mala padnúť do zatratenia za všetky klamstvá, ktorými manipuluje občanov Slovenska. Som proti navýšeniu financií v rozpočte pre justíciu, pre prokuratúru a pre ÚRSO. Vyzývam poslancov parlamentu, aby o tom hlasovali, aby odmietli navýšenie financií v týchto troch rezortoch, aby rozhodovali o presmerovaní peňazí na príspevky matkám a ich detí a tiež v prospech učiteľov. Žiadam predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby o tomto návrhu ku zmene v štátnom rozpočte na rok 2016 dal hlasovať takto: Prostriedky navýšenia určené pôvodne na prokuratúru presmerovať pre nezamestnané matky, ktoré vychovávajú deti priamo ako materský príspevok po celú dobu, kým matka nepracuje a vychováva a stará sa o dieťa až do ukončenia vzdelania hoci aj dospelého dieťaťa. Prostriedky navýšenia určené pre justíciu presmerovať ako finančný príspevok na výchovu detí, na každé dieťa ako konkrétnu sumu pre potreby dieťaťa až do jeho ukončenia štúdia. A prostriedky navýšenia určené pre ÚRSO presmerovať pre učiteľov základných a stredných škôl ako tabuľkové navýšenie platov učiteľov.
Ďakujem za pozornosť.

202.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som aj ja sa zapojila do tejto diskusie a zopakovala históriu islamu, aby sme si všetci uvedomili, kde robia chyby politici Európskej únie. Všetky európske vlády evidentne ignorujú silu, ktorá sa tu objavila a ktorá je manipulovaná zo zámoria. Vysvetlím ďalej.
Islamská moc postavená na odkazoch proroka Mohameda, arabským menom Mohamed Ibn Abd Alláh Ibn Hášim, žil od roku 570 do 632. Má podobnú históriu ako kresťanstvo. Ihneď po smrti svojho zakladateľa sa moc islamu rozšírila z Arabského polostrova do prednej Ázie, severnej Afriky, odtiaľ na sever do dnešného Španielska. Omajovci a z nich prvý Abu Bakar ovládol celý Arabský polostrov. Druhý Omar položil základ centralizovanej moci Arabskej ríše. Osman zostavil Korán v roku 653. Zničením Kartága v roku 698 Omajovci ovládli severnú Afriku a navždy zničili vládu Byzancie v severnej Afrike. Pyrenejský polostrov, čo je dve tretiny dnešného Španielska, definitívne ovládli v roku 718. Na východe na Arabskom polostrove Abásovci vyvraždili umajjovskú dynastiu v roku 750. Jediný Omajovec prežil v Španielsku. Volal sa Abd al-Rahmán, žil v Cordóbe a tá sa stala hlavným mestom Cordóbského emirátu.
V 10. storočí bol Cordóbský emirát najvyspelejší štát Európy. Ovládal dve tretiny dnešného Španielska až do vzniku reconquisty, keď kresťania Kastílie, Aragonu, Navary a Portugalska s pomocou pápežských križiakov porazili Maurov v roku 1212 v bitke pri Las Navas de Tolose. Definitívne kresťania porazili omajovské vojská až v roku 1492 obsadením pevnosti Granada. Týmto dátumom skončila reconquista, boj proti islamu na Pyrenejskom polostrove. Celých 700 rokov ovládali mohamedáni až dve tretiny dnešného Španielska. Keby nebolo majordóma Karola Martela, ktorý v roku 732 zastavil postup islamu šíriaceho sa smerom na sever a podobne, keby nebolo Karola Veľkého, ktorý v roku 774 zastavil postup Omajovcov a vytvoril španielsku marku, tak dnes by sme boli všetci islamsky vychovaní.
Na východe Európskej únie sa arabský svet šíril mocou Abbásovcov, a to od roku 750, kedy obsadili Byzanciu. Rozpínavosť islamu na východe Európy zastavili križiacke výpravy, ktoré mali pomáhať Byzancii. Islamská ríša na východe sa rozpadla na emiráty, z ktorých jeden najmenší v roku 1300 v Prednej Ázii dal zrod veľkej Osmanskej ríši. Osmanská ríša obsadzovala európske krajiny až po Moháč, kde v roku 1526 v bitke pri Moháči porazili Uhorské kráľovstvo. Z nášho územia boli Osmani vyhnaní až po porážke pri Viedni dňa 12. septembra 1683. Osmani pretrvali v Albánsku a Bulharsku až do roku 1912, Osmanská ríša definitívne zanikla v roku 1918.
Proti sile islamu sa dnešná Európska únia stavia pochabými roztržkami okolo imigrantov. Bruselskí politici a vlády krajín Európskej únie sa bezmocne prizerajú, ako imigranti prelomili hranice Schengenu. Vznikli nepríjemné otázky typu: Existuje vôbec nejaká hranica Schengenu? Ako sa to mohlo stať? Kto tu vlastne zlyhal?
V prvom rade zlyhali politici Európskej únie, ktorí svojou nevzdelanosťou prispeli k šíreniu islamu znova na juh a východ Európskej únie. Stalo sa to v polovici 60. rokov minulého storočia, keď politika USA začala svoju dvojstrannú úlohu na Strednom východe. Vyzbrojovali nielen Izrael, ale aj palestínsky odboj proti izraelskej vláde. Postupne vznikali centrá školiacich a výcvikových stredísk, kde experti U. S. Army cvičili islamské partizánske oddiely. Vznikali prvé strediská Al-káidy, ktoré boli financované z petrodolárov od arabských šejkov a riadené boli súkromnými aj oficiálnymi expertmi USA. Participovali na nich agentúry CIA a neskôr aj NCA. V Afganistane títo hrdlorezi vytvorili ohniská Talibanu. Keď šéfovia Pentagonu už nemali proti komu bojovať v Afganistane, keď sa ruské vojská stiahli z Afganistanu, Pentagon presmeroval hrdlorezov do južných oblastí Európy. Konkrétne na južné a východné oblasti Juhoslávie, kde sa islamskí teroristi mohli pohybovať voľne a mohli terorizovať kresťanské obyvateľstvo. Popri aktivitách na juhu Európskej únie rozbehli americké teroristické skupiny svoje aktivity v strednej a neskôr aj v severnej Afrike. Cieľom týchto neoficiálnych, ale amerických misií bol chaos, tvorba chaosu. Chaos a teror v Afrike bol dôvodom pre vstup washingtonskej oficiálnej pomoci na územie zachvátenej chaosom. Táto taktika bola uplatnená aj vo vojne v Juhoslávii. Podobne bola uplatnená v Juhoslávii, neskôr v Líbyi, Egypte a na Ukrajine. Všade tam sa nastolila tzv. demokracia podľa amerického vzoru. V Kosove vznikla jedna z najväčších amerických základní. Prečo? Každý rozumný človek vie prečo.
Teraz chceme riešiť imigračný problém v Európskej únii. Pýtam sa: Viete, prečo USA odmietajú jednotný postup s Ruskom spoločnej pomoci legitímnej sýrskej vláde? Lebo potom by sa minuli cieľom všetky ich doterajšie aktivity. Z hľadiska USA bolo by zbytočné vyhnať islamistov zo Sýrie, ak nemôžu zaviesť americký dolár v Sýrii, ak nezavedú v Sýrii americký systém demokracie, ak si Američania nepodmania Sýriu. Nepáči sa mi to a viem, že sa to nepáči ani občanom Slovenska. Načo sú tu americké vojská, kto nás ohrozuje? Také hlúposti, že vraj Rusko je nepriateľ, to môžu hovoriť nevzdelaným Američanom, ale Európa si dobre pamätá, ako sa Rusko zbavilo totality. Sankcie proti Rusku ochudobneli Európsku úniu, ale neškodia Rusku. Prečo to vlastne robíme?
Najtotalitnejšia vláda na svete je vláda USA. Občania USA majú garantovanú slobodu, pokiaľ ich nezastrelí policajt. USA diktujú svoju politiku všetkým podmaneným krajinám. Chceme byť aj my podmanení?
Opýtam sa inak: Prečo utekajú občania Afganistanu, Sýrie, Líbye, prečo? Lebo tam vládne chaos, americký riadený chaos. Vezmite si Sýriu, bombardujú civilné sídla a zametajú cestu pred islamskými radikálmi, len aby porazili legitímnu vládu Sýrie. To je demokracia? Vyzbrojovať teroristov a bombardovať civilov? To isté sa dialo aj na Ukrajine. Keby nebolo ruskej pomoci ruským občanom v Ukrajine, určite by sa Američanom podaril ich plán. Mali v pláne geopolitické ovládnutie Ukrajiny. Že sa tak nestane, to nie je zásluha demokratickej Európskej únie, ale je to zásluha Ruskej federácie, ktorá úspešne bojuje proti všetkým formám nacizmu a terorizmu.
Európska únia sa správa ako otrok americkej moci, dokonca aj na vlastnú škodu zavádza sankcie proti Rusku. Znova sa pýtam, prečo si Európska únia nemôže vytvoriť vlastný vojnový arzenál bez USA? Prečo Európska únia neprijme ponuku Ruska a nespojí s Ruskom svoje úsilie na vyhnanie radikálov odvšadiaľ: zo Sýrie, z Afganistanu, z Líbye, z Palestíny? Na dohodu s Ruskom nepotrebujeme USA, Rusko už dávno dokázalo svoje demokratické a obchodné spoľahlivé partnerstvo. Demagógiu o ruskej hrozbe odmietam ako zlý humbug amerického pôvodu.
Navrhujem toto: Politici V4 nech navrhnú v Európskej únii obrat vo vojenskom zameraní na vlastnú obranu, to znamená zrušiť záväzky s USA, vytvoriť dohody s najbližšími susedmi, a to je v prvom rade Rusko a potom Turecko. S týmito štátmi spoločne poraziť Amerikou vytvorené gorily nazývané Al-káida, Al-nusra, ISIL, Islamský štát a pod. Ak toto Európa neurobí, pohltí nás Washingtonom riadený chaos. Čaká nás rozvrat a skutočná invázia cudzích národov a teroristov a Washington nás príde oslobodzovať podľa svojich potrieb. A znova sa pýtam: Chceme byť terčom teroristov a potom terčom USA, ako sme to videli v Juhoslávii? Chceme sa stať satelitom USA? Veď už dnes vidíme, že Európska únia sa správa ako kolónia Washingtonu. Rozmýšľajte, vážení politici!
Ďakujem za pozornosť.

80.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som sa zapojila so svojím názorom na dnešné práve prebiehajúce tajné voľby jedného člena Správnej rady Ústavu pamäti národa a dvoch členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa.
Vládna strana ponúka nomináciu mladého kandidáta, historika pána Pekára, čo je síce zdatný, ale málo skúsený historik. Chýbajú mu skúsenosti nadobúdané vekom. Viac sa o ňom dočítame na Wikipédii, kde má svoj osobný profil. Nikde sa však nedozvieme o ňom, či dokáže v Ústave pamäti národa evidovať a dokumentovať všetko tak, ako bolo, resp. či nebude manipulovať s dokumentmi, ako sa to stáva v prípade, keď mladý človek dostane veľkú právomoc a pocíti ťarchu zodpovednosti. Nie vždy dokáže zachovať odstup od politického lobingu. To nehovorím ako fakty k jeho osobe, ale ako skúsenosť s mladými šéfmi, čo sa bežne stáva, a to aj na poli historiografickom. Prehnané rusofóbie, aké zažívame v týchto dňoch, ktoré nám očkujú nacistické kruhy z USA, sú v príkrom rozpore s poslednou 25-ročnou hospodárskou skúsenosťou v obchodoch s Ruskou federáciou. (Ruch v sále.) Mladí a hlúpi politici, niektorí aj starí, ale vo výnimočnom menšom počte sú schopní dohnať Slovensko až do vojny. Podobné prejavy rusofóbie vidíme aj vo vyjadreniach mladých historikov.
Náš Ústav pamäti národa má byť striktne objektívny a predovšetkým detailný vo faktoch. Nový člen Správnej rady Ústavu pamäti národa má nahradiť pána Arpáda Tarnóczyho, ročník 1936, ktorý bol kedysi aj politický väzeň. Musíme zvážiť, či kandidát z druhej generácie po ňom je vhodný. Ja si dovolím navrhnúť na zváženie celému prítomnému poslaneckému spoločenstvu, aby sme zvážili skúsenejšieho kandidáta z radov zamestnancov Ústavu pamäti národa, ktorý bude posilňovať tri úlohy historickej objektivity, a to dostupnosti, detailnej dokumentácie a všeobecného sprístupnenia dokumentov Ústavu pamäti národa pre každého. Pokiaľ si pamätáme slová nášho skvelého disidenta blahej pamäti Ing. Janka Langoša, zakladateľa Ústavu pamäti národa, tak toto sú hlavné ciele existencie Ústavu pamäti národa.
Na základe práve povedaného vám oznamujem meno kandidáta. Je ním od začiatku v Ústave pamäti národa zamestnaný a osobne pamätajúci zakladateľa Janka Langoša terajší zamestnanec Ústavu pamäti národa, kandidát pán Stanislav Labjak. Pán Stanislav Labjak pracuje v Ústave pamäti národa od prvých dní činnosti ústavu. Má skúsenosti s úlohami vedúceho oddelenia digitalizácie a elektronického spracovania dokumentov, ktorú funkciu vykonával od marca 2004 ako vedúci oddelenia. Potom pracoval v sekcii evidencii a v súčasnosti pracuje v sekcii Oral history. Zároveň je aj koordinátorom vzdelávacích projektov. Pán Stanislav Labjak sa narodil v roku 1955 v Goralskej obci Oravské Veselé na severe, na hraniciach s Poľskom. Pochádza z 8 detí, z kresťanskej roľnícko-robotníckej rodiny. Vyštudoval elektrotechnickú fakultu, špecializáciu elektronické počítače v roku 1970 a následne pracoval 6 rokov na Slovenskej akadémii vied. Vo voľnom čase sa venoval filozofii a teológii. Spolupracoval s tajným biskupom Mons. Jánom Chryzostomom Korcom. Za minulého režimu v 1988 spolu s tajným biskupom Korcom spoločne zostavili publikáciu "Bratislavský veľký piatok". Za aktivity v minulom režime bol mu priznaný štatút účastníka protikomunistického odboja. Koncom roka 1989 odišiel do Ríma, doplnil si štúdiá a pracoval v slovenskom oddelení Vatikánskeho rozhlasu. Celý jeden rok strávil v Kanade a v USA, kde obnovoval kontakty s elitami slovenskej emigrácie. Po návrate na Slovensko pracoval ako šéfredaktor Vydavateľstva Dobrá kniha. Pracoval aj v oblasti informatiky, v Bankovom zúčtovacom centre Slovenska a v Slovenskej sporiteľni. V Ústave pamäti národa pracoval na evidenciách, ktoré súvisia s arizáciami, holokaustom, lustráciami, evidenciami Štátnej bezpečnosti a inými dokumentmi bývalého režimu. Napísal niekoľko odborným článkov a osobitne sa zaujíma o problematiku interdisciplinárneho pohľadu v duchu preambuly Ústavy Slovenskej republiky, o naplnenie úloh Ústavu pamäti národa, tak aby sa chyby minulosti neopakovali. Som presvedčená, že kandidát pán Stanislav Labjak si bude plniť svoje úlohy v rade Ústavu pamäti národa s plním nasadením a objektívne usmerniť činnosť Ústavu pamäti národa v prospech úplnej a reálnej informovanosti ľudu Slovenskej republiky, aby sa nestrácala pamäť národov žijúcich na našom území Slovenska.
Pre uvedené fakty si dovolím cteným prítomným poslancom Národnej rady navrhnúť, aby s čistým svedomím a v dobrom vedomí schválili kandidáta pána Stanislava Labjaka.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
No ja by som len toľko, vlastne tuná pán Bagačka v podstate len tiež dokázal, že to zlo, ktoré sa tu šíri, pokračuje ďalej.
Pani Hufková, tak by som chcela povedať, že vlastne tie, ja som rozšírila len ďalší prečin, na ktorý by sme mali poukázať v prípade odvolávania pána ministra Počiatka.
A pán Margala, tak, nie pán Margala, ale pán Bublavý, no on pozná pána Margalu tak, že i keď tu chváli sa, že má nejaké sociálne cítenie voči tomu, ale len tiež dokazuje, že v akej spoločnosti žijeme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister, dovolím si aj ja vyjadriť v tejto situácii k tomu odvolávaniu pána ministra, pána Počiatka. Dôvod, pre ktorý má byť minister odvolaný, je v tendri Národnej diaľničnej spoločnosti. Pre tender, v ktorom sa skrýva možný podvod. Hlavným argumentom opozície sú kritériá súťaže, ktoré boli stanovené účelovo, čím sa podľa ich tvrdenia neuskutočnila legitímna súťaž. Vláda však trvá na tom, že celý proces verejného obstarávania bol legitímny. Vláda však klame. Predseda vlády pán Fico by sa mal zamyslieť nad pojmami transparentný a legitímny.
Tender je nelegitímny, lebo nie je transparentný. My nevieme, kto osobne zvíťazil, kto osobne si bude hojne nadužívať z peňazí slovenských občanov. Je to pán Počiatek alebo pán kráľ a jeho dvorná družina Penta?
Mne osobne ako poslankyni, ktorá obhajuje poškodených občanov, najviac vadí arogantný postoj pána Počiatka k osudom pracujúcich v súkromnej akciovej spoločnosti Cargo, kde všetky akcie vlastní štát. Pridávam sa teda k hlasom, ktoré chcú odvolať pána Počiatka a upozorňujem na Počiatkovu aroganciu voči zamestnancom v Železničnej spoločnosti Cargo, kde prepúšťajú zamestnancov. Je to akciovka, ktorú ovláda pán Počiatek ako minister dopravy, ale vôbec mu nevadí, že generálny riaditeľ a vedenie Carga si šafária s osudmi ľudí horšie ako za fašizmu. Prepustili predáka odborov pána Margalu po nafingovanej intrige. Najprv mu povedali, že nech ide k lekárovi a nech sa dá vyšetriť. Išiel. Počas pobytu u lekára mu dali neospravedlnenú absenciu a okamžité prepustenie z pracovného pomeru. Naše súdy nedokážu tento primitívny príklad dvojnásobného bezprávia rozsúdiť a spor trvá už pomaly dva roky. To, čo malo byť rozsúdené začiatkom roka 2013, to sa ešte stále iba pojednáva.
Napísala som interpeláciu pánovi Počiatkovi a ten mi odpovedal, že súd o kauze pána Margalu ešte nerozhodol. Ale ja som od neho nežiadala, aby komentoval, či súdil, ja som od neho žiadala personálnu zmenu vo vedení Carga, lebo vedenie Carga nepozná zákony.
Prvé porušenie zákona bolo v tom, že prepustili človeka na základe krivého obvinenia, že absentoval v práci, pričom ten človek splnil iba ich príkaz, išiel k lekárovi a mal potvrdené, že bol u lekára.
Druhé porušenie zákona bolo v tom, že prepustili odborového predáka prezidenta Odborovej organizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia.
Ak pán Počiatek stojí za tým, že generálny riaditeľ neurobil chybu, tak potom musí byť odvolaný a vymenený sám arogantný minister Počiatek. Železničná spoločnosť Cargo si dovoľuje prepúšťať zamestnancov v dobe, keď ostatné železničné spoločnosti prijímajú nových zamestnancov a kupujú nové súpravy. Pán Počiatek si myslí, že popularita vlády SMER-u je skalopevná. Dobre, nech si nechá ten názor, nech si to myslí, ale opýtam sa ešte jedno. Dala vláda dvom okrajovým vrstvám občanov cestovanie zadarmo. Myslí si, že s tým uspokojila občanov Slovenska? Prečo nemôžu cestovať zadarmo aj občania, ktorí chodia do práce? Opýtam sa - čo ďalej?
Prečo tvrdí minister spravodlivosti, že justícia má právo na valorizáciu platov, keď vláda tvrdí, že hospodárstvo ešte nemôže valorizovať DPH? Robert Fico sľúbil, že ak vyhrá voľby, zníži DPH. Neznížil, lebo vraj je na tom biedne naša štátna kasa. Ale pre justíciu máme?
Vážení vladári SMER-u, buďte láskaví a neopíjajte rohlíkmi občanov Slovenska. Vaše marketingové ťahy s cestovným zadarmo smrdia kupovaním voličov a smrdia ešte viac. Smrdia zakrývaním tieňovej ekonomiky, ktorú si organizujete poza búčky v schránkových firmách. To platí najmä o tých ministroch, čo sa rozhadzujú a zdobia sa ako šejkovia. Počiatkove hodinky sú už reklamou na internete. Koľkokrát boli sfotené? Pýtam sa, kto spraví audit na Počiatkovu peňaženku? Evidentne nikto. A vláda o to nemá záujem.
Vážení poslanci SMER-u, kto z vás chce byť sluhom na kráľovskom dvore podvodníkov? Je to na vašom osobnom svedomí, je to vaša sebaúcta, ako budete hlasovať. Preferencie SMER-u sa ukazujú ako podvodom získané, lebo podvedení boli učitelia a všetci tí ľudia, ktorí túžia po spravodlivej justícii. Prokurátor Čižnár nevidel nič zlé na prípade pána Margalu, nevidel ani pán Borec, nevidel ani pán Počiatek. Keďže vinníkom za stav Železničnej spoločnosti Cargo je sám Počiatek, tak prosím, aby ste ho odvolali. V civilizovanom svete za úradne spôsobenú krivdu sa platí miestom.
Pán premiér sľuboval, že napraví katastrofálnu situáciu v justícii. Žiaľ, situácia je ešte horšia. Stala som sa prenasledovanou poslankyňou. Mám tú česť byť martýrom spravodlivosti za to, že obhajujem poškodeného občana. Dostala som poriadkovú pokutu nie zato, že som nemenovala a neurazila sudkyňu, ale zato, že obhajujem neprávom prepusteného prezidenta železničných odborov. V tomto hnijúcom právnom bordeli sa dobre žije iba luhárom, podvodníkom, vrahom, exekútorom a schránkovým firmám. Exekútori sa správajú horšie ako vrahovia. Nepozrú sa ani do tváre občana, ktorého likvidujú. Toto je právne kupliarstvo. Štát je právny pasák a exekútori sú právne prostitútky - mám povedať, že česť výnimkám? Nie, nepoviem, poviem to inak - ukážte mi tie výnimky? Okresný súd Bratislava 2 si zosnoval komplot s Krajským súdom Bratislava zato, že obhajujem a žiadam právo pre pána Margalu. Poslali mi dve rozhodnutia v jednej obálke. A z nich jedno uznesenie o poriadkovej pokute. Dôvodom je vymyslené udanie, ktoré na mňa podala, Krajský súd Bratislava, jedna sudkyňa menom Buchalová z Okresného súdu Bratislava 2.
V tomto štáte sú prenasledovaní iba slušní a poctiví občania. Slovo právnik sa stáva synonymom pre biely golier v podsvetí. Aký význam má slovo poslanec? Komu slúžite poslanci SMER-u? Schránkovej firme, justičnému bordelu? Vážení, zobuďte sa! Ak nechcete byť vyplavení revolučnou krvou, tak sa zobuďte a zatlačte na ten správny gombík. Občania Slovenska chcú spravodlivosť, transparentnosť a legitimitu v každom čine všetkých tých, ktorí stoja nad nimi, policajtmi počnúc, prezidentom končiac. Všetci majú byť spravodliví, transparentní a konať majú legitímne. Zatiaľ to všetko chýba.
Pán Počiatek nahneval všetkých, ktorí túžia po slušnom živote. Mal by odísť z verejného života. Na tri písomné intervencie v zmysle porušenia práv zamestnanca Železničnej spoločnosti Cargo som dostala tri nezmyselné odpovede plné ponaučení a dešpektu, ponižujúce moju osobu, ignorujúce osobu poškodeného občana Margalu. Ale ani jedna odpoveď sa nezaoberala meritom veci. Všetci sú múdri a nikto z nich nevie, čo je jeho povinnosť. To sú naši vladári. To sú bubliny, prázdne klasy vysoko zdvihnuté, a nie vladári. Musím poznamenať, že títo bubliňáci nevedia ani to, že ich kompetencie boli narušené, a zosmiešnené. Sami sa zosmiešnili, lebo sa hrajú na právnický pingpong, podobne ako naša špinavá prostitútka justícia.
Vec pána Margalu mala byť riešená medzirezortne na zasadnutí vlády, lebo sa jedná o závažné porušenie práv občana v kompetencii dvoch ministrov a jednej akciovej spoločnosti pod riadiacou taktovkou vlády Slovenskej republiky. SMER o sebe tvrdí, že je sociálnou demokraciou. Pýtam sa - akou? Takou, ktorá strieľa z mafiánskych pušiek po pracujúcich? Takou?
Dnes som dostala vykonštruovanú pokutu 500 eur od zmanipulovanej sudkyne Buchalovej. Zajtra vari dostanem guľku? To je tá transparentnosť a legitimita, na tomto sa chcete zúčastniť spolupáchateľstvom? Chcete podržať vášho hadieho ministra Počiatka s jeho schránkami? Chcete mať ruku na spúšti, ktorá ma odstrelí? Chcete podpísať vykonštruovanú pokutu, ktorú mi poslala Buchalová z Okresného súdu Bratislava 2?
Uveďte mi skutočnú príčinu prenasledovania pána Margalu. On ako odborový predák nesúhlasil s hromadným prepustením iných zamestnancov Železničnej spoločnosti Cargo, preto sa stal obeťou prenasledovania zo strany vedenia Železničnej spoločnosti Cargo. Takýto chaos pestuje vláda na svojej hrudi.
Vážení poslanci SMER-u, oslovujem vás, lebo máte rozhodujúcu väčšinu v tejto chyži. (Zasmiatie sa v sále.) Uvedomte si, ste na očiach občanov, odvolajte Počiatka a pritvrďte muziku, aby justícia rozhodovala podľa zákonov platných v tejto republike. Aby zdravotníctvo neklamalo, ale liečilo, aby prokuratúra dozorovala to, na čo má dohliadať, aby si každý plnil svoje úlohy, iba to a nič iné.
Pán Počiatek nemá miesto vo vláde, zlyhal už druhýkrát. To sa nedá zakryť, aj keď sa tvárite, že to je neviditeľné. Nehrajme teda sprostú hru, žime poctivo a úctyhodne, stlačte gombík za odvolanie Počiatka, nepozerajúc na palec pani Laššákovej, ona nevie, čo ukazuje.
Ďakujem za pozornosť. (Zasmiatie sa v sále.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som sa trochu zamerala na túto problematiku hlbšie, ako doteraz sme tu počuli od kolegov poslancov. Začnem asi takto, už vo februári tohto roku som upozorňovala na možný vývoj na Ukrajine a mnohí ste sa na to pozerali veľmi skepticky. Dnes je pravdou konečne to, čo oficiálna politika Bruselu nechcela priznať. Ukrajinu usvedčujú nemeckí občania z úmyselného zostrelenia civilného malajzijského lietadla. Rusko posiela humanitárnu pomoc a zbrane do juhovýchodnej Ukrajiny. Prečo asi? Povedala som to už vo februári, keď kyjevské oficiality zatajovali pozvánku amerických súkromných žoldnierov, aby streľbou rozpútali oheň nacistického puču presne podľa plánov USA. Dnes sú tým plné už aj noviny. Onoho času pán Šebej vyhlásil, že je to internetový odpad. Dnes ako vidím, skôr by som povedala, že on sa stáva politickým odpadom, lebo nepozná históriu a zákonitosti agresívnej politiky USA. Malajzijská vláda sa ospravedlnila vláde Ruskej federácie za obvinenia, že zostrelili ich lietadlo. Nemci žalujú kyjevskú vládu zo zabitia ich príbuzných v tom malajzijskom lietadle. A počuli sme všetci, koľko klamstiev natárali kyjevskí nacisti, že vraj rakety zem - vzduch, že sankcie a podobne. Dovoľte mi malú pripomienku. V deň, keď bolo zostrelené malajzijské lietadlo nad Ukrajinou, vtedy lietali v tom vzdušnom priestore dve americké stíhačky, ktoré vzlietli z poľskej základne, ale lietali tam aj dve ukrajinské stíhačky. Jeden z ukrajinských pilotov neskôr priznal nemeckým vyšetrovacím orgánom, že na lietadlo strieľali najprv guľometom a potom ho zostrelili raketou vzduch - vzduch. To isté potvrdila aj čierna skrinka, a preto sa malajzijská vláda ospravedlnila.
Vážení poslanci, skôr ako sa dohodneme na nejakom vyhlásení vo veci Ukrajiny, navrhujem, aby sme žiadali tlmočenie presného obsahu čiernej skrinky zostreleného malajzijského lietadla. Ak toto neurobíme, bude to sobáš so zločincom. Ďalej by sme mali požiadať Európsky súdny dvor v Haagu, aby vyšetril mieru zavinenia kyjevskej vlády na genocíde v juhovýchodnej Ukrajine. Ak toto neurobíme, môžeme si strčiť všetky rečnícke nuansy o demokracii za klobúk a môžeme si pískať pochod padlých bojovníkov. Skončíme v politike ako nedôveryhodné beštie, ktoré schvaľovali zabíjanie ruských civilov len preto, že Rusi žiadali naspäť svoje práva na druhý úradný jazyk, ruský jazyk. Kvôli tejto požiadavke ich kyjevskí nacisti vyhlásili za teroristov a hlupáci v Bruseli im to zhltli aj s navijakom.
Nakoniec chcem vás ešte upozorniť na veľmi závažný fakt, o ktorom sa zatiaľ hovorí iba v zákulisí vyšetrujúcich orgánov v Rusku, ale čoskoro bude medializovaný aj s dôkazmi. V ten deň, keď kyjevská vláda dala pilotovi príkaz na zostrelenie malajzijského lietadla, došlo k hrubému omylu. V tej dobe malo letieť nad Ukrajinou lietadlo prezidenta Putina. Nepoznáme dôvody, prečo sa Putinovo lietadlo z Argentíny oneskorilo o 40 minút. A nevieme ani to, prečo malajzijské lietadlo odklonilo svoj let smerom na sever. Ono totiž vôbec nemalo letieť nad Ukrajinou. Vzniklo podozrenie, že ukrajinsko-americký komplot bol namierený ako atentát proti lietadlu prezidenta Putina.
Vážení poslanci, preto by sme mali žiadať od Európskej únie preklad doslovného obsahu čiernej skrinky z malajzijského lietadla zostreleného nad Ukrajinou a tiež vyšetrenie kyjevskej vlády, do akej miery zavinila genocídu Rusov na juhovýchode Ukrajiny. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, chcem doplniť do rokovania parlamentu nasledovné dva body. Nikto sa občanov nepýtal, tak sa opýtajme aspoň poslancov Národnej rady, kto ako vníma túto vec: po prvé, žiadam hlasovať o nesúhlase s prítomnosťou cudzích vojsk NATO na území Slovenska; a po druhé, žiadam, aby sme hlasovali o zrušení zmluvy Slovenska s NATO.
Uvediem prečo. Správy z Walesu hovoria, že na Slovensku chcú USA vybudovať základne NATO maskované akože logistikou či skladmi munície. Vieme, čo je armádna logistika. Sú to predovšetkým komunikačné uzly, teda cieľ najvyššej priority. V júli pán premiér Fico povedal, že on je proti prítomnosti USA vojsk. Na Sliači cvičia americkí vojaci už od 1. júna 2014. Prečo nás klame naša vláda? Máme čakať na popravu pokorne ako ovce...? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ombudsmanka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovolím si prispieť k správe verejnej ochrankyne práv aj ja svojím názorom. Za vznik tohto nezávislého a zároveň bezzubého štátneho úradu zodpovedá Európska únia. Nielenže netrvali na tom, že verejný ochranca práv musí mať právo a zodpovednosť, ale dokonca sa žiadalo, aby nemal ani právo, ani zodpovednosť. Mal byť od začiatku len akýmsi ústavným apelantom.
Od roku 2001 je pôsobnosť verejného ochrancu práv garantovaná v ústave a v zákone 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a vzťahuje sa výlučne na ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb v prípadoch, keď k porušovaniu práv dochádza konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy.
Verejný ochranca práv nám vo svojej správe predkladá svoje poznatky o nedodržiavaní základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb orgánmi verejnej správy a jeho návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Časť podnetov od občanov, s ktorými sa obracajú na verejnú ochrankyňu práv, je o právach maloletých detí. Podávatelia, obvykle rodičia, vyjadrujú svoju nespokojnosť s postupom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka a tiež aj s postupom súdov v konaní. Najčastejšie dôvody sťažností sú na kolíznych opatrovníkov, ktorí svojimi postupmi porušujú rodičovské práva a teda aj práva detí na rodičov. Deti majú svoje neredukovateľné právo na rodičov. Parafrázujem najčastejšie chyby spomínané v správe verejnej ochrankyne práv: kolízny pracovník porušuje práva dieťaťa; kolízny pracovník je zaujatý v prospech druhého rodiča; kolízny pracovník nekoná s oboma rodičmi, ale iba s jedným; kolízny pracovník sa nevhodne správa voči dieťaťu a voči rodičovi; kolízny pracovník nepoctivo a zaujato zisťuje sociálne vzťahy medzi dieťaťom a rodičmi; kolízny pracovník podáva súdu neobjektívne správy o sociálnom náleze; a nie nakoniec je bežná ostrá výhrada proti dlhotrvajúcim konaniam súdov.
Vzájomná súčinnosť súdov, úradov práce, odborov sociálnych vecí a rodiny pri vykonávaní funkcie kolízneho opatrovníka nezabezpečuje každému dieťaťu možnosť byť vypočuté v každom súdnom konaní, ktoré sa ho dotýka. Porušuje sa tým článok 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa. Z prieskumu verejnej ochrankyne práv vyplýva, že kolízni opatrovníci zisťujú názor dieťaťa iba vtedy, ak ich o to požiada súd. Porušenie práv dieťaťa je v tom, že pred súd mali byť predložené kompletné svedectvá a názory všetkých zúčastnených strán, teda najmä zo strany dieťaťa. Právo vyjadrovať svoje názory je dieťaťu garantované článkom 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Toto právo je vždy porušené, ak si uvedomíme, že dieťa je schopné vyjadriť svoj názor na otázku, s kým chce byť, už vo veku 18 mesiacov. Nemusí to byť vyjadrené rečou, stačí gesto. A dôkazom o vôli dieťaťa má byť videozáznam o vyjadrení o tomto geste alebo gestách dieťaťa. Podľa tohto dohovoru, citujem, "sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva".
Verejná ochrankyňa práv usvedčuje štát z porušovania neredukovateľných práv dieťaťa. Neredukovateľné práva dieťaťa - zákonmi garantované a predsa porušované - sú tieto: rovnaké občianske práva, na ktoré je dieťa spôsobilé, tak ako má práva každý občan štátu, teda právo na svoje vyjadrenie o sebe, ak je na to spôsobilé, má na to neredukovateľné ústavné právo a zaručuje mu to aj dohovor, článok 12 ods. 1. Dieťa má právo, a to neredukovateľné právo na oboch rodičov, pričom práva dieťaťa majú prednosť pred právami rodičov. Túto základnú poučku si musia zapamätať všetky orgány tohto štátu, lebo dieťa nie je vec. Dieťa si svoju sociálnu situáciu neskonštruovalo, vinníkmi sú obidvaja rodičia a štát. Preto štát musí stáť na strane dieťaťa jednoznačne a bez výhrad.
Dieťa má neredukovateľné právo na súcitného, morálneho, spravodlivého a právne zdatného štátneho zástupcu, ktorý zastupuje dieťa v kolíznom konaní medzi rodičmi a uprednostní práva dieťaťa aj pred záujmami štátu, aj pred individuálnymi záujmami rodičov, ak by mali byť v rozpore s právom a vôľou dieťaťa. Uvediem príklad: na mňa sa obracia už dva roky jedna matka, pani Sýkorková, a mám od nej aj súhlas, aby som mohla povedať o jej prípade. Otec jej dvoch detí manipuluje úrady a úrady totálne vynechali matku aj deti zo všetkých konaní. Úradne blokujú vzťah medzi matkou a dvomi deťmi. Zdôrazňujem, úradnými cestami odtrhli matku od dvoch detí, pričom obe deti písomne aj rečou vyjadrujú svoju túžbu po matke.
Pýtam sa: Kde to žijeme? Tretí sektor kypí konferenciami, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky sa angažuje za ľudské práva, ale kam to speje? Všetci iba rečnia a rečnia. A čo táto matka? Kto je vlastne verejný ochranca práv? Je to tretí sektor? Lebo sa zdá byť bezmocný. Ale verejný ochranca práv je ústavný činiteľ. Preto sa pýtam: Kto ho akceptuje?
Ďalej sa v správe verejnej ochrankyne práv vôbec neuvádza špeciálna štatistika, ako sa občania sťažujú, kto na koho, kto pre aké porušenie práv. Chýbajú konkrétne čísla za konkrétne obdobie s konkrétnymi slovnými definíciami porušenia práv v neprospech občanov. Všeobecný charakter správy verejnej ochrankyne práv nedovoľuje zostaviť ani len čiernu listinu porušovateľov občianskych a ľudských práv. Myslím, že takáto listina by nám dosť pomohla. Mám o tom prehľad, lebo verejný ochranca práv funguje ako prestupná zastávka medzi sťažovateľom a naším občianskym združením Práca a vzťahy. Občania sú nespokojní s bezzubou ambulanciou verejnej ochrankyne práv, kde sa môžu akurát tak vyrečniť. Obracajú sa na mňa a žiadajú ma, aby som ich právne zastupovala v súdnych sporoch, a to z titulu predsedníčky občianskeho združenia Práca a vzťahy, kde mám túto činnosť ústavne garantovanú. Chodím na súdy ako na nejaké bezprávne inkvizičné rituály ako právna zástupkyňa poškodených občanov, najmä v prípadoch nezákonného porušenia pracovného pomeru. Upozorňujem vás, ani keby sme mali 10-tisíc Ritomských, tak tieto súdne procesy nestíhame absolvovať.
Pozrite sa napríklad na pána učiteľa Žarnaya, keď som mu napísala návrh na žalobu, aby ju podal na okresnú prokuratúru, žiadala som ho, aby sa nemedializoval. Neuposlúchol a rozbehol sa dosť divoko za pravdou, a ani sa mu nečudujem. Medializoval sa, dostal nejaké medaily a kde je dnes? Už vyše roka pokračujú rituály s odročeniami, so zamietnutými sťažnosťami, s krivými obvineniami a pohadzujú si ho od Kajfáša k Pilátovi. A ja sa pýtam: Vari ho ukrižujú za to, že chcel povedať pravdu a trval na svojom? Kde je Kancelária verejnej ochrankyne práv? Prečo ho nespomína? Kde sú advokáti? Prečo mu nepomáhajú zadarmo? Veď sa stala krivda či nie? Bola som presvedčená, že pri takej medializácii a s najatou advokátkou sa jeho prípad rýchlo vyrieši, lebo žalobu som mu napísala veľmi presnú a vecnú. Pýtam sa: Kde je tá žaloba? Ako to, že to nebolo prejednané samosudcom, veď kauza učiteľa Žarnaya bola vyriešená už samotnou žalobou. Aké pojednávania to chcú inscenovať? Kauzu ma vyriešiť samosudca, sám v kancelárii. Mal k tomu predložené dôkazy a žalobu. Pýtam sa: Kde to žijeme?
Rituály sudcov sú jednoznačné. Sudcovia majú sprava biznis a samoľúbe teátro. Človek s poškodenými právami je pre nich iba prostriedok na získanie lukratívnych sudcovských výplat a bonusov a rozhodovanie je jednoduché. Vždy v prospech silných. Na mieste by bola otázka: Kto je skorumpovaný? Štát, ktorý toto podporuje? Alebo sudcovia, ktorí si takto žijú už vyše 25 rokov? Ja svoje rituály nemením. Bojujem za práva ľudí, najmä za ich právo na sociálne korektné vzťahy v zamestnaní. Uverejnila som zborník, ktorý som pánu ministrovi Richterovi poslala, a pán minister Richter si ho ani nečítal. Ale pán minister Richter zaplatil za všeobecné a nič neriešiace dokumenty istého inštitútu. Pán minister Richter je vinný, že naše pracovnoprávne vzťahy sú stále horšie a horšie a sú otrockejšie. Je príkladom kauza Ota Žarnaya. A čo my tu vlastne chceme od nášho štátu, ktorý sám bojkotuje Kanceláriu verejnej ochrankyne práv a odmieta prideliť organizačnej štruktúre Kancelárie verejnej ochrankyne práv finančné prostriedky a Kancelária verejnej ochrankyne práv ešte stále nie je ani personálne, ale ani materiálne dobudovaná. Nemá dostupné ani jedno z ôsmich regionálnych pracovísk ustanovených v organizačnom poriadku verejnej ochrankyne práv.
Inou otázkou je rešpekt. Ústava Slovenskej republiky zaručuje kancelárii verejnej ochrankyne práv rešpekt, ale u nás na Slovensku je to ako v Burundi. Aby sme to mohli porovnať, pozrime sa do Česka. Kancelária českého verejného ochrancu práv napísala podnet na české ministerstvo spravodlivosti a to okamžite konalo v zmysle navrhnutého opatrenia. Čo nám to hovorí? Mne je to jasné. Ale zamyslieť by sa mala predovšetkým vláda Slovenskej republiky so svojou parlamentnou väčšinou. Zamyslime sa aj my všetci mimo parlamentnej väčšiny. Čo vlastne chceme? Chceme iba rečniť o zákonoch alebo chceme problémy občanov aj riešiť? Ja riešim veci, na ktoré mám kompetencie, ale čo vláda? Ústava Slovenskej republiky priznáva občanom právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena. Pod pojmom ľudská dôstojnosť rozumieme sociálnu hodnotu občana exaktne merateľnú vzťahmi občana. Medziľudské vzťahy sú exaktne spočítateľné počtom, ale aj vyjadriteľné hĺbkou vzťahu, kvalitou vzťahu, teda pravdivosťou a reálnou dokázateľnosťou vzťahov, napríklad skutkami.
Vynikajúcu školu o vzťahoch poskytuje Biblia. Na tú všetci odborníci zabúdajú, hoci to nebolo ani tak dávno, keď rímske právo sa o ňu opieralo. Ľudskú dôstojnosť však vyjadrujú dva kardinálne vzťahy, z ktorých by sa všeobecne malo vychádzať pri hodnotení medziľudských vzťahov. Prvý kardinálny vzťah je vzťah Boha k človeku. Nie, lepšie nemáme, tak nech to rešpektujú aj neveriaci. Mojžišov zákon platil aj pre neveriacich.
Druhý kardinálny vzťah medzi vzťahmi je vzťah štátu k občanovi ako k právnej osobe. Týmto merateľným vzťahom má byť ústavný zákon Slovenskej republiky a jeho podstatnou merateľnou hĺbkou má byť praktické uplatnenie tohto vzťahu, teda uplatnenie zákonov Slovenskej republiky v prospech osoby, občana Slovenskej republiky. Pýtam sa znova to isté ako už mnohokrát predtým: Má tento štát nejaký vzťah ku svojmu občanovi? Správa verejnej ochrankyne práv hovorí, že nie. A ja to potvrdzujem zo svojej právnej skúsenosti, zo skúsenosti so súdnymi procesmi, kde štát ďalej poškodzuje už poškodených občanov. Štát poškodzuje občanov svojou podporou rôznych nezákonností na súdoch.
Navrhujem, aby Národná rada svojím uznesením zaviazala vládu k určenej lehote, dokedy má vláda Slovenskej republiky zabezpečiť vhodné a dôstojné sídlo Kancelárie verejnej ochrankyne práv situované v Bratislave, aby boli doplnené všetky náležitosti k riadnemu zberu štatistických údajov v Kancelárii verejnej ochrankyne práv o porušovaní ľudských práv. Štatistika a konkrétne údaje budú dôležité pri budúcom riešení problémov. A nezabudnime na neredukovateľné práva detí. Žiadam, aby vláda Slovenskej republiky presadila absolútny rešpekt voči neredukovateľným právam detí.
Ďakujem za pozornosť.

Tak, pán predseda, ste spomínali, že mám pripraviť uznesenie pre každého poslanca parlamentu, aby sme sa mohli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Nie, nie. Žiadate zaradenie bodu, prijatie návrhu uznesenia. Dobre?

Ritomská, Mária, poslankyňa NR SR
Áno, žiadam zaradenie návrhu bodu s textom uznesenia, ktoré som chcela predniesť.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Žiadate zaradiť bod, dobre.

Ritomská, Mária, poslankyňa NR SR
Áno.