Videokanál poslanca

Začnem ku kolegom z KDH, asi si nevšimli, že som hovoril predovšetkým k pánovi poslancovi Hlinovi, ale vaše reakcie prezrádzajú to, že máte komplexy zo SMER-u. Najmä ako pán poslanec Zajac vymenoval tie obrovské víťazstvá. Ale podstatne je iné, pán poslanec Zajac. Vy ste povedali zápalisto aj to, koľko vy principiálnych riešení máte a prinášate. Len vždy, keď ste boli pri vláde, ste ich nevedeli presadiť. A presadzujete ich alebo stávajú sa realitou, keď vám pomôže SMER. To si tiež uvedomte. (Potlesk.)
Páči sa mi, ako pán poslanec Hlina sa tak, ako vyhovára z toho, čo tu veľmi jasne hovoril. Darmo sa tu budete, pán poslanec, teraz tváriť, že ste nehovorili o tom v zásade, že nie je správne, aby ľudia sedeli na troch, alebo vy ste hovorili štyroch stoličkách, a bolo to smerovanie vašej reči, bolo úplne jasné. Ale ak z toho cúvate a uznávate, že je to demokratické, že ľudia sa môžu uchádzať o tie pozície, som veľmi rád.
A, pani poslankyňa Vášáryová, ja nikdy nepôjdem do osobných útokov ako vy. Nie. Bol by som toho schopný, vedel by som aj na vašu adresu niečo povedať, ale toto nie je môj štýl. Len vám chcem pripomenúť alebo položiť otázku, ak sa nemýlim boli ste vládnou poslankyňou a súčasne aj poslankyňou miestnou, však? (Reakcia z pléna.) VÚC-kárskou, však? Boli ste. Dobre.
Ďakujem.

Pán poslanec Hlina, inšpirovali ste ma, niečo vám chcem povedať. Vám a ďalším podobným, ktorí sa bojíte volieb. Veľmi túžite dostať sa k moci, veľmi túžite nejakým spôsobom poriešiť SMER. Neviete to normálne. Neviete to prostredníctvom volieb. Vy neviete poraziť primátora Chomu, neviete poraziť primátora Rašiho, neviete poraziť župana Blanára, takže vy to chcete zakázať. To je vaša cesta (potlesk v sále) a je to, ako tu viacerí povedali, nedemokratické. Nechajte na ľudí, koho si vyberú. A nechajte aj na ľudí, či chcú alebo nechcú kandidovať. Je to podstata demokracie. Vy ste si zvykli a uverili ste tomu, že z ulice, kde poriadate opozičné mítingy, vyzývate napríklad premiéra na odstúpenie (reakcia z pléna). Nie, pán Hlina, je to tak. A je to preto, lebo sa vy a ďalší, vy a pán Lipšic, vy a pán Sulík, bojíte parlamentných volieb a hľadáte inú cestu, ako odísť z toho, čo po roku ´89 nikto na Slovensku nespochybnil. Či to bol Dzurinda, Mečiar, Fico, tu sa vždy akceptovali demokratické parlamentné voľby, demokratické komunálne voľby, demokratické regionálne voľby a týmto spôsobom sa dostávali ľudia k správe vecí verejných alebo k moci.
Vy hľadáte úplne iné spôsoby. Zápalisto tu rečníte, či niekto môže alebo nemôže zvládať tri alebo štyri funkcie, ale cieľ je jediný, pán Hlina, neviete v demokratických voľbách niektorých ľudí zo SMER-u poraziť, tak im chcete zakázať kandidovať. To je vaša politika, pán Hlina. (Potlesk v sále.)

Ďakujem pekne. Opozičné poznámky ma neprekvapili, faktické. Faktov v nich veľa nebolo. O to viac tam bolo invektív alebo nálepiek alebo dobre mienených odporúčaní. Vyrozprávať sa treba, samozrejme, ale boli tam aj určité fakty alebo niečo, čo som si z toho vytiahol, ale nielen teraz z týchto poznámok, čo som počúval, ale aj keď som tu sedel ešte v sobotu, a na to chcem zareagovať. Ja si tiež myslím, že by sme mali, a ja to budem podporovať, zabrániť tomu, aby sa schránkové firmy mohli zúčastňovať súťaží o verejné zákazky. Toto si myslím, že by sa malo urobiť. Bol by to správny postup a toto si vyberám či už z faktickej poznámky pána poslanca Krajcera, alebo pána poslanca Mihála.
Ďakujem. (Potlesk.)

Dobrý deň, vážené poslankyne, vážení poslanci, predovšetkým poslanci a poslankyne SMER-u, pretože na vás sa obraciam. Myslím si, že uši našich opozičných kolegov sú aj tak zatvorené a je zbytočné v tejto chvíli a na tejto schôdzi si myslieť, že by nás nejakým spôsobom počúvali.
Tretíkrát je v tomto období odvolávaný premiér Robert Fico a ja som zažil aj iné odvolávania členov vlády aj v predchádzajúcich obdobiach. Plus-mínus to vždy zachovávalo určitý rámec, či formálny, alebo obsahový. Myslím si, že po prvýkrát je tento inak legitímny opozičný nástroj použitý absolútne mimo rámca formálneho aj obsahového. Majú na to právo, opozícia, ale treba to povedať, pretože zrejme podstupujú alebo využívajú túto schôdzu ako určitý nástroj vlastnej psychoterapie, kedy už tretí deň dokola idú, opakujú, pridávajú, hovoria. Dá sa aj normálnym spôsobom odvolávať premiér aj členovia vlády. Toto jednoducho vypovedá o nich, o ich problémoch, o ich frustrácii, k tomu sa možno ešte dostanem, lebo inak nechcem hovoriť veľmi dlho.
Čo sa týka obsahovej stránky tohto odvolávania, tá je veľmi jasne daná písomne v návrhu. A vy, ktorí tu buď sedíte, alebo to sledujete, tak viete, že za tie vyše dva dni sa to obsahovo dostalo až na Ukrajinu, alebo k nejakému ľavičiarstvu, ako som tu pred chvíľkou počul, jednoducho opäť táto schôdza slúži na všetko možné aj iné, nielen na to, čo bolo napísané v odôvodnení návrhu na odvolanie pána premiéra, ktorým sa obracajú na vás, pretože vy v tomto parlamente predstavujete legitímne demokraticky zvolenú väčšinu. Čiže oni sa na vás obracajú, aby ste vy z tohto všetkého, čo oni hovoria, urobili ten uzáver a vlastne odvolali nielen premiéra, ale zákonite tým pádom aj celú vládu.
Nebudem zoširoka sa vracať k tým dôvodom, ale predsa len v krátkosti, boli vlastne tri napísané v tom návrhu. Jednak to, že politika SMER-u má zničujúce dopady na hospodárenie Slovenskej republiky, potom korupcia a následne, alebo posledný ten dôvod konkrétne kauza cétečka. Ak mi dovolíte sa k tomu krátko vyjadriť, pretože moji kolegovia ešte v piatok, pardon, v sobotu pomerne konkrétne a vecne na tieto veci reagovali, ale niektoré veci chcem pripomenúť.
Viem si predstaviť, že by v Slovenskej republike boli lepšie životné podmienky, že by sa lepšie darilo ekonomike, že by boli menšie regionálne rozdiely. Napriek tomu dosahujeme aspoň to, že tá nezamestnanosť sa znižuje. Mohla by aj viac, ale znižuje sa. Faktom je aj to, že máme hospodársky rast jeden z najväčších v Európskej únii. Mohol by byť aj väčší, ale je. Reálne mzdy takisto stúpajú, mohli by aj rýchlejšie, ale stúpajú. Inflácia je takmer nulová. Neviem, možno by mala byť asi deflácia. Je faktom aj to, že deficit sa znižuje.
Chcem tým len povedať to, že pri najlepšej snahe nemôžem tieto kľúčové parametre označiť tým, že politika SMER-u má zničujúce dopady na hospodárenie Slovenskej republiky. Netrúfol si to povedať ani generálny sekretár OECD, ktorý tu bol, hoci mal aj kritické poznámky, samozrejme. Takisto upozorňoval na riziká, ale nepovedal o tom, že politika SMER-u, politika vlády má zničujúce dopady na hospodárenie Slovenska. Myslím si, že politika SMER-u má také dopady na hospodárenie Slovenska, že v roku 2016 odovzdáme Slovensko v lepšom stave, v akom sme ho preberali v roku 2012, a to sú kľúčové veci, na základe ktorých nás budú voliči hodnotiť.
Čo sa týka korupcie. Tá dokonca bola pomenovaná tak sugestívne a pôsobivo, najmä predkladateľom Matovičom, ako to, že my sme mafia. Hovoril nám to človek, ktorého koníčkom je nahrávať si ľudí, s ktorými rozpráva, a udávať ich. Človek, ktorý dodnes nepovedal, kto ho vydieral (potlesk), keď mu bol núkaný úplatok, aby rozbil vládu Ivety Radičovej. Dodnes kryje tento človek nejakého úplatkára. No ale to je vedľajšie.
Isteže aj za tejto vlády ako za predchádzajúcich tu problém korupcie je. Ale robí mafia to, čo tu pomenoval jeden nástroj, jeden návrh za druhým minister vnútra Kaliňák? Zavedie mafia obmedzenie platieb v hotovosti? Zavedie mafia to, že nie je možné pri obstarávaniach už robiť dodatky? A iks ďalších vecí, ktoré tu pomenoval, na základe ktorých naozaj aj kontrolné európske orgány nás vyradili z určitých kontrol a hľadia na nás ako na vládu, ktorá reaguje na korupciu systémovými opatreniami, aj zavedením transparentných účtov, aj prijímaním legislatívy takej volebnej, ktorá sa zase posúva v smere systémových zmien.
Čo sa týka cétečka. Áno, chyba, pochybnosti, vyšetruje sa to a vyvodenie politickej zodpovednosti. Veľmi vysokej, na úrovni vlády, na úrovni podpredsedníčky parlamentu. Bolo to viackrát povedané, ale nedá to aj mne nespomenúť, nespomínam si na to, že by bol odvolaný Ivan Mikloš za problémy s daňovým riaditeľstvom, za ochromenie daňovej správy. (Potlesk.) A veci, samozrejme, sa vyšetrujú.
Nemyslím si, že zdôvodnenie toho, čo robí opozícia, sa dá len tým, že máme komunálne voľby, Áno, je to divadlo pred komunálnymi voľbami. Ale naozaj po tom, čo to sledujem, či už som tu, alebo to počúvam cez internet, a nemal som problémy s výpadkami, stream išiel do Ivanky pri Dunaji, ale mohli problémy byť, samozrejme, tak mám pocit najmä z hľadiska tej dĺžky toho ako tuná, niektorí dokonca si to dávajú za taký prejav, že my sme to vydržali, my sme teda dokázali, my sme ich unavili, je to psychoterapie opozície. Je to frustrácia opozície. Predstavte si, že niektorí tí lídri tejto schôdze, oni vedia, že nebudú ani v tom parlamente po roku ´16, oni, tí niektorí z tej SaS-ky no proste nevedia prežiť, že aj tí vlastní ich opúšťajú a opustili ich. Jednoducho táto schôdza je psychoterapiou opozície, ktorá nenachádza iné spôsoby, akým napádať a oponovať SMER-u. Toto, tento nástroj legitímny, povedal by som, zneužili do istej miery.
Chcem sa vyjadriť aj k jednému egu. Aj ja som videl na internete vyjadrenie jedného Ega, primitívne, vulgárne, agresívne. A je pravdou, že tento človek bol daný do dozornej alebo správnej, myslím, že dozornej rady piešťanskej nemocnice. A v tomto zmysle je jeho vystúpenie aj našou hanbou. To je pravda. To treba povedať. (Potlesk.)
Nikdy, nikdy neviete, čo človek, ktorý je váš priateľ, známy alebo nejaký nominant, čo urobí. Takže na druhej strane ťažko dnes hovoriť, vedeli sme, že taký je, a dali sme ho tam dokonca nebodaj s týmto účelom, aby takto vystupoval. Ale každopádne tento človek, pokiaľ raz prijal úlohu aj takmer verejného činiteľa, lebo dostal istú funkciu, hoci pochádza z komunity, kde zrejme takýmito slovami nešetria a vyjadreniami, tak nás naozaj svojím vystúpením aj zašpinil a my si toho musíme byť vedomí. A my si to aj vnútri, myslím si, ešte aj nejakým spôsobom vysporiadame.
Ale ja som tu potom, jednak som videl, keď to bolo pustené, videl som reakciu poslanca Galka, ktorý si azda myslí, že čím viac bude kričať, tým bude ako opozičný politik úspešnejší. Ja si myslím dokonca, že k nemu by mohol ísť na školenie prokurátor z 50. rokov Urválek. Také vykrikovanie som ja zažil, keď som bol na vojne, od tých najprimitívnejších lampasákov a v tomto zmysle bol dobre zvolený ako minister obrany za Radičovej vlády. (Potlesk.) Ale to je v poriadku. Ak chce kričať, tak bude kričať. To je ako, taký je jeho prejav. Lenže ja som si ráno dnes vypočul niečo od neho, s čím som sa ja ešte naozaj nestretol. Tento poslanec použil na svoj politický prospech smrť ľudí, smrteľné ochorenia ľudí. On tu čítal určité prípady a čítal ich spôsobom, z ktorého malo vyplynúť, že my sme vrahovia, že my sme na príčine smrti ľudí.
Ja vám poviem, ja mám veľa v rodine lekárov, moja manželka je tiež lekárka, mnohí z nich riešia tiež ťažké problémy, a dovolím si vám povedať, že ani ten ošetrujúci lekár, ktorý je pri tom pacientovi, si netrúfne povedať, ak sa ten prípad končí tragicky, čo bol ten kľúčový faktor, kde sa stala chyba, kto nesie zodpovednosť za smrť človeka. Ale tu si jeden politik dovolí zobrať tragické prípady smrti ľudí a z nich vytĺka politický kapitál. Taký hnus som ja ešte naozaj nezažil. To je niečo odporné, absolútne nízke. (Potlesk.) To je ego ďaleko horšie ako záchvat nejakého primitívneho rapera, lebo to je robené vedome. To je naozaj rovnako, nie, to je viac odsúdeniahodné.
Na záver by som chcel povedať, dámy a páni zo SMER-u, ste súčasťou strany a tímu, ktorý je na Slovensku už 15 rokov. Všeličo sme prežili, zažili, nesieme zodpovednosť na úrovni dnes najvyššej, ale, samozrejme, aj regionálnej, komunálnej a treba sa, samozrejme, pozerať na svoju prácu aj kriticky. Ale netreba sa zase, povedal by som, nechať zahnať do nejakého kúta, defenzívy alebo niečoho nejakou schôdzou parlamentu a frustrovanou opozíciou. Veď my sme boli za prvej vlády Roberta Fica tou stranou, tou vládou, ktorá zvládla plynovú krízu. My sme čelili tým najťažším úderom ekonomickej a finančnej krízy. My sme museli upratovať toto hospodárenie a hospodárstvo po roku 2012, po tom chaose, ktorý tu takmer dva roky robila Radičovej vláda. Vládneme tak, aby riadenie tohto štátu malo ten dôsledok, že v roku ´16 ho odovzdáme v lepšom stave, ako sme ho prebrali v roku 2012. A keď urobíme chyby, akože ich aj my robíme, tak sa s tým vysporiadame a budeme sa s tým vysporiadavať.
Takže hlavu hore, ideme ďalej! (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, vaša interpelácia, ktorá sa týkala archeologického výskumu na hradnom kopci, by mi mala byť v zásade sympatická, lebo ste veľmi zanietene hovorili o ochrane pamiatok. Bola však plná invektív, pán poslanec, aj osobných, a to veľmi z môjho pohľadu znižuje hodnotu tej interpelácie a hovorí mi aj o tom, že nie je vašou primárnou vecou len zachraňovať pamiatky, ale buď si tu vybavovať účty, alebo jednoducho viesť nejaký politický boj. Veľmi to znížilo hodnotu a nakoniec potom aj celý ten tón interpelácie bol taký. Na jednej strane sugestívny, na druhej strane arogantný, ale myslím si teda, že až taký úprimný záujem o to nemáte.
Aby som to pripomenul, lebo je tu určitý odstup od toho, od tej vašej interpelácie, v zásade, keď to tak vylúpnem, to, čo ste chceli povedať, bolo, po prvé, že či ľudia z Národnej rady alebo ja ako minister kultúry, alebo nejakí ďalší kompetentní ľudia sa nezaujímajú o to, čo sa našlo na hradnom kopci, resp. čo s tým bude. A po ďalšie, že tie veci budú vinou našej pasivity, možnože aj niečoho horšieho, zničené.
Tak chcem len povedať, že zhodou okolností bol to práve predseda Národnej rady, ktorý ma už pred niekoľkými mesiacmi upozornil na veľmi zaujímavé nálezy a aj na základe tohto jeho upozornenia som si už ja, naozaj niekoľko mesiacov dozadu, bol pozrieť tieto nálezy aj za účasti jednak tej firmy, ktorá ten prieskum robí, ale aj ďalších archeológov, ktorí sa dlhodobo venujú výskumu na bratislavskom hradnom kopci. Prezentovali mi to s nadšením, nielen ten samotný múr, ktorý vykazuje technológiu rímsku, no je otázne, či to postavili Rimania alebo niekto iný, ale v zásade je pravdou, že je to veľmi unikátne, že je to z tej doby a ten rímsky kultúrny vplyv je tu veľmi jasne dokázaný. To, či bol Tiberius, nebol, nehnevajte sa, ja nie som taký odborník ako vy. Do toho sa púšťať nebudem, ani o tom, či tu nakoniec je, alebo nie je Metodov hrob a podobné, by som povedal, laicko-amatérske názory. A takisto mi prezentovali ďalšie veľmi zaujímavé veci. Nevyslovovali predo mnou nejaké strašidelné obavy, čo s tým bude urobené alebo že to bude zničené.
Faktom je, a to ste povedali, ale stále ste to dávali ako nejakú hrôzu, že krajský pamiatkový úrad zaviazal investora aj dodávateľa, aby túto unikátnu pamiatku, aby bolo zachovaná. Takže to je pravda. Ten múr bude zakonzervovaný a bude zachovaný. Sú rôzne archeologické metódy v zmysle tom, že čo má byť s takým nálezom urobené, sú aj metódy legitímne, kedy sa archeologický nález znovu zasype, a sú možno aj nejaké ďalšie, iné. A tie sa týkajú toho pylóna. Áno, pán poslanec, ten vzácny pylón bude rozobratý a bude vystavený v expozícii na Bratislavskom hrade. Čiže aj táto pamiatka bude zachovaná, dokonca v podobe, že bude prezentovaná verejnosti.
A takisto ste sa potom zmienili v tom svojom zápale, že čo vlastne sa strašné stane, že bude zrekonštruovaná historická jazdiareň zimná z čias Márie Terézie a podobne. No, tak vám chcem povedať, hradný kopec si toho vytrpel dosť, aj Bratislavský hrad. Všeličo sa tam stalo. Ťažil sa tam kameň, keď sa budoval Prior, tak sa sutiny z tej stavby odviezli na kopec bratislavský, aj ten archeologický prieskum je z tohto hľadiska veľmi komplikovaný. Nachádzajú sa tam z rôznych teda období aj vrstiev, aj oblastí rôzne nálezy. Každopádne boli tu už takí politici, ktorí vehementne protestovali proti oprave Bratislavského hradu, keď sa začala, a potom niekedy aj vo svojich kampaniach sa pekne na pozadí Bratislavského hradu fotili. Ja budem nadšený a budem veľmi rád, keď bude aj táto časť Bratislavského hradu zrekonštruovaná, keď tam budú uvedené do veľmi slušného a solídneho stavu aj také pamiatky, ako bola Zimná jazdiareň. Ak si vy myslíte niečo iné, nech sa páči. Myslím si, že Bratislavský hrad by mal byť komplexne zrekonštruovaný a to sa robí.
To, že sa robia podzemné garáže, to je iná záležitosť, aj vďaka nim, ja nechcem povedať, že máme byť vďační každej výstavbe, že ona de facto umožní archeologický prieskum, ale je to tak. Áno, je to tak, že vždy, či sa robia diaľnice, alebo sa niečo stavia, umožňuje to, lebo nie sú prostriedky na archeologický prieskum také, umožňuje to aj nachádzať veci, robiť aj archeologické prieskumy.
Takže moja odpoveď je zatiaľ takáto, pán poslanec. Viem, že moja reakcia ústna neznamená, že som zbavený povinnosti vám písomne odpovedať, aj vám písomne odpoviem.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predseda, ďakujem za slovo. Dámy a páni, dovoľte mi predniesť záverečné slovo k tejto dvojdňovej spojenej diskusii, diskusii o asociačnej dohode a o návrhu vyhlásenia Národnej rady. Musím povedať, oveľa menej sa hovorilo o tej asociačnej dohode, hoci jej význam je veľmi veľký. Možno niektorí aj zabudli, že ona samotná bola rozbuškou pre udalosti na Majdane, a jej napĺňanie môže veľmi významne určiť ďalší vývoj na Ukrajine.
Takže každopádne asociačnou dohodou je potvrdené alebo táto dohoda potvrdzuje, že Ukrajinci chcú žiť v demokratickej spoločnosti, ktorá rešpektuje právo, potláča korupciu a reformuje hospodársky, finančný, sociálny systém, a chcú, aby sa ich krajina hospodársky integrovala a politicky asociovala s Európskou úniou. A Slovenská republika podporuje toto úsilie ukrajinského národa. Je v našom záujme, aby Ukrajina, náš sused, bola stabilnou, demokratickou a prosperujúcou krajinou. Takže žiadne nepriateľstvo voči Ukrajine, ako tu aj dnes falošne zaznievalo. Sme susedia Ukrajiny, preto, zdôrazňujem, nemáme inú možnosť, ako Ukrajine v jej transformácii na demokratickú, prosperujúcu spoločnosť pomáhať – či už bilaterálne, alebo ako súčasť Európskej únie.
Konkrétnou absolútne nespochybniteľnou pomocou Slovenska bola napríklad realizácia reverzného toku plynu. Plynové prepojenie v smere Vojany – Užhorod je naozaj výrazným zvýšením energetickej bezpečnosti Ukrajiny, obzvlášť v súčasnej situácii. Kapacita prepojenia tvorí 40 % objemu dovozu plynu na Ukrajinu a 20 % ukrajinskej domácej spotreby. Na Ukrajinu sme tiež priviezli sedem ton humanitárnej pomoci, o ktorú nás požiadala ukrajinská strana. Bola to už, bolo to v rámci troch slovenských zásielok a bolo to v objeme alebo teda cene 750-tisíc eur. Čiže my sme priatelia Ukrajiny aj Ruska, a preto nás aktuálny konflikt, ktorý sa tam odohráva, naozaj znepokojuje. O tom, samozrejme, alebo to dosvedčuje aj tá diskusia, ktorá tu prebiehala.
A vláda Slovenskej republiky bola v tejto situácii veľmi principiálna. My sme trvali a trváme na dodržiavaní medzinárodného práva, na rešpektovaní územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny. Kroky Ruska, ktoré boli v rozpore s týmito princípmi, ako anexia Krymu, tie sme jednoznačne odsúdili. A opäť tu niekto v tejto diskusii, čo som dnes počúval, podsúva niečo iné. A možno to podsúvali aj tí, ktorí pri iných štátoch nemali problém s ich územnou celistvosťou. Mám na mysli Srbsko. (Potlesk.)
Samozrejme, sme malá krajina, malý štát, malá členská krajina Európskej únie, ale to neznamená, že nemôžeme mať aj svoje vlastné národné záujmy, že nemôžeme mať svoje vlastné názory a podľa toho sa aj správať. Napríklad o sankciách naozaj sme diskutovali. Aj sme ich rôznym spôsobom komentovali a neboli sme jediní ani v Európskej únii. A z toho niečo vyvodzovať? Ako problém vidieť nejaké rozdiely v slovách? To je, vážená opozícia, najmä časť opozície, veľmi, veľmi málo. Dôležitá je naša konzistentná pozícia a línia, ktorú držíme a ktorá je rešpektovaná aj v Európskej únii, aj na Ukrajine. A túto líniu a pozíciu zastáva aj premiér vlády Slovenskej republiky.
Aktuálna situácia na Ukrajine je stále kritická a snahou medzinárodného spoločenstva musí byť vyriešiť ju mierovo, tak, aby sa život na Ukrajine vrátil do normálu. Preto oceňujeme kroky, ktoré umožnili zastavenie bojov a dosiahnutie prímeria. Za pozitívny signál treba považovať začatie priameho dialógu prezidentov Ruska a Ukrajiny. Politické konzultácie lídrov USA, krajín Európskej únie a medzinárodných organizácií s ukrajinským a ruským vedením sú takisto príspevkom k diplomatickému riešeniu krízy. Ukrajina potrebuje mier, pokoj a asi aj veľa odhodlania a síl na politickú, hospodársku a sociálnu stabilizáciu. Tú politickú očakávame od predčasných parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnia čoskoro, a nové rozloženie síl bude mať jasný mandát občanov. Veríme, že prístup ukrajinských politických síl k riešeniu problému bude aktívny, zodpovedný, predvídateľný a transparentný. Ukrajina jednoznačne prejavila záujem začleniť sa do rodiny európskych krajín, ale bude nevyhnutné, aby ukrajinské vedenie preukázalo svoju zrelosť a zodpovednosť rozhodovať a konať ako demokratická európska krajina.
Chcem zdôrazniť, že pri tom hodnotení politickej situácie na Ukrajine Slovensko koná pragmaticky, majúc na zreteli jednak naše národné záujmy a zároveň aj naše záväzky voči spojencom v Európskej únii či NATO. A v konečnom dôsledku aj plnenie týchto záväzkov predstavuje súčasť našich národných záujmov.
Keď som počúval dnes teda celé popoludnie, ale aj predtým v piatok prostredníctvom internetu diskusiu, mohol by som mať dojem a možno taký nepozorný divák alebo poslucháč, že tu diskutujú nejaké dva nezmieriteľné, názorovo nezmieriteľné tábory. Ale keď sa hlbšie nad tým zamyslíte, kto tu čo hovoril a hlavne kto a čo robí, tak v čom boli tie rozdiely? V klasifikácii možno konfliktu na Ukrajine, ktorý sa tam odohráva. Možno v rečiach a diskusiách niekedy politologických, filozofických, niekedy v pseudorečiach o geopolitike. Ale boli a sú tie rozdiely v činoch? Čo by robila súčasná opozícia iné? Horlivejšie by zavádzala sankcie? Možno áno. Alebo by rýchlejšie urobila reverz plynu? Alebo by hlasnejšie kričala, že anexia Krymu bolo porušením medzinárodného práva?
Ja som veľmi sklamaný z toho a mám z toho veľmi zlý dojem, keď som si toto nejakým spôsobom dal na váhy, o čom sa tu hovorilo a čo sa robí, že časti opozície prekáža to, že na Slovensku sa slobodne diskutuje aj o tejto veci. Že ľudia aj politici zaujímajú k tomuto slobodne svoje názory. Ale súčasne Ukrajine pomáhame a to je to najpodstatnejšie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Cieľom predkladaného návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel. Táto právna úprava má vytvoriť základný právny rámec na umožnenie jednoduchšej digitalizácie a šírenia autorskoprávne chránených predmetov, pri ktorých však nie je možné určiť alebo nájsť autora, resp. iného nositeľa práv, to znamená tzv. osirelé diela. Osirelé dielo tak bude môcť bez súhlasu nositeľa práv použiť knižnica, škola, múzeum, galéria a archív a zákonný depozitár, čím sa myslí Rozhlas a televízia Slovenska a Slovenský filmový ústav, výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme.
Predkladaný návrh taktiež rieši problematiku takzvane, takzvaných obchodne nedostupných diel. Ide o diela, ktoré sú stále chránené autorským právom, ale už viac nie sú dostupné v obchodných kanáloch, nie je možné ich teda nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva. Za obchodne nedostupné dielo sa považuje slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä vo forme knihy, časopisu a novín, ale aj napr. ilustrácia alebo fotografia, ak je ich súčasťou. Získanie súhlasu na vyhotovenie rozmnoženiny obchodne nedostupného diela, sprístupňovanie tejto rozmnoženiny verejnosti a jej rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva sa bude realizovať prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Začneme vami, pán poslanec Hlina, vidíte, vzdali ste sa, ale v tom prvom čítaní ste niečo dosiahli, naozaj sme sa nad tým zamysleli, aj keď myslím si, alebo právnici si myslia, že to tam bolo obsiahnuté už aj v tom pôvodnom znení, ale predsa len, aby bola tá istota, tak sme to naformulovali tak, aby to bolo veľmi jasne povedané, že riaditeľ fondu je viazaný rozhodnutím odbornej komisie.
Pán poslanec Huba, fond začne naplno pracovať v roku 2016. Ten rok ´15 je práve na to, aby sa založil, aby boli navolené orgány, aby tie navolené orgány a komisie mohli vlastne predložiť prvé výzvy, to znamená, že tá väčšia suma prostriedkov, čo je aj jedným zo zmyslov fondu, bude poskytnutá neštátnej kultúre v roku, pre rok 2016.
Otázky, ktoré položil pán poslanec Viskupič, sú vedené naozaj do podstaty vecí, nielen tohto fondu, ale kultúry ako takej. Čiže najprv k tomu motivovanému donorstvu alebo sponzorstvu. My sme pred časom schválili stratégiu rozvoja kultúry do roka 2020 a jedna tá prioritná oblasť je aj oblasť financovania a jeden teda z navrhovaných nástrojov je aj nájsť nejaký spôsob či už toho zákona o sponzoringu, alebo nejakých jednoducho úľav, ktoré by viedli podnikateľov, možno bohatých ľudí k tomu, aby prispievali na kultúru. Táto stratégia, čo je dôležité povedať, prešla radou vlády a prešla aj samotnou vládou. A v tej rade vlády je jej členom minister financií, dokonca bol aj na konkrétne tomto rokovaní a my už pri tom spracovaní sme narazili na určité ako očakávané problémy s ministerstvom financií predovšetkým, lebo to znamená určitú, zavedenie nejakého precedensu do daňových zákonov a celého tohto systému. Takže ja som volil, že sme si ako keby tú stratégiu schválili, a vláda ma zaviazala prijať akčný plán, to znamená, tam už by mali byť pre tie jednotlivé strategické oblasti už formulované konkrétne spôsoby, ako to naplniť. Tým chcem povedať, že budeme hľadať cestu, možnú cestu, ako presvedčiť ministerstvo financií urobiť nejaké kroky k tomu, aby sme motivovali aj formou, neviem teraz, či daňových úľav, alebo niečoho iného. To, čo navrhujete, možno nie je, nie je zlá cesta, neviem sa k tomu vyjadriť, lebo to je zase vec odbornej a nie som si istý, či je možné pre jednu inštitúciu urobiť takúto výnimku alebo nie, každopádne v samotnom financovaní fondu je zakotvené, že môže byť financovaný aj darmi, ale dneska bez tej, bez tej motivácie. Čiže odpoveď jednoduchá, budeme sa snažiť dosiahnuť nejaký pokrok aj v tejto oblasti, lebo je to jedna z vecí, ktoré tiež niekde štandardne fungujú, samozrejme, je to komplexné, komplexne previazané s celkovou fiskálnou situáciou a tým napríklad, ako bude zase ministerstvo financií alebo celá vláda posudzovať, že však pustili niečo cez hazardné hry, lebo aj to, musím pripomenúť, je veľký pokrok, nikdy doteraz vlastne nebola kultúra financovaná z odvodov a z výnosov z hazardných hier.
A rovno teda k tej druhej otázke. V podstate tých 10 miliónov, ktoré dá ministerstvo kultúry, to sú tie súčasné peniaze, ktoré sú na túto oblasť dnes vyčlenené v grantovom systéme, 10 miliónov, a to navyše, to je to, čo má prísť do kapitoly ministerstva kultúry z ministerstva financií. Samozrejme, neviem si pripustiť, neviem si predstaviť, že by o to prípadne bol znížený ten rozpočet, to by potom nemalo zmysel. Zmysel to má vtedy, keď vlastne dostaneme tam tých peňazí viac. A, samozrejme, vôbec celé to je stále o nejakom zápase o financie pre kultúru, ťažkom zápase, mňa to mrzí, že ten zápas je niekedy na môj vkus príliš ťažký a nie je to len problém Slovenska, aj teraz určite ten zápas nejakým spôsobom zvádzam.
To, čo hovoril pán poslanec Huba, samozrejme, že to vnímam, vnímam aj starosť neštátnej kultúry, ja som aj prijal signatárov tejto petície, ja sám tiež, to predsa je známe, som sa kriticky postavil k nejakému tomu prvotnému návrhu, rokujem s ministerstvom financií. Jednoducho o to, o to ľahšie sa aj mne bude v tejto oblasti pôsobiť, o čo budem cítiť aj väčšiu podporu verejnosti. Nemyslím teraz tuná na poslaneckú podporu, to je zviazané aj s tým, ako verejnosť slovenská vníma vôbec kultúru, potrebu kultúry, potrebu financovania, zápasia tu rôzne skupiny o peniaze, zápasia učitelia, zápasia lekári, jednoducho musí tu byť aj veľmi jasný signál, že tá slovenská spoločnosť považuje kultúru za potrebnú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi, ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona na vznik Fondu na podporu umenia. Ide o systémovú zmenu vo financovaní neštátnej kultúry, o zmenu dlho očakávanú, ktorá by mala priniesť to, že prostriedky pre neštátnu kultúru formou dotácií, bude ich viac, budú rozdeľované nezávislejšie a budú rozdeľované efektívnejšie.
Pri príprave tohto návrhu zákona sme zapojili do jeho prípravy naozaj čo najširšiu kultúrnu odbornú obec. Vychádzali sme z najlepšej európskej praxe, ktorá sa týka takýchto inštitúcií s tzv. primeraným odstupom od štátu. Návrh bol alebo prešiel a bol aj schválený Radou vlády pre kultúru.
Môžem ilustrovať tie zmeny aj na takých príkladoch, že kým súčasný dotačný systém ministerstva kultúry realizuje v jednom roku na konkrétnu oblasť jednu výzvu, niekedy maximálne dve, výnimočne, fond bude robiť takéto výzvy štyri a viac ročne. Fond na rozdiel od ministerstva bude môcť udeľovať aj granty viacročné, takisto štipendiá. Kým ten proces spracovania jednotlivých žiadostí až po schválenie podpory dnes na ministerstve niekedy trvá aj pol roka, v prípade fondu to bude maximálne 90 dní.
Takisto návrh zákona o fonde oveľa detailnejšie spracúva aj možný konflikt záujmov členov odborných komisií, ktorí budú rozhodovať o udeľovaní dotácií.
Pri prvom čítaní padli aj viaceré pripomienky a snažili sme sa vyjsť v ústrety týmto pripomienkam, preto aj do výboru prostredníctvom pána poslanca Senka boli predložené a myslím si, že vylepšujú ten návrh. Jedna sa týka zmeny pomeru v správnej rade fondu s tým, že teda prevahu budú mať tí členovia rady, ktorí sú navrhovaní umeleckými združeniami. Druhý, vzniesol tú určitú pripomienku pán poslanec Hlina, ktorý pochyboval, že či náhodou v tom znení zákona nemá riaditeľ, budúci riaditeľ fondu právo nerešpektovať rozhodnutie odbornej komisie, tak preto, aby tu tá právna istota bola, tak k tomu smeruje ďalšia pripo..., teda ďalšia zmena tak, aby naozaj nikto nemohol pochybovať o tom, že riaditeľ fondu bude zaviazaný rozhodnutím komisie.
Ešte aj medzi prvým a druhým čítaním som mal niektoré stretnutia s predstaviteľmi kultúrnej obce, naposledy ma upozornili aj na to, či nie je rizikom to, že sa dáva limit pre združenia, ktoré môžu navrhnúť členov, kandidátov do správnej rady, je tam limit sto členov, tak aby neboli diskriminované združenia, ktoré nedosahujú takýto počet členov, tak príde pán poslanec Senko aj s návrhom, aby sa toto číslo vypustilo, to znamená, že v podstate každé združenie pôsobiace v oblasti umenia, kultúry bude môcť predložiť takýto návrh. Naozaj považujem tento návrh zákona vzniklého fondu za jeden z kľúčových, z kľúčových zákonov ministerstva kultúry v tomto období a verím, že keď tento fond vznikne, tak bude pôsobiť rovnako pozitívne, pretože je to obdobná inštitúcia ako audiovizuálny fond na prostredie audiovízie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o autorskom práve na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktorým bola určená jeho zodpovednosť za prebratie a aplikáciu Smernice Európskeho parlamentu z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je transpozícia predmetnej smernice a zavedenie právnej úpravy týkajúcej sa takzvane obchodne nedostupných diel. Knižnice, školy, múzeá, archívy a galérie sa zúčastňujú na masovej digitalizácii svojich zbierok a prispievajú tak k ochrane kultúrneho dedičstva štátu. Nová právna úprava vychádzajúca zo smernice má vytvoriť základný právny rámec na umožnenie jednoduchšej digitalizácie a šírenia autorsko-právne chránených predmetov, pri ktorých však nie je možné určiť, alebo nájsť autora, resp. iného nositeľa práv, to znamená, to sú tie tzv. osirelé diela. V takýchto prípadoch nie je v praxi možné získať predchádzajúci súhlas nositeľa práv na použitie, pretože nositeľa práv nie je možné kontaktovať za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy.
Za osirelé dielo sa v zmysle návrhu považuje slovesné dielo v písomnej forme napríklad časopis, noviny, kniha, ale napríklad aj ilustrácia či fotografia, pokiaľ je súčasťou tohto diela, notový záznam hudobného diela a audiovizuálne dielo. Na základe smernice sa pre tieto účely zavádza nová zákonná výnimka z povinnosti získať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a sprístupňovanie osirelého diela verejnosti. Osirelé dielo tak bude môcť bez súhlasu nositeľa práv použiť knižnica, škola, múzeum, galéria, archív a zákonný depozitár, Rozhlas a televízia Slovenska a Slovenský filmový ústav výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme. Súčasne sa chránia práva autora, ktorý bude mať právo kedykoľvek ukončiť status osirelého diela a právo na primeranú odmenu za použitie jeho diela.
Predkladaný návrh taktiež rieši problematiku tzv. obchodne nedostupných diel. Ide o diela, ktoré sú stále chránené autorským právom, ale už viac nie sú dostupné v obchodných kanáloch, nie je možné ich teda nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva, aj keď je možné kúpiť ich napr. z druhej ruky alebo v antikvariáte. Za obchodne nedostupné dielo sa považuje slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä vo forme knihy, časopisu a novín, ale aj napríklad ilustrácia alebo fotografia, ak je ich súčasťou. Získanie súhlasu na vyhotovenie rozmnoženiny obchodne nedostupného diela, sprístupňovanie tejto rozmnoženiny verejnosti a jej rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva sa bude realizovať prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.
Navrhovaná účinnosť zákona k 29. októbru 2014 zabezpečuje splnenie lehoty na transpozíciu podľa čl. 9 ods. 1 smernice, podľa ktorého členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 29. októbra 2014. Návrh zákona bol prerokovaný v dočasnej pracovnej skupine k rekodifikácii autorského práva v Slovenskej republike, Rady vlády Slovenskej republiky pre kultúru.
Ďakujem.